znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 66/07-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 16. mája 2007 o žiadosti   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   o vydanie   súhlasu   na   trestné stíhanie sudcu Okresného súdu Veľký Krtíš JUDr. S. C., V., podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy Slovenskej   republiky   s poukazom   na ustanovenie   §   74e   ods.   2   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov, ustanovenie § 231 písm. j) Trestného poriadku a ustanovenie § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov takto

r o z h o d o l :

Ústavný súd Slovenskej republiky   o d o p i e r a   súhlas na trestné stíhanie sudcu Okresného   súdu   Veľký   Krtíš   JUDr.   S.   C.,   V.,   pre   opakovaný   trestný   čin   zneužívania právomoci   verejného   činiteľa   podľa   § 158   ods.   1   písm.   a)   Trestného   zákona   v znení neskorších predpisov a trestných činov ohovárania podľa § 206 ods. 1 a 2 Trestného zákona v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2005 pre skutky uvedené v žiadosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. k. VII Gv 152/04-47 zo 14. novembra 2006.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. novembra 2006 doručená žiadosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) č. k. VII Gv 152/04-47 zo 14. novembra 2006, ktorou podľa čl. 136 ods. 3 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“), ustanovenia   §   74e   ods.   2   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“), ustanovenia   §   231   písm.   j)   Trestného poriadku a ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) žiadal o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu Okresného súdu Veľký Krtíš JUDr. S. C., V. (ďalej len „sudca“ a „okresný súd“), pre opakovaný trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v znení neskorších predpisov a trestných činov ohovárania podľa   §   206   ods.   1   a   2   Trestného   zákona   v znení   neskorších   predpisov   účinného do 31. decembra 2005, na tom skutkovom základe:

«- sudca Okresného súdu vo Veľkom Krtíši v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech,   v   presnejšie   nezistenej   dobe   a   čase   od   dňa   26.   03.   1993   vydal   pod   sp.   zn. D 524/84-20 opravné rozhodnutie o dedičstve s vyznačeným dátumom vyhotovenia 26. 03. 1993, a to bez toho, aby bolo vydanie takého rozhodnutia iniciované návrhom niektorého z účastníkov dedičského konania, alebo iným zjavným podnetom v dedičskej veci vedenej na Štátnom notárstve vo V. pod sp. zn.: D 524/84, po poručiteľovi P. V. (...), pričom spisový materiál s týmto rozhodnutím bol tiež súčasťou spisu dedičského konania po tom istom poručiteľovi vedenom na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši pod sp. zn. 3 D 922/96, ktorú vec mal ako zákonný sudca pridelenú, predmetné rozhodnutie menilo výrokovú časť pôvodného rozhodnutia v podieloch dedených nehnuteľností, bolo doručené len jednej z dvoch dedičiek a napriek tomu sa na ňom vyznačila právoplatnosť dňa 18. 04. 1993, čo je všetko zjavne v rozpore s viacerými ustanoveniami O.   s.   p.,   pričom   opravným   rozhodnutím   získavajú neoprávnený prospech právne nástupkyne po jednej z dedičiek, ktoré odpredali predmet dedenia - nehnuteľnosti   takto priznané vo väčšom ako pôvodne dedenom rozsahu, pričom tento neoprávnený prospech zatiaľ nebol vyčíslený v konkrétnej výške.

Pôvodné   dedičské   konanie   bolo   právoplatne   skončené   29.   11.   1984   a   opravné rozhodnutie vydal až 26. 03. 1993. Teda po uplynutí vyše 9 rokov. Na vydanie opravného uznesenia nebol v spise žiaden doklad iniciujúci opravu pôvodného rozhodnutia. Nebolo zrejmé, v čom spočívala chyba pôvodného rozhodnutia, ktorú bolo treba napraviť. Neboli zistené chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. Tiež opravné uznesenie nedoručil všetkým účastníkom konania. Takto postupoval v rozpore s ustanovením § 164 O. s. p.

Sudca   porušil   ustanovenie   §   2   O.   s.   p.,   keďže   svojvoľnou   opravou   pôvodného rozhodnutia,   úmyselným   nedoručením   opravného   rozhodnutia   znevýhodnil   ďalšieho účastníka konania - krátením jeho podielu na dedičstve.

(...)

- ten istý sudca Okresného súdu vo Veľkom Krtíši ako v predchádzajúcom skutku v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech, spísal dňa 06. 09. 1999 zápisnicu, ktorú ako zákonný sudca konajúci vo veci založil do spisu dedičského konania sp. zn. 3 D 597/93 po poručiteľovi A. M., rod. Č. (...), pričom z tejto zápisnice, tak ako bola zaprotokolovaná, vyplývalo prehlásenie účastníka konania pred súdom, že ako dedička berie celkom späť odvolanie smerujúce proti uzneseniu sp. zn. 3 D 597/93-67 zo dňa 04. 09. 1998, podané súdu   dňa   30.   09.   1998   s   doplnením   o   dôvody   dňa   17.   11.   1998,   na   tejto   zápisnici sa nachádza   pravdepodobne   sfalšovaný   podpis   dedičky,   ďalej   dňa   05.   06.   2000   spísal úradný záznam o tom, že tiež právny zástupca dedičky pred súdom prehlásil, že dedička berie   predmetné   odvolanie   celkom späť,   čo sú v   oboch   prípadoch   v spise deklarované prehlásenia v rozpore so skutočným stavom veci a dedička ani nebola na súde pri spisovaní zápisnice prítomná, taký postup je zjavne v rozpore s viacerými ustanoveniami O. s. p. a neskôr   v   dôsledku   takto   vyhotovených   písomností   došlo   uznesením   Krajského   súdu v Banskej   Bystrici   zo   dňa   21.   11.   2000,   sp.   zn.   13 Co 2656/2000-84   k   zastaveniu odvolacieho konania v predmetnej dedičskej veci, čo bolo v prospech vnuka poručiteľky, ktorému sa priznalo vlastnícke právo z dedenia na väčší podiel, resp. na celý predmet dedenia, pričom neoprávnený prospech doposiaľ nebol presne vyčíslený.

Sudca postupoval v rozpore s ustanovením § 2 O. s. p., keďže svojím postupom znevýhodnil ďalšieho účastníka konania - krátením jeho podielu na dedičstve.

(...)

- sudca Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, v bližšie nezistenom čase a mieste dňa 21. 01. 2003 vo V. napísal list adresovaný na Ministerstvo spravodlivosti SR Bratislava, ktorý tiež adresuje viacerým štátnym orgánom a inštitúciám na vedomie, konkrétne Úradu pre štátnu službu SR   Bratislava,   k   rukám predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici, Súdnej rade SR, dozorovému prokurátorovi pre boj s korupciou na Generálnu prokuratúru SR,   na   Vládu   SR   -   odbor   boja   proti   korupcii   a   túto   podpísanú   písomnosť   minimálne na Krajský   súd   v   Banskej   Bystrici   aj   zaslal,   pričom   list   obsahuje   nepravdivé   tvrdenia, že predseda Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, JUDr. M. R. spôsobil na tamojšom súde nezákonný   stav   tým,   že   bez   povšimnutia   dovolil   a   toleruje,   aby   jeho   manželka   Ľ.   R. absolvovala prípravu na miesto v štátnozamestnaneckej službe ako vyššia súdna úradníčka, že tento stav je známy aj ostatným sudcom a pracovníkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, pričom tieto tvrdenia sú v rozpore so skutočným stavom veci, uvedené miesto v čase napísania   listu   nebolo   vôbec   obsadené   a tieto   oznámené   nepravdivé   údaje   sú   svojim charakterom   spôsobilé   značnou   mierou   ohroziť   vážnosť   predsedu   tamojšieho   súdu JUDr. M. R. u spoluobčanov, najmä poškodiť ho v zamestnaní.

(...)

-   sudca   Okresného   súdu   vo   Veľkom   Krtíši   v   úmysle   spôsobiť   inému   škodu na právach,   dňa   11.   04.   1996   dal   spísať   na   súde   zápisnicu   z   informatívneho   výsluchu účastníka   dedičského   konania,   ktorý   si   proti   rozhodnutiu   sp.   zn.   3   D   391/95-34   podal odvolanie   a   predmetnú   zápisnicu   nechal   založiť   do   spisu   dedičského   konania   sp.   zn. 3 D 391/95   po poručiteľovi   A.   N.,   rod.   K.   (...),   v ktorej   veci konal   ako   zákonný sudca, pričom do tejto zápisnice už v neprítomnosti osoby účastníka dedičského konania doplnil obsah v rozsahu dva odseky nad podpisom účastníka, takže zápisnica deklarovala iný ako skutočný stav veci, čo je konaním zjavne v rozpore s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a následkom toho Krajský súd v Banskej Bystrici ako druhostupňový súd v presne nezistený deň odvolacie konanie zastavil rozhodnutím doposiaľ nezistenej spisovej značky, čo bolo k materiálnej škode na právach účastníka J. K. (...).

(...)

- sudca Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, v presnejšie nezistenom čase a mieste poskytol rozhovor redaktorovi denníka N., ktorý bol následne podkladom pre uverejnenie článku vo vydaní tohto periodika zo dňa 19. marca 2001 s názvom „Sudca C. nerozhodol po vôli nadriadených a prišiel o postavenie“, kde tento sudca redaktorovi oznámil nepravdivé údaje v tom zmysle, že prednosta Okresného úradu V. JUDr. B. B. a predseda Okresného súdu vo Veľkom Krtíši JUDr. M. R. sa osobne angažovali za dosiahnutie nezákonného výmazu pozemkov z listu vlastníctva, čo znamená, že občianka K. F. mohla bez rozhodnutia súdu   stratiť   vlastnícke   práva,   čo   v   právnom   štáte   neexistuje   a   že   prepojenie   je v tejto záležitosti   zrejmé,   pričom   tieto   tvrdenia   sú   v   rozpore   so   skutočným   stavom   veci   a ako nepravdivé   údaje   sú svojim   charakterom   spôsobilé   značnou   mierou   ohroziť   vážnosť prednostu   Okresného   úradu   vo   V.   a   predsedu   Okresného   súdu   vo   Veľkom   Krtíši u spoluobčanov, najmä poškodiť ich v zamestnaní.»

Sudca sa k veci vyjadril písomne podaniami z 27. novembra 2006 a 3. januára 2007. V podaní z 27. novembra 2006 uviedol, že:

„Je   zarážajúce,   že   od   29.   6.   2001.   kedy   mi   bolo   vznesené   obvinenie   vo   veci ČVS: KÚV-25/OVEK-2001 nedokázali orgány činné v trestnom konaní trestnú vec uzavrieť. Od začiatku trestného stíhania poukazujem na to, že som obviňovaný za vyslovený právny názor v rozhodovacej činností sudcu. Zákon pritom nedovoľuje sudcu stíhať za jeho rozhodovanie, inak by došlo k zásahu do sudcovskej nezávislosti.

Ešte   zarážajúcejšie   vyznieva   tá   skutočnosť,   že   generálny   prokurátor   sa   rozhodol podať žiadosť o udelenie súhlasu na moje trestné stíhanie za údajné ďalšie skutky, ktorých som sa mal dopustiť ako sudca a teda by som bol opäť perzekvovaný za vyslovený právny názor. Už v priebehu dokumentovania vo veci ČVS: KÚV-25/OVEK-2001 som bol v roku 2003   vypočutý   ako   svedok   vo   veci   pod   ČVS:   KÚJP-7/OVEK-2003   vo   vzťahu k dokumentovaniu celkovo štyroch skutkov.

Podklady   pre   dokumentačnú   činnosť   bývalého   vyšetrovateľa   P.   F.   pravidelne obstarával   nezákonným   spôsobom   JUDr.   M.   R.,   bývalý   predseda   Okresného   súdu vo Veľkom Krtíši, ktorý vykonával nezákonné zápisničné výsluchy so zamestnancami súdu.

Po podaní mojej svedeckej výpovede do veci KÚJP-7/OVEK a vykonaní ďalších dôkazov mal vyšetrovateľ vec za presvedčujúco zdokumentovanú bez toho, aby bol dospel k záveru požiadať vec dozorujúceho prokurátora o postup pri zbavovaní imunity pre moje trestné stíhanie.

Ako priamu príčinu zmeny postoja vyšetrovateľa vo veci KÚJP-7/OVEK vyvolalo mnou podané trestné oznámenie na vyšetrovateľa P. F. zo dňa 26. 10. 2005. Ním dotknutý vyšetrovateľ namiesto toho, aby vo veci KÚV-25/OVEK-2001 konal a v snahe zakryť svoju trestnú činnosť začal trestné stíhanie vo veci.

Podľa   správy   KR   PZ,   ÚJaKP   v   Banskej   Bystrici   zo   dňa   7.   11.   2006 čp KRP-1546/JKP-2006 k sp. zn. II. ÚS 325/06-14 zo dňa 24. 10. 2006 sa dokumentuje 5 skutkov vo vzťahu k veci KÚJP-7/OVEK.

Na základe listinných dôkazov z roku 2003 ako napr. Uznesenie KÚJP PZ v Banskej Bystrici, ČVS: KÚJP-7/OVEK-2003 z 16. 5. 2003, Uznesenie KÚJP PZ v Banskej Bystrici, ČVS:   KÚJP-7/OVEK-2003   z   9.   6.   2003   sa   môžem   len   domnievať   (nakoľko   mi   nebolo umožnené nahliadnuť do spisu), že sa jedná o tieto skutky:

1) 3 D 597/93 OS Veľký Krtíš po poručiteľke A. M. (...). Rozporujúci úkon späťvzatia odvolania,   ktorý   učinil   jej   právny   zástupca   JUDr.   Pavol   Vrška.   Tento   sám   nikdy nespochybnil, že učinil tento úkon v mene mandantky. Len vyšetrovateľ P. F. ho kladením sugestívnych   a   kapcióznych   otázok   nútil   k   vypovedaniu   na   vopred   naformulovanej odpovede.

2) List adresovaný na MS SR a iné inštitúcie, ktoré som upozornil na to, že predseda OS V. Krtíš JUDr. M. R. si v rozpore so zákonom o štátnej službe zaradil svoju manželku Ľudmilu R. tiež zamestnankyňu okresného súdu do prípravy na miesto štátnozamestnaneckej služby   na   post   vyššej   súdnej   úradníčky.   Učinil   som   to   na   podnet   ostatných   sudcov okresného súdu, ktorí chceli zostať v anonymite.

Vo vzťahu k tomuto skutku sa proti mne viedlo aj disciplinárne konanie na návrh predsedu okresného súdu zo dňa 28. 1. 2003. Vec bola zapísaná na NS-DS SR pod sp. zn. 2 Ds 23/04 a v odvolacom konaní mala sp. zn. 2 Dso 4/05. Rozhodnutím Najvyššieho súdu - Disciplinárneho súdu SR zo dňa 17. 3. 2005 v sp. zn. 2 Ds 23/04 som bol podľa § 129 ods. 4 zák. č. 385/2000 Z. z. oslobodený spod návrhu na začatie disciplinárneho konania.

Podľa   §   150   ods.   2   zák.   č.   385/2000   Z.   z.   v   znení   neskorších   predpisov na disciplinárne konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu (Trestný poriadok), ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné. Tá skutočnosť, že o tomto skutku už raz súd právoplatne v disciplinárnom konaní, ktoré sa spravuje primerane trestným poriadkom rozhodol zakladá zákonnú prekážku tzv. res iudicata pro veritate accipitur.

Týmto   právnym   záverom   sa   predkladateľ   žiadosti   o   udelenie   súhlasu   na   trestné stíhanie   nespravoval,   hoci   v   spise   musí   byť   listinný   dôkaz   o   súbežne   vedenom disciplinárnom konaní, čo je zjavným porušením práva.

3) D 524/84 OS Veľký Krtíš po poručiteľovi P. V. (...). Vydanie opravného uznesenia na základe ktorého sa menila jeho výroková časť. Takýto postup býval štandartným v tých dedičských veciach, kedy sa listiny vracali súdu ako nespôsobilé záznamu podľa § 8 ods. 2 zák.   č.   265/1992   Zb.   o   zápisoch   vlastníckych   a   iných   vecných   práv   k nehnuteľnostiam a v zmysle   novej   právnej   úpravy   podľa   §   36a   ods.   2   zák. č. 162/1995   Z.   z.   o   katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Vec D 524/84 bola na OS Veľký Krtíš pozdejšie vedená pod sp. zn. 3 D 922/96 čo súviselo s prejednaním novoobjaveného majetku po poručiteľovi.

Pokiaľ   boli   vykonávané   v   rozhodnutí   opravy,   tak   to   vyplynulo   z   prednesených návrhov dedičov resp. ich zástupcov.

4) 3 D 391/95 OS Veľký Krtíš po poručiteľke A. N. rod. K. (...). Došlo k zastaveniu konania rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici. Akékoľvek zastavenie konania v dedičskej veci nezakladá prekážku res iudicate. Pokiaľ dedič sa domnieva, že súd o jeho návrhu   komplexne   nerozhodol   napr.   opomenulo   sa prejednať   všetky   parcely pozemnoknižných telies a podobne, nič mu nebránilo podať nový návrh na prejednanie novoobjaveného majetku podľa § 175x O. s. p.“

K tomuto podaniu priložil rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len   „najvyšší   súd“)   sp.   zn.   2   Dso   4/05   z 19.   septembra   2005   a sp.   zn.   2   Ds   23/04 zo 17. marca 2005.

Dňa 3. januára 2007 svoje vyjadrenie doplnil podaním, v ktorom uviedol, že:«Ako   sudca   som   rozhodoval   podľa   svojho   najlepšieho   vedomia   a   svedomia, nestranne   a   spravodlivo,   pričom   som   sa   pri   rozhodovaní   spravoval   len   Ústavou   SR, ústavným zákonom a ostatnými zákonmi a to všetko v súlade so sľubom, ktorý som zložil k rukám predsedu NR SR dňa 1. 2. 1993 (...)

Iniciatívu GP SR JUDr. D. T. obsiahnutú v žiadosti sp. zn. VII. Gv 152/04-47 zo dňa 14. 11. 2006 o súhlas na trestné stíhanie sudcu OS vo Veľkom Krtíši (príloha: Vyšetrovací spis   ČVS:   KÚJP-7/OVEK-2003)   považujem   za   odporujúcu   zásade   „sudcovskej nezávislosti“, pretože zákon nedovoľuje sudcu stíhať za jeho rozhodovanie.

V tejto spojitosti odkazujem na rozhodnutie ÚS SR - sp. zn. PL. ÚS 4/06 z 13. 3. 2006, kde ÚS SR prejudikoval a rozhodol takýto prípad.

V tej časti žiadosti GP SR v ktorej ma posudzuje ako osobu podozrivú zo spáchania trestných   činov   ohovárania   podľa   §   206   ods.   l   a   §   206   ods.   1,   2   Tr.   zák.   odkazujem na právoplatné   rozhodnutie   Najvyššieho   súdu   -   Disciplinárneho   súdu   SR   v   sp.   zn. 2 Ds 23/04 zo dňa 17. 3. 2005 v spojitosti s odvolacím konaním v sp. zn. 2 Dso 4/05 ako aj na   hrubé   porušenie   povinnosti   novinára   M.   S.   z   bývalého   denníka   N.,   ktorý bez zabezpečenia autorizácie publikovaných správ zverejnil svoje úvahy, ktorých som nikdy nebol autorom.

I   napriek   tomuto   zverejneniu   tlačovej   správy   trvám   na   opodstatnenosti   tvrdenia, že bývalý predseda Okresného súdu vo Veľkom Krtíši JUDr. M. R. nezákonne zasahoval do rozhodnutia iného sudcu v dedičských veciach 3 D 567/97 a 3 D 568/97 tým, že zadával pokyn Okresnému úradu, odboru katastrálnemu vo V.   úradným listom zo dňa 7. 6. 2000 (list pripájam v prílohe), aby bol vykonaný nezákonný výmaz údajov zapísaných na listoch vlastníctva a tento list zaslal aj priamo vtedajšiemu prednostovi Okresného úradu vo V. JUDr. B. B. Takto konal ako nezákonný sudca a v rozpore s viacerými ustanoveniami zákonov.»

Sudca sa k návrhu generálneho prokurátora vyjadril aj na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu konanom 18. apríla 2007, pričom uviedol:

«Je mi teda opäť zdôrazňujem nepochopením alebo pripadá mi to absurdné, aby orgány činné v trestnom konaní s odstupom troch rokov po tom, ako vydal vyšetrovateľ uznesenia, ktorým podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku začal trestné stíhanie vo veci, aby po odstupe troch rokov dospel k tomu názoru, že je potrebné podať podnet na generálnu prokuratúru, a že teda sa zrejme podľa jeho názoru jedná o nejakú zodpovednosť, ktorá má trestnoprávny charakter. Tak sa aj stalo, preto vlastne toto dnešné neverejné pojednávanie. Z roku 1993 k jednotlivým tým skutkom je mi aj ťažko sa vyjadriť. Ja som nemal možnosť do spisu nahliadnuť, nakoľko vec sa preverovala, že čo to bolo. Ja len s odstupom tých 14 rokov dozadu môžem tušiť, že jednalo sa o bežnú dedičskú rozhodovaciu činnosť. (...) Skutok č. 1 zo žiadosti – tam dedičské konanie po P. V., čiže tu je také dedičské rozhodnutie, kde teda listina sa stala nespôsobilou záznamu. Išlo o bežnú nápravu chýb v listinách, v rozhodnutiach bývalého štátneho notárstva. To že tá náprava bola správa, z toho vlastne vyplývalo potom ďalšie konanie, ktoré bolo o novoobjavenom majetku ďalej vedené. To je k tomu skutku č. 1. Teda nesporne rozhodovacia činnosť.

Skutok č. 2 – opäť rozhodovacia činnosť po A. M. Jednalo sa o dedičské rozhodnutie, kde účastníčka zobrala odvolanie späť. Čiže povinnosťou mojou bolo postúpiť taký spis na rozhodnutie krajskému súdu, aby rozhodol o späťvzatí odvolania. (...)

Tretí   skutok   –   to   je,   kde   som   podozrivý   z trestného   činu   ohovárania.   Tu   chcem poukázať na právoplatne skončené disciplinárne konanie, ktoré sa súbežne viedlo. V tomto disciplinárnom konaní vlastne aj po rozhodnutí odvolacieho disciplinárneho senátu som bol úspešný a tu sa poukazuje, že ja som neohovoril pani R., ktorá bola manželkou predsedu okresného   súdu,   ja   som   len   poukázal   v zmysle   ustanovení   zákona   č.   152/1998 o sťažnostiach na to, na čo avizovali aj ostatní kolegovia, že teda ona bola pripravovaná, že boli tam uchádzači ďalší, ktorí boli odmietnutí nie predsedom okresného súdu, ale práve ňou, čiže to sú nesporné faktá. (...)

Skutok č. 4 – opäť rozhodnutie dedičské z 90. rokov po poručiteľke A. N., opäť ten istý spôsob vybavenia ako pri skutku č. 2, kde ten podateľ, odvolateľ vzal odvolanie späť. Krajský   súd   v Banskej   Bystrici   ako   odvolací   pripustil   späťvzatie   odvolania   a konanie zastavil. (...)

Číslo   rozhodnutia   krajského   súdu   bolo...   ja   vám   to   neviem   povedať,   tu   nie   je popísané v tej žiadosti. Ja som k tým spisom nemal možnosť sa dostať vôbec, ale bolo to na odvolaní, aj popisuje sa, že bolo konanie zastavené. Citujem str. 3 „a následkom toho Krajský súd v Banskej Bystrici ako druhostupňový súd v presne nezistený deň odvolacie konanie zastavil“, čiže neviem, či potom aj navrhovateľ mal k dispozícii to. Čiže skutok č. 4, kde som mal ohovoriť predsedu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši tým spôsobom, že urobil zásah do vpisu údajov do listu vlastníctva. Áno, urobil. Ja som ho neohovoril, o čom môžem predložiť   aj   dôkaz,   a to   že   on   ako   nezákonný   sudca,   dal   pokyn   správe   katastra, že prikazujem vám urobiť výmaz na liste vlastníctva. Ja si myslím, že takýto titul nemôže spôsobiť a nemohol spôsobiť výmaz listu vlastníctva. Nakoniec pod tlakom či už predsedu ako aj vyššej ustanovizne predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici došlo k neodbornému výmazu, ale časť nehnuteľnosti vymazali, časť nevymazali, teraz nevedeli, na koho majú pôvodne zapísať, potom na to sa účastník sťažoval, bolo to protestované cez prokurátora. Právny   stav   je   potvrdený   ten   k dnešnému   dňu   napriek   vyčerpaniu   všetkých   riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, aký som ja zaujal v tom rozhodnutí.»

Na otázku sudcu spravodajcu, či bol na neho (sudcu) vykonávaný nátlak, z čej strany a prečo, sudca odpovedal:

„Áno, nesporne bol vykonávaný nátlak, ktorého počiatky sú dané do roku 2000, kedy som k 1. aprílu dostal ponuku stážovania na najvyššom súde. Predtým ešte v roku 1998 sa vrátim k tomu decembru, k tým nešťastným voľbám. Tam som protikandidoval, zrejme som to nemal urobiť. Tam bolo sporné, či teda uspel, ale to boli motívy, ktoré viedli k tomu, že začal predseda okresného súdu takýto tlak voči mne, ktorý teda za súčinnosti aj svojho nadriadeného   a dovolím   si   povedať   aj   za   súčinnosti   vtedajších   vedúcich   predstaviteľov samotného rezortu učiňovali. Domnievam sa, že keby som ja nebol podal trestné oznámenie proti vyšetrovateľovi, ktorý nakoniec musel z dôvodu psychickej labilnosti alebo porúch nechcem to nazvať, z veci vystúpiť a prebral to nový vyšetrovateľ, bol vykonávaný takýto nátlak   v takomto   smere,   že   už   podávanie   tých   disciplinárnych   konaní,   tlaky   cez mienkotvorné médiá, jednoducho proti tejto rozhodovacej činnosti, bol takýmto spôsobom na mňa vykonávaný tlak, teda bolo vplývané na určité rozhodnutie. To boli veci, ktoré boli nepopulárne, pretože veci boli, ako som povedal, vrátené z katastra, bolo ich treba nejakým spôsobom ukončiť, sledovala sa štatistika, ukazovatele. Ale potvrdzujem a podčiarkujem, to je   len   rozhodovacia   činnosť   moja,   kde   poukazujem   na   ustanovenie   §   29a   zákona č. 385/2005.“

Zástupca generálneho prokurátora sa na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu k veci vyjadril nasledovne:

„Vážená pani predsedníčka, vážené plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky, v plnom rozsahu sa pridržiavam žiadosti, ktorú podal pán generálny prokurátor Slovenskej republiky   a poukazujem   na   dôvody   uvedené   v jej   písomnom   vyhotovení,   a preto   podľa čl. 136   ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky   s poukazom   na   ustanovenie   §   231   písm.   e) Trestného poriadku a s poukazom na § 74e ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a podľa § 6 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov žiadam, aby plénum ústavného súdu udelilo súhlas na trestné stíhanie podozrivého   sudcu   Okresného   súdu   vo   Veľkom   Krtíši   JUDr.   S.   C.   pre tie skutky,   ktoré sú uvedené v podanom návrhu.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 136 ods. 3 prvej vety ústavy ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie alebo vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora.

Podľa čl. 136 ods. 4 ústavy ak ústavný súd súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania funkcie sudcu ústavného súdu, funkcie sudcu alebo funkcie generálneho prokurátora vylúčené.

Podľa čl. 145 ods. 2 druhej vety ústavy rozsah imunity sudcov ustanoví zákon.

Podľa ustanovenia § 29a ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“) za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho stíhať, a to ani po zániku ich funkcií.

Podľa   ustanovenia   §   8   ods.   1   Trestného   poriadku   pôsobnosti   orgánov   činných v trestnom   konaní   a súdu   nepodliehajú   osoby,   ktoré   požívajú   imunity   a výsady   podľa zákona alebo podľa medzinárodného práva.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, ktorá   je vyňatá z pôsobnosti   orgánov   činných   v trestnom   konaní a súdu,   alebo o osobu, na ktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný.

Podľa ustanovenia § 231 písm. j) Trestného poriadku iba prokurátor je oprávnený vyžiadať súhlas na trestné stíhanie.

Podľa čl. 130. ods. 1 písm. e) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh generálny prokurátor.

Podľa § 74e ods. 2 zákona o ústavnom súde ak príslušný orgán oznámi predsedovi ústavného súdu, že žiada ústavný súd o vydanie súhlasu na trestné stíhanie (...), predseda ústavného súdu zvolá bez zbytočného odkladu plénum ústavného súdu. Plénum ústavného súdu   prerokuje   a rozhodne   o žiadosti   príslušného   orgánu,   pričom   umožní   osobe,   ktorej sa žiadosť týka, vyjadriť sa vo veci.

Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre (napr. PL. ÚS 12/06) vychádzal z úvah, že ústava zaraďuje sudcov do skupiny osôb, kde upúšťa od zásady rovnosti práva a pripúšťa výnimku pre túto skupinu z pôsobnosti pre oblasť trestného a správneho práva v rozsahu a spôsobom ustanoveným ústavou a zákonom.

Takto ponímaná imunita sudcu smeruje predovšetkým k zaisteniu jeho nezávislosti pri   rozhodovaní   v jemu   zverených   veciach   občianskoprávnych,   obchodných,   trestných a správnych. Ústava tým zároveň posilňuje občiansku odvahu sudcu rozhodovať v súdnych sporoch jemu zverených len na základe ústavy, ústavných zákonov, medzinárodných zmlúv podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a zákonov. Ústava zároveň ústavnému súdu zveruje právomoc túto imunitu v konkrétnom prípade na návrh generálneho prokurátora preskúmať. Takýto postup je v súlade s deľbou moci na zákonodárnu, výkonnú a súdnu.

Imunitu sudcu je potrebné ponímať ako zvláštne oprávnenie považované za jednu zo základných záruk sudcovskej   nezávislosti. Účelom imunity sudcu je ochrana výkonu jeho   funkcie   pred   zneužitím   práva   stíhať   trestné   činy   a priestupky   používaním   nátlaku prostriedkami   trestného   konania   a   používaním   donucovacích   prostriedkov,   na   ktoré sú oprávnené príslušné orgány výkonnej moci.

Imunita sudcu nie je absolútna, trvá len do rozhodnutia pléna ústavného súdu, ktoré rozhoduje o upustení od imunity a dá súhlas na trestné stíhanie, a tým odstráni ústavnú prekážku v postupe orgánov činných v trestnom konaní. Od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia sa stáva trestné stíhanie sudcu prípustným.

V prípade, ak plénum ústavného súdu súhlas odoprie, trestné stíhanie je počas trvania funkcie sudcu vylúčené.

Nevyhnutnou   podmienkou   udelenia   súhlasu   na   trestné   stíhanie   je   skutočnosť, že na trestné stíhanie pre skutok, ktorý má byť jeho predmetom, sa nevzťahuje imunita sudcu, ktorá by znamenala jeho vyňatie z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a neprípustnosť trestného stíhania (PL. ÚS 3/06).

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   právomoci   preskúmal   žiadosť   generálneho prokurátora   o vydanie súhlasu na trestné stíhanie sudcu okresného súdu   a oboznámil sa so spisom ním predloženým. Taktiež umožnil sudcovi vyjadriť sa k veci písomne aj ústne na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu za účasti zástupcu generálneho prokurátora. Úlohou   ústavného   súdu   bolo   posúdiť   konanie   uvedené   v žiadosti   generálneho prokurátora, a to z hľadiska rozsahu imunity sudcu v zmysle čl. 145 ods. 2 druhej vety ústavy   a ustanovenia   §   29a   ods.   1   zákona   o sudcoch,   podľa   ktorých   za   rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho stíhať, a to ani po zániku ich funkcií.

Z citovaného   ustanovenia   zákona   o sudcoch   vyplýva,   že   dôvodom   na   odopretie súhlasu   na   trestné   stíhanie   sudcu   je   zistenie   súdu   o tom,   že   súhlas   na   trestné   stíhanie sa žiada pre skutok, ktorého podstata spočíva v rozhodovacej právomoci sudcu všeobecného súdu.

Generálny prokurátor žiadal vydať súhlas na trestné stíhanie pre:

a) „- sudca Okresného súdu vo Veľkom Krtíši v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech,   v   presnejšie   nezistenej   dobe   a   čase   od   dňa   26.   03.   1993   vydal   pod   sp.   zn. D 524/84-20 opravné rozhodnutie o dedičstve s vyznačeným dátumom vyhotovenia 26. 03. 1993, a to bez toho, aby bolo vydanie takého rozhodnutia iniciované návrhom niektorého z účastníkov dedičského konania, alebo iným zjavným podnetom v dedičskej veci vedenej na Štátnom notárstve vo V. pod sp. zn.: D 524/84, po poručiteľovi P. V. (...), pričom spisový materiál s týmto rozhodnutím bol tiež súčasťou spisu dedičského konania po tom istom poručiteľovi vedenom na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši pod sp. zn. 3 D 922/96, ktorú vec mal ako zákonný sudca pridelenú, predmetné rozhodnutie menilo výrokovú časť pôvodného rozhodnutia v podieloch dedených nehnuteľností, bolo doručené len jednej z dvoch dedičiek a napriek tomu sa na ňom vyznačila právoplatnosť dňa 18. 04. 1993, čo je všetko zjavne v rozpore s viacerými ustanoveniami O.   s.   p.,   pričom   opravným   rozhodnutím   získavajú neoprávnený prospech právne nástupkyne po jednej z dedičiek, ktoré odpredali predmet dedenia - nehnuteľnosti takto priznané vo väčšom ako pôvodne dedenom rozsahu, pričom tento neoprávnený prospech zatiaľ nebol vyčíslený v konkrétnej výške.

Pôvodné   dedičské   konanie   bolo   právoplatne   skončené   29.   11.   1984   a   opravné rozhodnutie vydal až 26. 03. 1993. Teda po uplynutí vyše 9 rokov. Na vydanie opravného uznesenia nebol v spise žiaden doklad iniciujúci opravu pôvodného rozhodnutia. Nebolo zrejmé, v čom spočívala chyba pôvodného rozhodnutia, ktorú bolo treba napraviť. Neboli zistené chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. Tiež opravné uznesenie nedoručil všetkým účastníkom konania. Takto postupoval v rozpore s ustanovením § 164 O. s. p.“

b) „- ten istý sudca Okresného súdu vo Veľkom Krtíši ako v predchádzajúcom skutku v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech, spísal dňa 06. 09. 1999 zápisnicu, ktorú ako zákonný sudca konajúci vo veci založil do spisu dedičského konania sp. zn. 3 D 597/93 po poručiteľovi A. M., rod. Č. (...), pričom z tejto zápisnice, tak ako bola zaprotokolovaná, vyplývalo prehlásenie účastníka konania pred súdom, že ako dedička berie celkom späť odvolanie smerujúce proti uzneseniu sp. zn. 3 D 597/93-67 zo dňa 04. 09. 1998, podané súdu   dňa   30.   09.   1998   s   doplnením   o   dôvody   dňa   17.   11.   1998,   na   tejto   zápisnici sa nachádza   pravdepodobne   sfalšovaný   podpis   dedičky,   ďalej   dňa   05.   06.   2000   spísal úradný záznam o tom, že tiež právny zástupca dedičky pred súdom prehlásil, že dedička berie   predmetné   odvolanie   celkom späť,   čo sú v   oboch   prípadoch   v spise deklarované prehlásenia v rozpore so skutočným stavom veci a dedička ani nebola na súde pri spisovaní zápisnice prítomná, taký postup je zjavne v rozpore s viacerými ustanoveniami O. s. p. a neskôr   v   dôsledku   takto   vyhotovených   písomností   došlo   uznesením   Krajského   súdu v Banskej   Bystrici   zo   dňa   21.   11.   2000,   sp.   zn.   13 Co 2656/2000-84   k   zastaveniu odvolacieho konania v predmetnej dedičskej veci, čo bolo v prospech vnuka poručiteľky, ktorému sa priznalo vlastnícke právo z dedenia na väčší podiel, resp. na celý predmet dedenia, pričom neoprávnený prospech doposiaľ nebol presne vyčíslený.

Sudca postupoval v rozpore s ustanovením § 2 O. s. p., keďže svojím postupom znevýhodnil ďalšieho účastníka konania - krátením jeho podielu na dedičstve.“

c) „-   sudca   Okresného   súdu   vo   Veľkom   Krtíši   v   úmysle   spôsobiť   inému   škodu na právach,   dňa   11.   04.   1996   dal   spísať   na   súde   zápisnicu   z   informatívneho   výsluchu účastníka   dedičského   konania,   ktorý   si   proti   rozhodnutiu   sp.   zn.   3   D   391/95-34   podal odvolanie   a   predmetnú   zápisnicu   nechal   založiť   do   spisu   dedičského   konania   sp.   zn. 3 D 391/95   po poručiteľovi   A.   N.,   rod.   K.   (...),   v ktorej   veci konal   ako   zákonný sudca, pričom do tejto zápisnice už v neprítomnosti osoby účastníka dedičského konania doplnil obsah v rozsahu dva odseky nad podpisom účastníka, takže zápisnica deklarovala iný ako skutočný stav veci, čo je konaním zjavne v rozpore s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a následkom toho Krajský súd v Banskej Bystrici ako druhostupňový súd v presne nezistený deň odvolacie konanie zastavil rozhodnutím doposiaľ nezistenej spisovej značky, čo bolo k imateriálnej škode na právach účastníka J. K. (...).

Dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchal sudca JUDr. S. C., vyplýva zo zápisníc   o   výsluchoch   poškodeného   J.   K.   na   č.   l.   719   až   729,   svedkov   Mgr.   E.   S. na č. l. 732 až 735, A. M. na č. l. 736 až 740, J. Ch. na č. l. 742 až 746.

Z listinných dôkazov poukazujem najmä na zápisnicu na č. l. 715 až 718, návrh na č. l. 730, predvolanie na č. l. 753 až 754.

Sudca postupoval v rozpore s ustanovením § 2 O. s. p., keďže svojím postupom znevýhodnil ďalšieho účastníka konania.“

Všetky tri tieto skutky spadajú do rámca rozhodovacej činnosti sudcu.

Z citovanej   právnej   úpravy   imunity   sudcu   vyplýva,   že   ústavný   súd   pri   zistení, že skutky,   za   ktoré   je   žiadané   vydanie   súhlasu,   spadajú   do   rozhodovacej   činnosti, takého vydanie   odoprie.   Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   i súhlas   pre   tieto   skutky odoprel.

Pokiaľ ide o skutky v žiadosti generálneho prokurátora označené ako:

d) „- sudca Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, v bližšie nezistenom čase a mieste dňa 21. 01. 2003 vo V. napísal list adresovaný na Ministerstvo spravodlivosti SR Bratislava, ktorý tiež adresuje viacerým štátnym orgánom a inštitúciám na vedomie, konkrétne Úradu pre štátnu službu SR   Bratislava,   k   rukám predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici, Súdnej rade SR, dozorovému prokurátorovi pre boj s korupciou na Generálnu prokuratúru SR,   na   Vládu   SR   -   odbor   boja   proti   korupcii   a   túto   podpísanú   písomnosť   minimálne na Krajský   súd   v   Banskej   Bystrici   aj   zaslal,   pričom   list   obsahuje   nepravdivé   tvrdenia, že predseda Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, JUDr. M. R. spôsobil na tamojšom súde nezákonný   stav   tým,   že   bez   povšimnutia   dovolil   a   toleruje,   aby   jeho   manželka   Ľ.   R. absolvovala prípravu na miesto v štátnozamestnaneckej službe ako vyššia súdna úradníčka, že tento stav je známy aj ostatným sudcom a pracovníkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, pričom tieto tvrdenia sú v rozpore so skutočným stavom veci, uvedené miesto v čase napísania   listu   nebolo   vôbec   obsadené   a tieto   oznámené   nepravdivé   údaje   sú   svojim charakterom spôsobilé značnou mierou ohroziť vážnosť predsedu tamojšieho súdu JUDr. M. R. u spoluobčanov, najmä poškodiť ho v zamestnaní.“

e) «- sudca Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, v presnejšie nezistenom čase a mieste poskytol rozhovor redaktorovi denníka N., ktorý bol následne podkladom pre uverejnenie článku vo vydaní tohto periodika zo dňa 19. marca 2001 s názvom „Sudca C. nerozhodol po vôli   nadriadených   a   prišiel   o postavenie“,   kde   tento   sudca   redaktorovi   oznámil nepravdivé údaje v tom zmysle, že prednosta Okresného úradu V. JUDr. B. B. a predseda Okresného   súdu   vo   Veľkom   Krtíši   JUDr.   M.   R.   sa   osobne   angažovali   za   dosiahnutie nezákonného výmazu pozemkov z listu vlastníctva, čo znamená, že občianka K. F. mohla bez rozhodnutia súdu stratiť vlastnícke práva, čo v právnom štáte neexistuje a že prepojenie je v tejto záležitosti zrejmé, pričom tieto tvrdenia sú v rozpore so skutočným stavom veci a ako nepravdivé údaje sú svojim charakterom spôsobilé značnou mierou ohroziť vážnosť prednostu   Okresného   úradu   vo   V.   a   predsedu   Okresného   súdu   vo   Veľkom   Krtíši u spoluobčanov, najmä poškodiť ich v zamestnaní.»

Ústavný súd zistil, že tieto skutky súvisia s dlhoročným sporom sudcu s bývalým vedením okresného súdu a v danom prípade sa stotožnil so závermi (ktoré nie sú arbitrárne ani zjavne neodôvodnené) rozhodnutia najvyššieho súdu - disciplinárneho súdu - sp. zn. 2 Ds 23/04 zo 17. marca 2005, že skutok sa nestal.

Na skutok, ktorý sa nestal, ako vyplýva z právoplatného rozhodnutia najvyššieho súdu, nemožno žiadať ani súhlas ústavného súdu, pretože tomu bráni prekážka rozhodnutej veci.

Pokiaľ   ide   o skutok   označený   pod   písm.   e)   obsiahnutý   v žiadosti   generálneho prokurátora, v tejto časti môže ísť iba o disciplinárne konanie vyplývajúce zo sporu sudcu s bývalým vedením okresného súdu. Vzhľadom na uvedené aj vo zvyšných dvoch skutkoch označených v žiadosti o vydanie ako písm. d) a e) ústavný súd súhlas na trestné stíhanie odopiera.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2007