znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 71/2011-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 22. februára 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Mgr.   J.   K.,   T.,   kandidáta   na poslanca   Mestského zastupiteľstva mesta Trenčín, zastúpeného advokátom Mgr. J. L., Advokátska kancelária, T., vo veci nezákonnosti volieb do Mestského zastupiteľstva v meste Trenčín konaných 27. novembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. J. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra 2010 doručená sťažnosť Mgr. J. K., T., kandidáta na poslanca Mestského zastupiteľstva mesta Trenčín (ďalej len „sťažovateľ“), označená ako „Sťažnosť... pre nezákonnosť volieb do Mestského zastupiteľstva mesta Trenčín v 4. volebnom obvode konaných dňa 27. 11. 2010“, v ktorej namieta nezákonnosť a výsledok volieb do Mestského zastupiteľstva mesta Trenčín vo 4. volebnom obvode.

Podľa   tvrdenia   sťažovateľa   došlo   k   porušeniu   ustanovenia   §   39   ods.   2   písm.   e) zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“). K porušeniu malo dôjsť tak, „že vo volebnom okrsku č. 49 bol v zápisnici o hlasovaní uvedený nesprávny počet platných hlasov odovzdaných sťažovateľovi v počte 228, hoci členka okrskovej volebnej komisie M. G. napočítala sťažovateľovi 258 platných hlasov a tento počet aj nahlásila predsedkyni okrskovej volebnej komisie. Pri podpise zápisnice o hlasovaní však v dôsledku nepozornosti prehliadla, že u sťažovateľa sa uvádza namiesto 258 získaných platných hlasov len 228 získaných platných hlasov...“.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   argumentuje,   že   uvedený   nedostatok   zápisnice   okrskovej volebnej komisie, a tým aj nedostatok zápisnice miestnej volebnej komisie vo 4. volebnom obvode spôsobuje aj „porušenie § 42 ods. 2 písm. e) zákona o voľbách“.

Ako   dôkaz   k   potvrdeniu   tejto   skutočnosti   sťažovateľ   navrhuje   vypočutie   M.   G., členky okrskovej volebnej komisie vo volebnom okrsku č. 49.

Ďalej sťažovateľ sám uvádza, že „si uvedomuje, že ani v prípade preukázania, že skutočne získal vo volebnom okrsku č. 49 o 30 platných hlasov voličov viac ako sa uvádza v zápisnici   okrskovej   volebnej   komisie,   by   uvedená   skutočnosť   nebola   sama   o   sebe spôsobilá v konečnom dôsledku reálne ovplyvniť výsledok volieb v 4. volebnom obvode, keďže by sťažovateľ získal celkovo v celom volebnom obvode o tri hlasy menej (631) ako štvrtý v poradí vo voľbách do mestského zastupiteľstva P. B. (634).

Vzhľadom k vyššie uvedenému nedostatku je však sťažovateľ toho názoru, že rozdiel 30 hlasov k počtu získaných platných hlasov sťažovateľom v okrsku č. 49 podľa zápisnice okrskovej   volebnej   komisie   nie   je   zanedbateľný,   práve   naopak   vyvoláva   závažné pochybnosti o správnosti sčítania hlasov kandidáta na poslanca mestského zastupiteľstva P. B., obzvlášť ak uvážime, že v predmetnom okrsku odvolilo len približne 700 voličov.“.

Odvolávajúc   sa   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   v   závere   sťažnosti   navrhuje „preskúmať   správnosť   sčítania   platných   hlasov   na   hlasovacích   lístkoch   pre   voľby poslancov Mestského zastupiteľstva mesta Trenčín v 4. volebnom obvode“ a navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom: „Zrušuje sa rozhodnutie miestnej volebnej komisie v 4. volebnom obvode mesta Trenčín zapísané v zápisnici o výsledku volieb do Mestského zastupiteľstva mesta Trenčín vo 4. volebnom obvode konaných 27. novembra 2010, a to v časti týkajúcej sa poslanca P.   B.,   T.,   a J. K., T.   Súčasne sa vyhlasuje J. K.   za riadne zvoleného poslanca Mestského zastupiteľstva mesta Trenčín za 4. volebný obvod.“

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Sťažovateľ   namietal   nezákonnosť a výsledok   volieb   do   Mestského   zastupiteľstva mesta Trenčín vo 4. volebnom obvode, pričom navrhol, aby ústavný súd zrušil napadnutý výsledok   volieb   v   časti   týkajúcej   sa   poslanca   P.   B.   a   sťažovateľa   a   súčasne   vyhlásil sťažovateľa za riadne zvoleného poslanca Mestského zastupiteľstva mesta Trenčín.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej   republiky o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej   republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom skúmal, či spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti podľa § 20 ods. 1 a 2 a podľa § 60 zákona o ústavnom súde a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vrátane   zjavnej   neopodstatnenosti   (ústavný   súd   môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený).

V   rámci   svojej   rozhodovacej   činnosti   už   ústavný   súd   uviedol,   že   dosiahnutie absolútneho   súladu   prípravy   a   priebehu   volebného   procesu   so   zákonom   je   prakticky neuskutočniteľné.   Ak   by   sa   nespokojnosť   politických   strán   a   hnutí,   resp.   nezávislých kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách iniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu zastupiteľskej demokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu   nepatrného   porušenia   ustanovení   zákona   o   voľbách   totiž   vytvára   možnosti pre vedomú manipuláciu s voľbami (obdobne PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 85/07).

Podľa   judikatúry   ústavného   súdu   len   hrubé,   závažné   alebo   opätovné   porušenie zákona upravujúceho prípravu a priebeh volieb môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pričom zistené nezákonné konanie   musí   mať   priamy   vplyv   na   dosiahnutý   výsledok   napádaných   volieb.   Túto skutočnosť však sťažovateľ musí nielen tvrdiť, ale musí ju aj doložiť dôkazmi. Dôkazné bremeno   znáša   sťažovateľ   (napr.   PL.   ÚS   17/94,   PL.   ÚS   5/03,   PL.   ÚS   35/03, PL. ÚS 3/2010).

Vzhľadom   na význam   volieb   v   demokratickej   spoločnosti   a z   neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) označil také dôkazy,   ktoré   vzhľadom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu   nasvedčujú,   že   jeho   tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne aspoň pravdepodobné, a súčasne že sú spôsobilé preukázať také porušenie volebného zákona, ktoré by v konečnom dôsledku odôvodňovalo prijatie záveru o inom výsledku volieb, než aký bol vyhlásený.

Len   domnienka   nesprávnosti   výsledku   volieb   nie   je   dôvodom   na   rozhodnutie ústavného   súdu,   ktorým   by   zrušil   výsledok   volieb   (PL.   ÚS   39/95,   PL.   ÚS   32/03, PL. ÚS 85/07).   Porušenie   volebného   zákona   musí   dosahovať   takú   intenzitu,   ktorá v príčinnej súvislosti má za následok nezákonnosť volieb, resp. nezákonnosť ich výsledku (PL. ÚS 14/99, PL. ÚS 32/03, PL. ÚS 85/07).

Základným   predpokladom   na   zrušenie   výsledku   volieb   je   preukázanie   takých porušení volebného zákona, ktoré odôvodňujú záver o inom výsledku volieb (PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 32/03, PL. ÚS 85/07).

Ústavný   súd   už   v   minulosti   vyslovil   vo   volebných   veciach   právny   názor   (napr. PL. ÚS   27/99),   že   nie   každé   porušenie   volebného   zákona   je   v   príčinnej   súvislosti s následkom, ktorým je výsledok volieb, ktorý sťažovateľ považuje za skreslený. V konaní o volebnej   sťažnosti   sa   musí   táto   príčinná   súvislosť   preukázať   pomocou   dostupných dôkazov. Ústavný súd   ju môže konštatovať iba v situácii,   ak výsledok   volieb vylučuje pravdepodobnosť iného výsledku pri zachovaní, resp. rešpektovaní konkrétneho porušeného ustanovenia   volebného   zákona.   Inými   slovami,   neexistenciu   príčinnej   súvislosti   medzi porušením   ktoréhokoľvek   ustanovenia   volebného   zákona   a   vyhláseným   výsledkom napadnutých   volieb   môže   ústavný   súd   konštatovať   iba   v   prípade,   ak   by   výsledok napadnutých volieb bol totožný ako ten, ktorý bol vyhlásený v prípade, že by k porušeniu konkrétneho ustanovenia volebného zákona nedošlo.

Sťažovateľ   namieta   nezákonnosť   priebehu   volieb   odvolávajúc   sa   na   označené porušenie ustanovení porušenie § 39 ods. 2 písm. e) a § 42 ods. 2 písm. e) volebného zákona, ktoré podľa neho vyvoláva pochybnosti o správnosti výsledku volieb do Mestského zastupiteľstva mesta Trenčín.

Podstata argumentácie sťažovateľa, ktorou odôvodňuje nezákonnosť a spochybňuje výsledok volieb do Mestského zastupiteľstva mesta Trenčín vo 4. volebnom obvode, je založená na jeho tvrdení, „že vo volebnom okrsku č. 49 bol v zápisnici o hlasovaní uvedený nesprávny   počet   platných   hlasov   odovzdaných   sťažovateľovi   v   počte   228,   hoci   členka okrskovej volebnej komisie M. G. napočítala sťažovateľovi 258 platných hlasov a tento počet aj nahlásila predsedkyni okrskovej volebnej komisie“. Uvedený nedostatok zápisnice okrskovej volebnej komisie spôsobuje podľa sťažovateľa aj nedostatok zápisnice miestnej volebnej komisie vo 4. volebnom obvode. Sťažovateľ preto spochybňuje výsledok volieb do mestského zastupiteľstva vo 4. volebnom obvode mesta Trenčín a žiada, aby ústavný súd „preskúmal správnosť sčítania platných hlasov na hlasovacích lístkoch pre voľby poslancov Mestského zastupiteľstva mesta Trenčín v 4. volebnom obvode“.

Pre   účely   preskúmania   námietky   sťažovateľa,   že   zápisnica   okrskovej   volebnej komisie obsahuje „nesprávny uvedený počet platných hlasov odovzdaných sťažovateľovi“, ústavný súd pristúpil k prepočítaniu hlasov odovzdaných sťažovateľovi v 49. volebnom okrsku 4. volebného obvodu mesta Trenčín. Prepočítaním hlasov na hlasovacích lístkoch ústavný súd zistil, že sťažovateľ získal 224 hlasov. Ústavný súd tak dospel k záveru, že došlo k namietanému porušeniu volebného zákona [§ 39 ods. 2 písm. e)], keďže sťažovateľ v skutočnosti dosiahol iný počet hlasov (o štyri hlasy menej) v tomto volebnom okrsku oproti počtu hlasov uvedenému v zápisnici okrskovej volebnej komisie (228). Na druhej strane sa nepotvrdilo, že by sťažovateľ v tomto volebnom okrsku získal 258 hlasov (teda o tridsať hlasov viac než tomu nasvedčuje uvedená zápisnica). Z toho vyplýva, že uvedené porušenie   volebného   zákona   nemohlo   mať   vplyv   na   to,   ktorí   kandidáti   boli   zvolení vo voľbách   do   Mestského   zastupiteľstva   mesta   Trenčín   vo   4.   volebnom   obvode,   teda na výsledok   týchto   volieb,   pretože   výsledok   prepočítania   hlasov   sťažovateľa v 49. volebnom   okrsku   indikuje,   že   rozdiel   medzi   počtom   získaných   hlasov   medzi zvoleným   kandidátom   P.   B.   podľa   zápisnice   miestnej   volebnej   komisie   4. volebného obvodu o výsledkoch volieb do Mestského zastupiteľstva mesta Trenčín   (634 hlasov) a sťažovateľom (601) by narástol z 33 na 37 hlasov.

Vzhľadom   na   toto   zistenie   ústavný   súd   už   nepovažoval   za   potrebné   vypočuť navrhovanú   svedkyňu   M.   G.,   keďže   jej   svedectvo   už   nemohlo   ovplyvniť   výsledok prepočítania hlasov uskutočneného ústavným súdom odovzdaných v prospech sťažovateľa.

Sťažovateľ založil svoju požiadavku preskúmať správnosť sčítania platných hlasov na   hlasovacích   lístkoch   pre   voľby   do   Mestského   zastupiteľstva   mesta   Trenčín vo 4. volebnom obvode iba na svojom hypotetickom tvrdení, že „rozdiel 30 hlasov k počtu získaných platných hlasov sťažovateľom v okrsku č. 49 podľa zápisnice okrskovej volebnej komisie   nie   je   zanedbateľný,   práve   naopak   vyvoláva   závažné   pochybnosti   o   správnosti sčítania hlasov kandidáta na poslanca mestského zastupiteľstva P. B., obzvlášť ak uvážime, že v predmetnom okrsku odvolilo len približne 700 voličov“.

Ústavný   súd   pripomína,   že   je   predovšetkým   vecou   sťažovateľa   (zastúpeného kvalifikovaným   právnym   zástupcom),   aby   v   konaní   pred   ústavným   súdom   tvrdil, resp. ozrejmil   alebo   sformuloval   a   následne   predloženými   alebo   navrhnutými   dôkazmi aj preukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom v priebehu volieb a výsledkom napadnutých volieb.

Na podporu, resp. preukázanie svojich uvedených tvrdení však sťažovateľ v sťažnosti nenavrhol a nepredložil žiadne ďalšie relevantné dôkazy, ktoré by mohli mať priamy vplyv na zverejnený výsledok označených volieb. Sťažovateľ predostrel len domnienky, ktoré sám spochybnil   vyjadrením: „sťažovateľ   si   uvedomuje,   že   ani   v   prípade   preukázania,   že skutočne získal vo volebnom okrsku č. 49 o 30 platných hlasov voličov viac ako sa uvádza v zápisnici   okrskovej   volebnej   komisie,   by   uvedená   skutočnosť   nebola   sama   o   sebe spôsobilá v konečnom dôsledku reálne ovplyvniť výsledok volieb v 4. volebnom obvode.“

Ústavný   súd   konštatuje,   že   tieto   domnienky   však   neodôvodnili   záver   o   nutnosti preskúmania zákonnosti   a ústavnosti   volieb   do   Mestského zastupiteľstva   mesta   Trenčín vo 4. volebnom obvode v konaní pred ústavným súdom, a nie je ani dôvodný predpoklad, že by po eventuálnom prijatí sťažnosti bolo po prepočítaní hlasov v celom 4. volebnom obvode zistené   také   hrubé   a   závažné   porušenie   volebného   zákona   [podľa   právneho   názoru ústavného   súdu   aj   zistený   existujúci   rozdiel   v   počte   získaných   hlasov   vo   voľbách   – 4 platných hlasov – vzhľadom na celkové výsledky volieb nepredstavuje (nesignalizuje) možnosť takéhoto natoľko hrubého alebo závažného porušenia volebného zákona], ktoré by odôvodňovalo konanie ústavného súdu o volebnej sťažnosti sťažovateľa a následné zrušenie výsledku volieb (napr. PL. ÚS 4/03).

Ústavný súd preto ďalej konštatuje, že keďže nezistil ani príčinnú súvislosť medzi namietanou   nesprávnosťou   zápisnice   okrskovej   volebnej   komisie   a   požiadavkou sťažovateľa,   aby   ústavný   súd   prepočítal   hlasy   protikandidáta   P.   B.,   ako   aj   ďalších kandidátov   na   hlasovacích   lístkoch   odovzdaných   pre   voľby   poslancov   Mestského zastupiteľstva   mesta   Trenčín   vo   4.   volebnom   obvode,   nemohol   ani   vyhovieť   takejto požiadavke sťažovateľa.

V danom prípade, ako to vyplýva z už uvedeného, sťažovateľ svoje tvrdenia zakladá iba na hypotetických tvrdeniach.

V uvedených súvislostiach ústavný súd dodáva, že funkciu ústavného súdu v rámci preskúmavania ústavnosti a zákonnosti volieb nemožno vykladať tak extenzívne, že by jeho činnosť   v   konečnom   dôsledku   mala   dopĺňať   alebo   dokonca   nahrádzať   činnosť   na   to povolaných volebných orgánov alebo iných orgánov v tom zmysle, že ústavný súd bude rekonštruovať celý volebný proces iba na základe špekulatívne formulovaných domnienok, resp. námietok (PL. ÚS 7/2010).

V   rámci   konania   o   volebných   sťažnostiach   (agendy   volebného   súdnictva   aj vo vzťahu   ku   konaniam   ústavnému   súdu   o   týchto   veciach)   sa   neuplatňuje   teória   tzv. „absolútnych vád“ volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré by mali za   následok   automatické   zrušenie   volieb   (volieb   kandidáta   alebo   výsledku   hlasovania). Vzhľadom na túto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebného procesu   za   relatívne   a   zvažovať,   resp.   zohľadňovať   ich   význam   podľa   ich   vplyvu na výsledok   volieb   do   zastupiteľského   orgánu   alebo   na   výsledok   voľby   konkrétneho kandidáta.   Overovanie   volieb   je   založené   na   predpoklade   objektívnej   súvislosti   medzi volebnou vadou a zložením zastupiteľského zboru alebo minimálne takej možnej príčinnej súvislosti (princíp potenciálnej kauzality) (m. m. PL. ÚS 7/2010).

So zreteľom na uvedené ústavný súd uzavrel, že sťažovateľ dostatočným spôsobom neoznačil a ani nepredložil kvalifikované dôkazy spôsobilé preukázať skutočnosti, ktoré by mohli mať priamy vplyv na vyhlásený výsledok volieb do Mestského zastupiteľstva mesta Trenčín konaných 27. novembra 2010 vo 4. volebnom obvode.

Uvedené   závery   boli   podkladom   na   rozhodnutie   ústavného   súdu,   ktorý   sťažnosť sťažovateľa   po   jej   predbežnom   prerokovaní   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú   (§   25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. februára 2011