znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 68/2011-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 22. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. O. K., B., zastúpenej JUDr. D. O., na neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti Bratislava – Lamač konaných 27. novembra 2010, za účasti Ing. P. Š., a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. O. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra 2010   doručená   sťažnosť   podľa   čl.   129   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   Mgr.   O.   K.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   JUDr.   D.   O.,   na neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti Bratislava – Lamač konaných 27. novembra 2010, za účasti Ing. P. Š.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola kandidátkou na starostku mestskej časti Bratislava – Lamač, ktorá kandidovala vo voľbách do orgánov miestnej samosprávy konaných   27.   novembra   2010.   Podľa   zverejnených   výsledkov   získala   782   z   2715 odovzdaných platných hlasov, čiže viac ako 10 % hlasov (28,80 % hlasov) podľa § 59 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na získanie aktívnej legitimácie na podanie sťažnosti. Sťažnosť smeruje proti kandidátovi na starostu Ing. P. Š., ktorý získal vo voľbách 903 hlasov (rozdiel je 121 hlasov, pozn.) a bol zvolený za starostu mestskej časti Bratislava – Lamač.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:«1. Podľa názoru sťažovateľa došlo v čase volebného moratória (teda v čase 48 hodín   a   menej   pred   voľbami)   k   závažnému   porušeniu   zákazu   vedenia   kampane,   a   to v prospech odporcu, v dôsledku čoho bol sťažovateľ voči odporcovi znevýhodnený a to v takom rozsahu a takou intenzitou, že došlo k porušeniu čl. 30 ods. 4 Ústavy SR (zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v platnom znení (ďalej len „Ústava SR“), a to z dôvodov nižšie uvedených.

2. Skutočnosti odôvodňujúce záver o porušení zákazu vedenia volebnej kampane ako aj o súvisiacom porušení čl. 30 ods. 4 Ústavy SR v spojení s porušením čl. 31 Ústavy SR. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 346/1990 Zb.: „Volebná kampaň (ďalej len „kampaň“) je činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu   alebo   slúžiaca   na   prospech   kandidujúcej   politickej   strany   alebo   nezávislého kandidáta   vrátane   inzercie   alebo   reklamy   prostredníctvom   rozhlasového   a   televízneho vysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, 5a) plagátov alebo iných nosičov informácií.“

Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 346/1990 Zb.: „Kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.“

2.1. V dňoch 25. 11. a 26. 11. 2010 dochádzalo k distribúcií tlačovín - volebných letákov   prostredníctvom   neznámych   osôb,   ktoré   boli   pravdepodobne   sympatizanti   alebo osoby v zmluvnom vzťahu k odporcovi. Počas volebného moratória sa teda opakovane vykonávala propagácia odporcu formou rozdávania tlačovín s nadpisom „Transparentné nakladanie   s   Vašimi   peniazmi   a   nie   nekontrolovateľné   hospodárenie“.   Tento   fakt nepochybne   znásobuje   skutočnosť   porušenia   zákonnosti   volieb,   pričom   ide   zároveň o aktivitu   na   získanie   voličských   hlasov   počas   volebné   moratória,   ktorá   zasahuje   do samotnej podstaty volebného (aktívneho či pasívneho) práva zaručeného v čl. 30 Ústavy SR. Dôkaz č.2: Čestné prehlásenia: Čestné prehlásenie M. K., Čestné prehlásenie Z. K., Čestné prehlásenie V. K.

2.2. Skutočnosť, že v čase, kedy je vedenie kampane zákonom zakázané, k jej vedeniu naozaj došlo, preukazujú aj čestné prehlásenia obyvateľov mestskej časti, ktorí síce nevideli priamo osoby roznášajúce predmetné tlačoviny, ale kontrolovali svoje poštové schránky ráno dňa   25.   11.   resp.   26.   11.   2010 a   v ich obsahu sa žiadne volebné   letáky ani   iné materiály súvisiace s voľbami konanými 27. 11. 2010 nenachádzali, avšak keď opätovne kontrolovali   schránky   večer   dňa   25.   11,   resp.   26.   11.   2010,   našli   v   ňom   tlačovinu propagujúcu odporcu.

Dôkaz č.3: Čestné prehlásenia: Čestné prehlásenie P. A., Čestné prehlásenie B. K., Čestné prehlásenie B. V., Čestné prehlásenie J. L., Čestné prehlásenie I. J., Čestné prehlásenie Ľ. V., Čestné prehlásenie R. O., Čestné prehlásenie A. K., Čestné prehlásenie Z. B.

2.3. Zrejmým cieľom takýchto tlačovín bolo presvedčiť nerozhodnutých voličov, aby volili odporcu. Tlačovina obsahujúca heslo „Transparentné nakladanie s Vašimi peniazmi a nie nekontrolovateľné hospodárenie“ ako aj obsah predmetnej tlačoviny, podľa ktorej sa mal sťažovateľ dopustiť pri predaji pozemkov „najväčšieho podvodu“, teda v čase zákazu volebnej kampane zjavne mobilizoval obyvateľov L. voliť odporcu s poukazom na volebnú podporu politických strán S., K., M. a O.

Takýto postup bol bezpochyby v rozpore s § 30 ods. 2 zákona č. 346/1990 Zb. Ďalej bol   aj   mimoriadne   nemravný,   nakoľko   označená   tlačovina   poukazuje   na   údajné podvádzanie obyvateľov mestskej časti B. sťažovateľom. nakoľko slovo „podvod“ evokuje v čitateľovi konanie až trestného charakteru a naviac k distribúcií týchto tlačovín došlo v čase volebného moratória a teda sťažovateľ nemal možnosť brániť svoje meno bez toho, aby porušil   zákonom   stanovený   zákaz   vedenia   volebnej   kampane,   čo   ako   človek   zásadne dodržiavajúci   právne   predpisy   odmietol.   Tu   si   sťažovateľ   dovoľuje   poukázať   na   to,   že predaj   pozemkov,   ktorý   odporca   nazýva   „najväčší   podvod“,   sa   uskutočnil   po predchádzajúcom   písomnom   súhlase   primátora   Hlavného   mesta   Slovenskej   republiky Bratislava A. Ď. v zmysle čl. 36 ods. 9 Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy. Naviac k predaju pozemkov vo vlastníctve hl. m. SR Bratislavy, v správe mestskej časti B., došlo v zmysle   Uznesenia   č. 101/2007/V   zo   zasadnutia   dňa   31.   5.   2007   a   č.   67/2007/V   zo zasadnutia dňa 19. 4. 2007 a teda miestne zastupiteľstvo Mestskej časti B. schválilo predaj pozemkov za sumu 500,- Sk za 1m2. K schváleniu Uznesenia č. 67/2007/V došlo všetkými prítomnými poslancami a pri Uznesení č. 101/2007/V došlo s výnimkou jedného poslanca k schváleniu   taktiež   všetkými   prítomnými   poslancami.   Išlo   teda   jednoznačne   o   postup   v súlade s platnými zákonmi a tvrdenie odporcu v predmetných tlačovinách, navyše počas volebného   moratória,   je   zavádzajúce   a   klamlivo   obviňujúce   sťažovateľa.   Sťažovateľ   si dovoľuje poukázať na skutočnosť, že k identickému postupu predaja pozemkov dochádzalo a i   v   iných   mestských   častiach,   napr.   v   mestskej   časti   D.,   ktorej   miestne   zastupiteľstvo Uznesením č. 130/9/2007 schválilo predaj pozemkov za 500,- Sk/m2.

Dôkaz č. 4: Tlačovina Dôkaz č 5: Súhlas k odpredaju nehnuteľností zo dňa 28. 06 Dôkaz č. 6: Uznesenie č. 67/2007/V a Uznesenie č. 101/2007/V Dôkaz č.7: http://www.devinskanovaves.sk/uznesenia-mz/2007/zasadnutie-c.-7.html? page_id=1848

Sťažovateľ si okrem nezákonnosti konania odporcu dovoľuje poukázať aj na vysokú nemravnosť tohto konania,   nakoľko na tvrdenia obsiahnuté v predmetných tlačovinách, teda   údajný   „podvodný“   predaj   pozemkov,   odporca   v   priebehu   volebnej   kampane sťažovateľovi ani raz nevytkol. Dňa 10. 11. 2010 bola v TV B. nahrávaná (odvysielaná pravdepodobne 15. 11. 2010) relácia pod názvom „Beseda o piatej“, v ktorej sa sťažovateľ a odporca priamo stretli avšak odporca predaj pozemkov sťažovateľovi nevyčítal. Stretnutie kandidátov sa konalo tiež dňa 22. 10. 2010 v Kine L., ani tu odporca na predaj pozemkov, ktorý sa počas volebného moratória nezdráhal nazvať „podvodom“, nepoukázal.

Dôkaz č. 8: http://www. tvba. sk/t/5087/volebne-studio-lamac-kandidati/ č. 9 nahrávka relácie Dané   fakty   nepochybne   znásobuje   závažnosť   porušenia   §   30   ods.   2   zákona č. 346/1990 Zb. ako aj rozpor s čl. 30 ods. 4 Ústavy SR, nakoľko tým odporca získal vo svoj prospech   hlasy   v   dôsledku   vedomého   zavádzania   voličov.   Zároveň   zrejme   došlo   aj k porušeniu iných právnych predpisov (do úvahy prichádza bezpochyby neoprávnený zásah do osobnostných práv sťažovateľa v zmysle § 11 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení).

Aj   keď   sťažovateľ   nemôže   dokázať   presný   počet   voličov,   ktorí   sa   po   prečítaní predmetných   tlačovín   rozhodlo   voliť   odporcu,   má   za   to,   že   efekt   tohto   prostriedku   bol mimoriadne účinný a hrubý najmä vzhľadom na nemožnosť spätnej reakcie sťažovateľa, opakovanosť tohto aktu, ktorú preukazujú čestné prehlásenia, že obyvatelia mestskej časti B.   v   obidvoch   dňoch   volebného   moratória   videli   distribúciu   tlačovín   propagujúcich odporcu a v neposlednom rade je potrebné prihliadnuť aj na výrazy („najväčší podvod“, „nekontrolovateľné hospodárenie“ atď.), ktoré odporca v tlačovine použil.

Je zrejmé, že pri tesnom výsledku napadnutých volieb a nízkej volebnej účasti je viac ako   dôvodné   sa   domnievať,   že   použitie   tlačoviny   -   volebného   letáku,   bolo   jedným z rozhodujúcich   činiteľov,   ktorý   ovplyvnil   výsledok   volieb   a   pokiaľ   by   k   jeho   použitiu nedošlo, je viac ako dôvodné sa domnievať, že výsledok napadnutých volieb by bol odlišný.

2.4.   Z   faktov   uvedených   vyššie   vyplýva,   že   v   čase   zákazu   volebnej   kampane dochádzalo   k   pomerne   rozsiahlej   volebnej   kampani   v   prospech   odporcu,   ktorá   bola protiprávna a nepochybne aj ovplyvnila výsledok volieb starostu mestskej časti Bratislava - Lamač. Navyše obsah tejto kampane je preukázateľne vysoko nemravný.

3. Právne posúdenie Podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy SR: „Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných   vecí   priamo   alebo   slobodnou   voľbou   svojich   zástupcov.   Cudzinci   s   trvalým pobytom   na   území   Slovenskej   republiky   majú   právo   voliť   a   byť   volení   do   orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.“

Podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy SR: „Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.“

Podľa čl. 31 Ústavy SR: „Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad   a   používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať   slobodnú   súťaž   politických   síl v demokratickej spoločnosti.“

Voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručených čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli istú   vekovú   hranicu,   jednak   svojím   hlasom   spolurozhodovať   pri   tvorbe   zastupiteľských orgánov   (aktívne   volebné   právo)   a   jednak   možnosť   uchádzať   sa   o   zvolenie   za   člena niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie. Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (PL. ÚS 21/94).

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických   práv,   je   čl.   31   ústavy.   Podľa   tohto   ustanovenia   zákonná   úprava   všetkých politických   práv   a   slobôd   a   jej   výklad   a   používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Toto   ustanovenie   ústavy   má   priamu   spojitosť   so   všetkými   politickými   právami vyjadrenými   v   ústave   a   svojou   povahou   ovplyvňuje   formovanie   politických   síl v demokratickej spoločnosti.

Slobodná   súťaž   politických   síl   nachádzajúca   výraz   predovšetkým   vo   voľbách   je základným predpokladom fungovania demokratického štátu (PL. ÚS 19/98).»

Podľa názoru sťažovateľky došlo v čase volebného moratória (teda v čase 48 hodín a menej pred voľbami) „k závažnému porušeniu zákazu vedenia kampane, a to v prospech odporcu, v dôsledku čoho bol sťažovateľ voči odporcovi znevýhodnený a to v takom rozsahu a s takou intenzitou, že došlo k porušeniu čl. 30 ods. 4 Ústavy SR“.

Sťažovateľka ďalej poukazuje «na vysokú nemravnosť tohto konania, nakoľko na tvrdenia obsiahnuté v predmetných tlačovinách, teda údajný „podvodný“ predaj pozemkov, odporca v priebehu volebnej kampane sťažovateľovi ani raz nevytkol».

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka požaduje, aby ústavný súd vydal toto uznesenie:

„Miestna   volebná   komisia   mestskej   časti   Bratislava   –   Lamač,   vytvorená   podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov za účelom plnenia zákonom vymedzených úloh vo voľbách do miestneho   zastupiteľstva   a starostu   v mestskej   časti   Bratislava   – Lamač   konaných dňa 27. 11. 2010 je povinná zdržať sa až do rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci samej, vydania   osvedčenia   o   zvolení   Ing.   P.   Š.,   ktorý   kandidoval   na   starostu   mestskej   časti Bratislava – Lamač vo voľbách starostu mestskej časti Bratislava – Lamač, konaných dňa 27. 11. 2010, za starostu mestskej časti Bratislava – Lamač.“

Sťažovateľka vzhľadom na opísané skutočnosti navrhuje, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť uznesením na ďalšie konanie a aby po vykonaní dokazovania vydal tento nález:„Voľby   starostu   mestskej   časti   Bratislava   –   Lamač   konané   dňa   27.   11.   2010 vyhlasuje Ústavný súd SR za neplatné.“

Ústavný   súd   vyzval   13.   januára   2011   účastníka   konania,   proti   ktorému   volebná sťažnosť smeruje, aby sa vyjadril k skutočnostiam uvedeným v sťažnosti. Ing. P. Š. sa k sťažnosti sťažovateľky vyjadril takto:

«Celá právna argumentácia sťažovateľa v sťažnosti vychádza z jedinej okolnosti, ktorú sťažovateľ dokazuje čestnými prehláseniami o tom, že traja ľudia mali údajne vidieť neznáme osoby roznášať tlačovinu s názvom „Transparentné nakladanie s Vašimi peniazmi a nie nekontrolovateľné hospodárenie“ (ďalej len „tlačovina“). Pravdivosť týchto tvrdení má   preukázať   ďalších   sedem   osôb,   ktoré   si   mali   pred   začiatkom   volebného   moratória skontrolovať svoje poštové schránky a následne, keď ich skontrolovali počas volebného moratória, mali v nich nájsť tlačovinu.

Podľa § 20 ods. 1 druhá veta zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov „Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.“

Sťažovateľ   v   sťažnosti   opakuje   viaceré   obvinenia,   na   podporu   ktorých   neuvádza vôbec žiadne dôkazy. Tvrdí napríklad, na str. 4, že „dochádzalo k distribúcii tlačovín - volebných letákov prostredníctvom neznámych osôb, ktoré boli pravdepodobne sympatizanti alebo osoby v zmluvnom vzťahu k odporcovi. Toto tvrdenie nemožno preukázať žiadnymi dôkazmi   predovšetkým   preto,   že   je   v   plnom   rozsahu   nepravdivé,   nakoľko   žiadni sympatizanti   odporcu   v   čase   volebného   moratória   tlačovinu   neroznášali.   V   skutočnosti tlačovinu roznášali výlučne sám odporca, iní kandidáti na poslancov za spoločnú koalíciu a ich priami rodinní príslušníci, a to výlučne v priebehu volebnej kampane. Nik iný tlačovinu neroznášal a tobôž ju nikto neroznášal po skončení volebnej kampane.

Dôkaz: Čestné prehlásenia odporcu... Tlačovina,   ktorej   obsah   a   roznášanie   majú   tvoriť   podstatu   zásahu   do   pasívneho volebného práva sťažovateľa, bola riadne roznášaná výlučne v priebehu volebnej kampane. Nie je teda splnený ani len prvý predpoklad pre vyhovenie volebnej sťažnosti. Avšak aj v prípade, ak by tento predpoklad splnený bol, sťažovateľ nijako nepreukazuje súvislosť medzi predmetnou okolnosťou a výsledkom volieb, a už vôbec nepreukazuje, že by prípadné porušenie zákona inými osobami, ako je odporca, dosiahlo intenzitu, spochybňujúcu, či výsledky volieb sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Sťažovateľ získal vo voľbách, v ktorých bolo odovzdaných vyše 2000 hlasov, o 121 hlasov menej, ako odporca. Päťpercentný rozdiel v odovzdaných hlasov je práve vo vzťahu k   pochybnej   povahe   a   nízkej   intenzite   namietaného   rozporu   so   zákonom   natoľko významným, že v plnom rozsahu diskvalifikuje ústavnoprávnu relevanciu sťažovateľových námietok. Inými slovami, ak by aj iné osoby bez vedomia či akejkoľvek účasti odporcu postupovali   v   rozpore   so   zákonom   -   čo   je   okolnosť,   ktorú   odporca   považuje   za nepreukázanú - rozdiel v odovzdaných hlasov je za daných okolností dostatočne výrazný na to,   aby odôvodnil   zdržanlivý prístup ústavného súdu k natoľko   radikálnemu   zásahu   do volebnej súťaže, akým je vyhlásenie volieb za neplatné....

Odporca   ani   sám,   ani   prostredníctvom   tretích   osôb   nijako   neporušil   volebné moratórium,   ale   sa   naopak   aj   z   presvedčenia,   aj   za   účelom   ochrany   pred   prípadnými povolebnými námietkami striktne zdržal akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo byť posúdené ako nesúladné s pravidlami volebnej súťaže. Vo vzťahu k predmetu konania a ustálenému výkladu ústavného súdu ohľadom jeho kompetencií v konaní podľa čl. 129 ústavy však má osobitný právny význam najmä to, že sťažovateľ v súvislosti s konaním volieb na starostu mestskej časti Bratislava-Lamač exaktnými dôkazmi nepreukázal žiadne porušenie zákona, a už tobôž nie také, ktoré by jednak zakladalo kauzálny nexus s výsledkom volieb a jednak dosiahlo takú intenzitu zásahu do volebnej súťaže, aká by mohla vniesť pochybnosť do skutočnej vôle voličov, ktorí sa na voľbách zúčastnili....

Na základe vyššie uvedených skutočností odporca navrhuje, aby ústavný súd vydal nasledovné uznesenie:

Sťažnosť sa zamieta.»

K   svojmu   vyjadreniu   účastník   konania   priložil   vyhlásenia   (čestné   vyhlásenia) 8 obyvateľov   mestskej   časti   B.,   ktorí   v   nich   rovnako   uviedli,   že   osobne   rozdávali propagačné   predvolebné   letáky   a   iné   materiály,   ale   výlučne   v   čase   pred   volebným moratóriom (M. I., M. H., Ing. D. V., Ing. G. B., G. Š., doc. PhDr. M. O., PhD., Ing. K. M. a R. O.). Z nich R. O. uviedla aj to, že po začatí volebného moratória predmetné materiály nikomu nesprístupnila ani nikoho nepoverila ich distribúciou.

II.

Ústavný súd podľa čl. 129 ods. 2 ústavy rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

Sťažovateľka namietala porušenie § 30 ods. 1, 2 a 11 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“), v zmysle ktorého volebná kampaň (ďalej len „kampaň“) je činnosť   politickej   strany   alebo   nezávislého   kandidáta   vrátane   inzercie   alebo   reklamy prostredníctvom   rozhlasového   a   televízneho   vysielania   podľa   odseku   4,   hromadných informačných prostriedkov, 5a) plagátov alebo iných nosičov informácií (ods. 1). Kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané (ods. 2). V čase 48 hodín pred začatím volieb a počas volieb je zakázané v rozhlasovom   a   televíznom   vysielaní,   v   hromadných   informačných   prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí vysielať alebo   zverejňovať   informácie   o   politických   stranách   a   nezávislých   kandidátoch   v   ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom (ods. 11).

V uvedenej súvislosti sťažovateľka namietala aj porušenie čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy z dôvodov   porušenia   zákonnosti   volieb   aktivitou,   ktorá   podľa   nej   zasahuje do   podstaty aktívneho   i   pasívneho   volebného   práva,   ako   aj   z   dôvodov   znevýhodnenia   vo   volebnej kampani, keďže ju v čase moratória viedol iba odporca. Podľa sťažovateľky došlo konaním odporcu   aj   k   porušeniu   slobodnej   súťaže   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti chránenej čl. 31 ústavy.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde   ústavný   súd   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka   namieta,   že   odporca   viedol   volebnú   kampaň   v   čase   volebného moratória, v dôsledku čoho porušil čl. 30 ods. 4 ústavy, ako aj ustanovenia § 30 ods. 1, 2 a 11 zákona o voľbách.

Z   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   len   hrubé   alebo   závažné porušenie   alebo   opätovné   porušovanie   zákonov   upravujúcich   prípravu   a   priebeh   volieb môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť podľa   §   63   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde.   Namietané   protiústavné   alebo   nezákonné konanie   musí   mať   priamy   vplyv   na   dosiahnutý   výsledok   volieb.   Sťažovateľ   musí   túto skutočnosť nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 35/03 a PL. ÚS 3/2010). Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napadajú, s označením dôkazov [§   60   ods.   1   písm.   b)   zákona   o   ústavnom   súde].   Vzhľadom   na   význam   volieb vdemokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri   predbežnom   prerokovaní)   kvalifikovaným   spôsobom   označil   také   dôkazy,   ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú tomu, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo/a   nezákonnosti   volieb   sú   reálne   možné,   prípadne   pravdepodobné,   a   súčasne   sú spôsobilé preukázať porušenie zákona o voľbách odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku volieb. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkciu ústavného súdu v rámci prieskumu   ústavnosti   a   zákonnosti   volieb   nemožno   vykladať   tak   extenzívne,   že   by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne   formulovaných   námietok   bude   ústavný   súd   podrobne   rekonštruovať   celý volebný   proces   (PL.   ÚS   3/2010).   V   súvislosti   s   uvedenými   závermi   ústavný   súd v neposlednom rade dodáva, že prezumpcia ústavnosti volieb vyžaduje od ústavného súdu okrem iného aj rozumnú zdržanlivosť, ktorej opodstatnenosť v danej veci môže vyplývať aj z dôkaznej konzistentnosti (kvalita a rozsah predkladaných dôkazov).

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil   navrhovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia   označeného   základného   práva   alebo   slobody   sťažovateľa,   reálnosť   ktorej   by mohol   posúdiť   po   jeho   prijatí   na   ďalšie   konanie   (napr.   I.   ÚS   66/98,   II.   ÚS   101/03, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05).

Sťažovateľka za dôkazy o neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu v mestskej časti   Bratislava   –   Lamač   označila   (a)   vyhlásenia   troch   obyvateľov   mestskej   štvrte   B. priložené k sťažnosti, podľa ktorých „v mestskej časti B. mne neznáme osoby roznášali tlačoviny, ktoré propagovali kandidáta na starostu Ing. P. Š.“, a (b) čestné vyhlásenia 9 obyvateľov mestskej časti B., z ktorých vyplynulo, že pri opakovanej kontrole poštovej schránky 26. novembra 2011 v časovom rozpätí približne od 16:00 do 20:00 h „zistili, že tlačovina   (propagujúca   Ing.   P.   Š.   ako   kandidáta   na   starostu)   sa   v   poštovej   schránke nachádza“. Tieto sťažovateľkou navrhnuté dôkazy o neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu mestskej časti Bratislava – Lamač považoval ústavný súd za nedostatočné.

(a) Podľa názoru ústavného súdu vyhlásenia troch obyvateľov mestskej časti B. (V. K., M. K. a Z. K.) označené ako „Čestné prehlásenie“ z 3., 4. a 5. decembra 2011 majú rovnaký obsah a v súvislosti s podanou sťažnosťou sú obsahovo neurčité a nekonkrétne. Z obsahu vyhlásení nie je zrejmé, kde, kto – aký počet osôb – a komu roznášal aké tlačoviny („v Mestskej časti B. mne neznáme osoby roznášali tlačoviny“), hoci sa v nich uvádza, že išlo o tlačoviny propagujúce kandidáta na starostu Ing. P. Š. roznášané 25. a 26. novembra 2010 (v dvoch prípadoch vo večerných a ranných hodinách, kedy je v závislosti od miesta otázna   aj   možnosť   úplne   presnej   identifikácie   materiálov,   ktoré   boli   označené). Sťažovateľka tieto skutočnosti síce namietala, ale nedoložila ich exaktnými dôkazmi.

(b) Sťažovateľka okrem týchto vyhlásení ďalej predložila deväť čestných vyhlásení obyvateľov   mestskej   časti   B.,   ktoré   mali   preukázať   porušenie   volebného   moratória   a vykonávanie   kampane   v   prospech   kandidáta   na   starostu   Ing.   P.   Š.   Uvedené   čestné vyhlásenia, ktoré pochádzajú z 1., 2., 3. a 4. decembra 2010, majú takmer úplne rovnaký obsah a uvádza sa v nich, že keď obyvatelia v ranných hodinách 25., resp. 26. novembra 2011 „kontrolovala/kontroloval   svoju   poštovú   schránku,   kde   sa   žiadna   tlačovina propagujúca   Ing.   P.   Š.   ako   kandidáta   na   starostu   nenachádzala,   avšak“ vo   večerných hodinách (v označovanom časovom rozpätí od 16:00 do 20:00 h) „som opakovane zistila (zistil), že sa takáto tlačovina v poštovej schránke nachádza“. Z predložených vyhlásení ani zo sťažnosti nie je jasné, či sa v poštových schránkach mala nachádzať celá tlačovina alebo iba jej úvodná strana.

Tlačovina „Lepšia cesta pre Lamač“, ktorú sťažovateľka priložila k sťažnosti ako dôkaz, bola oficiálnym materiálom kandidáta na starostu mestskej časti Bratislava – Lamač Ing. P. Š. (kandidáta na starostu č. 4) určeným na účely volebnej kampane. Má spolu 8 strán a   predstavuje   volebný   program   kandidáta   na   starostu,   ako   aj   kandidátov   na   poslancov mestskej   časti   Bratislava   –   Lamač,   je   opatrený   logom   strán   volebnej   koalície   v týchto voľbách na s. 1 a 8 (t. j. konkrétne S., K., M. a O.), pričom obsahuje v záhlaví titulnej strany vetu „Transparentné nakladanie s Vašimi peniazmi (zreteľne väčšími písmenami) a nie nekontrolovateľné   hospodárenie   (menšími   písmenami)“,   ako   aj   údaje   z   materiálov miestneho   zastupiteľstva   z 19.   apríla   2007 „o   predaji   pozemkov   po   500,-   Sk/m2“ označenom   ako „najväčší   podvod   z éry   súčasnej   starostky“. Tlačovina   nebola   vydaná osobitne na to, aby sa rozširovala v čase volebného moratória, ale predovšetkým na účely použitia   v   riadnej   volebnej   kampani   v prospech   kandidáta   na   starostu   mestskej   časti Bratislava – Lamač Ing. P. Š. a kandidátov na poslancov do mestského zastupiteľstva tejto mestskej časti (dostupná aj na webovej stránke www.prelamac.sk), k čomu preukázateľne došlo.

Na   tvrdenia   sťažovateľky   o tom,   že   materiál   roznášali   sympatizanti   alebo   osoby v zmluvnom vzťahu k odporcovi,   odporca   reagoval vyhláseniami ôsmich osôb, ktoré   sa podieľali   na   kampani   kandidáta   na   starostu,   že   v čase   volebného   moratória   žiadne propagačné materiály nerozširovali.

Ústavný   súd   už   síce   v   minulosti   vyslovil   (napr.   PL.   ÚS   43/07),   že   rozširovanie letákov v čase volebného moratória treba nesporne považovať za aktivitu, ktorá má znaky volebnej agitácie, a preto ide o činnosť, ktorá nie je v zmysle druhej vety § 30 ods. 2 volebného   zákona   počas   volebného   moratória   dovolená.   Avšak   ústavný   súd   tiež konštatoval, že pri svojom rozhodovaní musí vždy zvažovať aj to, či ide o aktivitu, ktorá v konkrétnych okolnostiach prípadu mala taký vplyv, že by spolu s prípadnými ďalšími zisteniami o hrubom alebo závažnom porušení volebných predpisov mohla vyvolávať reálne pochybnosti o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Vo vzťahu k tvrdeniu sťažovateľky o porušení zákazu vedenia volebnej kampane hrubým, resp. závažným spôsobom, tak ako ho opísala a doložila, ústavný súd konštatuje, že v tomto prípade ide o jednorazové a menej závažné porušenie zákona o voľbách (§ 30 ods. 2 zákona   o   voľbách)   neznámymi   osobami,   ktoré   zjavne   nebolo   spôsobilé   rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť výsledky volieb starostu v mestskej časti Bratislava – Lamač a ktoré nevyvoláva zásadnú pochybnosť o tom, že výsledky týchto volieb sú prejavom skutočnej vôle voličov. Uvedené porušenie zákona o voľbách preto tiež nevyvoláva neplatnosť volieb starostu mestskej časti Bratislava – Lamač.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že mestská volebná komisia v súvislosti s voľbami konanými do orgánov samosprávy (poslancov miestneho zastupiteľstva a starostu) mestskej časti Bratislava – Lamač 27. novembra 2010 bez akejkoľvek výhrady ktoréhokoľvek člena volebnej komisie overila a potvrdila podpismi všetkých svojich členov správnosť údajov uvedených v zápisnici o výsledku volieb v mestskej časti Bratislava – Lamač, ktorá tvorí prílohu sťažnosti sťažovateľky.

Ústavný súd v súvislosti s uvedenými údajmi sťažovateľky dodáva, že vo voľbách starostu mestskej časti Bratislava – Lamač konaných 27. novembra 2010 sa sťažovateľka umiestnila na druhom mieste, pričom rozdiel medzi počtom platných hlasov odovzdaných v prospech zvoleného starostu (odporca), ktorý získal 903 hlasov, a počtom platných hlasov odovzdaných   v   prospech   sťažovateľky   (782)   je   121,   čo   vzhľadom   na   celkový   počet platných hlasov (2715) pri účasti štyroch kandidátov na funkciu starostu možno považovať za závažný rozdiel, a nie za tesný výsledok, ako to tvrdí sťažovateľka vo svojej sťažnosti.

Ústavný súd na základe uvedeného uzavrel, že sťažovateľkou uvedené skutočnosti nemajú taký charakter, že by predstavovali dostatočné dôvody na to, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie pred ním a následne, aby vyhlásil výsledky   volieb starostu v mestskej časti Bratislava – Lamač konaných 27. novembra 2010 za neplatné, čoho sa sťažovateľka   v   sťažnosti   domáhala.   Z   toho   dôvodu   odmietol   sťažnosť   ako   zjavne neopodstatnenú, keďže sťažovateľka nepredložila relevantné dôkazy, a tým ani nepoukázala na   také   porušenia   ústavy   alebo   volebného   zákona,   ktoré   by   boli   v   príčinnej   súvislosti s namietaným výsledkom napadnutých volieb. Sťažovateľkou predložené vyhlásenia 3 osôb a čestné vyhlásenia 9 osôb ústavný súd nemohol považovať z relevantný dôkaz toho, že v čase   volebného   moratória „dochádzalo   k   pomerne   rozsiahlej   volebnej   kampani   v prospech odporcu“.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde a volebnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   sťažovateľky   už   pri   jej   predbežnom prerokovaní,   ďalšími   návrhmi   sťažovateľky   v sťažnosti   vrátane   návrhu   na   vydanie predbežného opatrenia sa nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. februára 2011