znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 67/2011-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 22. februára 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   V.   T.,   B.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Attilom Bohácsom, Hlavná 796/69, Kráľovský Chlmec, za účasti Alexandra Kalána, Beša 95, pre nezákonnosť volieb starostu obce Beša a poslancov Obecného zastupiteľstva obce Beša konaných 27. novembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť Ing. Viliama Titku v časti, ktorou namieta nezákonnosť volieb starostu obce Beša konaných 27. novembra 2010, o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

2.   Sťažnosť   Ing.   Viliama   Titku   v   časti,   ktorou   namieta   nezákonnosť   volieb   do Obecného zastupiteľstva obce Beša konaných 27. novembra 2010, o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. decembra 2010 doručená sťažnosť Ing. Viliama Titku, Beša 50 (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom   JUDr.   Atilom   Bohácsom,   Hlavná   796/69,   Kráľovský   Chlmec,   za   účasti Alexandra Kalána, Beša 95 (ďalej aj „odporca“), pre nezákonnosť volieb starostu obce Beša (ďalej   len   „voľby   starostu“)   a   poslancov   Obecného   zastupiteľstva   obce   Beša   (ďalej   aj „voľby do obecného zastupiteľstva“) konaných 27. novembra 2010.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„V   súlade   s   vyhlásením   volieb   do   orgánov   samosprávy   obci   sa   konali   voľby v Košickom kraji, okres Michalovce, Obec Beša dňa 27. 11. 2010. Volebný obvod v obci Beša sa členil 1 volebný okrsok, v ktorom bola zriadená okrsková volebná komisia. Vo   voľbách   ako   občan   obce   a   zároveň   ako   doterajší   starosta   obce   som   podal kandidatúru na funkciu starostu obce v ďalšom volebnom období t. j. 2010 – 2014. Podľa výsledkov volieb som získal vo voľbách 124 hlasov a ďalší kandidát a to odporca získal 126 hlasov a tak som sa umiestnil v poradí ako druhý.

Obec Beša má 295 oprávnených voličov.   Vo voľbách som získal 124 hlasov,   čo predstavuje viac ako 10   %   hlasov všetkých   voličov.   Na základe   toho som oprávneným voličom na podanie ústavnej sťažnosti.

Vo volebnom obvode Beša došlo k závažnému porušeniu zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších noviel.

Odporca porušil zákon o voľbách do orgánov samosprávy obci a to v tej časti, ktorá ustanovuje zákaz vykonávania volebnej kampane počas moratória. Poukazujem na to, že odporca počas moratória t. j. od 25. 11. 2010 od 7.00 hod. až do skončenia hlasovania teda aj v deň konania volieb v obchode svoje manželky (predajňa potraviny MINI ABC) ako aj v okolí   predajne   rozdával   rôzne   potraviny,   podával   alkoholické   nápoje   občanom   obce sociálne   odkázaným   s   tým,   aby   vo   voľbách   volili   jeho,   a   že   im   bude   aj   v   budúcnosti poskytovať potraviny a alkoholické nápoje na úver. Poznamenávam, že v obci Beša tento obchod je jediným obchodom, kde je možné zakúpiť potraviny.

Som   toho   názoru,   že   odporca   svojím   konaním   závažne   porušil   moratórium garantovaný zákonom a takisto využil také prostriedky, ktoré narúšajú garanciu rovnakej možnosti prístupu k verejným funkciám.

Vyššieuvedené nedostatky evidentne nasvedčujú o neadekvátnosti a neobjektívnosti výsledku volieb do orgánov samosprávy obce.

Ako ďalšiu závažnú skutočnosť na nezákonnosť volieb udávam, že podľa zoznamu voličov pre voľby do orgánov samosprávy na rok 2010 voliť mala volička pod poradovým číslom 187 slečna Polláková Andrea, avšak poukazujem na to, že menovaná v čase konania volieb sa nezdržiavala na území obce ale zdržiavala sa vo Veľkej Británi.

Počas sčítavania hlasov okrsková volebná komisia zaevidovala 9 neplatných hlasov. Neplatnosť   hlasov vyhodnotila   okrsková volebná komisia   pretože na dvoch hlasovacích lístkoch   namiesto   zakrúžkovania   boli   poradové   čísla   oboch   kandidátov   preškrtnuté,   na jednom hlasovacom lístku nebol zakrúžkovaný ani jeden kandidát. Ďalší hlasovací lístok bol vyhodnotený za neplatný z dôvodu, že na hlasovacom lístku nebolo ani jedno poradové číslo kandidáta zakrúžkované, ale krúžok sa nachádza medzi dvoma poradovými číslami. Na ďalších piatich hlasovacích lístkov boli zakrúžkované poradové čísla oboch kandidátov. Mám dôvodné podozrenie, že na posledných piatich hlasovacích na ktorých boli poradové čísla oboch kandidátov zakrúžkované boli urobené dodatočne z dôvodu, aby sa hlasy stali neplatnými.“

Na   základe   uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal   nález, ktorým vyhlási „voľby starostu Obce Beša a voľby poslancov Obecného zastupiteľstva Obce Beša konané dňa 27. 11. 2010 vo volebnom obvode Beša“ za neplatné.

Podaním doručenými ústavnému súdu 27. decembra 2010 predložil sťažovateľ ďalšie dôkazy v konaní o jeho sťažnosti, ktoré majú slúžiť na preukázanie nezákonnosti volieb, konkrétne   tej   skutočnosti,   že   odporca   a   jeho   rodinní   príslušníci   počas   moratória   až   do skončenia volieb rozdávali potraviny a alkoholické nápoje občanom pre účely ovplyvnenia ich hlasovania, ako aj toho, že Andrea Polláková, ktorá sa mala zúčastniť volieb, sa v čase ich konania zdržiavala vo Veľkej Británii.

Ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti požiadal starostu obce   Beša   o   zaslanie kompletnej   volebnej   dokumentácie   z   volieb   do   orgánov   miestnej samosprávy obce Beša   uskutočnených   27. novembra 2010. Volebná dokumentácia bola ústavnému súdu doručená 15. decembra 2010 a následne ústavným súdom otvorená a za prítomnosti   dvoch   sudcov   ústavného   súdu   prekontrolovaná   16.   decembra   2010. O uvedenom úkone bola spísaná zápisnica.

Na základe výzvy ústavného súdu z 10. januára 2011 sa k podanej sťažnosti vyjadril odporca listom doručeným ústavnému súdu 14. januára 2011.

II.

Ústavný   súd   vykonal   vo   veci   dokazovanie   oboznámením   sa   s   obsahom   listín tvoriacich   prílohu   sťažnosti   a   jej   doplnením,   vyjadrením   odporcu,   ako   aj   s   obsahom volebnej   dokumentácie volieb   konaných   27.   novembra 2010   v obci   Beša. Ústavný súd zároveň vykonal ďalšie dokazovanie výsluchom svedkov nariadeným na 1. február 2011 uskutočneným na Obecnom úrade v Beši.

Na základe vykonaného dokazovania ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

Sťažovateľ ako kandidát č. 2 a odporca ako kandidát č. 1 sa uchádzali vo voľbách do orgánov samosprávy obce, ktoré sa uskutočnili 27. novembra 2010, o funkciu starostu obce. Volebný obvod pozostával z 1 volebného okrsku. Zo zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci do obecného zastupiteľstva a starostu obce z 27. novembra 2010 (ďalej len „zápisnica miestnej volebnej komisie“), ako aj zo zápisnice okrskovej volebnej komisie   o   hlasovaní   vo   voľbách   do   obecného   zastupiteľstva   a   voľbách   starostu   obce z 27. novembra 2010 (ďalej len „zápisnica okrskovej volebnej komisie“) ústavný súd zistil, že   počet   voličov   zapísaných   vo   volebnom   zozname   bol   295,   obálky   boli   vydané   259 voličom. Zvolený starosta Alexander Kalán (odporca) získal vo voľbách spolu 126 platných hlasov a sťažovateľ ako druhý v poradí 124 platných hlasov.

Prepočítaním platných hlasovacích lístkov bolo zistené, že údaje o počte platných hlasovacích   lístkov   odovzdaných   v   prospech   jednotlivých   kandidátov   (v   prospech sťažovateľa 124 hlasov, v prospech odporcu 126 hlasov) korešpondujú s údajmi zapísanými v zápisnici miestnej volebnej komisie a v zápisnici okrskovej volebnej komisie. Vo volebnej dokumentácii sa nachádzalo aj 9 neplatných hlasovacích lístkov pre voľby starostu, pričom na piatich z nich boli zakrúžkovaní obaja kandidáti, na dvoch hlasovacích lístkoch boli kandidáti označení krížikom, na jednom hlasovacom lístku bol krúžok vyznačený medzi dvomi menami kandidátov a na jednom hlasovacom lístku nebol označený žiadny kandidát.

Z výsledkov kontroly zoznamov voličov pre voľby do orgánov samosprávy v obci Beša bolo zistené, že oba priložené zoznamy obsahujú rovnaký počet voličov zúčastnených na voľbách, ako aj rovnaký počet nezúčastnených voličov.

Účasť voličov na voľbách do orgánov samosprávy v obci Beša bola vyznačovaná krúžkovaním poradových čísel v zozname voličov. Zoznamy voličov boli dva, na jednom z nich na piatej strane bola podľa zistenia ústavného súdu zakrúžkovaná zrejme omylom Andrea Polláková (č.   187) a nezakrúžkovaná Zuzana Polláková (č.   189), na rozdiel od druhého zoznamu voličov, v ktorom bola zakrúžkovaná na piatej strane pozične v ňom o dve čísla nižšie uvedená Zuzana Polláková (č. 189) a nezakrúžkovaná Andrea Polláková (č. 187).

Skutkové   tvrdenia   týkajúce   sa   kupovania   hlasov   sociálne   odkázaných   občanov opieral sťažovateľ o dve vyhlásenia. Prvé z nich podpísalo 16 voličov (Zuzana Juhászová, Helena Fenyešová, Štefan Juhász, Attila Fényes, Ján Fényes, Attila Titka, Marek Mitera, Gergö   Harászti,   Rudolf   Ladič,   Anna   Ladičová,   Rudolf   Ladič,   Erika   Nagy   Miklósová, Daniel Behunčík, Ján Behunčík, Ildikó Behunčíková, Sabína Behunčíková) a bolo tohto znenia: „My dolupodpísaní občania obce Beša prehlasujeme, že p. Alexander Kalán ako aj jeho rodinní príslušníci počas moratória t. j. od 25.11.2010 od 7.00 hod. do skončenia hlasovania vo voľbách do orgánov samosprávy obce Beša na území obce Beša rozdávali rôzne potraviny a podávali alkoholické nápoje občanom sociálne odkázaným a vyhrážal, že im nebude úverovať, aby vo voľbách volili p. Alexandra Kalána.“

Druhé   vyhlásenie   podpísali   traja   voliči   (Margita   Jágerová,   Gabriel   Jáger,   Jozef Szabó) a jeho znenie bolo takéto: „My dolupodpísaní občania obce Beša prehlasujeme, že p. Alexander Kalán ako aj jeho rodinní príslušníci počas moratória t. j. od 25. 11. 2010 od 7.00 hod. do skončenia hlasovania vo voľbách do orgánov samosprávy obce Beša na území obce   Beša   rozdávali   rôzne   potraviny   a   podávali   alkoholické   nápoje   občanom   sociálne odkázaným a vyhrážal, že im nebude úverovať.“

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   z   19.   januára   2011   odporca   ústavnému   súdu navrhol,   aby   v   záujme   preukázania   skutočnosti,   že   ku „kupovaniu   hlasov“ voličov v predmetných   voľbách   nedošlo,   vypočul   svedkov   Máriu   Bajcerovú,   Štefana   Bajcera, Kolosa Gergöa, Attilu Siposa, Róberta Dobrovského, Júliusa Hajtóa, Juraja Bartóka, Karola Puškára, Štefana Nagya, Tibora Maka, Teréziu Dioszegiovú a Michala Burucha.

Dňa 1. februára 2011 ústavný súd uskutočnil výsluch svedkov vybraných náhodným výberom zo svedkov navrhnutých účastníkmi konania pre účely preukázania „kupovania hlasov“ počas volieb starostu.

Svedkovia   navrhnutí   sťažovateľom,   ktorí   podpísali   aj   už   spomínané   vyhlásenia, vo svojich výpovediach pred ústavným súdom „kupovanie hlasov“ počas volieb starostu nepotvrdili.

Svedkyňa   Helena   Fenyešová   vo   svojej   výpovedi   v   súvislosti   s   podpísaným vyhlásením   uviedla: „Viem,   čo   som   podpisovala,   podpisovala   som   skutočnosť,   že   mi v obchode žena súčasného starostu nedala na úver maslo a chlieb.“

Svedok Štefan Juhász v súvislosti s podpísaným vyhlásením uviedol: „Podpísal som prehlásenie,   v obsahu   prehlásenia   som podpísal,   že   v čase moratória   súčasný   starosta podával alkoholické nápoje v hlúčiku 7-8 osôb. Videl som to z auta, neviem kto podával alkoholické nápoje.“ Vo výpovedi vo vzťahu k ovplyvňovaniu jeho hlasovania tento svedok uviedol: „Nikto ma v deň volieb neovplyvňoval.“

Svedok Ján Fenyés v súvislosti s podpísaným vyhlásením uviedol: „Neviem povedať, kedy som podpísal prehlásenie, ani čo bolo jeho obsahom.“

Svedkyňa   Zuzana   Juhászová   v   súvislosti   s   podpísaným   vyhlásením   vo   svojej výpovedi uviedla: „Som presvedčená, že pán starosta súčasný počas moratória kupoval hlasy, ja som to osobne nevidela, len moja svokra mi prišla povedať, že jeho manželka nás bude úverovať. Nebolo mi prisľúbená žiadna odmena za voľbu starostu súčasného, a kedy som toto prehlásenie podpísala neviem uviesť. Nikto ma v deň volieb neovplyvňoval v tom smere koho mám voliť.“

Svedok   Gabriel   Jáger   vo   vzťahu   k   dôvodu   podpísania   vyhlásenia   vo   výpovedi uviedol: „Podpísal som ho preto, lebo p. sťažovateľ je môj starý kamarát a on mi to dal podpísať.“ Vo vzťahu k otázke, či svedok vie, čo bolo obsahom vyhlásenia, uviedol: „Že pán starosta predáva na sekeru tovar, o čom viem z počutia, ja som nikdy nedostal nič na úver a nikto mi nikdy nič v deň konania volieb neponúkol za to, koho budem voliť.“

Svedok Jozef Szabó vo vzťahu k dôvodu podpísania vyhlásenia vo výpovedi uviedol: „Lebo   neverím,   že   súčasný   starosta   dokáže   to,   čo   dosiahol   bývalý   starosta   sťažovateľ. Sťažovateľ   by   bol   šikovnejší   ako   súčasný   starosta.   Podpísať   toto   prehlásenie   mi   dal sťažovateľ p. Titka v decembri 2010.“ Vo vzťahu k otázke ovplyvňovania jeho hlasovania v deň volieb svedok uviedol: „V deň volieb ma nikto neovplyvňoval v tom koho mám voliť za starostu. Sám sa rozhodujem, koho budem voliť.“ Vo vzťahu k otázke položenej právnym zástupcom sťažovateľa, či má vedomosť o „kupovaní hlasov“ v obci, svedok odpovedal: „Počul som také reči, ale mňa samotného nikto nekupoval.“

Predvolaní svedkovia Marek Mitera a Erika Nagy Miklósová sa napriek vykázanému doručeniu predvolania výsluchu nezúčastnili.

Svedkovia navrhnutí odporcom vo výpovediach pred ústavným súdom „kupovanie hlasov“   odporcom   počas   volieb   popreli,   dokonca   dvaja   z   nich   poukázali   na   správanie sťažovateľa, ktorý im mal za ich hlasovanie v jeho prospech ponúknuť odmenu.

Svedkyňa Mária Bajcerová na otázku týkajúcu sa kupovania hlasov počas volieb vo výpovedi uviedla: „Nič také som nevidela.“

Svedok   Attila   Sipos   na   otázku   týkajúcu   sa   kupovania   hlasov   počas   volieb vo výpovedi   uviedol: «Pán   sťažovateľ   mi   povedal,   že   pokiaľ   ho   budem   voliť,   dá   mi „dobrovoľnú“ prácu v obci.»

Svedok   Július   Hajtó   na   otázku   týkajúcu   sa   kupovania   hlasov   počas   volieb vo výpovedi uviedol: „Voľby prebehli podľa zákona a žiadna väčšia udalosť sa nestala, nikto mi žiadnu odmenu počas volieb neponúkal. Nemám vedomosť o kupovaní hlasov.“

Svedok   Juraj   Bartók   na   otázku   týkajúcu   sa   kupovania   hlasov   počas   volieb vo výpovedi uviedol: „Nikdy som sa nenechal ovplyvňovať nikým... Vôbec nemám žiadne vedomosti o tom, že by boli v obci kupované hlasy.“

Svedok   Karol   Puškár   na   otázku   týkajúcu   sa   kupovania   hlasov   počas   volieb vo výpovedi uviedol: „Všetko bolo v poriadku, ja som to videl tak. Odmenu za voľby, resp. za   voľbu   niektorého   z   kandidátov   mi   nikto   nesľuboval...   Nemám   žiadnu   vedomosť o kupovaní hlasov.“

Svedkyňa   Terézia   Dioszeghiová   na   otázku   týkajúcu   sa   kupovania   hlasov   počas volieb vo výpovedi uviedla: „Mne nikto nič neponúkol, ale môjmu druhovi áno, sťažovateľ pán   Titka   mu   ponúkol   50   €.   O   kupovaní   hlasov   starostom   v   obci   neviem.“ Na   otázku súvisiacu   s   kupovaním   na   úver   v   miestnom   obchode   v   deň   volieb   svedkyňa   uviedla: „Poviem pravdu. V deň volieb sme nepotrebovali nič kupovať na úver, pretože sme boli po podpore. Ale vždy keď kupujeme na úver, vždy to potom následne splatíme.“ Vo vzťahu k poskytovaniu tovaru na úver počas celého roka v miestnom obchode svedkyňa uviedla: „Áno, keď jeden dva dni pred podporou nám poskytnú potraviny na úver s tým, že im zaplatíme neskôr.“

Ústavný   súd   v   súvislosti   s   tvrdeným   „kupovaním   hlasov“   v   obci   považoval   za potrebné vypočuť aj Evu Kalánovú, manželku starostu, ktorá prevádzkuje v obci potraviny MINI ABC. Táto svedkyňa vo výpovedi odpovedala na otázky týkajúce sa prevádzkovania jej obchodu v obci, poskytovania potravín na úver ako odmeny za hlasovanie vo voľbách, konkurencie, resp. existencie ďalšieho obchodu s potravinami v obci, pričom vo vzťahu k týmto   skutočnostiam   uviedla: „Prevádzkujem   MINI   ABC   potraviny   v obci,   v   ktorých nezamestnávam nikoho. Prevádzkové hodiny MINI ABC potravín sú cez týždeň otvorené od 6.00 h do 13.00 h a od 15.00 h do 17.00 h. V deň volieb bola sobota a potraviny boli otvorené od 7.00 h do 13.00 h.

Je   obvyklé,   že   dávam   na   úver   niektorým   ľuďom   veci,   avšak   iba   pár   dní   pred podporou a v minimálnej čiastke.

Neviem   o   takýchto   skutočnostiach (sľubovanie   odmeny   za   hlasovanie,   pozn.). Obchod je moja záležitosť a voľby do toho nepatria.

Bola tu Jednota, tá zatvorila pred štyrmi rokmi, potom do priestorov Jednoty prišla iná   podnikateľka   p.   Sedláková,   ktorá   skončila   s   podnikaním   v   obci   v   apríli   2010.   To znamená, že už pol roka som v obci sama t. z. ako jediné potraviny tu fungujú tie naše, je tu taká slabá kúpyschopnosť obyvateľstva, že sa nám podľa nášho názoru neoplatí prenajímať priestory Jednoty na predávanie potravín.“

Sťažovateľ   v   rámci   príloh   k   sťažnosti   predložil   aj   vyhlásenie   Emila   Polláka zo 6. decembra 2010 ako dôkaz preukazujúci neprítomnosť jeho sestry Andrey Pollákovej v čase volieb konaných 27. novembra 2010 v obci Beša. Z jeho obsahu vyplýva, že Andrea Polláková sa v uvedenom čase zdržiavala vo Veľkej Británii.

III.

Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje   o   ústavnosti   a   zákonnosti   volieb   prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb   do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že podstatou zákonnosti volieb do orgánov   územnej   samosprávy   je   uskutočnenie   volieb   v   súlade   so   všetkými   dotknutými volebnými predpismi s právnou silou zákona (mutatis mutandis napr. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (mutatis mutandis napr. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).

Slobodná súťaž politických síl nachádza svoj výraz predovšetkým vo voľbách a je základným   predpokladom   fungovania   demokratického   štátu   (mutatis   mutandis   napr. PL. ÚS 19/98 alebo PL. ÚS 82/07).

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že len hrubé alebo závažné porušenie   alebo   opätovné   porušovanie   zákonov   upravujúcich   prípravu   a   priebeh   volieb môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Namietané neústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03).

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také porušenie zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb.   o   voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „volebný zákon“),   ktoré   už spochybňuje výsledky   volieb   a ktoré   odôvodnene vyvoláva pochybnosť   o   tom,   či   voľby   a   ich   výsledky   sú   prejavom   skutočnej   vôle   voličov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 82/07).

Ústavný   súd   už   judikoval,   že   je   to   predovšetkým   sťažovateľ,   ktorý   v   konaní o zákonnosti volieb znáša dôkazné bremeno v tom zmysle, že musí nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenie aj doložiť exaktnými dôkazmi (PL. ÚS 17/94).

Pokiaľ ide o tieto zásady a kritéria, ústavný súd posúdil, či sťažovateľom namietané skutočnosti svedčia o porušení citovaných ustanovení ústavy a volebného zákona.

A. Voľby starostu obce

Sťažovateľ   vo   svojej   argumentácii   namietal,   že   k   nezákonnému   priebehu   volieb starostu došlo v dôsledku toho, že:

- rodinní príslušníci odporcu „kupovali hlasy“ sociálne odkázaných obyvateľov obce Beša, t. j. poskytovali im odmenu za hlasovanie formou rozdávania potravín, alkoholických nápojov či prísľubu ich „úverovania“ v miestnom obchode patriacom manželke odporcu so zámerom získania hlasov v jeho prospech,

-   podľa   volebnej   dokumentácie   sa   volieb   mala   zúčastniť   aj   Andrea   Polláková v zozname   voličov   uvedená   pod   poradovým   číslom   187,   ktorá   sa   však   v   čase   volieb zdržiavala vo Veľkej Británii,

- z 9 hlasovacích lístkov vyhodnotených okrskovou volebnou komisiou ako neplatné, bolo 5 takých, na ktorých boli zakrúžkované poradové čísla oboch kandidátov na starostu a podľa   sťažovateľa   bol   jeden   z   týchto   krúžkov   dopísaný   dodatočne,   t.   j.   došlo k dodatočnému zneplatneniu týchto hlasovacích lístkov.

Na základe vykonaných dôkazov ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom navrhnutí a predvolaní svedkovia (Zuzana Juhászová, Helena Fenyešová, Štefan Juhász, Ján Fényes, Marek Mitera, Erika Nagy Miklósová, Gabriel Jáger, Jozef Szabó) svojimi výpoveďami nepotvrdili, že by v deň konania volieb boli nabádaní na účasť na nich a na odovzdanie hlasov v prospech odporcu ako kandidáta č. 1 za odmenu vo forme poskytnutia potravín, alkoholických nápojov či financií. Jeden zo svedkov síce potvrdil, že počul reči o „kupovaní hlasov“ v   obci,   avšak   žiaden   z   nich   nepotvrdil,   že   by   bol   priamym   účastníkom   tohto kupovania,   resp.   že   by   mu   odporca   chcel   poskytnúť   nejakú   odmenu,   resp.   výhodu s uvedeným zámerom.

Z výpovedí svedkov navrhnutých odporcom a predvolaných ústavným súdom (Mária Bajcerová, Attila   Sipos,   Július Hajtó, Juraj Bartók, Karol   Puškár, Terézia   Dioszegiová) vyplýva, že tovar   s možnosťou   jeho dodatočného zaplatenia,   t.   j.   „na úver“,   poskytujú občanom obce pred vyplatením sociálnych dávok v miestnom obchode počas celého roka. Keďže   voľby   sa   uskutočnili   v   krátkom   čase   po   vyplatení   sociálnych   dávok,   nebolo preukázané a   je   aj   málo   pravdepodobné,   že   by   v   čase   konania   volieb   mohla   byť táto okolnosť zneužitá zo strany rodinných príslušníkov odporcu s cieľom ovplyvniť hlasovanie. Uvedení svedkovia taktiež nepotvrdili, že by v rámci priebehu volieb došlo k akémukoľvek „kupovaniu hlasov“ zo strany odporcu.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   konštatuje,   že   vykonanými   dôkazmi   nebolo preukázané   tvrdenie   sťažovateľa,   že   došlo   ku   „kupovaniu   hlasov“   u   jednotlivých   ním navrhnutých svedkov v predmetnom konaní a ani u ďalších v konaní vypočutých svedkov.

Sťažovateľ v sťažnosti taktiež namietal, že z volebnej dokumentácie vyplýva aj účasť Andrey Pollákovej vo voľbách do orgánov samosprávy konaných 27. novembra 2010, avšak táto volička sa v uvedenom čase zdržiavala vo Veľkej Británii, a teda sa nemohla volieb zúčastniť.

Ústavný   súd   po   prekontrolovaní   volebnej   dokumentácie   v   uvedenej   súvislosti predovšetkým dvoch zoznamov voličov pre voľby do orgánov samosprávy obcí v roku 2010 (ďalej len „zoznamy voličov“), ktoré boli jej súčasťou, zistil, že počet voličov, ktorým boli odovzdané hlasovacie lístky, je v oboch zoznamoch identický (259). Účasť voličov bola okrskovou volebnou komisiou vyznačovaná krúžkovaním poradových čísel v zoznamoch voličov. Ako už bolo uvedené, na jednom zo zoznamov bola na piatej strane ako volička zúčastnená volieb zakrúžkovaná Andrea Polláková a nezakrúžkovaná Zuzana Polláková, na rozdiel   od   druhého   zoznamu   voličov,   na   ktorom   bola   zakrúžkovaná   Zuzana   Polláková a nezakrúžkovaná Andrea Polláková.

Z uvedenej skutočnosti je zrejmé, že pri evidovaní voličov zúčastnených vo voľbách došlo   k   zrejmej   nesprávnosti   pri   krúžkovaní   poradových   čísel   voličiek   s   rovnakým priezviskom.   Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   zistil,   že   vo   voličských   zoznamoch   je evidovaný rovnaký počet voličov účastnených vo voľbách, nemohla táto skutočnosť sama osebe spôsobiť odlišný volebný výsledok, t. j. v danom prípade išlo o omyl v evidencii voličov, nie o omyl spôsobený sčítaním platných hlasov odovzdaných vo voľbách starostu.

Sťažovateľ   v   rámci   svojej   argumentácie   ďalej   namietal   skutočnosť,   že   došlo k zneplatneniu hlasovacích lístkov, a to dodatočným zakrúžkovaním druhého z kandidátov na starostu na piatich hlasovacích lístkoch.

Ústavný súd v tejto súvislosti prekontroloval aj neplatné hlasovacie lístky pre voľby starostu.   Na piatich   hlasovacích   lístkoch   boli zakrúžkovaní obaja kandidáti na starostu, v dôsledku čoho boli tieto lístky vyhodnotené okrskovou volebnou komisiou ako neplatné. Sťažovateľ namietal okolnosť dodatočného zneplatnenia uvedených hlasovacích lístkov na základe   svojho „dôvodného   podozrenia“, ktoré   však   bez   označenia   alebo   predloženia relevantných   dôkazov   možno   považovať   len   za   jeho   špekulatívne   námietky   nemajúce právny   význam.   Sťažovateľom   tvrdenú   nezákonnú   manipuláciu   s   hlasovacími   lístkami napokon   nepreukázala   ani   ich   vizuálna   kontrola,   pri   ktorej   ústavný   súd   zistil,   že zakrúžkovanie   kandidátov   na   jednotlivých   hlasovacích   lístkoch   nebolo   vykonané   iným perom alebo viditeľne odlišným spôsobom.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že neexistujú dostatočné dôvody na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie pred ním a následné vyhlásenie volieb za neplatné, a preto sťažnosť v časti namietajúcej nezákonnosť volieb starostu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť odmietol.

B. Voľby do obecného zastupiteľstva

Pokiaľ sa sťažovateľ domáha vyhlásiť za neplatné okrem volieb starostu aj voľby do obecného zastupiteľstva, ústavný súd vychádzajúc z § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde konštatuje, že v tomto prípade mohla sťažnosť okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) podať aj politická strana, ktorá sa volieb zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom odvode najmenej 10 % voličov.

Z   obsahu   sťažnosti   ani   príloh,   ktoré   sú   k   nej   pripojené,   nevyplýva,   že   by   bol sťažovateľ   kandidátom   na   poslanca   pre   voľby   do   obecného   zastupiteľstva   (netvrdí   to napokon ani samotný sťažovateľ), a nemožno ho zaradiť ani medzi ďalšie taxatívne uvedené oprávnené osoby na podanie sťažnosti pre nezákonnosť uvedených volieb.

Vzhľadom na nedostatok procesnej legitimácie sťažovateľa na podanie sťažnosti pre nezákonnosť volieb do obecného zastupiteľstva ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. februára 2011