znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  PL. ÚS 7/2010-17

  Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 28. apríla 2010 vo veci   sťažnosti   Strany   demokratickej   ľavice,   Panská   9,   Bratislava,   zastúpenej advokátskou   kanceláriou   CLC   advokátska   kancelária,   s.   r.   o.,   Panenská   18,   Bratislava, konajúcou   prostredníctvom   konateľa   a   advokáta   JUDr.   P.   M.,   vo   veci   namietanej nezákonnosti volieb predsedu Košického samosprávneho kraja a poslancov zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja konaných 14. novembra 2009 vo volebnom obvode č. 2 Košice II takto r o z h o d o l :

Sťažnosť Strany demokratickej ľavice   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

  Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 30. novembra 2009 doručená sťažnosť Strany demokratickej ľavice, Panská 9, Bratislava (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátskou   kanceláriou   CLC   advokátska kancelária, s. r. o., Panenská 18, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. P. M., vo veci namietanej nezákonnosti volieb predsedu a poslancov zastupiteľstva Košického   samosprávneho   kraja   (ďalej   aj   „samosprávny   kraj“)   konaných 14. novembra 2009 vo volebnom obvode č. 2 Košice II.

  Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa na voľbách do orgánov samosprávneho   kraja   konaných   14.   novembra   2009   zúčastnila,   takže   je   oprávneným subjektom na podanie sťažnosti pre nezákonnosť označených volieb.

Sťažovateľka svoje tvrdenia o nezákonnosti volieb do samosprávneho kraja zakladá na týchto skutočnostiach:

„1. Dňa 14. 11. 2009 zástupcovia viacerých okrskových volebných komisií č. 12, 14, 15   a 28   Volebného   obvodu   č.   2   Košice   II   Košického   samosprávneho   kraja   odovzdali zamestnancovi   mestskej   časti   Košice   -   Západ,   veľké   množstvo   nepoužitých   hlasovacích lístkov a obálok a to v čase určenom na hlasovanie, t. j. ešte pred uzavretím volebných miestností.

Zamestnanec,   ktorý   prevzal   veľké   množstvo   nepoužitých   hlasovacích   lístkov a obálok, bol pritom v podriadenom vzťahu k starostovi mestskej časti Košice – Západ, kandidujúcemu vo Volebnom obvode č. 2 Okres Košice II Košického samosprávneho kraja za poslanca zastupiteľstva Krajského samosprávneho kraja.

Predmetná udalosť pritom nepredstavuje len markantné porušenie Zákona o voľbách zo strany členov okrskových volebných komisií. Vzhľadom na všetky okolnosti možno totiž bez ďalšieho konštatovať, že nezákonný únik nepoužitých hlasovacích lístkov a obálok mimo volebné miestnosti v čase určenom na hlasovanie predstavuje v kontexte uvedeného takú závažnú   udalosť,   ktorá   je bez   ďalšieho   spôsobilá   byť   kvalifikovaná   ako   ohrozenie objektivity   výsledkov   volieb   v danom   volebnom   obvode   a vyvoláva   dôvodné   podozrenie z možnej manipulácie v priebehu volieb a ich výsledkov.   2.   Uznesením   Volebnej   komisie   Košického   samosprávneho   kraja   č.   6/2009 bolo konštatované možné porušenie § 35 ods. 1 Volebného zákona v súvislosti s udalosťami špecifikovanými v ods. 1 tohto článku.   3. Už v priebehu hlasovania bolo Ústrednej volebnej komisii doručované neobvykle vysoké množstvo podnetov týkajúcich sa predmetného volebného obvodu, nasvedčujúcich možnému   ovplyvňovaniu   voličov   (prostredníctvom   tzv.   „kupovania   hlasov“),   ako aj informácií   o tom,   že   sa   mimo   volebných   miestností   nachádza   množstvo   prázdnych hlasovacích lístkov.

Uznesením ústrednej volebnej komisie č. 47, bolo priamo konštatované porušenie ustanovenia § 35 Volebného zákona v súvislosti so špecifikovanými udalosťami v ods. 1 tohto článku (→príloha č. 6 tohto návrhu).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považujeme za jednoznačne preukázané, že vo Volebnom obvode č. 2 Košice II Košického samosprávneho kraja došlo k porušeniu Volebného zákona.

Porušenie,   ktoré   bolo   konštatované   aj   Ústrednou   volebnou   komisiou,   spočíva predovšetkým   vo   vynesení   nepoužitých   hlasovacích   lístkov   a obálok   mimo   volebné miestnosti pred ukončením hlasovania. Hlasovací   lístok   je   prostriedkom   (nástrojom),   prostredníctvom   ktorého   voliči   hlasujú za jednotlivých kandidátov zúčastnených vo voľbách (→§ 29 Volebného zákona).

Nekontrolovaná a úmyselná distribúcia značného počtu neoznačených hlasovacích lístkov a obálok mimo volebné miestnosti, ku ktorej preukázateľne v priebehu volieb došlo, predstavuje vzhľadom na   významnosť hlasovacieho lístka pri voľbách kandidátov také závažné   porušenie   zákona,   ktoré   vytvára   dôvodné   podozrenie   z najrôznejších   možných manipulácií priamo súvisiacich s odovzdávaním hlasov vo voľbách.

Závažnosť   udalostí   predstavujúcich   porušenie   zákona   a zároveň   nemožnosť verifikácie a kvantifikácie porušenia zákona vo vzťahu k výsledkom volieb plne odôvodňujú návrh   Navrhovateľa   na   vyhlásenie   volieb   do   orgánov   Košického   samosprávneho   kraja za neplatné.“

  Sťažovateľka vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby ústavný súd vydal takýto nález:   „Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   vyhlasuje   za   neplatné   voľby   do   orgánov samosprávnych   krajov   vyhlásené   rozhodnutím   predsedu   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 272/2009 Z. z., konané dňa 14. 11. 2009 vo Volebnom obvode č. 2 Košice II Košického   samosprávneho   kraja   a ktorými   bol   zvolený   predseda   samosprávneho   kraja a poslanci zastupiteľstva samosprávneho kraja.“

  Na základe výzvy ústavného súdu sťažovateľka na označenie dôkazov o príčinnej súvislosti medzi opísanými udalosťami a volebným výsledkom uviedla, že v predmetnom prípade došlo k takému porušeniu zákona, ktorého intenzita nie je vzhľadom na všetky okolnosti zanedbateľná. Sťažovateľka ďalej uviedla:

„Ide o také porušenie práv a povinností, ktoré sú nezlučiteľné so základnými princípmi volieb a to najmä zachovanie rovnosti, tajnosti, priamosti a nezávislosti volieb. Strata kontroly príslušnej volebnej komisie nad veľkým množstvom volebných lístkov totiž vytvára priestor pre možnú manipuláciu volieb a to tak v priebehu vykonávania hlasovania voličov ako aj pri vykonávaní sčítania hlasov.   Dôkazom vynesenie značného   počtu nepoužitých volebných lístkov a obálok z volebných   miestností   neoprávnenou   osobou   je   Uznesenie   Ústrednej   volebnej   komisie č. 47.   Jedným z inštitútov priebehu volieb potenciálne dotknutým predmetným porušením zákona je proces sčítania hlasov okrskovou volebnou komisiou.   V predmetnom prípade nebolo vzhľadom na absenciu protokolárneho záznamu o prevzatí   volebných   nepoužitých   hlasovacích   lístkov   z viacerých   volebných   miestností možné pri sčítaní hlasov postupovať v súlade s § 35 zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov   samosprávnych   krajov   a o doplnení   Občianskeho   súdneho   poriadku   v znení neskorších predpisov (ďalej len „Volebný zákon“).

V zmysle § 35 Volebného zákona dá predseda okrskovej volebnej komisie zapečatiť nepoužité   hlasovacie   lístky   a obálky   s výnimkou   nepoužitých   hlasovacích   lístkov,   ktoré predseda   určil   a označil   za   prítomnosti   členov   komisie   na   sčítanie   hlasov.   Vzhľadom na skutočnosti uvedené v Návrhu Navrhovateľa, t. j. vzhľadom na vynesenie značného počtu nepoužitých   volebných   lístkov   a obálok   z volebných   miestností   neoprávnenou   osobou, predsedovia okrskových volebných komisií zjavne nemohli zapečatiť všetky nepoužité lístky a obálky, čím došlo k porušeniu Volebného zákona.   Strata   kontroly   nad   neoznačenými   volebnými   lístkami   takisto   vyvoláva   dôvodné pochybnosti o nezávislosti výkonu hlasovacieho práva voličmi.

 ...   Existuje   dôvodné   obava,   že   hlasovacie   lístky   a obálky   vynesené   z volebných miestností   neoprávnenou   osobou,   mohli   byť   vypĺňané   mimo   priestoru   na   to   zákonom určeného a následne mohli byť vnesené do volebných miestností, resp. ich častí určených pre hlasovanie voličov a použité pri hlasovaní. Takýto postup mohol byť využitý rôznymi subjektmi snažiacimi sa o ovplyvňovanie výsledku volieb. Upozornenia na ovplyvňovanie voličov   boli   pritom   obsahom   množstva   podnetov   podaných   Ústrednej   volebnej   komisii v priebehu volieb.   V prípade tak závažného porušenia zákona a ohrozenia nezávislosti volieb, akým je strata kontroly volebnej komisie nad volebnými lístkami a obálkami v priebehu volieb, však   podľa   názoru   Navrhovateľa   nie   je   nevyhnutné   dokazovať   priamu   súvislosť   medzi porušením zákona a výsledkom volieb (resp. príčinnú súvislosť medzi konaním určitej osoby a výsledku   volieb),   ale   za   účelom   zachovania   riadneho   priebehu   volieb   je   nevyhnutné bez ďalšieho konštatovať neplatnosť volieb v dotknutom volebnom obvode.“

Sťažovateľka uviedla, že trvá na vydaní nálezu uvedeného v pôvodnom návrhu sťažnosti.

V súvisiacej   trestnej   veci   (ČVS:   ORP-2675/3-OJP-KE-2009)   konal   aj   poverený príslušník   Obvodného   oddelenia   Policajného   zboru   Košice   –   Západ.   Uznesením ČVS: ORP 4789/ZA-KE-2009 z 15. novembra 2009 sa v tejto veci začalo trestné stíhanie podľa   §   199   ods.   1   Trestného   poriadku   za   prečin   marenia prípravy   a priebehu   volieb a referenda   podľa   §   351   ods.   1   a 2   písm.   a)   Trestného   zákona „...   preto,   že   neznámy páchateľ v presne nezistenej dobe dňa 14. 11. 2009 porušil ustanovenia § 35 zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov“.

  Následne na základe uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II (ďalej len „dozorujúci prokurátor“) sp. zn. Pv 1007/09 z 15. novembra 2009 konal v predmetnej veci vyšetrovateľ Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice (ďalej len „vyšetrovateľ“).

Vyšetrovateľ   uznesením   ČVS:   ORP-2675/3-OJP-KE-2009   z 18.   decembra   2009 vyšetrovanie   v predmetnej   veci   ukončil   a postúpil   ju   Obvodnému   úradu   v Košiciach na prerokovanie   priestupku,   pretože   podľa   jeho   záverov   z vykonaného   dokazovania vyplynulo, že síce došlo k porušeniu § 35 zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych   krajov   a o doplnení   Občianskeho   súdneho   poriadku   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách do samosprávnych krajov“), avšak konaním, ktoré popísali, neboli naplnené znaky skutkovej podstaty prečinu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda podľa § 351 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona.

  Dozorujúci prokurátor následne uznesením č. k. 1 Pv 1007/09-8 zo 7. januára 2010 uznesenie vyšetrovateľa z 18. decembra 2009 zrušil a trestné stíhanie pre prečin marenia prípravy a priebehu volieb a referenda zastavil, „... pretože nie je tento skutok trestným činom   a nie   je   dôvod   na   postúpenie   veci“. Dozorujúci   prokurátor   sa   síce   stotožnil so závermi   vyšetrovateľa,   že   postupom   okrskových   volebných   komisií   bolo   porušené ustanovenie   §   35   zákona   o voľbách   do   samosprávnych   krajov,   keď   pred   skončením hlasovania odovzdávali nepoužité hlasovacie lístky, avšak súčasne konštatoval, že zákon o voľbách do samosprávnych krajov neobsahuje v tomto smere žiadne sankčné ustanovenie.

II.

  Podľa   čl.   129   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky ústavný súd   rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb... do orgánov územnej samosprávy...

  Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

  Podstata   argumentácie   sťažovateľky,   ktorou   odôvodňuje   nezákonnosť   volieb do orgánov   Košického   samosprávneho   kraja,   je   založená   na   jej   tvrdení   o „možnom“ porušení § 35 ods. 1 zákona o voľbách do samosprávnych krajov. K tomuto porušeniu malo dôjsť   činnosťou   zamestnanca   mestskej   časti   Košice   –   Západ,   ktorý   v deň   konania napádaných   volieb   v čase   určenom   na   hlasovanie,   t.   j.   ešte   pred   uzavretím   volebných miestností,   zozbieral od   zástupcov   okrskových   volebných komisií   č.   12, 14,   15 a č.   28 volebného obvodu č. 2 Košice II veľké množstvo nepoužitých hlasovacích lístkov a obálok, čím   spôsobil   ich   nezákonný únik   mimo volebných   miestností.   Podľa   sťažovateľky   túto závažnú udalosť možno kvalifikovať ako spôsobilú ohroziť objektivitu výsledkov volieb v danom volebnom obvode a ako vyvolávajúcu dôvodné podozrenie z možnej manipulácie priebehu volieb a ich výsledkov.

  1. Ústavný súd zistil, že sťažovateľkou označená vec aj v súvislosti s konaním o sťažnosti   sťažovateľa   MUDr.   V.   N.,   ktorú   ústavný   súd   odmietol   uznesením   č.   k. PL. ÚS 5/2010-34 zo 17. marca 2010, sa sčasti týka rovnakej veci (namietaná neústavnosť a nezákonnosť   volieb   poslancov   zastupiteľstva   Košického   samosprávneho   kraja   konaných 14. novembra 2009 vo volebnom okrsku č. 28 volebného obvodu č. 2 Košice II).

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný ak sa týka veci, o ktorej   ústavný   súd   už   rozhodol,   okrem   prípadov,   v ktorých   sa   rozhodovalo   len o podmienkach   konania,   ak   v ďalšom   návrhu   už   podmienky   konania   boli   splnené. V nadväznosti   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   v tejto   časti   odmietol z dôvodu jej neprípustnosti.

  2. Podľa judikatúry ústavného súdu len hrubé, závažné alebo opätovné porušenie zákona upravujúceho prípravu a priebeh volieb môže byť príčinou pre uplatnenie právomoci ústavného súdu   podľa   § 63 ods.   1   zákona   o ústavnom   súde,   pričom   zistené nezákonné konanie   musí   mať   priamy   vplyv   na   dosiahnutý   výsledok   napádaných   volieb.   Túto skutočnosť však sťažovateľ musí nielen tvrdiť, ale musí ju aj doložiť exaktnými dôkazmi. Dôkazné bremeno znáša sťažovateľ (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 3/2010).

  Vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu   ich   ústavnosti   a zákonnosti   je   na   sťažovateľovi,   aby   v záujme prijatia   jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) označil také dôkazy,   ktoré   vzhľadom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu   nasvedčujú,   že   jeho   tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne aspoň pravdepodobné, a súčasne že sú spôsobilé preukázať také porušenie volebného zákona, ktoré by v konečnom dôsledku odôvodňovalo prijatie záveru o inom výsledku volieb, než aký bol vyhlásený.

  Podľa relevantnej časti § 35 ods. 1 zákona o voľbách do samosprávnych krajov „po ukončení   hlasovania“   predseda   okrskovej   volebnej   komisie   dá   zapečatiť   nepoužité hlasovacie   lístky   a obálky   s výnimkou   nepoužitých   hlasovacích   lístkov,   ktoré   predseda komisie určil a označil za prítomnosti členov komisie na sčítanie hlasov. Potom dá otvoriť volebnú schránku....

  Zo sťažovateľkou predložených, ako aj ňou navrhovaných a následne ústavným súdom získaných   dôkazov   (uznesenie   vyšetrovateľa,   uznesenie   dozorujúceho   prokurátora, zápisnica vyšetrovateľa o výsluchu svedka) ústavný súd dospel k záveru, že v deň konania napadnutých   volieb   do   samosprávneho   kraja   (14.   novembra   2009)   skutočne   došlo k porušeniu   §   35 ods.   1 zákona o voľbách   do   samosprávnych   krajov   tým,   že   okrskové volebné komisie č. 12, 14, 15 a 28 ešte pred skončením volieb odovzdali zamestnancovi Miestneho úradu mestskej časti Košice - Západ nepoužité hlasovacie lístky a obálky, aj keď podľa   zákona   o voľbách   do   samosprávnych   krajov   sa   tak   malo   stať   až   „po   ukončení hlasovania“.   Uvedený   záver   potvrdzujú   aj   zistenia   vyšetrovateľa,   ktorý   v rámci vyšetrovania vypočul okrem iného predsedu obvodnej volebnej komisie a členov Ústrednej volebnej komisie, ktorých písomné, avšak nepodpísané vyhlásenie (uznesenie č. 47) bolo prílohou sťažnosti sťažovateľky, ktorá ho označila za „dôkaz vynesenia značného počtu nepoužitých volebných lístkov a obálok z volebných miestností neoprávnenou osobou“.

  Ústavný   súd   už v minulosti   vyslovil   vo   volebných   veciach   právny názor   (napr. PL. ÚS 27/99),   že   nie   každé   porušenie   zákona   o voľbách   (v   uvedenom   prípade   zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov) je v príčinnej súvislosti s následkom, ktorým je výsledok volieb, ktorý sťažovateľ považuje za skreslený. V konaní o volebnej sťažnosti sa musí táto príčinná súvislosť preukázať pomocou dostupných dôkazov. Ústavný súd ju môže konštatovať iba v situácii, že výsledok volieb vylučuje pravdepodobnosť iného výsledku pri zachovaní, resp. rešpektovaní konkrétneho porušeného ustanovenia volebného zákona. Inými slovami, neexistenciu príčinnej súvislosti medzi porušením ktoréhokoľvek ustanovenia volebného zákona a vyhláseným výsledkom napadnutých   volieb   môže   ústavný   súd   konštatovať   iba   v prípade,   ak   by   výsledok napadnutých volieb bol totožný ako ten, ktorý bol vyhlásený v prípade, že by k porušeniu konkrétneho ustanovenia volebného zákona nedošlo.

  V danom prípade sťažovateľka založila svoj záver o tom, že určitá skutočnosť bola dostatočne preukázaná (podľa nej súčasne ide o záver o existencii príčinnej súvislosti medzi tvrdeným porušením § 35 ods. 1 zákona o voľbách do samosprávneho kraja) iba na svojom hypotetickom tvrdení, že nepoužité hlasovacie lístky a obálky, ktoré označené okrskové komisie nezákonne odovzdali pred skončením hlasovania, „vyvolávajú dôvodné podozrenie, že....“,... mohli byť vyplnené,... následne mohli byť vnesené do volebných miestností... a použité pri hlasovaní“, že taký postup „mohol byť využitý rôznymi subjektmi snažiacimi sa o ovplyvňovanie výsledku volieb“.

  Na   podporu,   resp.   preukázanie   svojich   uvedených   tvrdení   však   sťažovateľka v sťažnosti nenavrhla ani nepredložila žiadne dôkazy (napr. nenavrhla žiadnych svedkov, ktorí by hodnoverne dosvedčili, že hlasovacie lístky boli skutočne zneužité sťažovateľkou v sťažnosti predpokladaným spôsobom, a to v takom počte prípadov, ktorý by mohol reálne ovplyvniť vyhlásený výsledok volieb; nenavrhla ani svedkov, ktorým by boli prípadne tieto hlasovacie   lístky   rozdávané   a pod.)   a navyše   sťažovateľka   zastúpená   kvalifikovaným právnym zástupcom na výzvu ústavného súdu, aby odstránila uvedený nedostatok sťažnosti, oznámila,   že „v prípade   takého   závažného   porušenia   zákona   a ohrozenia   nezávislosti volieb,   akým   je   strata   kontroly   volebnej   komisie   nad   volebnými   lístkami   a obálkami v priebehu volieb, však podľa názoru Navrhovateľa nie je nevyhnutné dokazovať priamu súvislosť   medzi   porušením   zákona   a výsledkom   volieb   (resp.   príčinnú   súvislosť   medzi konaním určitej osoby a výsledku volieb)“.

  Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že je predovšetkým vecou sťažovateľky   (zastúpenej   kvalifikovaným   právnym   zástupcom),   aby   v konaní   pred ústavným súdom tvrdila, resp. ozrejmila alebo sformulovala a následne predloženými alebo navrhnutými   dôkazmi   aj   preukázala   existenciu   príčinnej   súvislosti   medzi   namietaným postupom v priebehu volieb a výsledkom napadnutých volieb.

  V danom prípade, ako to vyplýva z už uvedeného, sťažovateľka túto svoju povinnosť (dôkazné bremeno) neuniesla a svoje tvrdenia zakladá iba na hypotetických tvrdeniach. Ani z uznesenia vyšetrovateľa, s ktorým sa ústavný súd oboznámil v súvisiacej veci, nevyplýva, že vyšetrovaním bolo zistené zneužitie hlasovacích lístkov a obálok predčasne odovzdaných označenými okrskovými volebnými komisiami.

  V uvedených súvislostiach ústavný súd dodáva, že funkciu ústavného súdu v rámci preskúmavania ústavnosti a zákonnosti volieb nemožno vykladať tak extenzívne, že by jeho činnosť   v konečnom   dôsledku   mala   dopĺňať   alebo   dokonca   nahrádzať   činnosť na to povolaných volebných orgánov alebo iných orgánov v tom zmysle, že ústavný súd bude   rekonštruovať   celý   volebný   proces   iba   na   základe   špekulatívne   formulovaných domnienok, resp. námietok.

  Názor   volebnej   teórie   a praxe,   ktorý   sa   uplatňoval   predovšetkým   v priebehu 19. storočia a podľa ktorého každá nezákonnosť má za následok neplatnosť volieb, pokiaľ sa   nepreukáže   opak,   treba   považovať   za   prekonaný.   V rámci   konania   o volebných sťažnostiach   (agendy   volebného   súdnictva   aj   vo   vzťahu   ku   konaniam ústavnému   súdu o týchto   veciach)   sa   neuplatňuje   teória   tzv.   „absolútnych   vád“   volebného   procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré by mali za následok automatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania). Vzhľadom na túto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebného procesu za relatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa ich   vplyvu na   výsledok volieb do zastupiteľského orgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho kandidáta. Overovanie volieb je založené na predpoklade   objektívnej   súvislosti   medzi   volebnou   vadou   a zložením   zastupiteľského zboru alebo minimálne takej možnej príčinnej súvislosti (princíp potenciálnej kauzality).

  So zreteľom na uvedené ústavný súd uzavrel, že sťažovateľka dostatočným spôsobom neoznačila a ani nepredložila kvalifikované dôkazy spôsobilé preukázať skutočnosti, ktoré by   mohli   mať   priamy   vplyv   na   vyhlásený   výsledok   volieb   predsedu   a poslancov zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja konaných 14. novembra 2009 vo volebnom obvode   č.   2   Košice   II,   a to   napriek   tomu,   že   ústavný   súd   sťažovateľku   zastúpenú kvalifikovaným právnym zástupcom upozornil na tento nedostatok sťažnosti.

  Uvedené závery boli podkladom na rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľky   po   jej   predbežnom   prerokovaní   v časti   týkajúcej   sa   neústavnosti a nezákonnosti   volieb   predsedu   Košického   samosprávneho   kraja   konaných 14. novembra 2009 vo volebnom obvode č. 2 Košice II a v časti týkajúcej sa neústavnosti a nezákonnosti volieb poslancov zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja konaných 14. novembra 2009 vo volebných okrskoch č. 12, 14 a č. 15 volebného obvodu č. 2 Košice II odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom   na   tieto   skutočnosti   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   sťažovateľky ako celok.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde k uzneseniu sa pripája odlišné stanovisko sudcov   Marianny   Mochnáčovej   a Lajosa   Mészarosa   a k dôvodom   rozhodnutia   odlišné stanovisko sudcov Rudolfa Tkáčika a Milana Ľalíka.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2010