znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 66/2011-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 16. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. T., B., zastúpeného advokátkou JUDr. A. T., K., ktorou   namieta   neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   starostu   obce   Benkovce   konaných 27. novembra 2010, za účasti Ing. J. L., zastúpeného advokátom JUDr. S. K., V., a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. T. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 9. decembra 2010 doručené podanie Ing. J. T., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. A. T., K., označené ako „Sťažnosť“, ktoré podľa obsahu možno kvalifikovať ako sťažnosť podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „volebná sťažnosť“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Benkovce konaných 27. novembra 2010 (ďalej aj „voľby starostu“).

Z volebnej sťažnosti a volebnej dokumentácie, ktorú si ústavný súd na účely prípravy jej predbežného prerokovania vyžiadal, vyplýva, že na voľbách orgánov samosprávy obce Benkovce sa zúčastnilo 284 voličov z celkového počtu 409 voličov zapísaných do zoznamu voličov, pričom bolo odovzdaných 282 platných hlasovacích lístkov pre voľby starostu. Sťažovateľ získal 128 hlasov, t. j. viac než 10 % hlasov voličov. Za starostu obce bol zvolený Ing. J. L., B. (ďalej len „odporca“), ktorý vo voľbách získal 146 hlasov.

Sťažovateľ vo volebnej sťažnosti najmä uvádza: «Kandidát na starostu Obce Benkovce Ing. J. L. prostredníctvom troch agitátorov ponúkal nezamestnaným zamestnanie ako ho budú voliť (máme tým na mysli, že im ponúkal, že ich zamestná v rámci svojej novej pozície starostu hneď ako nastúpi do funkcie), preplatil cestovné náklady rómskym spoluobčanom, ktorý pracujú v ČR za to, že prídu a budú ho voliť   a   zároveň   vyplatil   5   EUR   pred   voľbami   prostredníctvom   ním   poverených   osôb. Navrhujeme vypočuť rómov P. G. a P. D., obaja bytom B. (obaja sa na voľby vrátili z ČR)... Predkladáme   prehlásenie   2   občanov   obce   Benkovce,   ktorí   o   vyššie   uvedených tvrdeniach majú vedomosť. Im samotným boli ponúkané peniaze, ak budú voliť Ing. J. L. (ide o prehlásenia B. P., B. a J. B., B., v ktorých sa uvádza, že odporca prostredníctvom nim poverených osôb ponúkal „rómom“ budúce zamestnanie, preplatenie cestovných nákladov osobám zamestnaným v Českej republike a 5 € za každý hlas).»

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho volebnej sťažnosti na ďalšie konanie a vykonaní dokazovania nálezom takto rozhodol:

„Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   vyhlasuje   voľby   na   starostu   Obce   Benkovce konané dňa 27. 11. 2010 za neplatné.“

Ústavný súd si ešte pred predbežným prerokovaním vyžiadal vyjadrenie odporcu k volebnej   sťažnosti.   Vo   vyjadrení   odporcu,   ktoré   bolo   ústavnému   súdu   doručené 23. decembra 2010, sa okrem iného uvádza:

«… Nesúhlasím s tvrdeniami pána Ing. J. T. uvedenými v jeho ústavnej sťažnosti zo dňa 7. 12. 2010. Nepravdivé sú tvrdenia sťažovateľa a takisto nepravdivé sú aj písomné vyhlásenia dvoch osôb, ktoré boli ako prílohy priložené k sťažnosti.

V prvom rade chcem uviesť, že je úplný výmysel resp. klamstvo to tvrdenie, aby som za odovzdanie volebného hlasu v komunálnych voľbách konaných 27. 11. 2010 ponúkal voličom nejaké výhody. Neponúkal som ani prísľub zamestnania, ani som neplatil za 1 hlas odmenu 5 €, ani som nikomu nezaplatil cestovné z ČR do miesta volieb.

Ďalej chcem uviesť, že som nemal ani žiadnu volebnú kampaň vo forme stretávania sa s občanmi voličmi. Moja celá volebná kampaň spočívala v napísaný dvoch listov, ktoré som v druhý deň trvania zákonom stanovenej volebnej kampane rozniesol do poštových schránok v domoch v Obci Benkovce. Nemal som ani jedno verejné stretnutie s voličmi, ani jeden volebný míting, neorganizoval som ani žiadne pohostenia.

Na ozrejmenie situácie chcem uviesť, že som bol vo volebných obdobiach 1990 až 2006, teda 16 rokov, nepretržite starostom Obce Benkovce, z čoho vyplýva, že som medzi mojimi   rodákmi   z   obce   Benkovce   známy,   nemusím   sa   im   predstavovať   ani   im   hovoriť o svojich prioritách alebo výsledkoch mojej práce pre túto obec. Z týchto dôvodov som celú moju volebnú kampaň vyriešil dvoma listami doručenými do poštových schránok v obci. Kópie listov prikladám v prílohe tohto vyjadrenia.

Nemal som ani žiadnych volebných agitátorov. Tvrdenia uvedené v sťažnosti sťažovateľa sú úplný výmysel. Obyvateľov obce P. G. a P. D., ktorých mená sa spomínajú v sťažnosti, poznám osobne. Nie je však pravdou, aby som im platil výdavky na cestovné z ČR do Benkoviec.

V tejto veci som aj oslovil menovaný pánov: P. D. a P. G., ktorých som oboznámil s obsahom sťažnosti sťažovateľa,   najmä stým,   že ich   mená sa   spomínajú   v sťažnosti ako prípadní svedkovia vymyslených nekalých konaní. Obaja menovaní mi potvrdili, že aj podľa ich názoru sa jedná o číry výmysel a svoje hodnotenie takýchto obvinení spísali aj do písomného   čestného   vyhlásenia   zo   dňa   22.   12.   2010,   ktoré   týmto   súdu   v   origináli predkladám v prílohe tohto vyjadrenia.

K   tvrdeným   vyplácaniam   cestovného   a   finančnej   odmeny   chcem   uviesť,   že   som starobný dôchodca počas posledných 4 rokov, a poberám iba starobný dôchodok, ktorý je vo výške cca 600 € mesačne. Moja manželka je zamestnankyňa Obce J., kde poberá čistý mesačný zárobok   vo   výške   cca 400   €.   Ak by   mali byť   výmysly v   sťažnosti sťažovateľa pravdivé, musel by som pri získaní 146 hlasov vo voľbách zaplatiť za tieto hlasy sumu 730 €. Takéto výdavky by som ani nemal pri svojom starobnom dôchodku možnosť uhradiť. Moja účasť ako kandidáta v komunálnych voľbách bola otázna, nebol som si vôbec istý, ako dopadne moja kandidatúra. Nebol som vôbec bytostne nastavený na to, aby som za každú cenu vyhral voľby na starostu. S víťazstvom som pri svojom pesimizme skôr ani nepočítal, na rozdiel od sťažovateľa, ktorý už mal pripravené oslavy svojho znovuzvolenia, ktoré sa však napokon nerealizovalo.

K doručeným písomným vyhláseniam dvoch svedkov chcem uviesť, že aj B. P. aj J. B. sú príbuzní sťažovateľa. Sťažovateľ je krstným otcom detí pána B., teda sú kmotrovci, a pani P. je dcéra švagrinej sťažovateľa - pani M. S. Tvrdenia uvedené vo vyhláseniach menovaných   dvoch   svedkov   preto   považujem   ako   splnenie   „rodinnej   povinnosti“ menovaných voči sťažovateľovi, kedy uprednostnia rodinný vzťah pred pravdou.

Bolo by veľmi nelogické, aby kandidát na starostu, ktorý by chcel ponúkať výhody výmenou   za   odovzdanie   hlasu   vo   voľbách,   by   takéto   nekalé   výhody   ponúkal   práve príbuzným   svojho   protikandidáta,   ktorí   by   to   ihneď   oznámili   svojmu   príbuznému (protikandidátovi)...

Vo   vecnej   rovine   chcem   namietať   presvedčivosť   dvoch   predložených   vyhlásení, pretože neobsahujú ani jeden konkrétny údaj, ani jedno meno údajne mnou nasadených osôb (agitátorov), ani jedno meno osoby ktorým malí byť ponúkané údajné výhody. Ako neurčité sa stávajú takéto vyhlásenia aj nedôveryhodnými...

Na   základe   všetkých   vyššie   uvedených   skutočností   záverom   opakujem   s   plnou vážnosťou,   že   som   žiadne   tvrdené   praktiky,   ponuky,   odmeňovania   nevykonával.   Sú   to nepravdivé obvinenia. Zvažujem, že za vyslovené krivé obvinenia budem iniciovať trestné konania voči osobám šíriacim o mne nepravdivé osočovania...»

K   vyjadreniu   odporcu   boli   priložené   čestné   vyhlásenie   P.   D.,   B.,   a P.   G.,   B. (obyvateľov obce, ktorých sťažovateľ navrhol vypočuť), čestné vyhlásenie J. B., B., ako aj čestné vyhlásenie podpísané 31 obyvateľmi obce Benkovce.

V čestnom vyhlásení P. D. a P. G. sa okrem iného uvádza:„1.   Na   voľby   do   samosprávy   sme   sa   dostavili   dobrovoľne.   Prišli   sme   domov z dôvodu nedostatku práce. Nie je pravda, že nám cestu preplatil Ing. J. L...

2. Nie je pravda, že sme mali od Ing. J. L. sľúbené zamestnanie po jeho nástupe do funkcie starostu obce.

3. Nie je pravda, že sme dostali po 5 eur od Ing. J. L. za hlasovanie v jeho prospech. Naopak máme vedomosti o tom, že v čase volebného moratória... robil Ing. J. T. volebnú agitáciu...“

V čestnom vyhlásení J. B. je okrem iného uvedené: „... čestne prehlasujem, že som nič vlastnoručne nenapísal:

- o uplácaní naších spoluobčanov, aby prišli k voľbám,

- o preplácaní ciest z Českej republiky ku skupovaniu hlasov po 5 €

- a sľubu o zamestnanosti. Neuvedomoval som si dôsledky a možnosti zneužitia mojej osoby k napadnutiu volieb v našej obci. Týmto sa ospravedlňujem dotknutým osobám za vzniknuté nedorozumenie.“

V čestnom   vyhlásení   podpísanom   31 obyvateľmi   obce Benkovce   je okrem   iného uvedené:

„My,   dolepodpísaní   občania   Rómskej   národnosti   v   obce   Benkovce...   sme   sa dobrovoľne, vedome, rozhodli ohradiť voči sťažnosti napísanej Ing. J. T., ktorý nás použil ako nástroj na obvinenie Ing. J. L. Čestne prehlasujeme, že

1.   Ing.   J.   L.   nám   nevyplácal   žiadne   peniaze.   Tieto   peniaze   nám   nesľúbil   a ani nevyplácal prostredníctvom ním poverených osôb, tak ako tvrdí vo svojej sťažnosti Ing. J. T.

2. Ing. J. L. nám neponúkal zamestnanie po nástupe do funkcie starostu obce sám ani prostredníctvom agitátorov.

3. Ing. J. L. nevyplatil žiadne cestovné náklady pre p. P. G. a p. P. D...“

V   reakcii   na   vyjadrenie   odporcu   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   v   podaní z 12. januára 2011 okrem iného uviedla:

«... Ing. L. ako uvádza „oslovil“ nami uvedených pánov D. a G., ktorých oboznámil s obsahom   sťažnosti,   čím   ich   podľa   nášho   názoru   znovu   ovplyvňoval   a naviedol   ich   na spísanie čestného prehlásenia...

Toto konanie Ing. L. považujeme za minimálne zarážajúce, a ide zo strany Ing. L. o opakované ovplyvňovanie svedkov (voličov)...

V sťažnosti sme neuviedli mená osôb, ktorým mali byť ponúkané výhody (okrem 2), z dôvodu, že Ing. L. týchto ľudí manipuluje a ovplyvňuje, ako je to možné vidieť pri 2 nami uvedených menách. Ide o rómskych občanov obce, ktorí sú ľahko ovplyvniteľní.»

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje   o   ústavnosti   a   zákonnosti   volieb   prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb   do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ustanovenia zákona o ústavnom súde o predbežnom prerokovaní návrhu sa vzťahujú aj na volebné sťažnosti, pri predbežnom prerokúvaní ktorých ústavný súd preskúmava, či spĺňajú všeobecné a osobitné náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či neexistujú dôvody na ich odmietnutie vymedzené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že sťažnosť pre neústavnosť alebo nezákonnosť do orgánu miestnej samosprávy môže podať okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ preukázal, že vo voľbách starostu obce získal viac   než   10   %   hlasov   voličov,   a   preto   je   aktívne   legitimovaný   na   podanie   volebnej sťažnosti. Keďže volebná sťažnosť spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti, ústavný súd sa pri jej predbežnom prerokovaní sústredil na preskúmanie jej opodstatnenosti.

1. Všeobecné východiská pre predbežné prerokovanie volebných sťažností

Voľby   sú   všeobecne   akceptovaným   demokratickým   prostriedkom   pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi, t. j. osobami oprávnenými voliť podľa príslušných volebných prepisov.

Z   čl.   129   ods.   2   ústavy   vyplýva   oprávnenie,   ako   aj   povinnosť   ústavného   súdu preskúmavať na základe volebných sťažností tak ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných volieb.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   základných   práv zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva. Ústava   garantuje   všetkým   oprávneným   voličom   voliť   svojich   zástupcov   do   voľbami kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom, resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričom garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie tajným   hlasovaním   (čl.   30   ods.   3   ústavy).   Zároveň   ústava   garantuje   predovšetkým prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30 ods. 1 druhá veta ústavy), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie poslanca   obecného   zastupiteľstva   za   rovnakých   podmienok   [pasívne   volebné   právo (PL. ÚS 20/2011, m. m. PL. ÚS 18/07)].

Pod   zákonnosťou   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   treba   rozumieť uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou zákona (m. m. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry ústavného   súdu   zistená   nezákonnosť   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   musí   byť v príčinnej   súvislosti   s   takým   následkom   porušenia   práv   dotknutých   osôb,   ktoré   je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (PL. ÚS 20/2011, m. m. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd   a   jej   výklad   a   používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať   slobodnú   súťaž politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Citované   ustanovenie   ústavy   má   priamu spojitosť   so   všetkými   politickými   právami   vyjadrenými   v   ústave   a   svojou   povahou ovplyvňuje   formovanie   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž politických   síl   nachádza   svoje   vyjadrenie   predovšetkým   vo   voľbách   a   je   základným predpokladom   a   podmienkou   fungovania   demokratického   štátu   (m.   m.   PL.   ÚS   19/98, PL. ÚS 82/07).

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby za neplatné,   b)   zrušiť   napadnutý   výsledok   volieb,   c)   zrušiť   rozhodnutie   volebnej   komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, d) sťažnosť zamietnuť.

Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou len vtedy, ak k porušeniu volebného zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné   porušenie,   prípadne   opätovné   porušenie   zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Nie každé porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel   a   zmysel   volebného   zákona,   ako   aj   na   princípy   volebného   práva   uznávané spoločenstvom   demokratických   štátov.   Neplatnosť   volieb   alebo   voľby   kandidáta   môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb   a   ktoré   odôvodnene   vyvoláva   pochybnosť   o   tom,   či   voľby   a   ich   výsledky   sú prejavom skutočnej vôle voličov (PL. ÚS 20/2011).

Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie zákonov upravujúcich   organizáciu   a priebeh   volieb, príp.   zákonov   bezprostredne   s nimi súvisiacich, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 73/07). Dôležitým   komponentom   volebného   súdnictva   je   teda   zisťovanie   intenzity   volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

Súčasťou   zákonom   predpísaných   náležitostí   volebnej sťažnosti sú   aj dôvody,   pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných ustanovení volebných predpisov [v tomto prípade podľa § 45 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej   len   „volebný   zákon“)],   platí   prezumpcia   ich   ústavnosti   a   zákonnosti,   ktorá   platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodne inak ako zamietnutím volebnej sťažnosti. Preto je na   sťažovateľovi,   aby   v   záujme   prijatia   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   (pri   predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne,   prípadne   aspoň   vysoko   pravdepodobné   a   zároveň   sú   spôsobilé   preukázať   tak intenzívne porušenie zákona o voľbách, ktoré by odôvodňovalo záver o inom legitímnom výsledku volieb, než bol uverejnený (m. m. PL. ÚS 3/2010).

Vychádzajúc z uvedených zásad a kritérií ústavný súd pri predbežnom prerokúvaní posudzoval, či by jednotlivé námietky sťažovateľa uvedené vo volebnej sťažnosti v prípade ich   preukázania   mohli   či   už   jednotlivo   alebo   spoločne   vytvoriť   reálne   predpoklady na uplatnenie právomoci ústavného súdu podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde, t. j. vyhlásiť voľby starostu neplatné. Ústavný súd teda posudzoval, či neexistujú dôvody na odmietnutie volebnej sťažnosti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

2. K jednotlivým námietkam sťažovateľa

Z volebnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta

a)   že   odporca   ponúkal   v prípade,   ak   bude   zvolený   za   starostu,   nezamestnaným voličom zamestnanie,

b) že odporca prostredníctvom iných osôb vyplácal „rómom“, ktorí prišli voliť, 5 €,

c)   že   odporca   preplatil   cestovné   náklady   rómskym   spoluobčanom,   ktorý   pracujú v Českej republiky, ak ho prídu voliť.

Pokiaľ   ide   o   prvú   námietku   sťažovateľa   týkajúcu   sa   prísľubu   zamestnania   pre voličov, ktorí sú nezamestnaní po nástupe do funkcie starostu, ústavný súd konštatuje, že v podobe, v akej je táto námietka formulovaná vo volebnej sťažnosti (pozri časť I tohto uznesenia), je z hľadiska posudzovania ústavnosti a zákonnosti volieb irelevantná, keďže ide o tvrdenie o aktivitách odporcu, ktoré nepresahujú rámec štandardnej volebnej agitácie a ktoré   uplatňujú   v   zásade   všetci   kandidáti   na   volené   funkcie   v   orgánoch   územnej samosprávy, pričom ide o námietku, ktorá nesignalizuje porušenie volebného zákona.

Druhá námietka sťažovateľa je založená na tvrdení,   že odporca „kupoval hlasy“ voličov   hlásiacich   sa   k   rómskemu   etniku.   Obdobný   charakter   má   i   ďalšia   námietka sťažovateľa,   keďže   aj   tvrdenie   o   tom,   že   odporca   preplatil   cestovné   náklady voličom pracujúcim v Českej republike preto, aby ho prišli voliť, má charakter tvrdenia o poskytnutí „protihodnoty“, t. j. aj v tomto prípade ide v podstate o „kupovanie hlasov“.

Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už viackrát zdôraznil, že tzv. kupovanie hlasov voličov považuje za najzávažnejšie porušenie pravidiel volebnej kampane, pretože ide   o   aktivitu   na   získanie   voličských   hlasov   počas   volieb,   ktorá   zasahuje do   samotnej podstaty   volebného (aktívneho či   pasívneho)   práva   zaručeného   v čl.   30 ústavy.   Takéto obmedzenie nesie so sebou také veľké nebezpečenstvo pre slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, že od ústavného súdu vyžaduje veľmi prísne posúdenie (napr. PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 38/07, PL. ÚS 64/07). Podľa názoru ústavného súdu poskytovanie „protihodnoty“ za hlasovanie vo voľbách je protiústavné, lebo účelom aktívneho volebného práva je možnosť účasti na správe vecí verejných, a nie bezprostredný materiálny prospech (PL. ÚS 6/06).

Uvedené právne názory ústavný súd nespochybňuje ani pri predbežnom prerokovaní volebnej sťažnosti sťažovateľa, zároveň však pripomína svoj ustálený právny názor, podľa ktorého   v   konaní   o   volebných   sťažnostiach   znáša   dôkazné   bremeno   sťažovateľ   v   tom zmysle, že musí neústavnosť a nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenia aj doložiť exaktnými dôkazmi (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 119/07 atď.).

Sťažovateľ   v   danom   prípade   preukazoval   svoje   tvrdenie   o   kupovaní   hlasov vyhláseniami   dvoch   obyvateľov   obce.   Odporca   toto   tvrdenie   sťažovateľa   vo   svojom vyjadrení k volebnej sťažnosti spochybňuje jednak s poukazom na svoje sociálne pomery, ktoré mu zjavne neumožňujú (podľa jeho tvrdenia) vynaložiť náklady na kupovanie hlasov, ako aj s poukazom na to, že sťažovateľom označené osoby sú jeho príbuznými, a preto považuje   predložené   vyhlásenia   len   za   plnenie „rodinnej   povinnosti“.   Navyše,   jeden zo sťažovateľom označených obyvateľov obce (J. B.) v čestnom vyhlásení predloženom ústavnému súdu berie svoje predchádzajúce vyhlásenie späť, keď tvrdí, že nič vlastnoručne nenapísal o kupovaní hlasov a bol len zneužitý pre účely napadnutia výsledkov volieb. Tvrdenia   sťažovateľa   o   kupovaní   hlasov   vážne   spochybňuje   aj   čestné   vyhlásenie 31 obyvateľov obce hlásiacich sa k rómskemu etniku (pozri časť I tohto uznesenia) a tiež dvoch obyvateľov obce Benkovce, ktorých sťažovateľ navrhol vypočuť ako svedkov.

Ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľa týkajúcimi sa kupovania hlasov pripomína, že jeho funkcia v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak   extenzívne,   že by mal iba   na základe špekulatívne formulovaných,   resp. nedostatočne   podložených   námietok   a   vo   svojej   podstate   nepreskúmateľných   tvrdení sťažovateľa   podrobne   rekonštruovať   celý   volebný   proces   vrátane   priebehu   volebnej kampane   (m.   m.   PL.   ÚS   3/2010,   PL.   ÚS   20/2011).   Ústavný   súd   má   síce   v   konaní vo volebných veciach (na rozdiel od iných typov konaní pred ústavným súdom) postavenie „skutkového súdu“, t. j. súdu, ktorý nerozhoduje len na základe dokumentácie a skutkových tvrdení   predložených   účastníkmi   konania,   ale   súdu,   ktorý   môže   na   účely   objektívneho zisťovania   skutkového   stavu   vykonať   aj   dokazovanie   v   prípadoch,   ak   to   považuje   za potrebné a účelné v záujme preukázania skutkových tvrdení účastníkov konania. Zároveň treba   ale   pripomenúť,   že   ani   v   konaní   vo   volebných   veciach   ústavný   súd   nie   je „vyšetrovacím   orgánom“,   ktorý   zisťuje   (môže   zisťovať)   skutkový   stav   metódami a spôsobmi charakteristickými pre prácu orgánov činných v trestnom konaní. Jeho úlohou je predovšetkým   zvážiť   hodnovernosť   a   preukázateľnosť   tvrdení   sťažovateľa   v   kontexte s ďalšími   konkrétnymi okolnosťami posudzovanej   veci   a na tom   základe   rozhodnúť,   či vykoná vo veci aj ďalšie dokazovanie, alebo vyvodí v predmetnej veci právne závery len na základe tvrdení predložených účastníkmi konania.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd na preukázanie jeho tvrdení vypočul dvoch ním   označených   obyvateľov   obce,   z   ktorých   obaja   prostredníctvom   už   predloženého čestného   vyhlásenia   popierajú   tvrdenia   sťažovateľa   a naopak   ho   obviňujú   z porušenia volebného   moratória.   Za   daných   okolností   ústavný   súd   nepovažuje   za   účelné   vykonať dokazovanie   výsluchom   sťažovateľom   označených   osôb   o   to   viac,   že   sám   sťažovateľ označuje tieto osoby za „ľahko ovplyvniteľné“.

3. Závery

Vychádzajúc z dosiaľ uvedeného ústavný súd konštatuje, že námietky formulované vo volebnej sťažnosti sú zjavne nedostatočné na to, aby ústavný súd mohol v kontexte so všeobecnými   východiskami,   ktoré   uplatňuje   pri   predbežnom   prerokovaní   volebných sťažností, rozhodnúť o jej prijatí na ďalšie konanie, pretože ich dôkazná hodnota zjavne nepostačuje na to, aby ústavný súd mohol v ďalšom štádiu konania v súlade s návrhom sťažovateľa uplatniť svoju právomoc podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde, t. j. vyhlásiť voľby starostu obce Benkovce konané 27. novembra 2010 za neplatné.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o   ústavnom   súde   odmietol   volebnú   sťažnosť   sťažovateľa   z   dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2011