znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 72/2011-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 22. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť S. K. S., zastúpeného advokátom JUDr. R. P., Z., ktorou namietal neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta Sliač konaných 27. novembra 2010, za účasti Ing. D. D. S., a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť S. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. decembra 2010 doručená sťažnosť S. K., S. (ďalej len „sťažovateľ“),   ktorou namietal neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta Sliač konaných 27. novembra 2010.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:«Vo voľbách do orgánov miestnej samosprávy, ktoré sa konali dňa 27. 11. 2010 som ako kandidát na funkciu primátora mesta Sliač (ďalej aj „voľby“) získal 713 platných hlasov, t. j. viac ako 10 % hlasov voličov, v dôsledku čoho som v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. aktívne legitimovaný na podanie tejto sťažnosti.

V   predmetných   voľbách   som   na   funkciu   primátora   kandidoval   spolu   s   ďalšími piatimi kandidátmi, pričom do funkcie primátora mesta Sliač bol na základe volebných výsledkov t. j. po získaní 769 platných hlasov zvolený Ing. D. D...

Voľby do orgánov miestnej samosprávy, ktoré sa konali dňa 27. 11. 2010 v Sliači, považujem   ich   v   prvom   rade   za   nezákonné,   pretože   pri   ich   realizácií   boli   závažným spôsobom porušené ustanovenia volebného zákona.

Dňa 26. 11. 2010 (v ranných hodinách) bolo zistené, že v meste Sliač je na verejne prístupných miestach umiestnených viacero plagátov o rozmeroch 100 x 102 cm týkajúcich sa mojej osoby. Uvedené plagáty boli prinajmenšom umiestnené na ulici S. (pri Základnej škole),   na   ulici   Ž.   (na   autobusovej   zastávke   a   pred   železničnou   stanicou)   ako   aj   na informačných tabuliach nachádzajúcich sa pri zastávkach MHD v meste Sliač...

Dňa 26. 11. 2010 bolo tiež zistené, že v meste Sliač boli na nádobách na komunálny odpad   (verejných   ako   aj   pri   jednotlivých   rodinných   domoch)   umiestnené   samolepiace nálepky s textom „NEVOĽTE S. K.“. Uvedené nálepky boli umiestnené na nádobách na uliciach R., T., G., C. a P.

Napokon bolo dňa 27. 11. 2010 zistené, že na všetkých autobusových zastávkach mesta Sliač sú umiestnené letáky vo formáte A4 týkajúce sa mojej osoby. Tieto letáky boli okrem toho umiestnené v poštových schránkach obytných domov, a to na uliciach R., T., G., C. a P...

K umiestneniu predmetných letákov z časového hľadiska uvádzam, že tieto boli na spomínaných miestach umiestnené v dňoch tak, ako je uvedené vyššie, t. j. v dňoch 26. -27. 11. 2010. Táto skutočnosť vyplynula z vyjadrení predovšetkým spomínaných svedkov, ktorí zhodne tvrdia, že pred dňom 26. 11. 2010 predmetné letáky vo formáte A4, samolepiace nálepky ani plagáty v meste Sliač na verejne prístupných miestach, v poštových schránkach ani na nádobách na komunálny odpad nezaregistrovali.

Obsahom spomínaných plagátov a letákov, v texte ktorých je uvedené moje meno, boli nepravdivé informácie, ktoré závažným spôsobom dehonestujú moju osobu a vykresľujú ma ako človeka, ktorý mal byť zainteresovaný na akomsi nečestnom, či dokonca nelegálnom narábaní s majetkom mesta Sliač.

Podľa informácií, ktoré som získal od obyvateľov mesta Sliač, predmetné plagáty, letáky a samolepiace nálepky boli v meste Sliač rozširované Ing. D. D., ktorý bol jedným z kandidátov na funkciu primátora mesta Sliač a ktorý napokon tieto voľby s rozdielom 56 hlasov vyhral...

Text   spomínaných   letákov   obsahuje   v   podstate   štyri   závažné,   no   zdôrazňujem absolútne nepravdivé skutkové obvinenia, a to:

A) obvinenie z neekonomického odpredaja akcií mesta v kúpeľoch Sliač za polovicu ich nominálnej hodnoty bez výberového konania vopred určenému záujemcovi;

B) obvinenie z predaja lukratívnych pozemkov za minimálnu cenu;

C)   obvinenie   z   korupčného   správania   sa   v   súvislosti   s   prenájmom   zariadení tepelného hospodárstva;

D) obvinenie z netransparentného prideľovania sociálnych bytov... Zo skutočností uvedených v bodoch A až D vyplýva, že obsah predmetných letákov a plagátov bol koncipovaný zámerne tak, aby u obyvateľov a predovšetkým voličov mesta Sliač vyvolal dojem, že S. K. je:

- arogantná osoba, ktorá je zodpovedná za údajné materiálne straty mesta Sliač obrovských rozmerov,

- osoba, ktorá je zodpovedná za údajný podozrivý odpredaj akcií mesta,

-   osoba,   ktorá   sa   „zaslúžila“   o   údajný   nevýhodný   rozpredaj   tzv.   lukratívnych pozemkov za minimálnu cenu,

- osoba, ktorá sa mala dopustiť údajnej korupcie v súvislosti s prenájmom zariadení tepelného hospodárstva;

- osoba, ktorá má zodpovedať za údajné netransparentné prideľovanie sociálnych bytov. Obsah   uvedených   letákov   a   plagátov   navyše   informuje   voličov   mesta   Sliač,   že majetkové škody, ktoré údajne mesto utrpelo, budú občania hradiť z ich vlastného vrecka. Tým,   že   autor   textu   predmetného   letáku   spája   moju   osobu   s   „najvypuklejšími kauzami s podozrivým pozadím“, úmyselne vytvára v očiach potenciálnych voličov hanlivý obraz mojej osoby ako osoby presadzujúcej vlastné zištné záujmy a nerešpektujúcej záujmy obyvateľov mesta Sliač.

Je   nepochybné,   že   obsah   predmetných   letákov   a   plagátov   absolútnym   spôsobom diskredituje   moju   osobu,   a   to   za   jediným   účelom   ovplyvniť   priebeh   volieb   do   orgánov samosprávy mesta Sliač. Táto skutočnosť vyplýva v prvom rade z toho, že všetky informácie, ktoré sú obsahom spomínaných letákov a plagátov sú vo vzťahu k mojej osobe negatívne a dehonestujúce, ďalej z toho, že autor oslovuje textom voličov mesta Sliač a napokon z toho,   že   predmetné   letáky   a   plagáty   boli   v   meste   Sliač   rozširované   počas   volebného moratória, keď je volebná kampaň zo zákona zakázaná…

Aj   keď   je   nemožné   objektívne   zistiť,   koľko   voličov   sa   pod   vplyvom   uvedených informácií rozhodlo nedať svoj hlas mne, racionálne zmýšľajúci človek bude určite súhlasiť s tvrdením,   že rozširovanie negatívnych   informácii   o kandidátovi na   funkciu   primátora mesta vždy a za každých okolnosti aspoň časť voličov ovplyvní vtom zmysle, že sa rozhodnú tohto kandidáta nevoliť…

Uvedené fakty jasne dokazujú, že v prípade volieb do orgánov samosprávy obcí, konaných v Sliači dňa 27. 11. 2010 došlo k porušeniu volebného moratória, t. j. k porušeniu § 30 ods. 2 volebného zákona. Keďže podstatou zákonnosti volieb do orgánov miestnej samosprávy je uskutočňovanie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými právnymi predpismi   a   dodržiavanie   vyššie   citovaného   zákonného   ustanovenia   je   pre   zachovanie samotnej   ústavnosti   a   zákonnosti   volieb   nevyhnutnosťou,   považujem   z   tohto   hľadiska predmetné voľby za nezákonné a neústavné.»

Sťažovateľ žiada, aby plénum ústavného súdu   vyhlásilo „voľby primátora mesta Sliač, konané v Sliači dňa 27. 11. 2010 za neplatné“.

Z predloženej kópie zápisnice mestskej volebnej komisie o výsledku volieb v meste Sliač z 27. novembra 2010 vyplýva, že v piatich volebných okrskoch bolo zapísaných 4 290 voličov, pri volebnom akte bolo vydaných 2 268 volebných obálok. Vo voľbách primátora bolo odovzdaných 2 242 platných hlasov, pričom D. D. ako kandidát č. 3 získal 769 hlasov a sťažovateľ ako kandidát č. 5 získal 713 hlasov, čo predstavuje 31,8 % platných hlasov. Tieto skutočnosti sú v súlade s údajmi uvedenými v sťažnosti.

II.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   podľa   §   25   ods.   1   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) preskúmal, či spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti návrhu podľa § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ   preukázal,   že   vo   voľbách   uskutočnených   27.   novembra   2010   bol kandidátom   na   primátora   mesta   Sliač,   pričom   podľa   predložených   výsledkov   volieb mestskej volebnej komisie dostal sťažovateľ 713 platných hlasov, čo predstavuje 31,8 % voličov, teda viac ako 10 % voličov [§ 59 ods. 2, § 60 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde], teda sťažovateľ má v konaní pred ústavným súdom procesnú legitimáciu na podanie sťažnosti podľa § 59 zákona o ústavnom súde.

Sťažnosť bola sťažovateľom podaná na pošte 8. decembra 2010 a ústavnému súdu doručená 9. decembra 2010, to znamená v lehote do desiatich dní po oznámení výsledku volieb (§ 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručených čl. 30   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   t.   j.   aktívneho   a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli vekovú hranicu (18 rokov), jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo) a jednak možnosť uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Pokiaľ ide o voľby do orgánov samosprávy obcí (a do samosprávy vyšších územných celkov), majú v podmienkach Slovenskej republiky právo voliť a byť volení okrem jej občanov aj cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 64/07, PL. ÚS 82/07).   Zistená   nezákonnosť   volieb   do   orgánov   samosprávy   obcí   musí   byť   v príčinnej súvislosti   s takým   následkom   porušenia   práv,   ktoré   je v konečnom   dôsledku   porušením ústavného   volebného   práva   a jeho   princípov   (mutatis   mutandis   PL.   ÚS   21/94,   PL.   ÚS 18/07, PL. ÚS 64/07, PL. ÚS 82/07).

Podľa § 30 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov   samosprávy   obcí   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o voľbách“) volebná kampaň (ďalej len „kampaň“) je činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej   strany   alebo   nezávislého   kandidáta   vrátane   inzercie   alebo   reklamy prostredníctvom   rozhlasového   a   televízneho   vysielania   podľa   odseku   4,   hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií.

Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.

Podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách v čase 48 hodín pred začatím volieb a počas volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí   vysielať   alebo   zverejňovať   informácie   o   politických   stranách   a   nezávislých kandidátoch   v   ich   prospech   alebo   v   ich   neprospech   slovom,   písmom,   zvukom   alebo obrazom.

Podľa § 26 ods. 1 zákona o voľbách voľby sa konajú v určený deň od 7.00 do 20.00 hodiny.   Ak   to   miestne   potreby   vyžadujú,   môže   obec   určiť   začiatok   volieb   na   skoršiu hodinu.

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických   práv,   je   čl.   31   ústavy.   Podľa   tohto   ustanovenia   zákonná   úprava   všetkých politických   práv   a slobôd   a jej   výklad   a používanie   musia   umožňovať   a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Toto ustanovenie ústavy má priamu spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje   formovanie   politických   síl   v demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž politických síl nachádzajúca výraz predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu (PL. ÚS 19/98, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 64/07, PL. ÚS 82/07).

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie   tohto   oprávnenia   ústavného   súdu   sa   však   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 64/07, PL. ÚS 82/07). Inými slovami, nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnenie vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

S ohľadom   na   tieto   zásady   a kritériá   ústavný   súd   teda   posudzoval,   či   tvrdenia uvedené v sťažnosti v prípade ich preukázania môžu byť či už jednotlivo, alebo spoločne ústavne relevantným spôsobom porušením citovaných ustanovení zákona o voľbách.

Podstatou   sťažnosti   sú   tvrdenia   sťažovateľa,   že   vo   volebnom   obvode   došlo k rozširovaniu plagátov a letákov s obsahom štyroch informácií.

A.   K   obvineniu   z   neekonomického   odpredaja   akcií   mesta   v   kúpeľoch   Sliač   za polovicu ich nominálnej hodnoty bez výberového konania vopred určenému záujemcovi sťažovateľ uviedol:

„Mesto   Sliač   bolo   od   roku   1994   jedným   z   minoritných   akcionárov   akciovej spoločnosti   K.   a.   s.   so   sídlom   S.,   pričom   ako   akcionár   vlastnilo   Mesto   Sliač   akcie   v celkovom počte 19 944 kusov v nominálnej hodnote 33,193 Eur (1.000.-Sk) za kus. S ohľadom na celkový počet akcií emitovaných v tej dobe spoločnosťou K. a. s. a s ohľadom   na   počet   akcií,   ktoré   vlastnilo   Mesto   Sliač,   bolo   Mesto   Sliač   minoritným akcionárom s 8 % akcionárskym podielom. Z toho vyplýva, že postavenie Mesta Sliač ako akcionára bolo prakticky bezvýznamné a samo Mesto Sliač nebolo ako akcionár schopné ovplyvniť chod spoločnosti, deľbu zisku a podobne. Okrem toho výsledkom hospodárenia spoločnosti K. S. a. s. bolo vykazovanie neustálej straty čoho dôsledkom bola jednak hrozba vstupu   spoločnosti   do   konkurzu,   no   najmä   skutočnosť,   že   Mestu   Sliač   ako   jednému z akcionárov nebol nikdy vyplatený podiel na zisku spoločnosti (dividenda). To znamená, že účasť   Mesta   Sliač   v   spomínanej   akciovej   spoločnosti   neprinášala   mestu   Sliač z ekonomického hľadiska absolútne žiadny osoh, čo pochopiteľne ovplyvňovalo hodnotu akcií. Tieto dôvody viedli k rozhodnutiu odpredať akcie v spomínanej spoločnosti tretej osobe.   Z   predaja   spomínaných   akcií   získalo   mesto   finančný   obnos   vo   výške   viac   ako 10 miliónov Sk, ktorý použilo na rozvoj infraštruktúry mesta. Ak ma autor letáku obviňuje z toho, že akcie boli odpredané vopred určenému záujemcovi, tak zavádza a klame, pretože ponuka na odpredaj predmetných akcií bola uverejnená na internetovej stránke mesta Sliač a   nadobúdateľ   akcií   bol   jediným   záujemcom   o   ne.   Podotýkam,   že   odpredaj   akcií   bol jednohlasne odsúhlasený poslancami mestského zastupiteľstva na zasadnutí konanom dňa 26. 06. 2007. Taktiež podotýkam, že Ing. D. D., ktorý bol v čase prijímania uznesenia mestského   zastupiteľstva   číslo   26/2007   jeho   poslancom   a   s   predmetným   uznesením schvaľujúcim odpredaj akcií súhlasil.“

B. K obvineniu   z predaja lukratívnych   pozemkov za minimálnu cenu sťažovateľ uviedol:

«Pokiaľ ide o obvinenie z predaja tzv. „lukratívnych pozemkov“ za minimálnu cenu, a   to   pozemku   parcely   KN   238/239   o   výmere   16.015   m2   nachádzajúceho   v   KÚ   H., zapísaného na LV č. 92/8, vedeného na Katastrálnom úrade B., Správa katastra Z. (ďalej aj „predmetná   nehnuteľnosť“),   opätovne   ide   o   obvinenie   lživé,   pretože   predmetná nehnuteľnosť bola odpredaná za cenu, za akú sa porovnateľný pozemok v danom mieste a čase dal odpredať.   Napokon   nešlo   o lukratívny   pozemok,   pretože   tento   sa nachádzal v extraviláne mesta Sliač.

Aj   v   tomto   prípade   platí,   že   tento   odpredaj   bol   rovnako   schválený   uznesením mestského   zastupiteľstva   č.   25/2007,   pričom   Ing.   D.   D.   nevzniesol   proti   odpredaju predmetnej nehnuteľnosti žiadne výhrady.»

C. K obvineniu z korupčného správania v súvislosti s prenájmom zariadení tepelného hospodárstva sťažovateľ uviedol:

«Pokiaľ   ide   o   obvinenie   z   korupčného   správania   sa   v   súvislosti   s   prenájmom zariadení tepelného hospodárstva uvádzam, že hlavný dôvod, pre ktorý mesto Sliač ako prenajímateľ vstúpilo do zmluvného vzťahu so spoločnosťou I., s. r. o. ako nájomcom, bol záväzok nájomcu znížiť cenu tepla pre obyvateľov mesta Sliač ako aj preinvestovať do predmetu nájmu sumu vo výške 60 miliónov Eur. Rovnako ako v predchádzajúcich dvoch bodoch,   aj   uzatvorenie   predmetnej   nájomnej   zmluvy   bolo   schválené   mestským zastupiteľstvom, ktorého poslancom bol aj Ing. D. D.

V   súvislosti   s   prenájmom   zariadení   tepelného   hospodárstva   som   sa   nedopustil ničoho, čo by mohlo čo len okrajovo pripomínať korupciu, a preto považujem obvinenia typu: „skorumpované tepelné hospodárstvo“ za bezočivosť.»

D.   K   obvineniu   z   netransparentného   prideľovania   sociálnych   bytov   sťažovateľ uviedol:

„Čo   sa   týka   obvinenia   z   netransparentného   prideľovania   sociálnych   bytov,   toto obvinenie je rovnako absurdné ako všetky predchádzajúce, keďže mesto Sliač sociálnymi bytmi   nedisponuje.   Niečo   čo   neexistuje   potom   pochopiteľne   nemôže   byť   predmetom netransparentného prideľovania. Mesto Sliač disponuje jedine mestskými bytmi, o prenájme ktorých rozhoduje komisia mesta, ktorej nie som ani členom a ktorej zloženie nemám ako ovplyvniť. Keďže je táto skutočnosť Ing. D. D. veľmi dobre známa, považujem spájanie mojej osoby s akýmsi netransparentným prideľovaním bytov za absurdnosť.“

Z vyžiadaného spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Zvolene, Úradu justičnej   a kriminálnej   polície   Zvolen   sp.   zn.   ORP-895/OVK-ZV-2010   vyplýva,   že sťažovateľ 26. novembra 2010 podal trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu ohovárania podľa § 327 ods. 1 Trestného zákona.

V spise sa okrem výpovede sťažovateľa (oznamovateľa) nachádzajú doklady, ktoré predložil aj ústavnému súdu, dotýkajúce sa odpredaja a prenájmu nehnuteľností, ktoré sú predmetom letákov a plagátov.

Vyšetrovateľ Policajného zboru začal 17. januára 2011 podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie za prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dosiaľ nezistený páchateľ «v presnejšie nezistenej dobe do 7.45 hod. dňa 26. 11. 2010 verejne ohovoril formou letákov vylepených po meste Sliač S. K., nakoľko v obsahu letáku znevažuje a osočuje prácu vedenia mesta Sliač a zo vzniknutých „problémov“ obviňuje práve primátora».

Dosiaľ nebolo vznesené obvinenie žiadnej osobe a neboli zabezpečené ani dôkazy, ktoré by smerovali k zisteniu, že na týchto aktivitách sa podieľal zvolený primátor.

Pri výklade § 30 ods. 1, 2 a 11 zákona o voľbách ústavný súd už konštatoval, že 48 hodín pred voľbami a počas volieb je zakázaná volebná kampaň, ktorá musí predstavovať činnosť, teda súhrn viacerých aktivít zameraných na podporu alebo slúžiacich na prospech kandidujúcej   politickej   strany   alebo   nezávislého   kandidáta.   Nie   je   pritom   potrebné   ani preukázať konkrétny vplyv či výsledok takýchto aktivít, ale vychádza sa z ich obvyklého alebo zjavného zamerania (mutatis mutandis PL. ÚS 6/06, PL. ÚS 15/07). Ústavný súd tiež vyslovil,   že   zákaz   volebnej   kampane   podľa   §   30   zákona   o voľbách   predstavuje   zásah zákonodarcu do slobody prejavu a práva na informácie (čl. 26 ods. 1 ústavy). Ustanovením zákazu   podľa   §   30   zákona   o voľbách   sa   nastolila   rovnováha   záujmov   medzi   osobami uplatňujúcimi práva podľa čl. 30 ods. 4 ústavy a subjektmi práv podľa čl. 26 ods. 1 ústavy. V rozpore s § 30 zákona o voľbách nie je akékoľvek správanie, ktorým sa uskutočňuje sloboda   prejavu   alebo   právo   na   informácie.   Predmetom   zákazu   je   iba   rozširovanie informácií súvisiacich s voľbami, ak obsahom prejavu je informácia natoľko závažná, ktorá by v čase moratória zmenila rozhodnutie voličov odovzdať svoj hlas v prospech určitého kandidáta (mutatis mutandis PL. ÚS 3/99, PL. ÚS 5/03).

Použitie letákov a plagátov s obsahom dotýkajúcim sa najmä otázok hospodárenia s mestským   majetkom   mesta   Sliač   ústavný   súd   hodnotí   ako   súčasť   volebnej   kampane v zmysle § 30 ods. 1 zákona o voľbách, pretože išlo o činnosť, ktorá sa snažila poukázať na problémy pri správe verejného majetku v súvislosti s prebiehajúcou súťažou politických síl a jednotlivcov o funkciu primátora mesta Sliač.

Pokiaľ   ide   o tvrdenie   sťažovateľa,   že   ide   o porušenie   vedenia   volebnej   kampane v čase kratšom ako 48 hodín pred začiatkom volieb podľa § 30 ods. 2 v spojení s § 30 ods. 11 zákona o voľbách tým, že boli vylepené plagáty a rozoslané letáky, ústavný súd konštatuje,   čo   potvrdzujú   aj   pripojené   doklady,   že   v čase   moratória   tieto   prostriedky kampane   použité   boli.   Išlo   však   o všeobecne   známe   informácie,   ktoré   sa   stali   počas volebného obdobia a bolo len na úvahe voličov, aké vnútorné konzekvencie z nich vyvodili pre   svoju   účasť   vo   voľbách   a využitie   svojho   práva   prejaviť   svoju   vôľu   v prospech niektorého kandidáta. Informácie uvedené v plagátoch a letákoch boli všeobecne prístupné, tvorili   bežnú   agendu   mestského   úradu   a prešli   verejným   rokovaním   mestského zastupiteľstva.   Neboli   teda   občanom   mesta   neprístupné,   šokujúce   ani   jednostranne zamerané tak, aby mohli vážne poškodiť a ovplyvniť slobodnú súťaž politických síl.Ústavný súd na základe sťažnosti a jej príloh zistil, že skutočnosti, ktoré sťažovateľ spájal   s narušením   moratória   a ovplyvnením   slobodnej   súťaže   politických   síl   vo   voľbe primátora mesta Sliač, nemajú taký charakter, že by predstavovali dostatočné dôvody na to, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie a následne aby zrušil výsledok volieb mesta Sliač konaných 27. novembra 2010, čoho sa sťažovateľ svojou sťažnosťou domáhal.

Aj keď nemožno vylúčiť (čo z predloženého spisu vyšetrovateľa nevyplýva), že tieto informácie boli použité aj v čase moratória, a teda, že mohlo dôjsť k porušeniu ustanovenia § 30 ods. 2 zákona o voľbách, ústavný súd sa musel zaoberať intenzitou tohto porušenia vo vzťahu k volebnej súťaži, pričom zistil, že nedošlo k takému porušeniu zákona o voľbách, ktoré by malo na následok porušenie ústavného práva zaručeného čl. 31 ústavy.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol,   bolo   už bez ďalšieho   právneho   významu zaoberať sa ďalšími návrhmi v nej obsiahnutými viažucimi sa na úspech v konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. februára 2011