znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 73/2011-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 22. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť politickej strany Strana patriotov, N., zastúpenej F. J., N., právne zastúpenej advokátom JUDr. M. C., N., ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb poslancov Mestského zastupiteľstva v Nitre konaných 27. novembra 2010, za účasti zvolených poslancov Mestského zastupiteľstva v Nitre a politických strán Smer – sociálna demokracia,   Kresťansko-demokratické   hnutie,   Slovenská   národná   strana,   Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana a Občianska konzervatívna strana, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   politickej   strany   Strana   patriotov o d m i e t a   z   dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra 2010   doručená   sťažnosť   podľa   čl.   129   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „volebná   sťažnosť“)   politickej   strany   Strana   patriotov,   N.   (ďalej   aj   „sťažovateľka“), zastúpenej   F.   J.,   N.,   právne   zastúpenej   advokátom   JUDr.   M.   C.,   N.,   ktorou   namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb poslancov Mestského zastupiteľstva v Nitre (ďalej len „mestské zastupiteľstvo“) konaných 27. novembra 2010.

Volebná   sťažnosť   smeruje   proti   týmto   zvoleným   poslancov   mestského zastupiteľstva:

„1. F. B., N.,

2. I. G., N.,

3. J. J., N.,

4. I. J., N.,

5. J. T., N.,

6. J. V., N.,

7. J. W., N.,,

8. J. G., N.,

9. J. S., N.,

10. M. B., N.,

11. M. B., N.,

12. J. G., N.,

13. F. H., N.,

14. M. P., N.,

15. M. R., N.,

16. S. V., N.,

17. R. H., N.,

18. M. B., N.,

19. Š. K., N.,

20. M. M., N.,

21. M. M., N.,

22. M. H., N.,

23. M. I., N.,

24. R. K., N.,

25. T. I., N.,

26. P. K., N.,

27. A. K., N.,

28. P. M., N.,

29. M. Š., N.,

30. A. Š., N.,

31.Š. Š., N.“

Sťažovateľka označuje za účastníkov konania aj politické strany SMER – sociálna demokracia   (ďalej   len   „SMER“),   Kresťansko-demokratické   hnutie   (ďalej   len   „KDH“), Slovenskú národnú stranu (ďalej len „SNS“), Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu – Demokratickú   stranu   (ďalej   len   „SDKÚ“)   a   Občiansku   konzervatívnu   strana   (ďalej   len „OKS“).

Sťažovateľka   namieta   neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   poslancov   mestského zastupiteľstva vo volebnom obvode   č. 1 Dolné Krškany, Horné Krškany, vo volebnom obvode č. 2 Staré Mesto, vo volebnom obvode č. 3 Čermáň, vo volebnom obvode č. 4 Klokočina, vo volebnom obvode č. 5 Diely, Párovské Háje, Kynek, Mlynárce, vo volebnom obvode č. 6 Zobor, Drážovce a vo volebnom obvode č. 7 Chrenová, Janíkovce.

Podľa   tvrdenia   sťažovateľky   pri   voľbách   poslancov   mestského   zastupiteľstva konaných   27.   novembra   2010   došlo   k   porušeniu   zákona   Slovenskej   národnej   rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) z dôvodu, že „v meste Nitra... bola ustanovená mestská volebná komisia,   a   nie   miestna   volebná   komisia.   Možno   konštatovať,   že   kandidátov   registroval a voľby riadil orgán, ktorý nebol na to oprávnený. Aj keď na prvý pohľad vyzerá, že chyba je iba v názve, nie je tomu tak. Rozdiel medzi mestskou a miestnou volebnou komisiou je jednoznačný...“.

Sťažovateľka ďalej namieta, že pri voľbách došlo k porušeniu rovnosti podmienok prístupu k voleným funkciám, a to pred i počas konania volieb tým, že

«Zvolení kandidáti, ktorí kandidovali za koalíciu strán SMER SD - KDH - SNS (ďalej ako „koalícia“) t. j. kandidáti v 1. až 6., 9. až 14. a 16. až 31. rade mali výhody v bezplatnej podpore   zo   strany   mestského   úradu   v   Nitre,   ktorý   viedli   nominanti   rovnakej   koalície. Dôkazom je okrem iného aj inzertný týždenník N.,

• vo vydaní týždenníka N. zo dňa 15. 11. 2010 boli uvedené prezentácie kandidátov v 3.   (J.),   18.   (B.),   19.   (K.),   20.   (M.),   24.   (K.)   a 27. (K.)   rade   spolu   s   prezentáciou   ich volebného   programu,   a   to   všetko   v   rámci   inzercie,   ktorú   platilo   mesto   Nitra   z   peňazí všetkých daňových poplatníkov,

• vo vydaní týždenníka N. zo dňa 24. 11. 2010 je celostranový rozhovor so zvoleným kandidátom v 31. rade, pričom ide o inzerciu, o ktorej možno predpokladať, že bola platená z rozpočtu mesta Nitra alebo nebola platená vôbec,

• z vydania týždenníka N. zo dňa 19. 11. 2010 (str. 4) sa dozvedáme, že na stretnutí s občanmi v mestskej časti Zobor konanom dňa 15. 11. 2010 sa okrem kandidáta v 24. rade (K.), členov výboru mestskej časti a primátora ukázali aj kandidáti na poslancov v 22. (H.) a 23. rade (I.), čo vyplýva z publikovanej fotografie k predmetnému článku. Išlo o stretnutie s   občanmi,   ktoré   sa   premenilo   na   volebný   míting   a   prezentáciu   volebného   programu koalície a to za organizačnej podpory zamestnancov mestského úradu, za peniaze všetkých daňových poplatníkov a v priestoroch základnej školy,

• podobný postup a priama volebná agitácia boli aj pri tzv. „stretnutiach s občanmi“ v iných mestských častiach („MČ“). Konkrétne ide o MČ Dražovce, kde 14. 11. 2010 sa konalo   stretnutie   v   rovnakom   zložení   ako   v   predchádzajúcom   bode,   pričom   „seniorom vyhrávala   skupina   S.“.   Opäť   všetky   náklady,   vrátane   honoráru   umelcov,   boli   hradené z mestského rozpočtu. Podobný priebeh mali aj stretnutia s občanmi v MČ Klokočina dňa 08. 11. 2010 (vyhrával R. K.), v MČ Čermáň (bol prítomný okrem kandidátov koalície aj zvolení kandidát v 8. rade – G.) dňa 11. 11. 2010, v MČ Staré mesto dňa 4. 10. 2010, v MČ Horné Krškany dňa 18. 11. 2010 a na Chrenovej dňa 8. 11. 2010, 9. 11. 2010, 4. 11. 2010 a 28. 10. 2010. Na týchto vymenovaných stretnutiach boli prítomný vtedajší ako aj súčasný zvolení kandidáti, za tú ktorú MČ, vrátane nových kandidátov koalície. Stretnutia sa konali v školách (dokonca aj v Materskej Škole), v zasadačke Mestského úradu, v centre voľného času a v základných školách, teda vo verejných budovách, zadarmo, pričom občerstvenie a „gulášik“ boli hradené z mestských peňazí,

• podobné stretnutie sa malo konať aj na základnej škole v MČ Diely, avšak na základe medializácie bolo od toho upustené, čo je dôkazom, že nešlo o bežne stretnutia, ale o volebné mítingy (viď priložený článok z denníka SME).

Dôkaz: N. zo dňa 01. 10., 08. 10., 24. 10., 29. 10., 19. 11. a 24. 11. 2010, článok z denníka sme zo dňa 20. 11. 2010.

Článkami ako aj výsluchom účastníkov konania môže byť dokázané, že prostriedky mesta Nitra boli selektívnym spôsobom využívané na propagáciu jednotlivých kandidátov koalície a p. G. (nez. kandidát). Týmto postupom, na ktorom priamo participovala väčšina zvolených kandidátov, mohlo prísť k takému porušeniu rovnosti kandidátov, ktoré mohlo maž   za   následok   zmenu   poradia   zvolených   poslancov   a tým   aj   ústavne   nonkomformný výsledok volieb do orgánu samosprávy obce.». Uvedené skutočnosti podľa sťažovateľky odôvodňujú „porušenie   rovnosti   uchádzačov   o volebnú   funkciu“,   ktoré   nie   je v demokratickej spoločnosti prípustné.

V ďalšej časti volebnej sťažnosti sťažovateľka tvrdí, že k ovplyvneniu výsledkov volieb mohlo dôjsť aj „zneužitím“ volebných lístkov, ktoré boli „zle vytlačené“. Podľa sťažovateľky „doteraz... nikto okrem pracovníkov mestského úradu nepotvrdil, že lístky boli skutočne zle vytlačené, že boli aj skartované a že ako nové lístky boli vytlačené iba volebné lístky pre MČ Zobor. Nemožno nado všetku pochybnosť preukázať, že lístky neboli zneužité na zmenu výsledku volieb.“.

Na základe argumentácie uvedenej vo volebnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie o nej nálezom takto rozhodol:

„1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   vyhlasuje   voľby   poslancov   do   mestského zastupiteľstva mesta Nitra zo dňa 27. 11. 2010 vo volebnom obvode č. 1 Dolné Krškany, Horné Krškany, vo volebnom obvode č. 2 Staré mesto, vo volebnom obvode č. 3 Čermáň, vo volebnom obvode č. 4 Klokočina, vo volebnom obvode č. 5 Diely, Párovské Háje, Kynek, Mlynárce, vo volebnom obvode č. 6 Zobor, Drážovce, vo volebnom obvode č. 7 Chrenová, Janíkovce za neplatné.

2. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania.“

Súčasťou   volebnej   sťažnosti   je   aj   návrh   sťažovateľky   na   vydanie   predbežného opatrenia v súlade s § 74 Občianskeho súdneho poriadku [dočasné opatrenie podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pozn.], podľa ktorého: „Mestská volebná komisia v Nitre vytvorená pre voľby do orgánov samosprávy obcí konaných dňa 27. 11. 2010 je povinná zdržať sa vydania osvedčení o zvolení za poslancov do mestského zastupiteľstva mesta Nitra do rozhodnutia vo veci samej.“

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje   o   ústavnosti   a   zákonnosti   volieb   prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb   do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ustanovenia zákona o ústavnom súde o predbežnom prerokovaní návrhu sa vzťahujú aj   na   sťažnosti   podľa   čl.   129   ods.   2   ústavy,   t.   j.   volebné   sťažnosti,   pri   predbežnom prerokúvaní ktorých ústavný súd preskúmava, či spĺňajú všeobecné a osobitné náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či neexistujú dôvody na ich odmietnutie vymedzené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

1. K aktívnej legitimácii sťažovateľky na podanie volebnej sťažnosti

Sťažovateľka   namieta   neústavnosť   a   nezákonnosť   volieb   poslancov   mestského zastupiteľstva   konaných   27.   novembra   2010   vo   volebných   obvodoch   č.   1   až   č.   7 vytvorených na území mesta Nitra. Z § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že sťažnosť pre neústavnosť alebo nezákonnosť do orgánu miestnej samosprávy môže podať okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že mestská volebná komisia v Nitre (ďalej len „mestská volebná komisia“) nezaregistrovala pre voľby do mestského zastupiteľstva podľa §   16   ods.   1   zákona   o   voľbách   kandidáta   Strany   patriotov   ani   spoločného   kandidáta viacerých politických strán, t. j. koalície politických strán, ktorých súčasťou by bola Strana patriotov   vo   volebnom   obvode   č.   1.   Na   základe   uvedeného   možno   konštatovať,   že sťažovateľka sa nezúčastnila volieb poslancov do mestského zastupiteľstva vo volebnom obvode   č.   1,   a   preto   nie   je   v   zmysle   §   59   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   aktívne legitimovaná na podanie sťažnosti vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb poslancov do mestského zastupiteľstva v tomto volebnom obvode, čo zakladá dôvod na odmietnutie časti volebnej   sťažnosti,   ktorou   sťažovateľka   namietala   neústavnosť   a   nezákonnosť   volieb poslancov do mestského zastupiteľstva vo volebnom obvode č. 1 z dôvodu, že bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

Z priloženej dokumentácie ďalej vyplýva, že mestská volebná komisia zaregistrovala vo volebných obvodoch č. 2 až č. 7 aj kandidáta(ov) Strany patriotov. Z toho vyplýva, že sťažovateľka je aktívne legitimovaná na podanie volebnej sťažnosti   podľa   § 59 ods.   1 zákona o ústavnom súde vo voľbách poslancov do mestského zastupiteľstva vo volebných obvodoch č. 2 až č. 7, pričom volebná sťažnosť v tejto časti spĺňa aj ďalšie náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde potrebné na jej prijatie na ďalšie konanie. Preto sa ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sústredil na posúdenie jej opodstatnenosti.

2. Všeobecné východiská pre predbežné prerokovanie volebných sťažností

Voľby   sú   všeobecne   akceptovaným   demokratickým   prostriedkom   pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi, t. j. osobami oprávnenými voliť podľa príslušných volebných prepisov.

Z   čl.   129   ods.   2   ústavy   vyplýva   oprávnenie,   ako   aj   povinnosť   ústavného   súdu preskúmavať na základe volebných sťažností tak ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných volieb.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   základných   práv zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva. Ústava   garantuje   všetkým   oprávneným   voličom   voliť   svojich   zástupcov   do   voľbami kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom, resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričom garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie tajným   hlasovaním   (čl.   30   ods.   3   ústavy).   Zároveň   ústava   garantuje   predovšetkým prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30 ods. 1 druhá veta ústavy), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie poslanca obecného zastupiteľstva za rovnakých podmienok [pasívne volebné právo (m. m. PL. ÚS 18/07)].

Pod   zákonnosťou   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   treba   rozumieť uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou zákona (m. m. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry ústavného   súdu   zistená   nezákonnosť   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   musí   byť v príčinnej   súvislosti   s   takým   následkom   porušenia   práv   dotknutých   osôb,   ktoré   je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (m. m. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd   a   jej   výklad   a   používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať   slobodnú   súťaž politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Citované   ustanovenie   ústavy   má   priamu spojitosť   so   všetkými   politickými   právami   vyjadrenými   v   ústave   a   svojou   povahou ovplyvňuje   formovanie   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž politických   síl   nachádza   svoje   vyjadrenie   predovšetkým   vo   voľbách   a   je   základným predpokladom   a podmienkou   fungovania   demokratického   štátu   (m.   m.   PL.   ÚS   19/98, PL. ÚS 82/07).

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby za neplatné,   b)   zrušiť   napadnutý   výsledok   volieb,   c)   zrušiť   rozhodnutie   volebnej   komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, d) sťažnosť zamietnuť.

Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou len vtedy, ak k porušeniu volebného zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné   porušenie,   prípadne   opätovné   porušenie   zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Nie každé porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel   a   zmysel   volebného   zákona,   ako   aj   na   princípy   volebného   práva   uznávané spoločenstvom   demokratických   štátov.   Neplatnosť   volieb   alebo   voľby   kandidáta   môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb   a   ktoré   odôvodnene   vyvoláva   pochybnosť   o   tom,   či   voľby   a   ich   výsledky   sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie zákonov   upravujúcich   organizáciu   a   priebeh   volieb,   resp.   zákonov,   ktoré   s nimi bezprostredne   súvisia,   b)   príčinná   súvislosť   medzi   zistenou   protizákonnosťou   volieb a sťažovateľom   namietanou   neplatnosťou   volieb,   resp.   voľby   kandidáta   a   c)   intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 73/07). Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

Súčasťou   zákonom   predpísaných   náležitostí   volebnej sťažnosti sú   aj dôvody,   pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných ustanovení zákona o voľbách [§ 45 zákona o voľbách], platí prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti,   ktorá   platí   dovtedy,   kým   ústavný   súd   o   voľbách   napadnutých   volebnou sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodne inak ako zamietnutím volebnej sťažnosti. Preto je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia sťažnosti na ďalšie konanie   (pri   predbežnom   prerokovaní)   kvalifikovaným   spôsobom   označil   také   dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne, prípadne aspoň vysoko pravdepodobné a zároveň sú spôsobilé preukázať tak intenzívne porušenie zákona o voľbách, ktoré by odôvodňovalo záver o inom legitímnom výsledku volieb, než bol uverejnený (m. m. PL. ÚS 3/2010).

Vychádzajúc z uvedených zásad a kritérií ústavný súd pri predbežnom prerokúvaní posudzoval, či jednotlivé tvrdenia (námietky) sťažovateľky uvedené vo volebnej sťažnosti by   v prípade   ich   preukázania   mohli   či   už   jednotlivo,   alebo   spoločne   vytvoriť   reálne predpoklady na uplatnenie právomoci ústavného súdu podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde (vyhlásiť voľby poslancov do mestského zastupiteľstva za neplatné), t. j. posudzoval,   či   neexistujú   dôvody   na   odmietnutie   volebnej   sťažnosti   z   dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

3. K jednotlivým námietkam sťažovateľky

Sťažovateľka namieta najmä

a) porušenie zákona o voľbách v súvislosti so zriadením mestskej volebnej komisie,

b) porušenie prístupu k voleným funkciám za rovnakých podmienok,

c) možnosť zneužitia „chybne“ vytlačených hlasovacích lístkov pre volebný obvod Nitry č. 6 Zobor, Dražovce.

a) K námietke porušenia zákona o voľbách v súvislosti so zriadením mestskej volebnej komisie

Sťažovateľka   tvrdí,   že   pri   voľbách   poslancov   mestského   zastupiteľstva   došlo k porušeniu zákona o voľbách tým, že namiesto miestnej volebnej komisie bola zriadená mestská volebná komisia, v dôsledku čoho boli „voľby riadené orgánom, ktorý na to nebol oprávnený“.

Sťažovateľka v súvislosti s touto námietkou vo volebnej sťažnosti argumentuje, že prostredníctvom novelizácie zákona o voľbách vykonanej zákonom č. 302/1998 Z. z. došlo k zmenám § 14 a § 14a tohto zákona, čím zákonodarca „chcel rozlíšiť pojmy a kompetencie mestskej a miestnej volebnej komisie. Dôvod na takúto zmenu bol ten, aby sa v Bratislave a Košiciach vyradil ďalší byrokratický medzičlánok v podobe okresnej (obvodnej) volebnej komisie, keďže tieto mestá sa skladajú z mestských častí so samostatnými zastupiteľstvami a starostami. Jednoznačne možno konštatovať, že mestská volebná komisia sa vytvára iba v Bratislave a Košiciach za podmienok ustanovených v § 14a...“.

Odhliadnuc aj od toho, že k zmenám ustanovení § 14 a § 14a zákona o voľbách nedošlo novelizáciou vykonanou zákonom č. 302/1998 Z. z., ale zákonmi č. 233/1998 Z. z. a č.   331/1998 Z.   z., je interpretácia príslušných   ustanovení zákona o voľbách podávaná sťažovateľka zjavne nesprávna a zmätočná. Sťažovateľka totiž opomenula, že v ustanovení §   13   ods.   4   písm.   a)   zákona   o voľbách   zákonodarca   zaviedol   legislatívnu   skratku   pre spoločné pomenovanie miestnych a mestských volebných komisií, ktoré ďalej označuje ako „miestne volebné komisie“, čo sa následne premieta aj do textu § 14 tohto zákona, ktorý používa   slovné   spojenie   „miestna   volebná   komisia“   pre   pomenovanie   tak   miestnych volebných komisií, ktoré riadia voľby v obciach, ako aj mestských volebných komisií, ktoré riadia voľby v mestách. Tento záver možno zjavne vyvodiť z vnútornej väzby medzi § 11 ods. 1 druhej vety zákona o voľbách („... Voľby riadia obvodné volebné komisie, v mestách mestské volebné komisie a v ostatných obciach miestne volebné komisie.“) a § 13 ods. 4 písm.   a)   zákona   o voľbách [„Obvodná   volebná   komisia   a)   dohliada   na   pripravenosť miestnych   a   mestských   volebných   komisií   (ďalej   len   „miestna   volebná   komisia“) a okrskových   volebných   komisií   zabezpečovať   úlohy   podľa   tohto   zákona,   ako   aj   na zastúpenie politických strán v nich...“] v spojení s nadväzujúcimi ustanoveniami § 14 (ale aj § 14a) zákona o voľbách.

Na   tomto   základe   možno   konštatovať,   že   v meste   Nitra   bola   mestská   volebná komisia   zriadená   v súlade   so   zákonom   o voľbách,   a preto   ústavný   súd   považuje   túto námietku sťažovateľky za zjavne neopodstatnenú.

b)   K námietke   porušenia   prístupu   k voleným   funkciám   za   rovnakých podmienok

Podstata tejto námietky sťažovateľky spočíva v jej tvrdení, že kandidáti na funkciu poslancov mestského zastupiteľstva nominovaní koalíciou politických strán SMER, KDH a SNS   mali   bezplatnú   podporu   zo   strany   Mestského   úradu   v Nitre   predovšetkým   pri prezentácii svojich volebných programov v regionálnom týždenníku „N.“, čím malo dôjsť k porušeniu   prístupu   k voleným   funkciám   za   rovnakých   podmienok,   čo „nie   je v demokratickej   spoločnosti   prípustné“. Sťažovateľka   v tejto   súvislosti   argumentuje   aj právnym názorom ústavného súdu vysloveným vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 5/03, podľa   ktorého   obsahom   práva   na   prístup   k voleným   funkciám   „je   aj   predpoklad,   že jednotliví voliči budú mať možnosť odovzdať svoj hlas v prospech niektorého z kandidátov za   rovnakých   podmienok   vrátane   možnosti   dostať   sa   k informáciám   o jednotlivých kandidátoch rovnakým spôsobom“.

Ústavný   súd   nemá   dôvod   citovaný   právny   názor   spochybňovať   ani   v súvislosti s predbežným prerokúvaním volebnej sťažnosti sťažovateľky o to viac, že je zhmotnený aj vo   viacerých   ustanoveniach   zákona   o voľbách;   ústavný   súd   v tejto   súvislosti   poukazuje najmä   na   §   30   zákona   o voľbách,   ktorý   upravuje   základné   pravidlá   vedenia   volebnej kampane vychádzajúce v prvom rade z princípu rovnosti kandidujúcich subjektov, ktorý sa prejavuje   najmä   v rovnosti   ich   prístupu   „k hromadným   informačným   prostriedkom a k službám samosprávy a k službám územnej samosprávy zameraným na podporu alebo na prospech ich volebnej kampane“ (§ 30 ods. 3 zákona o voľbách).

V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoje právne názory vyslovené vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 9/07, v zmysle ktorých „pri využívaní komunikačných prostriedkov v dispozícii miest a obcí musí byť rešpektovaný princíp rovnosti kandidujúcich subjektov. Nemožno mať pochybnosti o tom, že informačné prostriedky, ktorými disponujú územné   samosprávne   celky,   podliehajú   z hľadiska   ich   využitia   vo   volebnej   kampani prísnejším pravidlám, než je to v prípade súkromných vydavateľov. Neznamená to síce ich povinnosť zabezpečovať mechanicky rovnaký priestor pre jednotlivé kandidujúce strany a osoby, avšak musí sa uplatniť pravidlo rovnakého prístupu. Iný postup by bol v rozpore s pravidlami voľnej súťaže politických strán a slobodnej súťaže politických síl podľa čl. 31 ústavy   a mohol   by naznačovať voličom,   že mesto   (obec)   ako   verejnoprávna korporácia preferuje len určité volebné strany, resp. len určitých kandidátov.“.

Citované   právne   názory   sú   na   posudzovanú   námietku   sťažovateľky   založenú   na tvrdení,   že   k porušeniu   princípu   rovnosti   prístupu   kandidátov   na   funkcie   poslancov mestského   zastupiteľstva   došlo   publikovaním   viacerých   „inzerčných“   príspevkov „v inzertnom   týždenníku   N.“,   pričom   išlo „o inzerciu   platenú   z rozpočtu   mesta   Nitra“, použiteľné   len   primerane. Ústavný   súd   totiž   zistil,   že   „N.“   sú   bezplatné   noviny s charakterom regionálnych novín, ktoré sú vydávané súkromným vydavateľstvom P., a. s. (ďalej len „vydavateľ“).

Skutočnosť, že v danom prípade ide o súkromné periodikum, neznamená, že na neho nemožno primerane vzťahovať ustanovenia zákona o voľbách, prostredníctvom ktorých sa má zabezpečiť rovnosť kandidujúcich subjektov v priebehu volebnej kampane, aj keď je nepochybné, že na informačné prostriedky (periodiká), ktoré sú v priamej dispozícii obcí a miest,   príp.   iných   subjektov   verejnoprávneho   charakteru,   z hľadiska   ich   využitia vo volebnej   kampani   treba   uplatniť   prísnejšie   pravidlá,   ako   vo   vzťahu   k periodikám vydávaným súkromným vydavateľom. Vzhľadom na uvedené ústavný súd vyzval zástupcu vydavateľa, aby sa vyjadril k volebnej sťažnosti. Zástupca vydavateľa reagoval na výzvu ústavného súdu listom z 12. januára 2011, v ktorom okrem iného uviedol:

„Všetky   politické   strany   a   ich   koalície,   ktoré   predložili   kandidátov   na   voľby primátora mesta Nitra a kandidátov na poslancov mestského zastupiteľstva v Nitre, ako aj nezávislí   kandidáti   mali   v   období   predvolebnej   kampane   možnosť   politickej   inzercie v týždenníku N. za podmienok špecifikovaných vo všeobecných obchodných podmienkach vydavateľa   pre   týždenníky   E.   a   za   podmienok   definovaných   v relevantných   právnych predpisoch, ako je zákon o reklame, zákon o periodickej tlači, príslušné zákony upravujúce priebeh   volieb.   Žiadne   ďalšie   podmienky   pre   inzerciu   vzťahujúce   sa   na   obdobie predvolebnej kampane vydavateľ v periodiku N. neuplatňuje...

Počas   predvolebnej kampane   využili   možnosť   inzercie v periodiku N.   nasledovní kandidáti: Š. Š., Mgr. R. Š., PhDr. J. V., S. M., Bc. M. D., M. P., MUDr. J. P., H. H., koalícia Smer-KDH-SNS, koalícia SDKÚ-SaS, strana HZDS. Žiadnemu kandidátovi, strane, ani koalícia nebola inzercia odmietnutá.“

Citované   informácie   nemá   ústavný   súd   dôvod   spochybňovať   o   to   viac,   že   ani sťažovateľka   vo   volebnej   sťažnosti   nenamieta,   že   by   jej   vydavateľ   odmietol   v priebehu volebnej kampane publikovať inzerciu, ktorá by mala charakter volebnej agitácie, resp. prezentácie jej volebného programu či volebného programu jej kandidátov. Z toho vyplýva, že   vo   vzťahu   k   možnosti   inzerovať   volebné   príspevky   v   týždenníku   „N.“   bola   zásada rovnosti   prístupu   kandidujúcich   subjektov   zachovaná,   čo   zásadným   spôsobom   znižuje závažnosť tejto námietky sťažovateľky. Bolo totiž na kandidujúcich subjektoch, či a v akej miere možnosť prezentovať svoje volebné zámery v „N.“ využijú.

Sťažovateľka tiež poukazovala na to, že inzertné príspevky publikované v týždenníku „N.“ z 15. novembra 2010 (ústavný súd zistil, že v skutočnosti išlo v tomto prípade o vydanie   „N.“   z   29.   októbra   2010,   pozn.)   a   pravdepodobne   tiež   z 24. novembra   2010 propagujúce   kandidátov   koalície   politických   strán   SMER,   KDH   a SNS   boli   hradené   z prostriedkov   mesta   Nitra.   Toto   tvrdenie   sťažovateľky   podľa   zistení   ústavného   súdu čiastočne zodpovedá skutočnosti, čo potvrdzuje list vydavateľa z 12. januára 2011, v ktorom na priamo položenú otázku ústavného súdu odpovedal zástupca vydavateľa takto:

„Objednávateľom konkrétnych inzerátov... boli:... i) dňa 15. 11. 2010 týždenník N. nevychádzal..., f) zadávateľom inzercie uverejnenej 29. 10. 2010 na strane 3, 4 a 5 bolo Mesto Nitra... j) zadávateľom inzercie uverejnenej 19. 11. 2010 na strane 4 a 5 bolo Mesto Nitra k) zadávateľom inzercie uverejnenej 24. 11. 2010 na strane 3 bola spoločnosť M., s. r. o.“

Podľa sťažovateľky k zneužitiu prostriedkov mesta Nitra došlo aj pri „stretnutiach s občanmi“ v jednotlivých   mestských   častiach   konaných   v priebehu   októbra   a novembra 2010, t. j. v období pred a počas volebnej kampane, na ktorých sa zúčastnili dovtedajší funkcionári mesta Nitra, ako aj kandidáti na poslancov mestského zastupiteľstva.

V súvislosti s uvedenými tvrdeniami sťažovateľky ústavný súd konštatoval, že tak inzerovanie informácií, ktoré majú charakter volebnej agitácie v regionálnych periodikách, ako   aj   organizovanie   stretnutí   funkcionárov   mesta   a kandidátov   na   funkcie   v orgánoch územnej   samosprávy   s občanmi   v predvolebnom   období   (volebných   mítingov)   tvoria štandardnú   súčasť   volebných   kampaní a samy   osebe   nesignalizujú,   že   v rámci   volebnej súťaže došlo k porušeniu volebných predpisov, najmä ak z týchto tvrdení nevyplýva, že by išlo   o predvolebné   aktivity,   ktoré   sa   uskutočnili   v čase,   v ktorom   ich   zákon   o voľbách zakazuje, t. j. v čase volebného moratória (pozri § 30 ods. 2 zákona o voľbách).

Tvrdenie   sťažovateľky,   že   na   realizáciu   uvedených   predvolebných   aktivít   boli „zneužité“ prostriedky mesta Nitra, je predovšetkým signálom pre kontrolné útvary mesta Nitra   (hlavného   kontrolóra),   príp.   orgány   činné   v trestnom   konaní,   aby   tieto   tvrdenia preverili a na tomto základe prípadne vyvodili z nich právnu zodpovednosť v rámci svojej pôsobnosti.   Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   konštatuje,   že   z volebnej   sťažnosti   ani   k nej priloženej dokumentácie nevyplýva, žeby sa sťažovateľka v súvislosti so svojimi tvrdeniami obrátila s podnetom na kontrolné útvary mesta Nitra, príp. podala trestné oznámenie, hoci v širších súvislostiach možno takúto jej povinnosť vyvodiť z platného právneho poriadku.

Napriek uvedenému ústavný súd nespochybňuje, že tvrdenie o zneužití prostriedkov mesta (obce) niektorými z kandidujúcich subjektov v prospech ich volebnej kampane môže mať vplyv na jeho rozhodovanie vo volebných veciach, a to najmä vtedy, ak by dospel k záveru,   že   v danom   prípade   išlo   o také   závažné   zneužitie   finančných   prostriedkov územnej   samosprávy,   ktoré   by   bolo   spôsobilé   zásadným   spôsobom   ovplyvniť   volebné rozhodnutia   voličov   a ktoré   by   sa   v konečnom   dôsledku   s vysokou   pravdepodobnosťou mohlo prejaviť v inom výsledku volieb, aký bol príslušnými volebnými komisiami zistený, t. j. ústavný súd musí aj tvrdenia sťažovateľov o zneužití finančných prostriedkov mesta (obce), resp. tvrdenia o použití „nekalých“ finančných prostriedkov na vedenie volebnej kampane posudzovať v kontexte so svojou funkciou volebného súdu. Úlohou ústavného súdu ako volebného súdu je totiž posúdiť, či v konkrétnom prípade ide o také tvrdenia, ktoré zjavne preukazujú, že v danom prípade došlo k hrubému a závažnému, príp. opakovanému porušeniu zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, ktoré je v takej príčinnej súvislosti s výsledkami volieb, že ich závažným spôsobom spochybňuje, a preto zakladá dostatočné dôvody na to, aby ústavný súd mohol uplatniť svoju právomoc vyhlásiť voľby za neplatné (k tomu podrobnejšie pozri východiská uvedené v časti II.2 tohto uznesenia). Majúc na zreteli uvedené východiská ústavný súd preskúmal dokumentáciu priloženú k volebnej sťažnosti, konkrétne výtlačky týždenníka „N.“ z 1., 8., 24. a 29. októbra a 19. a 24. novembra 2010 a článok z denníka S. z 20. novembra 2010, ktoré obsahujú podľa tvrdenia   sťažovateľky   jednak   príspevky   propagujúce   kandidátov   na   funkcie   poslancov mestského zastupiteľstva, ako aj informácie o ďalších predvolebných aktivitách kandidátov koalície SMER, KDH a SNS a ktoré mali byť podľa jej tvrdenia hradené z prostriedkov mesta Nitra, z hľadiska ich možného vplyvu na volebné rozhodovanie voličov.

Na tomto základe ústavný súd konštatoval, že charakter priamej volebnej agitácie nemožno jednoznačne pripísať ani jednému z príspevkov publikovaných v týždenníku „N.“ z 29.   októbra   2010   a 24.   novembra   2010   (ktoré   namieta   sťažovateľka),   keďže   tieto informujú síce   aj o „volebných zámeroch“ kandidátov na funkcie poslancov mestského zastupiteľstva,   ale   aj   (a hlavne)   o ich   činnosti   v orgánoch   samosprávy   mesta   Nitra v uplynulom   období,   t.   j.   ide   aj   o informovanie   o aktuálnych   problémoch   komunálnej politiky, na ktoré majú obyvatelia mesta právo v každom období (nielen bezprostredne pred voľbami),   a navyše   takéto   informácie   tvoria   podľa   zistenia   ústavného   súdu   štandardnú súčasť obsahovej náplne týždenníka „N.“ (typovo zodpovedá tejto charakteristike najmä rozhovor   s vtedajším   zástupcom   primátora   Nitry   Š.   Š.,   ktorý   bol   zároveň   kandidátom politickej strany SMER na funkciu poslanca mestského zastupiteľstva, publikovaný v „N.“ z 24. novembra 2010; z jeho obsahu totiž možno vyvodiť, že jeho hlavným zámerom bolo oboznámiť obyvateľov mesta Nitra s aktuálnymi otázkami komunálnej politiky bez toho, aby   bol   v rozhovore   prezentovaný   aj   volebný   program   príslušnej   politickej   strany). Obdobný charakter majú aj informácie o stretnutiach s občanmi publikované najmä v „N.“ z 19. novembra 2010.

V demokratickej   spoločnosti   počas volebnej kampane voliči   hodnotia   dosiahnutú úroveň   rozvoja   spoločnosti,   resp.   rozvoja   regiónu,   mesta   či   obce   zaznamenanú v predchádzajúcom   volebnom   období   a na   tomto   základe   sa   rozhodujú   o tom,   koho v blížiacich sa voľbách splnomocnia na výkon od nich pochádzajúcej moci v nasledujúcom volebnom období. Informácie o politickej strane, jej programe, zámeroch a názoroch jej predstaviteľov majú zásadný význam pre uplatnenie práva, ktoré voličom zaručuje čl. 30 ods. 1 ústavy. Z uvedeného dôvodu nemožno spochybňovať, že aj príspevky publikované v „N.“ v období volebnej kampane prispeli k formovaniu volebného rozhodnutia voličov. Na druhej strane už samotná skutočnosť, že sťažovateľka nevyužila možnosť informovať potenciálnych voličov o svojom volebnom programe a svojich kandidátoch prostredníctvom týždenníka   „N.“,   hoci   na   to   mala   za   primeraných   finančných   podmienok   možnosť, signalizuje, že vplyv príspevkov v prospech kandidátov na funkcie poslancov mestského zastupiteľstva kandidujúcich za koalíciu politických strán SMER, KDH a SNS nemožno preceňovať a pripisovať im taký význam, ktorý by umožňoval ústavnému súdu len na tomto základe uplatniť svoju právomoc podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o voľbách, teda vyhlásiť voľby do mestského zastupiteľstva za neplatné.

c)   K námietke   ovplyvnenia   výsledku   volieb   možným   zneužitím   „chybne“ vytlačených hlasovacích lístkov pre volebný obvod Nitry č. 6 Zobor, DražovceSťažovateľka ďalej namieta, že hlasovacie lístky pre voľby poslancov mestského zastupiteľstva   vo   volebnom   obvode   č.   6   Zobor,   Dražovce   boli   „nesprávne   vytlačené“, pričom vyslovuje podozrenie, že tieto hlasovacie lístky mohli byť zneužité, čo v konečnom dôsledku mohlo ovplyvniť výsledok volieb v tomto volebnom obvode. V tejto súvislosti sťažovateľka   poukazuje   na   článok   uverejnený   v denníku   SME   z 12.   novembra   2010 pod názvom „Kandidátom   na poslancov pridelili zlé čísla. Treba tlačiť nové hlasovacie lístky“.   Podľa   uvedeného   článku   k chybe   na   hlasovacom   lístku   malo   dôjsť   tým,   že priezviská kandidátov na poslancov mestského zastupiteľstva, ktoré sa začínajú písmenom „M“ boli posunuté pred priezviská začínajúce písmenom „K“, čo spôsobilo, že niektorým kandidátom (spolu šiestim kandidátom) boli priradené nesprávne poradové čísla. Z článku ďalej vyplýva, že chyba mala byť napravená vytlačením nových hlasovacích lístkov.

Ústavný   súd opätovne poukazuje na zákonné náležitosti   sťažnosti,   ktorými   sú   aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom   súde].   Vzhľadom   na   význam   volieb   v   demokratickej   spoločnosti   a   z   neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne pravdepodobné a zároveň sú spôsobilé preukázať také závažné porušenie zákona   o voľbách,   ktoré   by   odôvodňovalo   záver   o   inom   legitímnom   výsledku   volieb. Funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd podrobné rekonštruovať celý volebný proces (PL. ÚS 3/2010).

Sťažovateľkou   namietané   ovplyvnenie   výsledkov   volieb,   ku   ktorému   malo   dôjsť „zneužitím“ hlasovacích lístkov, možno považovať za špekulatívne formulovanú námietku, ktorá nie je zo strany sťažovateľky podložená relevantným dôkazom o tom, že k zneužitiu „chybných“ hlasovacích   lístkov,   a teda   aj k   ovplyvneniu   výsledku   volieb   poslancov   do mestského zastupiteľstva skutočne aj došlo. Za daných okolností ústavný súd hodnotí túto námietku ako nepodloženú a z hľadiska jej vplyvu na výsledok volieb poslancov mestského zastupiteľstva za zjavne neopodstatnenú.

Ústavný   súd   sumarizujúc   svoje   predbežné   závery   k jednotlivým   námietkam sťažovateľky konštatoval, že sťažovateľka nepreukázala svojou volebnou sťažnosťou, že pri voľbách   poslancov   mestského   zastupiteľstva   došlo   k hrubému   a závažnému,   príp. opakovanému porušovaniu volebných prepisov, ktoré by zakladali dôvod na to, aby ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľky, a teda vyhlásil voľby poslancov mestského zastupiteľstva za   neplatné.   Ústavný   súd   preto   pri   predbežnom   prerokovaní   podľa   § 25 ods. 2   zákona o ústavnom   súde   odmietol   volebnú   sťažnosť   sťažovateľky   z   dôvodu   jej   zjavnej neopodstatnenosti.

Z dôvodu odmietnutia sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky (napr. návrh na vydanie dočasného opatrenia podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. februára 2011