znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 69/2011-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 22. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť T. M., J., zastúpeného advokátkou JUDr. A. K., B., vo veci namietanej nezákonnosti a neústavnosti volieb starostu obce Jastrabá podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konaných 27. novembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť T. M.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 10. decembra 2010 doručená sťažnosť T. M. (ďalej len „sťažovateľ“), z ktorej vyplýva, že ide o sťažnosť podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa § 59 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Sťažovateľ sťažnosťou namietal porušenie ústavy a zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“) vo voľbách starostu obce Jastrabá konaných 27. novembra 2010.

Sťažovateľ   v sťažnosti   uvádza,   že   bol   kandidátom   na   poslanca   obecného zastupiteľstva i kandidátom na funkciu starostu obce Jastrabá. Podľa oficiálne zverejnených výsledkov volieb sa na voľbách zúčastnilo celkom 402 z celkového počtu 524 zapísaných voličov. Sťažovateľ tvrdí, že ako kandidát na poslanca získal celkom 161 hlasov a ako kandidát na starostu celkom 152 hlasov. V. S. (ďalej len „porušovateľ“) získal ako kandidát na poslanca celkom 156 hlasov a ako kandidát na starostu celkom 226 hlasov.

Neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   starostu   obce   vidí   sťažovateľ   v   týchto skutočnostiach:

«1. Dňa 21.11.2010 zvolal starosta obce stretnutie občanov, na ktorom mala byť prerokovaná   príprava   a   realizácia   investičného   zámeru   -   výstavby   fotovoltaických elektrární v katastri obce Jastrabá. Vzhľadom k tomu, že rovnaký investor sa snažil otvoriť v katastri obce kameňolom, čo sa mu vďaka odporu občanov nepodarilo, mal aj tento jeho zámer   pomerne   veľa   odporcov.   Napriek   tomu,   že   v   úvode   bolo   povedané,   že   nejde o predvolebnú   akciu,   z   jej   priebehu   bolo   zrejmé,   že   starosta   obce   sa   rozhodol prostredníctvom   zástupcu   investora   ovplyvňovať   voličov.   Podstata   tohto   ovplyvňovania spočívala v tom, že zástupca investora vyhlásil, že so starostom uzavrel ústne dohody o tom, aké výhody poskytne obci v prípade, ak sa jeho zámer bude realizovať a súčasne otvorene vyhlásil, že ak bude do funkcie starostu zvolený sťažovateľ, o žiadnych výhodách pre obec nebude rokovať. Je zrejmé, že voliči boli neprípustným spôsobom ovplyvňovaní tak, aby volili porušovateľa za starostu a nie sťažovateľa. Porušovateľ týmto konaním významne porušil Ústavou SR zaručené pasívne volebné právo sťažovateľa, keďže sťažovateľ stratil rovnaké postavenie ako mal starosta. Aj keď, ako sme už uviedli, toto stretnutie občanov priamo s voľbami nesúviselo, jeho dôsledkom bolo znevýhodnené postavenie sťažovateľa vyvolané sprostredkovaným nátlakom zo strany porušovateľa na občanov - voličov.

2.   Porušovateľ   ako   starosta   porušil   ust.   §   7   zákona   o   voľbách   do   orgánov samosprávy tým, že nezabezpečil, aby bol vyložený zoznam voličov. Nielenže tento zoznam nevyložil včas, ale ho nevyložil vôbec, čím znemožnil voličom zoznámiť sa s ním a podať prípadné námietky voči skutočnostiam tam uvedeným.

3.   Porušovateľ   zneužil   liberalizáciu   právnej   úpravy   hlásenia   trvalého   pobytu občanov podľa zákona č. 253/1998 Z. z., keď umožnil prihlásenie približne 70 osobám k trvalému pobytu v obci (toho viac ako 30 osôb prihlásil k trvalému pobytu do svojho domu na adrese J.), a tým im umožnil zúčastniť sa volieb, hoci tieto osoby zrejme nikdy nemali a ani nemajú skutočný záujem tvoriť trvalú súčasť obce a podieľať sa na jej každodennom dianí. Sťažovateľ sa tiež dozvedel, že viacerí „voliči" boli prihlásení aj na č. domu..., pričom súhlas vlastníka domu k prihláseniu k trvalému pobytu v tomto prípade nemohol byť predložený,   nakoľko   jediná   vlastníčka   tohto   domu   je   dlhodobo   hospitalizovaná.   Počet všetkých občanov obce k 1. októbru 2010 bol zverejnený ne informačnej tabuli obce a bol 561. Počet voličov podľa volebného zoznamu bol 524, z čoho vyplýva, že v obci by bolo iba 38 detí resp. občanov, ktorí nesplnili podmienky byť voličom, čo je zrejmý nezmysel. Keď iba detí do 14 rokov bolo v obci viac ako 40. Sťažovateľ sa v tejto súvislosti dozvedel, že vo viacerých prípadoch, kedy bol na volebnom lístku na starostu označený porušovateľ, zostal volebný lístok na voľbu poslancov neoznačený.

4. Porušovateľ „zabezpečil" dopravu prenosnej volebnej urny tak, že sám členov volebnej komisie rozvážal, pred aj počas vykonania voľby vstupoval do domu voličov, čím mohol ovplyvniť slobodu ich rozhodovania.

5.   Volebná   komisia   neoverovala   totožnosť   voličov   ani   v   prípadoch,   kedy   žiadny z členov   volebnej   komisie   toho   ktorého   voliča   nepoznal   a   uspokojila   sa   s   predložením prihlasovacieho lístka k trvalému   pobytu.   Nebolo   tým   zaručené,   že   sa   volieb   zúčastnili voliči zapísaní do zoznamu voličov a či boli títo voliči vôbec oprávnení voliť.

Sťažovateľ   požiadal   okrskovú   volebnú   komisiu   o   spísanie   zápisnice   o   podaní námietok na priebeh volieb, o ktorej nebolo rozhodnuté. Konanie, ktoré takéto porušenie právnych predpisov spôsobilo, nie je možné kvalifikovať inak ako prečin marenia prípravy a priebehu   volieb,   a   preto   podal   na   porušovateľa   trestné   oznámenie.   Rovnako   trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania tohto prečinu podala aj ďalšia obyvateľka obce Jastrabá M. M. mať za následok zmenu výsledkov volieb.»Sťažovateľ v závere navrhol, aby ústavný súd vyhlásil voľby starostu obce Jastrabá za neplatné alebo zrušil napadnutý výsledok volieb starostu.

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody   uvedené v ustanovení § 25 ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02).

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva. Prostredníctvom čl. 30 ods. 2 a 3 ústavy sa garantuje všetkým oprávneným voličom právo spolurozhodovať o personálnom,   resp.   politickom   zložení   príslušných   zastupiteľských   orgánov   pri rešpektovaní   zásad   všeobecnosti,   rovnosti   a priamosti   volebného   práva,   ako   aj tajnosti hlasovania (aktívne volebné právo). Ústava zároveň garantuje najmä prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej samosprávy aj cudzincov   s trvalým pobytom na území Slovenskej   republiky (čl. 30 ods.   1 druhá   veta ústavy) uchádzať sa o zvolenie za člena (poslanca) niektorého zo zastupiteľských orgánov za rovnakých podmienok (pasívne volebné právo) [m. m. PL. ÚS 18/07].

Ústavný   súd   uplatňuje   svoju   právomoc   vyhlásiť   voľby   za   neplatné   alebo   zrušiť výsledok volieb podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde iba vtedy, ak k porušeniu volebného   zákona   dôjde   spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl v demokratickej   spoločnosti,   pričom   na   uplatnenie   tohto   oprávnenia   sa   vyžaduje   hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie ustanovení zákonov upravujúcich prípravu   a   priebeh   volieb   (napr.   PL.   ÚS   17/94   a PL.   ÚS   18/99).   Nie   každé   porušenie volebného   zákona   teda   vyvoláva   nevyhnutne   neplatnosť   volieb   alebo   voľby   kandidáta. Porušenie   volebného   zákona   musí   dosahovať   takú   intenzitu,   ktorá   je   spôsobilá   založiť následok spočívajúci v nezákonnosti výsledku volieb (PL. ÚS 14/99). Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj princípy volebného práva.

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok   volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné   označenie   dôkazov   (PL.   ÚS   17/94,   PL.   ÚS   5/03   a   PL.   ÚS   35/03).   Súčasťou zákonných   náležitostí   sťažnosti   sú   totiž   aj   dôvody,   pre   ktoré   sa   voľby   napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na význam volieb   v   demokratickej   spoločnosti   a   z   neho   vyplývajúcu   prezumpciu   ich   ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy,   ktoré   vzhľadom   na konkrétne   okolnosti   prípadu   nasvedčujú,   že   jeho   tvrdenia o neústavnosti   alebo   nezákonnosti   volieb   sú   reálne   možné,   prípadne   pravdepodobné, a zároveň sú spôsobilé preukázať porušenie zákona o voľbách a odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku volieb.

Sťažovateľ   v sťažnosti   namieta,   že   vo   voľbách   na   starostu   obce   konaných 27.   novembra   2010,   v ktorých   získal   152   hlasov   a zvolený   starosta   226   hlasov,   došlo k porušeniu jeho „ústavou zaručeného práva rovných a slobodných volieb“ a viacerých ustanovení   volebného   zákona,   ako   aj   k porušeniu   ustanovení   zákona   č.   253/1998   Z.   z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o hlásení   pobytu   občanov“)   zo   strany zvoleného starostu. Sťažovateľ však bližšie neoznačil, ktoré základné právo podľa ústavy a ktoré zákonné ustanovenia malo byť údajne postupom zvoleného starostu obce vo voľbách porušené, pričom v sťažnosti poukázal len na neplatné znenie § 7 volebného zákona.

Vo   vzťahu   k   prvej   konkrétnej   námietke   sťažovateľa   obsahujúcej   údaje   o konaní verejného zhromaždenia (21. novembra 2010), na ktorom malo dochádzať k ovplyvňovaniu voličov tým, že v sťažnosti bližšie neidentifikovaný zástupca investora fotovoltanických elektrární vyhlásil, že so starostom uzavrel ústne dohody o tom, aké výhody poskytne obci v prípade, ak sa jeho zámer bude realizovať, ústavný súd konštatuje, že z týchto skutočností sa   nedá priamo vyvodiť porušenie konkrétnych   ustanovení volebného zákona zo strany starostu   obce,   a to   najmä   z dôvodu,   že   verejné   zhromaždenie   sa   neuskutočnilo   v čase volebného moratória, ale v období volebnej kampane (§ 30 ods. 2 volebného zákona).

Pokiaľ ide o ďalšiu námietku sťažovateľa o porušení § 7 volebného zákona starostom obce, ktorého sa mal dopustiť tým, že nezabezpečil vyloženie zoznamu voličov, ústavný súd uvádza,   že   uvedené   ustanovenie   volebného   zákona   v znení,   podľa   ktorého   mala   obec povinnosť vykladať zoznam voličov najmenej 30 dní pred voľbami, aby do neho mohli občania nahliadnuť, bolo zrušené zákonom č. 233/1998 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal volebný zákon, účinným od 28. júla 1998, a preto aj túto námietku sťažovateľa ústavný súd vyhodnotil ako irelevantnú.

K námietke sťažovateľa, podľa ktorej porušovateľ zabezpečoval dopravu volebnej urny   tak,   že „sám   členov   volebnej   komisie   rozvážal   a pred   aj   počas   vykonania   voľby vstupoval do domu voličov, čím mohol ovplyvniť slobodu ich rozhodovania“, ústavný súd poukazuje na § 31 ods. 6 volebného zákona, podľa ktorého môže volič požiadať okrskovú volebnú komisiu   o to,   aby mohol   hlasovať mimo   volebnej miestnosti.   V takom   prípade okrsková   volebná   komisia   vyšle   k voličovi   dvoch   svojich   členov   s prenosnou   volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Podľa názoru ústavného súdu však skutočnosť, že   iná   fyzická   osoba   zabezpečuje   prepravu   členov   volebnej   komisie   a voličmi,   nemusí znamenať   automaticky   aj   porušenie   volebných   predpisov   za   podmienky   že   táto   osoba nevyvinie aktivitu k ovplyvneniu hlasovanie voličov. Sťažovateľ síce tvrdil, že porušovateľ vstupoval   do   domov   voličov,   avšak   neoznačil   žiadne   relevantné   dôkazy   o tom,   že   by porušovateľ   v tejto   súvislosti   presviedčal   voličov,   ktorí   požiadali   o hlasovanie   mimo volebnej miestnosti k hlasovaniu v jeho prospech. Ústavný súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že osoby, ktoré sa zúčastňujú volieb ako kandidáti, by sa mali vyvarovať počas volieb akýchkoľvek aktivít súvisiacich s priebehom volieb, pretože sa tým reálne vystavujú riziku,   že   ich   prípadné   zvolenie   bude   následne   relevantným   spôsobom   spochybnené (podobne sp. zn. PL. ÚS 20/2011).

Ani   vo   vzťahu   k ďalšej   zo   sťažovateľových   výhrad   k priebehu   volieb,   ktorou namietal postup volebnej komisie pri hlasovaní spočívajúci v neoverení totožnosti voličov, ktorým bolo umožnené voliť, sťažovateľ na podporu, resp. preukázanie uvedeného tvrdenia nenavrhol a ani nepredložil žiadne dôkazy (najmä nenavrhol žiadnych svedkov, ktorí by namietané skutočnosti hodnoverne dosvedčili). Rovnako nekonkretizoval ani to, v akom počte prípadov sa tak stalo, ani či by to mohlo reálne ovplyvniť vyhlásený výsledok volieb.

Napokon,   najpodstatnejšou   námietkou   sťažovateľa,   ktorú   si   ústavný   súd   všimol a ktorú osobitne preskúmal, bola tá, že tesne pred voľbami malo dôjsť k porušeniu zákona o hlásení   pobytu   občanov   tým,   že   starosta „umožnil   prihlásenie   približne   70   osobám k trvalému pobytu v obci (z toho viac ako 30 osôb prihlásil k trvalému pobytu do svojho domu na adrese J.), a tým im umožnil zúčastniť sa volieb, hoci tieto osoby zrejme nikdy nemali   a   ani   nemajú   skutočný   záujem   tvoriť   trvalú   súčasť   obce   a   podieľať   sa   na   jej každodennom   dianí“. V prípade   prihlásenia   trvalého   pobytu   niektorých   z   týchto   osôb k domu č. 42 sa tak dokonca malo udiať bez súhlasu vlastníka domu, ktorý mal byť v tom čase hospitalizovaný.

Ústavný súd pri posúdení tejto námietky vychádzal predovšetkým zo skutočností zistených   v rámci   trestného   konania   vedeného   Obvodným   oddelením   Policajného zboru Kremnica   vo   veci   podozrenia   zo   spáchania   prečinu   marenia   prípravy   a priebehu   volieb a referenda podľa § 351 ods. 2 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov vedeného pod ČVS: ORP-88/KC-ZH-2011, ktorého sa mal dopustiť porušovateľ tým, že v krátkej dobe pred komunálnymi voľbami prihlásil do obce Jastrabá na trvalý pobyt 55 nových obyvateľov s predchádzajúcim rôznym trvalým pobytom mimo obce Jastrabá, pričom ho tieto osoby mali voliť na post starostu obce. V rámci tohto trestného konania   bolo   zistené,   že   v roku   2010   sa   prihlásilo   na trvalý   pobyt   v obci   spolu   57 obyvateľov, z toho 49 osôb v období od 23. novembra 2010 do 26. novembra 2010. Z tohto počtu osôb bolo prihlásených až 39 osôb na adresu bydliska starostu obce V. S. (z nich bolo 37   oprávnených   voličov),   avšak   len   19   osôb   z   nich   sa   zúčastnilo   volieb.   Obdobne   aj zvyšných 10 občanov prihlásených na iné adresy využilo svoje právo voliť. Z uvedeného vyplýva, že oprávnených voličov, ktorí sa zúčastnili volieb a súčasne sa prihlásili na trvalý pobyt tesne pred komunálnymi voľbami, bolo spolu 29. Tvrdenia sťažovateľa o tom, že na trvalý pobyt bolo tesne pred voľbami prihlásených až približne 70 osôb (z dôvodu snahy ovplyvniť výsledok volieb), neboli v priebehu prešetrovania skutočností odôvodňujúcich začatie trestného stíhania preukázané.

Porušovateľ však v trestnom konaní poprel akúkoľvek súvislosť prihlásenia občanov na   trvalý   pobyt   v   obci   s priebehom   komunálnych   volieb   a   tvrdil,   že   tieto   osoby   boli prihlásené   na   trvalý   pobyt   v obci   Jastrabá   preto,   lebo   vykonávali   práce   v súvislosti s výstavbou   fotovoltanickej   elektrárne.   K týmto   skutočnostiam   boli   vypočuté   orgánom činným   v trestnom   konaní   aj   ďalšie   osoby,   ktoré   mali   potvrdiť   pravdivosť   tvrdení porušovateľa. V uvedenom trestnom konaní poverený policajt policajného zboru uznesením z 30. decembra 2010 vec odmietol podľa § 197 ods. 1 písm. d) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, pretože nie je dôvod na začatie trestného stíhania ani na odloženie veci.

Ústavný   súd   už   judikoval,   že   v rozpore   s účelom   a funkciou   volieb   do   orgánov samosprávy obcí sú také aktivity kandidátov na funkcie v orgánoch samosprávy obcí, ktoré na základe zneužitia liberalizácie právnej úpravy hlásenia (trvalého) pobytu občanov (zákon o hlásení pobytu občanov) smerujú k tomu, aby sa týchto volieb mohli zúčastniť aj také osoby,   ktoré   trvalo žijú   mimo   územia   obce,   a teda   netvoria, resp.   v skutočnosti   nechcú tvoriť trvalú súčasť tohto územného spoločenstva fyzických osôb (obyvateľov obce). Zvlášť negatívne treba hodnotiť takéto aktivity vtedy, ak kandidáti na volené funkcie v orgánoch samosprávy   obce,   resp.   subjekty,   ktoré   ich   kandidatúru   podporujú,   prisľúbia   fyzickým osobám, ktoré trvalo nežijú na území obce, určitú protihodnotu za to, že sa v obci prihlásia na trvalý   pobyt   v čase   pred   voľbami   na   účely   výkonu   volebného   práva   do   orgánov samosprávy   obce.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   výsledok   volieb   tak   starostu,   ako   aj poslancov obecného zastupiteľstva je nepochybne závislý okrem iného aj od počtu voličov, ktorí využili svoje právo voliť (m. m. PL. ÚS 110/07).

S prihliadnutím na opísané okolnosti prípadu by sa mohlo javiť ako dôvodné, že prihlásenie 49 osôb na trvalý pobyt v obci (z ktorých 39 osôb bolo prihlásených na adresu porušovateľa) malo zo strany porušovateľa špekulatívny charakter s cieľom ovplyvniť aj výsledky volieb do orgánov samosprávy obce. Ústavný súd však poznamenáva, že prípadné vyhlásenie   volieb   za neplatné alebo zrušenie   napadnutého výsledku   volieb   nemôže byť odôvodnené   len   domnienkami bez reálnych   dôkazov,   ktoré   by preukazovali   porušenie ústavnosti alebo zákonnosti volieb.

Súčasne je potrebné poznamenať, že ohlasovňa (t. j. obec) je podľa § 10 písm. c) zákona o hlásení pobytu občana povinná urobiť záznam o hlásení pobytu v evidencii pobytu občanov, ak sú splnené podmienky podľa § 3 ods. 8, § 5 alebo § 8 ods. 3, prípadne podľa § 9 uvedeného zákona. Neprihlásenie trvalého pobytu občanov, ktorí o to žiadajú a splnili všetky podmienky ustanovené právnymi predpismi, by súčasne mohlo viesť k porušeniu základného práva na slobodu pobytu podľa čl. 23 ods. 1 ústavy. K načrtnutej otázke sa žiada spomenúť, že ústavný súd sa už v minulosti zaoberal prípadom, v ktorom bolo v rozpore so zákonom odopreté určitej skupine občanov právo prihlásiť sa na trvalý pobyt v obci. Týmto postupom starostka obce porušila aj právo sťažovateľov zúčastňovať sa na správe vecí   verejných   slobodnou   voľbou   svojich   zástupcov   zaručené   v čl.   30   ods.   1   ústavy obmedzené takým spôsobom, ktorý ho zbavil efektívnosti bez toho, aby bol zachovaný vzťah   primeranosti   medzi   použitými   prostriedkami   a sledovaným   cieľom   (pozri   nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 36/02 z 30. apríla 2003).  

Pre právne posúdenie námietky sťažovateľa z ústavných a zákonných hľadísk je však podstatné, že rozdiel hlasov medzi zvoleným starostom a sťažovateľom ako neúspešným kandidátom bol až 74 hlasov (zvolený starosta získal 226 platných hlasov a sťažovateľ získal   iba   152   platných   hlasov),   a preto   29   hlasov   odovzdaných   osobami,   ktoré   boli v krátkom období pred voľbami prihlásené na trvalý pobyt v obci, nemohlo zmeniť konečné výsledky volieb starostu obce Jastrabá takým spôsobom, aby bolo dôvodné vyhlásiť voľby starostu obce za neplatné, prípadne zrušiť napadnutý výsledok volieb. Inými slovami, ak by ústavný súd zohľadnil námietku sťažovateľa a dokazovaním by zisťoval jej hodnovernosť a relevanciu   na   účely   spochybnenia   výsledku   volieb,   výsledky   takéhoto   zisťovania   by zjavne nepostačovali na to, aby ústavný súd po prijatí volebnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol dospieť k záveru o porušení pasívneho volebného práva sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené podľa ústavného súdu absentuje priama príčinná súvislosť medzi namietaným porušením zákonnosti, resp. ústavnosti volieb a ich výsledkom, ktorý sťažovateľ   napáda.   Sťažovateľ   riadne   neoznačil   dôkazy   na   preukázanie   svojich   tvrdení o porušení   zákonnosti   a ústavnosti   volieb,   a preto   podľa   názoru   ústavného   súdu   nebolo možné v danej veci dospieť ku konkrétnym záverom o závažnom alebo hrubom porušení ústavy a ďalších právnych noriem v napadnutom volebnom procese. Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde o odmietnutí volebnej sťažnosti sťažovateľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.  

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. februára 2011