znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 7/2015-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 21. januára 2015 predbežne prerokoval sťažnosť O. R., zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Kočičkom, Lion Law Partners s. r. o., Komenského 14A, Banská Bystrica, ktorou namieta nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu obce Bánov uskutočnených 15. novembra 2014, za účasti H. J., zastúpenej advokátom JUDr. Milošom Zahorákom, 1. mája 16, Bánov, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť O. R. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 26. novembra 2014 doručená a 23. decembra 2014 doplnená sťažnosť O. R.   (ďalej len „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   neústavnosť   a   nezákonnosť   volieb   starostu   obce   Bánov uskutočnených 15. novembra 2014 z dôvodu porušenia čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a § 30 ods. 1, 2 a 11 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“).

2.   Z   obsahu   sťažnosti   a   priložených   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   kandidoval vo voľbách konaných 15. novembra 2014 za starostu obce spolu s odporkyňou. Za starostu obce bola zvolená H. J. (SMER), ktorá dostala 871 hlasov. Ako druhý v poradí sa umiestnil sťažovateľ (NEKA), ktorý dostal 762 hlasov. Rozdiel platných hlasov medzi sťažovateľom a   zvolenou   starostkou   obce,   proti   ktorej   sťažnosť   smeruje,   predstavuje   109   hlasov. Zápisnicu miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci do obecného zastupiteľstva a starostu obce konaných 15. novembra 2014 podpísali bez výhrad všetci členovia volebnej komisie.

3.   Podľa   tvrdenia   sťažovateľa   k namietanému   porušeniu   v   bode   1   uvedených ustanovení došlo v dôsledku porušenia volebného moratória v prospech odporkyne, keď 15. novembra 2014 v čase približne od 15:00 h do 17:00 h miestna káblová televízia odvysielala „obrazové materiály týkajúce obecných akcií a aktivít... obsahom vysielania boli fotografie starostky obce... z rôznych spoločenských udalostí konaných v obci, ako aj mimo obce, vizualizácie obecného domu smútku, ktorý je práve v rekonštrukcii, vizualizácie plánov na vybudovanie obecného fitness centra, vizualizácie rekonštrukcie kina a tiež ďalšie materiály pozitívne   informujúce   o osobe...   a   o   jej   činnosti   v   obci“.   V   tejto   súvislosti   sťažovateľ predložil časť namietaného vysielania (videozáznam prostredníctvom mobilu) a svedecké výpovede (v listinnej forme) troch kandidátov na funkciu poslanca obecného zastupiteľstva M. P. (NEKA), J. Š. [KDH (zvolených za poslancov obecného zastupiteľstva)] a M. V. [NEKA (prvý náhradník na poslanca obecného zastupiteľstva)].

4. Sťažovateľ ďalej uviedol, že označeným „porušením volebného moratória došlo k takému zásahu do zákonnosti a ústavnosti priebehu volieb starostu obce Bánov, že tieto nie   je   možné   považovať   za   platné.  ...   Káblovú   televíziu,   prostredníctvom   ktorej   boli informácie odvysielané, prijíma v obci Bánov viac než 600 domácnosti, ktoré sa v deň volieb mohli s týmito informáciami oboznámiť... na vedenie nezákonnej volebnej kampane bola použitá káblová televízia, ktorej prevádzkovateľom je obchodná spoločnosť so 100% majetkovou   účasťou   obce   a   ktorá   by   teda   mala   poskytovať   objektívne   a   vyvážené informácie, a nie selektívne propagovať jedného z kandidátov na funkciu starostu obce.“.

5. Podľa názoru sťažovateľa týmto došlo k preukázateľnému porušeniu § 30 ods. 2 a 11 zákona o voľbách, v dôsledku čoho je potrebné zo strany ústavného súdu vyhlásiť voľby starostu obce Bánov konané 15. novembra 2014 za neplatné.

6.   Pretože   sťažnosť   neobsahovala   všetky   potrebné   zákonné   náležitosti,   vyzval ústavný súd stranu sťažovateľa, aby ich v súlade s ustanoveniami § 20, § 59 a § 60 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   odstránila   a   aby   predložili „ďalšie konkrétne dôkazy (napr. predloženie videozáznamov, listín či svedectiev, časového rámca odvysielanej relácie v čase volebného moratória a jej úplného obsahu a pod.), ktorými v rozumnej miere je možné osvedčiť/dokázať Vaše výhrady k uskutočneným voľbám, a to predovšetkým vo väzbe na skutočnosť, či namietané protiústavné alebo nezákonné konanie má priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb zvolenej starostky, resp. sťažovateľa“.

7.   Právny   zástupca   sťažovateľa   podaním   z   22.   decembra   2014   (doručeným 23. decembra 2010) ústavnému súdu v podstatnom poukázal (iba) na uvedené v bode 3.

8.   Na   výzvu   ústavného   súdu   sa   k   sťažnosti   v   rámci   prípravy   na   jej   predbežné prerokovanie   vyjadrila   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   odporkyňa,   ktorá v podstatnom uviedla:

„...   podstata volebnej kampane spočíva v aktivite, t. j. činorodej iniciatíve buď politickej strany alebo nezávislého kandidáta, pripadne iných osôb, ktorá sa zameriava na aktívne šírenie zverejňovanie, resp. propagovanie či už kandidujúcej politickej strany ako   takej   alebo   jej   kandidáta,   poprípade   nezávislého   kandidáta   spôsobom   slúžiacim na jej/jeho   podporu   a   prospech.   Účelom   uvedenej   iniciatívy   je   aktívne   ovplyvňovať formovanie   názoru   voličov   na   vo   voľbách   sa   zúčastňujúcich   kandidátov.   To   znamená volebná kampaň spočíva v aktívnom sprístupňovaní informácií o kandidátovi do dispozičnej sféry voliča s cieľom ovplyvniť jeho voľbu.

V   prípade   vysielania   káblovej   televízie   uvádzanej   navrhovateľom   išlo   o   riadne spravodajstvo   na   základe   udelenej   licencie   na   lokálne   digitálne   vysielanie   televíznej programovej služby č. TD/140 Radou pre vysielanie a retransmisiu, Bratislava podľa ktorej káblová televízia Bánov má teletextové vysielanie dvakrát do týždňa a to v stredu a v sobotu. Uvedené vysielanie zabezpečuje zamestnanec spoločnosti KTB, s.r.o. p.... ktorý si plnil iba povinnosti vyplývajúce z udelenej licencie ako aj z dôvodu dodržania zmluvných podmienok na zverejňovanie platenej reklamy objednanej fyzickými a právnickými osobami.... bola súčasťou spravodajstva iba z dôvodu účasti na spoločenských podujatiach konaných v obci resp. mimo obce, ktoré tvoria bežnú súčasť života obce, ako starostka obce. Na uvedených podujatiach sa mal možnosť zúčastniť   aj navrhovateľ,   ktorý v tom čase bol poslanec obecného zastupiteľstva a zároveň predseda kultúrnej komisie, ale pre vlastnú pasivitu sa ich nezúčastňoval. Teda v žiadnom prípade nešlo o aktívne propagovanie... ako kandidátky na funkciu starostu a už vôbec o snahu ovplyvňovať v tomto smere voličov. Okrem toho bezprostredne po upozornení na predmetné vysielanie... okamžite požiadala p.... zamestnanca KTB, s.r.o., aby zábery v ktorých sa objavila stiahol, ale iba kvôli tomu, aby sa upokojila napätá atmosféra a nie pre porušenie zákona, čo menovaný aj urobil... Zároveň chceme zdôrazniť, že predmetné teletextové vysielanie bežalo od začiatku mesiaca november 2014 (5 krát) s tým, že sa pravidelne opakovalo, teda v inkriminovanej dobe   nešlo   o   novú   informáciu,   ktorá   bola   sprístupnená   verejnosti   v   čase   volebného moratória.

V tejto súvislosti poukazujeme na rozhodnutie vo veci sp. zn. PL. ÚS 15/2013 podľa ktorého   za   porušenie   volebného   moratória   možno   považovať   len   takú   situáciu,   keď   je verejnosti   prvýkrát   aktívne   sprístupnená   (nová)   informácia   o   kandidátovi   alebo kandidujúcej   politickej   strane   v   čase   volebného   moratória,   t.   j.   situáciu   keď   mal   volič možnosť   prvýkrát   sa   objektívne   s   touto   informáciou   oboznámiť   až   v   čase   volebného moratória.

Nesúhlasíme s názorom navrhovateľa, že predmetné vysielanie vzhľadom na jeho dĺžku ako aj to, že bolo niekoľkokrát vysielané pred volebným moratóriom mohlo nejakým spôsobom ovplyvniť výber voličov a teda celkový výsledok volieb, už aj s poukazom na rozdiel počtu získaných hlasov medzi jednotlivými kandidátmi (109 hlasov), čo pri dvoch kandidátoch a nízkej volebnej účasti je vysoký rozdiel.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nejde v danom prípade o hrubé, závažné alebo   opätovné   porušenie   zákona   upravujúceho   prípravu   a   priebeh   volieb   a preto... navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky ústavnú sťažnosť sťažovateľa zamietol.“

Svoju   argumentáciu   odporkyňa   doplnila   v ďalšom   jej   podaní   z 19.   januára   2015 (doručenom   ústavnému   súdu   20.   januára   2015),   v ktorom   nad   rozsah   už   uvedeného poukázala na skutočnosť, že 15. novembra 2014 sa sťažovateľom namietané teletextové vysielanie v miestnej káblovej televízii začalo o 15:50 h a trvalo do približne 16:20 h, čo potvrdil aj zamestnanec spoločnosti KTB, s. r. o., Bánov, M. K. v písomnom podaní z 19. januára 2014 (doručenom ústavnému súdu rovnako 20. januára 2015).

Zároveň   si   odporkyňa   uplatnila   náhradu   trov,   ktoré   jej   v   konaní   pred   ústavným súdom vznikli.

II.

9. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

10.   Sťažovateľ   namietal   porušenie   čl.   31   ústavy,   podľa   ktorého   zákonná   úprava všetkých   politických   práv   a   slobôd   a   jej   výklad   a   používanie   musia   umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Ďalej namietal porušenie § 30 ods. 1, 2 a 11 zákona o voľbách, v zmysle ktorého volebná kampaň je činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu   alebo   slúžiaca   na   prospech   kandidujúcej   politickej   strany   alebo   nezávislého kandidáta   vrátane   inzercie   alebo   reklamy   prostredníctvom   rozhlasového   a   televízneho vysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií (odsek 1). Kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané (odsek 2). V čase 48 hodín pred začatím   volieb   a   počas   volieb   je   zakázané   v   rozhlasovom   a   televíznom   vysielaní, v hromadných   informačných   prostriedkoch,   v   budovách,   kde   sídlia   okrskové   volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislých kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom (odsek 11).

11.   Podľa   čl.   140   ústavy   podrobnosti   o   organizácii   ústavného   súdu,   o   spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Sťažovateľ namieta, že 15. novembra 2014, teda v čase volebného moratória približne od 15:00 h do 17:00 h miestna káblová televízia odvysielala „obrazové materiály týkajúce obecných akcií a aktivít... obsahom vysielania boli fotografie starostky obce... z rôznych spoločenských udalostí konaných v obci, ako aj mimo obce, vizualizácie obecného domu smútku, ktorý je práve v rekonštrukcii, vizualizácie plánov na vybudovanie obecného fitness centra, vizualizácie rekonštrukcie kina a tiež ďalšie materiály pozitívne informujúce o osobe... a o jej činnosti v obci.“ (bod 3), v dôsledku čoho bol porušený čl. 31 ústavy a § 30 ods. 1, 2 a 11 zákona o voľbách.

13. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že len hrubé alebo závažné porušenie   alebo   opätovné   porušovanie   zákonov   upravujúcich   prípravu   a   priebeh   volieb môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť podľa   §   63   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde.   Namietané   protiústavné   alebo   nezákonné konanie musí   mať priamy vplyv na dosiahnutý   výsledok   volieb.   Túto   skutočnosť   musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 3/2010). Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§   60   ods.   1   písm.   b)   zákona   o   ústavnom   súde].   Vzhľadom   na   význam   volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri   predbežnom   prerokovaní)   kvalifikovaným   spôsobom   označil   také   dôkazy,   ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti   volieb   sú   reálne možné,   prípadne   pravdepodobné,   a   zároveň   sú   spôsobilé preukázať porušenie zákona o voľbách odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku volieb. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces (PL.   ÚS   3/2010).   K   uvedeným   zaužívaným   záverom   ústavný   súd   v   neposlednom   rade uvádza, že prezumpcia ústavnosti a zákonnosti volieb vyžaduje od ústavného súdu okrem iného tiež rozumnú zdržanlivosť.

14.   O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02).

15. Ústavný súd sa stotožňuje z názorom sťažovateľa, že odvysielaná teletextová relácia v miestnej káblovej televízii 15. novembra 2014 (v čase 2 hodín podľa sťažovateľa, resp. necelej 1 hodiny podľa odporkyne, pozn.), ktorej obsah síce tvorilo spravodajstvo aj o dosiahnutých úspechoch obce Bánov v uplynulom období, avšak s akcentom na samotnú osobu predchádzajúcej (i terajšej) starostky – odporkyne (pozri bod 3), možno považovať aj za   vedenie   kampane   mimo   ustanoveného   času   (§   30   ods.   2   zákona   o   voľbách) a za zverejňovanie   informácie   o   nej   a v jej   prospech   spôsobom,   ktorý   je   počas   volieb zakázaný   (§   30   ods.   2   a   11   zákona   o   voľbách),   teda   za   porušenie   zákona   o voľbách (m. m. PL. ÚS 1/2011). Uvedené spravodajstvo bolo totiž odvysielané v miestnej káblovej televízii, ktorej 100 %-ým spoločníkom je obec Bánov a jedným z jej konateľov aj samotná odporkyňa.   Samotná   odporkyňa   vo   svojom   vyjadrení   (bod   8)   tiež   uviedla,   že „bezprostredne   po   upozornení   na predmetné   vysielanie...   okamžite   požiadala   p.  ..., zamestnanca KTB, s.r.o., aby zábery v ktorých sa objavila stiahol, ale iba kvôli tomu, aby sa upokojila napätá atmosféra a nie pre porušenie zákona, čo menovaný aj urobil“.

16.   Na   rozdiel   od   sťažovateľa,   ktorý   porušenie   volebného   moratória   považuje za dôvod na vyslovenie neplatnosti volieb starostu obce Bánov, ústavný súd nepovažoval zistené   porušenie   zákona   o voľbách   (bod   18)   za   také,   ktoré   malo   priamy   vplyv na dosiahnutý   výsledok   volieb,   resp.   sťažovateľ   v   tomto   ohľade   neuniesol   bremeno tvrdenia.   Neplatnosť   volieb   starostu   obce   Bánov   by   v   okolnostiach   posudzovanej   veci mohlo spôsobiť len také závažné porušenie zákona o voľbách, ktoré odôvodnene – teda nie abstraktne   a   potencionálne –   vyvoláva   pochybnosť   o   tom,   či   voľby   a   ich   výsledky   sú prejavom skutočnej vôle voličov.

17. Uvedený názor (bod 16) si ústavný súd osvojil na základe zistenia (i) rozdielu dosiahnutých hlasov medzi (neúspešným) sťažovateľom   a (úspešnou) odporkyňou, ktorý pri celkovom množstve odovzdaných platných hlasovacích lístkov pre funkciu starostu (1633) bol až 109 hlasov,

(ii)   že   odvysielané   teletextové   spravodajstvo   v   čase   volebného   moratória nepredstavovalo žiadne nové informácie o osobe odporkyne, keďže „predmetné teletextové vysielanie bežalo od začiatku mesiaca november 2014 (5 krát) s tým, že sa pravidelne opakovalo, teda v inkriminovanej dobe nešlo o novú informáciu, ktorá bola sprístupnená verejnosti v čase volebného moratória“ (bod 8). Ústavný súd už v minulosti formuloval názor (PL. ÚS 15/2013), že „za porušenie volebného moratória možno považovať len takú situáciu, keď je verejnosti prvýkrát aktívne sprístupnená (nová) informácia o kandidátovi alebo kandidujúcej politickej strane v čase volebného moratória, t. j. situáciu, keď mal volič možnosť   prvýkrát   sa   objektívne   s   touto   informáciou   oboznámiť   až   v   čase   volebného moratória“,

(iii)   že   namietané   spravodajstvo   v   čase   volebného   moratória   bolo   odvysielané v sobotu 15. novembra 2014 formálne v súlade s udelenou licenciou, „podľa ktorej káblová televízia   Bánov má   teletextové   vysielanie   dvakrát   do   týždňa a   to v   stredu a   v sobotu“ (bod 8),

(iv)   že   sťažovateľ   neuniesol   dôkazné   bremeno   svojho   tvrdenia,   t.   j.   sťažovateľ neposkytol   ústavnému   súdu   také   dôkazy,   z   ktorých   by   rozumnou   úvahou   bolo   možné dospieť k záveru, že ak by sa namietané spravodajstvo neodvysielalo v čase volebného moratória, bol by potom dosiahnutý kvalitatívne iný volebný výsledok volieb starostu obce Bánov. V tejto súvislosti treba dodať, že sťažovateľ (jeho právny zástupca) bol ústavným súdom osobitne vyzvaný na predloženie takýchto dôkazov (body 6 a 7). Predložil však (iba) svedectvo troch osôb, ktoré navyše boli politickými protivníkmi odporkyne (bod 3 in fine).

18. Podľa názoru ústavného súdu vyhlásenie volieb za neplatné nie je možné chápať ako   trest   za   porušenie   volebných   predpisov,   ale   ako   prostriedok   k   zaisteniu   legitimity zvoleného orgánu. Rozhodujúca je pravdepodobnosť vplyvu volebnej chyby na výsledok v konkrétnych voľbách. Iba abstraktná možná príčinná súvislosť nepostačuje. Iná situácia by nastala, keby išlo o zjavne nekalý spôsob vedenia volebnej kampane, ktorý by mohol mať s veľkou pravdepodobnosťou za následok opačný výsledok volieb.

19.   Ústavný   súd   preto   volebnú   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   pre   jej   zjavnú neopodstatnenosť   s   tým,   že   porušenie   volebného   moratória   je   síce   protiústavné a protizákonné, musí však dosiahnuť určitý stupeň intenzity, teda musí ísť o rozširovanie takých závažných informácií, ktoré sú schopné v čase moratória ovplyvniť voličov natoľko, že zmenia svoj názor. V tomto prípade dospel ústavný súd k záveru, že šírené informácie neboli schopné ovplyvniť voličov v takomto rozsahu.

20. Účastníci si uplatnili aj náhradu trov konania. Ich návrh ústavný súd posúdil podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde, v zmysle ktorého trovy konania pred ústavným súdom,   ktoré   vzniknú   účastníkovi   konania,   uhrádza   účastník   konania   zo   svojho. Odôvodnený prípad zákonom predpokladaný v § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd   v   okolnostiach   posudzovanej   veci   nevzhliadol,   keďže   sťažnosť   sťažovateľa   síce odmietol (úspech odporkyne), avšak zároveň indikoval tiež porušenie volebného moratória (neúspech odporkyne).

21.   Z   uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde a sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2015