znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 70/2011-69

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. marca 2011 v pléne zloženom   z predsedníčky   Ivetty   Macejkovej   a zo   sudcov   Jána   Auxta,   Petra   Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa,   Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza   a Rudolfa Tkáčika   o sťažnosti Ing.   I.   R.,   N., zastúpeného   advokátom Mgr.   M.   K.,   B., vo   veci namietanej   neústavnosti   a   nezákonnosti   volieb   starostu   obce   Nálepkovo   konaných 27. novembra 2010, za účasti D. S., N., takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. I. R. z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. PL. ÚS 70/2011-28 z 22. februára 2011 (i) prijal sťažnosť Ing. I. R. (ďalej len „sťažovateľ“) na ďalšie konanie v časti, v ktorej namietal neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Nálepkovo   postupom   okrskových   volebných   komisií   obce   Nálepkovo,   ktoré viacerým voličom   mali   znemožniť   vykonať   hlasovanie   spôsobom   uvedeným   v §   32   zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“); (ii) vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

2. Sťažovateľ v rozsahu uvedenom v bode 1 (i) namietal neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Nálepkovo (ďalej len „starosta obce“) konaných 27. novembra 2010. Konkrétne poukazoval na porušenie § 32 zákona o voľbách, ďalej na „zásah do aktívneho volebného   práva   znevýhodnených   voličov“ [zrejme   čl.   30   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), pozn.], pričom „mohlo tiež porušiť právo sťažovateľa podľa čl. 30 ods. 4 ústavy“.

3.   Z obsahu   sťažnosti   a priložených   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   kandidoval vo voľbách konaných 27. novembra 2010 za starostu obce spolu s ďalšími 6 kandidátmi. Za starostu obce bol zvolený D. S. (SDKÚ-DS), ktorý dostal 389 hlasov. V ďalšom poradí sa postupne umiestnili sťažovateľ (KDH), ktorý dostal 382 hlasov, a ďalší kandidáti, ktorí dostali   v rozmedzí   od   368   po   2   hlasy. Rozdiel   platných   hlasov   medzi   sťažovateľom a zvoleným   starostom   obce,   proti   ktorému   sťažnosť   smeruje,   predstavuje   7   hlasov. Zápisnice dvoch okrskových volebných komisií a miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci do obecného zastupiteľstva a starostu obce konaných 27. novembra 2010 podpísali bez výhrad všetci členovia (okrskových a miestnej) volebnej komisie.

4.   Podľa   tvrdenia   sťažovateľa   k porušeniu   v bode   2   uvedených   ustanovení   došlo v dôsledku faktického   odňatia   aktívneho   volebného   práva   viacerým   voličom.   V tejto súvislosti uviedol, že v oboch okrskových volebných komisiách bolo minimálne 14 voličom (týchto sťažovateľ bližšie označil, pozn.) fakticky odňaté aktívne volebné právo, keď títo «komisiu požiadali, aby v súlade s § 32 zákona... o voľbách... smeli so sebou vziať iného voliča, nakoľko im ich telesná vada (extrémna slabozrakosť), resp. absencia schopnosti čítať znemožňuje samostatnú úpravu hlasovacieho lístka. Komisia znevýhodneným voličom oznámila, že sú povinní lístok označiť „vlastnými silami, tak ako vedia“, že „sprievodcu“ na účely pomoci pri úprave lístka im „nepovoľuje“ a že ak si so sebou takého sprievodcu „za   plentu“   vezmú,   komisia   zastaví   voľby.   Týmto   postupom   komisia   znevýhodneným voličom   znemožnila   vykonať   hlasovací   akt   spôsobom,   ktorý   zákon   pre   dané   prípady predpisuje.». Neskôr,   v reakcii   z 3.   februára   2011 (pozri   bod   7) sťažovateľ   čiastočne modifikoval   okruh   voličov,   ktorým   mala okrsková   komisia   znemožniť   vykonanie hlasovacieho aktu spôsobom uvedeným v § 32 zákona o voľbách (ďalej aj „znevýhodnení voliči“).

5.   Sťažovateľ   poukázal   aj   na   niektoré   rozhodnutia   ústavného   súdu   a následne alternatívnym spôsobom formuloval petit sťažnosti:

„Voľby starostu obce Nálepkovo, konané dňa 27. novembra 2010, sú neplatné... Ak ústavný súd na základe vykonaného dokazovania dospeje k záveru, že riadne zvoleným vo voľbách starostu obce Nálepkovo bol sťažovateľ, navrhuje sťažovateľ, aby ústavný súd prijal“ nález:

„... Rozhodnutie miestnej volebnej komisie v obci Nálepkovo, zapísané v zápisnici o výsledku   volieb   starostu   obce   Nálepkovo   konaných   dňa   27.   novembra   2010,   v   časti týkajúcej sa počtu hlasov odovzdaných pre kandidátov na starostu obce Nálepkovo, sa zrušuje.

... Súčasne sa vyhlasuje Ing. I. R., za riadne zvoleného starostu obce Nálepkovo.“

6. Keďže sťažnosť sťažovateľa nespĺňala všetky zákonom požadované náležitosti, ústavný súd vyzval stranu sťažovateľa na ich odstránenie, a to výzvami zo 16. decembra 2010 a z 20. januára 2011. Svoje výhrady v rozsahu prijatej sťažnosti na ďalšie konanie [pozri bod 1 (i)] formuloval ústavný súd takto:

- (Vo výzve zo 16. decembra 2010) „V sťažnosti neuvádzate... kto konkrétne bránil Vami v sťažnosti označeným znevýhodneným voličom, aby mali pri sebe iného voliča, a či znevýhodnení   voliči   ne/realizovali   volebný   akt...   Ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   dôkazné bremeno v tomto ohľade znáša sťažovateľ. Na základe uvedeného Vás ústavný súd vyzýva, aby ste Vami podanú sťažnosť prípadne doplnili/upresnili o ďalšie konkrétne dôkazy (napr. predloženie listín, čestných vyhlásení, označenie osôb, ktoré môžu byť vypočuté a pod.), ktorými   v rozumnej   miere   je   možné   osvedčiť/dokázať   Vaše   výhrady   k uskutočneným voľbám.   Zároveň   oznámte   ústavnému   súdu,   či   sťažovateľ,   znevýhodnení   voliči,   členka volebnej komisie alebo niekto iný podali v súvislosti s nosnými dôvodmi Vašej sťažnosti podnet orgánom činným v trestnom konaní (prípadne s akým výsledkom či jeho bližším označením).“ Sťažovateľ bol zároveň poučený o možnosti odmietnutia jeho sťažnosti.

- (Vo výzve z 20. januára 2011) ústavný súd požadoval od strany sťažovateľa bližšiu konkretizáciu,   napr.   «riadne   podpísané   stanoviská/čestné   vyhlásenia/vyjadrenia... označených „priamych“ svedkov (členov volebných komisií, 14 znevýhodnených voličov) o... neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce a... vyjadrenie sťažovateľa, v ktorom konkrétne uvedie kedy, za akých okolností a kde mu boli tlmočené (a v čom konkrétne spočíval ich obsah) uvádzané výhrady k voľbám zo strany každého... označeného svedka. V prípade   14   znevýhodnených   voličov   je   potrebné   tiež   uviesť,   či...   sa   títo   volieb zúčastnili/hlasovali.».

7.   Na   uvedené   výzvy   reagoval   advokát   sťažovateľa   podaním   z 3.   januára   2011 a sťažovateľ   podaním   z 3.   februára   2011,   ktorí   v   rozsahu   prijatej   sťažnosti   na   ďalšie konanie [pozri bod 1 (i)] uviedli:

-   (V podaní advokáta z 3.   januára 2011)   «viacerí   voliči nemali možnosť napriek svojej vade (extrémna slabozrakosť, resp. absencia schopnosti čítať) využiť v súlade so zákonom o voľbách možnosť, aby im s úpravou hlasovacieho lístka pomohla tretia osoba. Podľa informácií sťažovateľa to boli najmä členovia volebnej komisie páni F. A. a R. N. a pani   N.   F.,   kto   týmto   znevýhodneným   voličom   uviedol,   že   ak   budú   voliť   v   prítomnosti „sprievodcu“, komisia zastaví voľby. Tento postup bol v priamom rozpore s § 32 zákona o voľbách, pričom toto porušenie zákona vzhľadom na okolnosti (rozdiel v „oficiálnom“ počte hlasov pre prvého a druhého kandidáta na starostu obce) nielen, že znamenalo zásah do   aktívneho   volebného   práva   znevýhodnených   voličov,   ale   mohlo   tiež   porušiť   právo sťažovateľa podľa čl. 30 ods. 4 ústavy.

Na preukázanie uvedených skutočností navrhuje sťažovateľ vykonať výsluch... M. K... Z. K... T. S... Z. H... a v sťažnosti označených znevýhodnených voličov... Na záver sťažovateľ uvádza, že mu nie je známe, či niektorí členovia volebných orgánov alebo iné osoby podali pre   skutočnosti   uvedené   v   jeho   volebnej   sťažnosti   podnet   orgánom   činným   v   trestnom konaní.»

- (V podaní sťažovateľa z 3. februára 2011) „si dovoľujem v prílohe zaslať čestné vyhlásenia navrhovaných svedkov,   ktoré sa mi v danom krátkom čase podarilo získať“. Prílohu tohto podania tvorilo 11 čestných vyhlásení – B. H., L. Ž., Š. Ž., M. H., C. R., J. H., D.   D.,   M.   H.,   N.   H.,   M.   P.   a E.   R.,   ktorí   na   obcou   Nálepkovo   overených   čestných vyhláseniach   totožného   znenia   uviedli: «čestne   vyhlasujem,   že   v komunálnych   voľbách v Nálepkove dňa 27. 11. 2010 mi bolo odopreté volebnou komisiou využiť ustanovenie § 32 zákona   č. 346/1990   Zb,   a uskutočniť   tak   volebný   akt   za   asistencie   iného   voliča „pomocníka“ ktorý by mi pomohol s úpravou hlasovacieho lístka.»

8. K sťažnosti sa vyjadril tiež odporca, zvolený starosta obce D. S., ktorý v podaní z 29. decembra 2010 v podstatnom uviedol:

„Volieb   starostu   obce...   som   sa   zúčastnil   trikrát.   Dvakrát   som   bol   vo   voľbách neúspešný, tretíkrát som bol vo voľbách úspešný. Nikdy, ani ako neúspešný kandidát som nemal najmenšiu pochybnosť o neústavnosti a nezákonnosti volieb, a rovnako ju nemám ani teraz, keď som bol vo voľbách úspešný... sťažovateľ namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb s úmyselnou manipuláciou s odovzdanými hlasovacími lístkami...

V   druhej   časti   sťažnosti   sťažovateľ   namieta   odňatie   aktívneho   volebného   práva viacerým voličom... Uvedenie konkrétnych voličov, ktorým malo byť odňaté volebné právo považujem za zmätočné a účelové, pretože napr. C. Ž. nie je občanom obec Nálepkovo, a z toho dôvodu nie je ani voličom v obci... Aktívne volebné právo malo byť odňaté voličom uvedeným v sťažnosti, a nie sťažovateľovi. Poukazujem na skutočnosť, že s voličmi, ktorým malo   byť   odňaté   volebné   právo   sťažovateľ   pravdepodobne   vôbec   nekonzultoval,   či   im skutočne   volebné   právo   bolo   odňaté,   čo   odôvodňujem   tým,   že   v sťažnosti   sú   uvedené nesprávne mena týchto voličov... Sťažnosť je podaná len na základe ničím nepreukázaných informácii sťažovateľa.“

9. Právny zástupca sťažovateľa k vyjadreniu odporcu (bod 8) v podaní zo 17. januára 2011 inter alia uviedol:

„... prípadný omyl v bydlisku pani C. Ž. nemá žiadny vplyv na nezákonnosť postupu komisií voči všetkým ostatným osobám, ktoré sťažovateľ v sťažnosti označil ako osoby, ktorým bol výkon ich aktívneho volebného práva upretý... fakt zásahu do ich aktívneho volebného   práva   z   povahy   veci   bezprostredne   súvisí   s   pasívnym   volebným   právom sťažovateľa, a to najmä v kontexte veľmi tesného oficiálneho výsledku volieb, o ktorom je navyše dôvodná pochybnosť, či zodpovedá skutočnému výsledku hlasovania. Je zrejmé, že ak nemohli v súlade so zákonom voliť osoby, ktorých počet prevyšuje rozdiel v počte hlasov, odovzdaných pre prvých dvoch najúspešnejších kandidátov, je tento rozpor so zákonom jednoznačne spôsobilý zasiahnuť do ústavou garantovaného práva sťažovateľa.“

10.   Ústavný   súd   8.   marca   2011   v priestoroch   obecného   úradu   v obci   Nálepkovo vypočul v predmetnej veci svedkov: L. Ž., M. H., J. H., D. D., M. P., N. H. (všetci ako náhodná vzorka z 11 znevýhodnených voličov, pozn.), Mgr. K. P., L. A. (obaja predsedovia okrskových volebných komisií, pozn.), Mgr. N. F., F. A., R. N. (sťažovateľom označení traja členovia okrskových volebných komisií, ktorí mali brániť „znevýhodneným“ voličom riadne si uplatniť ich volebné právo, pozn.), Z. K. a T. S. (sťažovateľom navrhnutí ďalší členovia   okrskových   volebných   komisií,   delegovaní   rovnakou   politickou   stranou   ako sťažovateľ, pozn.). Prítomný bol aj odporca. Strana sťažovateľa sa na výsluch svedkov nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila listom zo 4. marca 2011.

11.   Šiesti   svedkovia   (pozri   v   bode   10   označených   znevýhodnených   voličov) v podstate zhodne uviedli, že čestné vyhlásenie z 2. februára 2011 (pozri bod 7 in fine) im doručil/priniesol   sťažovateľ a oni ho na matrike bez ďalšieho   podpísali.   Už   len z tohto pohľadu   sa   javí   byť   sporné,   či   predložené   čestné   vyhlásenia   reprezentujú skutočne prejavenú   vôľu   znevýhodnených   voličov   (pozri   k tomu   napr.   výpoveď   N.   H.). Svedkyňa L. Ž. uviedla: „Ja som gramotná a svoj hlasovací lístok som riadne vyplnila a ho aj vhodila do volebnej schránky, teda riadne som odvolila. Problém bol s mojím manželom, ktorý je negramotný a ktorému som pomohla vyplniť hlasovaní lístok za plentou, a tento bol potom vhodený do volebnej schránky.“. Svedkyňa M. H. uviedla: „Ja som prišla voliť, a keďže som si zabudla doma okuliare, slabšie vidím, chcela som, aby bola pri mne za plentou moja dcéra, čo mi volebnou komisiou nebolo umožnené. Ja som potom volebný lístok celý dala do obálky bez označenia vhodila do volebnej schránky.“ Svedkovia J. H. a M. P.   zhodne   uviedli,   že   prišli do   volebnej miestnosti   značne opití   (piati vypili   pred voľbami spolu celkom 11 litrov ovocného vína „čučo“), takže im volebnou komisiou nebolo umožnené voliť s tým, že keď „pretriezvia“, môžu sa vrátiť a odvoliť. Obaja potom išli spať a volieb   sa   nezúčastnili.   Svedkyňa   D.   D.   uviedla,   že „odvolila   za   seba   aj   odovzdala hlasovací lístok. Chcela som pomôcť mame, ktorá bude mať 72 rokov a ktorá si zabudla doma   okuliare,   ale   toto   mu   volebnou   komisiou   nebolo   umožnené.   Mama   napriek   tomu odhlasovala,   niečo zakrúžkovala, ja neviem čo, a lístok vhodila do volebnej schránky... Mama nenosí okuliare stále, len keď potrebuje čítať.“. Svedkyňa N. H. uviedla: „ja som si riadne prevzala hlasovací lístok, za volebnou plentou som zakrúžkovala kandidáta č. 4 a lístok som potom vhodila do volebnej schránky. Ja som vôbec nežiadala o pomocníka pri hlasovaní, i keď je pravdou, že neviem čítať ani písať... Aj keď neviem čítať a písať, vedela som, ktoré číslo je štvorka, túto som zakrúžkovala a riadne vhodila do volebnej schránky.“.

12. Všetci ostatní vypočutí svedkovia – sedem členov okrskových volebných komisií (pozri bod 10) v podstate zhodne potvrdili, že každý, kto prišiel voliť a dostal hlasovací lístok, potom aj realizoval volebný akt (odvolil), pričom nezaznamenali ani jeden prípad, kedy   by   zdravotne   hendikepovanému   alebo   negramotnému   voličovi   bol   odmietnutý pomocník podľa § 32 zákona o voľbách, ak o neho riadne požiadal. Inou ale bola situácia, ak   sa   viacerí   voliči   hromadne   sa   dostaviaci   snažili   zdržiavať   sa   za   volebnou   plentou súčasne; v takom prípade ich členovia volebnej komisie vyzývali, aby volili za volebnou plentou   len   po   jednom.   Všetci   títo   svedkovia   tiež   potvrdili,   že   nemali   výhrady proti uskutočneným voľbám, čo potvrdili svojimi podpismi na volebných zápisniciach.

II.

13. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

14.   Sťažovateľ   v rozsahu   v tejto   časti   namietaných   skutočností   poukazoval   na porušenie čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy, podľa ktorého občania majú právo zúčastňovať sa na správe   verejných   vecí   priamo   alebo   slobodnou   voľbou   svojich   zástupcov...   (ods.   1). Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám (ods. 4).   Ďalej   poukazoval   na   porušenie   §   32   zákona   o voľbách,   podľa   ktorého   volič,   ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú vadu alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, má právo vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovací lístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky.

15. Sťažovateľ   namieta,   že v   oboch   okrskových   volebných   komisiách   bolo znevýhodneným   voličom   fakticky   odňaté   aktívne   volebné   právo,   keď   títo „komisiu požiadali, aby v súlade s § 32 zákona... o voľbách... smeli so sebou vziať iného voliča, nakoľko   im   ich   telesná   vada   (extrémna   slabozrakosť),   resp.   absencia   schopnosti   čítať znemožňuje samostatnú úpravu hlasovacieho lístka“. Volebná komisia (jej členovia) túto ich požiadavku mala podľa tvrdenia sťažovateľa odmietnuť s tým, že «sú povinní lístok označiť „vlastnými silami, tak ako vedia“... a že ak si so sebou takého sprievodcu „za plentu“ vezmú, komisia zastaví voľby» (pozri bod 4).

16. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že len hrubé alebo závažné porušenie,   alebo opätovné porušovanie zákonov   upravujúcich   prípravu   a priebeh   volieb môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť podľa § 63 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí   sťažovateľ   nielen   namietať,   ale   aj   doložiť   dôkazmi.   Nestačí   samotné   označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 3/2010). Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§   60   ods.   1   písm.   b)   zákona   o   ústavnom   súde].   Vzhľadom   na   význam   volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri   predbežnom   prerokovaní)   kvalifikovaným   spôsobom   označil   také   dôkazy,   ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti   volieb   sú   reálne možné,   prípadne   pravdepodobné,   a   zároveň   sú   spôsobilé preukázať porušenie zákona o voľbách odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku volieb. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces (PL. ÚS 3/2010).

17. K zaužívaným záverom uvedeným v bode 16 ústavný súd v neposlednom rade uvádza, že prezumpcia ústavnosti a zákonnosti volieb vyžaduje od ústavného súdu okrem iného tiež rozumnú zdržanlivosť, ktorej opodstatnenosť/dôvodnosť v danej veci (vzhľadom na   kvalitu,   rozsah   a realizáciu   sťažovateľom   označených   dôkazov)   môže prima   facie vyplývať zo snahy sťažovateľa nepoctivým spôsobom (pozri najmä bod 11, predovšetkým prvá veta, ale tiež ostatné a bod 12) zvrátiť výsledky uskutočnených volieb starostu obce.

18.   Sťažovateľom   v sťažnosti   uvedené   nosné   dôvody   neústavnosti   a nezákonnosti volieb   starostu   obce,   t.   j.   porušenie   §   32   zákona   o voľbách,   ktoré   boli   od   začiatku prezentované v nedostatočnej forme a na konkretizáciu ktorých ústavný súd dvakrát (bez väčšieho efektu, pozn.) vyzýval stranu sťažovateľa (pozri body 1, 4, 6, 7, 9), ústavný súd posudzujúci   ústavnosť   a zákonnosť   volieb   materiálne   tieto   nosné   dôvody   preskúmal   po prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   a vypočul   reprezentatívnu   vzorku   sťažovateľom označených   znevýhodnených   voličov   a členov   okrskových   volebných   komisií, predovšetkým z volebného okrsku č. 2, v rámci ktorého hlasovali sťažovateľom označení znevýhodnení   voliči.   Svoj   postoj   k hľadaniu   pravdy   v súvislosti   so   sťažovateľom navrhnutými dôkazmi strana sťažovateľa (t. j. sťažovateľ a jeho advokát) prejavila okrem už uvedeného   v bode   17 in   fine aj   tým,   že   sa   nedostavila   na   výsluch   (nimi)   navrhnutých svedkov.

19. Bez potreby hlbšej právnej argumentácie súvisiacej s hodnotením vykonaného dokazovania, poukazujúc   pritom   na   uvedené   v bodoch   6,   10,   11   a 12   ústavný   súd konštatuje, že sťažovateľom navrhnutí svedkovia nepreukázali, že pri voľbe starostu obce bol porušený § 32 zákona o voľbách (jeho znenie pozri v bode 14 in fine). Súhrnne je možné konštatovať, že všetci sťažovateľom navrhnutí svedkovia, ktorí boli vypočutí na Obecnom úrade v Nálepkove 8. marca 2011, nepotvrdili, ale naopak, skôr vyvrátili tvrdenia sťažovateľa o tom, že členovia okrskovej volebnej komisie bránili znevýhodneným voličom mať   pomocníka   pri   realizácii   hlasovacieho   aktu.   Označené   porušenia   mali   podľa sťažovateľa preukázať predovšetkým členovia okrskovej volebnej komisie Z. K. a T. S., ktorých za členov volebnej komisie delegoval rovnaký politický subjekt, za ktorý kandidoval aj   sťažovateľ   za   starostu   obce,   a teda   mohli/mali   byť   (z   pohľadu   sťažovateľa) dôveryhodnejší od ostatných. Svedok T. S. uviedol, že „bol... členom okrskovej volebnej komisie č. 2... Pokiaľ ide o akt hlasovania, situácia v našom okrsku bola taká, že sme trvali na tom, aby každý, kto prišiel, aj keby prišli naraz vo väčšej skupine, išiel za plentu sám, a tak   aj   odhlasoval.   Ja   si   nespomínam   na   prípad,   že   by   niekto   volil   s pomocníkom   za plentou   alebo   že   by   pred   hlasovaním   požiadal   o pomocníka   kvôli   jeho   zdravotného   či mentálnemu handikepu.“. Svedkyňa Z. K. uviedla, že bola „skoro počas celého volebného dňa... v teréne, chodila... s volebnou urnou, a pokiaľ... bola v miestnosti volebného okrsku č. 1, nezaznamenala... žiadny taký prípad, že by nebolo vyhovené nejakej požiadavke voliča, ktorý   by   si   požiadal   o pomocníka   v spojitosti   s   §   32   zákona   o voľbách.   Ja   som nezaregistrovala, že by počas mojej prítomnosti niekto volil za plentou s pomocníkom, ani to, že by niekomu nebolo umožnené voliť z tohto dôvodu.“. V neposlednom rade porušenie § 32   zákona   o voľbách   nepotvrdil   ani nikto   z ostatných   sťažovateľom   označených   členov okrskových volebných komisií (Mgr. K. P., L. A., Mgr. N. F., F. A. a R. N.), ktorí boli ústavným súdom vypočutí (bod 12). Navyše, v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že všetci členovia oboch okrskových volebných komisií bez výhrad aj podpísali zápisnicu o voľbách (pozri   bod   3 in   fine).   Sťažovateľom   navrhnutých   svedkov M.   K.   a Z.   H.   nepovažoval ústavný   súd   za   potrebné   vypočuť,   keďže   M.   K.   bola   členkou   miestnej   (nie   okrskovej) volebnej komisie, pričom obaja sa ako svedkovia mali vyjadriť ku skutočnostiam, o ktorých ústavný   súd   uznesením   č.   k. PL. ÚS   70/2011-28   z 22.   februára   2011   rozhodol   tak,   že sťažnosť v tejto časti odmietol [pozri bod 1(ii)].

20. V súvislosti s výpoveďou znevýhodnených voličov – svedkov J. H. a M. P. (bod 11) – ústavný súd dodáva, že rozsah ochrany voliča v súlade s uvedeným v § 32 zákona o voľbách, keďže táto predstavuje výnimku/zásah do ústavného princípu tajnosti volieb, nemožno vykladať tak extenzívne, že do jej rámca spadá aj ochrana voličov, ktorí sú/boli pod   vplyvom   alkoholu.   Ústavný   súd   k uvedenému   už   len   dodáva,   že   pokiaľ   okrsková volebná komisia skutočne voličov J. H. a M. P. vykázala z volebnej miestnosti z dôvodu, že boli pod vplyvom alkoholu, s tým, že keď budú triezvi, môžu sa vrátiť a odvoliť, konala aj podľa názoru ústavného súdu v súlade s ustanovením § 33 zákona o voľbách („za poriadok vo volebnej miestnosti a v jej bezprostrednom okolí zodpovedá predseda okrskovej volebnej komisie. Jeho pokyny na zachovanie poriadku vo volebnej miestnosti a dôstojný priebeh hlasovania sú záväzné pre všetkých prítomných.“).

21. Ústavný súd uzatvára, že sťažovateľ v tomto konaní nepredložil také dôkazy, ktoré by vyvrátili domnienku, že dosiahnutý výsledok o voľbe starostu obce zodpovedá vôli voličov. Preto rozhodol tak, že sťažnosť sťažovateľa zamietol [§ 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde].

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2011