znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 68/2014-127

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   18.   februára   2015v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej, zo sudkyne Jany Baricovej, sudkyneĽudmily   Gajdošíkovej,   sudkyne   Marianny   Mochnáčovej   a   sudcov   Ľubomíra   Dobríka,Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) a Rudolfa Tkáčikao sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpených   advokátomJUDr. Jozefom Čorbom, PhD., Advokátska kancelária, Žižkova 39, Košice, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Ing.   Michalom   Plentom,Advokátska kancelária, Sídlisko Okulka 19/42, Vranov nad Topľou, vo veci namietanejneústavnosti   a   nezákonnosti   volieb   poslancov   obecného   zastupiteľstva   a proti   výsledkuvolieb poslancov Obecného zastupiteľstva obce Kvakovce konaných 15. novembra 2014a vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu a proti výsledku voliebstarostu obce Kvakovce konaných 15. novembra 2014, za účasti ⬛⬛⬛⬛,Kvakovce,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Štefanom   Kseňákom,   PhD.,   Advokátskakancelária,   Park   Angelinum   4,   Košice, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛   z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola26. novembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateliav 1. rade“)   vo   veci   namietanej   neústavnosti   a   nezákonnosti   volieb   poslancov   obecnéhozastupiteľstva a proti výsledku volieb poslancov Obecného zastupiteľstva obce Kvakovcekonaných   15.   novembra   2014.   Sťažovatelia   v 1.   rade   svoju   sťažnosť   smerujú   proti ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (spolu ďalejaj „odporcovia“).

2. Ústavnému súdu bola 26. novembra 2014 doručená sťažnosť (ďalej len„sťažovateľ   v 2.   rade“)   vo   veci   namietanej   neústavnosti   a nezákonnosti   volieb   starostua proti výsledku volieb starostu obce Kvakovce konaných 15. novembra 2014. Sťažovateľv 2. rade svoju sťažnosť smeruje proti ⬛⬛⬛⬛, (ďalej aj„odporca“).

3. Ústavnému súdu bola 25. novembra 2014 doručená sťažnosť (ďalej   len   „sťažovateľ   v 3.   rade“;   spolu   ďalej   aj   „sťažovatelia“)   vo   veci   namietanejneústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Kvakovce konaných 15. novembra 2014,ako   aj   vo   veci   namietanej   neústavnosti   a   nezákonnosti   volieb   poslancov   Obecnéhozastupiteľstva obce Kvakovce konaných 15. novembra 2014. Sťažovateľ v 3. rade svojusťažnosť   smeruje   proti ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (spolu ďalej aj „odporcovia“).

4. Zo sťažností vyplýva, že vo voľbách poslancov obecného zastupiteľstva a starostuobce Kvakovce konaných 15. novembra 2014 hlasovalo aj 119 obyvateľov, ktorí podľasťažovateľov   boli   prihlásení   na   pobyt   v obci Kvakovce   v rozpore   s Ústavou   Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a zákonmi.

5. V prvom rade sťažovatelia namietajú, že prihlásenie 119 občanov na trvalý pobytv obci   Kvakovce   bolo   protizákonné,   keďže   toto   prihlásenie   bolo   vykonané   Okresnýmriaditeľstvom Policajného zboru Vranov nad Topľou (ďalej aj „OR PZ“), pričom podľasťažovateľov   neboli   splnené   zákonné   podmienky   na   prihlásenie   obyvateľov   OR   PZ.Sťažovatelia v tomto smere argumentujú, že nedošlo k nečinnosti ohlasovne v tom smere, žeby   si   neplnila   povinnosti,   a bolo   by   zákonné   postupovať   spôsobom,   že   prihlásenieobyvateľov   vykoná   OR   PZ.   Podľa   sťažovateľov ohlasovňa   obce   Kvakovce   sa   nikdynedopustila nečinnosti a vždy konala promptne vo veci hlásenia trvalého pobytu občanov.Každé hlásenie pobytu obec Kvakovce riadne preverila z hľadiska splnenia zákonnýchpodmienok na ohlásenie trvalého pobytu a v prípade splnenia zákonných podmienok urobilazáznam o hlásení pobytu občana v evidencii pobytu občanov. V prípade, že neboli splnenépodmienky na zaevidovanie trvalého pobytu občana, obec Kvakovce ako ohlasovňa ihneďupovedomila daného občana. V tomto smere sťažovatelia uvádzajú viaceré príklady, keďpokiaľ obec Kvakovce dostala požiadavku na prihlásenie na trvalý pobyt, bezodkladne tútopožiadavku vybavila. Pokiaľ osoba preukázala splnenie všetkých zákonom vyžadovanýchpredpokladov, tak ju obec na trvalý pobyt aj prihlásila. V žiadnom prípade teda nebolomožné   konštatovať   nečinnosť   obce   Kvakovce   pri   hlásení   pobytu   občanov,   nenastalipodmienky opísané v hypotéze ustanovenia § 26a zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytuobčanov   Slovenskej   republiky   a   registri   obyvateľov   Slovenskej   republiky   v zneníneskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 253/1998 Z. z.“ alebo „citovaný zákon“) a OR PZnemalo právomoc prihlásiť obyvateľov na trvalý pobyt v obci Kvakovce.

6. Podľa sťažovateľov navyše drvivá väčšina zo 119 prihlásených občanov, ktorýchna trvalý pobyt v obci Kvakovce prihlásilo OR PZ 13. novembra 2014, sa nikdy v priebehuroka 2014 nehlásila na pobyt na ohlasovni obce Kvakovce. Podľa sťažovateľov nezákonnýmpostupom OR PZ došlo k ovplyvneniu demokratickej súťaže politických síl vo voľbách doúzemnej samosprávy v obci Kvakovce. Podnet na nečinnosť obce Kvakovce dostalo OR PZpodľa mienky sťažovateľov zrejme od občanov ⬛⬛⬛⬛ a, ktorí sa však osobne na pobyt nehlásili ( ako splnomocnenec prihlasovaliné osoby, je v obci prihlásený na pobyt ako bezdomovec od roku 2006). Podľasťažovateľov obec reagovala na tieto podnety ešte 12. novembra 2014, keď svoj postup e-mailovou   komunikáciou   vysvetlila   aj ⬛⬛⬛⬛ z Ministerstva   vnútra   Slovenskejrepubliky (ďalej aj „MV SR“) aj ⬛⬛⬛⬛, na čo reagoval mailom z 13.novembra 2014 o 14.44 h. Napriek tomu, že obec vysvetlila OR PZ celú situáciu i svojpostup, OR PZ 13. novembra 2014 pristúpilo k prihlasovaniu občanov na trvalý pobyt vobci Kvakovce.

7. Ako ďalšiu námietku sťažovatelia uvádzajú, že došlo k prihláseniu 80 zo 119obyvateľov na nebytové priestory, konkrétne rekreačné chaty, ktoré podľa sťažovateľovnespĺňajú   zákonné   požiadavky   (zákon   č.   253/1998   Z.   z.)   na   bytové   budovy.   Podľasťažovateľov nie je automaticky možné prihlásiť sa na trvalý pobyt v akejkoľvek budovena individuálnu   rekreáciu,   ale   iba   v   takej   budove,   ktorej   aspoň   časť   spĺňa   požiadavkyna trvalé bývanie a je na takéto účely určená [v tejto súvislosti sťažovatelia poukazujú ajna § 43c zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebnýzákon) v znení neskorších predpisov]. Vzhľadom na uvedené argumenty a dôkazy je podľasťažovateľov   zrejmé,   že   OR   PZ   nepostupovalo   správne,   ak   tieto   osoby   prihlásilobez ďalšieho na trvalý pobyt v budovách určených na nebytové účely – účely individuálnejrekreácie. V tejto   súvislosti   sťažovatelia   ďalej   poukazujú   na   skutočnosť,   že   pre   jednurekreačnú chatu si prihlasovalo trvalý pobyt 10 až 11 plnoletých občanov.

8.   Sťažovatelia   poukázali   aj   na   skutočnosť,   že   24   zo   119   obyvateľov   síce   boliprihlásení na trvalý pobyt v bytových budovách, ku ktorým však nemajú vlastnícky alebospoluvlastnícky   vzťah.   Sťažovatelia   odkazujú   aj   na   čestné   vyhlásenia   vlastníka   jednejz bytových budov, v zmysle ktorého vlastník rodinného domu vyhlásil, že nedal súhlasna prihlásenie trvalého pobytu v jeho rodinnom dome   žiadnej tretej osobe. Sťažovateliaupriamili pozornosť aj na skutočnosť, že na prihlasovacích lístkoch viacerých občanov, ktoréboli zaslané obci Kvakovce a ktoré sťažovatelia prikladajú k sťažnosti, sa nenachádza súhlasvlastníkov týchto budov s prihlásením uvedených osôb na trvalý pobyt v ich rodinnýchdomoch a nebolo priložené ani iné písomné udelenie súhlasu na prihlásenie na trvalý pobyt.Ak tieto osoby OR PZ prihlásilo na pobyt bez súhlasu vlastníkov budov, ku ktorým sa napobyt hlásili, ide podľa úsudku sťažovateľov o flagrantné porušenie zákona, ktoré má zanásledok   skreslenie   výsledku   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   obce   Kvakovce.Pokiaľ podľa sťažovateľov uvážime, že rozdiel medzi posledným zvoleným kandidátom doobecného   zastupiteľstva   a   prvým   nezvoleným   kandidátom   bol   len   jeden   hlas,   potomsamotné prihlásenie troch osôb na pobyt v rodinnom dome súp. č. 39 by mohlo výrazneovplyvniť výsledky volieb.

9. Sťažovatelia taktiež namietli, že 15 obyvateľov zo 119 bolo prihlásených na trvalýpobyt v obci Kvakovce bez toho, aby boli prihlásení ku konkrétnej budove. Takýto postuppodľa sťažovateľov umožňuje § 5 zákona č. 253/1998 Z. z., avšak len občanovi, ktorému boltrvalý pobyt zrušený podľa § 7 ods. 1 písm. d) až g) zákona č. 253/1998 Z. z. a ktorýsa nemôže prihlásiť na trvalý pobyt podľa § 3 alebo § 4 zákona č. 253/1998 Z. z. Ani jednaz týchto podmienok nebola podľa presvedčenia sťažovateľov splnená, pretože išlo o osoby,ktorým nebol zrušený trvalý pobyt a ktoré majú kde bývať, pretože stále majú svoj trvalýpobyt tam, kde bývali dosiaľ.

10.   Pokračujúc   vo   svojich   sťažnostiach,   sťažovatelia   namietajú   neautentickosťa účelovosť prihlásenia 119 občanov na trvalý pobyt v obci Kvakovce. Sťažovatelia vznieslipochybnosti   o skutočnosti,   či   lístky   pre   prihlásenie   trvalého   pobytu   skutočne   podpísaliprihlasovaní   obyvatelia.   Podľa   sťažovateľov prihlasovací   lístok a ⬛⬛⬛⬛ sú podpísané podpismi, ktoré vykazujú nápadné znaky zhody, podpis ⬛⬛⬛⬛ na prihlasovacom lístku sa výrazne odlišuje od jej podpisu na listineo   výsledkoch   volieb   do   orgánov   samosprávy   konaných   15.   novembra   2014   v   obciKvakovce, ktorú podpisovala ako predsedníčka miestnej volebnej komisie, od podpisu,ktorým 24. septembra 2014 podpisovala sľub člena miestnej volebnej komisie, a od podpisuna   listine   o   poučení   člena   miestnej   volebnej   komisie.   Takýchto   príkladov   sťažovateliauvádzajú vo svojej sťažnosti viacero (spolu 5 príkladov). Vzhľadom na uvedené skutočnostije podľa názoru sťažovateľov otázne, či sa prihlásenie týchto občanov na pobyt v obciKvakovce uskutočnilo na základe nimi riadne prejavenej vôle a či prihlasovacie lístky boliskutočne podpísané osobami, ktorých sa mali tieto lístky týkať. Takéto skutočnosti by maliza následok, že prihlasovacie lístky týchto občanov sú falzifikáty a ich prihlásenie na trvalýpobyt nemohlo byť legálne.

11. Účelovosť prihlásenia vidia sťažovatelia najmä v tom, že k prihláseniu obyvateľovna trvalý pobyt došlo 2 dni pred konaním volieb. Podľa sťažovateľov existujú legitímnepochybnosti   o skutočnom,   úprimnom   a pravdivom   úmysle   prihlásených   119   obyvateľovdlhodobo bývať v obci Kvakovce. Osoby, ktoré sa prihlasovali na pobyt v obci Kvakovce vobdobí tesne pred konaním volieb, sú dlhé roky vlastníkmi rekreačných chát v katastri obceKvakovce,   ktoré   využívajú   na   krátkodobú   rekreáciu najmä   počas   víkendov   či   letnýchdovoleniek, a dosiaľ nikdy neprejavovali záujem trvalo sa presťahovať z miesta svojhobydliska do obce Kvakovce. Títo občania nikdy trvalo nebývali v obci Kvakovce a nie jemožné domnievať sa, že by mali skutočný a úprimný záujem o trvalé dlhodobé bývanie vtejto   obci. Sťažovatelia   sú   presvedčení,   že   úmyslom   119   obyvateľov   bolo   účelovoa špekulatívne   sa   prihlásiť   na   trvalý   pobyt   v obci   Kvakovce,   aby   mohli   hlasovanímvo voľbách ovplyvniť demokratickú súťaž politických síl. Títo obyvatelia nemajú podľasťažovateľov k obci Kvakovce právne relevantný vzťah, ktorý je vedený úmyslom tvoriťintegrálnu súčasť personálneho substrátu obce. Takéto špekulatívne prihlasovanie na trvalýpobyt, aj nebyť už uvedených porušení zákona pri prihlasovaní na pobyt, by bolo potrebnépovažovať podľa názoru sťažovateľov za konanie obchádzajúce účel zákona (in fraudem legis). O zložení orgánov obce tak nerozhodli podľa sťažovateľov občania trvale sa zdržujúciv obci, ktorých sa rozhodnutia orgánov obce dotýkajú bezprostredne a najviac ovplyvňujúich každodenný život. O zložení orgánov obce rozhodli predovšetkým tí obyvatelia obce,ktorí sa prihlásili na trvalý pobyt v obci len pár dní predo dňom konania volieb. Takýtopostup spôsobuje podľa sťažovateľov neústavnosť a nezákonnosť volieb do orgánov územnejsamosprávy aj v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu, pričom sťažovatelia poukázalina nálezy ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 6/2011, sp. zn. PL. ÚS 110/07.

12. Na účelovosť a špekulatívnosť prihlasovania niektorých občanov na trvalý pobytpoukazuje podľa sťažovateľov primárne skutočnosť, že niektoré z osôb, ktoré sa tesne predtermínom volieb prihlasovali na pobyt v obci Kvakovce, sa takýmto spôsobom správali užpredtým. Podľa   sťažovateľov   je   vysoko   pravdepodobné,   že   hromadné   prihlasovanieobyvateľov na trvalý pobyt v obci Kvakovce nebolo náhodné, ale premyslene organizovanés cieľom zvýšiť voličskú základňu pre niektorých kandidátov na funkciu starostu a funkciuposlancov   obecného   zastupiteľstva.   Konkrétne   malo   ísť   podľa   sťažovateľov   o voličskúzákladňu   zvoleného   starostu ⬛⬛⬛⬛ a   zvolených   poslancov   obecnéhozastupiteľstva ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛. Uvedení kandidáti sú rovnakoako skupina 119 občanov náhle prihlásených na trvalý pobyt vlastníkmi rekreačných chátv katastri obce Kvakovce v rekreačnej oblasti Dobrá, pričom reálne nebývajú v týchtochatách, ktoré využívajú len na individuálnu rekreáciu, ale svoj trvalý pobyt majú zväčšav meste Prešov. Sťažovatelia uviedli, že títo občania ako rekreanti v obci Kvakovce majúmedzi sebou nadviazané určité vzťahy, spájajú ich spoločné záujmy, ktoré sa však týkajú ibarekreačnej oblasti Dobrá nachádzajúcej sa v katastri obce Kvakovce, a nie obce Kvakovceako celku. Skutočnosti, že svoju činnosť premyslene koordinovali, nasvedčuje to, že sahlásili na pobyt v obci v rovnaký deň, viacerí sa hlásili na pobyt k rovnakým nebytovýmbudovám. Správanie vlastníkov rekreačných chát podľa sťažovateľov koordinoval najmäzvolený   starosta ⬛⬛⬛⬛,   ktorý   verejne   dlhodobo   agitoval,   aby   dosiaholzvrhnutie dovtedajšieho vedenia obce a zvolenie jeho osoby do funkcie starostu obce. Svojesprávanie   podľa   sťažovateľov   koordinovali   aj   prostredníctvom   webovej   stránkywww.domasacity.sk,   na   ktorej   dochádzalo   doslova   k   verbovaniu   občanov   vlastniacichrekreačné chaty k účasti na voľbách a očierňovaniu predstaviteľov doterajšieho vedeniaobce.   Sťažovatelia   uviedli,   že   držiteľom   uvedenej   webovej   stránky   je   podľa   evidenciev databáze sk-nic.sk Združenie chatárov a rekreantov Domaše, ⬛⬛⬛⬛, so sídlomKvakovce 428.

13. Podľa sťažovateľov možno predpokladať, že 119 vlastníkov rekreačných chátv rekreačnej oblasti Dobrá, resp. ich rodinných príslušníkov a známych, sa prihlasovalona trvalý   pobyt   v   obci   Kvakovce   dva   dni   pred   voľbami   do   orgánov   obce   Kvakovces úmyslom ovplyvniť výsledky volieb tak, aby boli do orgánov obce zvolení zástupcoviachatárov a rekreantov reprezentovaní predovšetkým odporcom, ktorí však nemajú k obciKvakovce žiadny vzťah, nikdy v nej dlhodobo nebývali, nikdy nemali skutočný záujemo trvalý pobyt v obci a nemali záujem stať sa súčasťou územného spoločenstva všetkýchobyvateľov obce Kvakovce.

14.   Sťažovatelia   taktiež   namietajú   porušenie   volebného   moratória.   Uviedli,   žeustanovenia zákona upravujúce volebnú kampaň boli hrubo porušené zo strany odporcu,keďže ten osobne 14. novembra 2014, teda menej ako 24 hodín pred konaním volieb,osobne   navštevoval   obyvateľov   obce   Kvakovce   v   ich   obydliach   a   rozdával   im   letáky,ktorých   obsah   sa   týkal   volebnej   kampane,   jeho   predchádzajúcej   i   súčasnej   politickejčinnosti. Sťažovatelia uviedli, že v nich tvrdil, že bol v kampani ohováraný inými osobami,ktorých identitu nepozná, a preto podá trestné oznámenie. Distribúcia letákov, ktoré sasvojím obsahom evidentne venujú predvolebnému súpereniu, v ktorých kandidát na starostua poslanca obecného zastupiteľstva vykresľuje svoju osobu ako obeť domnelých útokovneznámych   osôb,   ktoré   sa   ho   snažili   ohovárať   tesne   pred   voľbami,   nemožno   podľasťažovateľov vnímať inak ako kampaň na prospech tohto daného kandidáta.

15. Sťažovatelia sú toho názoru, že prihlásenie 119 nových obyvateľov na trvalýpobyt 2 dni pred konaním volieb do orgánov obecnej samosprávy mal za následok, že početvoličov vzrástol z pôvodných 360 na 479 voličov. Podľa sťažovateľov ak uvážime,   ževo voľbách starostu hlasovalo celkovo 358 voličov a vo voľbách do obecného zastupiteľstvahlasovalo 362 voličov, je zrejmé, že početnú skupinu hlasov predstavovali hlasy voličov,ktorí získali aktívne voličské právo v rozpore so zákonom a zo špekulatívnych dôvodov.Pritom pokiaľ podľa sťažovateľov ide o voľby starostu obce, úspešný kandidát (odporca)získal 176 hlasov a navrhovateľ ako jeho protikandidát získal 128 hlasov. Sťažovateliauviedli,   že   je   vysoko pravdepodobné,   že   119 obyvateľov,   ktorí nadobudli   trvalý pobytv obci tesne pred voľbami a ktorí podobne ako odporca sú vlastníkmi rekreačných chátv rekreačnej oblasti Dobrá, odovzdali svoje hlasy odporcovi. Pokiaľ by títo voliči neboliv rozpore so zákonom prihlásení na pobyt a nebolo by im vzniklo oprávnenie hlasovaťvo voľbách do orgánov územnej samosprávy obce Kvakovce, výsledky volieb starostu byboli úplne iné. Ešte výraznejší je vplyv novoprihlásených obyvateľov na výsledky voliebdo obecného zastupiteľstva. Najúspešnejší kandidát (odporca) získal 178 platných hlasov,posledný zvolený kandidát (navrhovateľ) získal 134 hlasov a rozdiel medzi poslednýmzvoleným a prvým nezvoleným kandidátom na funkciu poslanca obecného zastupiteľstvabol len 1 hlas (ústavný súd poznamenáva, že prvou náhradníčkou, a teda prvou nezvolenoukandidátkou   je ⬛⬛⬛⬛,   ktorá   však   volebnú   sťažnosť   nepodala,   pozn.).Vzhľadom na to, že pôvodne zapísaných voličov bolo 360 a napokon po zapísaní ďalších119   voličov   do   zoznamu   voličov   využilo   celkovo   svoje   hlasovacie   právo   vo   voľbáchstarostu   358   voličov   a   vo   voľbách   do   obecného   zastupiteľstva   362   voličov,   je   podľasťažovateľov vysoko pravdepodobné, že voličské právo využila prevažná časť (ak nie všetci)z občanov, ktorí boli na trvalý pobyt v obci Kvakovce prihlásení len tesne pred konanímvolieb do orgánov obecnej samosprávy. Na základe uvedených skutočností, vychádzajúc zustálenej judikatúry ústavného súdu, možno podľa mienky sťažovateľov konštatovať, žeumelé a špekulatívne navýšenie voličskej základne v obci Kvakovce tesne pred voľbami otakmer   1/3   voličov,   ktorí   navyše   majú   vytvorené   relatívne   pevné   väzby   s jedným   zkandidátov na starostu a k určitej skupine kandidátov na poslancov obecného zastupiteľstva,výrazne spochybňuje objektívnosť výsledkov volieb do orgánov obecnej samosprávy akoreflexie slobodnej súťaže politických síl v danej obci.

16.   Sťažovatelia   navrhli   vydať   tento   nález: „Ústavný   súd   Slovenskej   republiky vyhlasuje   voľby   starostu   obce   Kvakovce   konané   dňa   15.11.2014   a voľby   poslancov do obecného zastupiteľstva obce Kvakovce konané dňa 15.11.2014 za neplatné.“

17. Sťažovatelia 16. decembra 2014 doplnili svoje sťažnosti a v rámci toho navrhli,aby ústavný súd vydal predbežné opatrenie, ktorým uloží miestnej volebnej komisii obceKvakovce   zdržať   sa   vydania   osvedčenia   o zvolení   poslancov   obecného   zastupiteľstvaa o zvolení starostu obce Kvakovce. Sťažovatelia alternatívne navrhli, aby ústavný súd, aksa   nestotožní   s predchádzajúcim   návrhom   na   vydanie   predbežného   opatrenia,   vydalalternatívne predbežné opatrenia, ktorým uloží poslancom Obecného zastupiteľstva obceKvakovce zdržať sa pri výkone funkcií poslancov obecného zastupiteľstva rozhodovaniao rozpočte obce, o prijatí územného plánu obce alebo jeho zmien, o prijatí úveru alebopôžičky,   ako   aj   nakladaní   s majetkom   obce   presahujúcim   hodnotu   5   000   €   až   doprávoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, resp. zdržať sa pri výkone funkciestarostu   obce   právnych   úkonov,   ktorými   by   mohlo   dôjsť   k scudzeniu   alebo   zaťaženiunehnuteľného   majetku   obce   alebo   ktorými   by   obec   vzala   na   seba   záväzok   zo zmluvyo úvere alebo zmluvy o pôžičke, ako aj zdržať sa uskutočnenia právnych úkonov v meneobce, ktorých predmet presahuje hodnotu 5 000 €, až do právoplatnosti rozhodnutia vo vecisamej.II. Prijatie sťažností na ďalšie konanie

18.   Ústavný   súd   uznesením   č.   k.   PL.   ÚS   68/2014-40   zo   17.   decembra   2014a uznesením sp. zn. PL. ÚS 8/2015 z 21. januára 2015 prijal sťažnosti na ďalšie konanie,ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. PL. ÚS 68/2014. Ústavný súd zároveň nevyhovelnávrhu sťažovateľov na vydanie predbežného opatrenia.

III. Písomné vyjadrenia odporcov, dožiadaných subjektov a replika sťažovateľov

1. Vyjadrenie odporcu

19. K podaným sťažnostiam sa vyjadril odporca ⬛⬛⬛⬛ doručenímpísomného stanoviska 16. decembra 2014.

20. Odporca v úvode svojho vyjadrenia uviedol, že v obci Kvakovce boli už dlhšiudobu problémy s prihlásením sa na trvalý pobyt, o čom svedčí aj vyjadrenie OR PZ č. p.:KRPZ-PO-SI-138/2014.   Obec   Kvakovce   odmietala   podľa   vyjadrenia   odporcu   prihlásiťna trvalý   pobyt   osoby   s   rôznymi   odôvodneniami,   napr.   s   odôvodnením,   že   v   prípaderekreačnej chaty ide o nebytovú budovu. Pokiaľ ide o to, či môže mať niekto trvalý pobyt ajv rekreačnej chate, poukazuje na to, že nejde o nič nezvyčajné, ak má niekto trvalý pobytv rekreačnom zariadení. To, že osoba sa môže prihlásiť na trvalý pobyt aj v nebytovompriestore, ak je súhlas vlastníka, je riešené podľa odporcu zákonnou úpravou a problém nieje ani v oblasti aplikačnej praxe. Podľa presvedčenia odporcu jednoducho nikomu nemožnouprieť právo prihlásiť sa na trvalý pobyt v stavbe určenej na individuálnu rekreáciu, ak je toso súhlasom vlastníka.

21. Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že obci Kvakovce je výskyt duplicitnýchčísel na stavbách známy, a aj keď obec o tom vedela, tento stav neodstránila. Fyzické osobysa podľa názoru odporcu riadne prihlasovali na trvalý pobyt do nehnuteľností, ktoré vlastnia,prípadne do iných so súhlasom vlastníkov. Podľa odporcu toto by mali sťažovatelia vedieť,keďže   duplicita   súpisných   čísel   je   problémom   v   obci   Kvakovce   už   dlhšiu   dobu.Do pozornosti dáva aj tú skutočnosť, že ak sťažovatelia vo volebnej sťažnosti uvádzajú lensúpisné čísla, avšak čísla parciel, na ktorých sa predmetné stavby nachádzajú, neuvádzajú,tak ide o argumentáciu nezohľadňujúcu to, že v obci Kvakovce sú niektoré súpisné čísladuplicitné. Jednoducho   v   obci   Kvakovce   sú   niektoré   stavby   označené   duplicitnýmisúpisnými číslami, na čo už bola obec Kvakovce podľa odporcu v minulosti upozornená.

22. Odporca ďalej uviedol, že v prípade obce Kvakovce sa do tejto obce prihlásili ajfyzické osoby, štátni občania Slovenskej republiky, ktorí na území obce Kvakovce vlastnilia vlastnia aj v súčasnosti nehnuteľný majetok. Prihlásiť sa na trvalý pobyt možno podľaodporcu   aj   so   súhlasom   vlastníka   nehnuteľnosti.   Tieto   osoby   mali   podľa   presvedčeniaodporcu právo prihlásiť sa v obci na trvalý pobyt. V tejto súvislosti upriamuje odporcapozornosť aj na formuláciu použitú tak ústave, ako aj v Listine základných práv a slobôd,a to konkrétne na to, že sloboda pobytu sa zaručuje. Tento pojem v sebe podľa odporcuzahŕňa   aj   aktívnu   zložku,   pozitívnu   činnosť.   Prijať   argumentáciu   zvolenú   vo   volebnejsťažnosti by podľa odporcu značilo znevýhodniť tých obyvateľov obce, ktorí sa chcú v obciprihlásiť na trvalý pobyt. Obyvatelia, ktorí sa v obci Kvakovce prihlásili na trvalý pobyt,vlastnia   v   tejto   obci   nehnuteľný   majetok   a   o   tento   sa   mienia   aj   v   budúcnosti   staraťa zveľaďovať ho. Podľa stanoviska odporcu títo majú úprimný záujem vykonávať nielensvoje ústavne zakotvené vlastnícke práva, ale aj celý vejár ďalších práv obyvateľa obces trvalým pobytom v obci, a to vrátane volebného práva. Obec Kvakovce im podľa jehonázoru neoprávnene upierala možnosť prihlásiť sa v obci na trvalý pobyt a k spôsobu, akýmsa to dialo, odporca nechce priraďovať hodnotiace úsudky.

23. K porušeniu volebného moratória odporca uvádza, že v čase volebného moratóriaboli po obci Kvakovce roznesené letáky, ktoré vážne dehonestovali jeho osobu a obviňovaliho z nekalej činnosti. O tejto skutočnosti ho informovali viacerí občania. Keďže roznesenéletáky hrubo zasiahli do jeho cti, neurobil podľa vlastného presvedčenia nič iné, iba to, žerozniesol   letáky   s   oznamom,   že   podá   trestné   oznámenie   na   neznámeho   páchateľa   prepodozrenie   z   trestného   činu   ohovárania   kvôli   letákom,   ktoré   boli   roznesené   v   obciKvakovce. Pri tomto odporca podľa svojich slov nevystupoval ako kandidát, nehovoril, abyho ľudia volili, leták neobsahoval nič, čo by súviselo s voľbami. Bránil iba svoju česť, na čomá právo, a v žiadnom prípade sa teda nemôže podľa odporcu hovoriť o porušení volebnéhomoratória. To, že sa niekto bráni proti zásahu voči jeho osobnosti, nie je podľa odporcuvolebnou   kampaňou. Volebná   sťažnosť   sťažovateľov   nie   je   podľa   odporcu   dôvodnáa navrhuje túto volebnú sťažnosť zamietnuť.

24.   Odporca   doplnil   svoje   vyjadrenie   podaním   doručeným   ústavnému   súdu23. januára 2015 a 2. februára 2015, v ktorých uviedol zoznam 119 osôb prihlásených natrvalý pobyt v obci Kvakovce a ich vlastnícky alebo iný právny vzťah k nehnuteľnostiamnachádzajúcim sa v katastri obce Kvakovce, resp. k nehnuteľnosti, kde majú títo nahlásenýtrvalý pobyt, ďalej zopakoval svoje výhrady voči podanej sťažnosti, poukázal na zapájaniesa chatárov z oblasti Domaša-Dobrá   do   života   obce   Kvakovce a upriamil pozornosť   naskutočnosti, ktoré považuje za problémy pretrvávajúce v obci Kvakovce. Zároveň reagovalna výpovede svedkov a sťažovateľov z ústneho výsluchu uskutočneného v obci Kvakovcev dňoch 26. januára 2015 a 27. januára 2015.

2. Vyjadrenie odporcu

25.   K podaným   sťažnostiam   sa   vyjadril   odporca ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   aj„odporca v 2. rade“) doručením písomného stanoviska 19. januára 2015.

26. Odporca v 2. rade v úvode svojho vyjadrenia uviedol, že od roku 1999 vlastnírekreačnú chatu v chatárskej oblasti Domaša a platí obci Kvakovce daň. Keďže v chate ajreálne býva, prihlásil sa v Kvakovciach na trvalý pobyt a riadne bol na tento pobyt bezproblémov prihlásený už v roku 2013. Jeho chata má ústredné kúrenie, sociálne zariadenia,kúpeľňu,   kuchyňu,   je   pripojená   na   internet,   má   teda   všetko,   čo   je   podľa   presvedčeniaodporcu v 2. rade potrebné na život. Chodia ho tam navštevovať deti a vnúčatá, ktoré s nímtrávia celé leto.

27.   Odporca   v 2.   rade   považuje   za   nehoráznosť,   ak   sťažovatelia   tvrdia,   že   bývav nebytovej budove, a dokonca protizákonne. Nemá problém sprístupniť chatu ústavnémusúdu, aby sa ústavný súd presvedčil, ako a kde v skutočnosti žije. Odporca v 2. rade podľasvojho vyjadrenia už navyše nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť, kde by mohol aj reálnebývať, okrem chaty, pretože svoj dom predal.

28.   Do   obecného   zastupiteľstva   podľa   vlastného   vyjadrenia   odporca   v 2.   radekandidoval z dôvodu, lebo problémy chatárov roky nikto reálne nerieši. Niekoľko ľudív jeho veku zomrelo na svojich chatách iba preto, lebo ich podľa jeho názoru nevedelasanitka   kvôli   chaotickému   číslovaniu   stavieb   nájsť.   Podľa   odporcu   v 2.   rade   niktov rekreačnej oblasti neodhŕňal sneh, je im vypínané svetlo, nekosili sa verejné priestranstvá,neodváža sa odpad, nedoručuje sa im pošta. Obci podľa odporcu v 2. rade platili dane vyššieako   vo Vysokých   Tatrách a   nikto nemal   záujem riešiť problémy,   ktoré chatárov   ťažia.Zvolený bol podľa jeho názoru preto, lebo ho ľudia dobre poznajú, ale aj preto, že bolgenerálnym riaditeľom spoločnosti, ktorá patrila k jedným z najväčších zamestnávateľomv okrese Vranov nad Topľou. Dôvody sťažovateľov považuje za úplne odtrhnuté od reality astratu súdnosti.

3. Vyjadrenie odporkyne

29. K podaným sťažnostiam sa vyjadrila odporkyňa ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj„odporkyňa v 3. rade“) doručením písomného stanoviska 19. januára 2015.

30. Odporkyňa v 3. rade vo svojom vyjadrení uviedla, že jej rodina vlastní chatuv obci Kvakovce, rekreačná oblasť Domaša-Dobrá, už od roku 2003. Rekreačná chata jedvojgeneračná, skladá za z dvoch poschodí, každé so samostatným vstupom. Na každomz poschodí   sa   nachádza   samostatná   kuchyňa,   kúpeľňa,   toaleta,   obývačka   a   dve   spálne.V prípade potreby odporkyňa v 3. rade uvádza, že môže chatu sprístupniť, aby ústavný súdmohol nezávisle vyhodnotiť a posúdiť, či je vhodná na bývanie, alebo nie.

31. Podľa stanoviska odporkyne v 3. rade v chate býva s rodinou aj napriek tomu, žeešte   nie   je   skolaudovaná.   Aj preto   sa   na   trvalý   pobyt   prihlásila   do   chaty   u   manželov ktorí sú bezdetní, na Domaši bývajú tiež a patria k pôvodným obyvateľom obceDobrá nad Ondavou. Keď to potrebujú, odporkyňa v 3. rade im podľa svojho vyjadreniapomáha s nákupom, pani odvezie do mesta k lekárovi alebo do obchodu, lebo naDomašu   nechodí   ani   autobusová   doprava,   čo   podľa   jej   názoru   nikto   z   vedenia   obceKvakovce dlhodobo neriešil. Podľa odporkyne v 3. rade sanitka nevedela prísť pre pána, keďže v zime bola neposypaná cesta, čo považuje za nehoráznosť zo strany obcevzhľadom na to, aké dane z nehnuteľností musia obci Kvakovce platiť.

32. Odporkyňa v 3. rade vníma problémy v samospráve v Kvakovciach už dlhodoboa nechápe, kde sa peniaze, ktoré obci platia, strácajú. Podľa jej názoru chýbajú športoviská,prístavy, verejné plochy sú nepokosené, dane sú neprimerane vysoké. Nikto neodpratávasneh, nikoho nezaujíma, že sa nevyvážajú odpadky, a existujú mnohé iné problémy, ktorénikto nerieši. Aj preto sa rozhodla kandidovať do obecného zastupiteľstva, lebo to je podľanej jediná cesta, ako môže niečo zmeniť v obci, kde žije, kde má jej rodina nehnuteľnosťa kde plánuje žiť. V kampani podľa jej vyjadrenia obišla skoro každý rodinný dom v obciKvakovce osobne a rozprávala sa s ľuďmi o problémoch a mala tiež letáčik.

33.   Sťažnosť   neúspešných   kandidátov   považuje   za   zmes   poloprávd,   klamstieva zavádzajúcich tvrdení s cieľom dosiahnuť neplatnosť volieb iba preto, lebo obec Kvakovcefungovala   podľa   jej   názoru   ako   rodinný   podnik   a   súkromná   firma   pre   vyvolených   –sťažovateľov.

34. Ich sťažnosť je navyše podľa jej presvedčenia nelogická, lebo medzi sťažovateľmije aj zvolený poslanec ⬛⬛⬛⬛, ktorý absurdne spochybňuje svoje vlastné zvolenie apoukazuje na to, že prvá pod čiarou slečna ⬛⬛⬛⬛ by bola zvolená. Pritom samotná ⬛⬛⬛⬛ ako nezvolená a prvá pod čiarou sa na nič a na nikoho nesťažuje avýsledky volieb rešpektuje. Sťažnosť odporkyni v 3. rade preto nedáva žiadnu logiku.

35.   Odporkyňa   v 3.   rade   poukázala   aj na   skutočnosť,   že   v   sťažnosti   sťažovateliatvrdia,   že   výsledok   volieb   bol   tesný   a   rozdiel   medzi   posledným   zvoleným   () a prvou nezvolenou ( ⬛⬛⬛⬛ ) bol iba jeden hlas. To však nieje podľa jej názoru pravda, pretože slečna ⬛⬛⬛⬛ sa poslankyňou stane z dôvodu, žepán ⬛⬛⬛⬛ si uplatnil mandát starostu a mandát poslanca mu podľa jej názoruzanikol.

4. Vyjadrenie odporkyne

36.   K podaným   sťažnostiam   sa   vyjadrila   odporkyňa ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   aj„odporkyňa vo 4. rade“) doručením písomného stanoviska 19. januára 2015.

37. Odporkyňa vo 4. rade uviedla, že v rekreačnej oblasti Domaša-Dobrá jej rodinavlastní nehnuteľnosť – rodinný dom už od roku 1991. Na prvom poschodí býva s rodinou, naprízemí prevádzkuje s rodinou potraviny s reštauráciou. Trvalý pobyt v Kvakovciach má jejrodina od roku 2010. Kým deti chodili do školy, mali pobyt vo Vranove nad Topľou. Keďdeti dospeli, zmenili si pobyt do obce Kvakovce.

38. Rekreačná oblasť Domaša, kde žije a pracuje, podľa jej názoru upadá a obecKvakovce tam v posledných rokoch preukázateľne neinvestovala ani jeden cent. Aj preto sarozhodla   angažovať   a   kandidovala   za   poslankyňu   do   obecného   zastupiteľstva   a   bolaúspešná. Osobne pred voľbami podľa jej slov navštívila skoro každý dom v obci, keďže tupodniká od roku 1991, ľudia ju poznajú a myslí si, že aj preto vo voľbách uspela. Za tie rokypodľa jej vyjadrenia pozná nielen ľudí v obci, ale aj chatárov, dokonca pozná aj celé rodinnépríbehy. Podľa jej slov dobre pozná históriu oblasti, chát aj jednotlivých rodín.

39. Odporkyňa vo 4. rade zastáva názor, že tvrdenia sťažovateľov sú nedôvodné.Upozorňuje,   že   dokonca   jeden   zo   sťažovateľov ⬛⬛⬛⬛ sa   prisťahoval   do   obceKvakovce približne pred rokom a sťažnosť smeruje voči nej, ktorá v obci podniká a žije odroku 1991. Takúto sťažnosť preto pokladá za nelogickú. Vylučuje, aby sama osobne niečoorganizovala, pretože dokonca ani jej 3 deti voliť podľa jej vyjadrenia neboli. Voliť nebolpodľa odporkyne vo 4. rade ani ⬛⬛⬛⬛, ktorý má u jej rodiny trvalý pobyt už rokya nikomu jeho pobyt v obci doteraz neprekážal, a taktiež voliť nebol podľa jej slov ani jejdobrý kamarát a sused ⬛⬛⬛⬛, ktorý sa na trvalý pobyt do obce Kvakovce prihlásilprednedávnom.

5. Replika sťažovateľov

40.   Dňa   9.   februára   2015   bolo   ústavnému   súdu   doručené   podanie   sťažovateľov,ktorým reagovali na vyjadrenie odporcov. Vo svojom vyjadrení sťažovatelia reagovali navýpovede účastníkov konania a svedkov z 26. januára 2015 a 27. januára 2015, opätovnepoukázali   na   nemožnosť   prihlasovania   trvalého   pobytu   na   rekreačné   chaty,   namietlinezákonnosť prihlásenia 15 obyvateľov na trvalý pobyt na obec bez splnenia zákonnýchpodmienok, ďalej poukázali, že splnomocnenci ⬛⬛⬛⬛ a v dňoch 6. novembra 2014 a 10. novembra 2014 sa pokúsili prihlásiť na trvalý pobyt iba 5obyvateľov, a nie aj zvyšných 114 obyvateľov na trvalý pobyt v obci Kvakovce, odôvodňujúsvoj názor o nepravdivosti tvrdenia sťažovateľov, podľa ktorého obec Kvakovce bola priprihlasovaní   119   obyvateľov   na   trvalý   pobyt   v obci   Kvakovce   nečinná,   vyjadrujú   sak duplicite súpisných čísel stavieb v obci Kvakovce a namietanému porušeniu volebnéhomoratória, keďže podľa sťažovateľov odporca roznášal deň pred voľbami leták, ktorý bolpolitického charakteru a bol voličmi vnímaný ako leták kandidáta vo voľbách.

41.   Keďže   sťažovatelia   v porovnaní   so   svojimi   sťažnosťami   neuviedli   vo   svojomvyjadrení nové skutočnosti alebo nové zásadné tvrdenia, pričom sťažovatelia boli vypočutív dňoch 26. januára 2015 a 27. januára 2015, výpovede ktorých sú citované ďalej v tomtouznesení, nie je potrebné na tomto mieste bližšie citovať obsah ich vyjadrenia.

6. Vyjadrenie OR PZ

42. Ústavný súd si vyžiadal stanovisko OR PZ, ktoré sťažovatelia označili za orgánštátnej   správy,   ktorý   prihlásil   119   obyvateľov   na   trvalý   pobyt   v obci   Kvakovce13. novembra 2014.

43.   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru   vo   svojom   stanovisku   uviedlo,   žeoddelenie dokladov OR PZ dostalo dňa 10. novembra 2014 žiadosti občanov o prihláseniena   trvalý   pobyt   v   obci   Kvakovce,   okres   Vranov   nad   Topľou,   v   zmysle   §   26a   zákonač. 253/1998 Z. z., keďže ohlasovňa Obecného úradu v obci Kvakovce, okres Vranov nadTopľou, odmietla prihlásiť občanov na trvalý pobyt na rekreačné chaty v rekreačnej oblastiDomaša-Dobrá, katastrálneho územia Kvakovce, okres Vranov nad Topľou, s tým, že ideo nebytové budovy a nespĺňajú podmienky v zmysle citovaného zákona.

44. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, oddelenie dokladov vo Vranove nadTopľou, na základe podnetu začalo konanie vo veci prihlásenia na trvalý pobyt v zmyslecitovaného   ustanovenia   zákona.   Vo   veci   bolo   OR   PZ   zistené,   že   zo   strany   ohlasovneObecného úradu v Kvakovciach nedošlo k prihláseniu osôb na trvalý pobyt na rekreačnéchaty, a to aj napriek tomu, že ide o zariadenie na individuálnu rekreáciu, ktoré spĺňapodmienky v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 citovaného zákona.

45.   Podľa   vyjadrenia   OR   PZ   kontrolou   všetkých   doručených   žiadostí   v   dňoch11. novembra   2014   a   12.   novembra   2014   bolo   zistené,   že   obsahujú   všetky   náležitostiustanovené v § 3 ods. 8 citovaného zákona. Vzhľadom na to, že ohlasovňa Obecného úraduv Kvakovciach ešte 6. novembra 2014 a 10. novembra 2014 vo veci odmietla podľa OR PZkonať, a to aj napriek tomu, že žiadosti spĺňali všetky náležitosti v zmysle § 3 ods. 8citovaného zákona, bolo postupované zo strany OR PZ tak, ako to je ustanovené v § 26acitovaného   zákona,   teda   bolo   zabezpečené   bezodkladné   splnenie   uvedených   povinnostíz dôvodu nečinnosti ohlasovne. Vec bola podľa vyjadrenia OR PZ konzultovaná so sekciouverejnej správy MV SR, oddelením matrík a hlásenia pobytov Bratislava, kde bolo OR PZpotvrdené, že prihlásenie na trvalý pobyt na stavbu určenú na individuálnu rekreáciu jezo zákona možné.

46.   Ohlasovňa   si   teda   podľa   presvedčenia   OR   PZ   nesplnila   svoju   povinnosťvyplývajúcu jej zo zákona aj napriek tomu, že boli splnené podmienky v zmysle § 3 ods. 8citovaného zákona, a to tým, že (i) pracovníčka ohlasovne dňa 6. novembra 2014 ani nanaliehanie   splnomocnencov ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ neprevzalamateriály na prihlásenie na trvalý pobyt a ani si ich neprekontrolovala, (ii) vyššie menovanísplnomocnenci boli na ohlasovni opakovane dňa 10. novembra 2014 (v čase stránkovýchhodín), pričom pracovníčka ohlasovne im uviedla, že nemá na nich čas, a odišla bezdôvodnepreč,   (iii)   pracovníčka   nad   rámec   zákona   požadovala   od   splnomocnenca

materiály (kolaudačné rozhodnutia) aj napriek tomu, že v § 3 ods. 8 citovaný zákontaxatívne ustanovuje, aké materiály môže požadovať, pričom tieto materiály, ktoré žiadala,sa nachádzajú na obecnom úrade, keďže obec je aj stavebným úradom, (iv) v minulosti eštev   roku   2006   odmietala   ohlasovňa   prihlásiť   na   trvalý   pobyt   na   rekreačné   chaty   osobyz dôvodu, že na rekreačné chaty neboli pridelené súpisné čísla (čo je podmienkou zákonav § 3 ods. 2 citovaného zákona) a štatút rekreačnej chaty im vtedy nebol prekážkou, pričomv tom čase už bol účinný zákon č. 253/1998 Z. z., avšak v súčasnosti podľa stanoviskaohlasovne   rekreačná   chata   nespĺňa   podmienky   na   prihlásenie   na   trvalý   pobyt,   kde   saodvoláva na stavebný zákon, ktorý je v zákone uvedený ako odkaz – poznámka pod čiarou,kde poznámky pod čiarou k príslušným odkazom nie sú súčasťou právneho predpisu a majúiba informatívny charakter, (v) obecný úrad zmenil úradné hodiny ohlasovne po odchode ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ len na pondelok aj napriek tomu, že úradnéhodiny dovtedy a po voľbách boli a sú určené na všetky pracovné dni v týždni.

47. Vzhľadom na to, že slobodu pohybu a pobytu upravujú viaceré medzinárodnédokumenty a aj ústava v čl. 23, ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, pod slobodoupohybu a pobytu treba rozumieť oprávnenie každého slobodne si vybrať svoje bydlisko,ktoré má potom právo využívať na trvalý alebo prechodný pobyt, čo obec podľa OR PZneakceptovala.

48. Oddelenie dokladov OR PZ z uvedených dôvodov, ako aj z dôvodu, že išloo veľký počet osôb a množstvo písomností, ktoré bolo potrebné skontrolovať a spracovaťmanuálne   a   počítačovo   v   systéme   registra   obyvateľov,   vykonalo   13.   novembra   2014prihlásenie na trvalý pobyt, a to v 119 prípadoch. Vzhľadom na to, že oddelenie dokladovnemá vyčleneného pracovníka na prihlasovanie osôb, resp. na vedenie agendy hláseniepobytu, a tieto úlohy plnia všetci pracovníci oddelenia dokladov, prihlasovanie a súvisiacuagendu podľa vyjadrenia OR PZ riešili až vo štvrtok 13. novembra 2014 a kompletizáciumateriálov dokončili 14. novembra 2014. Zoznam osôb o prihlásení na trvalý pobyt v obciKvakovce bol na Obecný úrad v Kvakovciach z dôvodu urýchlenia korešpondencie zaslanýpodľa vyjadrenia OR PZ elektronickou formou 14. novembra 2014.

49. Pri prihlasovaní na trvalý pobyt oddelením dokladov bolo podľa OR PZ zistené,že zo strany ohlasovne Obecného úradu obce Kvakovce došlo k viacerým pochybeniam,a to v tom, že v 7 prípadoch bolo pridelené súpisné číslo ( ⬛⬛⬛⬛ )na chatu, avšak o počítačové číslo domu (chaty) obec nepožiadala, a z toho dôvodu súpisnéčíslo nie je vedené v registri obyvateľov. Občan si podľa vyjadrenia OR PZ splnil všetkypodmienky ustanovené platnou legislatívou a za chybný postup obce nemôže prísť občano svoje   práva   na   zmenu   pobytu.   Z   toho   dôvodu   boli   15   občania   prihlásení   na   obecKvakovce, keďže k pochybeniu došlo zo strany obce, a nie občanov.

50.   Tvrdenie   obce,   že   došlo   k   prihláseniu   24   občanov   v   rodinných   domochv intraviláne obce (čísla domov ⬛⬛⬛⬛ ), je podľa názoru OR PZ zavádzajúcea účelové, keďže aj v týchto prípadoch ide o nedostatky obce z minulého obdobia, ktorépretrvávajú do súčasnosti.

51.   Zo   strany   obce   Kvakovce   došlo   v   predchádzajúcom   období   podľa   OR   PZk viacerým   porušeniam   vyhlášky   Ministerstva   vnútra   Slovenskej republiky   č.   347/1997Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstieva číslovaní stavieb (ďalej len „vyhláška“), a to z toho dôvodu, že od roku 1997 nezmenilievidenčné čísla, ktorými boli označované chaty, na súpisné čísla, pričom povinnosť vykonaťzmeny bola v zmysle citovanej vyhlášky do 31. decembra 1998. Evidenčné čísla chát bolivedené od čísla 1, rovnako ako súpisné čísla rodinných domov v obci tiež od čísla 1.K zmene došlo podľa OR PZ až začiatkom roku 2008, kedy zmenou evidenčných čísiel chátv   rekreačnej   oblasti   Domaša-Dobrá   na   súpisné   čísla   bola   rozhodnutím   obce   Kvakovceurobená zmena, a to tým spôsobom, že súpisné čísla rekreačných chát boli prideľované odčísla 301. Zo strany obce však potom nedošlo k oznámeniu zmien na príslušné orgány,a preto došlo podľa OR PZ k tomu, že je duplicita súpisných čísiel rekreačných chát narekreačnej oblasti Domaša-Dobrá a rodinných domov v obci Kvakovce do súčasnej doby.Obec, ohlasovňa, ako aj sám starosta o tomto probléme podľa OR PZ vedeli a neriešili ho.Obec a ohlasovňa prideľujú súpisné čísla svojím rozhodnutím, ale už povinnosť požiadaťo pridelenie počítačového čísla domu (indexu domu) si nesplnili a dochádza k tomu, žesúpisné číslo v registri obyvateľov neexistuje – nie je vedené.

52. Taktiež bolo podľa vyjadrenia OR PZ zistené, že zo strany ohlasovne nie jeuplatňovaný rovnaký postup pri prihlasovaní občanov na trvalý pobyt v rekreačnej oblastiDomaša-Dobrá,   katastrálneho   územia   Kvakovce,   o   čom   svedčia   aj   zistenia,   že   (i)18. septembra 2014 bola na trvalý pobyt v obci Kvakovce č. d. (rekreačná chata)prihlásená ⬛⬛⬛⬛, a to na rekreačnú chatu majiteľov ⬛⬛⬛⬛ a, pričom už prihlasovanie ďalších občanov za obdobných podmienok ohlasovňaodmietla realizovať, (ii) v rekreačnej oblasti Domaša-Dobrá sú niektoré chaty skolaudovanéako rodinné domy a niektoré ako rekreačné chaty, a to aj napriek tomu, že ide o rovnakýdruh stavby, (iii) obec podala 28. novembra 2014 na Okresnú prokuratúru Vranov nadTopľou   podnet   na   posúdenie   zákonnosti   postupu   ohlasovne   pri   prihlásení   občanov   narekreačné   chaty – budovy   na   individuálnu   rekreáciu,   teda   priznáva,   že   v minulostiprihlasovala občanov na rekreačné chaty aj napriek tomu, že teraz tvrdí, že rekreačná chatanespĺňa podmienky na trvalý pobyt.

53. V ďalšej časti stanoviska OR PZ reagovalo na skutočnosti uvedené v sťažnosti.Ak sa   obec   Kvakovce   odvoláva   na   poznámky   pod   čiarou   4b)   k   §   3   ods.   2   zákonač. 253/1998 Z. z., ide o odkaz na § 43c stavebného zákona. Podľa OR PZ poznámky podčiarou k príslušným odkazom nie sú súčasťou právneho predpisu a majú len informatívnycharakter. Zo strany ohlasovne a obce však nie je podľa OR PZ rešpektované ustanovenie§ 3 ods. 2 citovaného zákona, pretože neakceptujú možnosť prihlásenia sa na trvalý pobyt nabudovu, ktorá je určená na individuálnu rekreáciu (čím rekreačná chata podľa OR PZ je, čoje zrejmé aj z listu vlastníctva, kde je kód druhu stavby 19 – budova pre šport a rekreačnéúčely, a popis stavby – rekreačná chata).

54.   Podľa   OR   PZ   taktiež   nie   je   zo   strany   obce   Kvakovce   rešpektované   aniustanovenie § 3 ods. 8 citovaného zákona, keďže ohlasovňa a obec vyžadujú materiály nadrámec citovaného zákona, aj keď tento taxatívne ustanovuje, čo je občan povinný pri hlásenítrvalého pobytu predložiť.

55. K prihlasovaniu obyvateľov bez súhlasu vlastníkov budov OR PZ uvádza, že ideo súpisné čísla ⬛⬛⬛⬛, kde u prvých štyroch ide o duplicitu súpisných čísielrodinných domov a rekreačných chát a súpisné číslo je rekreačná chata, ktorá bolaskolaudovaná ako rodinný dom. Písomné súhlasy s overenými podpismi sa nachádzajúpodľa OR PZ na oddelení dokladov. Uvedené materiály neboli zaslané na obecný úradz toho dôvodu, že prihlásenie vykonalo OR PZ a tieto sa nachádzajú v jeho dokumentácii.

56. Tvrdenie obce, že súpisné číslo je len rodinný dom ⬛⬛⬛⬛ z obceKvakovce, je podľa OR PZ zavádzajúce, keďže aj podľa predložených materiálov obecvedela o duplicite súpisných čísiel na rekreačnej oblasti Domaša-Dobrá a v obci Kvakovce,a súpisné číslo   je pridelené aj rekreačnej chate, ktorej vlastníkmi sú a, bytom ⬛⬛⬛⬛.

57. V závere OR PZ zdôraznilo, že prihlasovacie lístky na trvalý pobyt boli súčasťoumateriálov,   ktoré   predložili   splnomocnenci ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛.Splnomocnenci predložili splnomocnenia podpísané žiadateľmi o trvalý pobyt a ich podpisyboli úradne overené. Zo strany oddelenia dokladov OR PZ bola kontrolovaná správnosťvypísaných údajov, a nie autenticita podpisov. Za toto zodpovedajú podľa OR PZ dotknutéosoby a splnomocnenci, ktorí materiály doručili a boli splnomocnení na prihlasovanie osôb.

7. Vyjadrenie obce Kvakovce

58. Ústavný súd si vyžiadal vyjadrenie obce Kvakovce, do ktorej sa pred voľbami doorgánov samosprávy obce Kvakovce konaných 15. novembra 2014 prihlásilo 119 občanovna trvalý pobyt.

59. Stanovisko obce Kvakovce bolo ústavnému súdu doručené 14. januára 2015,ktoré   ako   štatutárny   zástupca   obce   predložil   a vypracoval   starosta   obce   Kvakovce ⬛⬛⬛⬛, ktorý je zároveň odporcom v konaní pred ústavným súdom.

60. Z dôvodu, že v stanovisku obce sú uvádzané najmä skutočnosti smerujúce protisťažovateľom   a fyzickým   osobám,   ktoré   boli   neskôr   vypočuté   ústavným   súdom   akosvedkovia,   postačí pre   účely rekapitulácie tohto stanoviska   uviesť   jeho najpodstatnejšiebody odlišujúce sa svojím obsahom od vyjadrenia ⬛⬛⬛⬛, ktoré zaslalústavnému súdu z pozície odporcu v konaní pred ústavným súdom.

61.   Obec   Kvakovce   vo   svojom   stanovisku   poukázala   na   problémy,   ktoré   v obcipretrvávajú, dotýka sa medziľudských vzťahov, pracovnoprávnych vzťahov, ako aj vzťahovbývalého starostu obce Kvakovce k občanom a obyvateľom obce Kvakovce, akoaj k chránenej dielni nachádzajúcej sa v obci Kvakovce. Obec poukazuje na z jej pohľadu„cielenú   sabotáž“   obecného   úradu   po   uskutočnených   voľbách,   neochotu   zamestnankýňobecného úradu prísť po uskutočnených voľbách do zamestnania, neexistenciu obecnýchdokumentov v administratívnych priestoroch obecného úradu, zablokované telefónne linkya elektronické   pošty,   zapečatené   vchody   do   obecného   úradu.   Obec   Kvakovce   zároveňpoukázala na problémy pri preberaní obecného úradu novým starostom obce Kvakovce ⬛⬛⬛⬛ (na preukázanie tvrdení obec predložila notársku zápisnicu,z ktorej vyplývajú tvrdené skutočnosti), poukázala na chýbajúce finančné prostriedky nabankových účtoch obce Kvakovce a nevyplatené mzdy zamestnancom obecného úradu.

IV. Ústne výpovede účastníkov konania a svedkov

62. V dňoch 26. januára 2015 a 27. januára 2015 ústavný súd vo veci uskutočnilústne vypočutie sťažovateľov, odporcov a ďalších fyzických osôb ako svedkov na základepredvolania   ústavného   súdu,   ktoré   sa   z dôvodu   efektívnosti   postupu   ústavného   súduuskutočnilo na Obecnom úrade obce Kvakovce.

63. Sťažovateľ a účastník konania ⬛⬛⬛⬛ uviedol, že sa pridržiava sťažnosti,ktorú   podal   ústavnému   súdu,   pričom   poukazuje   na   to,   že   hlavným   dôvodom   podaniavolebnej sťažnosti bola skutočnosť, že predo dňom volieb sa prihlásilo na trvalý pobyt doKvakoviec   119   občanov.   Považuje   za   čudné,   že   v zozname   prihlásených   sú   vedení   ajbezdomovci. Obyvateľom Kvakoviec je od januára 2014, keď sa nasťahoval do rodinnéhodomu   v Kvakovciach.   Predtým   mal   trvalý   pobyt   vo   Vranove   nad   Topľou.   Zo   119prihlásených obyvateľov obce osobne nikoho nepozná. Pozná iba odporcu. Ďalej udáva, žepod pojmom bezdomovec rozumie osobu, ktorá nemá žiadny majetok ani bývanie v obci.Má informácie o tom, že títo ľudia, teda prihlásení ľudia, vlastnia v bývalých bydliskáchdomy alebo byty. Aj odporcu považuje za bezdomovca, hoci je tu už vedený šesť rokov.Nevie o tom, či odporca vlastní nehnuteľnosť v katastri obce Kvakovce.

64. ⬛⬛⬛⬛, sťažovateľ a účastník konania, vo svojej výpovedi uviedol, ževolebnú sťažnosť podal z dôvodu, že do volieb bolo prihlásených 119 občanov, pričom totoprihlasovanie   považuje   za   účelové.   Pridržiava   sa   písomného   podania   svojho   právnehozástupcu. Väčšina tých, ktorí   sa prihlásili do obce Kvakovce pred voľbami, sú chatáriv rekreačnej oblasti Domaša-Dobrá, ktorí predtým podľa jeho názoru neprejavovali záujemo túto obec. Ďalej udáva, že vie, že menovaní, resp. označení obyvatelia nejavili záujemo obec, pretože už od roku 2010 je poslancom obecného zastupiteľstva a títo ľudia nikdynepredkladali žiadne návrhy tomuto zastupiteľstvu. Na obecný úrad chodil predtým ibaodporca, niekedy bol aj pán a pána videl asi raz. Je rodený Kvakovčan, určitúdobu býval vo Vranove nad Topľou, ale od roku 2008 je Kvakovčan. Na skutočnosť, že bymenované osoby v roku 2013 boli vykázané z obecného zastupiteľstva, sa nepamätá, avšakpamätá sa na to, že sa konala petícia proti hudobným slávnostiam, ktoré sa konali naDomaši. Nepamätá si, že by viaceré osoby došli na rokovanie obecného zastupiteľstva, ktorébolo prerušené a títo ľudia boli vykázaní z miestnosti. Pred voľbami sa stalo, že na svojenehnuteľnosti prihlásil na trvalý pobyt svoju dcéru a zaťa, a to týždeň pred voľbami, avšaknebolo to účelové, pretože sa volieb ani nezúčastnili, pretože išli za prácou do Nemecka.

65. ⬛⬛⬛⬛, sťažovateľ a kandidát na starostu obce Kvakovce, uviedol, žesa pridržiava svojej volebnej sťažnosti, ktorú podal najmä preto, že pred voľbami došlok netypickému nárastu obyvateľov obce, ktorí sú chatármi na Domaši. Bol starostom obce,takže pozná tieto osoby, resp. viacerých z nich. Starostom bol v období od roku 2006 doroku 2011, pričom bol odvolaný na základe referenda. Už aj počas jeho pôsobenia bolv obci problém s prihlasovaním obyvateľov vždy pred voľbami, najmä preto, že sa chatárichceli prihlásiť vždy na poslednú chvíľu, a to dva alebo tri dni pred voľbami. Pred voľbami,ktoré sa konali v roku 2010, bolo týmto spôsobom prihlásených asi 6 až 8 osôb. To, že išloo účelovosť,   vyplýva   podľa   neho   aj   z   toho,   že   zamestnankyňa   obecného   úradu   tietoprihlasovacie lístky nezasielala na políciu. Nemá problém s tým, že sa chatári prihlasujú natrvalý pobyt, problém vidí v tom, že sa to deje vždy pár dní pred voľbami, napr. v roku 2011takto narástol počet z 368 na 390 voličov, následne na prezidentské voľby obec Kvakovcemala 356 voličov. Považuje za špekulatívne, že napr. ⬛⬛⬛⬛ sa prihlásila na trvalýpobyt   pred   podávaním   kandidátok,   pričom   kandidovala   aj   na   poslankyňu   obecnéhozastupiteľstva,   aj   na   starostku.   Vzhľadom   na   to,   že   bol   v kontakte   s občanmi   z oblastiDomaša-Dobrá, mal vedomosti o tom, že podporovatelia odporcu majú snahu prihlásiť sa natrvalý pobyt. Odporca a ⬛⬛⬛⬛ sa prihlásili na trvalý pobyt ešte pred rokom 2006a stali sa aj poslancami obecného zastupiteľstva. Problémy začali podľa jeho vyjadrenias prihlasovaním v roku 2010, keď sa prihlásilo tých 6 až 8 občanov o 15.30 h. Udáva, že pán sa smial z toho, že na prihlasovací lístok hlasoval v obci Kvakovce a na občianskypreukaz v Prešove. Inak svedok spoluprácu obce s chatármi počas jeho pôsobenia v rokoch2006 až 2010 vo funkcii starostu hodnotí kladne, chatári obci pomáhali, zaviedli spolutradíciu Dobranského jarmoku, uskutočnil sa cykloturistický zraz za medzinárodnej účasti.V rámci cezhraničnej spolupráce s Poľskom sa uskutočnila fašiangová zabíjačka aj Jánskedni. Okrem uvedeného sa každý rok organizuje cykloturistika Osem Tibeťanov, na ktoromsa   obec   aktívne   zúčastňovala.   Pri   organizovaní   týchto   akcií   pomáhali   najmä   odporcas rodinou a ⬛⬛⬛⬛ s rodinou, ako aj ostatní chatári. Zaviedla sa tradícia Sun dance,zaviedlo sa osvetlenie pri spolufinancovaní vyššieho územného celku. Napriek tomu, žechatári neboli prihlásení na trvalý pobyt, aktívne sa podľa jeho vyjadrenia zúčastňovalitýchto akcií, na druhej strane obec prostredníctvom aktivačných prác skultúrnila a vyčistilaprostredie, v ktorom títo chatári žijú. Títo chatári boli podľa jeho slov veľmi nápomocní ajpri získavaní finančných prostriedkov. Opravovali sa cesty, čo bolo podľa jeho vyjadreniatiež zásluhou chatárov. Došlo aj k zosuvu pôdy v rekreačnej oblasti Domaša-Dobrá a chatáriaj pritom vyšli v ústrety obci. Ďalej uviedol, že on namieta 119 prihlásených obyvateľov,ale má obavy z toho, aby títo zostali aj naďalej v obci s trvalým pobytom kvôli podielovýmdaniam.   Má   obavy,   či   títo   občania   zostanú   naďalej   obyvateľmi   Kvakoviec,   a namietaspôsob, ako sa ich prihlasovanie udialo. Ďalej uviedol, že odporca kandidoval prvýkrát nastarostu   v roku   2010   a získal   67   hlasov,   v roku   2011   získal   66   hlasov   a v roku   2014v januári   92   hlasov.   Poznamenáva,   že   voľby   v obci   Kvakovce   boli   aj   v januári   2014a neskôr 15. novembra 2014. Pokračujúc vo svojej výpovedi, udáva, že po jeho odvolanív referende za aktívnej účasti odporcu sa podľa jeho presvedčenia vystriedali vo funkciistarostu štyria alebo piati zastupujúci a v doplňujúcich voľbách zvolení starostovia. Obdobiepo referende sa mu ťažko hodnotí, lebo všetko, čo sa predtým udialo, sa podľa jeho názoruzametá pod koberec. Pokiaľ poukázal na to, že pre vedenie, ktoré bolo pred jeho pôsobením,akoby   oblasť   Domaša-Dobrá   neexistovala,   táto   oblasť   bola   zanedbaná,   a tedapredchádzajúce vedenie nemalo záujem o spoluprácu s chatármi. Má vedomosti o tom, žev obci Kvakovce existujú duplicitné súpisné čísla. Táto duplicita existuje po číslo 154,keďže takéto číslovanie existuje aj v chatovej oblasti Domaša-Dobrá. Má informáciu o tom,že sanitka alebo hasiči sa nevedeli dostať na   určené   miesto. Na   otázku,   čo je   na tomnezvyčajné, že aj chatári sa rozhodli aktívne sa podieľať na výkone miestnej moci, udáva, žena tom nič nezvyčajné nie je. Jeho obava spočíva iba v tom, že prišli iba kvôli tomu, aby sizvoli svojho starostu aj poslancov. Sťažnosť podal aj z tohto dôvodu, aby bolo povedané, čitáto forma získavania moci je legitímna.

66.   Účastníčka   konania   a sťažovateľka ⬛⬛⬛⬛ udáva   že   trvá   napísomnej sťažnosti, ktorú podala z dôvodu, že podľa jej názoru v prípade prihlasovaniaobyvateľov na trvalý pobyt išlo o okatý podvod. Toto prihlásenie bolo podľa jej názoruúčelové,   účelom   bolo   zmariť   voľby.   Účel   zmariť   voľby   mal   byť   v prospech   odporcua poslancov, ktorí boli zvolení. V Kvakovciach býva od roku 1997. Členkou obecnéhozastupiteľstva bola v roku 2005 asi štyri mesiace. Nemá informácie, že by sa chatári zapájalido života obce. Prihlásení boli všetko rekreanti a nebola to prvá snaha prihlásiť sa na trvalýpobyt. Má vedomosti o tom, že odporca aj v roku 2006 kandidoval na funkciu starostu obceako bezdomovec. Pod pojmom bezdomovec myslí to, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť.S odporcom   v minulosti   nespolupracovala.   Sama   kandidovala   na   poslankyňu   obecnéhozastupiteľstva dvakrát. Nemá vedomosť o tom, prečo sa odporca prihlásil ako bezdomovecna trvalý pobyt. Môže sa iba domnievať, že to bolo kvôli Domaši, určite nie kvôli rozvojuobce.   Domaša   je   súčasťou   katastra   Kvakoviec.   Počula,   že   rodičia   odporcu   majúnehnuteľnosti v katastri Kvakoviec. Domnieva sa, že chatári volili iba odporcu. Podvodspáchal podľa jej názoru ten, kto angažoval týchto ľudí, aby sa prihlásili na trvalý pobytso spoločným cieľom, aby mohli vyhrať voľby. Podľa jej názoru prihlásiť sa dva dni predvoľbami v obci Kvakovce na trvalý pobyt môže občan vtedy, ak splní zákonné podmienky.

67. Sťažovateľ a účastník konania ⬛⬛⬛⬛ sa pridržiava svojho písomnéhopodania na ústavný súd. Sťažnosť podal z dôvodu, že dva dni pred konaním volieb sa doobce prihlásilo 119 občanov nezákonne. Je rodený Kvakovčan. Pokiaľ ide o spoluprácuobce s chatármi, nemá vedomosti, že by chatári pomáhali obci pri akciách, resp. zadováženífinančných prostriedkov na potreby obce. Ďalej udáva, že podľa jeho názoru prihláseníobčania   ovplyvnili   výsledky   volieb   v Kvakovciach.   Podľa   jeho   názoru   prihlasovanieobčanov   bolo   robené   v prospech   odporcu.   Nezákonnosť   prihlasovania   chatárov   vidív účelovosti. V roku 2010 kandidoval na funkciu poslanca obecného zastupiteľstva, avšaknebol zvolený. Sťažnosť nepodal v tom čase preto, lebo nebol dôvod. Na otázku právnehozástupcu odporcu, prečo je podľa jeho názoru nezákonné, ak sa prihlási na trvalý pobyt,sťažovateľ ⬛⬛⬛⬛ uviedol, že nerozumie otázke.

68. Sťažovateľ a účastník konania ⬛⬛⬛⬛ uviedol, že trvá na sťažnosti,ktorú podal. Voľby považuje za nezákonné a neústavné najmä pre prihlasovanie obyvateľovdva   dni   pred   voľbami.   Nejde   o päť   občanov,   ale   o 119   osôb.   Považuje   to   za   účelové.Má vedomosti   o tom,   že   odporca   kandidoval   aj   v minulosti   za   starostu   obce,   avšaks fiaskom   získal   asi   cez   30   hlasov.   Za   účelové   považuje   prihlasovanie   osôb   na   trvalébydlisko preto, že sa tak udialo dva dni pred voľbami. Pokiaľ by to mysleli títo občaniavážne, tak by sa prihlásili na trvalý pobyt v obci už dávno. Účel, pre ktorý sa títo občaniaprihlásili na trvalý pobyt, bol podľa jeho názoru v získaní prevahy hlasov vo voľbách. Chcelby dodať, že týchto občanov nezaevidovala obecná ohlasovňa, ale polícia. V roku 2010kandidoval na poslanca obecného zastupiteľstva a vie o tom, že aj vtedy sa prihlásili predvoľbami   na   trvalý   pobyt   obyvatelia,   ale   išlo   o pár   osôb,   a nie   o   taký   masívny   početobyvateľov, preto v tom čase nepodal sťažnosť ústavnému súdu. Za nezákonné považujeprihlásenie 119 občanov preto, lebo podľa jeho názoru nesplnili ustanovenia zákona. Kebytíto občania pri prihlasovaní splnili ustanovenia zákona, nepodával by volebnú sťažnosť.

69. ⬛⬛⬛⬛ , odporca, uviedol,   že volebné sťažnosti považuje zanedôvodné. Obyvateľom Kvakoviec je od roku 2006, odkedy sa aktívne zapája do životaobce. Vtedy bol prihlásený na trvalý pobyt na obec. Takto bola prihlásená aj a ⬛⬛⬛⬛. V roku 2006 bol zvolený za poslanca obecného zastupiteľstva,potom bol zástupca starostu, a to jeden rok, v roku 2010 kandidoval len na funkciu starostu,v roku 2011 bol hlavným kontrolórom obce, v roku 2012 bol z tejto funkcie odvolaný.To podľa jeho slov dokazuje, že od uvedeného obdobia sa aktívne zapájal do   činnostisamosprávny. Zúčastnil sa každého obecného zastupiteľstva, od roku 2010 každé zasadnutieobecného zastupiteľstva nahrával na kameru, prezentoval prácu obecného zastupiteľstvaobčanom aj chatárom prostredníctvom internetu a listami. Podľa jeho názoru 119 občanovbolo   prihlásených   na   trvalý   pobyt   zákonným   spôsobom   a   za nezákonné   považuje   ichneprihlásenie zo strany obce. Podľa jeho presvedčenia obec aktívne kládla ľuďom prekážkypri prihlasovaní a takejto činnosti bol účastný aj on osobne. Napriek tomu, že občania splnilivšetky zákonné podmienky, odmietla ich obec Kvakovce prihlásiť na trvalý pobyt. V roku2006   ho   odmietla   prihlásiť   zamestnankyňa   obecného   úradu   pani na   pokynvtedajšieho starostu,   potom ho   aj s ďalšími   občanmi prihlásila   na   trvalý   pobyt polícia.Prihlasovanie v roku 2006 nikto neorganizoval, všetci občania išli spontánne. Po roku 2006sa zmenil zákon o prihlasovaní obyvateľov a potom sa mohli občania prihlásiť aj do chát.Nebude hodnotiť osobný motív jednotlivcov, sám určite nikoho nemotivoval a ani nikomunič   nesľúbil,   v obci   navštívil   skoro   každý   dom   pred   voľbami   a rozprával   sa   s ľuďmio problémoch,   ktoré   v obci   sú.   Nevie   si   predstaviť   zmanipulovať   toľko   ľudí,   častos vysokoškolským   vzdelaním,   jednoducho   ide   o vývoj   a treba   pracovať   s ľuďmi.Poznamenáva, že ani nebola 100 % účasť prihlásených 119 občanov. Po totálnom chaose,ktorý bol v obci za posledné štyri roky, vysvetľuje nárast počtu jeho voličov nádejou ľudív stabilitu v obci. Podľa jeho názoru ľudia chceli, aby sa v obci niečo zmenilo. So 100 %istotou si nedovolí tvrdiť, že 119 prihlásených ľudí ovplyvnilo výsledok volieb, aj keď ichhlas určite zavážil. V predošlom období chaos spočíval v tom, že v obci neboli rešpektovanézákony,   pribúdali   v obci   čierne   stavby   bez   vyvodzovania   sankcií,   občania   sa   nemohlivyjadriť k veciam verejným, aj keď chceli, z programu zastupiteľstva bola úplne vypustenádiskusia   a bola   častá   výmena   vedenia   obce.   Ten   chaos,   ktorý   tvrdí,   že   bol   v obciv predošlom období, on nezapríčinil. Na otázku svojho právneho zástupcu, či sa chatárisnažili zúčastniť zasadnutia obecného zastupiteľstva, odporca udáva, že áno, opakovane,niekoľkokrát, pričom najemotívnejšia a najväčšia účasť bola v roku 2013, keď obec bezsúhlasu chatárov odsúhlasila technoparty v rekreačnej oblasti a tiež neobmedzené diskotékydo   štvrtej   ráno.   Ľudia   spísali   petíciu,   a to   na   návrh   poslanca,   avšak   obecnézastupiteľstvo odsúhlasilo zrušenie diskusie a odvtedy už žiadna diskusia nebola a občaniasa   nemohli   vyjadrovať.   Toto   isté   zažili   chatári   v roku   2005,   keď   sa   nemohli   k ničomuvyjadriť.

70. ⬛⬛⬛⬛, odporkyňa v 3. rade, uviedla, že nevidí dôvod, prečo bymala byť takáto volebná sťažnosť podaná. Osobne si myslí, že v rámci komunálnych voliebprebiehalo   všetko   podľa   zákonov.   Tie   dôvody,   ktoré   uviedli   sťažovatelia,   považuje   zanedôvodné. Obyvateľkou Kvakoviec je približne dva mesiace. Jej rodičia v obci vlastnianehnuteľnosť, pričom väčšinu roka trávi na Domaši. Ide o dvojpodlažnú dvojgeneračnúchatu. Býva s rodičmi. Uviedla, že už dávno uvažovala o tom, že bude mať trvalý pobytv obci Kvakovce, keďže tam trávi veľa času a dochádza odtiaľ aj do práce. Z občanov, ktorísa prihlásili na trvalý pobyt pred voľbami, viacerých pozná, sú to predovšetkým jej susedia.Zapája sa aj do života obce, ako príklad uvádza, že každý rok čistia s ostatnými chatármibrehy   jazera.   Kandidovala   na   poslankyňu   do   obecného   zastupiteľstva.   Býva   spolus manželmi.   Prihlásenie   sa   na   trvalý   pobyt   vyšlo   z jej   vlastnej   iniciatívy.V predchádzajúcom volebnom období jej vždy ležalo na srdci, čo sa v rekreačnej oblastideje, avšak návrhy obecnému zastupiteľstvu nepodávala. Nevie, kto býva v rekreačnej chatesúpisného čísla. Vzhľadom na to, že jej rodina nemá skolaudovanú chatu, nemôže maťna nej evidovaný trvalý pobyt, a preto má trvalé bydlisko u manželov. Otázkajej trvalého pobytu pritom nie je iba papierová záležitosť, keďže sa o manželov stará,   čo   môžu   dosvedčiť.   Nie   je   možné,   že   by   na   chatu   jej   rodičov,   ktorá   nie   jeskolaudovaná, bolo prihlásených ďalších 9 ľudí. Nepamätá sa na súpisné číslo chaty jejrodičov. V občianskom preukaze trvalý pobyt v obci Kvakovce ešte nemá zaznamenaný,pretože je podnikateľkou a čaká, kým dôjde k premenovaniu názvov ulíc, aby nemuselazmeny uskutočňovať viackrát. Zatiaľ nemenila adresu v žiadnom orgáne verejnej správy.Ďalej   uviedla,   že   chata   jej   rodičov   ešte   nie   je   skolaudovaná.   To   znamená,   že   chataso súpisným číslom nepatrí jej rodičom.

71. Odporca v 2. rade ⬛⬛⬛⬛ uviedol, že volebná sťažnosť nie jeopodstatnená.   Kandidoval   za   poslanca   obecného   zastupiteľstva   ako   každý   iný   kandidáta nerozumie, prečo je podaná sťažnosť v súvislosti s voľbami, pretože on sa nezúčastnilžiadneho komplotu. Je obyvateľom Kvakoviec od júla 2013. Býval vo Vranove nad Topľouv rodinnom   dome,   ktorý   predal   a nasťahoval   sa   do   chaty   na   Domaši.   Chata   je   v   jehovlastníctve. Na chatu predtým chodil sporadicky, ale na rodinný dom mal vysoké náklady,tak sa presťahoval. Do života obce sa veľmi nezapájal. Pozná len niekoľko ľudí, ktorí sa predostatými voľbami prihlásili na trvalý pobyt v obci Kvakovce. Pár dní pred voľbami sadozvedel, že boli nejaké problémy s prihlasovaním sa na trvalý pobyt.

72.   Odporkyňa   vo 4.   rade ⬛⬛⬛⬛ uviedla,   že   sťažnosť   považuje   zaneopodstatnenú, podľa jej názoru voľby prebehli spravodlivo. Už dlhé roky, t. j. od roku1991,   podniká   s manželom   a deťmi   v rekreačnej   oblasti   Domaša-Dobrá, pozná   ľudíz Kvakoviec   a považuje   sa   aj   s rodinou   za   Kvakovčanov.   S občanmi   z územia   obcespolupracuje, títo sa u nej v reštaurácii a potravinách informujú, čo sa deje na Domaši, a onas rodinou sa naopak, informujú, čo sa deje v obci. Trvalý pobyt v obci Kvakovce získalaešte niekedy v roku 2008 alebo 2010.

73. Sťažovateľ uviedol, že trvá na podanej sťažnosti na nezákonnosťa neústavnosť volieb z tých dôvodov, ktoré sú uvedené v písomnej sťažnosti. Je rodákomz Kvakoviec, žije tam 50 rokov. Odporcu pozná osobne asi od roku 2000. Zo skupiny 119prihlásených občanov pozná málo občanov, napriek tomu, že vykonával funkciu starostuobce. O problémoch prihlasovania sa 6. novembra a 10. novembra 2014 nemá konkrétnyprehľad, tieto vykonávala pani. Aj pred bývalými voľbami boli v obci problémys prihlasovaním sa na trvalý pobyt, ale v menšom počte. Niektorí občania z osady Dobrá sazapájajú do života obce, ale že by to bolo nejako aktívne, nemôže povedať. Začiatkomnovembra   minulého   roka   sa   podľa   jeho   informácií   pokúsilo   prihlásiť   sa   v ohlasovniniekoľko osôb, asi dvaja alebo traja, na počet sa presne nepamätá. V rokoch 2006 až 2010 saprihlásilo do obce cca 10 obyvateľov. Skupinu 119 občanov podľa jeho názoru organizovalodporca, ktorý ich dezinformoval, pretože podľa neho niektorí ani nevedeli, z akého dôvodusa   majú   prihlásiť   na   trvalý   pobyt.   Odporca   organizoval   týchto   ľudí   prostredníctvominternetovej   stránky   domasacity.sk   a prostredníctvom   tejto   stránky   uvádzal   polopravdya skreslené informácie. Odporca už pred týmito voľbami viackrát kandidoval na funkciustarostu a vždy neúspešne. Je toho názoru, že prihlásením sa 119 občanov rozhodne došlok ovplyvňovaniu volieb, pretože podľa volebnej komisie sa drvivá väčšina týchto občanovzúčastnila   týchto   volieb   a podľa   jeho   názoru   volila   odporcu.   Občania,   ktorí   patriado namietanej   skupiny   119   občanov,   sa   aktívne   nezapájali   do   života   obce,   resp.   ibavýnimočne. Nemôže tvrdiť, že by títo občania žili s obcou, že by zápasili s problémami,ktoré obec mala. Myslí si, že pokiaľ by sa týchto 119 obyvateľov nezapojilo do volieb,vzhľadom aj na bývalé výsledky volieb, by p. nemal šancu mať úspech vo voľbách.V určitom období, keď sám pôsobil ako poslanec obecného zastupiteľstva (2011), odporcabol hlavným kontrolórom obce, pričom bol z tejto funkcie odvolaný. Je toho názoru, že zainternetovou stránkou stojí odporca. Pokiaľ ide o petíciu za záchranu Domaše, vie, že takátoexistovala. Nevie, koľko ľudí ju podpísalo (právny zástupca odporcu dodáva, že asi 16 000),a nevie, kto bol v petičnom výbore. Ďalej uvádza, že podali podnet na Okresnú prokuratúruVranov nad Topľou. Zatiaľ, pokiaľ vie, nebolo vo veci rozhodnuté. Sťažovateľ dodal, žezákon   presne   ustanovuje   podmienky   na   prihlásenie   sa   na   trvalý   pobyt   v nebytovýchpriestoroch.   Zastáva   názor,   že   v prípade ⬛⬛⬛⬛ došlo   zo   strany   obcek pochybeniu ako ohlasovne. Nevie, kto bol v tom čase starostom obce. Zotrváva na tom, čouviedol na strane 9 sťažnosti, že aj k pánovi boli prihlásení na trvalý pobyt občaniauvedení v písomnom podaní, hoci priznáva, že v obci v súvislosti so súpisnými číslami súurčité   nezrovnalosti.   Má   vedomosti   o tom,   že   v katastri   obce   Kvakovce   vlastnianehnuteľnosti aj manželia. So súpisným číslom môžu byť nezrovnalosti, alestále je to problematika rekreačnej chaty. Uviedol, že sa stalo, že na zasadnutí obecnéhozastupiteľstva   zástupcovia   chatárov   chceli   diskutovať   o svojich   problémoch.   Pokiaľ   ideo zrušenie   diskusie,   dodáva,   že   rokovanie   obecného   zastupiteľstva   sa   riadi   rokovacímporiadkom a pokiaľ obecné zastupiteľstvo odsúhlasí, že niekto môže vystúpiť v diskusii, jeto umožnené, pokiaľ nesúhlasí, tak to možné nie je. Nepamätá sa, či niekedy niekomunebolo umožnené vystúpiť pred obecným zastupiteľstvom. Pokiaľ ide o ekonomický efektz rekreačnej   oblasti   Domaše   pre   samotnú   obec,   ide   podľa   neho   o príjem   do   rozpočtu,konkrétne dane z nehnuteľností. Percentuálny podiel dane z nehnuteľností z uvedenej oblastinevie uviesť, výber daní je podľa neho asi na 40 %. Pokiaľ ide o volebné moratórium, podľajeho názoru aj odporca vo svojom stanovisku k sťažnosti, ktoré doručil ústavnému súdu,potvrdil, že deň pred voľbami boli v obci rozdávané letáky. Podľa informácie, ktorú má odsvedkov, to bol odporca, ktorý tieto letáky roznášal.

74. Svedok ⬛⬛⬛⬛ uviedol, že vzhľadom na to, že v rekreačnej oblastimá nehnuteľnosti, už dávno sa chcel zúčastniť na riadení vecí verejných. Tento svoj postojdeklaroval pri viacerých stretnutiach občanov, ktorí prejavili ten istý názor ako on. Bolpoverený väčšinou zo 119 občanov, chatárov, tými, ktorí majú vlastnícky vzťah v danejoblasti. Každá jedna osoba ho podľa jeho vyjadrenia jednotlivo splnomocnila, resp. osobnesplnomocnila,   aby   vykonal   ohlásenie   trvalého   pobytu   v obci.   Na   základe   týchtosplnomocnení prišiel 6. novembra 2014 spolu s manželkou a p. na Obecný úradv Kvakovciach. Po predložení dokladov pracovníčke úradu pochopil, že ju prekvapili, a popredložení týchto dokladov odišla za p. starostom. Neskôr od nich vyžadovaladoklady nad rámec zákona, konkrétne kolaudačné rozhodnutia, a neskôr prestala s nimikomunikovať. Tak z úradu odišli s tým, že pracovníčka deklarovala, že ona ich prihlásiťnemôže. Následne v pondelok 10. novembra 2014 boli znovu na obecnom úrade, takistos p. a manželkou.   Znovu   predložili   doklady   a splnomocnenia   na   prihlásenieobčana   na   rodinný   dom   nachádzajúci   sa   v chatovej   oblasti.   Pracovníčka   po   predloženídokladov odišla na chodbu, kde sa zdržala asi polhodinu, predpokladá, že telefonovala.Po dlhšom čase sa vrátila a začala vypisovať prihlasovací lístok jedného občana. Následneim po tomto úkone oznámila, že musí súrne odísť a ostatné doklady v tomto momentevybavovať nebude. Zároveň doklady, ktoré jej dali vo štvrtok, odmietla s tým, že nemôžeprihlásiť ľudí na trvalý pobyt. Následne sa dozvedel, že obec Kvakovce zmenila úradnéhodiny, kde v podstate zápis občanov limitovala na dve hodiny týždenne, má dojem, že tobol pondelok. Podotýka, že na internete zmena týchto úradných hodín nebola uvedená.Následne navštívili políciu a vzhľadom na to, že obec bezodkladne nekonala, požiadalio zapísanie občanov na trvalý pobyt. Celú dokumentáciu protokolárne odovzdali OR PZ,oddeleniu   prihlasovania   vo   Vranove   nad   Topľou.   Pokiaľ   ide   o splnomocnenie,poznamenáva, že určitá časť skupiny 119 občanov splnomocnila zastupovaním aj.   Udáva,   že   býva   sezónne   aj   v Kvakovciach,   aj   v Prešove,   keďže   má   viacnehnuteľností, teraz býva v Kvakovciach. Adresu na občianskom preukaze nezmenil z tohodôvodu,   že   dochádza   k indexácii   v obci   Kvakovce   a v chatovej   oblasti   dochádzak pomenovaniu ulíc. S myšlienkou prihlásiť sa na trvalý pobyt v obci Kvakovce sa zaoberaluž   dávno   s tým,   že   spolu   s ostatnými   chatármi   si   mysleli,   že   v obci   dôjde   k   nejakýmzmenám   a nebudú   sa   musieť   podieľať   na   správne   verejných   vecí.   Niektorí   chatári   saprihlásili na trvalý pobyt už omnoho skôr. Pri vybavovaní splnomocnení sa stretol skoros každým,   ale   pomáhala   mu   aj   manželka   a pán.   Dňa   10.   novembra   2014   žiadalo vydanie potvrdenia od pracovníčky obecného úradu o tom, že chcel prihlásiť na trvalýpobyt   občanov,   ktorí   ho   splnomocnili,   avšak   takéto   potvrdenie   dostal   iba   pán.Uviedol, že nevie, koľkí zo 119 splnomocniteľov splnomocnili jeho. Pracovníčke dokladypredložil asi v prípade dvoch alebo troch osôb, možno viac, tieto boli v zakladačoch, avšakpracovníčka nereagovala. Má dojem, že išlo o pani. Na predložený list obecnéhoúradu č. 352/51/2014 zo 6. novembra 2014 s tým, aby identifikoval podpis na tomto liste,svedok udáva, že je možné, že taký list dostal, ktorý však niekde založil s tým, že sadomnieval, že nedostali súhlas na prihlásenie na trvalý pobyt. Podotýka, že došlo s pani aj k výmene názorov, k roztrhaniu dokumentov. Svedok ďalej uviedol, že popondelku 10. novembra 2014 už odišiel na políciu a nevie o tom, či podateľňa na obecnomúrade v stredu fungovala. Po 10. novembri 2014 s obcou už nekomunikoval. V súčasnostimá trvalý pobyt v budove pána, ktorý je deklarovaný ako rodinný dom. Pokiaľ sazdržiava v obci, tak v tejto budove alebo v susednej budove pána, ktorému sámpredal pozemky. V dome pána je nahlásených 7 osôb. Príbuzenské väzby medzitými 7 prihlásenými nie sú. Prevažnú väčšinu roka sa zdržiava v Kvakovciach. Pokiaľ ideo poplatok za odpad, predpokladá, že tento platí majiteľ budovy, predpokladá, že aj za jehoosobu. Spresňuje, že vlastní rozostavané nehnuteľnosti a tiež chatu. Chata nie je obývateľnáa nie   je   ani   skolaudovaná.   Nevie   povedať,   na   akom   parcelnom   čísle   sa   uvedená   chatanachádza, má viacero nehnuteľností. V živnostenskom registri, resp. v obchodnom registri,zmenu svojej adresy nenahlásil z toho dôvodu, lebo čaká na zmenu názvu ulíc. Zmenubydliska   nepovažuje   za   formálnu   zmenu,   lebo   v registri   občanov   sa   zmena   bydliskaobjavila.   Svoje   bydlisko   zatiaľ   nenahlásil   žiadnym   orgánom   z 8   inštitúcií,   kde   by   tútozmenu nahlásiť mal, čaká na zmenu občianskeho preukazu. Nezúčastnil sa nikdy zasadnutiaObecného   zastupiteľstva   v Kvakovciach,   ale   sledoval   udalosti   na   internete.   Podnet   naobecné   zastupiteľstvo   nedal,   ale   domnieva   sa,   že   sa   podnety   chatárov   na   obecnézastupiteľstvo dostali prostredníctvom občianskeho združenia. Tieto podnety mali vzniesťna   obecnom   zastupiteľstve   ľudia,   ktorí   sa   tým   intenzívnejšie   zaoberali.   On   tieto   vecikomunikoval   s pánom.   Pravdou   podľa   jeho   tvrdenia   je,   že   pani,pracovníčka obecného úradu, pred nimi roztrhala doklady, nazdáva sa, že ide o ten list,ktorý nemá, ktorý predložil ústavnému súdu právny zástupca pána. To, čo je teraz naDomaši-Dobrej, je podľa neho žalostný stav, nemôže tam zavolať ani svojich priateľovzo zahraničia, a práve preto sa rozhodol zúčastňovať sa na správe vecí verejných.

75. Svedok ⬛⬛⬛⬛ uviedol, že na trvalý pobyt v obci Kvakovce chcelprihlásiť seba a svoju manželku. Prvá návšteva obecného úradu bola 6. novembra 2014spolu s p. a p.. Pracovníčke predložili všetky doklady, ktoré sú potrebnépodľa   zákona.   Po   predložení   dokladov   pracovníčka   tieto   prevzala   a odišla   k pánovistarostovi. Asi po 10 minútach vyšla z jeho kancelárie s tým, že požadovala, aby predložilkolaudačné rozhodnutia od svojej chaty. Na jeho pripomienku, že pracovníčka požadujedoklad nad rámec zákona, pracovníčka trvala na tom, že má na to právo a potrebuje ajkolaudačné   rozhodnutie.   Svedok   sa   dožadoval   toho,   aby   pracovníčka   vybrala   totokolaudačné rozhodnutie z archívu. Pracovníčka skonštatovala, že ona nemá túto agendu, máju jej kolegyňa. Na naliehanie, aby bezodkladne vydala potvrdenie o trvalom pobyte, čo jepovinná   urobiť,   prestala   komunikovať.   Potom   odišiel   s   ostatnými   z obecného   úradu.V pondelok ráno aj s p. sa znovu dostavili na obecný úrad a pracovníčke predložilkolaudačné   rozhodnutie.   Pracovníčka   si   letmo   prezrela   kolaudačné   rozhodnutie   a ponahliadnutí do počítača povedala, že ho nemôže prihlásiť na pobyt, keďže jeho chata jeurčená na rekreáciu. Pripomína, že jeho chata je označená ako rekreačná chata. Vyčítalpracovníčke, resp. obci, že má nerovný prístup k občanom, lebo podľa jeho vedomostíaspoň 15 občanov je prihlásených na rovnaký druh objektu. Pracovníčka na tieto argumentynereagovala. Pracovníčka mu vydala stanovisko, ktoré dala vzápätí vytlačiť, predpokladá, žeho mala pripravené. Opakovane pracovníčke kládol otázku, prečo je voči nemu uplatňovanýiný prístup ako napr. proti pánovi, ktorý na rovnaký druh nehnuteľnosti má vydanýtrvalý pobyt, ale odpoveď nedostal. Prevzal stanovisko a predpokladal, že sa obec taktobude správať, lebo už to tak bolo v roku 2006. Mal pripravenú alternatívu a predložil pani list vlastníctva, kolaudačné rozhodnutie, súhlas vlastníka rodinného domu – pána, ktorý má na Domaši objekt skolaudovaný ako rodinný dom. Pani tietodoklady prevzala, odišla na chodbu. Bolo počuť telefonovanie. Potom sa vrátila a vydalapotvrdenie o pobyte. Potom dal doklady svojej manželky, v tom pani prestalakonať, odmietla prevziať doklady a povedala, že musí z úradu súrne odísť v služobnej veci.Svedok trval na vybavení svojej veci a argumentoval, že sú tu dve pracovníčky, sú úradnéhodiny, chcel, aby sa vo veci konalo. Pani oznámila, že jej kolegyňa ju zastúpiťnemôže, lebo tieto veci robí ona, a nemôže ísť za ňu ani na matriku, a potom z úradu odišla.Potom odišli do Vranova nad Topľou na OR PZ. Pracovník oddelenia dokladov prevzalvšetky doklady   na   základe   ich   žiadosti,   a 119 osôb zaevidoval na   trvalý pobyt v obciKvakovce.   Svedkova   manželka   bola   prihlásená   na   trvalý   pobyt   políciou,   preto   majú   smanželkou rôzne adresy trvalého pobytu v obci Kvakovce. V občianskom preukaze nedalpozmeniť svoje údaje o trvalom pobyte z dôvodu, že v obci sa ulice pomenúvajú a zatiaľnechce tieto zmeny vykonať. V obci Kvakovce býva od roku 2003. S obcou podľa jeho slovkomunikoval,   mal   negatívne   skúsenosti.   Rekreačná   oblasť   v roku   2004   mala   úmyselodčleniť sa od obce, problémy boli riešené aj v Národnej rade Slovenskej republiky, neskôrbol účastný petície proti technoparty. Bol predsedom petičnej komisie. Ďalej to bola petíciaza obnovenie Domaše. Petícii o technoparty obecný úrad vyhovel, nepovolil túto akciu,napriek tomu sa akcia konala, podľa jeho vedomostí aj so súhlasom obce. Viackrát sazúčastnil zasadnutia obecného zastupiteľstva so skupinou asi 10 chatárov. Chceli, aby akobod programu boli zaradené aj problémy rekreačnej oblasti Domaša-Dobrá. Starosta s týmnesúhlasil a nikto nebol za. Pamätá sa, že bola zrušená diskusia o tomto bode programu. Mávedomosti   o tom,   že   tieto   skutočnosti   boli   v tom   čase   zaznamenané   na   videokameru.Poznamenáva,   že   celý   priebeh   prihlasovania   na   trvalý   pobyt   6.   novembra   2014   a 10.novembra 2014 pani nahrávala na video, a preto na USB kľúči túto nahrávkuposkytol ústavnému súdu. Ďalej udáva, že už v minulosti bol prihlásený na trvalý pobytv obci Kvakovce. Bolo to asi v období rokov 2006 až 2010. Udáva, že je možné, že saprihlásil na trvalý pobyt v období 23. novembra 2010 a odhlásil 3. decembra 2010, následnesa   opätovne   prihlásil   4.   novembra   2011   a odhlásil   5.   decembra   2012.   Dôvodom   tohtokonania   bola   skutočnosť,   že   obecná   samospráva   sa   nezaujímala   dostatočne   o potrebyobčanov,   a   preto   sa   odhlásil   z trvalého   pobytu,   lebo   nebol   ochotný   žiť   pod   takoutosamosprávou. Je možné, že v obdobiach, keď sa prihlásil na trvalý pobyt, boli komunálnevoľby. V roku 2010 a 2011 hlasoval v komunálnych voľbách v obci Kvakovce. Snažil saaktívne zapájať do správy vecí verejných. Presne nevie, koľko ľudí ho splnomocnilo navybavenie trvalého pobytu, ale bolo to asi 10 ľudí. Vzhľadom na negatívne skúsenostis prihlasovaním na trvalý pobyt ho občania splnomocnili na vybavovanie tejto záležitosti.Občania   ho   oslovili   v tejto   súvislosti, nie   on   ich.   Dopĺňa,   že   pri   presadzovaní   svojichzáujmov sa chatári organizovali do občianskeho združenia. Toto združenie neprevádzkujeinternetovú stránku. Existuje internetová stránka domasacity.sk, ktorá je verejná a môže naňu prispievať každý. Chatárov v podstate reprezentuje ako podpredseda, chatári nadnášajúsvoje problémy aj pani, majiteľke hotela. Udáva, že vyrastal na Domaši a cíti sabyť zviazaný s touto oblasťou.

76. Svedok pplk. ⬛⬛⬛⬛ sa pridržiava svojho písomného vyjadreniaa udáva, že svoju právomoc na rozhodnutie o prihlásenie na trvalý pobyt 119 občanov ORPZ vyvodilo zo zákona, konkrétne zákona č. 253/1998 Z. z. a jeho ustanovenia § 23a, ktorénielen umožňuje, ale dáva povinnosť OR PZ, aby takto postupovalo. Pričom OR PZ tútosvoju kompetenciu nevyužilo prvýkrát, ale aj v roku 2006 a takisto pred voľbami uplatniloasi desaťkrát svoju právomoc. Nečinnosť obce Kvakovce OR PZ vyvodilo z podnetu, ktorýbol daný, a jednak z činnosti pracovníčky obce. S pani osobne komunikovala pýtal sa, prečo nekoná v danej veci. Pracovníčka v tom čase svedka poučila, že si mánaštudovať zákon a poznámky pod čiarou. Svedok pracovníčke následne oponoval v tom, žežiadajú materiály, ktoré sú nad rámec zákona, keďže v § 3 ods. 8 tohto zákona sú taxatívnestanovené materiály, ktoré má predložiť občan. OR PZ celé dva dni overovali správnosťtýchto dokladov vzhľadom na to, že tam bolo veľa splnomocnení a prihlásení na cudziuchatu,   čo   zákon   umožňuje.   Ďalej   za   nekonanie   ohlasovne   považuje   aj   to,   že   niekoľkomesiacov predtým (18. septembra 2014) bola na trvalý pobyt prihlásená pani zarovnakých   podmienok,   čiže v tej   veci   sa   konalo,   a považoval   to   za   nerovnaký   prístupk prihlasovateľom trvalého   pobytu.   Takisto   obec   Kvakovce   prihlásila   viacero   občanov,rovnako na rekreačné chaty a za tých istých podmienok. Vzhľadom na splnomocnenia, ktoréneboli staršie ako tri mesiace, OR PZ nepreverovalo u všetkých občanov, či sa prihlásili doohlasovne obce Kvakovce, a ani preto, že zákon nezakazuje, aby sa občan prihlásil na trvalýpobyt na základe splnomocnenia. Doklady všetkých 119 občanov boli preverené, trvalo todva dni, ani on nemôže mať záujem na tom, aby bolo vybavené niečo v rozpore so zákonom.Svedok tieto materiály dostal od dvoch splnomocnencov, a keď sa spýtal pani,prečo   odmietla   materiály   prevziať,   odpovedala,   že   neboli   kompletné.   Skutočnosť,   čisplnomocnenci   predložili   doklady   všetkých   119   občanov   pracovníčke   obecného   úradu,preveroval   telefonicky.   Udáva,   že   OR   PZ   v tomto   prípade   supluje   úlohu   ohlasovne,odhlasovacie lístky boli zaslané do predchádzajúcich trvalých pobytov, prihlasovací lístokbol zaslaný na Obecný úrad Kvakovce a štatistické hlásenia o zmene pobytu boli zaslané naŠtatistický úrad v Trnave. Faktom je, že občania, ktorí získali nový trvalý pobyt, malivymeniť   svoj   občiansky   preukaz,   ale   to   už   ovplyvniť   OR   PZ   nevie.   Ďalej   udáva,   žeskutočnosť, že si občania následne nevymenili občianske preukazy, nemá vplyv na trvalýpobyt. S pánom starostom v tejto záležitosti v kontakte nebol, iba elektronickouformou, okrem pani komunikoval s pani.

77. Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ uviedla, že svoj občiansky preukaz zatiaľnevymenila z toho dôvodu, lebo jej bolo povedané, že sa budú prideľovať nové súpisné číslaa budú nové názvy ulíc, a aby počkala, kým sa tento proces ukončí. Ešte v lete sa dozvedelao tom, že je možnosť zmeniť pomery, aby obec nefungovala tak, ako dovtedy, a dozvedelasa, že pred voľbami je možné pána splnomocniť, aby chatárov zastupoval pri ohlásenítrvalého pobytu v obci Kvakovce. Keďže sama asi 9 mesiacov v roku strávi na Domaši, a ajkvôli starej matke jej snúbenca sa rozhodla prihlásiť na trvalý pobyt v obci. Základné vecina Domaši, ako je čistota a podobne, podľa jej názoru chýbajú, nepáči sa jej to, preto sarozhodla prihlásiť na trvalý pobyt. Predtým mala trvalý pobyt v Prešove. Na Domaši žiadnunehnuteľnosť nevlastní. Je prihlásená na chate súp. č. a aj sa tam zdržiava. Zapájala sado života obce, najmä keď boli cyklistické akcie. Zatiaľ sa nepokúšala prihlásiť na trvalýpobyt, ale je na Domaši činná už štyri roky. Zo 119 prihlásených občanov pozná asi 10 %ľudí. Nemala dôvod prihlásiť sa na trvalý pobyt sama, keďže spoznala pána bolo tomožné cez jeho osobu. Pohnútkou prihlásiť sa na trvalý pobyt bolo aj to, že sa mali konaťkomunálne   voľby.   O problémy   obce   sa   nezaujímala.   Záujmy   chatárov   sa   snažiareprezentovať podľa jej vedomostí ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, pán a ⬛⬛⬛⬛. Ďalej poznamenáva, že rokovaní obecného zastupiteľstva sanikdy nezúčastnila, priamo na obec ani nedala žiadny podnet na zlepšenie pomerov. To, abysi nemenila občiansky preukaz, resp. v tomto smere nič nepodnikla, jej povedal pán.Pracuje v Prešove. Každý deň nechodí z Domaše do Prešova. Na akciách, ktoré sa konali naDomaši a na ktorých sa zúčastnila, pána nestretla.

78.   Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ uviedla,   že   je   to   15   rokov,   čo   sa   s manželomrozhodli odísť z mesta, a keďže si kúpili penzión na Domaši, rozhodli sa zmeniť svoj domov.Otázka trvalého pobytu je u nich podľa jej slov zložitejšia, pretože na Domaši prevádzkujehotel, ktorý tiež nemá sídlo v obci kvôli pošte a komunikácii s úradmi. Poznamenáva, žetoto nebolo jej prvé prihlásenie sa na trvalý pobyt v obci, už sa prihlásila asi pred štyrmirokmi a bola prihlásená asi rok a pol. Odhlásila sa z dôvodu komplikácií, ktoré spomenula.Nemala problém s tým, že mala trvalý pobyt v Prešove, ale pokiaľ ide o politickú stránkuveci, aj keď predtým veľmi dobre komunikovala s pánom a ďalšími, problémy bolis tým, že neboli voličmi v obci Kvakovce. Nebola v konflikte ani s pánom, aleproblém vidí skôr v tom, že predstavitelia obce neboli schopní riešiť problémy, pretože sanazdáva, že oni mali vychádzať v ústrety voči svojim voličom. S manželom vlastní v obcipenzión. Niekoľko zo spomínaných 119 občanov pozná. Vie o tom, že s prihlasovaním sa natrvalý pobyt iní mali problém, bola to podľa nej aféra, o ktorej každý vedel. Ďalej udáva, žekeďže boli problémy s prihlasovaním sa na trvalý pobyt, chcela sa vyhnúť tomuto konfliktu.Keď sa dozvedela, že niekto bol prihlásený a niekto nie, rozhodla sa splnomocniť pána, pretože sa poznajú od mladosti (svedkyňa dňa 28. januára 2015 doplnila písomnesvoju výpoveď, podľa ktorej si nie je istá, či splnomocnila ⬛⬛⬛⬛ alebo ⬛⬛⬛⬛, pozn.). V súčasnosti býva na Domaši-Dobrej vo vlastnom penzióne. Trvalýpobyt má prihlásený v budove pána. Nevie, koľko ľudí býva u pána, onatam nebýva. Ďalej udáva, že sa prihlásila na trvalý pobyt preto, aby mohla ovplyvňovaťdianie na Domaši-Dobrej, je to jeden z dôvodov, ale predovšetkým preto, že tam   žije.Okrem petičnej akcie technoparty sa na rokovaní obecného zastupiteľstva nezúčastňovala,ale   osobne   často   komunikovala   problémy   s bývalými   starostami,   ktorí   boli   nápomocní.Je členkou   komisie   cestovného   ruchu.   Komisia   fungovala   spôsobom,   že   sa   členoviastretávali a prerokovávali program na leto. Komisia zo začiatku (asi od r. 2010) pracovalaveľmi sľubne, ale odvtedy výstupy neboli žiadne. Poznamenáva, že je to už pár rokov, čoboli u nej v hoteli ubytovaní svadobčania a došlo k úmrtiu jedného hosťa, sanitka malaproblém s príjazdom vzhľadom na to, že je problém s číslovaním budov. Problémy sú naDobrej predovšetkým s hlučnosťou. Jej sa osobne dotýka, že ráno o 4.00 h nemôže spať.Rovnako má problém s tým, že sa postaví nelegálna stavba za jej plotom.

79. Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ uviedla, že na obecnom úrade je zamestnanáod júna 2013, predtým pracovala na dohodu a od 1. júla 2014 je zamestnaná na zmluvu. Jejnáplňou práce sú administratívne práce stavebného úradu, výrubu drevín, zapisovanie došleja odoslanej   pošty,   zápisnice   z obecného   zastupiteľstva,   vybavovanie   podaní   v súvislostiso zákonom o informáciách. Od augusta 2014 sú jej náplňou práce aj činnosti súvisiaces podateľňou a ohlasovňou. Nemali nikdy problémy s ohlasovaním občanov na trvalý pobyt.Pamätá   asi   na   osem   prípadov,   keď   sa   občania   prihlásili   na   rodinný   dom,   vždy   boliprihlásení.   Záležitosti   s pánom a pánom riešila   pani.   Bolaprítomná v kancelárii. Pamätá sa na návštevy pána a pána 6. a 10. novembra2014. Videla pána, pána a jednu ženu, ktorá nahrávala všetko na mobilnýtelefón. Podľa jej názoru pani jednala s týmito normálne, pokojne. Pán a pán vyvíjali   podľa   jej   názoru   nátlak,   že   majú   nárok   prihlásiť   sa   na   pobyt narekreačnú chatu. Vie, že pán predložil päť prípadov, sama to overovala. Udáva, žetýždeň pred voľbami podateľňa obecného úradu fungovala. Udáva, že sa nepamätá na to, žeby v podateľni chatári podali nejaký podnet. Ďalej dopĺňa, že na chatu je možné prihlásiťtrvalý   pobyt   len   vtedy,   ak   časť   tejto   budovy   bude   slúžiť   na   bývanie.   Rozdiel   medzipodateľňou a ohlasovňou je podľa jej názoru v tom, že podateľňa je prvý kontakt občanas obcou.

80. Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ uviedla, že na obecný úrad nastúpila 9. júna 2014.Medzi   inými   činnosťami   je   jej   pracovnou   náplňou   aj   činnosť   týkajúca   sa   evidencieobyvateľstva. S prihlasovaním neboli problémy odkedy je v úrade, väčšinou sa prihlasovalona rodinné domy v obci, jeden prípad sa stal v septembri, že kolegyňa prihlásila trvalý pobytna nebytovú budovu. Išlo o prípad pani. Dňa 18. septembra 2014 zistili, že obecurobila chybu. Keďže pani sa prihlasovala do domu rodiny, kde malioni trvalý pobyt od roku 2013, kolegyňa sa domnievala, že všetko bolo v poriadku, a ďalejvec neskúmala. Dodáva, že pani sa prihlásila na trvalý pobyt 18. septembra 2014,avšak 21. septembra 2014 matka pani doniesla kandidátnu listinu na poslankyňudo   obecného   zastupiteľstva   a kandidátnu   listinu   na   starostku   obce   Kvakovce.   Po tomtotermíne   boli   prihlásení   ďalší   občania   do   obce   Kvakovce   do   rodinných   domov.   Dňa6. novembra 2014 do kancelárie prišli pán a pán, bola s nimi ešte jedna pani.Prvý predkladal prihlasovacie lístky pán, druhý lístok bol jeho manželky a potomnasledovali mená a. Pán ich chcel prihlásiť ako splnomocnenec.Pán jej   povedal,   že   podľa   metodického   pokynu   Ministerstva   vnútra   Slovenskejrepubliky je obec povinná prihlásiť na trvalý pobyt aj v prípade, ak ide o nebytovú budovu –rekreačnú chatu. Ona povedala, že by bolo vhodné, aby predložil kolaudačné rozhodnutie,lebo ide o rozhodnutie stavebného úradu, z ktorého by vedela vyčítať, či je tam aj časť, ktoráslúži na trvalé bývanie. Pán nemal pri sebe kolaudačné rozhodnutie. Vyžiadal ho ajpísomnou formou, a to v ten istý deň. S pánom bola záležitosť v ten deň ukončená.Potom predložil žiadosť pán, ale nie svoju, ale žiadosť pani. Takistonemal kolaudačné rozhodnutie, pričom išlo o rekreačnú chatu. Povedal, že to je v poriadku,že to nebude problém doniesť. Svedkyňa uviedla, že tieto osoby znovu prišli na obecný úrad10. novembra 2014. Pán predložil kolaudačné rozhodnutie, z ktorého sa nedalo podľaslov svedkyne vyčítať, či je tam časť budovy slúžiaca na bývanie. Preto vydala stanovisko,ktoré je súčasťou spisu. Pán už nepredkladal ničí prihlasovací lístok, ani svoje, aleani ako splnomocnenec. Ďalej udáva, že 6. novembra 2014 splnomocnenci chceli ohlásiťtrvalý pobyt iba u spomenutých občanov, viac nikoho nežiadal. Pán aj pán dostali   doklad,   v ktorom   obec   žiadala,   aby   predložili   kolaudačné   rozhodnutie   k stavbe.Obaja tento doklad prevzali. Metodický pokyn, na ktorý sa odvolával pán, obecskúmala,   avšak   neskôr   boli   vydané   ďalšie   metodické   pokyny,   a preto   na   predloženýmetodický   pokyn   nemohli   prihliadnuť.   Neskôr   OR   PZ   poslalo   prihlasovacie   lístky,   aležiadne iné dokumenty pritom neboli, ani súhlas vlastníka na zadnej strane prihlasovacieholístka nebol. Nahliadnutím do prihlasovacích lístkov, ktoré boli zaslané z polície, zistila, ževäčšina podpisov na 119 prihlasovacích lístkoch v porovnaní s dokladmi zrejme nesedí.Zo svojich záznamov zistila, že zo 119 prihlásených občanov sa niektorí už aj predtýmhlásili   na trvalý   pobyt,   niektorí   ako   napr.   pani aj   trikrát   a vždy   na   inúnehnuteľnosť.   Pritom   pani nevlastní   žiadnu   nehnuteľnosť   v katastri   obceKvakovce. Podobne to bolo podľa svedkyne v prípade ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ st.a ml., ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛. Pokiaľ ideo vytýkanú nečinnosť zo strany OR PZ, dodáva, že ohlasovňa v obci Kvakovce nebolanečinná. O činnosti svedčí podľa nej aj to, že na počkanie obec vydala doklady. Pokiaľ ideo číslovanie   chát,   dodáva,   že   samotné   OR   PZ   v roku   2008   vyhovelo   obci   o zrušenieevidenčných čísel v poradí 1 až 449, ako aj súpisné čísla, o tejto skutočnostisvedkyňa doložila listinné dôkazy. Písomnosti, ktoré predložila, má zo zakladača, ktorý bolzaložený   a pripravovaný   k sťažnosti.   S nikým   zo sťažovateľov   sa   nepripravovala   na   tútosvedeckú   výpoveď.   Absolvovala   aj   školenia   týkajúce   sa   predmetu   jej   činnosti,   teda   ajohlasovne. Vyžadovala kolaudačné rozhodnutia, i keď toto môže mať obec k dispozícii, aleona   do   agendy   svojich   kolegýň   nechodí.   Práve   z uvedeného   dôvodu   by   vyžadovalakolaudačné   rozhodnutie   od   každého.   Pod   bývaním   rozumie   aspoň   jednu   miestnosťvyčlenenú na bývanie, ktorá zodpovedá vyhláške. Nevie, aký čas trvala návšteva pána a pána.   Vzniknutú   situáciu   oznámila   starostovi.   Skutočnosť,   že   katasternehnuteľností zapisuje nehnuteľnosti aj podľa kolaudačného rozhodnutia, neskúmala, nie jeto jej povinnosť. Nespomína si, či jej pán a pán uviedli skutočnosť, že katasterzapíše   nehnuteľnosť   do   evidencie,   až   keď   je   vydané   kolaudačné   rozhodnutie.   Súhlasvlastníka   na   prihlásenie   trvalého   pobytu   podľa   jej   konzultácie   s MV   SR   môže   byť   ajsamostatne.

V. Relevantná právna úprava

81. Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejnýchvecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa čl. 64a ústavy obec a vyšší územný celok sú samostatné územné samosprávnea správne celky Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalýpobyt. Podrobnosti ustanoví zákon.

Podľa   čl.   69   ods.   2   ústavy   obecné   zastupiteľstvo   tvoria   poslanci   obecnéhozastupiteľstva. Poslancov volia na štvorročné obdobie obyvatelia obce, ktorí majú na jejúzemí trvalý pobyt. Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe všeobecného, rovnéhoa priameho volebného práva tajným hlasovaním.

Podľa čl. 69 ods. 3 ústavy starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jejúzemí trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajnýmhlasovaním na štvorročné obdobie. Starosta obce je výkonným orgánom obce; vykonávasprávu obce a zastupuje obec navonok. Dôvody a spôsob odvolania starostu pred uplynutímvolebného obdobia ustanoví zákon.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti voliebdo orgánov územnej samosprávy.

Podľa   §   59   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť preneústavnosť alebo nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledkuvolieb môže podať okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politickástrana, ktorá sa na voľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebokandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.

Podľa § 59 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť proti výsledku volieb do orgánumiestnej samosprávy môže podať aj protikandidát, ktorý získal aspoň 10 % hlasov. Sťažnosťmôže podať aj najmenej 10 % voličov príslušného volebného obvodu; k sťažnosti musia byťpripojené podpisy a adresy týchto občanov.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadnezvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.Podľa § 63 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípadoch uvedených v odseku 1písm.   a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.

Podľa § 63 ods. 3 zákona o ústavnom súde nález, ktorým sa vyhlásili voľby zaneplatné,   doručí   sa   aj   s   odôvodnením   neodkladne   Národnej   rade   Slovenskej   republikya Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.

Podľa § 63 ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie uvedené v odseku 1 písm. b)a c) oznámi ústavný súd Národnej rade Slovenskej republiky alebo príslušnému orgánumiestnej samosprávy, politickým stranám a politickým hnutiam, ako aj členovi orgánuuvedenému v § 61.

Podľa   §   63   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   uznesenie   o   zamietnutí   sťažnosti   saoznamuje iba sťažovateľovi.

Podľa § 63 ods. 6 zákona o ústavnom súde   ústavný súd rozhodne o sťažnosti naneústavnosť alebo nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledkuvolieb do orgánu miestnej samosprávy do 90 dní od doručenia sťažnosti.

Podľa § 1 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnomzriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) obec jesamostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby,ktoré majú na jej území trvalý pobyt.

Podľa § 1 ods. 2 zákona o obecnom zriadení základnou úlohou obce pri výkonesamosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov.Podľa § 3 ods. 1 zákona o obecnom zriadení obyvateľom obce je osoba, ktorá mána území obce trvalý pobyt.

Podľa   §   2   ods.   1   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   346/1990   Zb.   o   voľbáchdo orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“)právo voliť do orgánov samosprávy obcí majú obyvatelia Slovenskej republiky, ktorí majúv obci trvalý pobyt a najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov veku.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. trvalý pobyt je pobyt občana spravidlav mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom časeiba jeden trvalý pobyt.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z. z. trvalý pobyt má občan len v budove alebojej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a jeurčená na bývanie, ubytovanie, alebo na individuálnu rekreáciu, ak tento zákon neustanovujeinak. Za časť budovy sa považuje aj byt.

Podľa § 3 ods. 8 zákona č. 253/1998 Z. z. občan je povinný pri hlásení trvaléhopobytu predložiť

a) platný občiansky preukaz alebo potvrdenie o občianskom preukaze; ak ide o dieťado 18 rokov, predkladá jeho zákonný zástupca rodný list tohto dieťaťa vydaný orgánmiSlovenskej republiky,

b)   platný   cestovný   doklad   Slovenskej   republiky   alebo   osvedčenie   o   štátnomobčianstve   Slovenskej   republiky,   ak   nemá   občiansky   preukaz   alebo   potvrdenieo občianskom preukaze,

c) doklad o vlastníctve alebo spoluvlastníctve budovy alebo jej časti podľa odseku 2vydaný podľa osobitného právneho predpisu,

d) písomné potvrdenie o súhlase s prihlásením občana na trvalý pobyt s osvedčenýmpodpisom vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti s údajmi podľa§   4 ods. 6 písm. b); toto potvrdenie sa nevyžaduje, ak

1. ide o prihlásenie vlastníka alebo spoluvlastníka,

2. ide o prihlásenie občana, ktorý má zriadené vecné bremeno doživotného užívanianehnuteľnosti,

3. ide o prihlásenie manžela alebo nezaopatreného dieťaťa vlastníka alebo

4.   vlastník   alebo   všetci   spoluvlastníci   budovy   alebo   jej   časti   potvrdia   svojímpodpisom na prihlasovacom lístku na trvalý pobyt súhlas s prihlásením občana na trvalýpobyt pred zamestnancom ohlasovne.

VI. Východiská a relevantné skutočnosti pre rozhodnutie ústavného súdu

82. Ústavný súd pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal predovšetkým z podanýchsťažností a ich príloh, vyjadrení odporcov a k nim zaslaných príloh, výpovedí svedkov,sťažovateľov   a odporcov,   stanovísk   dožiadaných   orgánov   verejnej   moci   a príloh   nimizaslaných, ako aj volebnej dokumentácie týkajúcej sa volieb do orgánov samosprávy obceKvakovce uskutočnených 15. novembra 2014. Ústavný súd taktiež vychádzal z vlastnejzisťovacej činnosti a zo skutočností ústavnému súdu známych z úradnej činnosti, akcentujúca rešpektujúc ústavný poriadok Slovenskej republiky a judikatúru ústavného súdu.

83. Zo zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci Kvakovce doobecného   zastupiteľstva   a starostu   obce   Kvakovce   uskutočnených   15.   novembra   2014vyplýva, že v 1 volebnom obvode s 1 volebným okrskom v obci Kvakovce bolo zapísaných479 osôb v zozname voličov, pričom vo voľbách boli vydané obálky 365 voličom a boloodovzdaných 365 obálok. Z toho bolo 362 platných hlasovacích lístkov odovzdaných prevoľby do obecného zastupiteľstva a 358 platných hlasovacích lístkov pre voľby starostuobce.   Vo   voľbách   sa   volilo   5   poslancov   obecného   zastupiteľstva   a 1   starosta   obce.Za poslancov   obecného   zastupiteľstva   obce   Kvakovce   bolo   zvolených   5   poslancov,menovite ⬛⬛⬛⬛ (178 platných hlasov), ⬛⬛⬛⬛ (160 platnýchhlasov), ⬛⬛⬛⬛ (158 platných hlasov), ⬛⬛⬛⬛ (141 platných hlasov)a ⬛⬛⬛⬛ (134 platných hlasov). Za starostu obce bol zvolený (176 platných hlasov). Z 11 členov miestnej volebnej komisie bolo pri sčítavaní hlasovprítomných 11 členov, pričom zápisnicu odmietli podpísať ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, a to z dôvodu, že nesúhlasili s výsledkami volieb, keďžeich pokladali za neústavné.

VII. Závery ústavného súdu

84. Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažnosť (sťažnosti) sťažovateľov,ktorou namietajú nezákonnosť a neústavnosť volieb poslancov Obecného zastupiteľstva obceKvakovce, ako aj nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu obce Kvakovce uskutočnených15. novembra 2014. Svoju sťažnosť smerujú aj proti výsledku uvedených volieb.

85.   Ťažiskovým   argumentom   sťažovateľov   je,   že   dva   dni   pred   voľbami,   t.   j.13. novembra 2014, sa účelovo a v rozpore so zákonom prihlásilo na trvalý pobyt v obci ⬛⬛⬛⬛ obyvateľov. Okrem účelovosti tohto prihlásenia sťažovatelia broja aj protispôsobu, akým prihlásenie týchto 119 obyvateľov prebehlo. Namietajú predovšetkým to, že119   obyvateľov   nebolo   prihlásených   na   trvalý   pobyt   v obci   Kvakovce   prostredníctvomohlasovne obce Kvakovce, ale prostredníctvom OR PZ, pričom podľa mienky sťažovateľovOR   PZ   nemalo   právomoc   v tomto   prípade   prihlásiť   obyvateľov   na   trvalý   pobyt   v obciKvakovce, keďže sa domnievajú, že ohlasovňa obce Kvakovce nebola nečinná vo veciprihlásenia 119 obyvateľov na trvalý pobyt v obci Kvakovce. Sťažovatelia ďalej namietajú,že 119 obyvateľov obce Kvakovce bolo OR PZ prihlásených na rekreačné chaty, ktoré súpodľa ich názoru nebytovými stavbami, na ktoré sa fyzická osoba nemôže v zmysle zákonač. 253/1998 Z. z. v spojení s § 43c stavebného zákona prihlásiť na trvalý pobyt. Medziďalšie námietky sťažovateľov patrí námietka prihlasovania 119 obyvateľov na trvalý pobytbez   súhlasu   vlastníkov   nehnuteľností,   prihlasovania   119   občanov   priamo   na   ohlasovňu(obec),   namietanie   autenticity   prihlášok   na   trvalý   pobyt,   ako   aj   porušenie   volebnéhomoratória.

1. Všeobecne k významu samosprávy

86.   Možnosť   ľudí   obývajúcich   určitú   oblasť   spravovať   časť   verejných   vecí   namunicipálnej úrovni prostredníctvom svojich volených reprezentantov je neodmysliteľnoučrtou rozvoja demokracie. Na vhodnosť (z pohľadu efektívnejšej správy vecí priamo sadotýkajúcich obyvateľov určitej oblasti), dôležitosť (z pohľadu myšlienky decentralizácie)a legitímnosť (z pohľadu demokratizácie výkonu verejnej moci) správy časti verejných vecína   lokálnej   úrovni   (úrovni   územnej   samosprávy)   kontinuálne   poukazuje   už   desaťročiaodborná spisba   (porov.   napr.   Mill,   John   Stuart.   Considerations   on   representativegovernment. Londýn: Longman, Green, Longman, Roberts and Green, 1865. s. 111 a nasl.;Smith, Joshua Toulmin. Local self-government and centralization. Londýn: John Chapman,1851; z domácej novšej spisby porov. napr. Orosz, L. – Svák, J. – Balog, B. Základy teóriekonštitucionalizmu. 2. vydanie. Bratislava: Eurokódex, 2012. s. 389 a nasl.). Na územídnešnej Slovenskej republiky legislatívna úprava územnej samosprávy s demokratickýmičrtami siaha desiatky rokov do minulosti, ako príklad možno uviesť rok 1849 (tzv. marcováÚstava),   resp.   rok   1870,   v ktorom   bol   prijatý   zákonný   článok   XLII   z roku   1850o usporiadaní   orgánov   verejnej   moci   (v   maď.   orig. 1870.   évi   XLII.   törvénycikka köztörvényhatóságok rendezéséről).

87.   Slovenská   republika   sa   ako   demokratický právny   štát   prihlásila   k myšlienkeprenesenia   správy   časti   verejných   vecí   na   úroveň   samosprávnu   (územnú   samosprávu).Tomu korešponduje ústavná úprava územnej samosprávy, konkrétne čl. 64 až čl. 71 ústavy.Základom   územnej   samosprávy   je   obec   (čl.   64   ústavy).   Obec   je   samostatný   územnýsamosprávny a správny celok Slovenskej republiky združujúci osoby, ktoré majú na jejúzemí trvalý pobyt (čl. 64a ústavy). Orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce(čl. 69 ods. 1 ústavy). Správu časti verejných vecí na lokálnej samosprávnej úrovni (t. j. naúrovni obcí a samosprávnych krajov) obyvatelia realizujú najmä zastupiteľskou formou, t. j.voliči   svoju   moc   v oblasti   správy   verejných   vecí   na   samosprávnej   úrovni   nerealizujúpriamo, ale prostredníctvom zvolených reprezentantov.

88.   Z ústavnej   úpravy   územnej   samosprávy   teda   vyplýva,   že   obec   ako   jednotkaúzemnej   samosprávy   je   nadaná   verejnou   mocou   (porov.   nález   ústavného   súdu   sp.   zn.PL. ÚS   6/2011   z 2.   marca   2011;   nález   Ústavného   súdu   Českej   republiky   sp.   zn.III. ÚS 1669/11 zo 7. mája 2013), pričom zdrojom tejto moci sú občania (resp. obyvatelia)s trvalým pobytom na jej území (čl. 64a ústavy). Z uvedeného vyplýva ďalšia konklúzia,v zmysle   ktorej   voľby   do   orgánov   samosprávy   obce   sú   prostriedkom   pravidelnéhoobnovovania verejnej moci (porov. PL. ÚS 79/2011).

2. Všeobecne k voľbám do orgánov samosprávy

89. Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkonpolitických   práv,   je   čl.   31   ústavy.   Podľa   tohto   ustanovenia   zákonná   úprava   všetkýchpolitických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnúsúťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

90. Toto ustanovenie ústavy má priamu spojitosť so všetkými politickými právamivyjadrenými   v ústave   a svojou   povahou   ovplyvňuje   formovanie   politických   sílv demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž   politických   síl   nachádzajúca   výrazpredovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu(PL. ÚS 19/98). Nie je to inak ani pri voľbách do orgánov samosprávy obcí.

91.   So   slobodnou   súťažou   politických   síl   prostredníctvom   volieb   však   bytostnesúvisia volebné podvody (Fraudes électorales/Wahlbeeinflussungen), ktoré boli vlastné užvolebným procesom v štátoch predvojnovej Európy koncom 19. a začiatkom 20. storočia(k tomu bližšie pozri Joachim, V. Podvody volební a jejich vliv na platnost voleb. Žižkov:Lad. Štorkán a Al. Jaroš, 1913. s. 4 a nasl.). Termínom „volebný podvod“ sa tu nemá namysli iba skutok v rovine trestnoprávnej, ale akýkoľvek čin alebo skutok, ktorý je spôsobilýohroziť alebo vylúčiť čistotu alebo slobodu volieb (ibid, s. 5).

92. V zmysle judikatúry ústavného súdu (a tiež podľa modernej teórie ústavnéhopráva) sa uvedený termín transformuje na termín „volebné vady“, pričom voľby môžu byťspochybnené   v zásade   troma   spôsobmi,   a to   tým,   že   došlo   k volebnej   chybe   (napr.nesprávne sčítanie hlasov a iné číselné omyly), k volebnému deliktu (úmyselne nesprávnesčítanie   alebo   iné   falšovanie   volieb   počas   ich   priebehu)   alebo   k neprípustnémuovplyvňovaniu   výsledku   hlasovania   (oblasť   nekalej   volebnej   súťaže   a použitýchprostriedkov volebnej kampane).

93. Nemožno vylúčiť však ani takú volebnú vadu, ktorá je spojená so samotnouústavnosťou volieb, napríklad priama negácia výkonu aktívneho volebného práva (fyzickébránenie osobám v účasti na voľbách) alebo podstatný zásah do ústavnej koncepcie, podľaktorej zloženie orgánov samosprávy obce má vyjadrovať vôľu obyvateľov obce majúcichúmysel tvoriť integrálnu súčasť personálneho substrátu územnej samosprávy (pozri ďalejbod 96).

94. Je potrebné na tomto mieste upozorniť, že volebné vady sa v tomto štádiu konanianeposudzujú   podľa   zásad   súdnictva   správneho,   ale   podľa   zásad   súdnictva   volebného.Volebný výsledok sa zrušuje len vtedy, ak volebná vada mohla mať vplyv na celkovérozhodnutie   voličov.   Dôležitým   komponentom   volebného   súdnictva   je   teda   zisťovanieintenzity volebných vád z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb.

3. Všeobecne k ochrane ústavnosti vo volebných veciach

95. Podstatou ochrany ústavnosti ústavným súdom vo volebných veciach je ochranapráv zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecnévolebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov (resp.obyvateľov   v prípade   volieb   do   orgánov   samosprávy   obcí   a vyšších   územných   celkov)v danom štáte, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pritvorbe   zastupiteľských   orgánov   (aktívne   volebné   právo)   a jednak   možnosť   uchádzať   sao zvolenie   za   člena   niektorého   zo   zastupiteľských   orgánov   (pasívne   volebné   právo).Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov malrovnaké postavenie.

96. V posledných rokoch judikatúra ústavného súdu kladie akcent aj na ochranuústavnej koncepcie, podľa ktorej zloženie orgánov samosprávy obce má vyjadrovať vôľuobyvateľov obce majúcich úmysel tvoriť integrálnu súčasť personálneho substrátu územnejsamosprávy. V tomto smere ústavný súd preskúmava predovšetkým ad hoc prihlasovanie saobyvateľov   na   trvalý   pobyt   v obci,   zväčša   vo   väčšom   rozsahu   a bezprostredne   preduskutočnením volieb. V zmysle judikatúry ústavného súdu ak sa totiž preukáže, že napriekformálne   legálnemu   prihláseniu   sa   na   trvalý   pobyt   v   obci   „novoprihlásení“   obyvatelia(v počte,   ktorý   má   potenciál   ovplyvniť   personálne   zloženie   orgánov   samosprávya bezprostredne pred uskutočnením volieb) obce nemajú skutočný záujem (čo je potrebnédokázať na základe konkrétnych skutočností – k tomu pozri ďalej v tomto uznesení) podieľaťsa na výkone obecnej samosprávy, potom je v základoch narušená už popísaná ústavnákoncepcia, čo má za následok, že obyvatelia obce so skutočným záujmom podieľať sa nasamospráve   obce   budú   podliehať   výkonu   verejnej   moci   takými   orgánmi   obce,   ktorýchpersonálne   obsadenie   neodráža   výlučne   ich   vôľu.   V takom   prípade   voľby   do   orgánovsamosprávy   obce   neplnia   jednu   zo   základných   funkcií,   a to,   aby   zloženie   orgánovsamosprávy   obce   vyjadrovalo   vôľu   obyvateľov   obce   majúcich   úmysel   tvoriť   integrálnusúčasť   personálneho   substrátu   územnej   samosprávy.   Takým   voľbám   chýba   ich   zmyselspočívajúci   v   ustanovení   reprezentácie   územného   samosprávneho   celku   (porov.PL. ÚS 6/2011, mutatis mutandis PL. ÚS 110/07). Nutné je však poznamenať, že ústavnýsúd   skúma   každý   prípad   jednotlivo   a skúma   a hodnotí   všetky   aspekty   a špecifikákonkrétneho prípadu.

4. Všeobecne k ochrane zákonnosti vo volebných veciach

97. Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenievolieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb doorgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb doorgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv,ktoré   je   v konečnom   dôsledku   porušením   ústavného   volebného   práva   a jeho   princípov(mutatis mutandis PL. ÚS 21/94).

98. Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatnépodľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjdespôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl   v demokratickej   spoločnosti.Na uplatnenie   tohto   oprávnenia   ústavného   súdu   sa   však   vyžaduje   hrubé   alebo   závažnéporušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb(porov. napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Inými slovami, nie každéporušenie zákona o voľbách vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta.Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmyselzákona o voľbách, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť voliebalebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie zákona o voľbách, ktoré užspochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľbya ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

99. S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že vo všeobecnosti musia byť splnenétri   predpoklady,   aby   bolo   možné   vyhovieť   volebnej   sťažnosti:   1.   protizákonnosť,   t. j.porušenie   zákonov   týkajúcich   sa   volieb,   2.   vzťah   medzi   touto   protizákonnosťoua neplatnosťou   volieb   alebo   voľby   kandidáta   a 3.   intenzita   protizákonnosti,   ktorá   užspochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľbya ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

5. K účelovosti prihlásenia 119 obyvateľov na trvalý pobyt v obci Kvakovce

100.   Ústavný   súd   zistil,   že   13.   novembra   2014   bolo   prostredníctvom   OR   PZprihlásených 119 obyvateľov na trvalý pobyt v obci Kvakovce, z ktorých bolo

- 9 osôb prihlásených na nehnuteľnosť so súpisným číslom,

- 3 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom,

- 2 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom,

- 2 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom,

- 1 osoba prihlásená na nehnuteľnosť so súpisným číslom,

- 2 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom,

- 1 osoba prihlásená na nehnuteľnosť so súpisným číslom,

- 2 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom,

- 7 osôb prihlásených na nehnuteľnosť so súpisným číslom,

- 4 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom,

- 3 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom,

- 10 osôb prihlásených na nehnuteľnosť so súpisným číslom,

- 1 osoba prihlásená na nehnuteľnosť so súpisným číslom,

- 5 osôb prihlásených na nehnuteľnosť so súpisným číslom,

- 4 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom,

- 8 osôb prihlásených na nehnuteľnosť so súpisným číslom,

- 9 osôb prihlásených na nehnuteľnosť so súpisným číslom,

- 5 osôb prihlásených na nehnuteľnosť so súpisným číslom,

- 4 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom,

- 3 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom,

- 4 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom,

- 3 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom,

- 5 osôb prihlásených na nehnuteľnosť so súpisným číslom,

- 7 osôb prihlásených na nehnuteľnosť so súpisným číslom, a

- 15 osôb prihlásených na obec.

101. Úlohou ústavného súdu je ustáliť, či prihlásenie 119 obyvateľov na trvalý pobytv obci Kvakovce 13. novembra 2014 a s tým spojená možnosť týchto obyvateľov uplatniťich aktívne volebné právo vo voľbách uskutočnených 15. novembra 2014 zodpovedá dikciiústavnej koncepcie, podľa ktorej zloženie orgánov samosprávy obce má vyjadrovať vôľuobyvateľov obce majúcich úmysel tvoriť integrálnu súčasť personálneho substrátu územnejsamosprávy.

102.   V   úvode   ústavný   súd   predznamenáva,   že   právo   na   slobodný   výber   miestapobytu fyzickej osoby (sloboda pobytu) je ústavou zaručené základné právo (čl. 23 ods. 1ústavy). Obmedziť túto slobodu je možné iba zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosťštátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a navymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody (čl. 23 ods. 3 ústavy). Orgány verejnejmoci aplikujúce podústavné, jednoduché právo (einfaches Recht) reglementujúce parciálneotázky slobody pobytu sú povinné v prípade nejasnosti právnej úpravy túto interpretovaťústavno-konformným   spôsobom   tak,   aby   bola   zachovaná   sloboda   pobytu,   a v prípadezákonného obmedzenia slobody pobytu z dôvodov uvedených v čl. 23 ods. 3 ústavy jepotrebné slobodu pobytu obmedziť len v miere nevyhnutnej na ochranu ústavou chránenéhozáujmu podľa čl. 23 ods. 3 ústavy.

103. Tomu zodpovedá i právna úprava ohlasovania trvalého pobytu podľa zákonač. 253/1998 Z. z. Trvalým pobytom sa tu rozumie pobyt občana (Slovenskej republiky)spravidla   v mieste   jeho   bydliska.   Na   účely   evidencie   zákonodarca   vyžaduje   ohlásenietrvalého pobytu občana (§ 3 ods. 7 zákona č. 253/1998 Z. z.). Zákon č. 253/1998 Z. z.ustanovuje   pre   občanov   Slovenskej   republiky   povinnosť   splnenia   iba   formálnychpodmienok ohlásenia trvalého pobytu. Avšak ani povinnosť občana mať formálne evidovanýsvoj jeden trvalý pobyt a samotné ohlásenie trvalého pobytu v určitom mieste nelimitujeobčana v slobodnom výbere miesta jeho zdržiavania sa a pobytu. Ohlásenie trvalého pobytumá evidenčný charakter (porov. § 3 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z. z.).

104.   Miesto,   ktoré   občan   ohlásil   ako   svoj   trvalý   pobyt,   však   ústavodarca   spojils miestom výkonu aktívneho volebného práva vo voľbách do orgánov samosprávy obce(čl. 69 ods. 2 a 3 ústavy). Ústavodarca pri spojení miesta výkonu aktívneho volebného právavo voľbách do orgánov samosprávy obce s miestom ohláseného trvalého pobytu vychádzalz logicky konštruovanej právnej fikcie, že občan v mieste svojho trvalého pobytu aj reálnebýva, ovplyvňuje a je ovplyvňovaný verejnými procesmi v samospráve (obci, na územíktorej má trvalý pobyt), tvorí občiansku komunitnú spoločnosť v danej obci. Reálny životvšak so sebou prináša nespočetné mutácie vzťahu „občan – pobyt – bydlisko – obec“, keďženie je výnimočným javom, ak občan za svoje bydlisko považuje viacero miest, zdržiava sapočas bežného roka striedavo na viacerých miestach, je napr. spoločensky, ekonomickyalebo súkromne   aktívny na   viacerých miestach (príp.   obciach).   Ústava (a   napokon   anizákon) však nemôže postihnúť všetky typy spoločenskej aktivity a výkonu slobody pobytuobčana na účely určenia miesta výkonu aktívneho volebného práva, a preto ústavodarcaspojil miesto výkonu aktívneho volebného práva vo voľbách do orgánov samosprávy obces miestom, kde občan slobodne a na základe vlastného uváženia ohlásil trvalý pobyt, pričomsa vychádza práve z už uvedenej a logicky najprípustnejšej právnej fikcie.

105. To znamená, že občan, ktorý (napr. striedavo) obýva viacero miest (obydlí), jenapr. ekonomicky, spoločensky alebo súkromne aktívny na viacerých miestach, má inéväzby k viacerým miestam (napr. vlastnícke vzťahy), sa môže slobodne rozhodnúť, v ktorommieste ohlási svoj trvalý pobyt (za splnenia formálnych zákonných podmienok). Navyše,ústava ani zákon č. 253/1998 Z. z. v smere ohlásenia svojho trvalého pobytu v určitommieste neobmedzujú ani toho občana, ktorý nemá k tomuto miestu žiadnu z už popísanýchväzieb. Dôvodom je evidenčný charakter hlásenia trvalého pobytu. Orgánu verejnej správypríslušnému na vedenie evidencie pobytu občanov a ohlásenie trvalého pobytu ústava anizákon č. 253/1998 Z. z. neumožňuje požadovať od občana pri ohlásení trvalého pobytupreukázanie účelu alebo úmyslu ohlásenia ani preukázanie väzieb k miestu, na ktoré občanhlási svoj trvalý pobyt. Ak občan splnil formálne náležitosti ohlásenia trvalého pobytu(porov. najmä § 3 ods. 8 a § 4 ods. 6 zákona č. 253/1998 Z. z.), obec obligatórne prihlásiobčana na trvalý pobyt.

106. Prihlásenie sa na trvalý pobyt v určitej obci a uplatnenie aktívneho volebnéhopráva vo voľbách do orgánov samosprávy tejto obce nie je v zásade oprávnený skúmať a natom základe zasahovať do výsledkov uskutočnených volieb do orgánov samosprávy obceani ústavný súd v konaní vo volebných veciach.

107.   Výnimku   tvorí   situácia,   ak   by   celý   reťazec   týchto   spoločenských   procesov(ohlásenie   trvalého   pobytu   a následný   výkon   aktívneho   volebného   práva)   bol   negáciouústavnej koncepcie, podľa ktorej zloženie orgánov samosprávy obce má vyjadrovať vôľuobyvateľov obce majúcich úmysel tvoriť integrálnu súčasť personálneho substrátu územnejsamosprávy.

108. Pertraktovaná situácia nastáva predovšetkým v prípade, ak dôjde v zákonnebezchybnom (t.   j.   pri   neporušení   zákona)   procese   (i)   k   prihláseniu   sa   na   trvalý   pobytznačného počtu obyvateľov, (ii) u ktorých nie je preukázaná žiadna väzba (pozri body 104a 105)   na   dané   miesto   (obec),   a (iii)   k prihláseniu   na   trvalý   pobyt   týchto   dôjdebezprostredne   pred   uskutočnením   volieb.   Tieto   3   podmienky   musia   byť   splnenékumulatívne, pričom, ako už bolo uvedené, ústavný súd skúma každý prípad jednotlivoa skúma, a hodnotí všetky aspekty a špecifiká konkrétneho prípadu.

109. K (i) prihláseniu sa na trvalý pobyt značného počtu obyvateľov ústavný súduvádza,   že   len   značný   počet   obyvateľov,   resp.   v užšom   zmysle   oprávnených   voličov(samozrejme,   „početnosť“   vo   význame   „zásadnosť“   sa   skúma   vždy   jednotlivos prihliadnutím na pôvodný počet oprávnených voličov v obci spred prihlásenia sa týchto„novoprihlásených“ obyvateľov), má potenciál ovplyvniť volebný výsledok.

110. K (ii) neexistencii väzby k miestu (obec) ohlásenia trvalého pobytu ústavný súdopakuje, že pôjde o občana, ktorý nebýva v danom mieste (nemá bydlisko v obci) ani sav ňom   prechodne   nezdržiava   a   nezdržiaval, nevykonáva   napr.   ekonomické,   spoločenskéalebo súkromné aktivity v danom mieste (obci), nemá ani iné väzby k miestu alebo obci(napr.   vlastnícke   vzťahy)   a pod.   Naopak,   preukázanie   takejto   väzby   odôvodňujekonštatovanie skutočného záujmu občana podieľať sa na výkone obecnej samosprávy.

111. K (iii) prihláseniu na trvalý pobyt bezprostredne pred uskutočnením voliebústavný súd konštatuje, že len bezprostredné prihlásenie značného počtu obyvateľov, ktorínemajú väzbu k danému miestu alebo obci, na trvalý pobyt, legitimizuje zásah ústavnéhosúdu do uskutočnených volieb do orgánov samosprávy obce. V prípade, že k prihláseniu, ajkeď značného počtu obyvateľov, ktorí nemajú väzbu k danému miestu alebo obci, na trvalýpobyt   v obci   dôjde   v období,   ktoré   nie   je   obdobím   bezprostredne   predchádzajúcimuskutočneniu volieb do orgánov samosprávy obce, ale kde je možné vzhľadom na dobumedzi ohlásením trvalého pobytu a uskutočnením volieb racionálne očakávať vytvorenieurčitej väzby občana k miestu (obci), nie je možné zo strany ústavného súdu zasahovať douskutočnených volieb do orgánov samosprávy obce.

112. Na tomto mieste je potrebné zo strany ústavného súdu aplikovať prezentovanéprincípy na prihlásenie sa 119 obyvateľov na trvalý pobyt v obci Kvakovce 13. novembra2014.

113. Po prvé (POČET PRIHLÁSENÝCH OBYVATEĽOV), v 1 volebnom obvodes 1 volebným okrskom v obci Kvakovce bolo zapísaných 479 osôb v zozname voličov.Uvedený počet zahŕňa aj 119 obyvateľov prihlásených na trvalý pobyt v obci Kvakovce13. novembra   2014.   Možno   teda   matematicky   uzavrieť,   že   počet   oprávnených   voličovnarástol v obci Kvakovce dva dni pred uskutočnením volieb z 360 oprávnených voličov na479 oprávnených voličov, čo činí nárast oprávnených voličov o 33,06 %.

114. V tejto súvislosti nie je bez právneho významu ani skutočnosť, že každý zo 119obyvateľov prihlásených na trvalý pobyt v obci Kvakovce 13. novembra 2014 bol v časekonania volieb do orgánov samosprávy obce Kvakovce oprávneným voličom v zmysle § 2ods. 1 zákona o voľbách.

115. Uvedený nárast oprávnených voličov v obci Kvakovce ústavný súd hodnotí akoznačný,   resp.   zásadný,   keďže   uvedený   počet   oprávnených   voličov   je   spôsobilý   reálneovplyvniť výsledok volieb.

116. Po druhé (EXISTENCIA VÄZBY K MIESTU ALEBO OBCI), podľa zisteníústavného súdu z listov vlastníctva vyplýva, že zo 119 prihlásených obyvateľov na trvalýpobyt v obci Kvakovce 70 obyvateľov dlhodobo vlastní alebo spoluvlastní v katastri obceKvakovce nehnuteľnosť (rodinný dom, rekreačná chata, iná stavba, pozemok a pod.). Podľapríloh k sťažnostiam a písomných vyjadrení účastníkov konania ďalších 37 obyvateľov jedeklarovaných ako osoby blízke (v zmysle zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníkv znení neskorších predpisov) týmto 70 obyvateľom alebo iným fyzickým osobám, ktorévlastnia v katastri obce Kvakovce nehnuteľnosť alebo je u nich deklarované bezpodielovéspoluvlastníctvo manželov, ktoré však nie je uvedené v listoch vlastníctva. Zvyšných 12obyvateľov   nevlastní   podľa   zistení   ústavného   súdu   (vychádzajúc   výlučne   z   listovvlastníctva) v katastri obce Kvakovce žiadnu nehnuteľnosť a ani nie sú preukázané inéprávne vzťahy k nehnuteľnostiam (vychádzajúc výlučne z listov vlastníctva) v katastri obceKvakovce, a nie sú ani osobami blízkymi už uvedeným 107 obyvateľom.

117.   Z výpovedí   svedkov,   odporcov   a nakoniec   i sťažovateľov   vyplýva,   že   119obyvatelia prihlásení na trvalý pobyt v obci Kvakovce 13. novembra 2014 sú dlhodobochatármi   v rekreačnej   oblasti   Domaša-Dobrá   alebo   sú   dlhodobo   obyvateľmi   rodinnýchdomov v obci Kvakovce, prípadne sa aktívne zapájajú do spoločenského života v obciKvakovce.

118. Z vyjadrenia sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ vyplýva, že počas jeho pôsobeniavo   funkcii   starostu   obce   Kvakovce   v rokoch   2006   až   2010   mal   vedomosti   o tom,   žepodporovatelia ⬛⬛⬛⬛ (odporcu) mali snahu prihlásiť sa na trvalý pobyt a v roku2010 sa na trvalý pobyt v obci Kvakovce prihlásilo 6 až 8 občanov. hodnotil   spoluprácu   obce   (v   čase   výkonu   funkcie   starostu   v rokoch   2006   až   2010)s chatármi kladne, uviedol, že chatári obci pomáhali, zaviedli sa viaceré kultúrne a športovépodujatia.   Z výpovede   sťažovateľa   taktiež   vyplýva,   že   pri   organizovaní   týchto   akciípomáhali chatári, ako aj odporca s rodinou a ⬛⬛⬛⬛ s rodinou. Za kľúčové ústavnýsúd považuje vyjadrenia sťažovateľa, podľa ktorého napriek skutočnosti, že chatári neboliprihlásení na trvalý pobyt v obci Kvakovce, aktívne sa podľa jeho vyjadrenia zúčastňovalitýchto   akcií,   chatári   boli   nápomocní   aj   pri   získavaní   finančných   prostriedkov   preorganizovanie   rôznorodých   akcií   a prác   v rekreačnej   oblasti   Domaša-Dobrá.   Podľasťažovateľa sa opravovali v obci cesty, čo bolo podľa jeho vyjadrenia tiež zásluhou chatárov.Pri zosuve pôdy v rekreačnej oblasti na Domaši chatári vyšli podľa jeho vyjadrenia obciv ústrety.

119. Rovnako aj sťažovateľ a bývalý starosta obce Kvakovce vo svojejvýpovedi uviedol, že niektorí občania z rekreačnej oblasti Domaša-Dobrá sa zapájajú doživota   obce,   rovnako   je   mu   z minulosti   známa petícia   chatárov   za   záchranu   Domaše,a taktiež uviedol, že na zasadnutí obecného zastupiteľstva zástupcovia chatárov v minulostichceli diskutovať o svojich problémoch. Aj sťažovateľ uviedol, že v rokoch 2006až 2010 sa prihlásilo do obce Kvakovce asi 10 obyvateľov.

120.   Sťažovateľ ⬛⬛⬛⬛ potvrdil,   že   aj   v roku   2010   sa   prihlásili   predvoľbami na trvalý pobyt do obce Kvakovce obyvatelia, podľa jeho vedomostí išlo o párosôb.

121.   Svedok ⬛⬛⬛⬛ potvrdil,   že   sa   v minulosti   konala   petícia   protihudobným slávnostiam, ktoré sa konali na Domaši.

122. Čo sa týka aktivity obyvateľov z chatovej (rekreačnej) oblasti Domaša-Dobrá,svedok ⬛⬛⬛⬛ a svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ potvrdili organizovanie viacerýchpetícií obyvateľmi obce a chatármi, ktorými upozorňovali na im nevyhovujúce skutočnostiz prostredia   rekreačnej   oblasti   Domaša-Dobrá.   O tejto   petícii   vypovedal   a skutočnostiuviedol aj odporca ⬛⬛⬛⬛.

123. Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, zamestnankyňa Obecného úradu obce Kvakovce,potvrdila, že niektorí zo 119 obyvateľov sa už v minulosti hlásili na trvalý pobyt v obciKvakovce, ako príklad uviedla osoby: pani, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ st., ml., ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛.

124. Odporkyňa ⬛⬛⬛⬛, príslušníčka komunity chatárov z rekreačnejoblasti Domaša-Dobrá, uviedla, že chatári sa zapájajú do života obce tým, že každý rokčistia brehy vodnej nádrže Domaša.

125.   Ústavný   súd   vzhľadom   na   vykonané   dokazovanie   uzatvára,   že   obyvateliarekreačnej   oblasti   Domaša-Dobrá,   ako   aj   chatári   z tejto   rekreačnej   oblasti,   a   tedav konečnom dôsledku 119 „novoprihlásení“ obyvatelia obce Kvakovce sa v minulosti, akoaj v prítomnosti aktívne zúčastnili a zúčastňujú spoločenského života v obci [organizovaniea podpora spoločenských udalostí v obci a v rekreačnej oblasti Domaša-Dobrá, účasť našportových a spoločenských udalostiach v obci Kvakovce (napr. cykloturistika, fašiangovéslávnosti, jarmok – bližšie pozri aj výpoveď svedka ⬛⬛⬛⬛ ), verejnoprospešnéaktivity   v rekreačnej   oblasti   Domaša-Dobrá   a pod.],   prejavovali   záujem   o veci   verejné(napr. petície a účasť na zasadnutiach obecného zastupiteľstva), a majú teda väzbu k obciKvakovce a rekreačnej oblasti Domaša-Dobrá nachádzajúcej sa v katastri obce Kvakovce.

126. Po ďalšie, podstatná časť zo 119 „novoprihlásených“ obyvateľov obce Kvakovcevlastní   v katastri   obce   Kvakovce   nehnuteľnosť,   resp.   majú   iné   práva   k nehnuteľnostiamnachádzajúcim v katastri obce Kvakovce, alebo majú príbuzenský alebo iný vzťah k týmtoosobám.   S tým   je   spojená   aj   ekonomická   stránka   ich   väzby   k obci   Kvakovce,   najmäpovinnosť úhrady miestnych daní a miestneho poplatku, čím sa podieľajú (minimálne 70 zo119 „novoprihlásených“ obyvateľov vlastniacich v katastri obce Kvakovce nehnuteľnosti)na formovaní rozpočtu obce Kvakovce.

127. Ústavný súd teda konštatuje aj existenciu väzby súkromnoprávneho charakteru(najmä vlastnícke vzťahy a rodinné vzťahy) väčšiny zo 119 „novoprihlásených“ obyvateľovk rekreačnej   oblasti   Domaša-Dobrá   a k obci   Kvakovce.   Čo   sa   týka   už   uvedených   12„novoprihlásených“ obyvateľov obce Kvakovce, ktorí nevlastnia podľa zistení ústavnéhosúdu   (vychádzajúc   výlučne   z   listov   vlastníctva)   v katastri   obce   Kvakovce   žiadnunehnuteľnosť,   ani   nie   sú   preukázané   iné   právne   vzťahy   týchto   k nehnuteľnostiam(vychádzajúc výlučne z listov vlastníctva) v katastri   obce Kvakovce, a ktorí   nie sú aniosobami   blízkymi   už   uvedeným   107   „novoprihláseným“   obyvateľom   obce   Kvakovce,ústavný súd poznamenáva, že aj v rámci týchto sú obyvatelia, ktorí sa pred voľbami doorgánov   samosprávy   obce   Kvakovce   uskutočnenými   dňa   15.   novembra   2014   aktívnezapájali do spoločenského života v rekreačnej oblasti Domaša-Dobrá (napr.

), resp. tvoria komunitu chatárov z rekreačnej oblasti Domaša-Dobrá, ktorí sadlhodobo zapájajú do diania v obci Kvakovce alebo v rekreačnej oblasti Domaša-Dobrá(napr. podľa výpovede sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ ).

128. Prihlásenie 119 obyvateľov obce Kvakovce na trvalý pobyt v obci Kvakovce13. novembra 2014 nemožno hodnotiť ako účelové v zmysle vôle občanov bez konkrétnejväzby k miestu alebo obci ovplyvniť volebný výsledok volieb do orgánov samosprávy obceKvakovce uskutočnených 15. novembra 2014 a nejde o negáciu ústavnej koncepcie, podľaktorej zloženie orgánov samosprávy obce má vyjadrovať vôľu obyvateľov obce majúcichúmysel tvoriť integrálnu súčasť personálneho substrátu územnej samosprávy.

129. Nota bene ústavný súd uvádza, že vo voľbách do orgánov samosprávy obceKvakovce uskutočnených 15. novembra 2014 boli zvolení kandidáti, ktorí majú na územíobce   Kvakovce   dlhodobo   trvalý   pobyt   ( ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ), dlhodobo sa zapájajú do spoločenského, ekonomického života obce(účasť   na   zasadnutiach   obecného   zastupiteľstva,   aktívne   zapojenie   do   spoločenskýchudalostí, podnikateľské aktivity, záujem o veci verejné organizovaním petície a pod.) alebomajú   iné   súkromné   väzby   k obci   Kvakovce   alebo   rekreačnej   oblasti   Domaša-Dobrá(vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam v katastri obce Kvakovce), a nie sú obyvateľmi, ktoríboli prihlásení na trvalý pobyt v obci Kvakovce bezprostredne pred voľbami.

130.   K   poslednej   podmienke (PRIHLÁSENIE   NA   TRVALÝ   POBYTBEZPROSTREDNE PRED VOĽBAMI) je vzhľadom na závery k predchádzajúcemu bodupodľa názoru ústavného súdu bez právneho významu zaujímať extenzívnejšie stanovisko,keďže, aj keď dva dni pred uskutočnením volieb do orgánov samosprávy obce Kvakovce sana trvalý pobyt do obce Kvakovce prihlásili obyvatelia, ktorí majú k obci Kvakovce aleborekreačnej oblasti Domaša-Dobrá určitú väzbu (pozri predchádzajúce body), je   preto ajz pohľadu volieb do samosprávy obce Kvakovce v prerokúvanom prípade ústavnoprávneirelevantné, kedy k prihláseniu týchto obyvateľov na trvalý pobyt do obce došlo.

131. Ústavný súd vo veci samotného faktu prihlásenia 119 obyvateľov na trvalýpobyt v obci Kvakovce 13. novembra 2014 nenašiel nič ústavne a zákonne nekonformné, čoby   odôvodňovalo   prijatie   záveru   o neplatnosti   volieb   do   orgánov   samosprávy   obceKvakovce uskutočnených 15. novembra 2014.

6. K spôsobu prihlásenia 119 obyvateľov na trvalý pobyt v obci Kvakovce

132. Sťažovatelia namietali, že (i) prihlásenie 119 obyvateľov na trvalý pobyt v obciKvakovce uskutočnilo OR PZ napriek tomu, že neboli pre tento postup splnené zákonnépodmienky,   a taktiež   to,   že   (ii)   došlo   k prihlasovaniu   obyvateľov   na   trvalý   pobyt   narekreačné chaty, ktoré sú podľa sťažovateľov nebytovými stavbami, na ktoré nie je možnébez ďalšieho ohlásiť trvalý pobyt, a (iii) došlo k prihlasovaniu obyvateľov na trvalý pobyt naobec Kvakovce.

133. Ústavný súd na úvod predznamenáva, že otázka správneho postupu orgánovaplikujúcich   zákony   (resp.   podústavného   práva,   teda   otázka   zákonnosti)   v proceseohlasovania trvalého pobytu občanov sa bezprostredne netýka prípravy a priebehu volieb doorgánov samosprávy obcí. Ako už ústavný súd uviedol, právomoc ústavného súdu zrušiťvýsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súdepre   nezákonnosť   volieb   sa   uplatní   len   vtedy,   ak   ide   o   hrubé   alebo   závažné   porušenie,prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (porov. napr.PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Zákon č. 253/1998 Z. z. neupravuje primárneotázku prípravy a priebehu volieb.

134. Ústavný súd však uznáva, že za istých okolností aj hrubé porušenie právnychnoriem zákona   č. 253/1998   Z.   z.   upravujúcich   postup   orgánov   verejnej   správy   priprihlasovaní občanov na trvalý pobyt, kde výsledkom úmyselného konania subjektu hruboporušujúceho právne normy zákona č. 253/1998 Z. z. je podstatné ovplyvnenie priebehualebo výsledku volieb, nadobúda rozmer nezákonnosti takej intenzity, na základe ktorej jelegitímne konštatovať zo strany ústavného súdu nezákonnosť uskutočnených volieb.

6.1 Prihlásenie 119 obyvateľov na trvalý pobyt prostredníctvom OR PZ

135. Podľa § 26a zákona č. 253/1998 Z. z. ak ohlasovňa alebo zariadenie sociálnychslužieb nesplnia svoje povinnosti podľa § 3 ods. 9, § 7 ods. 1 alebo § 10, zabezpečíbezodkladne   splnenie   uvedených   povinností   okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru,v ktorého územnom obvode je ohlasovňa alebo sídlo zariadenia sociálnych služieb.

136. Pre postup OR PZ, ktorým dôjde k prihláseniu obyvateľov na trvalý pobyt, jepotrebné, aby objektívne nastala situácia, že ohlasovňa vo veci ohlásenia trvalého pobytuobyvateľov   neplní   svoje   povinnosti.   Túto   skutočnosť   musí   mať   OR   PZ   riadne   zistenúa preukázanú.   Nesplnenie   povinnosti   nemusí   spočívať   iba   v nekonaní   (nevykonávaníúkonov)   pri   prihlasovaní   na   trvalý   pobyt,   ale   aj   v   konaní   (úradnom   postupe),   ktorénezodpovedá dikcii zákona.

137. Z dokazovania vykonaného ústavným súdom vyplýva, že 6. novembra 2014a 10. novembra 2014 sa splnomocnené fyzické osoby ⬛⬛⬛⬛ a

spolu s manželkou ⬛⬛⬛⬛ dostavili do ohlasovne obce Kvakovcea žiadali   o prihlásenie   5   obyvateľov   ( ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ) na trvalý pobyt v obci Kvakovce na základepredloženia   prihlasovacích   lístkov,   ale   aj   splnomocnení   obyvateľov   (konkrétne ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ )   na   prihláseniena trvalý   pobyt.   Z rozhodnutí   obecného   úradu   č.   352/50/2014   a č.   352/51/2014zo 6. novembra 2014 vyplýva, že ohlasovňa odmietla prihlásiť uvedených obyvateľov natrvalý pobyt v obci Kvakovce, keďže podľa ohlasovne obce Kvakovce je potrebné predložiťkolaudačné   rozhodnutia   k nehnuteľnostiam,   ku   ktorým   títo   obyvatelia   žiadajú   prihlásiťtrvalý pobyt, pretože žiadali prihlásiť trvalý pobyt na rekreačnú chatu, na ktorú je podľaohlasovne obce Kvakovce možné prihlásiť trvalý pobyt občana, iba ak v jej rámci je určenáčasť chaty na bývanie.

138. Občan je pri prihlasovaní trvalého pobytu povinný postupovať podľa § 3 ods. 8 a§ 4 ods. 6 zákona č. 253/1998 Z. z. V prípade, ak ohlasovňa pri prihlasovaní trvaléhopobytu obyvateľa na konkrétnu nehnuteľnosť dospeje na základe interpretácie a aplikáciezákonných ustanovení regulujúcich prihlasovanie občana na trvalý pobyt k záveru, že občannesplnil zákonom predpísané náležitosti pre prihlásenie sa na trvalý pobyt (napr. ak žiadaprihlásenie   na   trvalý   pobyt   na   budovu,   na   ktorú   nie   je   možné   trvalý   pobyt   prihlásiť),ohlasovňa obce je povinná ako orgán verejnej správy aplikujúci všeobecne záväzné právnepredpisy   svoj   právny názor rozhodnutím   vysloviť a odôvodniť,   avšak nie   je oprávnenávyžadovať   od   občana   splnenie   podmienok   nad   rámec   zákona.   Odpoveď   na   otázku,   čiobčanom   označená   budova   je   budovou,   na   ktorú   je   možné   prihlásiť   v zmysle   §   3ods. 2 zákona č. 253/1998 Z. z. občanovi trvalý pobyt, resp. za akých podmienok je možnéna tú-ktorú budovu prihlásiť trvalý pobyt občana, je povinná si ustáliť konajúca ohlasovňaobce, avšak ani spornosť (z pohľadu orgánu aplikujúceho právo) skutkového stavu v zmyslemožnosti jeho subsumovania pod konkrétnu právnu normu nemôže byť na ťarchu občanovi,a ani   v tomto   prípade   ohlasovňa   obce   nie   je   oprávnená   vyžadovať   od   občana   splneniepodmienok nad rámec zákona na objasnenie spornej (z pohľadu orgánu aplikujúceho právo)situácie.

139. Ako už ústavný súd uviedol, miesto, ktoré občan ohlásil ako svoj trvalý pobyt,ústavodarca spojil s miestom výkonu aktívneho volebného práva vo voľbách do orgánovsamosprávy obce (čl. 30 ods. 1 v spojení s čl. 69 ods. 2 a 3 ústavy). Ak aj ohlasovňa obceKvakovce   zastávala   právny   názor   (ktorého   správnosť   ústavný   súd   na   tomto   miesteneposudzuje ani nehodnotí), že na rekreačnú chatu nie je možné bez ďalšieho prihlásiť trvalýpobyt občana, resp. zastávala právny názor, že na rekreačnú chatu je možné prihlásiť trvalýpobyt občana, len ak jej časť slúži na bývanie, pričom občan splnil všetky ostatné formálnenáležitosti podľa § 3 ods. 8 a § 4 ods. 6 zákona č. 253/1998 Z. z., ohlasovňa bola povinnápostupovať   v rámci   jej   zákonom   upraveného   postupu,   interpretovať   a aplikovať   právnuúpravu spôsobom, aby nedošlo k ujme na základných právach a slobodách občanov, a aj pozohľadnení skutočností známych ohlasovni (obecnému úradu) z úradnej činnosti konať aautoritatívne rozhodnúť, avšak nebola oprávnená vyžadovať od občana doplnenie náležitostínad rámec zákona č. 253/1998 Z. z.

140.   Rozhodnutiami   Obecného   úradu   obce   Kvakovce   č.   352/50/2014a č.352/51/2014 zo 6. novembra 2014 ohlasovňa obce Kvakovce neprihlásila 5 obyvateľovna   trvalý   pobyt   v obci   Kvakovce.   Z odôvodnenia   týchto   rozhodnutí   (nazvaných„stanovisko“) vyplýva, že dôvodom neprihlásenia občanov na trvalý pobyt v obci Kvakovce6.   novembra   2014   nebolo   vyhodnotenie   skutkového   stavu   ako   nesplnenie   zákonompredpísaných náležitostí ohlásenia trvalého pobytu občana podľa § 3 ods. 8 a § 4 ods. 6zákona č. 253/1998 Z. z. (t. j. vyhodnotenie, že na rekreačné chaty nie je možné prihlásiťtrvalý pobyt občana alebo vyhodnotenie, že rekreačné chaty, na ktoré občania ohlasujútrvalý pobyt, ani sčasti neslúžia na bývanie, a preto nie je možné na ne ohlásiť trvalý pobytobčana), ale požiadavka ohlasovne obce Kvakovce na predloženie náležitostí nad rámeczákona č. 253/1998   Z.   z.   zo   strany   občanov   na   objasnenie   spornej   otázky,   či   časťrekreačných chát slúži na bývanie, t. j. požadovanie predloženia kolaudačného rozhodnutia.Podľa ústavného súdu požiadavka ohlasovne obce Kvakovce na predloženie kolaudačnéhorozhodnutia v rámci prihlasovania sa na trvalý pobyt je zjavne nad rámec zákona, keďžepovinnosť jeho predloženia zákon č. 253/1998 Z. z. občanovi pri hlásení trvalého pobytuneukladá. Takáto povinnosť občanovi nevyplýva ani z § 43c ods. 3 stavebného zákona.Ohlasovňa obce Kvakovce tak nepostupovala v súlade so zákonom č. 253/1998 Z. z., a tedasi nesplnila povinnosti vyplývajúce jej zo zákona č. 253/1998 Z. z.

141.   Dôležitým   bodom   je,   že   maladministrácia   ohlasovne   obce   Kvakovce6. novembra   2014   sa   týkala   v zmysle   rozhodnutí   obecného   úradu   č.   352/50/2014a č. 352/51/2014 zo 6. novembra 2014 prihlásenia piatich obyvateľov na trvalý pobyt v obciKvakovce.

142. Avšak z výpovede svedka ⬛⬛⬛⬛ vyplýva, že tento prišiel spolus manželkou   a ⬛⬛⬛⬛ 6.   novembra   2014   na   obecný   úrad   s úmyslomprihlásiť na základe splnomocnení 119 občanov na trvalý pobyt v obci Kvakovce. Svedok ⬛⬛⬛⬛ uviedol, že pracovníčke ohlasovne obce Kvakovce 6. novembra 2014predložil materiály na prihlásenie viacerých občanov (podľa jeho vyjadrenia dvoch až troch,pričom v zakladači boli podľa jeho vyjadrenia materiály na prihlásenie viacerých občanovna trvalý pobyt) na trvalý pobyt v obci Kvakovce. Z výpovede svedkov a ⬛⬛⬛⬛ vyplýva,   že   pracovníčka   ohlasovne   obce   Kvakovce   – – odmietla so splnomocnencami po predložení prvých materiálov k prihláseniu 5občanov na trvalý pobyt v obci Kvakovce ďalej komunikovať a konať.

143. Z vyjadrenia a výpovede svedka ⬛⬛⬛⬛ z OR PZ vyplýva,že OR PZ v dňoch 11. novembra 2014 a 12. novembra 2014 vykonalo kontrolu materiálovpredložených   splnomocnencami ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛,pričom u pracovníčky ohlasovne obce Kvakovce overovalo, či splnomocnenci predkladaliv dňoch 6. novembra 2014 a 10. novembra 2014 materiály na prihlásenie 119 občanov natrvalý pobyt v obci Kvakovce.

144. Z videozáznamu vyhotoveného manželkou svedka ⬛⬛⬛⬛ počaskonania pracovníčky ohlasovne obce Kvakovce ⬛⬛⬛⬛ so splnomocnencami naObecnom   úrade   obce   Kvakovce   pri   prihlasovaní   obyvateľov   na   trvalý   pobyt   v obciKvkaovce   (z   informácií   o súbore   nie   je   možné   zistiť   deň   vyhotovenia   videozáznamua z výpovedí svedkov nevyplýva, či k vyhotoveniu videozáznamu došlo 6. novembra 2014alebo   10.   novembra   2014   –   svedkovia ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ však   zhodne   potvrdili,   že   došlo   k vyhotoveniu   videozáznamuv jednom   z   týchto   dní),   ktorý   má   ústavný   súd   k dispozícii,   vyplýva,   že   pracovníčkaohlasovne obce Kvakovce ⬛⬛⬛⬛ po odmietnutí prihlásiť niekoľkých obyvateľovna trvalý pobyt na základe predložených materiálov, o čom ohlasovňa vydala rozhodnutiač. 352/50/2014 a č. 352/51/2014 zo 6. novembra 2014, ktoré prevzali ⬛⬛⬛⬛ aj ⬛⬛⬛⬛,   ďalej   nekonala   so   splnomocnencami   vo   veci   prihlásenia   ďalšíchobyvateľov   na   trvalý   pobyt,   odmietla   podať   splnomocnencom   vyjadrenie   kusplnomocnencami   namietanému   nezákonnému   postupu   ohlasovne   obce   Kvakovcea neposkytla odôvodnenie splnomocnencami namietaného rozdielneho postupu ohlasovneobce   Kvakovce   voči   nim   v porovnaní   so   splnomocnencami   uvádzanými   príkladmiprihlásenia obyvateľov na trvalý pobyt v obci Kvakovce na rekreačnú chatu v minulosti.

145. Ústavný súd poznamenáva, že videozáznam zachytáva iba krátky časový úsekkonania ohlasovne obce Kvakovce vo veci prihlasovania občanov na trvalý pobyt, a niepriebeh celého konania, nie je možné ustáliť deň (6. november 2014 alebo 10. november2014)   vyhotovenia   videozáznamu,   z videozáznamu   nie   je   zrejmé,   či   splnomocnencipredložili okrem uvedených piatich občanov, o ktorých odmietnutí prihlásiť na trvalý pobytobecné   zastupiteľstvo   aj vydalo   rozhodnutia,   aj   ďalšie   materiály   na   prihlásenie   zvyškuzo 119 „novoprihlásených“ obyvateľov, a preto ústavný súd videozáznam nepovažuje zadôkaz takej relevancie, na základe ktorého by sa dal bez rozumných pochybností vyvodiťzáver   o nesplnení   si   povinností   obce   Kvakovce   voči   všetkým   119   „novoprihláseným“obyvateľom   obce   Kvakovce.   Ústavný   súd preto   pri   formulovaní   svojich   záverovprimárne nevychádza z tohto dôkazu.

146. Akokoľvek, z rozhodnutí č. 352/50/2014 a č. 352/51/2014 zo 6. novembra 2014,výpovede   svedkov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a podporne aj z videozáznamu vyplýva,že postupom ohlasovne obce Kvakovce už pri prihlasovaní 5 obyvateľov na trvalý pobytv obci Kvakovce 6. novembra 2014 boli ohlasovňou vytvorené prekážky pre prihlásenie ajzvyšných občanov, ktorí splnomocnili ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ na ichprihlásenie na trvalý pobyt v obci Kvakovce prostredníctvom ohlasovne obce Kvakovcea s úmyslom   prihlásenia   ktorých   sa   splnomocnenci ⬛⬛⬛⬛ a dostavili 6. novembra 2014 na Obecný úrad (resp. ohlasovňu) obce Kvakovce, keďžeohlasovňa obce Kvakovce vyžadovala od splnomocnencov nad rámec zákona kolaudačnérozhodnutia   už   pri   prihlasovaní   5   občanov   na   trvalý   pobyt,   pričom   bolo   zrejmé,   žesplnomocnenci nedisponujú týmito kolaudačnými rozhodnutiami tak vo veci 5 občanovpredkladaných   na   ich   prihlásenie   na trvalý   pobyt,   ako   aj   v prípade   zvyšných   zo   119občanov, ktorí ich splnomocnili na prihlásenie na trvalý pobyt v obci Kvakovce. Vo veciďalšieho postupu a namietanej nezákonnosti postupu ohlasovne navyše táto odmietla ďalejso splnomocnencami 6. novembra 2014 konať. Uvedené nedostatky v postupe ohlasovneobecného   úradu   neboli   odstránené   ani   10. novembra   2014   pri   opätovnej   účastisplnomocnencov   na   ohlasovni   obce   Kvakovce.   Bolo   legitímne,   ak   splnomocnenci   nazáklade uvedeného postupu ohlasovne obce Kvakovce podali OR PZ žiadosť o prihlásenie119 občanov na trvalý pobyt v obci Kvakovce. Nie je bez relevancie aj tá skutočnosť, žeobecný úrad po ukončení konania so splnomocnencami zmenil úradné hodiny ohlasovneobce   Kvakovce   len   na   jeden   deň   v týždni,   čo   objektívne   sťažuje   možnosť   prihláseniaobčanov na trvalý pobyt v obci.

147.   OR   PZ   bolo   preto   oprávnené   konať   na   základe   žiadosti   splnomocnencovo prihlásenie 119 občanov na trvalý pobyt v obci Kvakovce. OR PZ riadne preverilo úplnosťa správnosť predloženej dokumentácie, ktorú mal k dispozícii aj ústavný súd a ktorú ústavnýsúd   taktiež   preveril   (najmä   splnomocnenia,   súhlasy   vlastníkov   s trvalým   pobytom,prihlasovacie lístky na trvalý pobyt), a vykonalo prihlásenie 119 občanov na trvalý pobytv obci Kvakovce. Postupu OR PZ tak nemožno z pohľadu ústavného súdu v tomto smerenič vytknúť a jeho postup bol ústavne a zákonne konformný a nearbitrárny.

6.2 Prihlasovanie obyvateľov na trvalý pobyt na rekreačné chaty

148. Čo sa týka prihlasovania obyvateľov na trvalý pobyt na rekreačné chaty, ústavnýsúd uvádza, že podľa § 3 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z. z. trvalý pobyt má občan lenv budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačnýmčíslom a je určená na bývanie, ubytovanie alebo na individuálnu rekreáciu, ak tento zákonneustanovuje inak. Zákon č. 253/1998 Z. z. pri termíne „budova určená na individuálnurekreáciu“ uvádza odkaz na § 43c ods. 3 stavebného zákona.

149.   Podľa   §   43c   ods.   3   stavebného   zákona   ak   časť   nebytovej   budovy   slúži   nabývanie, vzťahujú sa na túto časť požiadavky na bytové budovy.

150.   Až   na   tomto   mieste   ústavný   súd   považuje   za   náležité   zaujať stanoviskok právnemu názoru ohlasovne obce Kvakovce, podľa ktorého na rekreačnú chatu je možnéprihlásiť   trvalý   pobyt   občana,   iba   ak   jej   časť   slúži   na   bývanie.   Z   § 3   ods.   2 zákonač. 253/1998 Z. z. a z § 43c ods. 3 stavebného zákona nie je možné ustáliť, či sa rekreačnáchata bez   ďalšieho považuje za budovu určenú na individuálnu rekreáciu. Ustanovenie§ 43c ods. 3 stavebného zákona ani neurčuje podmienky, za splnenia ktorých je možnékonštatovať, že časť rekreačnej chaty slúži na bývanie, iba ustanovuje, že ak časť akejkoľveknebytovej budovy slúži na bývanie, vzťahujú sa na túto časť požiadavky na bytové budovy.

151. V prípade nejednoznačnej právnej úpravy je na orgáne aplikujúcom právo, abyvyložil túto nejednoznačnú právnu úpravu, a to spôsobom, aby boli zachované základnépráva a slobody, ktoré sú prípadne touto právnou úpravou dotknuté, resp. orgán aplikujúciprávo je povinný pri viacerých možných výkladoch použiť ústavno-konformný výklad naúčel ochrany základných práv a slobôd.

152.   V prípade   hlásenia   trvalého   pobytu   v obci   je   táto   povinnosť   občana   spätás miestom   výkonu   aktívneho   volebného   práva,   a teda   výkonu   základného   právagarantovaného ústavou. V prípade existencie viacerých možných výkladov je ohlasovňa(či už obec, alebo orgány Policajného zboru) povinná vyložiť právnu úpravu ohlasovaniatrvalého pobytu spôsobom, ktorým nebude porušené právo občana na pokojný výkon svojhoaktívneho volebného práva.

153. Pokiaľ ohlasovňa obce Kvakovce, ale aj OR PZ dospeli výkladom § 3 ods. 2zákona č. 253/1998 Z. z. k dvom možným záverom, a teda (i), že na rekreačnú chatu nie jemožné bez preukázania, že jej časť slúži na bývanie v zmysle § 43c ods. 3 stavebnéhozákona,   ohlásiť   trvalý   pobyt   občana   (závery   ohlasovne   obce   Kvakovce),   resp.   (ii)   žerekreačná   chata   (t.   j.   stavba   označená   takto   podľa   listu   vlastníctva)   je   vždy   budovouslúžiacou na individuálnu rekreáciu a odkaz na § 43c ods. 3 stavebného zákona v § 3 ods. 2zákona č. 253/1998 Z. z. má len informatívny charakter (závery OR PZ), ústavný súdhodnotí ako ústavno-konformný výklad ustálený OR PZ, keďže pri neexplicitnosti § 3 ods.2zákona č. 253/1998 Z. z. a § 43c ods. 3 stavebného zákona v spojení s vplyvom ohláseniatrvalého pobytu v konkrétnej obci na výkon aktívneho volebného práva občana je potrebnédať   pri   zohľadnení   všetkých   relevantných   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,relevantných skutočností (napr. neexistenciu iných zákonných prekážok prihlásenia občanana   trvalý   pobyt   na   konkrétnu   budovu)   a   skutočností   známych   orgánu   verejnej   správyz úradnej   činnosti prednosť   tomu   výkladu právnych noriem zákona, ktorý je   priateľskýk ochrane základných práv a slobôd a ich nerušenému výkonu.

154. Hic et nunc ústavný súd poznamenáva, že z pohľadu prihlasovania trvaléhopobytu občanov na konkrétnu budovu je irelevantné, koľko občanov sa prihlási na trvalýpobyt na jednu budovu, keďže v tomto smere zákon č. 253/1998 Z. z. neupravuje žiadneobmedzenia.

155.   V tomto smere   ústavný súd hodnotí závery OR PZ a jeho   následný postupspočívajúci v prihlásení 119 občanov na trvalý pobyt v obci Kvakovce, a to aj na rekreačnéchaty, v tomto konkrétnom prípade vzhľadom na skutkový stav existujúci v tom čase zaústavne udržateľný.

156.   Pre   úplnosť   ústavný   súd   uvádza,   že   podľa   Legislatívnych   pravidiel   tvorbyzákonov   vyhlásených   v Zbierke   zákonov   Slovenskej   republiky   pod   č. 19/1997   Z.   z.poznámky pod čiarou k príslušným odkazom nie sú súčasťou právneho predpisu a majúinformatívnu   hodnotu.   Preto   nesmú   obsahovať   veci,   ktoré   majú   normatívnu   povahu.Poznámka pod čiarou k odkazu v rámci zákona (v širšom všeobecne záväzného právnehopredpisu) neobsahuje všeobecne záväzné pravidlo správania sa, nemá normatívny charakter,ale charakter proklamatívny a jej účelom je uľahčenie aplikácie zákona (jeho právnychnoriem) v praxi. Je povinnosťou orgánu aplikácie práva zohľadňovať pri výklade právnychnoriem   zákona   tieto   poznámky   pod   čiarou   k jednotlivým   odkazom   upraveným   v textevšeobecne záväzného právneho predpisu. V tejto súvislosti je žiaduce uviesť stanoviskoústavného súdu vyslovené v jeho náleze sp. zn. PL. ÚS 3/09 z 26. januára 2011, podľaktorého «má pre interpretáciu textu... zákona... nezanedbateľný význam aj poznámka pod čiarou k odkazu, a to napriek tomu, že vo všeobecnosti platí, že poznámka pod čiarou nemá bezprostredný   normatívny   charakter.   Na   druhej   strane   ale   nemožno   spochybňovať,   že poznámka   pod   čiarou   uvedená   v   texte   právneho   predpisu   predstavuje   dôležitú „normatívnu“ informáciu, ktorá má význam z hľadiska interpretácie príslušnej právnej normy.».

6.3 Prihlasovanie obyvateľov na trvalý pobyt na obec Kvakovce

157. Podľa § 5 zákona č. 253/1998 Z. z. občan, ktorému bol trvalý pobyt zrušenýpodľa § 7 ods. 1 písm. d) až g) a ktorý sa nemôže prihlásiť na trvalý pobyt podľa § 3 alebo 4,sa môže prihlásiť na trvalý pobyt v ohlasovni v mieste, kde sa zdržiava. V takom prípadeobčan predkladá iba doklad podľa § 3 ods. 8 písm. a), ak ho nemá, doklad podľa § 3 ods. 8písm. b) a ako miesto trvalého pobytu sa uvedie iba obec pobytu. Adresa sídla obecnéhoúradu tejto obce je adresou takého občana na účely doručovania písomností od orgánovverejnej správy a iných štátnych orgánov a na účely zápisu do zoznamu voličov. Obec jepovinná spôsobom   v mieste obvyklým, najmä oznámením   na   úradnej tabuli, upozorniťprihláseného občana, že mu bola alebo že mu má byť doručená písomnosť.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. ohlasovňa záznam o trvalom pobyte zruší

a) na základe oznámenia podľa § 10 písm. d),

b) ak občan zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,

c) na základe ohlásenia podľa § 6 ods. 1 a 3,

d) ak prihlásenie bolo vykonané na základe nepravdivých alebo nesprávne uvedenýchskutočností   alebo   na   základe   neplatného,   falšovaného,   vedome   pozmeneného   alebocudzieho dokladu,

e)   na   návrh   občana   oprávneného   užívať   budovu   alebo   jej   časť   na   základeprávoplatného súdneho rozhodnutia o obmedzení alebo zrušení užívacieho práva, 5a)

f) na návrh vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti občanovi,ktorý nemá k budove alebo jej časti žiadne užívacie právo; návrh nemožno podať vočivlastníkovi alebo spoluvlastníkovi budovy alebo jej časti, manželovi alebo nezaopatrenémudieťaťu vlastníka alebo spoluvlastníka budovy alebo jej časti,

g) ak budova zanikla. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z. z. ak dôjde k zrušeniu trvalého pobytu podľaodseku 1 písm. d) až g), je miestom trvalého pobytu občana obec, na ktorej území bolobčanovi trvalý pobyt zrušený. Túto skutočnosť je ohlasovňa povinná oznámiť občanovivyvesením   oznámenia   na   úradnej   tabuli   v   obci   pobytu   po   dobu   15   dní.   V   oznámeníohlasovňa uvedie aj meno, priezvisko a dátum narodenia občana.

158.   Ako   sťažovatelia   správne   uviedli,   pre   možnosť   ohlásiť   trvalý   pobyt   občanav ohlasovni v mieste, kde sa zdržiava, t. j. na obec (adresa obecného úradu), musia byťsplnené kumulatívne 2 podmienky: prvá, že občanovi bol trvalý pobyt zrušený podľa § 7ods. 1 písm. d) až g) zákona č. 253/1998 Z. z., a druhá, že občan sa nemôže prihlásiť natrvalý pobyt podľa § 3 alebo § 4 zákona č. 253/1998 Z. z.

159.   OR   PZ prihlásilo   15 občanov na   obec   podľa jeho vyjadrenia   z dôvodu, že„zo strany ohlasovne obecného úradu obce Kvakovce došlo k viacerým pochybenia a to v tom, že v 7 prípadoch bolo pridelené súpisné číslo ( ⬛⬛⬛⬛ ) na chatu, avšak o počítačové číslo domu (chaty) obec nepožiadala a z toho dôvodu súpisné číslo nie je vedené v registri obyvateľov“ a „z toho dôvodu boli 15 občania prihlásení na obec Kvakovce, nakoľko k pochybeniu došlo zo strany obce a nie občanov“.

160. Pochybenia obce pri prideľovaní súpisných čísel stavieb nie je podľa ústavnéhosúdu dôvodom, aby občania, ktorí majú záujem prihlásiť na tieto stavby (budovy) svoj trvalýpobyt a z dôvodu nepridelenia súpisného čísla stavbe nie je možné prihlásiť trvalý pobyt natakú stavbu (budovu), boli prihlasovaní na trvalý pobyt na obec, ak nedôjde k splneniupodmienok ustanovených § 5 alebo § 7 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z. z.

161. Podľa zistení ústavného súdu uvedení 15 občania pri prihlasovaní sa na trvalýpobyt   v obci   Kvakovce   uviedli   na   prihlasovacom   lístku   ako   adresu   predchádzajúcehotrvalého pobytu konkrétne súpisné a orientačné čísla budov, názvy ulíc, názvy miest a obcí,z čoho   vyplýva,   že   v čase   prihlasovania   sa   na   trvalý   pobyt   v obci Kvakovce   im nebolzrušený trvalý pobyt podľa § 7 ods. 1 písm. d) až g) zákona č. 253/1998 Z. z., keďžev prípade   zrušenia   trvalého   pobytu   občana   podľa §   7   ods.   1   písm.   d)   až   g) zákonač. 253/1998 Z. z. je miestom trvalého pobytu občana obec (§ 7 ods. 3 zákona č. 253/1998Z. z.).   Ani   z iných   písomností   a materiálov   predložených   OR   PZ   ústavnému   súdunevyplýva, že by týmto 15 občanom bol zrušený trvalý pobyt podľa § 7 ods. 1 písm. d) až g)zákona č. 253/1998 Z. z.

162. Ústavný súd však konštatuje, že nedodržanie zákona č. 253/1998 Z. z. zo stranyOR PZ pri prihlasovaní 15 obyvateľov na trvalý pobyt na obec nie je výsledkom konaniaOR PZ s úmyslom ovplyvniť výsledok volieb, nejde z pohľadu volebných procesov o hrubéporušenie zákona   č. 253/1998   Z.   z.   a uvedených   15   obyvateľov   predstavovalo   3,31 %oprávnených voličov v obci Kvakovce v čase pred konaním volieb do orgánov samosprávyobce   Kvakovce   (v 1   volebnom   obvode   s 1   volebným   okrskom   v obci   Kvakovce   bolozapísaných 479 osôb v zozname voličov), čím nemohlo dôjsť k podstatnému ovplyvneniuvýsledkov volieb uskutočnených v obci Kvakovce 15. novembra 2014.

163. Uvedený nedostatok v postupe OR PZ pri prihlasovaní obyvateľov na trvalýpobyt v obci Kvakovce teda nie je podľa ústavného súdu dôvodom na vyhlásenie neplatnostivolieb do orgánov samosprávy obce Kvakovce uskutočnených 15. novembra 2014.

7. K namietanému porušeniu volebného moratória

164. Podľa sťažovateľov odporca ⬛⬛⬛⬛ porušil volebné moratóriumtým, že 14. novembra 2014 roznášal letáky, ktorých obsah sa týkal volebnej kampane a jehopredchádzajúcej i súčasnej politickej činnosti.

165. Podľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách volebná kampaň (ďalej len „kampaň“) ječinnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná napodporu   alebo   slúžiaca   na   prospech   kandidujúcej   politickej   strany   alebo   nezávisléhokandidáta   vrátane   inzercie   alebo   reklamy   prostredníctvom   rozhlasového   a   televíznehovysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo inýchnosičov informácií.

Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodínpred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.

Podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách v čase 48 hodín pred začatím volieb a počasvolieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačnýchprostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednomokolí   vysielať   alebo   zverejňovať   informácie   o   politických   stranách   a   nezávislýchkandidátoch   v   ich   prospech   alebo   v   ich   neprospech   slovom,   písmom,   zvukom   aleboobrazom.

166. Z obsahu letáku, ktorý odporca ⬛⬛⬛⬛ roznášal 14. novembra2014 obyvateľom obce Kvakovce, pričom túto skutočnosť sám odporca vo výpovedi priznal,vyplýva, že ⬛⬛⬛⬛ v ňom informuje obyvateľov obce Kvakovce o úmyslepodať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania a informujeo svojej   politickej   činnosti   z roku   2006   a poberaní   odmien   za   výkon   funkcie   zástupcustarostu a poslanca obecného zastupiteľstva.

167.   Účelom   volebného   moratória   je   podľa   ústavného   súdu   v   zásade   relatívneupokojenie vyhrotenej atmosféry pred voľbami a zabránenie šírenia zvlášť takých náhlychinformácií o kandidátoch, na ktoré už nemožno riadne reagovať v kampani. S tým súvisí ajzákaz šírenia týchto informácií v bezprostrednej blízkosti volebných miestností, kde užvolič bezprostredne pred samotnou voľbou uvažuje nad kandidátom, ktorého si vyberie(PL. ÚS 78/2011).

168. Ústavný súd v súvislosti s volebným moratóriom pripomína, že pri posudzovanívolebných   vád   je   potrebné   nepodceňovať   voliča.   Len   intenzívnejší   (veľmi   agresívnya ofenzívny) tlak na voliča spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle je volebnouvadou,   ktorej   dôsledkom   môže   byť   neplatnosť   volieb   (porov.   PL.   ÚS   14/2011,PL. ÚS 118/07). Ústavný súd pri posudzovaní možnosti ovplyvniť tvorbu slobodnej vôlevoliča   musí   predpokladať   rozumnú   mieru   sebaurčenia   voliča,   aby   odolal   tlaku   určitejintenzity.

169. Distribúcia letákov ⬛⬛⬛⬛ 14. novembra 2014 nevytváralapodľa ústavného súdu v danom prípade taký tlak na voličov, ktorý by viedol k zahmleniuvolebných výsledkov. K tomuto možno dodať, že v obci s nižším počtom obyvateľov, kde saobyvatelia   navzájom   poznajú,   majú   voliči   bezprostrednejšie   informácie   o   kandidátoch.V danej veci má relevanciu aj obsah letáku. Ten nie je namierený na protikandidáta, ani navlastnú   podporu   v nastávajúcich   voľbách,   nemá   agitačný   charakter.   Leták   mal   skôrsúkromný   než   oficiálny   charakter. V   nadväznosti na ustanovenie §   30 ods.   11 zákonao voľbách   je   potrebné   uviesť,   že   rozdávanie   letákov   nebolo   vedené   v   bezprostrednejblízkosti volebnej miestnosti v deň volieb.

170.   Ústavný   súd   na   základe   uvedeného   uzatvára,   že   sťažovateľmi   uvedenéskutočnosti nemajú taký charakter, aby predstavovali dostatočné dôvody na to, aby ústavnýsúd vyhlásil voľby do orgánov samosprávy obce Kvakovce uskutočnené 15. novembra 2014za neplatné.

8. Záver

171. Sťažnosti sa týkali jedného z najvýznamnejších demokratických procesov, ktorémôžu v spoločnosti prebiehať, a to volieb do orgánom miestnej samosprávy, na základektorých   boli   zvolení   reprezentanti   voličov   a bola   nadobudnutá   právna   istota   týchtozvolených reprezentantov, ale najmä voličov a obyvateľov danej municipality.

172.   Ústavný   súd   na   základe   zhodnoteného   skutkového   stavu   a vykonanéhodokazovania   ustálil,   že   pred   a počas   volieb   do   orgánov   samosprávy   obce   Kvakovceuskutočnených 15. novembra 2014 nedošlo k volebným vadám odôvodňujúcim vyhlásenievolieb za neplatné.

173. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokutohto uznesenia.

174. Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,ktoré   vzniknú   účastníkovi   konania,   uhrádza   účastník   konania   zo   svojho.   Vzhľadom naneúspešnosť sťažovateľov v tomto konaní a neovplyvnenie právnej pozície odporcov, čo satýka ich zvolenia do orgánov samosprávy obce Kvakovce, ústavný súd nepriznal žiadnemuz účastníkov úhradu trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2015