znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 70/2018-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 19. decembra 2018 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom Mgr. Jurajom Berčom, Zimná 59, Spišská Nová Ves, vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Mlynky konaných 10. novembra 2018, za účasti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra 2018 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Mlynky konaných 10. novembra 2018.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol kandidátom na starostu obce Mlynky vo voľbách do orgánov samosprávy obcí konaných 10. novembra 2018. Podľa zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci Mlynky vo voľbách do orgánov samosprávy obcí spísanej 10. novembra 2018 bola za starostku obce Mlynky zvolená ⬛⬛⬛⬛ (sťažovateľ v sťažnosti nesprávne uvádza, pozn.), ktorá kandidovala za politické strany Sloboda a Solidarita a OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO) a nezávislé osobnosti s počtom 124 platných hlasov. Ako druhý v poradí s počtom platných hlasov 119 skončil sťažovateľ, ktorý kandidoval pod poradovým číslom 3 s podporou Slovenskej národnej strany.

3. Sťažovateľ vidí nezákonnosť volieb starostu obce Mlynky v tom, ako postupovala volebná komisia pri hlasovaní prenosnou volebnou schránkou. V tejto súvislosti sťažovateľ uvádza: „Celkovo týmto spôsobom v obci Mlynky hlasovalo približne 30 voličov, prevažne zo závažných zdravotných dôvodov, najmä s obmedzením pohyblivosti, ale aj vnímania zrakom, sluchom alebo s nemožnosťou písať alebo čítať. Jedným z voličov, ktorí požiadali o možnosť hlasovať vo voľbách do prenosnej volebnej schránky, bol aj pán ⬛⬛⬛⬛,, ktorý má obmedzenú pohyblivosť, ale aj slabší zrak. Uviedol že s prenosnou volebnou schránkou k nemu domov prišla iba jedna členka volebnej komisie, a to pani ⬛⬛⬛⬛, sestra novozvolenej zvolenej starostky obce Mlynky

. Ďalší člen volebnej komisie sedel v aute, z ktorého ale nevystúpil a k voličovi vôbec s prenosnou volebnou schránkou nešiel. Uvedeným spôsobom bolo minimálne v tomto prípade porušené ustanovenia § 31 ods. 6 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí, v zmysle ktorého v takom prípade vyšle okrsková volebná komisia k voličovi dvoch svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Uvedený volič ⬛⬛⬛⬛ ďalej uviedol, že síce prítomnej členke volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛ oznámil, že chce hlasovať za starostu obce Mlynky - navrhovateľa, ⬛⬛⬛⬛ hlasovací lístok označila, vložila do obálky a podala voličovi, aby ho vhodil do prenosnej volebnej urny, avšak on tento označený hlasovací lístok nemal možnosť vidieť a ani ho nevidel a teda nevie, či bola dodržaná jeho vôľa pri hlasovaní. S prenosnou volebnou schránkou potom z domu sama odišla pani k autu.“ Sťažovateľ zastáva názor, že pri hlasovaní do prenosnej volebnej schránky osobou, ktorá nemôže sama upraviť hlasovací lístok, bolo potrebné postupovať analogicky v zmysle § 32 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, teda tak, že za takéhoto voliča mal hlasovací lístok upraviť iný volič (nie člen volebnej komisie), ktorého si volič zvolí. V danom prípade sa podľa sťažovateľa takto nepostupovalo, a preto má sťažovateľ podozrenie, zohľadňujúc rozdiel v počte hlasov medzi úspešnou kandidátkou a sťažovateľom a počet voličov hlasujúcich do prenosnej volebnej schránky, že „spočítané hlasy voličov nemusia presne odrážať vôľu voličov a že volebný výsledok mohol byť iný, ak by volebná komisia postupovala riadne, teda ak by k voličom s prenosnou volebnou urnou šli skutočne dvaja členovia volebnej komisie a nie iba jedna, navyše sestra úspešnej kandidátky“. Sťažovateľ poukazuje na nález pléna ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 4/2011 z 22. februára 2011, podľa ktorého „Za hlasovanie v súlade s volebným zákonom treba považovať zásadne len také hlasovanie, pri ktorom volič sám vloží volebnú obálku do volebnej schránky. Uvedené platí aj pre hlasovanie do prenosnej volebnej schránky. Zmyslom a účelom vloženia obálky s hlasovacími lístkami do volebnej schránky (vrátane prenosnej volebnej schránky) je garantovať tajnosť hlasovania a znemožniť prípadnú manipuláciu s odovzdaným hlasom. Odovzdanie obálky s upraveným hlasovacím lístkom voličom členovi volebnej komisie, ktorý má neskôr (na inom mieste ako volič hlasoval) túto obálku vložiť do prenosnej volebnej schránky, pričom prenosná volebná schránka nie je po celý čas súčasne pod dozorom obidvoch vyslaných členov volebnej komisie, je potrebné považovať za závažné porušenie zákonnosti a ústavnosti takéhoto hlasovania.“ V zmysle uvedeného vyslovuje sťažovateľ presvedčenie, že bola závažným spôsobom porušená zákonnosť a ústavnosť hlasovania vo voľbách starostu obce Mlynky konaných 10. novembra 2018.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyhlásil voľby starostu obce Mlynky konané 10. novembra 2018 za neplatné.

5. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti v rámci prípravy na jej predbežné prerokovanie vyjadrila úspešná kandidátka na starostu obce Mlynky ⬛⬛⬛⬛, ktorá vo svojom vyjadrení z 3. decembra 2018 uviedla: „... dňa 10.11.2018 som sa zúčastnila volieb do orgánov samosprávy obcí 2018 ako zapisovateľka miestnej volebnej komisie v obci ⬛⬛⬛⬛. Pri incidente, ktorý sa popisuje v podnete som osobne nebola prítomná, takže Vám neviem poskytnúť žiadne relevantné informácie. V sťažnosti je uvedené, že išlo o občana, ktorý má slabší zrak a zo zákona mal právo požiadať o pomoc iného voliča, ktorý by mu pomohol upraviť hlasovací lístok podľa želania. Ďalej sa v sťažnosti uvádza, že pán ⬛⬛⬛⬛ požiadal o pomoc člena volebnej komisie, pričom pre správnosť uvádzam, že dotyčný volič nemá slabší zrak, ale je nevidiaci. Ak si svedok nebol istý, že sú zakrúžkovaní kandidáti, ktorých on menoval, mal právo takúto voľbu odmietnuť, rovnako tak nakoľko ide u neho o dlhodobý zdravotný stav, mohol si iného voliča, ktorý by mu pomohol pri úprave hlasovacieho lístka z dôvodu, že dotyčný volič nevidí, zabezpečiť včas. Rovnako mohol v prípade podozrenia z nedovolenej manipulácie s jeho hlasovacím lístkom privolať na pani ⬛⬛⬛⬛ políciu, aby zaistil dôkaz, čo neurobil.

V prílohe tohto vyjadrenia prikladám čestné prehlásenie pani ⬛⬛⬛⬛, v ktorom je uvedené, že na základe pokynov pána ⬛⬛⬛⬛, pomohla upraviť hlasovací lístok tak ako jej to diktoval pán ⬛⬛⬛⬛ a pán ⬛⬛⬛⬛ si hlasovací lístok do prenosnej schránky vhodil sám. Uvádzam, že zákon č. 180/2014 Z. z. v § 24 ods. 6 zakazuje si na úpravu hlasovacieho lístka prizvať pomoc člena volebnej komisie len v prípade hlasovania vo volebnej miestnosti v osobitnom priestore na to určenom (neformálne nazývanom zástena alebo plenta). Zákon však takýto postup nevyžaduje pre hlasovanie do prenosnej volebnej schránky, kde sa z povahy veci nedajú v praxi tieto ustanovenia dodržať, keďže voľbu do prenosnej schránky si vyžadujú najmä osamelo žijúci občania. V zmysle čl. 2 ods. 3 Ústavy SR každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané. Nedôslednosť zákona nemôže byť vykladaná na ujmu členov okrskovej volebnej komisie. U druhého člena volebnej komisie, ktorý chodil s pani s volebnou schránkou je dôležité podotknúť, že svedok pán ⬛⬛⬛⬛, ktorý je nevidiaci, ho videl sedieť v aute niekde vonku. Už toto samotné tvrdenie svedka svedči o jeho nízkej dôveryhodnosti a spochybňuje aj všetky jeho súvisiace tvrdenia. Nakoľko to v podnete nie je uvedené, dopĺňam, že dotyčný člen volebnej komisie, bol nominovaný do volebnej komisie Slovenskou národnou stranou, ktorej nominantom bol aj kandidát na starostu pán ⬛⬛⬛⬛.

Túto zvláštnu zhodu náhod, na základe ktorej vznikol tento podnet pokladám za premyslený čin voči mojej osobe s cieľom vyhlásiť voľby starostu obce Mlynky konané dňa 10.11.2018 za neplatné v prípade, ak by som vo voľbách uspela.

Uvádzam, že sťažnosť nesmeruje proti mne, ale proti mne neznámej osobe

, pričom moje meno je ⬛⬛⬛⬛. ⬛⬛⬛⬛ nie je v tejto veci pasívne legitimovaná, čím nie je splnený základný procesný predpoklad konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.“

II.

6. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým orgánom ochrany ústavnosti.

7. Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

8. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

9. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

10. Ustanovenia zákona o ústavnom súde o predbežnom prerokovaní návrhu sa vzťahujú aj na sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy, pri predbežnom prerokúvaní ktorých ústavný súd preskúmava, či spĺňajú všeobecné a osobitné náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či neexistujú dôvody na ich odmietnutie vymedzené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

11. Sťažovateľ namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Mlynky konaných 10. novembra 2018, a to z dôvodov uvedených v bode 3, a na ich základe žiada vyhlásiť voľby starostu za neplatné.

12. Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou len vtedy, ak k porušeniu zákona o voľbách dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Nie každé porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy volebného práva uznávané spoločenstvom demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

13. Vo všeobecnosti platí, že k tomu, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta, a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 118/07). Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

14. Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných ustanovení volebného zákona (v tomto prípade podľa § 45 zákona o voľbách), platí prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodne inak ako zamietnutím sťažnosti. Preto je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia sťažnosti na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne, prípadne aspoň vysoko pravdepodobné, a zároveň sú spôsobilé preukázať také intenzívne porušenie volebného zákona, ktoré by odôvodňovalo záver o inom legitímnom výsledku volieb, než bol uverejnený (m. m. PL. ÚS 3/2010).

15. Ústavný súd v rámci svojej judikatúry už vyslovil, že volebné súdnictvo je z pohľadu ústavného založené na príčinnej súvislosti medzi volebnou vadou (a to objektívnou alebo potencionálnou) a výsledkom volieb, a zároveň na vyvrátiteľnej domnienke, podľa ktorej volebný výsledok zodpovedá vôli voličov. Predložiť dôkazy k vyvráteniu tejto domnienky je povinnosťou toho, kto volebné pochybenie namieta (napr. nález sp. zn. PL. ÚS 100/07 zo 17. septembra 2008).

16. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ, kvalifikovane zastúpený advokátom, v podanej sťažnosti namieta porušenie § 31 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, ktorý bol derogovaný zákonom č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“).

17. Sťažovateľ založil svoje podozrenie o nezákonnom postupe členov volebnej komisie pri hlasovaní prostredníctvom prenosnej volebnej schránky na informácii od voliča ⬛⬛⬛⬛, ktorý mal uviesť, že „s prenosnou volebnou schránkou k nemu domov prišla iba jedna členka volebnej komisie, a to pani ⬛⬛⬛⬛, sestra novozvolenej zvolenej starostky obce Mlynky ⬛⬛⬛⬛. Ďalší člen volebnej komisie sedel v aute, z ktorého ale nevystúpil a k voličovi vôbec s prenosnou volebnou schránkou nešiel...... ⬛⬛⬛⬛ ďalej uviedol, že síce prítomnej členke volebnej komisie oznámil, že chce hlasovať za starostu obce Mlynky - navrhovateľa, hlasovací lístok označila, vložila do obálky a podala voličovi, aby ho vhodil do prenosnej volebnej urny, avšak on tento označený hlasovací lístok nemal možnosť vidieť a ani ho nevidel a teda nevie, či bola dodržaná jeho vôľa pri hlasovaní. S prenosnou volebnou schránkou potom z domu sama odišla pani ⬛⬛⬛⬛ k autu.“. Ako dôkaz sťažovateľ predložil čestné vyhlásenie ⬛⬛⬛⬛ z 18. novembra 2018, v ktorom sa okrem iného uvádza: „V popoľudňajších hodinách v deň volieb sa do mojej domácnosti dostavila členka okrskovej volebnej komisie v Mlynkoch sl. ⬛⬛⬛⬛, podotýkam iba sama a nakoľko som veľmi slabozraký, prečítala mi hlasovacie lístky a podľa mojich pokynov kandidátov krúžkovala. Tieto údaje sú pravdivé a úplné. Som si vedomý právnych následkov nepravdivého vyhlásenia.“

18. Na preukázanie tvrdenia o nezákonnom postupe členov volebnej komisie predložil sťažovateľ ako jediný dôkaz len toto čestné vyhlásenie z 18. novembra 2018. Z obsahu tohto čestného vyhlásenia však nevyplýva to, čo tvrdí sťažovateľ v sťažnosti, keďže na rozdiel od tvrdenia sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ vo svojom čestnom vyhlásení uviedol: „...prečítala mi hlasovacie lístky a podľa mojich pokynov kandidátov krúžkovala.“ Z predloženého čestného vyhlásenia teda nevyplýva, že by mal pochybnosť o tom, či bola dodržaná jeho vôľa pri hlasovaní. K priebehu hlasovania do prenosnej volebnej schránky ⬛⬛⬛⬛ predložila odporkyňa čestné vyhlásenie členky miestnej volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛, ktorá v ňom uviedla: „... do volieb konaných dňa 10.11.2018 ako členka OVK som nešla s úmyslom podvádzať a klamať, ale čestne a poctivo si plniť úlohu, ktorá mi z tohto plynula. Pri voľbe do prenosnej urny v dome a v okolitých domoch pána nikto nebol a on trval na tom, že voliť chce a požiadal ma o pomoc so zakrúžkovaním kandidátov na starostu obce a poslancov OZ. Z ľudského hľadiska som mu chcela pomôcť a súhlasila som, že zakrúžkujem tých kandidátov, ktorých mi nadiktuje. Ako mi oznámil mena kandidátov, tak som ich podľa jeho pokynu zakrúžkovala. Následne si hlasovacie lístky v obálke vhodil do prenosnej schránky sám.“

19. V tejto súvislosti považuje ústavný súd za dôležité uviesť, že pokiaľ by sa aj skutočnosti uvedené sťažovateľom týkajúce sa okolnosti hlasovania ⬛⬛⬛⬛, t. j. prítomnosť len jednej členky miestnej volebnej komisie, potvrdili, jeden hlas by nebol spôsobilý zmeniť výsledok volieb starostu obce Mlynky. Ústavný súd vo svojej judikatúre konštatoval, že volebný výsledok sa zrušuje len vtedy, ak volebná vada mohla mať vplyv na celkové rozhodnutie voličov. Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných vád z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb (PL. ÚS 22/08).

20. Ústavný súd si vyžiadal z Obecného úradu obce Mlynky predloženie kópie zápisnice miestnej volebnej komisie o hlasovaní a výsledkoch volieb starostu obce Mlynky uskutočnených 10. novembra 2018. Z predloženej zápisnice volebnej komisie ústavný súd zistil, že bola podpísaná každým členom volebnej komisie, ako aj jej zapisovateľkou, a zároveň sa v jej obsahu nenachádzajú žiadne námietky jednotlivých členov tejto komisie.

21. Pokiaľ sťažovateľ v sťažnosti vyslovil podozrenie, že „spočítané hlasy voličov nemusia presne odrážať vôľu voličov a že volebný výsledok mohol byť iný, ak by volebná komisia postupovala riadne, teda ak by k voličom s prenosnou volebnou urnou šli skutočne dvaja členovia volebnej komisie a nie iba jedna, navyše sestra úspešnej kandidátky“, neoznačil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by toto podozrenie mohli preukazovať.

22. Takéto „podozrenie“ sťažovateľa je potom založené iba na domnienke o možnom nezákonnom postupe členov volebnej komisie. Ústavný súd zohľadniac svoju predchádzajúcu judikatúru konštatuje, že len nepodložené domnienky o nezákonnosti volieb nepostačujú na rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by bol zrušený ich výsledok. Vo vzťahu k tomuto podozreniu a domnienke sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keďže dôkazy priložené v sťažnosti (odpis zápisnice volebnej komisie a čestné vyhlásenie jedného voliča) už na prvý pohľad nemôžu viesť k preukázaniu nezákonného postupu členov volebnej komisie pri hlasovaní prostredníctvom prenosnej volebnej schránky pre účely ovplyvnenia výsledkov napadnutých volieb.

23. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ kvalifikovaným spôsobom neoznačil dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu osvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú pravdepodobné a zároveň spôsobilé preukázať porušenie zákona o voľbách, a tak v konečnom dôsledku odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku volieb.

24. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že predovšetkým sťažovateľ v konaní o neústavnosti a nezákonnosti volieb znáša dôkazné bremeno v tom zmysle, že musí neústavnosť a nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenia aj primerane doložiť navrhovanými dôkazmi (m. m. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 94/07, PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 29/2011). V rámci svojej argumentácie síce sťažovateľ predostrel určitú skutkovú konštrukciu spočívajúcu v existencii možnosti nezákonného postupu členov volebnej komisie pri hlasovaní prenosnou volebnou schránkou, avšak (okrem čestného vyhlásenia ⬛⬛⬛⬛, pozn.) nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by objektívne mohli zakladať aspoň náznak dôvodného podozrenia, že k takémuto závažnému porušeniu ústavy a zákona o voľbách v uvedenom prípade došlo, a preto túto námietku možno podľa ústavného súdu označiť za špekulatívnu, nemajúcu žiaden právny význam.

25. Uvedené skutočnosti spolu s konštatovaním, že sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno, nezakladajú žiaden dôvod na to, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a aby jej následne prípadne vyhovel a vyhlásil voľby starostu obce Mlynky za neplatné.

26. Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že jeho skutkové zistenia v danom prípade neumožňujú vysloviť záver o hrubom alebo závažnom, prípadne opakovanom porušení volebných predpisov pri voľbách starostu obce Mlynky konaných 10. novembra 2018. Sťažovateľ nepreukázal porušenie volebného zákona, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom volieb, a preto jeho sťažnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Bratislave 19. decembra 2018