SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 68/2014-127
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2015v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej, zo sudkyne Jany Baricovej, sudkyneĽudmily Gajdošíkovej, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcov Ľubomíra Dobríka,Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) a Rudolfa Tkáčikao sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátomJUDr. Jozefom Čorbom, PhD., Advokátska kancelária, Žižkova 39, Košice, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Michalom Plentom,Advokátska kancelária, Sídlisko Okulka 19/42, Vranov nad Topľou, vo veci namietanejneústavnosti a nezákonnosti volieb poslancov obecného zastupiteľstva a proti výsledkuvolieb poslancov Obecného zastupiteľstva obce Kvakovce konaných 15. novembra 2014a vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu a proti výsledku voliebstarostu obce Kvakovce konaných 15. novembra 2014, za účasti ⬛⬛⬛⬛,Kvakovce, zastúpeného advokátom JUDr. Štefanom Kseňákom, PhD., Advokátskakancelária, Park Angelinum 4, Košice, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola26. novembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateliav 1. rade“) vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb poslancov obecnéhozastupiteľstva a proti výsledku volieb poslancov Obecného zastupiteľstva obce Kvakovcekonaných 15. novembra 2014. Sťažovatelia v 1. rade svoju sťažnosť smerujú proti ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (spolu ďalejaj „odporcovia“).
2. Ústavnému súdu bola 26. novembra 2014 doručená sťažnosť (ďalej len„sťažovateľ v 2. rade“) vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostua proti výsledku volieb starostu obce Kvakovce konaných 15. novembra 2014. Sťažovateľv 2. rade svoju sťažnosť smeruje proti ⬛⬛⬛⬛, (ďalej aj„odporca“).
3. Ústavnému súdu bola 25. novembra 2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ v 3. rade“; spolu ďalej aj „sťažovatelia“) vo veci namietanejneústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Kvakovce konaných 15. novembra 2014,ako aj vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb poslancov Obecnéhozastupiteľstva obce Kvakovce konaných 15. novembra 2014. Sťažovateľ v 3. rade svojusťažnosť smeruje proti ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (spolu ďalej aj „odporcovia“).
4. Zo sťažností vyplýva, že vo voľbách poslancov obecného zastupiteľstva a starostuobce Kvakovce konaných 15. novembra 2014 hlasovalo aj 119 obyvateľov, ktorí podľasťažovateľov boli prihlásení na pobyt v obci Kvakovce v rozpore s Ústavou Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a zákonmi.
5. V prvom rade sťažovatelia namietajú, že prihlásenie 119 občanov na trvalý pobytv obci Kvakovce bolo protizákonné, keďže toto prihlásenie bolo vykonané Okresnýmriaditeľstvom Policajného zboru Vranov nad Topľou (ďalej aj „OR PZ“), pričom podľasťažovateľov neboli splnené zákonné podmienky na prihlásenie obyvateľov OR PZ.Sťažovatelia v tomto smere argumentujú, že nedošlo k nečinnosti ohlasovne v tom smere, žeby si neplnila povinnosti, a bolo by zákonné postupovať spôsobom, že prihlásenieobyvateľov vykoná OR PZ. Podľa sťažovateľov ohlasovňa obce Kvakovce sa nikdynedopustila nečinnosti a vždy konala promptne vo veci hlásenia trvalého pobytu občanov.Každé hlásenie pobytu obec Kvakovce riadne preverila z hľadiska splnenia zákonnýchpodmienok na ohlásenie trvalého pobytu a v prípade splnenia zákonných podmienok urobilazáznam o hlásení pobytu občana v evidencii pobytu občanov. V prípade, že neboli splnenépodmienky na zaevidovanie trvalého pobytu občana, obec Kvakovce ako ohlasovňa ihneďupovedomila daného občana. V tomto smere sťažovatelia uvádzajú viaceré príklady, keďpokiaľ obec Kvakovce dostala požiadavku na prihlásenie na trvalý pobyt, bezodkladne tútopožiadavku vybavila. Pokiaľ osoba preukázala splnenie všetkých zákonom vyžadovanýchpredpokladov, tak ju obec na trvalý pobyt aj prihlásila. V žiadnom prípade teda nebolomožné konštatovať nečinnosť obce Kvakovce pri hlásení pobytu občanov, nenastalipodmienky opísané v hypotéze ustanovenia § 26a zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytuobčanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v zneníneskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 253/1998 Z. z.“ alebo „citovaný zákon“) a OR PZnemalo právomoc prihlásiť obyvateľov na trvalý pobyt v obci Kvakovce.
6. Podľa sťažovateľov navyše drvivá väčšina zo 119 prihlásených občanov, ktorýchna trvalý pobyt v obci Kvakovce prihlásilo OR PZ 13. novembra 2014, sa nikdy v priebehuroka 2014 nehlásila na pobyt na ohlasovni obce Kvakovce. Podľa sťažovateľov nezákonnýmpostupom OR PZ došlo k ovplyvneniu demokratickej súťaže politických síl vo voľbách doúzemnej samosprávy v obci Kvakovce. Podnet na nečinnosť obce Kvakovce dostalo OR PZpodľa mienky sťažovateľov zrejme od občanov ⬛⬛⬛⬛ a, ktorí sa však osobne na pobyt nehlásili ( ako splnomocnenec prihlasovaliné osoby, je v obci prihlásený na pobyt ako bezdomovec od roku 2006). Podľasťažovateľov obec reagovala na tieto podnety ešte 12. novembra 2014, keď svoj postup e-mailovou komunikáciou vysvetlila aj ⬛⬛⬛⬛ z Ministerstva vnútra Slovenskejrepubliky (ďalej aj „MV SR“) aj ⬛⬛⬛⬛, na čo reagoval mailom z 13.novembra 2014 o 14.44 h. Napriek tomu, že obec vysvetlila OR PZ celú situáciu i svojpostup, OR PZ 13. novembra 2014 pristúpilo k prihlasovaniu občanov na trvalý pobyt vobci Kvakovce.
7. Ako ďalšiu námietku sťažovatelia uvádzajú, že došlo k prihláseniu 80 zo 119obyvateľov na nebytové priestory, konkrétne rekreačné chaty, ktoré podľa sťažovateľovnespĺňajú zákonné požiadavky (zákon č. 253/1998 Z. z.) na bytové budovy. Podľasťažovateľov nie je automaticky možné prihlásiť sa na trvalý pobyt v akejkoľvek budovena individuálnu rekreáciu, ale iba v takej budove, ktorej aspoň časť spĺňa požiadavkyna trvalé bývanie a je na takéto účely určená [v tejto súvislosti sťažovatelia poukazujú ajna § 43c zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebnýzákon) v znení neskorších predpisov]. Vzhľadom na uvedené argumenty a dôkazy je podľasťažovateľov zrejmé, že OR PZ nepostupovalo správne, ak tieto osoby prihlásilobez ďalšieho na trvalý pobyt v budovách určených na nebytové účely – účely individuálnejrekreácie. V tejto súvislosti sťažovatelia ďalej poukazujú na skutočnosť, že pre jednurekreačnú chatu si prihlasovalo trvalý pobyt 10 až 11 plnoletých občanov.
8. Sťažovatelia poukázali aj na skutočnosť, že 24 zo 119 obyvateľov síce boliprihlásení na trvalý pobyt v bytových budovách, ku ktorým však nemajú vlastnícky alebospoluvlastnícky vzťah. Sťažovatelia odkazujú aj na čestné vyhlásenia vlastníka jednejz bytových budov, v zmysle ktorého vlastník rodinného domu vyhlásil, že nedal súhlasna prihlásenie trvalého pobytu v jeho rodinnom dome žiadnej tretej osobe. Sťažovateliaupriamili pozornosť aj na skutočnosť, že na prihlasovacích lístkoch viacerých občanov, ktoréboli zaslané obci Kvakovce a ktoré sťažovatelia prikladajú k sťažnosti, sa nenachádza súhlasvlastníkov týchto budov s prihlásením uvedených osôb na trvalý pobyt v ich rodinnýchdomoch a nebolo priložené ani iné písomné udelenie súhlasu na prihlásenie na trvalý pobyt.Ak tieto osoby OR PZ prihlásilo na pobyt bez súhlasu vlastníkov budov, ku ktorým sa napobyt hlásili, ide podľa úsudku sťažovateľov o flagrantné porušenie zákona, ktoré má zanásledok skreslenie výsledku volieb do orgánov územnej samosprávy obce Kvakovce.Pokiaľ podľa sťažovateľov uvážime, že rozdiel medzi posledným zvoleným kandidátom doobecného zastupiteľstva a prvým nezvoleným kandidátom bol len jeden hlas, potomsamotné prihlásenie troch osôb na pobyt v rodinnom dome súp. č. 39 by mohlo výrazneovplyvniť výsledky volieb.
9. Sťažovatelia taktiež namietli, že 15 obyvateľov zo 119 bolo prihlásených na trvalýpobyt v obci Kvakovce bez toho, aby boli prihlásení ku konkrétnej budove. Takýto postuppodľa sťažovateľov umožňuje § 5 zákona č. 253/1998 Z. z., avšak len občanovi, ktorému boltrvalý pobyt zrušený podľa § 7 ods. 1 písm. d) až g) zákona č. 253/1998 Z. z. a ktorýsa nemôže prihlásiť na trvalý pobyt podľa § 3 alebo § 4 zákona č. 253/1998 Z. z. Ani jednaz týchto podmienok nebola podľa presvedčenia sťažovateľov splnená, pretože išlo o osoby,ktorým nebol zrušený trvalý pobyt a ktoré majú kde bývať, pretože stále majú svoj trvalýpobyt tam, kde bývali dosiaľ.
10. Pokračujúc vo svojich sťažnostiach, sťažovatelia namietajú neautentickosťa účelovosť prihlásenia 119 občanov na trvalý pobyt v obci Kvakovce. Sťažovatelia vznieslipochybnosti o skutočnosti, či lístky pre prihlásenie trvalého pobytu skutočne podpísaliprihlasovaní obyvatelia. Podľa sťažovateľov prihlasovací lístok a ⬛⬛⬛⬛ sú podpísané podpismi, ktoré vykazujú nápadné znaky zhody, podpis ⬛⬛⬛⬛ na prihlasovacom lístku sa výrazne odlišuje od jej podpisu na listineo výsledkoch volieb do orgánov samosprávy konaných 15. novembra 2014 v obciKvakovce, ktorú podpisovala ako predsedníčka miestnej volebnej komisie, od podpisu,ktorým 24. septembra 2014 podpisovala sľub člena miestnej volebnej komisie, a od podpisuna listine o poučení člena miestnej volebnej komisie. Takýchto príkladov sťažovateliauvádzajú vo svojej sťažnosti viacero (spolu 5 príkladov). Vzhľadom na uvedené skutočnostije podľa názoru sťažovateľov otázne, či sa prihlásenie týchto občanov na pobyt v obciKvakovce uskutočnilo na základe nimi riadne prejavenej vôle a či prihlasovacie lístky boliskutočne podpísané osobami, ktorých sa mali tieto lístky týkať. Takéto skutočnosti by maliza následok, že prihlasovacie lístky týchto občanov sú falzifikáty a ich prihlásenie na trvalýpobyt nemohlo byť legálne.
11. Účelovosť prihlásenia vidia sťažovatelia najmä v tom, že k prihláseniu obyvateľovna trvalý pobyt došlo 2 dni pred konaním volieb. Podľa sťažovateľov existujú legitímnepochybnosti o skutočnom, úprimnom a pravdivom úmysle prihlásených 119 obyvateľovdlhodobo bývať v obci Kvakovce. Osoby, ktoré sa prihlasovali na pobyt v obci Kvakovce vobdobí tesne pred konaním volieb, sú dlhé roky vlastníkmi rekreačných chát v katastri obceKvakovce, ktoré využívajú na krátkodobú rekreáciu najmä počas víkendov či letnýchdovoleniek, a dosiaľ nikdy neprejavovali záujem trvalo sa presťahovať z miesta svojhobydliska do obce Kvakovce. Títo občania nikdy trvalo nebývali v obci Kvakovce a nie jemožné domnievať sa, že by mali skutočný a úprimný záujem o trvalé dlhodobé bývanie vtejto obci. Sťažovatelia sú presvedčení, že úmyslom 119 obyvateľov bolo účelovoa špekulatívne sa prihlásiť na trvalý pobyt v obci Kvakovce, aby mohli hlasovanímvo voľbách ovplyvniť demokratickú súťaž politických síl. Títo obyvatelia nemajú podľasťažovateľov k obci Kvakovce právne relevantný vzťah, ktorý je vedený úmyslom tvoriťintegrálnu súčasť personálneho substrátu obce. Takéto špekulatívne prihlasovanie na trvalýpobyt, aj nebyť už uvedených porušení zákona pri prihlasovaní na pobyt, by bolo potrebnépovažovať podľa názoru sťažovateľov za konanie obchádzajúce účel zákona (in fraudem legis). O zložení orgánov obce tak nerozhodli podľa sťažovateľov občania trvale sa zdržujúciv obci, ktorých sa rozhodnutia orgánov obce dotýkajú bezprostredne a najviac ovplyvňujúich každodenný život. O zložení orgánov obce rozhodli predovšetkým tí obyvatelia obce,ktorí sa prihlásili na trvalý pobyt v obci len pár dní predo dňom konania volieb. Takýtopostup spôsobuje podľa sťažovateľov neústavnosť a nezákonnosť volieb do orgánov územnejsamosprávy aj v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu, pričom sťažovatelia poukázalina nálezy ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 6/2011, sp. zn. PL. ÚS 110/07.
12. Na účelovosť a špekulatívnosť prihlasovania niektorých občanov na trvalý pobytpoukazuje podľa sťažovateľov primárne skutočnosť, že niektoré z osôb, ktoré sa tesne predtermínom volieb prihlasovali na pobyt v obci Kvakovce, sa takýmto spôsobom správali užpredtým. Podľa sťažovateľov je vysoko pravdepodobné, že hromadné prihlasovanieobyvateľov na trvalý pobyt v obci Kvakovce nebolo náhodné, ale premyslene organizovanés cieľom zvýšiť voličskú základňu pre niektorých kandidátov na funkciu starostu a funkciuposlancov obecného zastupiteľstva. Konkrétne malo ísť podľa sťažovateľov o voličskúzákladňu zvoleného starostu ⬛⬛⬛⬛ a zvolených poslancov obecnéhozastupiteľstva ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛. Uvedení kandidáti sú rovnakoako skupina 119 občanov náhle prihlásených na trvalý pobyt vlastníkmi rekreačných chátv katastri obce Kvakovce v rekreačnej oblasti Dobrá, pričom reálne nebývajú v týchtochatách, ktoré využívajú len na individuálnu rekreáciu, ale svoj trvalý pobyt majú zväčšav meste Prešov. Sťažovatelia uviedli, že títo občania ako rekreanti v obci Kvakovce majúmedzi sebou nadviazané určité vzťahy, spájajú ich spoločné záujmy, ktoré sa však týkajú ibarekreačnej oblasti Dobrá nachádzajúcej sa v katastri obce Kvakovce, a nie obce Kvakovceako celku. Skutočnosti, že svoju činnosť premyslene koordinovali, nasvedčuje to, že sahlásili na pobyt v obci v rovnaký deň, viacerí sa hlásili na pobyt k rovnakým nebytovýmbudovám. Správanie vlastníkov rekreačných chát podľa sťažovateľov koordinoval najmäzvolený starosta ⬛⬛⬛⬛, ktorý verejne dlhodobo agitoval, aby dosiaholzvrhnutie dovtedajšieho vedenia obce a zvolenie jeho osoby do funkcie starostu obce. Svojesprávanie podľa sťažovateľov koordinovali aj prostredníctvom webovej stránkywww.domasacity.sk, na ktorej dochádzalo doslova k verbovaniu občanov vlastniacichrekreačné chaty k účasti na voľbách a očierňovaniu predstaviteľov doterajšieho vedeniaobce. Sťažovatelia uviedli, že držiteľom uvedenej webovej stránky je podľa evidenciev databáze sk-nic.sk Združenie chatárov a rekreantov Domaše, ⬛⬛⬛⬛, so sídlomKvakovce 428.
13. Podľa sťažovateľov možno predpokladať, že 119 vlastníkov rekreačných chátv rekreačnej oblasti Dobrá, resp. ich rodinných príslušníkov a známych, sa prihlasovalona trvalý pobyt v obci Kvakovce dva dni pred voľbami do orgánov obce Kvakovces úmyslom ovplyvniť výsledky volieb tak, aby boli do orgánov obce zvolení zástupcoviachatárov a rekreantov reprezentovaní predovšetkým odporcom, ktorí však nemajú k obciKvakovce žiadny vzťah, nikdy v nej dlhodobo nebývali, nikdy nemali skutočný záujemo trvalý pobyt v obci a nemali záujem stať sa súčasťou územného spoločenstva všetkýchobyvateľov obce Kvakovce.
14. Sťažovatelia taktiež namietajú porušenie volebného moratória. Uviedli, žeustanovenia zákona upravujúce volebnú kampaň boli hrubo porušené zo strany odporcu,keďže ten osobne 14. novembra 2014, teda menej ako 24 hodín pred konaním volieb,osobne navštevoval obyvateľov obce Kvakovce v ich obydliach a rozdával im letáky,ktorých obsah sa týkal volebnej kampane, jeho predchádzajúcej i súčasnej politickejčinnosti. Sťažovatelia uviedli, že v nich tvrdil, že bol v kampani ohováraný inými osobami,ktorých identitu nepozná, a preto podá trestné oznámenie. Distribúcia letákov, ktoré sasvojím obsahom evidentne venujú predvolebnému súpereniu, v ktorých kandidát na starostua poslanca obecného zastupiteľstva vykresľuje svoju osobu ako obeť domnelých útokovneznámych osôb, ktoré sa ho snažili ohovárať tesne pred voľbami, nemožno podľasťažovateľov vnímať inak ako kampaň na prospech tohto daného kandidáta.
15. Sťažovatelia sú toho názoru, že prihlásenie 119 nových obyvateľov na trvalýpobyt 2 dni pred konaním volieb do orgánov obecnej samosprávy mal za následok, že početvoličov vzrástol z pôvodných 360 na 479 voličov. Podľa sťažovateľov ak uvážime, ževo voľbách starostu hlasovalo celkovo 358 voličov a vo voľbách do obecného zastupiteľstvahlasovalo 362 voličov, je zrejmé, že početnú skupinu hlasov predstavovali hlasy voličov,ktorí získali aktívne voličské právo v rozpore so zákonom a zo špekulatívnych dôvodov.Pritom pokiaľ podľa sťažovateľov ide o voľby starostu obce, úspešný kandidát (odporca)získal 176 hlasov a navrhovateľ ako jeho protikandidát získal 128 hlasov. Sťažovateliauviedli, že je vysoko pravdepodobné, že 119 obyvateľov, ktorí nadobudli trvalý pobytv obci tesne pred voľbami a ktorí podobne ako odporca sú vlastníkmi rekreačných chátv rekreačnej oblasti Dobrá, odovzdali svoje hlasy odporcovi. Pokiaľ by títo voliči neboliv rozpore so zákonom prihlásení na pobyt a nebolo by im vzniklo oprávnenie hlasovaťvo voľbách do orgánov územnej samosprávy obce Kvakovce, výsledky volieb starostu byboli úplne iné. Ešte výraznejší je vplyv novoprihlásených obyvateľov na výsledky voliebdo obecného zastupiteľstva. Najúspešnejší kandidát (odporca) získal 178 platných hlasov,posledný zvolený kandidát (navrhovateľ) získal 134 hlasov a rozdiel medzi poslednýmzvoleným a prvým nezvoleným kandidátom na funkciu poslanca obecného zastupiteľstvabol len 1 hlas (ústavný súd poznamenáva, že prvou náhradníčkou, a teda prvou nezvolenoukandidátkou je ⬛⬛⬛⬛, ktorá však volebnú sťažnosť nepodala, pozn.).Vzhľadom na to, že pôvodne zapísaných voličov bolo 360 a napokon po zapísaní ďalších119 voličov do zoznamu voličov využilo celkovo svoje hlasovacie právo vo voľbáchstarostu 358 voličov a vo voľbách do obecného zastupiteľstva 362 voličov, je podľasťažovateľov vysoko pravdepodobné, že voličské právo využila prevažná časť (ak nie všetci)z občanov, ktorí boli na trvalý pobyt v obci Kvakovce prihlásení len tesne pred konanímvolieb do orgánov obecnej samosprávy. Na základe uvedených skutočností, vychádzajúc zustálenej judikatúry ústavného súdu, možno podľa mienky sťažovateľov konštatovať, žeumelé a špekulatívne navýšenie voličskej základne v obci Kvakovce tesne pred voľbami otakmer 1/3 voličov, ktorí navyše majú vytvorené relatívne pevné väzby s jedným zkandidátov na starostu a k určitej skupine kandidátov na poslancov obecného zastupiteľstva,výrazne spochybňuje objektívnosť výsledkov volieb do orgánov obecnej samosprávy akoreflexie slobodnej súťaže politických síl v danej obci.
16. Sťažovatelia navrhli vydať tento nález: „Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlasuje voľby starostu obce Kvakovce konané dňa 15.11.2014 a voľby poslancov do obecného zastupiteľstva obce Kvakovce konané dňa 15.11.2014 za neplatné.“
17. Sťažovatelia 16. decembra 2014 doplnili svoje sťažnosti a v rámci toho navrhli,aby ústavný súd vydal predbežné opatrenie, ktorým uloží miestnej volebnej komisii obceKvakovce zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení poslancov obecného zastupiteľstvaa o zvolení starostu obce Kvakovce. Sťažovatelia alternatívne navrhli, aby ústavný súd, aksa nestotožní s predchádzajúcim návrhom na vydanie predbežného opatrenia, vydalalternatívne predbežné opatrenia, ktorým uloží poslancom Obecného zastupiteľstva obceKvakovce zdržať sa pri výkone funkcií poslancov obecného zastupiteľstva rozhodovaniao rozpočte obce, o prijatí územného plánu obce alebo jeho zmien, o prijatí úveru alebopôžičky, ako aj nakladaní s majetkom obce presahujúcim hodnotu 5 000 € až doprávoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, resp. zdržať sa pri výkone funkciestarostu obce právnych úkonov, ktorými by mohlo dôjsť k scudzeniu alebo zaťaženiunehnuteľného majetku obce alebo ktorými by obec vzala na seba záväzok zo zmluvyo úvere alebo zmluvy o pôžičke, ako aj zdržať sa uskutočnenia právnych úkonov v meneobce, ktorých predmet presahuje hodnotu 5 000 €, až do právoplatnosti rozhodnutia vo vecisamej.II. Prijatie sťažností na ďalšie konanie
18. Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 68/2014-40 zo 17. decembra 2014a uznesením sp. zn. PL. ÚS 8/2015 z 21. januára 2015 prijal sťažnosti na ďalšie konanie,ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. PL. ÚS 68/2014. Ústavný súd zároveň nevyhovelnávrhu sťažovateľov na vydanie predbežného opatrenia.
III. Písomné vyjadrenia odporcov, dožiadaných subjektov a replika sťažovateľov
1. Vyjadrenie odporcu
19. K podaným sťažnostiam sa vyjadril odporca ⬛⬛⬛⬛ doručenímpísomného stanoviska 16. decembra 2014.
20. Odporca v úvode svojho vyjadrenia uviedol, že v obci Kvakovce boli už dlhšiudobu problémy s prihlásením sa na trvalý pobyt, o čom svedčí aj vyjadrenie OR PZ č. p.:KRPZ-PO-SI-138/2014. Obec Kvakovce odmietala podľa vyjadrenia odporcu prihlásiťna trvalý pobyt osoby s rôznymi odôvodneniami, napr. s odôvodnením, že v prípaderekreačnej chaty ide o nebytovú budovu. Pokiaľ ide o to, či môže mať niekto trvalý pobyt ajv rekreačnej chate, poukazuje na to, že nejde o nič nezvyčajné, ak má niekto trvalý pobytv rekreačnom zariadení. To, že osoba sa môže prihlásiť na trvalý pobyt aj v nebytovompriestore, ak je súhlas vlastníka, je riešené podľa odporcu zákonnou úpravou a problém nieje ani v oblasti aplikačnej praxe. Podľa presvedčenia odporcu jednoducho nikomu nemožnouprieť právo prihlásiť sa na trvalý pobyt v stavbe určenej na individuálnu rekreáciu, ak je toso súhlasom vlastníka.
21. Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že obci Kvakovce je výskyt duplicitnýchčísel na stavbách známy, a aj keď obec o tom vedela, tento stav neodstránila. Fyzické osobysa podľa názoru odporcu riadne prihlasovali na trvalý pobyt do nehnuteľností, ktoré vlastnia,prípadne do iných so súhlasom vlastníkov. Podľa odporcu toto by mali sťažovatelia vedieť,keďže duplicita súpisných čísel je problémom v obci Kvakovce už dlhšiu dobu.Do pozornosti dáva aj tú skutočnosť, že ak sťažovatelia vo volebnej sťažnosti uvádzajú lensúpisné čísla, avšak čísla parciel, na ktorých sa predmetné stavby nachádzajú, neuvádzajú,tak ide o argumentáciu nezohľadňujúcu to, že v obci Kvakovce sú niektoré súpisné čísladuplicitné. Jednoducho v obci Kvakovce sú niektoré stavby označené duplicitnýmisúpisnými číslami, na čo už bola obec Kvakovce podľa odporcu v minulosti upozornená.
22. Odporca ďalej uviedol, že v prípade obce Kvakovce sa do tejto obce prihlásili ajfyzické osoby, štátni občania Slovenskej republiky, ktorí na území obce Kvakovce vlastnilia vlastnia aj v súčasnosti nehnuteľný majetok. Prihlásiť sa na trvalý pobyt možno podľaodporcu aj so súhlasom vlastníka nehnuteľnosti. Tieto osoby mali podľa presvedčeniaodporcu právo prihlásiť sa v obci na trvalý pobyt. V tejto súvislosti upriamuje odporcapozornosť aj na formuláciu použitú tak ústave, ako aj v Listine základných práv a slobôd,a to konkrétne na to, že sloboda pobytu sa zaručuje. Tento pojem v sebe podľa odporcuzahŕňa aj aktívnu zložku, pozitívnu činnosť. Prijať argumentáciu zvolenú vo volebnejsťažnosti by podľa odporcu značilo znevýhodniť tých obyvateľov obce, ktorí sa chcú v obciprihlásiť na trvalý pobyt. Obyvatelia, ktorí sa v obci Kvakovce prihlásili na trvalý pobyt,vlastnia v tejto obci nehnuteľný majetok a o tento sa mienia aj v budúcnosti staraťa zveľaďovať ho. Podľa stanoviska odporcu títo majú úprimný záujem vykonávať nielensvoje ústavne zakotvené vlastnícke práva, ale aj celý vejár ďalších práv obyvateľa obces trvalým pobytom v obci, a to vrátane volebného práva. Obec Kvakovce im podľa jehonázoru neoprávnene upierala možnosť prihlásiť sa v obci na trvalý pobyt a k spôsobu, akýmsa to dialo, odporca nechce priraďovať hodnotiace úsudky.
23. K porušeniu volebného moratória odporca uvádza, že v čase volebného moratóriaboli po obci Kvakovce roznesené letáky, ktoré vážne dehonestovali jeho osobu a obviňovaliho z nekalej činnosti. O tejto skutočnosti ho informovali viacerí občania. Keďže roznesenéletáky hrubo zasiahli do jeho cti, neurobil podľa vlastného presvedčenia nič iné, iba to, žerozniesol letáky s oznamom, že podá trestné oznámenie na neznámeho páchateľa prepodozrenie z trestného činu ohovárania kvôli letákom, ktoré boli roznesené v obciKvakovce. Pri tomto odporca podľa svojich slov nevystupoval ako kandidát, nehovoril, abyho ľudia volili, leták neobsahoval nič, čo by súviselo s voľbami. Bránil iba svoju česť, na čomá právo, a v žiadnom prípade sa teda nemôže podľa odporcu hovoriť o porušení volebnéhomoratória. To, že sa niekto bráni proti zásahu voči jeho osobnosti, nie je podľa odporcuvolebnou kampaňou. Volebná sťažnosť sťažovateľov nie je podľa odporcu dôvodnáa navrhuje túto volebnú sťažnosť zamietnuť.
24. Odporca doplnil svoje vyjadrenie podaním doručeným ústavnému súdu23. januára 2015 a 2. februára 2015, v ktorých uviedol zoznam 119 osôb prihlásených natrvalý pobyt v obci Kvakovce a ich vlastnícky alebo iný právny vzťah k nehnuteľnostiamnachádzajúcim sa v katastri obce Kvakovce, resp. k nehnuteľnosti, kde majú títo nahlásenýtrvalý pobyt, ďalej zopakoval svoje výhrady voči podanej sťažnosti, poukázal na zapájaniesa chatárov z oblasti Domaša-Dobrá do života obce Kvakovce a upriamil pozornosť naskutočnosti, ktoré považuje za problémy pretrvávajúce v obci Kvakovce. Zároveň reagovalna výpovede svedkov a sťažovateľov z ústneho výsluchu uskutočneného v obci Kvakovcev dňoch 26. januára 2015 a 27. januára 2015.
2. Vyjadrenie odporcu
25. K podaným sťažnostiam sa vyjadril odporca ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj„odporca v 2. rade“) doručením písomného stanoviska 19. januára 2015.
26. Odporca v 2. rade v úvode svojho vyjadrenia uviedol, že od roku 1999 vlastnírekreačnú chatu v chatárskej oblasti Domaša a platí obci Kvakovce daň. Keďže v chate ajreálne býva, prihlásil sa v Kvakovciach na trvalý pobyt a riadne bol na tento pobyt bezproblémov prihlásený už v roku 2013. Jeho chata má ústredné kúrenie, sociálne zariadenia,kúpeľňu, kuchyňu, je pripojená na internet, má teda všetko, čo je podľa presvedčeniaodporcu v 2. rade potrebné na život. Chodia ho tam navštevovať deti a vnúčatá, ktoré s nímtrávia celé leto.
27. Odporca v 2. rade považuje za nehoráznosť, ak sťažovatelia tvrdia, že bývav nebytovej budove, a dokonca protizákonne. Nemá problém sprístupniť chatu ústavnémusúdu, aby sa ústavný súd presvedčil, ako a kde v skutočnosti žije. Odporca v 2. rade podľasvojho vyjadrenia už navyše nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť, kde by mohol aj reálnebývať, okrem chaty, pretože svoj dom predal.
28. Do obecného zastupiteľstva podľa vlastného vyjadrenia odporca v 2. radekandidoval z dôvodu, lebo problémy chatárov roky nikto reálne nerieši. Niekoľko ľudív jeho veku zomrelo na svojich chatách iba preto, lebo ich podľa jeho názoru nevedelasanitka kvôli chaotickému číslovaniu stavieb nájsť. Podľa odporcu v 2. rade niktov rekreačnej oblasti neodhŕňal sneh, je im vypínané svetlo, nekosili sa verejné priestranstvá,neodváža sa odpad, nedoručuje sa im pošta. Obci podľa odporcu v 2. rade platili dane vyššieako vo Vysokých Tatrách a nikto nemal záujem riešiť problémy, ktoré chatárov ťažia.Zvolený bol podľa jeho názoru preto, lebo ho ľudia dobre poznajú, ale aj preto, že bolgenerálnym riaditeľom spoločnosti, ktorá patrila k jedným z najväčších zamestnávateľomv okrese Vranov nad Topľou. Dôvody sťažovateľov považuje za úplne odtrhnuté od reality astratu súdnosti.
3. Vyjadrenie odporkyne
29. K podaným sťažnostiam sa vyjadrila odporkyňa ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj„odporkyňa v 3. rade“) doručením písomného stanoviska 19. januára 2015.
30. Odporkyňa v 3. rade vo svojom vyjadrení uviedla, že jej rodina vlastní chatuv obci Kvakovce, rekreačná oblasť Domaša-Dobrá, už od roku 2003. Rekreačná chata jedvojgeneračná, skladá za z dvoch poschodí, každé so samostatným vstupom. Na každomz poschodí sa nachádza samostatná kuchyňa, kúpeľňa, toaleta, obývačka a dve spálne.V prípade potreby odporkyňa v 3. rade uvádza, že môže chatu sprístupniť, aby ústavný súdmohol nezávisle vyhodnotiť a posúdiť, či je vhodná na bývanie, alebo nie.
31. Podľa stanoviska odporkyne v 3. rade v chate býva s rodinou aj napriek tomu, žeešte nie je skolaudovaná. Aj preto sa na trvalý pobyt prihlásila do chaty u manželov ktorí sú bezdetní, na Domaši bývajú tiež a patria k pôvodným obyvateľom obceDobrá nad Ondavou. Keď to potrebujú, odporkyňa v 3. rade im podľa svojho vyjadreniapomáha s nákupom, pani odvezie do mesta k lekárovi alebo do obchodu, lebo naDomašu nechodí ani autobusová doprava, čo podľa jej názoru nikto z vedenia obceKvakovce dlhodobo neriešil. Podľa odporkyne v 3. rade sanitka nevedela prísť pre pána, keďže v zime bola neposypaná cesta, čo považuje za nehoráznosť zo strany obcevzhľadom na to, aké dane z nehnuteľností musia obci Kvakovce platiť.
32. Odporkyňa v 3. rade vníma problémy v samospráve v Kvakovciach už dlhodoboa nechápe, kde sa peniaze, ktoré obci platia, strácajú. Podľa jej názoru chýbajú športoviská,prístavy, verejné plochy sú nepokosené, dane sú neprimerane vysoké. Nikto neodpratávasneh, nikoho nezaujíma, že sa nevyvážajú odpadky, a existujú mnohé iné problémy, ktorénikto nerieši. Aj preto sa rozhodla kandidovať do obecného zastupiteľstva, lebo to je podľanej jediná cesta, ako môže niečo zmeniť v obci, kde žije, kde má jej rodina nehnuteľnosťa kde plánuje žiť. V kampani podľa jej vyjadrenia obišla skoro každý rodinný dom v obciKvakovce osobne a rozprávala sa s ľuďmi o problémoch a mala tiež letáčik.
33. Sťažnosť neúspešných kandidátov považuje za zmes poloprávd, klamstieva zavádzajúcich tvrdení s cieľom dosiahnuť neplatnosť volieb iba preto, lebo obec Kvakovcefungovala podľa jej názoru ako rodinný podnik a súkromná firma pre vyvolených –sťažovateľov.
34. Ich sťažnosť je navyše podľa jej presvedčenia nelogická, lebo medzi sťažovateľmije aj zvolený poslanec ⬛⬛⬛⬛, ktorý absurdne spochybňuje svoje vlastné zvolenie apoukazuje na to, že prvá pod čiarou slečna ⬛⬛⬛⬛ by bola zvolená. Pritom samotná ⬛⬛⬛⬛ ako nezvolená a prvá pod čiarou sa na nič a na nikoho nesťažuje avýsledky volieb rešpektuje. Sťažnosť odporkyni v 3. rade preto nedáva žiadnu logiku.
35. Odporkyňa v 3. rade poukázala aj na skutočnosť, že v sťažnosti sťažovateliatvrdia, že výsledok volieb bol tesný a rozdiel medzi posledným zvoleným () a prvou nezvolenou ( ⬛⬛⬛⬛ ) bol iba jeden hlas. To však nieje podľa jej názoru pravda, pretože slečna ⬛⬛⬛⬛ sa poslankyňou stane z dôvodu, žepán ⬛⬛⬛⬛ si uplatnil mandát starostu a mandát poslanca mu podľa jej názoruzanikol.
4. Vyjadrenie odporkyne
36. K podaným sťažnostiam sa vyjadrila odporkyňa ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj„odporkyňa vo 4. rade“) doručením písomného stanoviska 19. januára 2015.
37. Odporkyňa vo 4. rade uviedla, že v rekreačnej oblasti Domaša-Dobrá jej rodinavlastní nehnuteľnosť – rodinný dom už od roku 1991. Na prvom poschodí býva s rodinou, naprízemí prevádzkuje s rodinou potraviny s reštauráciou. Trvalý pobyt v Kvakovciach má jejrodina od roku 2010. Kým deti chodili do školy, mali pobyt vo Vranove nad Topľou. Keďdeti dospeli, zmenili si pobyt do obce Kvakovce.
38. Rekreačná oblasť Domaša, kde žije a pracuje, podľa jej názoru upadá a obecKvakovce tam v posledných rokoch preukázateľne neinvestovala ani jeden cent. Aj preto sarozhodla angažovať a kandidovala za poslankyňu do obecného zastupiteľstva a bolaúspešná. Osobne pred voľbami podľa jej slov navštívila skoro každý dom v obci, keďže tupodniká od roku 1991, ľudia ju poznajú a myslí si, že aj preto vo voľbách uspela. Za tie rokypodľa jej vyjadrenia pozná nielen ľudí v obci, ale aj chatárov, dokonca pozná aj celé rodinnépríbehy. Podľa jej slov dobre pozná históriu oblasti, chát aj jednotlivých rodín.
39. Odporkyňa vo 4. rade zastáva názor, že tvrdenia sťažovateľov sú nedôvodné.Upozorňuje, že dokonca jeden zo sťažovateľov ⬛⬛⬛⬛ sa prisťahoval do obceKvakovce približne pred rokom a sťažnosť smeruje voči nej, ktorá v obci podniká a žije odroku 1991. Takúto sťažnosť preto pokladá za nelogickú. Vylučuje, aby sama osobne niečoorganizovala, pretože dokonca ani jej 3 deti voliť podľa jej vyjadrenia neboli. Voliť nebolpodľa odporkyne vo 4. rade ani ⬛⬛⬛⬛, ktorý má u jej rodiny trvalý pobyt už rokya nikomu jeho pobyt v obci doteraz neprekážal, a taktiež voliť nebol podľa jej slov ani jejdobrý kamarát a sused ⬛⬛⬛⬛, ktorý sa na trvalý pobyt do obce Kvakovce prihlásilprednedávnom.
5. Replika sťažovateľov
40. Dňa 9. februára 2015 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľov,ktorým reagovali na vyjadrenie odporcov. Vo svojom vyjadrení sťažovatelia reagovali navýpovede účastníkov konania a svedkov z 26. januára 2015 a 27. januára 2015, opätovnepoukázali na nemožnosť prihlasovania trvalého pobytu na rekreačné chaty, namietlinezákonnosť prihlásenia 15 obyvateľov na trvalý pobyt na obec bez splnenia zákonnýchpodmienok, ďalej poukázali, že splnomocnenci ⬛⬛⬛⬛ a v dňoch 6. novembra 2014 a 10. novembra 2014 sa pokúsili prihlásiť na trvalý pobyt iba 5obyvateľov, a nie aj zvyšných 114 obyvateľov na trvalý pobyt v obci Kvakovce, odôvodňujúsvoj názor o nepravdivosti tvrdenia sťažovateľov, podľa ktorého obec Kvakovce bola priprihlasovaní 119 obyvateľov na trvalý pobyt v obci Kvakovce nečinná, vyjadrujú sak duplicite súpisných čísel stavieb v obci Kvakovce a namietanému porušeniu volebnéhomoratória, keďže podľa sťažovateľov odporca roznášal deň pred voľbami leták, ktorý bolpolitického charakteru a bol voličmi vnímaný ako leták kandidáta vo voľbách.
41. Keďže sťažovatelia v porovnaní so svojimi sťažnosťami neuviedli vo svojomvyjadrení nové skutočnosti alebo nové zásadné tvrdenia, pričom sťažovatelia boli vypočutív dňoch 26. januára 2015 a 27. januára 2015, výpovede ktorých sú citované ďalej v tomtouznesení, nie je potrebné na tomto mieste bližšie citovať obsah ich vyjadrenia.
6. Vyjadrenie OR PZ
42. Ústavný súd si vyžiadal stanovisko OR PZ, ktoré sťažovatelia označili za orgánštátnej správy, ktorý prihlásil 119 obyvateľov na trvalý pobyt v obci Kvakovce13. novembra 2014.
43. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru vo svojom stanovisku uviedlo, žeoddelenie dokladov OR PZ dostalo dňa 10. novembra 2014 žiadosti občanov o prihláseniena trvalý pobyt v obci Kvakovce, okres Vranov nad Topľou, v zmysle § 26a zákonač. 253/1998 Z. z., keďže ohlasovňa Obecného úradu v obci Kvakovce, okres Vranov nadTopľou, odmietla prihlásiť občanov na trvalý pobyt na rekreačné chaty v rekreačnej oblastiDomaša-Dobrá, katastrálneho územia Kvakovce, okres Vranov nad Topľou, s tým, že ideo nebytové budovy a nespĺňajú podmienky v zmysle citovaného zákona.
44. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, oddelenie dokladov vo Vranove nadTopľou, na základe podnetu začalo konanie vo veci prihlásenia na trvalý pobyt v zmyslecitovaného ustanovenia zákona. Vo veci bolo OR PZ zistené, že zo strany ohlasovneObecného úradu v Kvakovciach nedošlo k prihláseniu osôb na trvalý pobyt na rekreačnéchaty, a to aj napriek tomu, že ide o zariadenie na individuálnu rekreáciu, ktoré spĺňapodmienky v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 citovaného zákona.
45. Podľa vyjadrenia OR PZ kontrolou všetkých doručených žiadostí v dňoch11. novembra 2014 a 12. novembra 2014 bolo zistené, že obsahujú všetky náležitostiustanovené v § 3 ods. 8 citovaného zákona. Vzhľadom na to, že ohlasovňa Obecného úraduv Kvakovciach ešte 6. novembra 2014 a 10. novembra 2014 vo veci odmietla podľa OR PZkonať, a to aj napriek tomu, že žiadosti spĺňali všetky náležitosti v zmysle § 3 ods. 8citovaného zákona, bolo postupované zo strany OR PZ tak, ako to je ustanovené v § 26acitovaného zákona, teda bolo zabezpečené bezodkladné splnenie uvedených povinnostíz dôvodu nečinnosti ohlasovne. Vec bola podľa vyjadrenia OR PZ konzultovaná so sekciouverejnej správy MV SR, oddelením matrík a hlásenia pobytov Bratislava, kde bolo OR PZpotvrdené, že prihlásenie na trvalý pobyt na stavbu určenú na individuálnu rekreáciu jezo zákona možné.
46. Ohlasovňa si teda podľa presvedčenia OR PZ nesplnila svoju povinnosťvyplývajúcu jej zo zákona aj napriek tomu, že boli splnené podmienky v zmysle § 3 ods. 8citovaného zákona, a to tým, že (i) pracovníčka ohlasovne dňa 6. novembra 2014 ani nanaliehanie splnomocnencov ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ neprevzalamateriály na prihlásenie na trvalý pobyt a ani si ich neprekontrolovala, (ii) vyššie menovanísplnomocnenci boli na ohlasovni opakovane dňa 10. novembra 2014 (v čase stránkovýchhodín), pričom pracovníčka ohlasovne im uviedla, že nemá na nich čas, a odišla bezdôvodnepreč, (iii) pracovníčka nad rámec zákona požadovala od splnomocnenca
materiály (kolaudačné rozhodnutia) aj napriek tomu, že v § 3 ods. 8 citovaný zákontaxatívne ustanovuje, aké materiály môže požadovať, pričom tieto materiály, ktoré žiadala,sa nachádzajú na obecnom úrade, keďže obec je aj stavebným úradom, (iv) v minulosti eštev roku 2006 odmietala ohlasovňa prihlásiť na trvalý pobyt na rekreačné chaty osobyz dôvodu, že na rekreačné chaty neboli pridelené súpisné čísla (čo je podmienkou zákonav § 3 ods. 2 citovaného zákona) a štatút rekreačnej chaty im vtedy nebol prekážkou, pričomv tom čase už bol účinný zákon č. 253/1998 Z. z., avšak v súčasnosti podľa stanoviskaohlasovne rekreačná chata nespĺňa podmienky na prihlásenie na trvalý pobyt, kde saodvoláva na stavebný zákon, ktorý je v zákone uvedený ako odkaz – poznámka pod čiarou,kde poznámky pod čiarou k príslušným odkazom nie sú súčasťou právneho predpisu a majúiba informatívny charakter, (v) obecný úrad zmenil úradné hodiny ohlasovne po odchode ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ len na pondelok aj napriek tomu, že úradnéhodiny dovtedy a po voľbách boli a sú určené na všetky pracovné dni v týždni.
47. Vzhľadom na to, že slobodu pohybu a pobytu upravujú viaceré medzinárodnédokumenty a aj ústava v čl. 23, ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, pod slobodoupohybu a pobytu treba rozumieť oprávnenie každého slobodne si vybrať svoje bydlisko,ktoré má potom právo využívať na trvalý alebo prechodný pobyt, čo obec podľa OR PZneakceptovala.
48. Oddelenie dokladov OR PZ z uvedených dôvodov, ako aj z dôvodu, že išloo veľký počet osôb a množstvo písomností, ktoré bolo potrebné skontrolovať a spracovaťmanuálne a počítačovo v systéme registra obyvateľov, vykonalo 13. novembra 2014prihlásenie na trvalý pobyt, a to v 119 prípadoch. Vzhľadom na to, že oddelenie dokladovnemá vyčleneného pracovníka na prihlasovanie osôb, resp. na vedenie agendy hláseniepobytu, a tieto úlohy plnia všetci pracovníci oddelenia dokladov, prihlasovanie a súvisiacuagendu podľa vyjadrenia OR PZ riešili až vo štvrtok 13. novembra 2014 a kompletizáciumateriálov dokončili 14. novembra 2014. Zoznam osôb o prihlásení na trvalý pobyt v obciKvakovce bol na Obecný úrad v Kvakovciach z dôvodu urýchlenia korešpondencie zaslanýpodľa vyjadrenia OR PZ elektronickou formou 14. novembra 2014.
49. Pri prihlasovaní na trvalý pobyt oddelením dokladov bolo podľa OR PZ zistené,že zo strany ohlasovne Obecného úradu obce Kvakovce došlo k viacerým pochybeniam,a to v tom, že v 7 prípadoch bolo pridelené súpisné číslo ( ⬛⬛⬛⬛ )na chatu, avšak o počítačové číslo domu (chaty) obec nepožiadala, a z toho dôvodu súpisnéčíslo nie je vedené v registri obyvateľov. Občan si podľa vyjadrenia OR PZ splnil všetkypodmienky ustanovené platnou legislatívou a za chybný postup obce nemôže prísť občano svoje práva na zmenu pobytu. Z toho dôvodu boli 15 občania prihlásení na obecKvakovce, keďže k pochybeniu došlo zo strany obce, a nie občanov.
50. Tvrdenie obce, že došlo k prihláseniu 24 občanov v rodinných domochv intraviláne obce (čísla domov ⬛⬛⬛⬛ ), je podľa názoru OR PZ zavádzajúcea účelové, keďže aj v týchto prípadoch ide o nedostatky obce z minulého obdobia, ktorépretrvávajú do súčasnosti.
51. Zo strany obce Kvakovce došlo v predchádzajúcom období podľa OR PZk viacerým porušeniam vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 347/1997Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstieva číslovaní stavieb (ďalej len „vyhláška“), a to z toho dôvodu, že od roku 1997 nezmenilievidenčné čísla, ktorými boli označované chaty, na súpisné čísla, pričom povinnosť vykonaťzmeny bola v zmysle citovanej vyhlášky do 31. decembra 1998. Evidenčné čísla chát bolivedené od čísla 1, rovnako ako súpisné čísla rodinných domov v obci tiež od čísla 1.K zmene došlo podľa OR PZ až začiatkom roku 2008, kedy zmenou evidenčných čísiel chátv rekreačnej oblasti Domaša-Dobrá na súpisné čísla bola rozhodnutím obce Kvakovceurobená zmena, a to tým spôsobom, že súpisné čísla rekreačných chát boli prideľované odčísla 301. Zo strany obce však potom nedošlo k oznámeniu zmien na príslušné orgány,a preto došlo podľa OR PZ k tomu, že je duplicita súpisných čísiel rekreačných chát narekreačnej oblasti Domaša-Dobrá a rodinných domov v obci Kvakovce do súčasnej doby.Obec, ohlasovňa, ako aj sám starosta o tomto probléme podľa OR PZ vedeli a neriešili ho.Obec a ohlasovňa prideľujú súpisné čísla svojím rozhodnutím, ale už povinnosť požiadaťo pridelenie počítačového čísla domu (indexu domu) si nesplnili a dochádza k tomu, žesúpisné číslo v registri obyvateľov neexistuje – nie je vedené.
52. Taktiež bolo podľa vyjadrenia OR PZ zistené, že zo strany ohlasovne nie jeuplatňovaný rovnaký postup pri prihlasovaní občanov na trvalý pobyt v rekreačnej oblastiDomaša-Dobrá, katastrálneho územia Kvakovce, o čom svedčia aj zistenia, že (i)18. septembra 2014 bola na trvalý pobyt v obci Kvakovce č. d. (rekreačná chata)prihlásená ⬛⬛⬛⬛, a to na rekreačnú chatu majiteľov ⬛⬛⬛⬛ a, pričom už prihlasovanie ďalších občanov za obdobných podmienok ohlasovňaodmietla realizovať, (ii) v rekreačnej oblasti Domaša-Dobrá sú niektoré chaty skolaudovanéako rodinné domy a niektoré ako rekreačné chaty, a to aj napriek tomu, že ide o rovnakýdruh stavby, (iii) obec podala 28. novembra 2014 na Okresnú prokuratúru Vranov nadTopľou podnet na posúdenie zákonnosti postupu ohlasovne pri prihlásení občanov narekreačné chaty – budovy na individuálnu rekreáciu, teda priznáva, že v minulostiprihlasovala občanov na rekreačné chaty aj napriek tomu, že teraz tvrdí, že rekreačná chatanespĺňa podmienky na trvalý pobyt.
53. V ďalšej časti stanoviska OR PZ reagovalo na skutočnosti uvedené v sťažnosti.Ak sa obec Kvakovce odvoláva na poznámky pod čiarou 4b) k § 3 ods. 2 zákonač. 253/1998 Z. z., ide o odkaz na § 43c stavebného zákona. Podľa OR PZ poznámky podčiarou k príslušným odkazom nie sú súčasťou právneho predpisu a majú len informatívnycharakter. Zo strany ohlasovne a obce však nie je podľa OR PZ rešpektované ustanovenie§ 3 ods. 2 citovaného zákona, pretože neakceptujú možnosť prihlásenia sa na trvalý pobyt nabudovu, ktorá je určená na individuálnu rekreáciu (čím rekreačná chata podľa OR PZ je, čoje zrejmé aj z listu vlastníctva, kde je kód druhu stavby 19 – budova pre šport a rekreačnéúčely, a popis stavby – rekreačná chata).
54. Podľa OR PZ taktiež nie je zo strany obce Kvakovce rešpektované aniustanovenie § 3 ods. 8 citovaného zákona, keďže ohlasovňa a obec vyžadujú materiály nadrámec citovaného zákona, aj keď tento taxatívne ustanovuje, čo je občan povinný pri hlásenítrvalého pobytu predložiť.
55. K prihlasovaniu obyvateľov bez súhlasu vlastníkov budov OR PZ uvádza, že ideo súpisné čísla ⬛⬛⬛⬛, kde u prvých štyroch ide o duplicitu súpisných čísielrodinných domov a rekreačných chát a súpisné číslo je rekreačná chata, ktorá bolaskolaudovaná ako rodinný dom. Písomné súhlasy s overenými podpismi sa nachádzajúpodľa OR PZ na oddelení dokladov. Uvedené materiály neboli zaslané na obecný úradz toho dôvodu, že prihlásenie vykonalo OR PZ a tieto sa nachádzajú v jeho dokumentácii.
56. Tvrdenie obce, že súpisné číslo je len rodinný dom ⬛⬛⬛⬛ z obceKvakovce, je podľa OR PZ zavádzajúce, keďže aj podľa predložených materiálov obecvedela o duplicite súpisných čísiel na rekreačnej oblasti Domaša-Dobrá a v obci Kvakovce,a súpisné číslo je pridelené aj rekreačnej chate, ktorej vlastníkmi sú a, bytom ⬛⬛⬛⬛.
57. V závere OR PZ zdôraznilo, že prihlasovacie lístky na trvalý pobyt boli súčasťoumateriálov, ktoré predložili splnomocnenci ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛.Splnomocnenci predložili splnomocnenia podpísané žiadateľmi o trvalý pobyt a ich podpisyboli úradne overené. Zo strany oddelenia dokladov OR PZ bola kontrolovaná správnosťvypísaných údajov, a nie autenticita podpisov. Za toto zodpovedajú podľa OR PZ dotknutéosoby a splnomocnenci, ktorí materiály doručili a boli splnomocnení na prihlasovanie osôb.
7. Vyjadrenie obce Kvakovce
58. Ústavný súd si vyžiadal vyjadrenie obce Kvakovce, do ktorej sa pred voľbami doorgánov samosprávy obce Kvakovce konaných 15. novembra 2014 prihlásilo 119 občanovna trvalý pobyt.
59. Stanovisko obce Kvakovce bolo ústavnému súdu doručené 14. januára 2015,ktoré ako štatutárny zástupca obce predložil a vypracoval starosta obce Kvakovce ⬛⬛⬛⬛, ktorý je zároveň odporcom v konaní pred ústavným súdom.
60. Z dôvodu, že v stanovisku obce sú uvádzané najmä skutočnosti smerujúce protisťažovateľom a fyzickým osobám, ktoré boli neskôr vypočuté ústavným súdom akosvedkovia, postačí pre účely rekapitulácie tohto stanoviska uviesť jeho najpodstatnejšiebody odlišujúce sa svojím obsahom od vyjadrenia ⬛⬛⬛⬛, ktoré zaslalústavnému súdu z pozície odporcu v konaní pred ústavným súdom.
61. Obec Kvakovce vo svojom stanovisku poukázala na problémy, ktoré v obcipretrvávajú, dotýka sa medziľudských vzťahov, pracovnoprávnych vzťahov, ako aj vzťahovbývalého starostu obce Kvakovce k občanom a obyvateľom obce Kvakovce, akoaj k chránenej dielni nachádzajúcej sa v obci Kvakovce. Obec poukazuje na z jej pohľadu„cielenú sabotáž“ obecného úradu po uskutočnených voľbách, neochotu zamestnankýňobecného úradu prísť po uskutočnených voľbách do zamestnania, neexistenciu obecnýchdokumentov v administratívnych priestoroch obecného úradu, zablokované telefónne linkya elektronické pošty, zapečatené vchody do obecného úradu. Obec Kvakovce zároveňpoukázala na problémy pri preberaní obecného úradu novým starostom obce Kvakovce ⬛⬛⬛⬛ (na preukázanie tvrdení obec predložila notársku zápisnicu,z ktorej vyplývajú tvrdené skutočnosti), poukázala na chýbajúce finančné prostriedky nabankových účtoch obce Kvakovce a nevyplatené mzdy zamestnancom obecného úradu.
IV. Ústne výpovede účastníkov konania a svedkov
62. V dňoch 26. januára 2015 a 27. januára 2015 ústavný súd vo veci uskutočnilústne vypočutie sťažovateľov, odporcov a ďalších fyzických osôb ako svedkov na základepredvolania ústavného súdu, ktoré sa z dôvodu efektívnosti postupu ústavného súduuskutočnilo na Obecnom úrade obce Kvakovce.
63. Sťažovateľ a účastník konania ⬛⬛⬛⬛ uviedol, že sa pridržiava sťažnosti,ktorú podal ústavnému súdu, pričom poukazuje na to, že hlavným dôvodom podaniavolebnej sťažnosti bola skutočnosť, že predo dňom volieb sa prihlásilo na trvalý pobyt doKvakoviec 119 občanov. Považuje za čudné, že v zozname prihlásených sú vedení ajbezdomovci. Obyvateľom Kvakoviec je od januára 2014, keď sa nasťahoval do rodinnéhodomu v Kvakovciach. Predtým mal trvalý pobyt vo Vranove nad Topľou. Zo 119prihlásených obyvateľov obce osobne nikoho nepozná. Pozná iba odporcu. Ďalej udáva, žepod pojmom bezdomovec rozumie osobu, ktorá nemá žiadny majetok ani bývanie v obci.Má informácie o tom, že títo ľudia, teda prihlásení ľudia, vlastnia v bývalých bydliskáchdomy alebo byty. Aj odporcu považuje za bezdomovca, hoci je tu už vedený šesť rokov.Nevie o tom, či odporca vlastní nehnuteľnosť v katastri obce Kvakovce.
64. ⬛⬛⬛⬛, sťažovateľ a účastník konania, vo svojej výpovedi uviedol, ževolebnú sťažnosť podal z dôvodu, že do volieb bolo prihlásených 119 občanov, pričom totoprihlasovanie považuje za účelové. Pridržiava sa písomného podania svojho právnehozástupcu. Väčšina tých, ktorí sa prihlásili do obce Kvakovce pred voľbami, sú chatáriv rekreačnej oblasti Domaša-Dobrá, ktorí predtým podľa jeho názoru neprejavovali záujemo túto obec. Ďalej udáva, že vie, že menovaní, resp. označení obyvatelia nejavili záujemo obec, pretože už od roku 2010 je poslancom obecného zastupiteľstva a títo ľudia nikdynepredkladali žiadne návrhy tomuto zastupiteľstvu. Na obecný úrad chodil predtým ibaodporca, niekedy bol aj pán a pána videl asi raz. Je rodený Kvakovčan, určitúdobu býval vo Vranove nad Topľou, ale od roku 2008 je Kvakovčan. Na skutočnosť, že bymenované osoby v roku 2013 boli vykázané z obecného zastupiteľstva, sa nepamätá, avšakpamätá sa na to, že sa konala petícia proti hudobným slávnostiam, ktoré sa konali naDomaši. Nepamätá si, že by viaceré osoby došli na rokovanie obecného zastupiteľstva, ktorébolo prerušené a títo ľudia boli vykázaní z miestnosti. Pred voľbami sa stalo, že na svojenehnuteľnosti prihlásil na trvalý pobyt svoju dcéru a zaťa, a to týždeň pred voľbami, avšaknebolo to účelové, pretože sa volieb ani nezúčastnili, pretože išli za prácou do Nemecka.
65. ⬛⬛⬛⬛, sťažovateľ a kandidát na starostu obce Kvakovce, uviedol, žesa pridržiava svojej volebnej sťažnosti, ktorú podal najmä preto, že pred voľbami došlok netypickému nárastu obyvateľov obce, ktorí sú chatármi na Domaši. Bol starostom obce,takže pozná tieto osoby, resp. viacerých z nich. Starostom bol v období od roku 2006 doroku 2011, pričom bol odvolaný na základe referenda. Už aj počas jeho pôsobenia bolv obci problém s prihlasovaním obyvateľov vždy pred voľbami, najmä preto, že sa chatárichceli prihlásiť vždy na poslednú chvíľu, a to dva alebo tri dni pred voľbami. Pred voľbami,ktoré sa konali v roku 2010, bolo týmto spôsobom prihlásených asi 6 až 8 osôb. To, že išloo účelovosť, vyplýva podľa neho aj z toho, že zamestnankyňa obecného úradu tietoprihlasovacie lístky nezasielala na políciu. Nemá problém s tým, že sa chatári prihlasujú natrvalý pobyt, problém vidí v tom, že sa to deje vždy pár dní pred voľbami, napr. v roku 2011takto narástol počet z 368 na 390 voličov, následne na prezidentské voľby obec Kvakovcemala 356 voličov. Považuje za špekulatívne, že napr. ⬛⬛⬛⬛ sa prihlásila na trvalýpobyt pred podávaním kandidátok, pričom kandidovala aj na poslankyňu obecnéhozastupiteľstva, aj na starostku. Vzhľadom na to, že bol v kontakte s občanmi z oblastiDomaša-Dobrá, mal vedomosti o tom, že podporovatelia odporcu majú snahu prihlásiť sa natrvalý pobyt. Odporca a ⬛⬛⬛⬛ sa prihlásili na trvalý pobyt ešte pred rokom 2006a stali sa aj poslancami obecného zastupiteľstva. Problémy začali podľa jeho vyjadrenias prihlasovaním v roku 2010, keď sa prihlásilo tých 6 až 8 občanov o 15.30 h. Udáva, že pán sa smial z toho, že na prihlasovací lístok hlasoval v obci Kvakovce a na občianskypreukaz v Prešove. Inak svedok spoluprácu obce s chatármi počas jeho pôsobenia v rokoch2006 až 2010 vo funkcii starostu hodnotí kladne, chatári obci pomáhali, zaviedli spolutradíciu Dobranského jarmoku, uskutočnil sa cykloturistický zraz za medzinárodnej účasti.V rámci cezhraničnej spolupráce s Poľskom sa uskutočnila fašiangová zabíjačka aj Jánskedni. Okrem uvedeného sa každý rok organizuje cykloturistika Osem Tibeťanov, na ktoromsa obec aktívne zúčastňovala. Pri organizovaní týchto akcií pomáhali najmä odporcas rodinou a ⬛⬛⬛⬛ s rodinou, ako aj ostatní chatári. Zaviedla sa tradícia Sun dance,zaviedlo sa osvetlenie pri spolufinancovaní vyššieho územného celku. Napriek tomu, žechatári neboli prihlásení na trvalý pobyt, aktívne sa podľa jeho vyjadrenia zúčastňovalitýchto akcií, na druhej strane obec prostredníctvom aktivačných prác skultúrnila a vyčistilaprostredie, v ktorom títo chatári žijú. Títo chatári boli podľa jeho slov veľmi nápomocní ajpri získavaní finančných prostriedkov. Opravovali sa cesty, čo bolo podľa jeho vyjadreniatiež zásluhou chatárov. Došlo aj k zosuvu pôdy v rekreačnej oblasti Domaša-Dobrá a chatáriaj pritom vyšli v ústrety obci. Ďalej uviedol, že on namieta 119 prihlásených obyvateľov,ale má obavy z toho, aby títo zostali aj naďalej v obci s trvalým pobytom kvôli podielovýmdaniam. Má obavy, či títo občania zostanú naďalej obyvateľmi Kvakoviec, a namietaspôsob, ako sa ich prihlasovanie udialo. Ďalej uviedol, že odporca kandidoval prvýkrát nastarostu v roku 2010 a získal 67 hlasov, v roku 2011 získal 66 hlasov a v roku 2014v januári 92 hlasov. Poznamenáva, že voľby v obci Kvakovce boli aj v januári 2014a neskôr 15. novembra 2014. Pokračujúc vo svojej výpovedi, udáva, že po jeho odvolanív referende za aktívnej účasti odporcu sa podľa jeho presvedčenia vystriedali vo funkciistarostu štyria alebo piati zastupujúci a v doplňujúcich voľbách zvolení starostovia. Obdobiepo referende sa mu ťažko hodnotí, lebo všetko, čo sa predtým udialo, sa podľa jeho názoruzametá pod koberec. Pokiaľ poukázal na to, že pre vedenie, ktoré bolo pred jeho pôsobením,akoby oblasť Domaša-Dobrá neexistovala, táto oblasť bola zanedbaná, a tedapredchádzajúce vedenie nemalo záujem o spoluprácu s chatármi. Má vedomosti o tom, žev obci Kvakovce existujú duplicitné súpisné čísla. Táto duplicita existuje po číslo 154,keďže takéto číslovanie existuje aj v chatovej oblasti Domaša-Dobrá. Má informáciu o tom,že sanitka alebo hasiči sa nevedeli dostať na určené miesto. Na otázku, čo je na tomnezvyčajné, že aj chatári sa rozhodli aktívne sa podieľať na výkone miestnej moci, udáva, žena tom nič nezvyčajné nie je. Jeho obava spočíva iba v tom, že prišli iba kvôli tomu, aby sizvoli svojho starostu aj poslancov. Sťažnosť podal aj z tohto dôvodu, aby bolo povedané, čitáto forma získavania moci je legitímna.
66. Účastníčka konania a sťažovateľka ⬛⬛⬛⬛ udáva že trvá napísomnej sťažnosti, ktorú podala z dôvodu, že podľa jej názoru v prípade prihlasovaniaobyvateľov na trvalý pobyt išlo o okatý podvod. Toto prihlásenie bolo podľa jej názoruúčelové, účelom bolo zmariť voľby. Účel zmariť voľby mal byť v prospech odporcua poslancov, ktorí boli zvolení. V Kvakovciach býva od roku 1997. Členkou obecnéhozastupiteľstva bola v roku 2005 asi štyri mesiace. Nemá informácie, že by sa chatári zapájalido života obce. Prihlásení boli všetko rekreanti a nebola to prvá snaha prihlásiť sa na trvalýpobyt. Má vedomosti o tom, že odporca aj v roku 2006 kandidoval na funkciu starostu obceako bezdomovec. Pod pojmom bezdomovec myslí to, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť.S odporcom v minulosti nespolupracovala. Sama kandidovala na poslankyňu obecnéhozastupiteľstva dvakrát. Nemá vedomosť o tom, prečo sa odporca prihlásil ako bezdomovecna trvalý pobyt. Môže sa iba domnievať, že to bolo kvôli Domaši, určite nie kvôli rozvojuobce. Domaša je súčasťou katastra Kvakoviec. Počula, že rodičia odporcu majúnehnuteľnosti v katastri Kvakoviec. Domnieva sa, že chatári volili iba odporcu. Podvodspáchal podľa jej názoru ten, kto angažoval týchto ľudí, aby sa prihlásili na trvalý pobytso spoločným cieľom, aby mohli vyhrať voľby. Podľa jej názoru prihlásiť sa dva dni predvoľbami v obci Kvakovce na trvalý pobyt môže občan vtedy, ak splní zákonné podmienky.
67. Sťažovateľ a účastník konania ⬛⬛⬛⬛ sa pridržiava svojho písomnéhopodania na ústavný súd. Sťažnosť podal z dôvodu, že dva dni pred konaním volieb sa doobce prihlásilo 119 občanov nezákonne. Je rodený Kvakovčan. Pokiaľ ide o spoluprácuobce s chatármi, nemá vedomosti, že by chatári pomáhali obci pri akciách, resp. zadováženífinančných prostriedkov na potreby obce. Ďalej udáva, že podľa jeho názoru prihláseníobčania ovplyvnili výsledky volieb v Kvakovciach. Podľa jeho názoru prihlasovanieobčanov bolo robené v prospech odporcu. Nezákonnosť prihlasovania chatárov vidív účelovosti. V roku 2010 kandidoval na funkciu poslanca obecného zastupiteľstva, avšaknebol zvolený. Sťažnosť nepodal v tom čase preto, lebo nebol dôvod. Na otázku právnehozástupcu odporcu, prečo je podľa jeho názoru nezákonné, ak sa prihlási na trvalý pobyt,sťažovateľ ⬛⬛⬛⬛ uviedol, že nerozumie otázke.
68. Sťažovateľ a účastník konania ⬛⬛⬛⬛ uviedol, že trvá na sťažnosti,ktorú podal. Voľby považuje za nezákonné a neústavné najmä pre prihlasovanie obyvateľovdva dni pred voľbami. Nejde o päť občanov, ale o 119 osôb. Považuje to za účelové.Má vedomosti o tom, že odporca kandidoval aj v minulosti za starostu obce, avšaks fiaskom získal asi cez 30 hlasov. Za účelové považuje prihlasovanie osôb na trvalébydlisko preto, že sa tak udialo dva dni pred voľbami. Pokiaľ by to mysleli títo občaniavážne, tak by sa prihlásili na trvalý pobyt v obci už dávno. Účel, pre ktorý sa títo občaniaprihlásili na trvalý pobyt, bol podľa jeho názoru v získaní prevahy hlasov vo voľbách. Chcelby dodať, že týchto občanov nezaevidovala obecná ohlasovňa, ale polícia. V roku 2010kandidoval na poslanca obecného zastupiteľstva a vie o tom, že aj vtedy sa prihlásili predvoľbami na trvalý pobyt obyvatelia, ale išlo o pár osôb, a nie o taký masívny početobyvateľov, preto v tom čase nepodal sťažnosť ústavnému súdu. Za nezákonné považujeprihlásenie 119 občanov preto, lebo podľa jeho názoru nesplnili ustanovenia zákona. Kebytíto občania pri prihlasovaní splnili ustanovenia zákona, nepodával by volebnú sťažnosť.
69. ⬛⬛⬛⬛ , odporca, uviedol, že volebné sťažnosti považuje zanedôvodné. Obyvateľom Kvakoviec je od roku 2006, odkedy sa aktívne zapája do životaobce. Vtedy bol prihlásený na trvalý pobyt na obec. Takto bola prihlásená aj a ⬛⬛⬛⬛. V roku 2006 bol zvolený za poslanca obecného zastupiteľstva,potom bol zástupca starostu, a to jeden rok, v roku 2010 kandidoval len na funkciu starostu,v roku 2011 bol hlavným kontrolórom obce, v roku 2012 bol z tejto funkcie odvolaný.To podľa jeho slov dokazuje, že od uvedeného obdobia sa aktívne zapájal do činnostisamosprávny. Zúčastnil sa každého obecného zastupiteľstva, od roku 2010 každé zasadnutieobecného zastupiteľstva nahrával na kameru, prezentoval prácu obecného zastupiteľstvaobčanom aj chatárom prostredníctvom internetu a listami. Podľa jeho názoru 119 občanovbolo prihlásených na trvalý pobyt zákonným spôsobom a za nezákonné považuje ichneprihlásenie zo strany obce. Podľa jeho presvedčenia obec aktívne kládla ľuďom prekážkypri prihlasovaní a takejto činnosti bol účastný aj on osobne. Napriek tomu, že občania splnilivšetky zákonné podmienky, odmietla ich obec Kvakovce prihlásiť na trvalý pobyt. V roku2006 ho odmietla prihlásiť zamestnankyňa obecného úradu pani na pokynvtedajšieho starostu, potom ho aj s ďalšími občanmi prihlásila na trvalý pobyt polícia.Prihlasovanie v roku 2006 nikto neorganizoval, všetci občania išli spontánne. Po roku 2006sa zmenil zákon o prihlasovaní obyvateľov a potom sa mohli občania prihlásiť aj do chát.Nebude hodnotiť osobný motív jednotlivcov, sám určite nikoho nemotivoval a ani nikomunič nesľúbil, v obci navštívil skoro každý dom pred voľbami a rozprával sa s ľuďmio problémoch, ktoré v obci sú. Nevie si predstaviť zmanipulovať toľko ľudí, častos vysokoškolským vzdelaním, jednoducho ide o vývoj a treba pracovať s ľuďmi.Poznamenáva, že ani nebola 100 % účasť prihlásených 119 občanov. Po totálnom chaose,ktorý bol v obci za posledné štyri roky, vysvetľuje nárast počtu jeho voličov nádejou ľudív stabilitu v obci. Podľa jeho názoru ľudia chceli, aby sa v obci niečo zmenilo. So 100 %istotou si nedovolí tvrdiť, že 119 prihlásených ľudí ovplyvnilo výsledok volieb, aj keď ichhlas určite zavážil. V predošlom období chaos spočíval v tom, že v obci neboli rešpektovanézákony, pribúdali v obci čierne stavby bez vyvodzovania sankcií, občania sa nemohlivyjadriť k veciam verejným, aj keď chceli, z programu zastupiteľstva bola úplne vypustenádiskusia a bola častá výmena vedenia obce. Ten chaos, ktorý tvrdí, že bol v obciv predošlom období, on nezapríčinil. Na otázku svojho právneho zástupcu, či sa chatárisnažili zúčastniť zasadnutia obecného zastupiteľstva, odporca udáva, že áno, opakovane,niekoľkokrát, pričom najemotívnejšia a najväčšia účasť bola v roku 2013, keď obec bezsúhlasu chatárov odsúhlasila technoparty v rekreačnej oblasti a tiež neobmedzené diskotékydo štvrtej ráno. Ľudia spísali petíciu, a to na návrh poslanca, avšak obecnézastupiteľstvo odsúhlasilo zrušenie diskusie a odvtedy už žiadna diskusia nebola a občaniasa nemohli vyjadrovať. Toto isté zažili chatári v roku 2005, keď sa nemohli k ničomuvyjadriť.
70. ⬛⬛⬛⬛, odporkyňa v 3. rade, uviedla, že nevidí dôvod, prečo bymala byť takáto volebná sťažnosť podaná. Osobne si myslí, že v rámci komunálnych voliebprebiehalo všetko podľa zákonov. Tie dôvody, ktoré uviedli sťažovatelia, považuje zanedôvodné. Obyvateľkou Kvakoviec je približne dva mesiace. Jej rodičia v obci vlastnianehnuteľnosť, pričom väčšinu roka trávi na Domaši. Ide o dvojpodlažnú dvojgeneračnúchatu. Býva s rodičmi. Uviedla, že už dávno uvažovala o tom, že bude mať trvalý pobytv obci Kvakovce, keďže tam trávi veľa času a dochádza odtiaľ aj do práce. Z občanov, ktorísa prihlásili na trvalý pobyt pred voľbami, viacerých pozná, sú to predovšetkým jej susedia.Zapája sa aj do života obce, ako príklad uvádza, že každý rok čistia s ostatnými chatármibrehy jazera. Kandidovala na poslankyňu do obecného zastupiteľstva. Býva spolus manželmi. Prihlásenie sa na trvalý pobyt vyšlo z jej vlastnej iniciatívy.V predchádzajúcom volebnom období jej vždy ležalo na srdci, čo sa v rekreačnej oblastideje, avšak návrhy obecnému zastupiteľstvu nepodávala. Nevie, kto býva v rekreačnej chatesúpisného čísla. Vzhľadom na to, že jej rodina nemá skolaudovanú chatu, nemôže maťna nej evidovaný trvalý pobyt, a preto má trvalé bydlisko u manželov. Otázkajej trvalého pobytu pritom nie je iba papierová záležitosť, keďže sa o manželov stará, čo môžu dosvedčiť. Nie je možné, že by na chatu jej rodičov, ktorá nie jeskolaudovaná, bolo prihlásených ďalších 9 ľudí. Nepamätá sa na súpisné číslo chaty jejrodičov. V občianskom preukaze trvalý pobyt v obci Kvakovce ešte nemá zaznamenaný,pretože je podnikateľkou a čaká, kým dôjde k premenovaniu názvov ulíc, aby nemuselazmeny uskutočňovať viackrát. Zatiaľ nemenila adresu v žiadnom orgáne verejnej správy.Ďalej uviedla, že chata jej rodičov ešte nie je skolaudovaná. To znamená, že chataso súpisným číslom nepatrí jej rodičom.
71. Odporca v 2. rade ⬛⬛⬛⬛ uviedol, že volebná sťažnosť nie jeopodstatnená. Kandidoval za poslanca obecného zastupiteľstva ako každý iný kandidáta nerozumie, prečo je podaná sťažnosť v súvislosti s voľbami, pretože on sa nezúčastnilžiadneho komplotu. Je obyvateľom Kvakoviec od júla 2013. Býval vo Vranove nad Topľouv rodinnom dome, ktorý predal a nasťahoval sa do chaty na Domaši. Chata je v jehovlastníctve. Na chatu predtým chodil sporadicky, ale na rodinný dom mal vysoké náklady,tak sa presťahoval. Do života obce sa veľmi nezapájal. Pozná len niekoľko ľudí, ktorí sa predostatými voľbami prihlásili na trvalý pobyt v obci Kvakovce. Pár dní pred voľbami sadozvedel, že boli nejaké problémy s prihlasovaním sa na trvalý pobyt.
72. Odporkyňa vo 4. rade ⬛⬛⬛⬛ uviedla, že sťažnosť považuje zaneopodstatnenú, podľa jej názoru voľby prebehli spravodlivo. Už dlhé roky, t. j. od roku1991, podniká s manželom a deťmi v rekreačnej oblasti Domaša-Dobrá, pozná ľudíz Kvakoviec a považuje sa aj s rodinou za Kvakovčanov. S občanmi z územia obcespolupracuje, títo sa u nej v reštaurácii a potravinách informujú, čo sa deje na Domaši, a onas rodinou sa naopak, informujú, čo sa deje v obci. Trvalý pobyt v obci Kvakovce získalaešte niekedy v roku 2008 alebo 2010.
73. Sťažovateľ uviedol, že trvá na podanej sťažnosti na nezákonnosťa neústavnosť volieb z tých dôvodov, ktoré sú uvedené v písomnej sťažnosti. Je rodákomz Kvakoviec, žije tam 50 rokov. Odporcu pozná osobne asi od roku 2000. Zo skupiny 119prihlásených občanov pozná málo občanov, napriek tomu, že vykonával funkciu starostuobce. O problémoch prihlasovania sa 6. novembra a 10. novembra 2014 nemá konkrétnyprehľad, tieto vykonávala pani. Aj pred bývalými voľbami boli v obci problémys prihlasovaním sa na trvalý pobyt, ale v menšom počte. Niektorí občania z osady Dobrá sazapájajú do života obce, ale že by to bolo nejako aktívne, nemôže povedať. Začiatkomnovembra minulého roka sa podľa jeho informácií pokúsilo prihlásiť sa v ohlasovniniekoľko osôb, asi dvaja alebo traja, na počet sa presne nepamätá. V rokoch 2006 až 2010 saprihlásilo do obce cca 10 obyvateľov. Skupinu 119 občanov podľa jeho názoru organizovalodporca, ktorý ich dezinformoval, pretože podľa neho niektorí ani nevedeli, z akého dôvodusa majú prihlásiť na trvalý pobyt. Odporca organizoval týchto ľudí prostredníctvominternetovej stránky domasacity.sk a prostredníctvom tejto stránky uvádzal polopravdya skreslené informácie. Odporca už pred týmito voľbami viackrát kandidoval na funkciustarostu a vždy neúspešne. Je toho názoru, že prihlásením sa 119 občanov rozhodne došlok ovplyvňovaniu volieb, pretože podľa volebnej komisie sa drvivá väčšina týchto občanovzúčastnila týchto volieb a podľa jeho názoru volila odporcu. Občania, ktorí patriado namietanej skupiny 119 občanov, sa aktívne nezapájali do života obce, resp. ibavýnimočne. Nemôže tvrdiť, že by títo občania žili s obcou, že by zápasili s problémami,ktoré obec mala. Myslí si, že pokiaľ by sa týchto 119 obyvateľov nezapojilo do volieb,vzhľadom aj na bývalé výsledky volieb, by p. nemal šancu mať úspech vo voľbách.V určitom období, keď sám pôsobil ako poslanec obecného zastupiteľstva (2011), odporcabol hlavným kontrolórom obce, pričom bol z tejto funkcie odvolaný. Je toho názoru, že zainternetovou stránkou stojí odporca. Pokiaľ ide o petíciu za záchranu Domaše, vie, že takátoexistovala. Nevie, koľko ľudí ju podpísalo (právny zástupca odporcu dodáva, že asi 16 000),a nevie, kto bol v petičnom výbore. Ďalej uvádza, že podali podnet na Okresnú prokuratúruVranov nad Topľou. Zatiaľ, pokiaľ vie, nebolo vo veci rozhodnuté. Sťažovateľ dodal, žezákon presne ustanovuje podmienky na prihlásenie sa na trvalý pobyt v nebytovýchpriestoroch. Zastáva názor, že v prípade ⬛⬛⬛⬛ došlo zo strany obcek pochybeniu ako ohlasovne. Nevie, kto bol v tom čase starostom obce. Zotrváva na tom, čouviedol na strane 9 sťažnosti, že aj k pánovi boli prihlásení na trvalý pobyt občaniauvedení v písomnom podaní, hoci priznáva, že v obci v súvislosti so súpisnými číslami súurčité nezrovnalosti. Má vedomosti o tom, že v katastri obce Kvakovce vlastnianehnuteľnosti aj manželia. So súpisným číslom môžu byť nezrovnalosti, alestále je to problematika rekreačnej chaty. Uviedol, že sa stalo, že na zasadnutí obecnéhozastupiteľstva zástupcovia chatárov chceli diskutovať o svojich problémoch. Pokiaľ ideo zrušenie diskusie, dodáva, že rokovanie obecného zastupiteľstva sa riadi rokovacímporiadkom a pokiaľ obecné zastupiteľstvo odsúhlasí, že niekto môže vystúpiť v diskusii, jeto umožnené, pokiaľ nesúhlasí, tak to možné nie je. Nepamätá sa, či niekedy niekomunebolo umožnené vystúpiť pred obecným zastupiteľstvom. Pokiaľ ide o ekonomický efektz rekreačnej oblasti Domaše pre samotnú obec, ide podľa neho o príjem do rozpočtu,konkrétne dane z nehnuteľností. Percentuálny podiel dane z nehnuteľností z uvedenej oblastinevie uviesť, výber daní je podľa neho asi na 40 %. Pokiaľ ide o volebné moratórium, podľajeho názoru aj odporca vo svojom stanovisku k sťažnosti, ktoré doručil ústavnému súdu,potvrdil, že deň pred voľbami boli v obci rozdávané letáky. Podľa informácie, ktorú má odsvedkov, to bol odporca, ktorý tieto letáky roznášal.
74. Svedok ⬛⬛⬛⬛ uviedol, že vzhľadom na to, že v rekreačnej oblastimá nehnuteľnosti, už dávno sa chcel zúčastniť na riadení vecí verejných. Tento svoj postojdeklaroval pri viacerých stretnutiach občanov, ktorí prejavili ten istý názor ako on. Bolpoverený väčšinou zo 119 občanov, chatárov, tými, ktorí majú vlastnícky vzťah v danejoblasti. Každá jedna osoba ho podľa jeho vyjadrenia jednotlivo splnomocnila, resp. osobnesplnomocnila, aby vykonal ohlásenie trvalého pobytu v obci. Na základe týchtosplnomocnení prišiel 6. novembra 2014 spolu s manželkou a p. na Obecný úradv Kvakovciach. Po predložení dokladov pracovníčke úradu pochopil, že ju prekvapili, a popredložení týchto dokladov odišla za p. starostom. Neskôr od nich vyžadovaladoklady nad rámec zákona, konkrétne kolaudačné rozhodnutia, a neskôr prestala s nimikomunikovať. Tak z úradu odišli s tým, že pracovníčka deklarovala, že ona ich prihlásiťnemôže. Následne v pondelok 10. novembra 2014 boli znovu na obecnom úrade, takistos p. a manželkou. Znovu predložili doklady a splnomocnenia na prihlásenieobčana na rodinný dom nachádzajúci sa v chatovej oblasti. Pracovníčka po predloženídokladov odišla na chodbu, kde sa zdržala asi polhodinu, predpokladá, že telefonovala.Po dlhšom čase sa vrátila a začala vypisovať prihlasovací lístok jedného občana. Následneim po tomto úkone oznámila, že musí súrne odísť a ostatné doklady v tomto momentevybavovať nebude. Zároveň doklady, ktoré jej dali vo štvrtok, odmietla s tým, že nemôžeprihlásiť ľudí na trvalý pobyt. Následne sa dozvedel, že obec Kvakovce zmenila úradnéhodiny, kde v podstate zápis občanov limitovala na dve hodiny týždenne, má dojem, že tobol pondelok. Podotýka, že na internete zmena týchto úradných hodín nebola uvedená.Následne navštívili políciu a vzhľadom na to, že obec bezodkladne nekonala, požiadalio zapísanie občanov na trvalý pobyt. Celú dokumentáciu protokolárne odovzdali OR PZ,oddeleniu prihlasovania vo Vranove nad Topľou. Pokiaľ ide o splnomocnenie,poznamenáva, že určitá časť skupiny 119 občanov splnomocnila zastupovaním aj. Udáva, že býva sezónne aj v Kvakovciach, aj v Prešove, keďže má viacnehnuteľností, teraz býva v Kvakovciach. Adresu na občianskom preukaze nezmenil z tohodôvodu, že dochádza k indexácii v obci Kvakovce a v chatovej oblasti dochádzak pomenovaniu ulíc. S myšlienkou prihlásiť sa na trvalý pobyt v obci Kvakovce sa zaoberaluž dávno s tým, že spolu s ostatnými chatármi si mysleli, že v obci dôjde k nejakýmzmenám a nebudú sa musieť podieľať na správne verejných vecí. Niektorí chatári saprihlásili na trvalý pobyt už omnoho skôr. Pri vybavovaní splnomocnení sa stretol skoros každým, ale pomáhala mu aj manželka a pán. Dňa 10. novembra 2014 žiadalo vydanie potvrdenia od pracovníčky obecného úradu o tom, že chcel prihlásiť na trvalýpobyt občanov, ktorí ho splnomocnili, avšak takéto potvrdenie dostal iba pán.Uviedol, že nevie, koľkí zo 119 splnomocniteľov splnomocnili jeho. Pracovníčke dokladypredložil asi v prípade dvoch alebo troch osôb, možno viac, tieto boli v zakladačoch, avšakpracovníčka nereagovala. Má dojem, že išlo o pani. Na predložený list obecnéhoúradu č. 352/51/2014 zo 6. novembra 2014 s tým, aby identifikoval podpis na tomto liste,svedok udáva, že je možné, že taký list dostal, ktorý však niekde založil s tým, že sadomnieval, že nedostali súhlas na prihlásenie na trvalý pobyt. Podotýka, že došlo s pani aj k výmene názorov, k roztrhaniu dokumentov. Svedok ďalej uviedol, že popondelku 10. novembra 2014 už odišiel na políciu a nevie o tom, či podateľňa na obecnomúrade v stredu fungovala. Po 10. novembri 2014 s obcou už nekomunikoval. V súčasnostimá trvalý pobyt v budove pána, ktorý je deklarovaný ako rodinný dom. Pokiaľ sazdržiava v obci, tak v tejto budove alebo v susednej budove pána, ktorému sámpredal pozemky. V dome pána je nahlásených 7 osôb. Príbuzenské väzby medzitými 7 prihlásenými nie sú. Prevažnú väčšinu roka sa zdržiava v Kvakovciach. Pokiaľ ideo poplatok za odpad, predpokladá, že tento platí majiteľ budovy, predpokladá, že aj za jehoosobu. Spresňuje, že vlastní rozostavané nehnuteľnosti a tiež chatu. Chata nie je obývateľnáa nie je ani skolaudovaná. Nevie povedať, na akom parcelnom čísle sa uvedená chatanachádza, má viacero nehnuteľností. V živnostenskom registri, resp. v obchodnom registri,zmenu svojej adresy nenahlásil z toho dôvodu, lebo čaká na zmenu názvu ulíc. Zmenubydliska nepovažuje za formálnu zmenu, lebo v registri občanov sa zmena bydliskaobjavila. Svoje bydlisko zatiaľ nenahlásil žiadnym orgánom z 8 inštitúcií, kde by tútozmenu nahlásiť mal, čaká na zmenu občianskeho preukazu. Nezúčastnil sa nikdy zasadnutiaObecného zastupiteľstva v Kvakovciach, ale sledoval udalosti na internete. Podnet naobecné zastupiteľstvo nedal, ale domnieva sa, že sa podnety chatárov na obecnézastupiteľstvo dostali prostredníctvom občianskeho združenia. Tieto podnety mali vzniesťna obecnom zastupiteľstve ľudia, ktorí sa tým intenzívnejšie zaoberali. On tieto vecikomunikoval s pánom. Pravdou podľa jeho tvrdenia je, že pani,pracovníčka obecného úradu, pred nimi roztrhala doklady, nazdáva sa, že ide o ten list,ktorý nemá, ktorý predložil ústavnému súdu právny zástupca pána. To, čo je teraz naDomaši-Dobrej, je podľa neho žalostný stav, nemôže tam zavolať ani svojich priateľovzo zahraničia, a práve preto sa rozhodol zúčastňovať sa na správe vecí verejných.
75. Svedok ⬛⬛⬛⬛ uviedol, že na trvalý pobyt v obci Kvakovce chcelprihlásiť seba a svoju manželku. Prvá návšteva obecného úradu bola 6. novembra 2014spolu s p. a p.. Pracovníčke predložili všetky doklady, ktoré sú potrebnépodľa zákona. Po predložení dokladov pracovníčka tieto prevzala a odišla k pánovistarostovi. Asi po 10 minútach vyšla z jeho kancelárie s tým, že požadovala, aby predložilkolaudačné rozhodnutia od svojej chaty. Na jeho pripomienku, že pracovníčka požadujedoklad nad rámec zákona, pracovníčka trvala na tom, že má na to právo a potrebuje ajkolaudačné rozhodnutie. Svedok sa dožadoval toho, aby pracovníčka vybrala totokolaudačné rozhodnutie z archívu. Pracovníčka skonštatovala, že ona nemá túto agendu, máju jej kolegyňa. Na naliehanie, aby bezodkladne vydala potvrdenie o trvalom pobyte, čo jepovinná urobiť, prestala komunikovať. Potom odišiel s ostatnými z obecného úradu.V pondelok ráno aj s p. sa znovu dostavili na obecný úrad a pracovníčke predložilkolaudačné rozhodnutie. Pracovníčka si letmo prezrela kolaudačné rozhodnutie a ponahliadnutí do počítača povedala, že ho nemôže prihlásiť na pobyt, keďže jeho chata jeurčená na rekreáciu. Pripomína, že jeho chata je označená ako rekreačná chata. Vyčítalpracovníčke, resp. obci, že má nerovný prístup k občanom, lebo podľa jeho vedomostíaspoň 15 občanov je prihlásených na rovnaký druh objektu. Pracovníčka na tieto argumentynereagovala. Pracovníčka mu vydala stanovisko, ktoré dala vzápätí vytlačiť, predpokladá, žeho mala pripravené. Opakovane pracovníčke kládol otázku, prečo je voči nemu uplatňovanýiný prístup ako napr. proti pánovi, ktorý na rovnaký druh nehnuteľnosti má vydanýtrvalý pobyt, ale odpoveď nedostal. Prevzal stanovisko a predpokladal, že sa obec taktobude správať, lebo už to tak bolo v roku 2006. Mal pripravenú alternatívu a predložil pani list vlastníctva, kolaudačné rozhodnutie, súhlas vlastníka rodinného domu – pána, ktorý má na Domaši objekt skolaudovaný ako rodinný dom. Pani tietodoklady prevzala, odišla na chodbu. Bolo počuť telefonovanie. Potom sa vrátila a vydalapotvrdenie o pobyte. Potom dal doklady svojej manželky, v tom pani prestalakonať, odmietla prevziať doklady a povedala, že musí z úradu súrne odísť v služobnej veci.Svedok trval na vybavení svojej veci a argumentoval, že sú tu dve pracovníčky, sú úradnéhodiny, chcel, aby sa vo veci konalo. Pani oznámila, že jej kolegyňa ju zastúpiťnemôže, lebo tieto veci robí ona, a nemôže ísť za ňu ani na matriku, a potom z úradu odišla.Potom odišli do Vranova nad Topľou na OR PZ. Pracovník oddelenia dokladov prevzalvšetky doklady na základe ich žiadosti, a 119 osôb zaevidoval na trvalý pobyt v obciKvakovce. Svedkova manželka bola prihlásená na trvalý pobyt políciou, preto majú smanželkou rôzne adresy trvalého pobytu v obci Kvakovce. V občianskom preukaze nedalpozmeniť svoje údaje o trvalom pobyte z dôvodu, že v obci sa ulice pomenúvajú a zatiaľnechce tieto zmeny vykonať. V obci Kvakovce býva od roku 2003. S obcou podľa jeho slovkomunikoval, mal negatívne skúsenosti. Rekreačná oblasť v roku 2004 mala úmyselodčleniť sa od obce, problémy boli riešené aj v Národnej rade Slovenskej republiky, neskôrbol účastný petície proti technoparty. Bol predsedom petičnej komisie. Ďalej to bola petíciaza obnovenie Domaše. Petícii o technoparty obecný úrad vyhovel, nepovolil túto akciu,napriek tomu sa akcia konala, podľa jeho vedomostí aj so súhlasom obce. Viackrát sazúčastnil zasadnutia obecného zastupiteľstva so skupinou asi 10 chatárov. Chceli, aby akobod programu boli zaradené aj problémy rekreačnej oblasti Domaša-Dobrá. Starosta s týmnesúhlasil a nikto nebol za. Pamätá sa, že bola zrušená diskusia o tomto bode programu. Mávedomosti o tom, že tieto skutočnosti boli v tom čase zaznamenané na videokameru.Poznamenáva, že celý priebeh prihlasovania na trvalý pobyt 6. novembra 2014 a 10.novembra 2014 pani nahrávala na video, a preto na USB kľúči túto nahrávkuposkytol ústavnému súdu. Ďalej udáva, že už v minulosti bol prihlásený na trvalý pobytv obci Kvakovce. Bolo to asi v období rokov 2006 až 2010. Udáva, že je možné, že saprihlásil na trvalý pobyt v období 23. novembra 2010 a odhlásil 3. decembra 2010, následnesa opätovne prihlásil 4. novembra 2011 a odhlásil 5. decembra 2012. Dôvodom tohtokonania bola skutočnosť, že obecná samospráva sa nezaujímala dostatočne o potrebyobčanov, a preto sa odhlásil z trvalého pobytu, lebo nebol ochotný žiť pod takoutosamosprávou. Je možné, že v obdobiach, keď sa prihlásil na trvalý pobyt, boli komunálnevoľby. V roku 2010 a 2011 hlasoval v komunálnych voľbách v obci Kvakovce. Snažil saaktívne zapájať do správy vecí verejných. Presne nevie, koľko ľudí ho splnomocnilo navybavenie trvalého pobytu, ale bolo to asi 10 ľudí. Vzhľadom na negatívne skúsenostis prihlasovaním na trvalý pobyt ho občania splnomocnili na vybavovanie tejto záležitosti.Občania ho oslovili v tejto súvislosti, nie on ich. Dopĺňa, že pri presadzovaní svojichzáujmov sa chatári organizovali do občianskeho združenia. Toto združenie neprevádzkujeinternetovú stránku. Existuje internetová stránka domasacity.sk, ktorá je verejná a môže naňu prispievať každý. Chatárov v podstate reprezentuje ako podpredseda, chatári nadnášajúsvoje problémy aj pani, majiteľke hotela. Udáva, že vyrastal na Domaši a cíti sabyť zviazaný s touto oblasťou.
76. Svedok pplk. ⬛⬛⬛⬛ sa pridržiava svojho písomného vyjadreniaa udáva, že svoju právomoc na rozhodnutie o prihlásenie na trvalý pobyt 119 občanov ORPZ vyvodilo zo zákona, konkrétne zákona č. 253/1998 Z. z. a jeho ustanovenia § 23a, ktorénielen umožňuje, ale dáva povinnosť OR PZ, aby takto postupovalo. Pričom OR PZ tútosvoju kompetenciu nevyužilo prvýkrát, ale aj v roku 2006 a takisto pred voľbami uplatniloasi desaťkrát svoju právomoc. Nečinnosť obce Kvakovce OR PZ vyvodilo z podnetu, ktorýbol daný, a jednak z činnosti pracovníčky obce. S pani osobne komunikovala pýtal sa, prečo nekoná v danej veci. Pracovníčka v tom čase svedka poučila, že si mánaštudovať zákon a poznámky pod čiarou. Svedok pracovníčke následne oponoval v tom, žežiadajú materiály, ktoré sú nad rámec zákona, keďže v § 3 ods. 8 tohto zákona sú taxatívnestanovené materiály, ktoré má predložiť občan. OR PZ celé dva dni overovali správnosťtýchto dokladov vzhľadom na to, že tam bolo veľa splnomocnení a prihlásení na cudziuchatu, čo zákon umožňuje. Ďalej za nekonanie ohlasovne považuje aj to, že niekoľkomesiacov predtým (18. septembra 2014) bola na trvalý pobyt prihlásená pani zarovnakých podmienok, čiže v tej veci sa konalo, a považoval to za nerovnaký prístupk prihlasovateľom trvalého pobytu. Takisto obec Kvakovce prihlásila viacero občanov,rovnako na rekreačné chaty a za tých istých podmienok. Vzhľadom na splnomocnenia, ktoréneboli staršie ako tri mesiace, OR PZ nepreverovalo u všetkých občanov, či sa prihlásili doohlasovne obce Kvakovce, a ani preto, že zákon nezakazuje, aby sa občan prihlásil na trvalýpobyt na základe splnomocnenia. Doklady všetkých 119 občanov boli preverené, trvalo todva dni, ani on nemôže mať záujem na tom, aby bolo vybavené niečo v rozpore so zákonom.Svedok tieto materiály dostal od dvoch splnomocnencov, a keď sa spýtal pani,prečo odmietla materiály prevziať, odpovedala, že neboli kompletné. Skutočnosť, čisplnomocnenci predložili doklady všetkých 119 občanov pracovníčke obecného úradu,preveroval telefonicky. Udáva, že OR PZ v tomto prípade supluje úlohu ohlasovne,odhlasovacie lístky boli zaslané do predchádzajúcich trvalých pobytov, prihlasovací lístokbol zaslaný na Obecný úrad Kvakovce a štatistické hlásenia o zmene pobytu boli zaslané naŠtatistický úrad v Trnave. Faktom je, že občania, ktorí získali nový trvalý pobyt, malivymeniť svoj občiansky preukaz, ale to už ovplyvniť OR PZ nevie. Ďalej udáva, žeskutočnosť, že si občania následne nevymenili občianske preukazy, nemá vplyv na trvalýpobyt. S pánom starostom v tejto záležitosti v kontakte nebol, iba elektronickouformou, okrem pani komunikoval s pani.
77. Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ uviedla, že svoj občiansky preukaz zatiaľnevymenila z toho dôvodu, lebo jej bolo povedané, že sa budú prideľovať nové súpisné číslaa budú nové názvy ulíc, a aby počkala, kým sa tento proces ukončí. Ešte v lete sa dozvedelao tom, že je možnosť zmeniť pomery, aby obec nefungovala tak, ako dovtedy, a dozvedelasa, že pred voľbami je možné pána splnomocniť, aby chatárov zastupoval pri ohlásenítrvalého pobytu v obci Kvakovce. Keďže sama asi 9 mesiacov v roku strávi na Domaši, a ajkvôli starej matke jej snúbenca sa rozhodla prihlásiť na trvalý pobyt v obci. Základné vecina Domaši, ako je čistota a podobne, podľa jej názoru chýbajú, nepáči sa jej to, preto sarozhodla prihlásiť na trvalý pobyt. Predtým mala trvalý pobyt v Prešove. Na Domaši žiadnunehnuteľnosť nevlastní. Je prihlásená na chate súp. č. a aj sa tam zdržiava. Zapájala sado života obce, najmä keď boli cyklistické akcie. Zatiaľ sa nepokúšala prihlásiť na trvalýpobyt, ale je na Domaši činná už štyri roky. Zo 119 prihlásených občanov pozná asi 10 %ľudí. Nemala dôvod prihlásiť sa na trvalý pobyt sama, keďže spoznala pána bolo tomožné cez jeho osobu. Pohnútkou prihlásiť sa na trvalý pobyt bolo aj to, že sa mali konaťkomunálne voľby. O problémy obce sa nezaujímala. Záujmy chatárov sa snažiareprezentovať podľa jej vedomostí ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, pán a ⬛⬛⬛⬛. Ďalej poznamenáva, že rokovaní obecného zastupiteľstva sanikdy nezúčastnila, priamo na obec ani nedala žiadny podnet na zlepšenie pomerov. To, abysi nemenila občiansky preukaz, resp. v tomto smere nič nepodnikla, jej povedal pán.Pracuje v Prešove. Každý deň nechodí z Domaše do Prešova. Na akciách, ktoré sa konali naDomaši a na ktorých sa zúčastnila, pána nestretla.
78. Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ uviedla, že je to 15 rokov, čo sa s manželomrozhodli odísť z mesta, a keďže si kúpili penzión na Domaši, rozhodli sa zmeniť svoj domov.Otázka trvalého pobytu je u nich podľa jej slov zložitejšia, pretože na Domaši prevádzkujehotel, ktorý tiež nemá sídlo v obci kvôli pošte a komunikácii s úradmi. Poznamenáva, žetoto nebolo jej prvé prihlásenie sa na trvalý pobyt v obci, už sa prihlásila asi pred štyrmirokmi a bola prihlásená asi rok a pol. Odhlásila sa z dôvodu komplikácií, ktoré spomenula.Nemala problém s tým, že mala trvalý pobyt v Prešove, ale pokiaľ ide o politickú stránkuveci, aj keď predtým veľmi dobre komunikovala s pánom a ďalšími, problémy bolis tým, že neboli voličmi v obci Kvakovce. Nebola v konflikte ani s pánom, aleproblém vidí skôr v tom, že predstavitelia obce neboli schopní riešiť problémy, pretože sanazdáva, že oni mali vychádzať v ústrety voči svojim voličom. S manželom vlastní v obcipenzión. Niekoľko zo spomínaných 119 občanov pozná. Vie o tom, že s prihlasovaním sa natrvalý pobyt iní mali problém, bola to podľa nej aféra, o ktorej každý vedel. Ďalej udáva, žekeďže boli problémy s prihlasovaním sa na trvalý pobyt, chcela sa vyhnúť tomuto konfliktu.Keď sa dozvedela, že niekto bol prihlásený a niekto nie, rozhodla sa splnomocniť pána, pretože sa poznajú od mladosti (svedkyňa dňa 28. januára 2015 doplnila písomnesvoju výpoveď, podľa ktorej si nie je istá, či splnomocnila ⬛⬛⬛⬛ alebo ⬛⬛⬛⬛, pozn.). V súčasnosti býva na Domaši-Dobrej vo vlastnom penzióne. Trvalýpobyt má prihlásený v budove pána. Nevie, koľko ľudí býva u pána, onatam nebýva. Ďalej udáva, že sa prihlásila na trvalý pobyt preto, aby mohla ovplyvňovaťdianie na Domaši-Dobrej, je to jeden z dôvodov, ale predovšetkým preto, že tam žije.Okrem petičnej akcie technoparty sa na rokovaní obecného zastupiteľstva nezúčastňovala,ale osobne často komunikovala problémy s bývalými starostami, ktorí boli nápomocní.Je členkou komisie cestovného ruchu. Komisia fungovala spôsobom, že sa členoviastretávali a prerokovávali program na leto. Komisia zo začiatku (asi od r. 2010) pracovalaveľmi sľubne, ale odvtedy výstupy neboli žiadne. Poznamenáva, že je to už pár rokov, čoboli u nej v hoteli ubytovaní svadobčania a došlo k úmrtiu jedného hosťa, sanitka malaproblém s príjazdom vzhľadom na to, že je problém s číslovaním budov. Problémy sú naDobrej predovšetkým s hlučnosťou. Jej sa osobne dotýka, že ráno o 4.00 h nemôže spať.Rovnako má problém s tým, že sa postaví nelegálna stavba za jej plotom.
79. Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ uviedla, že na obecnom úrade je zamestnanáod júna 2013, predtým pracovala na dohodu a od 1. júla 2014 je zamestnaná na zmluvu. Jejnáplňou práce sú administratívne práce stavebného úradu, výrubu drevín, zapisovanie došleja odoslanej pošty, zápisnice z obecného zastupiteľstva, vybavovanie podaní v súvislostiso zákonom o informáciách. Od augusta 2014 sú jej náplňou práce aj činnosti súvisiaces podateľňou a ohlasovňou. Nemali nikdy problémy s ohlasovaním občanov na trvalý pobyt.Pamätá asi na osem prípadov, keď sa občania prihlásili na rodinný dom, vždy boliprihlásení. Záležitosti s pánom a pánom riešila pani. Bolaprítomná v kancelárii. Pamätá sa na návštevy pána a pána 6. a 10. novembra2014. Videla pána, pána a jednu ženu, ktorá nahrávala všetko na mobilnýtelefón. Podľa jej názoru pani jednala s týmito normálne, pokojne. Pán a pán vyvíjali podľa jej názoru nátlak, že majú nárok prihlásiť sa na pobyt narekreačnú chatu. Vie, že pán predložil päť prípadov, sama to overovala. Udáva, žetýždeň pred voľbami podateľňa obecného úradu fungovala. Udáva, že sa nepamätá na to, žeby v podateľni chatári podali nejaký podnet. Ďalej dopĺňa, že na chatu je možné prihlásiťtrvalý pobyt len vtedy, ak časť tejto budovy bude slúžiť na bývanie. Rozdiel medzipodateľňou a ohlasovňou je podľa jej názoru v tom, že podateľňa je prvý kontakt občanas obcou.
80. Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ uviedla, že na obecný úrad nastúpila 9. júna 2014.Medzi inými činnosťami je jej pracovnou náplňou aj činnosť týkajúca sa evidencieobyvateľstva. S prihlasovaním neboli problémy odkedy je v úrade, väčšinou sa prihlasovalona rodinné domy v obci, jeden prípad sa stal v septembri, že kolegyňa prihlásila trvalý pobytna nebytovú budovu. Išlo o prípad pani. Dňa 18. septembra 2014 zistili, že obecurobila chybu. Keďže pani sa prihlasovala do domu rodiny, kde malioni trvalý pobyt od roku 2013, kolegyňa sa domnievala, že všetko bolo v poriadku, a ďalejvec neskúmala. Dodáva, že pani sa prihlásila na trvalý pobyt 18. septembra 2014,avšak 21. septembra 2014 matka pani doniesla kandidátnu listinu na poslankyňudo obecného zastupiteľstva a kandidátnu listinu na starostku obce Kvakovce. Po tomtotermíne boli prihlásení ďalší občania do obce Kvakovce do rodinných domov. Dňa6. novembra 2014 do kancelárie prišli pán a pán, bola s nimi ešte jedna pani.Prvý predkladal prihlasovacie lístky pán, druhý lístok bol jeho manželky a potomnasledovali mená a. Pán ich chcel prihlásiť ako splnomocnenec.Pán jej povedal, že podľa metodického pokynu Ministerstva vnútra Slovenskejrepubliky je obec povinná prihlásiť na trvalý pobyt aj v prípade, ak ide o nebytovú budovu –rekreačnú chatu. Ona povedala, že by bolo vhodné, aby predložil kolaudačné rozhodnutie,lebo ide o rozhodnutie stavebného úradu, z ktorého by vedela vyčítať, či je tam aj časť, ktoráslúži na trvalé bývanie. Pán nemal pri sebe kolaudačné rozhodnutie. Vyžiadal ho ajpísomnou formou, a to v ten istý deň. S pánom bola záležitosť v ten deň ukončená.Potom predložil žiadosť pán, ale nie svoju, ale žiadosť pani. Takistonemal kolaudačné rozhodnutie, pričom išlo o rekreačnú chatu. Povedal, že to je v poriadku,že to nebude problém doniesť. Svedkyňa uviedla, že tieto osoby znovu prišli na obecný úrad10. novembra 2014. Pán predložil kolaudačné rozhodnutie, z ktorého sa nedalo podľaslov svedkyne vyčítať, či je tam časť budovy slúžiaca na bývanie. Preto vydala stanovisko,ktoré je súčasťou spisu. Pán už nepredkladal ničí prihlasovací lístok, ani svoje, aleani ako splnomocnenec. Ďalej udáva, že 6. novembra 2014 splnomocnenci chceli ohlásiťtrvalý pobyt iba u spomenutých občanov, viac nikoho nežiadal. Pán aj pán dostali doklad, v ktorom obec žiadala, aby predložili kolaudačné rozhodnutie k stavbe.Obaja tento doklad prevzali. Metodický pokyn, na ktorý sa odvolával pán, obecskúmala, avšak neskôr boli vydané ďalšie metodické pokyny, a preto na predloženýmetodický pokyn nemohli prihliadnuť. Neskôr OR PZ poslalo prihlasovacie lístky, aležiadne iné dokumenty pritom neboli, ani súhlas vlastníka na zadnej strane prihlasovacieholístka nebol. Nahliadnutím do prihlasovacích lístkov, ktoré boli zaslané z polície, zistila, ževäčšina podpisov na 119 prihlasovacích lístkoch v porovnaní s dokladmi zrejme nesedí.Zo svojich záznamov zistila, že zo 119 prihlásených občanov sa niektorí už aj predtýmhlásili na trvalý pobyt, niektorí ako napr. pani aj trikrát a vždy na inúnehnuteľnosť. Pritom pani nevlastní žiadnu nehnuteľnosť v katastri obceKvakovce. Podobne to bolo podľa svedkyne v prípade ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ st.a ml., ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛. Pokiaľ ideo vytýkanú nečinnosť zo strany OR PZ, dodáva, že ohlasovňa v obci Kvakovce nebolanečinná. O činnosti svedčí podľa nej aj to, že na počkanie obec vydala doklady. Pokiaľ ideo číslovanie chát, dodáva, že samotné OR PZ v roku 2008 vyhovelo obci o zrušenieevidenčných čísel v poradí 1 až 449, ako aj súpisné čísla, o tejto skutočnostisvedkyňa doložila listinné dôkazy. Písomnosti, ktoré predložila, má zo zakladača, ktorý bolzaložený a pripravovaný k sťažnosti. S nikým zo sťažovateľov sa nepripravovala na tútosvedeckú výpoveď. Absolvovala aj školenia týkajúce sa predmetu jej činnosti, teda ajohlasovne. Vyžadovala kolaudačné rozhodnutia, i keď toto môže mať obec k dispozícii, aleona do agendy svojich kolegýň nechodí. Práve z uvedeného dôvodu by vyžadovalakolaudačné rozhodnutie od každého. Pod bývaním rozumie aspoň jednu miestnosťvyčlenenú na bývanie, ktorá zodpovedá vyhláške. Nevie, aký čas trvala návšteva pána a pána. Vzniknutú situáciu oznámila starostovi. Skutočnosť, že katasternehnuteľností zapisuje nehnuteľnosti aj podľa kolaudačného rozhodnutia, neskúmala, nie jeto jej povinnosť. Nespomína si, či jej pán a pán uviedli skutočnosť, že katasterzapíše nehnuteľnosť do evidencie, až keď je vydané kolaudačné rozhodnutie. Súhlasvlastníka na prihlásenie trvalého pobytu podľa jej konzultácie s MV SR môže byť ajsamostatne.
V. Relevantná právna úprava
81. Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejnýchvecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.
Podľa čl. 64a ústavy obec a vyšší územný celok sú samostatné územné samosprávnea správne celky Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalýpobyt. Podrobnosti ustanoví zákon.
Podľa čl. 69 ods. 2 ústavy obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci obecnéhozastupiteľstva. Poslancov volia na štvorročné obdobie obyvatelia obce, ktorí majú na jejúzemí trvalý pobyt. Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe všeobecného, rovnéhoa priameho volebného práva tajným hlasovaním.
Podľa čl. 69 ods. 3 ústavy starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jejúzemí trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajnýmhlasovaním na štvorročné obdobie. Starosta obce je výkonným orgánom obce; vykonávasprávu obce a zastupuje obec navonok. Dôvody a spôsob odvolania starostu pred uplynutímvolebného obdobia ustanoví zákon.
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti voliebdo orgánov územnej samosprávy.
Podľa § 59 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť preneústavnosť alebo nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledkuvolieb môže podať okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politickástrana, ktorá sa na voľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebokandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.
Podľa § 59 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť proti výsledku volieb do orgánumiestnej samosprávy môže podať aj protikandidát, ktorý získal aspoň 10 % hlasov. Sťažnosťmôže podať aj najmenej 10 % voličov príslušného volebného obvodu; k sťažnosti musia byťpripojené podpisy a adresy týchto občanov.
Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
a) vyhlásiť voľby za neplatné,
b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,
c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadnezvolený,
d) sťažnosť zamietnuť.Podľa § 63 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípadoch uvedených v odseku 1písm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.
Podľa § 63 ods. 3 zákona o ústavnom súde nález, ktorým sa vyhlásili voľby zaneplatné, doručí sa aj s odôvodnením neodkladne Národnej rade Slovenskej republikya Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.
Podľa § 63 ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie uvedené v odseku 1 písm. b)a c) oznámi ústavný súd Národnej rade Slovenskej republiky alebo príslušnému orgánumiestnej samosprávy, politickým stranám a politickým hnutiam, ako aj členovi orgánuuvedenému v § 61.
Podľa § 63 ods. 5 zákona o ústavnom súde uznesenie o zamietnutí sťažnosti saoznamuje iba sťažovateľovi.
Podľa § 63 ods. 6 zákona o ústavnom súde ústavný súd rozhodne o sťažnosti naneústavnosť alebo nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledkuvolieb do orgánu miestnej samosprávy do 90 dní od doručenia sťažnosti.
Podľa § 1 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnomzriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) obec jesamostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby,ktoré majú na jej území trvalý pobyt.
Podľa § 1 ods. 2 zákona o obecnom zriadení základnou úlohou obce pri výkonesamosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov.Podľa § 3 ods. 1 zákona o obecnom zriadení obyvateľom obce je osoba, ktorá mána území obce trvalý pobyt.
Podľa § 2 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbáchdo orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“)právo voliť do orgánov samosprávy obcí majú obyvatelia Slovenskej republiky, ktorí majúv obci trvalý pobyt a najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov veku.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. trvalý pobyt je pobyt občana spravidlav mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom časeiba jeden trvalý pobyt.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z. z. trvalý pobyt má občan len v budove alebojej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a jeurčená na bývanie, ubytovanie, alebo na individuálnu rekreáciu, ak tento zákon neustanovujeinak. Za časť budovy sa považuje aj byt.
Podľa § 3 ods. 8 zákona č. 253/1998 Z. z. občan je povinný pri hlásení trvaléhopobytu predložiť
a) platný občiansky preukaz alebo potvrdenie o občianskom preukaze; ak ide o dieťado 18 rokov, predkladá jeho zákonný zástupca rodný list tohto dieťaťa vydaný orgánmiSlovenskej republiky,
b) platný cestovný doklad Slovenskej republiky alebo osvedčenie o štátnomobčianstve Slovenskej republiky, ak nemá občiansky preukaz alebo potvrdenieo občianskom preukaze,
c) doklad o vlastníctve alebo spoluvlastníctve budovy alebo jej časti podľa odseku 2vydaný podľa osobitného právneho predpisu,
d) písomné potvrdenie o súhlase s prihlásením občana na trvalý pobyt s osvedčenýmpodpisom vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti s údajmi podľa§ 4 ods. 6 písm. b); toto potvrdenie sa nevyžaduje, ak
1. ide o prihlásenie vlastníka alebo spoluvlastníka,
2. ide o prihlásenie občana, ktorý má zriadené vecné bremeno doživotného užívanianehnuteľnosti,
3. ide o prihlásenie manžela alebo nezaopatreného dieťaťa vlastníka alebo
4. vlastník alebo všetci spoluvlastníci budovy alebo jej časti potvrdia svojímpodpisom na prihlasovacom lístku na trvalý pobyt súhlas s prihlásením občana na trvalýpobyt pred zamestnancom ohlasovne.
VI. Východiská a relevantné skutočnosti pre rozhodnutie ústavného súdu
82. Ústavný súd pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal predovšetkým z podanýchsťažností a ich príloh, vyjadrení odporcov a k nim zaslaných príloh, výpovedí svedkov,sťažovateľov a odporcov, stanovísk dožiadaných orgánov verejnej moci a príloh nimizaslaných, ako aj volebnej dokumentácie týkajúcej sa volieb do orgánov samosprávy obceKvakovce uskutočnených 15. novembra 2014. Ústavný súd taktiež vychádzal z vlastnejzisťovacej činnosti a zo skutočností ústavnému súdu známych z úradnej činnosti, akcentujúca rešpektujúc ústavný poriadok Slovenskej republiky a judikatúru ústavného súdu.
83. Zo zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci Kvakovce doobecného zastupiteľstva a starostu obce Kvakovce uskutočnených 15. novembra 2014vyplýva, že v 1 volebnom obvode s 1 volebným okrskom v obci Kvakovce bolo zapísaných479 osôb v zozname voličov, pričom vo voľbách boli vydané obálky 365 voličom a boloodovzdaných 365 obálok. Z toho bolo 362 platných hlasovacích lístkov odovzdaných prevoľby do obecného zastupiteľstva a 358 platných hlasovacích lístkov pre voľby starostuobce. Vo voľbách sa volilo 5 poslancov obecného zastupiteľstva a 1 starosta obce.Za poslancov obecného zastupiteľstva obce Kvakovce bolo zvolených 5 poslancov,menovite ⬛⬛⬛⬛ (178 platných hlasov), ⬛⬛⬛⬛ (160 platnýchhlasov), ⬛⬛⬛⬛ (158 platných hlasov), ⬛⬛⬛⬛ (141 platných hlasov)a ⬛⬛⬛⬛ (134 platných hlasov). Za starostu obce bol zvolený (176 platných hlasov). Z 11 členov miestnej volebnej komisie bolo pri sčítavaní hlasovprítomných 11 členov, pričom zápisnicu odmietli podpísať ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, a to z dôvodu, že nesúhlasili s výsledkami volieb, keďžeich pokladali za neústavné.
VII. Závery ústavného súdu
84. Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažnosť (sťažnosti) sťažovateľov,ktorou namietajú nezákonnosť a neústavnosť volieb poslancov Obecného zastupiteľstva obceKvakovce, ako aj nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu obce Kvakovce uskutočnených15. novembra 2014. Svoju sťažnosť smerujú aj proti výsledku uvedených volieb.
85. Ťažiskovým argumentom sťažovateľov je, že dva dni pred voľbami, t. j.13. novembra 2014, sa účelovo a v rozpore so zákonom prihlásilo na trvalý pobyt v obci ⬛⬛⬛⬛ obyvateľov. Okrem účelovosti tohto prihlásenia sťažovatelia broja aj protispôsobu, akým prihlásenie týchto 119 obyvateľov prebehlo. Namietajú predovšetkým to, že119 obyvateľov nebolo prihlásených na trvalý pobyt v obci Kvakovce prostredníctvomohlasovne obce Kvakovce, ale prostredníctvom OR PZ, pričom podľa mienky sťažovateľovOR PZ nemalo právomoc v tomto prípade prihlásiť obyvateľov na trvalý pobyt v obciKvakovce, keďže sa domnievajú, že ohlasovňa obce Kvakovce nebola nečinná vo veciprihlásenia 119 obyvateľov na trvalý pobyt v obci Kvakovce. Sťažovatelia ďalej namietajú,že 119 obyvateľov obce Kvakovce bolo OR PZ prihlásených na rekreačné chaty, ktoré súpodľa ich názoru nebytovými stavbami, na ktoré sa fyzická osoba nemôže v zmysle zákonač. 253/1998 Z. z. v spojení s § 43c stavebného zákona prihlásiť na trvalý pobyt. Medziďalšie námietky sťažovateľov patrí námietka prihlasovania 119 obyvateľov na trvalý pobytbez súhlasu vlastníkov nehnuteľností, prihlasovania 119 občanov priamo na ohlasovňu(obec), namietanie autenticity prihlášok na trvalý pobyt, ako aj porušenie volebnéhomoratória.
1. Všeobecne k významu samosprávy
86. Možnosť ľudí obývajúcich určitú oblasť spravovať časť verejných vecí namunicipálnej úrovni prostredníctvom svojich volených reprezentantov je neodmysliteľnoučrtou rozvoja demokracie. Na vhodnosť (z pohľadu efektívnejšej správy vecí priamo sadotýkajúcich obyvateľov určitej oblasti), dôležitosť (z pohľadu myšlienky decentralizácie)a legitímnosť (z pohľadu demokratizácie výkonu verejnej moci) správy časti verejných vecína lokálnej úrovni (úrovni územnej samosprávy) kontinuálne poukazuje už desaťročiaodborná spisba (porov. napr. Mill, John Stuart. Considerations on representativegovernment. Londýn: Longman, Green, Longman, Roberts and Green, 1865. s. 111 a nasl.;Smith, Joshua Toulmin. Local self-government and centralization. Londýn: John Chapman,1851; z domácej novšej spisby porov. napr. Orosz, L. – Svák, J. – Balog, B. Základy teóriekonštitucionalizmu. 2. vydanie. Bratislava: Eurokódex, 2012. s. 389 a nasl.). Na územídnešnej Slovenskej republiky legislatívna úprava územnej samosprávy s demokratickýmičrtami siaha desiatky rokov do minulosti, ako príklad možno uviesť rok 1849 (tzv. marcováÚstava), resp. rok 1870, v ktorom bol prijatý zákonný článok XLII z roku 1850o usporiadaní orgánov verejnej moci (v maď. orig. 1870. évi XLII. törvénycikka köztörvényhatóságok rendezéséről).
87. Slovenská republika sa ako demokratický právny štát prihlásila k myšlienkeprenesenia správy časti verejných vecí na úroveň samosprávnu (územnú samosprávu).Tomu korešponduje ústavná úprava územnej samosprávy, konkrétne čl. 64 až čl. 71 ústavy.Základom územnej samosprávy je obec (čl. 64 ústavy). Obec je samostatný územnýsamosprávny a správny celok Slovenskej republiky združujúci osoby, ktoré majú na jejúzemí trvalý pobyt (čl. 64a ústavy). Orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce(čl. 69 ods. 1 ústavy). Správu časti verejných vecí na lokálnej samosprávnej úrovni (t. j. naúrovni obcí a samosprávnych krajov) obyvatelia realizujú najmä zastupiteľskou formou, t. j.voliči svoju moc v oblasti správy verejných vecí na samosprávnej úrovni nerealizujúpriamo, ale prostredníctvom zvolených reprezentantov.
88. Z ústavnej úpravy územnej samosprávy teda vyplýva, že obec ako jednotkaúzemnej samosprávy je nadaná verejnou mocou (porov. nález ústavného súdu sp. zn.PL. ÚS 6/2011 z 2. marca 2011; nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.III. ÚS 1669/11 zo 7. mája 2013), pričom zdrojom tejto moci sú občania (resp. obyvatelia)s trvalým pobytom na jej území (čl. 64a ústavy). Z uvedeného vyplýva ďalšia konklúzia,v zmysle ktorej voľby do orgánov samosprávy obce sú prostriedkom pravidelnéhoobnovovania verejnej moci (porov. PL. ÚS 79/2011).
2. Všeobecne k voľbám do orgánov samosprávy
89. Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkonpolitických práv, je čl. 31 ústavy. Podľa tohto ustanovenia zákonná úprava všetkýchpolitických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnúsúťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
90. Toto ustanovenie ústavy má priamu spojitosť so všetkými politickými právamivyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje formovanie politických sílv demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl nachádzajúca výrazpredovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu(PL. ÚS 19/98). Nie je to inak ani pri voľbách do orgánov samosprávy obcí.
91. So slobodnou súťažou politických síl prostredníctvom volieb však bytostnesúvisia volebné podvody (Fraudes électorales/Wahlbeeinflussungen), ktoré boli vlastné užvolebným procesom v štátoch predvojnovej Európy koncom 19. a začiatkom 20. storočia(k tomu bližšie pozri Joachim, V. Podvody volební a jejich vliv na platnost voleb. Žižkov:Lad. Štorkán a Al. Jaroš, 1913. s. 4 a nasl.). Termínom „volebný podvod“ sa tu nemá namysli iba skutok v rovine trestnoprávnej, ale akýkoľvek čin alebo skutok, ktorý je spôsobilýohroziť alebo vylúčiť čistotu alebo slobodu volieb (ibid, s. 5).
92. V zmysle judikatúry ústavného súdu (a tiež podľa modernej teórie ústavnéhopráva) sa uvedený termín transformuje na termín „volebné vady“, pričom voľby môžu byťspochybnené v zásade troma spôsobmi, a to tým, že došlo k volebnej chybe (napr.nesprávne sčítanie hlasov a iné číselné omyly), k volebnému deliktu (úmyselne nesprávnesčítanie alebo iné falšovanie volieb počas ich priebehu) alebo k neprípustnémuovplyvňovaniu výsledku hlasovania (oblasť nekalej volebnej súťaže a použitýchprostriedkov volebnej kampane).
93. Nemožno vylúčiť však ani takú volebnú vadu, ktorá je spojená so samotnouústavnosťou volieb, napríklad priama negácia výkonu aktívneho volebného práva (fyzickébránenie osobám v účasti na voľbách) alebo podstatný zásah do ústavnej koncepcie, podľaktorej zloženie orgánov samosprávy obce má vyjadrovať vôľu obyvateľov obce majúcichúmysel tvoriť integrálnu súčasť personálneho substrátu územnej samosprávy (pozri ďalejbod 96).
94. Je potrebné na tomto mieste upozorniť, že volebné vady sa v tomto štádiu konanianeposudzujú podľa zásad súdnictva správneho, ale podľa zásad súdnictva volebného.Volebný výsledok sa zrušuje len vtedy, ak volebná vada mohla mať vplyv na celkovérozhodnutie voličov. Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanieintenzity volebných vád z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb.
3. Všeobecne k ochrane ústavnosti vo volebných veciach
95. Podstatou ochrany ústavnosti ústavným súdom vo volebných veciach je ochranapráv zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecnévolebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov (resp.obyvateľov v prípade volieb do orgánov samosprávy obcí a vyšších územných celkov)v danom štáte, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pritvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo) a jednak možnosť uchádzať sao zvolenie za člena niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo).Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov malrovnaké postavenie.
96. V posledných rokoch judikatúra ústavného súdu kladie akcent aj na ochranuústavnej koncepcie, podľa ktorej zloženie orgánov samosprávy obce má vyjadrovať vôľuobyvateľov obce majúcich úmysel tvoriť integrálnu súčasť personálneho substrátu územnejsamosprávy. V tomto smere ústavný súd preskúmava predovšetkým ad hoc prihlasovanie saobyvateľov na trvalý pobyt v obci, zväčša vo väčšom rozsahu a bezprostredne preduskutočnením volieb. V zmysle judikatúry ústavného súdu ak sa totiž preukáže, že napriekformálne legálnemu prihláseniu sa na trvalý pobyt v obci „novoprihlásení“ obyvatelia(v počte, ktorý má potenciál ovplyvniť personálne zloženie orgánov samosprávya bezprostredne pred uskutočnením volieb) obce nemajú skutočný záujem (čo je potrebnédokázať na základe konkrétnych skutočností – k tomu pozri ďalej v tomto uznesení) podieľaťsa na výkone obecnej samosprávy, potom je v základoch narušená už popísaná ústavnákoncepcia, čo má za následok, že obyvatelia obce so skutočným záujmom podieľať sa nasamospráve obce budú podliehať výkonu verejnej moci takými orgánmi obce, ktorýchpersonálne obsadenie neodráža výlučne ich vôľu. V takom prípade voľby do orgánovsamosprávy obce neplnia jednu zo základných funkcií, a to, aby zloženie orgánovsamosprávy obce vyjadrovalo vôľu obyvateľov obce majúcich úmysel tvoriť integrálnusúčasť personálneho substrátu územnej samosprávy. Takým voľbám chýba ich zmyselspočívajúci v ustanovení reprezentácie územného samosprávneho celku (porov.PL. ÚS 6/2011, mutatis mutandis PL. ÚS 110/07). Nutné je však poznamenať, že ústavnýsúd skúma každý prípad jednotlivo a skúma a hodnotí všetky aspekty a špecifikákonkrétneho prípadu.
4. Všeobecne k ochrane zákonnosti vo volebných veciach
97. Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenievolieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb doorgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb doorgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv,ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov(mutatis mutandis PL. ÚS 21/94).
98. Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatnépodľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjdespôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažnéporušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb(porov. napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Inými slovami, nie každéporušenie zákona o voľbách vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta.Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmyselzákona o voľbách, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť voliebalebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie zákona o voľbách, ktoré užspochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľbya ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.
99. S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že vo všeobecnosti musia byť splnenétri predpoklady, aby bolo možné vyhovieť volebnej sťažnosti: 1. protizákonnosť, t. j.porušenie zákonov týkajúcich sa volieb, 2. vzťah medzi touto protizákonnosťoua neplatnosťou volieb alebo voľby kandidáta a 3. intenzita protizákonnosti, ktorá užspochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľbya ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.
5. K účelovosti prihlásenia 119 obyvateľov na trvalý pobyt v obci Kvakovce
100. Ústavný súd zistil, že 13. novembra 2014 bolo prostredníctvom OR PZprihlásených 119 obyvateľov na trvalý pobyt v obci Kvakovce, z ktorých bolo
- 9 osôb prihlásených na nehnuteľnosť so súpisným číslom,
- 3 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom,
- 2 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom,
- 2 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom,
- 1 osoba prihlásená na nehnuteľnosť so súpisným číslom,
- 2 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom,
- 1 osoba prihlásená na nehnuteľnosť so súpisným číslom,
- 2 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom,
- 7 osôb prihlásených na nehnuteľnosť so súpisným číslom,
- 4 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom,
- 3 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom,
- 10 osôb prihlásených na nehnuteľnosť so súpisným číslom,
- 1 osoba prihlásená na nehnuteľnosť so súpisným číslom,
- 5 osôb prihlásených na nehnuteľnosť so súpisným číslom,
- 4 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom,
- 8 osôb prihlásených na nehnuteľnosť so súpisným číslom,
- 9 osôb prihlásených na nehnuteľnosť so súpisným číslom,
- 5 osôb prihlásených na nehnuteľnosť so súpisným číslom,
- 4 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom,
- 3 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom,
- 4 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom,
- 3 osoby prihlásené na nehnuteľnosť so súpisným číslom,
- 5 osôb prihlásených na nehnuteľnosť so súpisným číslom,
- 7 osôb prihlásených na nehnuteľnosť so súpisným číslom, a
- 15 osôb prihlásených na obec.
101. Úlohou ústavného súdu je ustáliť, či prihlásenie 119 obyvateľov na trvalý pobytv obci Kvakovce 13. novembra 2014 a s tým spojená možnosť týchto obyvateľov uplatniťich aktívne volebné právo vo voľbách uskutočnených 15. novembra 2014 zodpovedá dikciiústavnej koncepcie, podľa ktorej zloženie orgánov samosprávy obce má vyjadrovať vôľuobyvateľov obce majúcich úmysel tvoriť integrálnu súčasť personálneho substrátu územnejsamosprávy.
102. V úvode ústavný súd predznamenáva, že právo na slobodný výber miestapobytu fyzickej osoby (sloboda pobytu) je ústavou zaručené základné právo (čl. 23 ods. 1ústavy). Obmedziť túto slobodu je možné iba zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosťštátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a navymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody (čl. 23 ods. 3 ústavy). Orgány verejnejmoci aplikujúce podústavné, jednoduché právo (einfaches Recht) reglementujúce parciálneotázky slobody pobytu sú povinné v prípade nejasnosti právnej úpravy túto interpretovaťústavno-konformným spôsobom tak, aby bola zachovaná sloboda pobytu, a v prípadezákonného obmedzenia slobody pobytu z dôvodov uvedených v čl. 23 ods. 3 ústavy jepotrebné slobodu pobytu obmedziť len v miere nevyhnutnej na ochranu ústavou chránenéhozáujmu podľa čl. 23 ods. 3 ústavy.
103. Tomu zodpovedá i právna úprava ohlasovania trvalého pobytu podľa zákonač. 253/1998 Z. z. Trvalým pobytom sa tu rozumie pobyt občana (Slovenskej republiky)spravidla v mieste jeho bydliska. Na účely evidencie zákonodarca vyžaduje ohlásenietrvalého pobytu občana (§ 3 ods. 7 zákona č. 253/1998 Z. z.). Zákon č. 253/1998 Z. z.ustanovuje pre občanov Slovenskej republiky povinnosť splnenia iba formálnychpodmienok ohlásenia trvalého pobytu. Avšak ani povinnosť občana mať formálne evidovanýsvoj jeden trvalý pobyt a samotné ohlásenie trvalého pobytu v určitom mieste nelimitujeobčana v slobodnom výbere miesta jeho zdržiavania sa a pobytu. Ohlásenie trvalého pobytumá evidenčný charakter (porov. § 3 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z. z.).
104. Miesto, ktoré občan ohlásil ako svoj trvalý pobyt, však ústavodarca spojils miestom výkonu aktívneho volebného práva vo voľbách do orgánov samosprávy obce(čl. 69 ods. 2 a 3 ústavy). Ústavodarca pri spojení miesta výkonu aktívneho volebného právavo voľbách do orgánov samosprávy obce s miestom ohláseného trvalého pobytu vychádzalz logicky konštruovanej právnej fikcie, že občan v mieste svojho trvalého pobytu aj reálnebýva, ovplyvňuje a je ovplyvňovaný verejnými procesmi v samospráve (obci, na územíktorej má trvalý pobyt), tvorí občiansku komunitnú spoločnosť v danej obci. Reálny životvšak so sebou prináša nespočetné mutácie vzťahu „občan – pobyt – bydlisko – obec“, keďženie je výnimočným javom, ak občan za svoje bydlisko považuje viacero miest, zdržiava sapočas bežného roka striedavo na viacerých miestach, je napr. spoločensky, ekonomickyalebo súkromne aktívny na viacerých miestach (príp. obciach). Ústava (a napokon anizákon) však nemôže postihnúť všetky typy spoločenskej aktivity a výkonu slobody pobytuobčana na účely určenia miesta výkonu aktívneho volebného práva, a preto ústavodarcaspojil miesto výkonu aktívneho volebného práva vo voľbách do orgánov samosprávy obces miestom, kde občan slobodne a na základe vlastného uváženia ohlásil trvalý pobyt, pričomsa vychádza práve z už uvedenej a logicky najprípustnejšej právnej fikcie.
105. To znamená, že občan, ktorý (napr. striedavo) obýva viacero miest (obydlí), jenapr. ekonomicky, spoločensky alebo súkromne aktívny na viacerých miestach, má inéväzby k viacerým miestam (napr. vlastnícke vzťahy), sa môže slobodne rozhodnúť, v ktorommieste ohlási svoj trvalý pobyt (za splnenia formálnych zákonných podmienok). Navyše,ústava ani zákon č. 253/1998 Z. z. v smere ohlásenia svojho trvalého pobytu v určitommieste neobmedzujú ani toho občana, ktorý nemá k tomuto miestu žiadnu z už popísanýchväzieb. Dôvodom je evidenčný charakter hlásenia trvalého pobytu. Orgánu verejnej správypríslušnému na vedenie evidencie pobytu občanov a ohlásenie trvalého pobytu ústava anizákon č. 253/1998 Z. z. neumožňuje požadovať od občana pri ohlásení trvalého pobytupreukázanie účelu alebo úmyslu ohlásenia ani preukázanie väzieb k miestu, na ktoré občanhlási svoj trvalý pobyt. Ak občan splnil formálne náležitosti ohlásenia trvalého pobytu(porov. najmä § 3 ods. 8 a § 4 ods. 6 zákona č. 253/1998 Z. z.), obec obligatórne prihlásiobčana na trvalý pobyt.
106. Prihlásenie sa na trvalý pobyt v určitej obci a uplatnenie aktívneho volebnéhopráva vo voľbách do orgánov samosprávy tejto obce nie je v zásade oprávnený skúmať a natom základe zasahovať do výsledkov uskutočnených volieb do orgánov samosprávy obceani ústavný súd v konaní vo volebných veciach.
107. Výnimku tvorí situácia, ak by celý reťazec týchto spoločenských procesov(ohlásenie trvalého pobytu a následný výkon aktívneho volebného práva) bol negáciouústavnej koncepcie, podľa ktorej zloženie orgánov samosprávy obce má vyjadrovať vôľuobyvateľov obce majúcich úmysel tvoriť integrálnu súčasť personálneho substrátu územnejsamosprávy.
108. Pertraktovaná situácia nastáva predovšetkým v prípade, ak dôjde v zákonnebezchybnom (t. j. pri neporušení zákona) procese (i) k prihláseniu sa na trvalý pobytznačného počtu obyvateľov, (ii) u ktorých nie je preukázaná žiadna väzba (pozri body 104a 105) na dané miesto (obec), a (iii) k prihláseniu na trvalý pobyt týchto dôjdebezprostredne pred uskutočnením volieb. Tieto 3 podmienky musia byť splnenékumulatívne, pričom, ako už bolo uvedené, ústavný súd skúma každý prípad jednotlivoa skúma, a hodnotí všetky aspekty a špecifiká konkrétneho prípadu.
109. K (i) prihláseniu sa na trvalý pobyt značného počtu obyvateľov ústavný súduvádza, že len značný počet obyvateľov, resp. v užšom zmysle oprávnených voličov(samozrejme, „početnosť“ vo význame „zásadnosť“ sa skúma vždy jednotlivos prihliadnutím na pôvodný počet oprávnených voličov v obci spred prihlásenia sa týchto„novoprihlásených“ obyvateľov), má potenciál ovplyvniť volebný výsledok.
110. K (ii) neexistencii väzby k miestu (obec) ohlásenia trvalého pobytu ústavný súdopakuje, že pôjde o občana, ktorý nebýva v danom mieste (nemá bydlisko v obci) ani sav ňom prechodne nezdržiava a nezdržiaval, nevykonáva napr. ekonomické, spoločenskéalebo súkromné aktivity v danom mieste (obci), nemá ani iné väzby k miestu alebo obci(napr. vlastnícke vzťahy) a pod. Naopak, preukázanie takejto väzby odôvodňujekonštatovanie skutočného záujmu občana podieľať sa na výkone obecnej samosprávy.
111. K (iii) prihláseniu na trvalý pobyt bezprostredne pred uskutočnením voliebústavný súd konštatuje, že len bezprostredné prihlásenie značného počtu obyvateľov, ktorínemajú väzbu k danému miestu alebo obci, na trvalý pobyt, legitimizuje zásah ústavnéhosúdu do uskutočnených volieb do orgánov samosprávy obce. V prípade, že k prihláseniu, ajkeď značného počtu obyvateľov, ktorí nemajú väzbu k danému miestu alebo obci, na trvalýpobyt v obci dôjde v období, ktoré nie je obdobím bezprostredne predchádzajúcimuskutočneniu volieb do orgánov samosprávy obce, ale kde je možné vzhľadom na dobumedzi ohlásením trvalého pobytu a uskutočnením volieb racionálne očakávať vytvorenieurčitej väzby občana k miestu (obci), nie je možné zo strany ústavného súdu zasahovať douskutočnených volieb do orgánov samosprávy obce.
112. Na tomto mieste je potrebné zo strany ústavného súdu aplikovať prezentovanéprincípy na prihlásenie sa 119 obyvateľov na trvalý pobyt v obci Kvakovce 13. novembra2014.
113. Po prvé (POČET PRIHLÁSENÝCH OBYVATEĽOV), v 1 volebnom obvodes 1 volebným okrskom v obci Kvakovce bolo zapísaných 479 osôb v zozname voličov.Uvedený počet zahŕňa aj 119 obyvateľov prihlásených na trvalý pobyt v obci Kvakovce13. novembra 2014. Možno teda matematicky uzavrieť, že počet oprávnených voličovnarástol v obci Kvakovce dva dni pred uskutočnením volieb z 360 oprávnených voličov na479 oprávnených voličov, čo činí nárast oprávnených voličov o 33,06 %.
114. V tejto súvislosti nie je bez právneho významu ani skutočnosť, že každý zo 119obyvateľov prihlásených na trvalý pobyt v obci Kvakovce 13. novembra 2014 bol v časekonania volieb do orgánov samosprávy obce Kvakovce oprávneným voličom v zmysle § 2ods. 1 zákona o voľbách.
115. Uvedený nárast oprávnených voličov v obci Kvakovce ústavný súd hodnotí akoznačný, resp. zásadný, keďže uvedený počet oprávnených voličov je spôsobilý reálneovplyvniť výsledok volieb.
116. Po druhé (EXISTENCIA VÄZBY K MIESTU ALEBO OBCI), podľa zisteníústavného súdu z listov vlastníctva vyplýva, že zo 119 prihlásených obyvateľov na trvalýpobyt v obci Kvakovce 70 obyvateľov dlhodobo vlastní alebo spoluvlastní v katastri obceKvakovce nehnuteľnosť (rodinný dom, rekreačná chata, iná stavba, pozemok a pod.). Podľapríloh k sťažnostiam a písomných vyjadrení účastníkov konania ďalších 37 obyvateľov jedeklarovaných ako osoby blízke (v zmysle zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníkv znení neskorších predpisov) týmto 70 obyvateľom alebo iným fyzickým osobám, ktorévlastnia v katastri obce Kvakovce nehnuteľnosť alebo je u nich deklarované bezpodielovéspoluvlastníctvo manželov, ktoré však nie je uvedené v listoch vlastníctva. Zvyšných 12obyvateľov nevlastní podľa zistení ústavného súdu (vychádzajúc výlučne z listovvlastníctva) v katastri obce Kvakovce žiadnu nehnuteľnosť a ani nie sú preukázané inéprávne vzťahy k nehnuteľnostiam (vychádzajúc výlučne z listov vlastníctva) v katastri obceKvakovce, a nie sú ani osobami blízkymi už uvedeným 107 obyvateľom.
117. Z výpovedí svedkov, odporcov a nakoniec i sťažovateľov vyplýva, že 119obyvatelia prihlásení na trvalý pobyt v obci Kvakovce 13. novembra 2014 sú dlhodobochatármi v rekreačnej oblasti Domaša-Dobrá alebo sú dlhodobo obyvateľmi rodinnýchdomov v obci Kvakovce, prípadne sa aktívne zapájajú do spoločenského života v obciKvakovce.
118. Z vyjadrenia sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ vyplýva, že počas jeho pôsobeniavo funkcii starostu obce Kvakovce v rokoch 2006 až 2010 mal vedomosti o tom, žepodporovatelia ⬛⬛⬛⬛ (odporcu) mali snahu prihlásiť sa na trvalý pobyt a v roku2010 sa na trvalý pobyt v obci Kvakovce prihlásilo 6 až 8 občanov. hodnotil spoluprácu obce (v čase výkonu funkcie starostu v rokoch 2006 až 2010)s chatármi kladne, uviedol, že chatári obci pomáhali, zaviedli sa viaceré kultúrne a športovépodujatia. Z výpovede sťažovateľa taktiež vyplýva, že pri organizovaní týchto akciípomáhali chatári, ako aj odporca s rodinou a ⬛⬛⬛⬛ s rodinou. Za kľúčové ústavnýsúd považuje vyjadrenia sťažovateľa, podľa ktorého napriek skutočnosti, že chatári neboliprihlásení na trvalý pobyt v obci Kvakovce, aktívne sa podľa jeho vyjadrenia zúčastňovalitýchto akcií, chatári boli nápomocní aj pri získavaní finančných prostriedkov preorganizovanie rôznorodých akcií a prác v rekreačnej oblasti Domaša-Dobrá. Podľasťažovateľa sa opravovali v obci cesty, čo bolo podľa jeho vyjadrenia tiež zásluhou chatárov.Pri zosuve pôdy v rekreačnej oblasti na Domaši chatári vyšli podľa jeho vyjadrenia obciv ústrety.
119. Rovnako aj sťažovateľ a bývalý starosta obce Kvakovce vo svojejvýpovedi uviedol, že niektorí občania z rekreačnej oblasti Domaša-Dobrá sa zapájajú doživota obce, rovnako je mu z minulosti známa petícia chatárov za záchranu Domaše,a taktiež uviedol, že na zasadnutí obecného zastupiteľstva zástupcovia chatárov v minulostichceli diskutovať o svojich problémoch. Aj sťažovateľ uviedol, že v rokoch 2006až 2010 sa prihlásilo do obce Kvakovce asi 10 obyvateľov.
120. Sťažovateľ ⬛⬛⬛⬛ potvrdil, že aj v roku 2010 sa prihlásili predvoľbami na trvalý pobyt do obce Kvakovce obyvatelia, podľa jeho vedomostí išlo o párosôb.
121. Svedok ⬛⬛⬛⬛ potvrdil, že sa v minulosti konala petícia protihudobným slávnostiam, ktoré sa konali na Domaši.
122. Čo sa týka aktivity obyvateľov z chatovej (rekreačnej) oblasti Domaša-Dobrá,svedok ⬛⬛⬛⬛ a svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ potvrdili organizovanie viacerýchpetícií obyvateľmi obce a chatármi, ktorými upozorňovali na im nevyhovujúce skutočnostiz prostredia rekreačnej oblasti Domaša-Dobrá. O tejto petícii vypovedal a skutočnostiuviedol aj odporca ⬛⬛⬛⬛.
123. Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, zamestnankyňa Obecného úradu obce Kvakovce,potvrdila, že niektorí zo 119 obyvateľov sa už v minulosti hlásili na trvalý pobyt v obciKvakovce, ako príklad uviedla osoby: pani, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ st., ml., ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛.
124. Odporkyňa ⬛⬛⬛⬛, príslušníčka komunity chatárov z rekreačnejoblasti Domaša-Dobrá, uviedla, že chatári sa zapájajú do života obce tým, že každý rokčistia brehy vodnej nádrže Domaša.
125. Ústavný súd vzhľadom na vykonané dokazovanie uzatvára, že obyvateliarekreačnej oblasti Domaša-Dobrá, ako aj chatári z tejto rekreačnej oblasti, a tedav konečnom dôsledku 119 „novoprihlásení“ obyvatelia obce Kvakovce sa v minulosti, akoaj v prítomnosti aktívne zúčastnili a zúčastňujú spoločenského života v obci [organizovaniea podpora spoločenských udalostí v obci a v rekreačnej oblasti Domaša-Dobrá, účasť našportových a spoločenských udalostiach v obci Kvakovce (napr. cykloturistika, fašiangovéslávnosti, jarmok – bližšie pozri aj výpoveď svedka ⬛⬛⬛⬛ ), verejnoprospešnéaktivity v rekreačnej oblasti Domaša-Dobrá a pod.], prejavovali záujem o veci verejné(napr. petície a účasť na zasadnutiach obecného zastupiteľstva), a majú teda väzbu k obciKvakovce a rekreačnej oblasti Domaša-Dobrá nachádzajúcej sa v katastri obce Kvakovce.
126. Po ďalšie, podstatná časť zo 119 „novoprihlásených“ obyvateľov obce Kvakovcevlastní v katastri obce Kvakovce nehnuteľnosť, resp. majú iné práva k nehnuteľnostiamnachádzajúcim v katastri obce Kvakovce, alebo majú príbuzenský alebo iný vzťah k týmtoosobám. S tým je spojená aj ekonomická stránka ich väzby k obci Kvakovce, najmäpovinnosť úhrady miestnych daní a miestneho poplatku, čím sa podieľajú (minimálne 70 zo119 „novoprihlásených“ obyvateľov vlastniacich v katastri obce Kvakovce nehnuteľnosti)na formovaní rozpočtu obce Kvakovce.
127. Ústavný súd teda konštatuje aj existenciu väzby súkromnoprávneho charakteru(najmä vlastnícke vzťahy a rodinné vzťahy) väčšiny zo 119 „novoprihlásených“ obyvateľovk rekreačnej oblasti Domaša-Dobrá a k obci Kvakovce. Čo sa týka už uvedených 12„novoprihlásených“ obyvateľov obce Kvakovce, ktorí nevlastnia podľa zistení ústavnéhosúdu (vychádzajúc výlučne z listov vlastníctva) v katastri obce Kvakovce žiadnunehnuteľnosť, ani nie sú preukázané iné právne vzťahy týchto k nehnuteľnostiam(vychádzajúc výlučne z listov vlastníctva) v katastri obce Kvakovce, a ktorí nie sú aniosobami blízkymi už uvedeným 107 „novoprihláseným“ obyvateľom obce Kvakovce,ústavný súd poznamenáva, že aj v rámci týchto sú obyvatelia, ktorí sa pred voľbami doorgánov samosprávy obce Kvakovce uskutočnenými dňa 15. novembra 2014 aktívnezapájali do spoločenského života v rekreačnej oblasti Domaša-Dobrá (napr.
), resp. tvoria komunitu chatárov z rekreačnej oblasti Domaša-Dobrá, ktorí sadlhodobo zapájajú do diania v obci Kvakovce alebo v rekreačnej oblasti Domaša-Dobrá(napr. podľa výpovede sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ ).
128. Prihlásenie 119 obyvateľov obce Kvakovce na trvalý pobyt v obci Kvakovce13. novembra 2014 nemožno hodnotiť ako účelové v zmysle vôle občanov bez konkrétnejväzby k miestu alebo obci ovplyvniť volebný výsledok volieb do orgánov samosprávy obceKvakovce uskutočnených 15. novembra 2014 a nejde o negáciu ústavnej koncepcie, podľaktorej zloženie orgánov samosprávy obce má vyjadrovať vôľu obyvateľov obce majúcichúmysel tvoriť integrálnu súčasť personálneho substrátu územnej samosprávy.
129. Nota bene ústavný súd uvádza, že vo voľbách do orgánov samosprávy obceKvakovce uskutočnených 15. novembra 2014 boli zvolení kandidáti, ktorí majú na územíobce Kvakovce dlhodobo trvalý pobyt ( ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ), dlhodobo sa zapájajú do spoločenského, ekonomického života obce(účasť na zasadnutiach obecného zastupiteľstva, aktívne zapojenie do spoločenskýchudalostí, podnikateľské aktivity, záujem o veci verejné organizovaním petície a pod.) alebomajú iné súkromné väzby k obci Kvakovce alebo rekreačnej oblasti Domaša-Dobrá(vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam v katastri obce Kvakovce), a nie sú obyvateľmi, ktoríboli prihlásení na trvalý pobyt v obci Kvakovce bezprostredne pred voľbami.
130. K poslednej podmienke (PRIHLÁSENIE NA TRVALÝ POBYTBEZPROSTREDNE PRED VOĽBAMI) je vzhľadom na závery k predchádzajúcemu bodupodľa názoru ústavného súdu bez právneho významu zaujímať extenzívnejšie stanovisko,keďže, aj keď dva dni pred uskutočnením volieb do orgánov samosprávy obce Kvakovce sana trvalý pobyt do obce Kvakovce prihlásili obyvatelia, ktorí majú k obci Kvakovce aleborekreačnej oblasti Domaša-Dobrá určitú väzbu (pozri predchádzajúce body), je preto ajz pohľadu volieb do samosprávy obce Kvakovce v prerokúvanom prípade ústavnoprávneirelevantné, kedy k prihláseniu týchto obyvateľov na trvalý pobyt do obce došlo.
131. Ústavný súd vo veci samotného faktu prihlásenia 119 obyvateľov na trvalýpobyt v obci Kvakovce 13. novembra 2014 nenašiel nič ústavne a zákonne nekonformné, čoby odôvodňovalo prijatie záveru o neplatnosti volieb do orgánov samosprávy obceKvakovce uskutočnených 15. novembra 2014.
6. K spôsobu prihlásenia 119 obyvateľov na trvalý pobyt v obci Kvakovce
132. Sťažovatelia namietali, že (i) prihlásenie 119 obyvateľov na trvalý pobyt v obciKvakovce uskutočnilo OR PZ napriek tomu, že neboli pre tento postup splnené zákonnépodmienky, a taktiež to, že (ii) došlo k prihlasovaniu obyvateľov na trvalý pobyt narekreačné chaty, ktoré sú podľa sťažovateľov nebytovými stavbami, na ktoré nie je možnébez ďalšieho ohlásiť trvalý pobyt, a (iii) došlo k prihlasovaniu obyvateľov na trvalý pobyt naobec Kvakovce.
133. Ústavný súd na úvod predznamenáva, že otázka správneho postupu orgánovaplikujúcich zákony (resp. podústavného práva, teda otázka zákonnosti) v proceseohlasovania trvalého pobytu občanov sa bezprostredne netýka prípravy a priebehu volieb doorgánov samosprávy obcí. Ako už ústavný súd uviedol, právomoc ústavného súdu zrušiťvýsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súdepre nezákonnosť volieb sa uplatní len vtedy, ak ide o hrubé alebo závažné porušenie,prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (porov. napr.PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Zákon č. 253/1998 Z. z. neupravuje primárneotázku prípravy a priebehu volieb.
134. Ústavný súd však uznáva, že za istých okolností aj hrubé porušenie právnychnoriem zákona č. 253/1998 Z. z. upravujúcich postup orgánov verejnej správy priprihlasovaní občanov na trvalý pobyt, kde výsledkom úmyselného konania subjektu hruboporušujúceho právne normy zákona č. 253/1998 Z. z. je podstatné ovplyvnenie priebehualebo výsledku volieb, nadobúda rozmer nezákonnosti takej intenzity, na základe ktorej jelegitímne konštatovať zo strany ústavného súdu nezákonnosť uskutočnených volieb.
6.1 Prihlásenie 119 obyvateľov na trvalý pobyt prostredníctvom OR PZ
135. Podľa § 26a zákona č. 253/1998 Z. z. ak ohlasovňa alebo zariadenie sociálnychslužieb nesplnia svoje povinnosti podľa § 3 ods. 9, § 7 ods. 1 alebo § 10, zabezpečíbezodkladne splnenie uvedených povinností okresné riaditeľstvo Policajného zboru,v ktorého územnom obvode je ohlasovňa alebo sídlo zariadenia sociálnych služieb.
136. Pre postup OR PZ, ktorým dôjde k prihláseniu obyvateľov na trvalý pobyt, jepotrebné, aby objektívne nastala situácia, že ohlasovňa vo veci ohlásenia trvalého pobytuobyvateľov neplní svoje povinnosti. Túto skutočnosť musí mať OR PZ riadne zistenúa preukázanú. Nesplnenie povinnosti nemusí spočívať iba v nekonaní (nevykonávaníúkonov) pri prihlasovaní na trvalý pobyt, ale aj v konaní (úradnom postupe), ktorénezodpovedá dikcii zákona.
137. Z dokazovania vykonaného ústavným súdom vyplýva, že 6. novembra 2014a 10. novembra 2014 sa splnomocnené fyzické osoby ⬛⬛⬛⬛ a
spolu s manželkou ⬛⬛⬛⬛ dostavili do ohlasovne obce Kvakovcea žiadali o prihlásenie 5 obyvateľov ( ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ) na trvalý pobyt v obci Kvakovce na základepredloženia prihlasovacích lístkov, ale aj splnomocnení obyvateľov (konkrétne ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ) na prihláseniena trvalý pobyt. Z rozhodnutí obecného úradu č. 352/50/2014 a č. 352/51/2014zo 6. novembra 2014 vyplýva, že ohlasovňa odmietla prihlásiť uvedených obyvateľov natrvalý pobyt v obci Kvakovce, keďže podľa ohlasovne obce Kvakovce je potrebné predložiťkolaudačné rozhodnutia k nehnuteľnostiam, ku ktorým títo obyvatelia žiadajú prihlásiťtrvalý pobyt, pretože žiadali prihlásiť trvalý pobyt na rekreačnú chatu, na ktorú je podľaohlasovne obce Kvakovce možné prihlásiť trvalý pobyt občana, iba ak v jej rámci je určenáčasť chaty na bývanie.
138. Občan je pri prihlasovaní trvalého pobytu povinný postupovať podľa § 3 ods. 8 a§ 4 ods. 6 zákona č. 253/1998 Z. z. V prípade, ak ohlasovňa pri prihlasovaní trvaléhopobytu obyvateľa na konkrétnu nehnuteľnosť dospeje na základe interpretácie a aplikáciezákonných ustanovení regulujúcich prihlasovanie občana na trvalý pobyt k záveru, že občannesplnil zákonom predpísané náležitosti pre prihlásenie sa na trvalý pobyt (napr. ak žiadaprihlásenie na trvalý pobyt na budovu, na ktorú nie je možné trvalý pobyt prihlásiť),ohlasovňa obce je povinná ako orgán verejnej správy aplikujúci všeobecne záväzné právnepredpisy svoj právny názor rozhodnutím vysloviť a odôvodniť, avšak nie je oprávnenávyžadovať od občana splnenie podmienok nad rámec zákona. Odpoveď na otázku, čiobčanom označená budova je budovou, na ktorú je možné prihlásiť v zmysle § 3ods. 2 zákona č. 253/1998 Z. z. občanovi trvalý pobyt, resp. za akých podmienok je možnéna tú-ktorú budovu prihlásiť trvalý pobyt občana, je povinná si ustáliť konajúca ohlasovňaobce, avšak ani spornosť (z pohľadu orgánu aplikujúceho právo) skutkového stavu v zmyslemožnosti jeho subsumovania pod konkrétnu právnu normu nemôže byť na ťarchu občanovi,a ani v tomto prípade ohlasovňa obce nie je oprávnená vyžadovať od občana splneniepodmienok nad rámec zákona na objasnenie spornej (z pohľadu orgánu aplikujúceho právo)situácie.
139. Ako už ústavný súd uviedol, miesto, ktoré občan ohlásil ako svoj trvalý pobyt,ústavodarca spojil s miestom výkonu aktívneho volebného práva vo voľbách do orgánovsamosprávy obce (čl. 30 ods. 1 v spojení s čl. 69 ods. 2 a 3 ústavy). Ak aj ohlasovňa obceKvakovce zastávala právny názor (ktorého správnosť ústavný súd na tomto miesteneposudzuje ani nehodnotí), že na rekreačnú chatu nie je možné bez ďalšieho prihlásiť trvalýpobyt občana, resp. zastávala právny názor, že na rekreačnú chatu je možné prihlásiť trvalýpobyt občana, len ak jej časť slúži na bývanie, pričom občan splnil všetky ostatné formálnenáležitosti podľa § 3 ods. 8 a § 4 ods. 6 zákona č. 253/1998 Z. z., ohlasovňa bola povinnápostupovať v rámci jej zákonom upraveného postupu, interpretovať a aplikovať právnuúpravu spôsobom, aby nedošlo k ujme na základných právach a slobodách občanov, a aj pozohľadnení skutočností známych ohlasovni (obecnému úradu) z úradnej činnosti konať aautoritatívne rozhodnúť, avšak nebola oprávnená vyžadovať od občana doplnenie náležitostínad rámec zákona č. 253/1998 Z. z.
140. Rozhodnutiami Obecného úradu obce Kvakovce č. 352/50/2014a č.352/51/2014 zo 6. novembra 2014 ohlasovňa obce Kvakovce neprihlásila 5 obyvateľovna trvalý pobyt v obci Kvakovce. Z odôvodnenia týchto rozhodnutí (nazvaných„stanovisko“) vyplýva, že dôvodom neprihlásenia občanov na trvalý pobyt v obci Kvakovce6. novembra 2014 nebolo vyhodnotenie skutkového stavu ako nesplnenie zákonompredpísaných náležitostí ohlásenia trvalého pobytu občana podľa § 3 ods. 8 a § 4 ods. 6zákona č. 253/1998 Z. z. (t. j. vyhodnotenie, že na rekreačné chaty nie je možné prihlásiťtrvalý pobyt občana alebo vyhodnotenie, že rekreačné chaty, na ktoré občania ohlasujútrvalý pobyt, ani sčasti neslúžia na bývanie, a preto nie je možné na ne ohlásiť trvalý pobytobčana), ale požiadavka ohlasovne obce Kvakovce na predloženie náležitostí nad rámeczákona č. 253/1998 Z. z. zo strany občanov na objasnenie spornej otázky, či časťrekreačných chát slúži na bývanie, t. j. požadovanie predloženia kolaudačného rozhodnutia.Podľa ústavného súdu požiadavka ohlasovne obce Kvakovce na predloženie kolaudačnéhorozhodnutia v rámci prihlasovania sa na trvalý pobyt je zjavne nad rámec zákona, keďžepovinnosť jeho predloženia zákon č. 253/1998 Z. z. občanovi pri hlásení trvalého pobytuneukladá. Takáto povinnosť občanovi nevyplýva ani z § 43c ods. 3 stavebného zákona.Ohlasovňa obce Kvakovce tak nepostupovala v súlade so zákonom č. 253/1998 Z. z., a tedasi nesplnila povinnosti vyplývajúce jej zo zákona č. 253/1998 Z. z.
141. Dôležitým bodom je, že maladministrácia ohlasovne obce Kvakovce6. novembra 2014 sa týkala v zmysle rozhodnutí obecného úradu č. 352/50/2014a č. 352/51/2014 zo 6. novembra 2014 prihlásenia piatich obyvateľov na trvalý pobyt v obciKvakovce.
142. Avšak z výpovede svedka ⬛⬛⬛⬛ vyplýva, že tento prišiel spolus manželkou a ⬛⬛⬛⬛ 6. novembra 2014 na obecný úrad s úmyslomprihlásiť na základe splnomocnení 119 občanov na trvalý pobyt v obci Kvakovce. Svedok ⬛⬛⬛⬛ uviedol, že pracovníčke ohlasovne obce Kvakovce 6. novembra 2014predložil materiály na prihlásenie viacerých občanov (podľa jeho vyjadrenia dvoch až troch,pričom v zakladači boli podľa jeho vyjadrenia materiály na prihlásenie viacerých občanovna trvalý pobyt) na trvalý pobyt v obci Kvakovce. Z výpovede svedkov a ⬛⬛⬛⬛ vyplýva, že pracovníčka ohlasovne obce Kvakovce – – odmietla so splnomocnencami po predložení prvých materiálov k prihláseniu 5občanov na trvalý pobyt v obci Kvakovce ďalej komunikovať a konať.
143. Z vyjadrenia a výpovede svedka ⬛⬛⬛⬛ z OR PZ vyplýva,že OR PZ v dňoch 11. novembra 2014 a 12. novembra 2014 vykonalo kontrolu materiálovpredložených splnomocnencami ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛,pričom u pracovníčky ohlasovne obce Kvakovce overovalo, či splnomocnenci predkladaliv dňoch 6. novembra 2014 a 10. novembra 2014 materiály na prihlásenie 119 občanov natrvalý pobyt v obci Kvakovce.
144. Z videozáznamu vyhotoveného manželkou svedka ⬛⬛⬛⬛ počaskonania pracovníčky ohlasovne obce Kvakovce ⬛⬛⬛⬛ so splnomocnencami naObecnom úrade obce Kvakovce pri prihlasovaní obyvateľov na trvalý pobyt v obciKvkaovce (z informácií o súbore nie je možné zistiť deň vyhotovenia videozáznamua z výpovedí svedkov nevyplýva, či k vyhotoveniu videozáznamu došlo 6. novembra 2014alebo 10. novembra 2014 – svedkovia ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ však zhodne potvrdili, že došlo k vyhotoveniu videozáznamuv jednom z týchto dní), ktorý má ústavný súd k dispozícii, vyplýva, že pracovníčkaohlasovne obce Kvakovce ⬛⬛⬛⬛ po odmietnutí prihlásiť niekoľkých obyvateľovna trvalý pobyt na základe predložených materiálov, o čom ohlasovňa vydala rozhodnutiač. 352/50/2014 a č. 352/51/2014 zo 6. novembra 2014, ktoré prevzali ⬛⬛⬛⬛ aj ⬛⬛⬛⬛, ďalej nekonala so splnomocnencami vo veci prihlásenia ďalšíchobyvateľov na trvalý pobyt, odmietla podať splnomocnencom vyjadrenie kusplnomocnencami namietanému nezákonnému postupu ohlasovne obce Kvakovcea neposkytla odôvodnenie splnomocnencami namietaného rozdielneho postupu ohlasovneobce Kvakovce voči nim v porovnaní so splnomocnencami uvádzanými príkladmiprihlásenia obyvateľov na trvalý pobyt v obci Kvakovce na rekreačnú chatu v minulosti.
145. Ústavný súd poznamenáva, že videozáznam zachytáva iba krátky časový úsekkonania ohlasovne obce Kvakovce vo veci prihlasovania občanov na trvalý pobyt, a niepriebeh celého konania, nie je možné ustáliť deň (6. november 2014 alebo 10. november2014) vyhotovenia videozáznamu, z videozáznamu nie je zrejmé, či splnomocnencipredložili okrem uvedených piatich občanov, o ktorých odmietnutí prihlásiť na trvalý pobytobecné zastupiteľstvo aj vydalo rozhodnutia, aj ďalšie materiály na prihlásenie zvyškuzo 119 „novoprihlásených“ obyvateľov, a preto ústavný súd videozáznam nepovažuje zadôkaz takej relevancie, na základe ktorého by sa dal bez rozumných pochybností vyvodiťzáver o nesplnení si povinností obce Kvakovce voči všetkým 119 „novoprihláseným“obyvateľom obce Kvakovce. Ústavný súd preto pri formulovaní svojich záverovprimárne nevychádza z tohto dôkazu.
146. Akokoľvek, z rozhodnutí č. 352/50/2014 a č. 352/51/2014 zo 6. novembra 2014,výpovede svedkov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a podporne aj z videozáznamu vyplýva,že postupom ohlasovne obce Kvakovce už pri prihlasovaní 5 obyvateľov na trvalý pobytv obci Kvakovce 6. novembra 2014 boli ohlasovňou vytvorené prekážky pre prihlásenie ajzvyšných občanov, ktorí splnomocnili ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ na ichprihlásenie na trvalý pobyt v obci Kvakovce prostredníctvom ohlasovne obce Kvakovcea s úmyslom prihlásenia ktorých sa splnomocnenci ⬛⬛⬛⬛ a dostavili 6. novembra 2014 na Obecný úrad (resp. ohlasovňu) obce Kvakovce, keďžeohlasovňa obce Kvakovce vyžadovala od splnomocnencov nad rámec zákona kolaudačnérozhodnutia už pri prihlasovaní 5 občanov na trvalý pobyt, pričom bolo zrejmé, žesplnomocnenci nedisponujú týmito kolaudačnými rozhodnutiami tak vo veci 5 občanovpredkladaných na ich prihlásenie na trvalý pobyt, ako aj v prípade zvyšných zo 119občanov, ktorí ich splnomocnili na prihlásenie na trvalý pobyt v obci Kvakovce. Vo veciďalšieho postupu a namietanej nezákonnosti postupu ohlasovne navyše táto odmietla ďalejso splnomocnencami 6. novembra 2014 konať. Uvedené nedostatky v postupe ohlasovneobecného úradu neboli odstránené ani 10. novembra 2014 pri opätovnej účastisplnomocnencov na ohlasovni obce Kvakovce. Bolo legitímne, ak splnomocnenci nazáklade uvedeného postupu ohlasovne obce Kvakovce podali OR PZ žiadosť o prihlásenie119 občanov na trvalý pobyt v obci Kvakovce. Nie je bez relevancie aj tá skutočnosť, žeobecný úrad po ukončení konania so splnomocnencami zmenil úradné hodiny ohlasovneobce Kvakovce len na jeden deň v týždni, čo objektívne sťažuje možnosť prihláseniaobčanov na trvalý pobyt v obci.
147. OR PZ bolo preto oprávnené konať na základe žiadosti splnomocnencovo prihlásenie 119 občanov na trvalý pobyt v obci Kvakovce. OR PZ riadne preverilo úplnosťa správnosť predloženej dokumentácie, ktorú mal k dispozícii aj ústavný súd a ktorú ústavnýsúd taktiež preveril (najmä splnomocnenia, súhlasy vlastníkov s trvalým pobytom,prihlasovacie lístky na trvalý pobyt), a vykonalo prihlásenie 119 občanov na trvalý pobytv obci Kvakovce. Postupu OR PZ tak nemožno z pohľadu ústavného súdu v tomto smerenič vytknúť a jeho postup bol ústavne a zákonne konformný a nearbitrárny.
6.2 Prihlasovanie obyvateľov na trvalý pobyt na rekreačné chaty
148. Čo sa týka prihlasovania obyvateľov na trvalý pobyt na rekreačné chaty, ústavnýsúd uvádza, že podľa § 3 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z. z. trvalý pobyt má občan lenv budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačnýmčíslom a je určená na bývanie, ubytovanie alebo na individuálnu rekreáciu, ak tento zákonneustanovuje inak. Zákon č. 253/1998 Z. z. pri termíne „budova určená na individuálnurekreáciu“ uvádza odkaz na § 43c ods. 3 stavebného zákona.
149. Podľa § 43c ods. 3 stavebného zákona ak časť nebytovej budovy slúži nabývanie, vzťahujú sa na túto časť požiadavky na bytové budovy.
150. Až na tomto mieste ústavný súd považuje za náležité zaujať stanoviskok právnemu názoru ohlasovne obce Kvakovce, podľa ktorého na rekreačnú chatu je možnéprihlásiť trvalý pobyt občana, iba ak jej časť slúži na bývanie. Z § 3 ods. 2 zákonač. 253/1998 Z. z. a z § 43c ods. 3 stavebného zákona nie je možné ustáliť, či sa rekreačnáchata bez ďalšieho považuje za budovu určenú na individuálnu rekreáciu. Ustanovenie§ 43c ods. 3 stavebného zákona ani neurčuje podmienky, za splnenia ktorých je možnékonštatovať, že časť rekreačnej chaty slúži na bývanie, iba ustanovuje, že ak časť akejkoľveknebytovej budovy slúži na bývanie, vzťahujú sa na túto časť požiadavky na bytové budovy.
151. V prípade nejednoznačnej právnej úpravy je na orgáne aplikujúcom právo, abyvyložil túto nejednoznačnú právnu úpravu, a to spôsobom, aby boli zachované základnépráva a slobody, ktoré sú prípadne touto právnou úpravou dotknuté, resp. orgán aplikujúciprávo je povinný pri viacerých možných výkladoch použiť ústavno-konformný výklad naúčel ochrany základných práv a slobôd.
152. V prípade hlásenia trvalého pobytu v obci je táto povinnosť občana spätás miestom výkonu aktívneho volebného práva, a teda výkonu základného právagarantovaného ústavou. V prípade existencie viacerých možných výkladov je ohlasovňa(či už obec, alebo orgány Policajného zboru) povinná vyložiť právnu úpravu ohlasovaniatrvalého pobytu spôsobom, ktorým nebude porušené právo občana na pokojný výkon svojhoaktívneho volebného práva.
153. Pokiaľ ohlasovňa obce Kvakovce, ale aj OR PZ dospeli výkladom § 3 ods. 2zákona č. 253/1998 Z. z. k dvom možným záverom, a teda (i), že na rekreačnú chatu nie jemožné bez preukázania, že jej časť slúži na bývanie v zmysle § 43c ods. 3 stavebnéhozákona, ohlásiť trvalý pobyt občana (závery ohlasovne obce Kvakovce), resp. (ii) žerekreačná chata (t. j. stavba označená takto podľa listu vlastníctva) je vždy budovouslúžiacou na individuálnu rekreáciu a odkaz na § 43c ods. 3 stavebného zákona v § 3 ods. 2zákona č. 253/1998 Z. z. má len informatívny charakter (závery OR PZ), ústavný súdhodnotí ako ústavno-konformný výklad ustálený OR PZ, keďže pri neexplicitnosti § 3 ods.2zákona č. 253/1998 Z. z. a § 43c ods. 3 stavebného zákona v spojení s vplyvom ohláseniatrvalého pobytu v konkrétnej obci na výkon aktívneho volebného práva občana je potrebnédať pri zohľadnení všetkých relevantných všeobecne záväzných právnych predpisov,relevantných skutočností (napr. neexistenciu iných zákonných prekážok prihlásenia občanana trvalý pobyt na konkrétnu budovu) a skutočností známych orgánu verejnej správyz úradnej činnosti prednosť tomu výkladu právnych noriem zákona, ktorý je priateľskýk ochrane základných práv a slobôd a ich nerušenému výkonu.
154. Hic et nunc ústavný súd poznamenáva, že z pohľadu prihlasovania trvaléhopobytu občanov na konkrétnu budovu je irelevantné, koľko občanov sa prihlási na trvalýpobyt na jednu budovu, keďže v tomto smere zákon č. 253/1998 Z. z. neupravuje žiadneobmedzenia.
155. V tomto smere ústavný súd hodnotí závery OR PZ a jeho následný postupspočívajúci v prihlásení 119 občanov na trvalý pobyt v obci Kvakovce, a to aj na rekreačnéchaty, v tomto konkrétnom prípade vzhľadom na skutkový stav existujúci v tom čase zaústavne udržateľný.
156. Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že podľa Legislatívnych pravidiel tvorbyzákonov vyhlásených v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 19/1997 Z. z.poznámky pod čiarou k príslušným odkazom nie sú súčasťou právneho predpisu a majúinformatívnu hodnotu. Preto nesmú obsahovať veci, ktoré majú normatívnu povahu.Poznámka pod čiarou k odkazu v rámci zákona (v širšom všeobecne záväzného právnehopredpisu) neobsahuje všeobecne záväzné pravidlo správania sa, nemá normatívny charakter,ale charakter proklamatívny a jej účelom je uľahčenie aplikácie zákona (jeho právnychnoriem) v praxi. Je povinnosťou orgánu aplikácie práva zohľadňovať pri výklade právnychnoriem zákona tieto poznámky pod čiarou k jednotlivým odkazom upraveným v textevšeobecne záväzného právneho predpisu. V tejto súvislosti je žiaduce uviesť stanoviskoústavného súdu vyslovené v jeho náleze sp. zn. PL. ÚS 3/09 z 26. januára 2011, podľaktorého «má pre interpretáciu textu... zákona... nezanedbateľný význam aj poznámka pod čiarou k odkazu, a to napriek tomu, že vo všeobecnosti platí, že poznámka pod čiarou nemá bezprostredný normatívny charakter. Na druhej strane ale nemožno spochybňovať, že poznámka pod čiarou uvedená v texte právneho predpisu predstavuje dôležitú „normatívnu“ informáciu, ktorá má význam z hľadiska interpretácie príslušnej právnej normy.».
6.3 Prihlasovanie obyvateľov na trvalý pobyt na obec Kvakovce
157. Podľa § 5 zákona č. 253/1998 Z. z. občan, ktorému bol trvalý pobyt zrušenýpodľa § 7 ods. 1 písm. d) až g) a ktorý sa nemôže prihlásiť na trvalý pobyt podľa § 3 alebo 4,sa môže prihlásiť na trvalý pobyt v ohlasovni v mieste, kde sa zdržiava. V takom prípadeobčan predkladá iba doklad podľa § 3 ods. 8 písm. a), ak ho nemá, doklad podľa § 3 ods. 8písm. b) a ako miesto trvalého pobytu sa uvedie iba obec pobytu. Adresa sídla obecnéhoúradu tejto obce je adresou takého občana na účely doručovania písomností od orgánovverejnej správy a iných štátnych orgánov a na účely zápisu do zoznamu voličov. Obec jepovinná spôsobom v mieste obvyklým, najmä oznámením na úradnej tabuli, upozorniťprihláseného občana, že mu bola alebo že mu má byť doručená písomnosť.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. ohlasovňa záznam o trvalom pobyte zruší
a) na základe oznámenia podľa § 10 písm. d),
b) ak občan zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
c) na základe ohlásenia podľa § 6 ods. 1 a 3,
d) ak prihlásenie bolo vykonané na základe nepravdivých alebo nesprávne uvedenýchskutočností alebo na základe neplatného, falšovaného, vedome pozmeneného alebocudzieho dokladu,
e) na návrh občana oprávneného užívať budovu alebo jej časť na základeprávoplatného súdneho rozhodnutia o obmedzení alebo zrušení užívacieho práva, 5a)
f) na návrh vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti občanovi,ktorý nemá k budove alebo jej časti žiadne užívacie právo; návrh nemožno podať vočivlastníkovi alebo spoluvlastníkovi budovy alebo jej časti, manželovi alebo nezaopatrenémudieťaťu vlastníka alebo spoluvlastníka budovy alebo jej časti,
g) ak budova zanikla. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z. z. ak dôjde k zrušeniu trvalého pobytu podľaodseku 1 písm. d) až g), je miestom trvalého pobytu občana obec, na ktorej území bolobčanovi trvalý pobyt zrušený. Túto skutočnosť je ohlasovňa povinná oznámiť občanovivyvesením oznámenia na úradnej tabuli v obci pobytu po dobu 15 dní. V oznámeníohlasovňa uvedie aj meno, priezvisko a dátum narodenia občana.
158. Ako sťažovatelia správne uviedli, pre možnosť ohlásiť trvalý pobyt občanav ohlasovni v mieste, kde sa zdržiava, t. j. na obec (adresa obecného úradu), musia byťsplnené kumulatívne 2 podmienky: prvá, že občanovi bol trvalý pobyt zrušený podľa § 7ods. 1 písm. d) až g) zákona č. 253/1998 Z. z., a druhá, že občan sa nemôže prihlásiť natrvalý pobyt podľa § 3 alebo § 4 zákona č. 253/1998 Z. z.
159. OR PZ prihlásilo 15 občanov na obec podľa jeho vyjadrenia z dôvodu, že„zo strany ohlasovne obecného úradu obce Kvakovce došlo k viacerým pochybenia a to v tom, že v 7 prípadoch bolo pridelené súpisné číslo ( ⬛⬛⬛⬛ ) na chatu, avšak o počítačové číslo domu (chaty) obec nepožiadala a z toho dôvodu súpisné číslo nie je vedené v registri obyvateľov“ a „z toho dôvodu boli 15 občania prihlásení na obec Kvakovce, nakoľko k pochybeniu došlo zo strany obce a nie občanov“.
160. Pochybenia obce pri prideľovaní súpisných čísel stavieb nie je podľa ústavnéhosúdu dôvodom, aby občania, ktorí majú záujem prihlásiť na tieto stavby (budovy) svoj trvalýpobyt a z dôvodu nepridelenia súpisného čísla stavbe nie je možné prihlásiť trvalý pobyt natakú stavbu (budovu), boli prihlasovaní na trvalý pobyt na obec, ak nedôjde k splneniupodmienok ustanovených § 5 alebo § 7 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z. z.
161. Podľa zistení ústavného súdu uvedení 15 občania pri prihlasovaní sa na trvalýpobyt v obci Kvakovce uviedli na prihlasovacom lístku ako adresu predchádzajúcehotrvalého pobytu konkrétne súpisné a orientačné čísla budov, názvy ulíc, názvy miest a obcí,z čoho vyplýva, že v čase prihlasovania sa na trvalý pobyt v obci Kvakovce im nebolzrušený trvalý pobyt podľa § 7 ods. 1 písm. d) až g) zákona č. 253/1998 Z. z., keďžev prípade zrušenia trvalého pobytu občana podľa § 7 ods. 1 písm. d) až g) zákonač. 253/1998 Z. z. je miestom trvalého pobytu občana obec (§ 7 ods. 3 zákona č. 253/1998Z. z.). Ani z iných písomností a materiálov predložených OR PZ ústavnému súdunevyplýva, že by týmto 15 občanom bol zrušený trvalý pobyt podľa § 7 ods. 1 písm. d) až g)zákona č. 253/1998 Z. z.
162. Ústavný súd však konštatuje, že nedodržanie zákona č. 253/1998 Z. z. zo stranyOR PZ pri prihlasovaní 15 obyvateľov na trvalý pobyt na obec nie je výsledkom konaniaOR PZ s úmyslom ovplyvniť výsledok volieb, nejde z pohľadu volebných procesov o hrubéporušenie zákona č. 253/1998 Z. z. a uvedených 15 obyvateľov predstavovalo 3,31 %oprávnených voličov v obci Kvakovce v čase pred konaním volieb do orgánov samosprávyobce Kvakovce (v 1 volebnom obvode s 1 volebným okrskom v obci Kvakovce bolozapísaných 479 osôb v zozname voličov), čím nemohlo dôjsť k podstatnému ovplyvneniuvýsledkov volieb uskutočnených v obci Kvakovce 15. novembra 2014.
163. Uvedený nedostatok v postupe OR PZ pri prihlasovaní obyvateľov na trvalýpobyt v obci Kvakovce teda nie je podľa ústavného súdu dôvodom na vyhlásenie neplatnostivolieb do orgánov samosprávy obce Kvakovce uskutočnených 15. novembra 2014.
7. K namietanému porušeniu volebného moratória
164. Podľa sťažovateľov odporca ⬛⬛⬛⬛ porušil volebné moratóriumtým, že 14. novembra 2014 roznášal letáky, ktorých obsah sa týkal volebnej kampane a jehopredchádzajúcej i súčasnej politickej činnosti.
165. Podľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách volebná kampaň (ďalej len „kampaň“) ječinnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná napodporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávisléhokandidáta vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televíznehovysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo inýchnosičov informácií.
Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodínpred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.
Podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách v čase 48 hodín pred začatím volieb a počasvolieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačnýchprostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednomokolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislýchkandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom aleboobrazom.
166. Z obsahu letáku, ktorý odporca ⬛⬛⬛⬛ roznášal 14. novembra2014 obyvateľom obce Kvakovce, pričom túto skutočnosť sám odporca vo výpovedi priznal,vyplýva, že ⬛⬛⬛⬛ v ňom informuje obyvateľov obce Kvakovce o úmyslepodať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania a informujeo svojej politickej činnosti z roku 2006 a poberaní odmien za výkon funkcie zástupcustarostu a poslanca obecného zastupiteľstva.
167. Účelom volebného moratória je podľa ústavného súdu v zásade relatívneupokojenie vyhrotenej atmosféry pred voľbami a zabránenie šírenia zvlášť takých náhlychinformácií o kandidátoch, na ktoré už nemožno riadne reagovať v kampani. S tým súvisí ajzákaz šírenia týchto informácií v bezprostrednej blízkosti volebných miestností, kde užvolič bezprostredne pred samotnou voľbou uvažuje nad kandidátom, ktorého si vyberie(PL. ÚS 78/2011).
168. Ústavný súd v súvislosti s volebným moratóriom pripomína, že pri posudzovanívolebných vád je potrebné nepodceňovať voliča. Len intenzívnejší (veľmi agresívnya ofenzívny) tlak na voliča spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle je volebnouvadou, ktorej dôsledkom môže byť neplatnosť volieb (porov. PL. ÚS 14/2011,PL. ÚS 118/07). Ústavný súd pri posudzovaní možnosti ovplyvniť tvorbu slobodnej vôlevoliča musí predpokladať rozumnú mieru sebaurčenia voliča, aby odolal tlaku určitejintenzity.
169. Distribúcia letákov ⬛⬛⬛⬛ 14. novembra 2014 nevytváralapodľa ústavného súdu v danom prípade taký tlak na voličov, ktorý by viedol k zahmleniuvolebných výsledkov. K tomuto možno dodať, že v obci s nižším počtom obyvateľov, kde saobyvatelia navzájom poznajú, majú voliči bezprostrednejšie informácie o kandidátoch.V danej veci má relevanciu aj obsah letáku. Ten nie je namierený na protikandidáta, ani navlastnú podporu v nastávajúcich voľbách, nemá agitačný charakter. Leták mal skôrsúkromný než oficiálny charakter. V nadväznosti na ustanovenie § 30 ods. 11 zákonao voľbách je potrebné uviesť, že rozdávanie letákov nebolo vedené v bezprostrednejblízkosti volebnej miestnosti v deň volieb.
170. Ústavný súd na základe uvedeného uzatvára, že sťažovateľmi uvedenéskutočnosti nemajú taký charakter, aby predstavovali dostatočné dôvody na to, aby ústavnýsúd vyhlásil voľby do orgánov samosprávy obce Kvakovce uskutočnené 15. novembra 2014za neplatné.
8. Záver
171. Sťažnosti sa týkali jedného z najvýznamnejších demokratických procesov, ktorémôžu v spoločnosti prebiehať, a to volieb do orgánom miestnej samosprávy, na základektorých boli zvolení reprezentanti voličov a bola nadobudnutá právna istota týchtozvolených reprezentantov, ale najmä voličov a obyvateľov danej municipality.
172. Ústavný súd na základe zhodnoteného skutkového stavu a vykonanéhodokazovania ustálil, že pred a počas volieb do orgánov samosprávy obce Kvakovceuskutočnených 15. novembra 2014 nedošlo k volebným vadám odôvodňujúcim vyhlásenievolieb za neplatné.
173. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokutohto uznesenia.
174. Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho. Vzhľadom naneúspešnosť sťažovateľov v tomto konaní a neovplyvnenie právnej pozície odporcov, čo satýka ich zvolenia do orgánov samosprávy obce Kvakovce, ústavný súd nepriznal žiadnemuz účastníkov úhradu trov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. februára 2015