znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 67/2018-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. decembra 2018 v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka, Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej, Milana Ľalíka, Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Ladislava Orosza (sudca spravodajca) a Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Uličské Krivé konaných 10. novembra 2018 za účasti (zvolený starosta obce Uličské Krivé) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. novembra 2018 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „sťažovateľ“), a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „sťažovateľka“, spolu aj „sťažovatelia“), vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Uličské Krivé konaných 10. novembra 2018 za účasti ⬛⬛⬛⬛ (zvolený starosta obce Uličské Krivé).

Sťažovatelia v sťažnosti tvrdia, že sa zúčastnili volieb na starostu obce Uličské Krivé, ktoré sa uskutočnili 10. novembra 2018. Sťažovateľ získal 34 hlasov a sťažovateľka získala 23 hlasov z celkového počtu 143 platne odovzdaných hlasovacích lístkov pre voľbu starostu obce.

Sťažovatelia zdôrazňujú, že zvolený starosta obce Uličské Krivé ⬛⬛⬛⬛ aj napriek tomu, že nemá „žiaden záznam o zmene trvalého bydliska od 13. 03. 2014... dňa 22. 02. 2017... odpredal svoju nehnuteľnosť zapísanú na k. ú. ⬛⬛⬛⬛...“. Ďalej uvádzajú, že zvolený starosta obce nepredložil obecnému úradu, „že nový vlastník nehnuteľnosti mu udelil súhlas na pokračovanie trvalého pobytu, čo nespochybňuje ani obecný úrad Uličské Krivé“.

Na žiadosť sťažovateľky totiž obec Uličské Krivé vydalo 15. novembra 2018 potvrdenie o tom, že ⬛⬛⬛⬛ je k trvalému pobytu v obci Uličské Krivé prihlásený od 13. marca 2014 a tento stav aj naďalej trvá.

Sťažovatelia na podklade dôkazu „zápisnica o výsluchu osoby č.: ČVS:ORP-256/2- VYS-HE-2017“ z 23. júna 2017 uzatvárajú, že trvalý pobyt ⬛⬛⬛⬛ je s prihliadnutím na overenie jeho totožnosti na základe občianskeho preukazu na adrese v

Na základe doteraz uvedeného je podľa sťažovateľov preukázané, že „kandidát na starostu obce Uličské Krivé ⬛⬛⬛⬛ úmyselne ako občan si nesplnil svoju zákonom danú povinnosť o prihlasovaní a odhlasovaní k trvalému pobytu a vedome zneužil občianske preukazy s úmyslom získať osobný prospech. Ako navrhovatelia namietame oprávnenosť účasti v komunálnych voľbách pána ⬛⬛⬛⬛ na funkciu starostu obce Uličské Krivé a to z dôvodu, že menovaný v zmysle zákona nemal v čase konania volieb prihlásený trvalý pobyt v našej obci.“.

Na preukázanie tvrdení o tom, že trvalý pobyt úspešného kandidáta na starostu obce Uličské Krivé je na adrese v sťažovatelia k sťažnosti priložili list vlastníctva, výpis z registra pozemkových spoločenstiev, výpis z obchodného registra a zápisnicu o výsluchu osoby ČVS: ORP-256/2-VYS-HE-2017 z 23. júna 2017.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd na základe zistenia o porušení zákonnosti a ústavnosti volieb na starostu obce Uličské Krivé vyhlásil voľby starostu obce Uličské Krivé za neplatné.

II.

Podľa relevantnej časti čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy...

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.Ustanovenia zákona o ústavnom súde upravujúce predbežné prerokovanie návrhu sa vzťahujú aj na sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy, ktoré musia obsahovať obligatórne náležitosti predpísané v § 20 a § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

V zmysle § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie konania musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho právny zástupca.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí priložiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa § 20 ods. 4 zákon o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne ustanovených v tomto zákone.

V zmysle § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde volebná sťažnosť popri všeobecných náležitostiach uvedených v § 20 musí obsahovať aj

a) vyjadrenie sťažovateľa o tom, či napáda voľby na celom území Slovenskej republiky, alebo len v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta vo svojom volebnom obvode,

b) dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov,

c) údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa § 59; to neplatí v prípade navrhovateľov uvedených v § 18 písm. a) až e),

d) návrh na rozhodnutie vo veci podľa § 63 ods. 2.

Podľa § 59 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť pre neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, do Európskeho parlamentu alebo do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb môže podať okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov (odsek 1). Sťažnosť proti výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, do Európskeho parlamentu alebo do orgánu miestnej samosprávy môže podať aj protikandidát, ktorý získal aspoň 10 % hlasov. Sťažnosť môže podať aj najmenej 10 % voličov príslušného volebného obvodu; k sťažnosti musia byť pripojené podpisy a adresy týchto občanov (odsek 2).

V zmysle § 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa volebná sťažnosť musí podať do desiatich dní po oznámení výsledkov volieb.

Sťažnosť sťažovateľov bola ústavnému súdu doručená 21. novembra 2018, t. j. v zákonom ustanovenej lehote, pri predbežnom prerokovaní sťažnosti však ústavný súd zistil, že v predloženom znení neobsahuje obligatórnu náležitosť ustanovenú v § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

K sťažnosti sťažovateľov nie je priložené splnomocnenie na ich zastupovanie splnomocneným advokátom v konaní pred ústavným súdom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde), čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu už ustálenú judikatúru vo volebných veciach (pozri napr. PL. ÚS 58/2014, PL. ÚS 59/2014, PL. ÚS 61/2014), v zmysle ktorej sťažovateľov, ktorí namietajú ústavnosť a zákonnosť volieb, nevyzýva na odstránenie nedostatkov ich sťažnosti, a to predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že u osoby, ktorá kandiduje na takú významnú funkciu, akou je funkcia primátora mesta (starostu obce), sa ipso facto predpokladá, že je oboznámená so všetkými podmienkami konania o volebnej sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy a § 59 a nasl. zákona o ústavnom súde minimálne v rozsahu schopnosti koncipovať sťažnosť, ktorá bude obsahovať všetky zákonom predpísané náležitosti. Ústavný súd preto aj vzhľadom na lehotu na rozhodnutie o sťažnosti ustanovenú v § 63 ods. 6 zákona o ústavnom súde nie je povinný z úradnej moci odstraňovať nedostatky v predpísaných náležitostiach, ktoré zistil vo veci sťažovateľov. Uvedenú judikatúru ústavný súd dôsledne uplatňuje aj vo vzťahu k aktuálne preskúmavaným sťažnostiam, ktorými sťažovatelia namietajú neústavnosť a nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí konaných 10. novembra 2018 (m. m. PL. ÚS 40/2018, PL. ÚS 48/2018, PL. ÚS 49/2018, PL. ÚS 60/2018).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

K tomuto rozhodnutiu sa pripája odlišné stanovisko sudcu Milana Ľalíka.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2018