znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 65/2011-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 16. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. A., K., a Ing. P. L., K., zastúpených advokátom JUDr.   J.   N.,   K.,   ktorou   namietajú   neústavnosť   a   nezákonnosť   volieb   orgánov   územnej samosprávy mestskej časti Košice-Vyšné Opátske konaných 27. novembra 2010, za účasti zvoleného starostu mestskej časti Košice-Vyšné Opátske M. B., K., a zvolených poslancov Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice-Vyšné Opátske Ing. R. T., K., T. G., K., Bc. R. L., K., MVDr. L. M., K., Ing. P. B., K., Ing. V. M., K., Ing. V. D., K., a J. M., K., a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. A. a Ing. P. L. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 3. decembra 2010   doručené   podanie   Ing.   M.   A.   (ďalej   aj   „sťažovateľ   1“)   a   Ing.   P.   L.   (ďalej   aj „sťažovateľ 2“, ďalej spolu len „sťažovatelia“) označené ako „Vec: Sťažnosť na nezákonné vyhodnotenie   a   podozrenie   z   manipulácie   volieb   na   funkciu   starostu   a   poslancov   do miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice-Vyšné Opátske“, ktoré podľa obsahu možno kvalifikovať ako sťažnosť podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „volebná sťažnosť“), ktorou sťažovatelia namietajú neústavnosť a nezákonnosť volieb do orgánov   územnej   samosprávy   mestskej   časti   Košice-Vyšné   Opátske   konaných 27. novembra 2010, a to tak volieb starostu mestskej časti Košice-Vyšné Opátske (ďalej aj „voľby starostu“), ako aj volieb poslancov Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice-Vyšné Opátske (ďalej aj „voľby poslancov“).

Volebná sťažnosť v predloženom znení neobsahovala všetky náležitosti predpísané zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), a preto ústavný súd vyzval sťažovateľov, aby   v   lehote   siedmich   dní   od   doručenia   svoju   volebnú   sťažnosť   doplnili   o   chýbajúce náležitosti.   Sťažovatelia   na   výzvu   reagovali   podaním   doručeným   ústavnému   súdu 30. decembra 2010, ktorého súčasťou bolo aj splnomocnenie na ich zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. N., K.

Z volebnej sťažnosti po jej doplnení vyplýva, že sťažovateľ 1 kandidoval na funkciu poslanca   Miestneho   zastupiteľstva   mestskej   časti   Košice-Vyšné   Opátske   a   získal 193 platných hlasov z celkového počtu 667 oprávnených voličov, t. j. viac ako 10 % hlasov. Sťažovateľ 2 kandidoval na funkciu starostu mestskej časti Košice-Vyšné Opátske a získal 191 platných hlasov, t. j. viac ako 10 % hlasov. Sťažovateľ 2 kandidoval aj na funkciu poslanca   Miestneho   zastupiteľstva   mestskej   časti   Košice-Vyšné   Opátske,   pričom   získal 265 hlasov a bol za poslanca zvolený.

Sťažovatelia   namietajú „porušovanie   zákona   č.   346/19990   zb.   v   platnom   znení o voľbách do orgánov samosprávy obcí, a to samosprávy MČ Košice-Vyšné Opátske, ako aj čl. 30, ods. 1, ods. 4 Ústavy SR...“, pričom svoje námietky rozdeľujú do troch skupín:

a)   námietky   týkajúce   sa   zloženia   miestnej   volebnej   komisie   (ďalej   len   „volebná komisia“),

b) námietky týkajúce sa spôsobu organizácie práce volebnej komisie pri zisťovaní výsledkov volieb,

c)   námietky   proti   archivácii   hlasovacích   lístkov   a   ďalších   častí   volebnej dokumentácie.

Vo vzťahu   k zloženiu   volebnej   komisie   sťažovatelia   uvádzajú, že „bola   zložená z osôb spojených straníckou príslušnosťou, rodinnými väzbami ku niektorým kandidátom do miestneho   zastupiteľstva   MČ   Košice-Vyšné   Opátske“, pričom „Predseda   volebnej komisie   p.   Ing.   P.   B.   je   synom   kandidáta   za   SDKÚ-SD,   KDH   na   poslanca   miestneho zastupiteľstva   MČ   Košice-Vyšné   Opátske   –   Ing.   P.   B.   Obaja   majú   blízky   vzťah k doterajšiemu starostovi MČ – Vyšné Opátske p. Ing. M. B. Za podpredsedu volebnej komisie   bol   ustanovený   p.   J.   B.,   ktorý   má   dlhoročné   nadštandardné   osobné   vzťahy   so starostom p. Ing. M. B., pre ktorého vykonával v uplynulých volebných obdobiach rôzne úkony, za ktoré bol finančne ohodnotený.

Podobné nadštandardné vzťahy ma p. J. B. aj s pani prednostkou Miestneho úradu Košice-Vyšné   Opátske   p.   JUDr.   G.   M.,   ktorá   vykonávala   počas   volieb   funkciu zapisovateľky. Vo volebnej komisií bola aj jej dcéra - slečna G. M.“.

Z   citovaného sťažovatelia vyvodzujú záver,   že „komisia v tomto zložení nedáva záruku   objektívnosti,   pretože   je   tu   dôvodná   obava   o   snahu   dosiahnuť   určité   konkrétne výsledky pre svojich rodinných príslušníkov, známych a sympatizantov konkrétnej politickej stany. Čo sa aj stalo.“.

Vo vzťahu k spôsobu organizácie práce volebnej komisie pri zisťovaní výsledkov volieb sťažovatelia uvádzajú, že na účely vyhodnocovania a sčítania hlasovacích lístkov boli členovia volebnej komisie rozdelení do dvoch skupín, pričom „Prvú skupinu tvorili p. J. B. a slečna G. M. obaja sympatizanti koalície SDKU-DS, KDH.

Druhu skupinu tvorili p. MUDr. J. V., nominant politickej strany a p. RNDr. J. Č. za Smer-SD.

Opätovne namietame na skutočnosť, že prvú skupinu tvorili sympatizanti jedného politického   zoskupenia,   osoby,   ktoré   sme   vyššie   označili   ako   príbuzných   a   známych kandidátov – čo dáva možnosť a predpoklad na záujme o výsledok počtu hlasov a celkový výsledok   pre   im   blízkych   kandidátov.   Táto   skupina   nedávala   záruku   objektívnosti a správnosti pri zisťovaní údajov z volebných hlasovacích lístkov a následný záznam počtov hlasov do sčítacieho hárku.

Poukazujeme i na skutočnosť, že práve táto prvá skupina volebnej komisie odmietla tzv. kôpkovanie už rozdelených volebných lístkov na funkciu starostu MČ Košice-Vyšné Opátske   a   volieb   zástupcov   do   miestneho   zastupiteľstva,   aby   sa   následne   nemohlo objektívne skontrolovať správnosť zistených výsledkov 1. či 2. skupiny. Teda, podpredseda volebnej komisie čítal výsledky z hlasovacích lístkov tak, že nikto z členov volebnej komisie nemal možnosť skontrolovať či naozaj stav na hlasovacích lístkoch zodpovedá tomu čo diktoval podpredseda volebnej komisie.

Okrem iného, manžel zapisovateľky a zároveň otec členky volebnej komisie p. J. M. dosiahol volebný úspech tesne nad hranicou zvoliteľnosti.

Čo sa týka druhej skupiny pre kontrolu volebných lístkov a sčítavania hlasov – táto skupina spĺňala kritéria volebného zákona, nakoľko nebola politicky monolitická.

Jedinou výhradou proti druhej skupine je skutočnosť, že skupina mala dôslednejšie presadiť   svoj   návrh   na   objektívne   vyhodnotenie   volebných   lístkov   a   to   kôpkovaním a opätovným prepočítaním – skontrolovaním výsledkov prvej skupiny a naopak.

Predseda   volebnej   komisie   neprejavil   rovnaký   záujem   o   činnosť   obidvoch pracovných skupín   a nejavil ani   záujem   dať   opätovne prekontrolovať   výsledky sčítania hlasov.“.

Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa archivácie hlasovacích lístkov a ďalších častí volebnej   dokumentácie   sťažovatelia   uvádzajú,   že „Podľa   informácií   od   skupiny pozorovateľov   sme   zistili,   že   skontrolované   a   vyhodnotené   volebné   lístky   boh   spolu s obálkami predsedom komisie nahádzané do volebnej urny, pričom nebol dodržaný postup, aby   sa   z   lístkami   nedalo   manipulovať.   Jednotlivé   druhy   hlasovacích   lístkov   neboli samostatne   zložené   a   opatrené   proti   zneužitiu   (pozmeňovaniu   údajov   na   hlasovacích lístkoch).

Máme pochybnosť, či urna s uloženými listinami bola správne opatrená a následne uložená v archíve.

Zároveň namietame proti tomu, že predseda volebnej komisie ešte pred zverejnením výsledkov volieb a pred podpísaním výsledku volieb poslal preč z miestnosti pozorovateľov. Týmto spôsobom sa znemožnilo zistiť, čo sa dialo vo volebnej miestnosti po odchode pozorovateľov.

K vyššie uvedeným skutočnostiam udávame, že ku dnešnému dňu uplynula dlhá doba počas ktorej mohlo dôjsť k ďalšej manipulácií s archivovanými volebnými materiálmi, čo znamená, že opakovaná kontrola volebných lístkov by už nemusela byť hodnoverná.“.

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd pre účely overenia ich tvrdení uskutočnil výsluch účastníkov konania a ako svedkov výsluch členov volebnej komisie, a v prvom podaní   doručenom   ústavnému   súdu   3.   decembra   2010   tiež   navrhli, „aby   boli   výsledky volieb... prekontrolované novomenovanou nezávislou komisiou, nakoľko nebola dodržaná objektívnosť vyhodnotenia výsledkov“.

Na   základe   uvedených   námietok   sťažovatelia   navrhujú,   aby   ústavný   súd   o ich volebnej   sťažnosti   rozhodol   nálezom, „ktorým   podľa   §   63   ods.   1,   písm.   a)   zákona č. 38/1993   Z.   z.   v   platnom   znení   vyhlási   voľby   starostu   vykonané   27.   novembra   2010 v mestskej časti Košice-Vyšné Opátske, ako aj voľby poslancov v mestskej časti Košice- Vyšné Opátske za neplatné a porušovateľovi uloží povinnosť nahradiť sťažovateľovi na účet jeho zástupcu do troch dní od doručenia nálezu trovy konania v sume 254,42 €“.

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje   o   ústavnosti   a   zákonnosti   volieb   prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb   do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

1.   K   splneniu   zákonom   predpísaných   náležitostí   a   aktívnej   legitimácii sťažovateľov na podanie volebnej sťažnosti

Ustanovenia zákona o ústavnom súde o predbežnom prerokovaní návrhu sa vzťahujú aj na volebné sťažnosti, pri predbežnom prerokúvaní ktorých ústavný súd preskúmava, či spĺňajú všeobecné a osobitné náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či neexistujú dôvody na ich odmietnutie vymedzené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že sťažnosť pre neústavnosť alebo nezákonnosť do orgánu miestnej samosprávy môže podať okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.

Sťažovatelia namietajú tak neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu, ako aj volieb poslancov,   pričom   k   obom   voľbám   formulujú   rovnaké   námietky.   Z   obsahu   sťažnosti a volebnej dokumentácie, ktorú si ústavný súd na účely predbežného prerokovania vyžiadal, vyplýva,   že   sťažovateľ   2   sa   zúčastnil   ako   kandidát   tak   volieb   starostu,   ako   aj   volieb poslancov,   pričom   v   oboch   prípadoch   získal   viac   ako   10   %   hlasov,   t.   j.   je   aktívne legitimovaný na podanie volebnej sťažnosti tak proti neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu, ako aj volieb poslancov. V súvislosti so skutočnosťou, že sťažovateľ 2 bol zvolený za poslanca miestneho zastupiteľstva a napriek tomu podáva aj sťažnosť smerujúcu proti voľbám   poslancov,   ústavný   súd   s poukazom   na   svoju   predchádzajúcu   judikatúru   (pozri uznesenie sp. zn. PL. ÚS 33/07 z 11. apríla 2007) konštatoval, že z dôvodu tejto skutočnosti nestráca   aktívnu   legitimáciu   na   podanie   volebnej   sťažnosti   aj   vo   vzťahu   k voľbám poslancov. Sťažovateľ 1 kandidoval len na funkciu poslanca, pričom získal viac ako 10 % hlasov, t. j. je aktívne legitimovaný na podanie volebnej sťažnosti vo vzťahu k voľbám poslancov.

Keďže sťažovateľ 1 nekandidoval na funkciu starostu, nie je aktívne legitimovaný na podanie   volebnej   sťažnosti   vo   vzťahu   k   neústavnosti   a   nezákonnosti   volieb   starostu. Ústavný   súd   preto   v   tejto   časti   volebnú   sťažnosť   vo   vzťahu   k   sťažovateľovi   1   pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola   podaná   zjavne   neoprávnenou   osobou.   Zároveň   ústavný   súd   konštatoval,   že   inak volebná   sťažnosť   po   doplnení   spĺňa   všetky   zákonom   predpísané   náležitosti,   a   preto   sa sústredil na posúdenie, či ju nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú.

2. Všeobecné východiská pre predbežné prerokovanie volebných sťažností

Voľby   sú   všeobecne   akceptovaným   demokratickým   prostriedkom   pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi, t. j. osobami oprávnenými voliť podľa príslušných volebných prepisov.

Z   čl.   129   ods.   2   ústavy   vyplýva   oprávnenie,   ako   aj   povinnosť   ústavného   súdu preskúmavať na základe volebných sťažností tak ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných volieb.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   základných   práv zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva. Ústava   garantuje   všetkým   oprávneným   voličom   voliť   svojich   zástupcov   do   voľbami kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom, resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričom garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie tajným   hlasovaním   (čl.   30   ods.   3   ústavy).   Zároveň   ústava   garantuje   predovšetkým prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30 ods. 1 druhá veta ústavy), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie poslanca   obecného   zastupiteľstva   za   rovnakých   podmienok   [pasívne   volebné   právo (PL. ÚS 20/2011, m. m. PL. ÚS 18/07)].

Pod   zákonnosťou   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   treba   rozumieť uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou zákona (m. m. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry ústavného   súdu   zistená   nezákonnosť   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   musí   byť v príčinnej   súvislosti   s   takým   následkom   porušenia   práv   dotknutých   osôb,   ktoré   je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (PL. ÚS 20/2011, m. m. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd   a   jej   výklad   a   používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať   slobodnú   súťaž politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Citované   ustanovenie   ústavy   má   priamu spojitosť   so   všetkými   politickými   právami   vyjadrenými   v   ústave   a   svojou   povahou ovplyvňuje   formovanie   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž politických   síl   nachádza   svoje   vyjadrenie   predovšetkým   vo   voľbách   a   je   základným predpokladom   a   podmienkou   fungovania   demokratického   štátu   (m.   m.   PL.   ÚS   19/98, PL. ÚS 82/07).

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby za neplatné,   b)   zrušiť   napadnutý   výsledok   volieb,   c)   zrušiť   rozhodnutie   volebnej   komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, d) sťažnosť zamietnuť.

Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou len vtedy, ak k porušeniu volebného zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné   porušenie,   prípadne   opätovné   porušenie   zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Nie každé porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel   a   zmysel   volebného   zákona,   ako   aj   na   princípy   volebného   práva   uznávané spoločenstvom   demokratických   štátov.   Neplatnosť   volieb   alebo   voľby   kandidáta   môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb   a   ktoré   odôvodnene   vyvoláva   pochybnosť   o   tom,   či   voľby   a   ich   výsledky   sú prejavom skutočnej vôle voličov (PL. ÚS 20/2011).

Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie zákonov upravujúcich   organizáciu   a priebeh   volieb, príp.   zákonov   bezprostredne   s nimi súvisiacich, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 73/07). Dôležitým   komponentom   volebného   súdnictva   je   teda   zisťovanie   intenzity   volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

Súčasťou   zákonom   predpísaných   náležitostí   volebnej sťažnosti sú   aj dôvody,   pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných ustanovení volebného zákona [v tomto prípade podľa § 45 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 346/1990 Zb.“)], platí prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodne inak ako zamietnutím volebnej sťažnosti. Preto je na   sťažovateľovi,   aby   v   záujme   prijatia   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   (pri   predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne,   prípadne   aspoň   vysoko   pravdepodobné   a   zároveň   sú   spôsobilé   preukázať   tak intenzívne porušenie zákona o voľbách, ktoré by odôvodňovalo záver o inom legitímnom výsledku volieb, než bol uverejnený (m. m. PL. ÚS 3/2010).

Ústavný súd vychádzajúc z uvedených zásad a kritérií pri predbežnom prerokúvaní posudzoval, či jednotlivé tvrdenia (námietky) sťažovateľov uvedené vo volebnej sťažnosti v prípade   ich   preukázania   mohli   či   už   jednotlivo,   alebo   spoločne   vytvoriť   reálne predpoklady na uplatnenie právomoci ústavného súdu podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom   súde,   t.   j.   vyhlásiť   voľby   starostu   a   voľby   poslancov   za   neplatné,   t.   j. posudzoval, či neexistujú dôvody   na odmietnutie tejto časti sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

3. K jednotlivým námietkam sťažovateľov

Vo   vzťahu   k   námietkam   sťažovateľov   týkajúcim   sa   zloženia   volebnej   komisie ústavný súd poukazuje v prvom rade na ustanovenia zákona č. 346/1990 Zb. upravujúce postavenie, spôsob tvorby a základné zásady činnosti volebných komisií.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 346/1990 Zb. voľby do orgánov samosprávy obcí riadi Ústredná   volebná   komisia.   Voľby   riadia   obvodné   volebné   komisie,   v   mestách   mestské volebné komisie a v ostatných obciach miestne volebné komisie.

Podľa   §   11   ods.   2   zákona   č.   346/1990   Zb.   vo   volebných   okrskoch   sa   zriaďujú okrskové volebné komisie.

Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 346/1990 Zb. členom volebnej komisie môže byť volič. Kandidát   na   poslanca   obecného   (mestského)   zastupiteľstva   alebo   na   starostu   obce (primátora) nemôže byť členom volebnej komisie.

Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 346/1990 Zb. volebné komisie sa utvoria z rovnakého počtu   zástupcov   politických   strán   a   politických   hnutí   a   koalícií   politických   strán a politických hnutí (ďalej len „politické strany“) za podmienok uvedených v § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 15 ods. 1. Mená a priezviská zástupcov a ich náhradníkov s uvedením adresy oznamujú politické strany tomu, kto zvoláva prvé zasadanie volebnej komisie. V prípade ochorenia, vzdania sa, opakovanej neúčasti alebo zániku funkcie člena volebnej komisie povolá jej predseda náhradníka. Vzatie späť kandidátnej listiny politickou stranou má za následok zánik členstva zástupcov politickej strany v príslušnej volebnej komisii. Funkcia člena volebnej komisie zaniká aj dňom doručenia písomného oznámenia politickej   strany,   ktorá   ho   delegovala,   alebo   oznámenia   člena   o   vzdaní   sa   funkcie predsedovi volebnej komisie.

Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 346/1990 Zb. volebná komisia je uznášaniaschopná, ak je   prítomná   väčšina   jej   členov.   Na   platnosť   uznesenia   je   potrebná   väčšina   hlasov prítomných členov. V prípade rovnosti hlasov sa návrh považuje za zamietnutý. O priebehu zasadania vyhotovuje volebná komisia zápisnicu.

Podľa   §   11   ods.   7   zákona   č.   346/1990   Zb.   volebná   komisia   na   svojom   prvom zasadaní určí dohodou zo svojho stredu predsedu a podpredsedu. Ak nedôjde k dohode, určí sa predseda a podpredseda žrebom. Žrebovanie riadi najstarší člen volebnej komisie.

Podľa   § 14 ods.   1 zákona   č.   346/1990   Zb.   každá   politická   strana,   ktorá   podáva kandidátne listiny do obecného (mestského) zastupiteľstva, deleguje najneskôr 55 dní predo dňom volieb do miestnej volebnej komisie jedného člena a jedného náhradníka.

Podľa   §   14   ods.   2   zákona   č.   346/1990   Zb.   miestna   volebná   komisia   musí   mať najmenej päť členov. Ak miestna volebná komisia nie je v tomto počte vytvorená spôsobom uvedeným v odseku 1, vymenuje zostávajúcich členov starosta obce (primátor).

Podľa § 15 ods. 5 zákona č. 346/1990 Zb. v obci, v ktorej je utvorený iba jeden volebný okrsok,   sa   okrsková   volebná komisia   neutvára;   jej úlohy plní   miestna volebná komisia.

Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 346/1990 Zb. okrsková volebná komisia a) zabezpečuje priebeh hlasovania, najmä dozerá na správne odovzdávanie hlasovacích lístkov a dbá na poriadok vo volebnej miestnosti, b) sčíta hlasy a vyhotoví zápisnicu o hlasovaní, ktorú dostane   každý   člen   komisie;   prvopis   zápisnice   bezodkladne   predloží   miestnej   volebnej komisii, c) odovzdá volebné dokumenty do úschovy obci.

Podľa   §   39   ods.   1   zákona   č.   346/1990   Zb.   okrsková   volebná   komisia   vyhotoví dvojmo   zápisnicu   o   hlasovaní,   ktorú   podpíšu   predseda   a   ostatní   členovia   komisie a zapisovateľ. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.

Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 346/1990 Zb. v zápisnici okrskovej volebnej komisie o hlasovaní sa uvedie

a) začiatok a ukončenie hlasovania, prípadne jeho prerušenia,

b) celkový počet osôb vo volebnom okrsku zapísaných do zoznamu voličov,

c) počet voličov, ktorým boli vydané obálky,

d) počet odovzdaných obálok,

e)   počet   platných   hlasov   odovzdaných   pre   jednotlivých   kandidátov   do   obecného (mestského) zastupiteľstva,

f)   počet   platných   hlasov   odovzdaných   pre   jednotlivých   kandidátov   na   funkciu starostu obce (primátora),

g) prehľad uznesení, ktoré prijala, a ich stručné odôvodnenie.

Z   citovaných   ustanovení   zákona   č.   346/1990   Zb.   vyplýva,   že   v   súvislosti so zabezpečením   organizácie   a   priebehu   volieb   do   orgánov   samosprávy   obcí   plnia významné funkcie volebné komisie. Zákonom ustanovený spôsob tvorby volebných komisií vychádza z princípu delegácie, ktorý spočíva na oprávnení kandidujúcich politických strán, politických hnutí a ich koalícií delegovať do volebných komisií rovnaký počet zástupcov. Táto skutočnosť predurčuje, aby volebné komisie plnili aj funkciu garanta objektívneho priebehu volieb vrátane objektivity priebehu sčítania hlasov, keďže umožňuje vzájomnú kontrolu zástupcov kandidujúcich subjektov počas priebehu volieb a zvlášť pri zisťovaní ich výsledkov.   Zákon   pritom   garantuje   rovnosť   postavenia   jednotlivých   členov   volebných komisií bez ohľadu na to, či sú len ich (riadnymi) členmi, alebo plnia aj funkciu predsedu, príp. podpredsedu príslušnej volebnej komisie, a zároveň každému členovi volebnej komisie umožňuje   formulovať   námietky   proti   jednotlivým   úkonom   či   rozhodnutiam   volebnej komisie, ktoré sa koncentrovane premieta do ich oprávnenia odmietnuť podpísať zápisnicu volebnej komisie a uviesť dôvody odmietnutia podpisu. Za člena volebnej komisie môže byť   delegovaný   každý   volič;   zákon   pritom   vylučuje,   aby   do   volebných   komisií   boli delegovaní kandidáti na volené funkcie.

Z uvedeného vyplýva, že je v záujme všetkých kandidujúcich politických strán a ich koalícií   delegovať   do   volebných   komisií   osoby,   ktoré   požívajú   ich   dôveru,   a   ktoré   sú spôsobilé zabezpečiť z ich pohľadu čo najlepšie nielen plnenie úloh volebných komisií, ale aj   kontrolu   objektivity   priebehu   volieb,   osobitne   zisťovania   výsledku   volieb.   Zákon nevylučuje,   aby   za   členov   volebných   komisií   boli   delegovaní   príbuzní   jednotlivých kandidátov na volené funkcie, resp. osoby, ktoré sú s nimi v „blízkom“ vzťahu, naopak implicitne to v zásade, aspoň vo vzťahu k „blízkym“ osobám, predpokladá.

Pri voľbách starostu a poslancov v mestskej časti Košice-Vyšné Opátske priebeh volieb zabezpečovala 5-členná miestna volebná komisia, ktorá v zmysle § 15 ods. 5 zákona č.   346/1990   Zb.   plnila   aj   úlohy   okrskovej   volebnej   komisie.   Sťažovatelia   formulovali výhrady proti trom členom volebnej komisie poukazujúc na príbuzenský vzťah jedného z nich k jednému z kandidátov na funkciu poslanca a ich blízke vzťahy k starostovi mestskej časti (ktorý opätovne kandidoval na funkciu starostu a bol do nej aj zvolený) a prednostke Miestneho   úradu   mestskej   časti   Košice-Vyšné   Opátske,   ktorá   zároveň   plnila   funkciu zapisovateľky   volebnej   komisie.   Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti   poznamenáva,   že zapisovateľka volebnej komisie nie je jej riadnou členkou (nemá hlasovacie právo), ale len v zmysle § 11a ods. 1 zákona č. 346/1990 Zb. zabezpečuje organizačné a administratívne záležitosti súvisiace s prípravou a priebehom rokovania volebnej komisie a zároveň plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie. Vo vzťahu k ďalším dvom členom volebnej komisie sťažovatelia neformulovali žiadne výhrady.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   pri   tvorbe   miestnej   volebnej komisie nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona č. 346/1990 Zb., a preto považuje námietky sťažovateľov   proti   zloženiu   volebnej   komisie   z   hľadiska   posudzovania   ich   volebnej sťažnosti za irelevantné, a teda zjavne neopodstatnené.

Pokiaľ ide o námietky sťažovateľov týkajúce sa spôsobu organizácie práce volebnej komisie pri zisťovaní výsledku volieb spočívajúce v rozdelení členov volebnej komisie na dve   (relatívne)   samostatné   skupiny   na   účely   posudzovania   platnosti   hlasovacích   lístkov a ich sčítania bez vzájomnej kontroly, ústavný súd konštatuje, že zákon č. 346/1990 Zb. upravuje postup okrskovej volebnej komisie len rámcovo (pozri § 36 a nasl. tohto zákona). Spôsob   sčítavania   hlasov,   ktorý   volebná   komisia   podľa   tvrdenia   sťažovateľov   zvolila, nekorešponduje cieľom, ktorý zákon sleduje, t. j. zabezpečenie vzájomnej kontroly členov volebnej komisie pri zisťovaní výsledkov volieb v záujme zistenia ich skutočného výsledku zodpovedajúceho vôli prejavenej voličmi vo voľbách. Nevhodne zvolená organizácia práce volebnej komisie pri sčítavaní hlasov môže síce signalizovať porušenie zákona č. 346/1990 Zb. (t. j. zákonnosti volieb), ale sama osebe je zjavne nedostatočná na to, aby len na jej základe ústavný súd mohol reálne uvažovať o tom, že vyhovie volebnej sťažnosti a vyhlási voľby za neplatné.

V   záujme   zabezpečenia   objektivity   svojho   rozhodovania   ešte   pred   predbežným prerokovaním volebnej sťažnosti ústavný súd uskutočnil prepočítanie hlasov odovzdaných pre voľby starostu, ako aj voľby poslancov.

Po   prepočítaní   hlasovacích   lístkov   pre   voľby   starostu   ústavný   súd   zistil,   že vo volebnom   obvode   bol   v   prospech   jednotlivých   kandidátov   odovzdaný   tento   počet platných hlasovacích lístkov:

1. Ing. M. B. (kandidát č. 1) – 310 platných hlasov,

2. I. D. (kandidátka č. 2) – 138 platných hlasov,

3. Ing. P. L. (kandidát č. 3) – 192 platných hlasov.

Celkovo bolo vydaných 667 obálok, pričom 640 hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľbu starostu mestskej časti Košice-Vyšné Opátske bolo platných a 27 hlasovacích lístkov bolo neplatných.

Zo zápisnice volebnej komisie vyplýva, že v prospech Ing. M. B. ako kandidáta č. 1 bolo odovzdaných 324 platných hlasovacích lístkov, v prospech I. D. ako kandidátky č. 2 bolo odovzdaných 139 platných hlasovacích lístkov a v prospech Ing. P. L. ako kandidáta č. 3 bolo odovzdaných 191 platných hlasovacích lístkov. Podľa týchto zápisníc bol celkový počet   vydaných   obálok   667,   pričom   654   hlasovacích   lístkov   odovzdaných   pre   voľbu starostu mestskej časti Košice-Vyšné Opátske bolo platných.

Po prepočítaní hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby poslancov ústavný súd zistil,   že   vo   volebnom   obvode   bolo   v   prospech   jednotlivých   kandidátov   odovzdaných 644 platných   hlasovacích   lístkov,   pričom   jednotliví   kandidáti   (zoradení   v   poradí   podľa počtu odovzdaných platných hlasov) získali tieto počty hlasov:

1. Ing. P. L. – 266 platných hlasov,

2. Ing. R. T. – 263 platných hlasov,

3. T. G. – 256 platných hlasov,

4. Bc. R. L. – 247 platných hlasov,

5. MVDr. L. M. – 242 platných hlasov,

6. Ing. V. M. – 238 platných hlasov,

7. Ing. P. B. – 228 platných hlasov,

8. Ing. V. D. – 207 platných hlasov,

9. J. M. – 205 platných hlasov,

10. Ing. M. A. – 190 platných hlasov,

11. JUDr. Š. G. – 182 platných hlasov,

12. V. S. – 175 platných hlasov,

13. T. S. – 174 platných hlasov,

14. Ing. J. V. – 163 platných hlasov,

15. Ing. D. Č. – 155 platných hlasov,

16. Ing. B. B. – 153 platných hlasov,

17. I. K. – 151 platných hlasov,

18. E. N. – 111 platných hlasov,

19. Š. D. – 79 platných hlasov.Celkovo   bolo   vydaných   667 obálok,   pričom   644   hlasovacích   lístkov   bolo platne odovzdaných pre voľbu poslancov a 23 hlasovacích lístkov bolo neplatných.

Zo zápisnice volebnej komisie vyplýva, že za poslancov boli zvolení títo kandidáti:

1. Ing. P. L. – 265 platných hlasov,

2. T. G. – 255 platných hlasov,

3. Bc. R. L. – 243 platných hlasov,

4. MVDr. L. M. – 242 platných hlasov,

5. Ing. R. T. – 234 platných hlasov,

6. Ing. P. B. – 227 platných hlasov,

7. Ing. V. M. – 219 platných hlasov,

8. Ing. V. D. – 200 platných hlasov,

9. J. M. – 199 platných hlasov.Kandidáti, ktorí neboli zvolení za poslancov miestneho zastupiteľstva:

1. Ing. M. A. – 193 platných hlasov,

2. JUDr. Š. G. – 178 platných hlasov,

3. V. S. – 176 platných hlasov,

4. T. S. – 173 platných hlasov,

5. Ing. J. V. – 163 platných hlasov,

6. Ing. B. B. – 152 platných hlasov,

7. Ing. D. Č. – 151 platných hlasov,

8. I. K. – 146 platných hlasov,

9. E. N. – 108 platných hlasov,

10. Š. D. – 80 platných hlasov.Podľa zápisnice volebnej komisie bolo pre voľby poslancov Miestneho zastupiteľstva mestskej   časti   Košice-Vyšné   Opátske   vydaných   celkovo   667   obálok,   pričom 663 hlasovacích lístkov bolo odovzdaných platne.

Z   výsledkov   prepočítania   hlasovacích   lístkov   uskutočneného   ústavným   súdom vyplýva,   že   volebná   komisia   sa   pri   sčítavaní   hlasov   dopustila   viacerých   pochybení spočívajúcich predovšetkým v posudzovaní platnosti hlasovacích lístkov, keďže pri voľbách starostu vyhodnotila ako neplatných len 11 hlasovacích lístkov, zatiaľ čo ústavný súd zistil, že   neplatných   bolo   v skutočnosti   27 hlasovacích   lístkov   (na   väčšine   týchto   hlasovacích lístkov   nebolo   zakrúžkované   poradové   číslo   žiadneho   z kandidátov).   Rovnako   tak   pri voľbách poslancov volebná komisia vyhodnotila ako neplatné len 4 hlasovacie lístky, zatiaľ čo ústavný súd až 23 hlasovacích lístkov.

Pokiaľ   ide   o   hlasy   odovzdané   pre   jednotlivých   kandidátov   pre   voľby   starostu, najvyšší rozdiel medzi výsledkami volieb zistenými volebnou komisiou a ústavným súdom je pri kandidátovi č. 1 (zvolenom starostovi), ktorý podľa prepočítania v skutočnosti získal o 14 hlasov menej (310); pokiaľ ide o sťažovateľa 2, ten podľa prepočítania v skutočnosti získal o 1 hlas viac (192), než mu priznala volebná komisia.

Pokiaľ ide   o hlasy   odovzdané pre jednotlivých   kandidátov pre voľby poslancov, najvyššie rozdiely medzi výsledkami zistenými volebnou komisiou a ústavným súdom sú pri kandidátovi Ing. R. T., ktorý podľa výsledkov prepočítania v skutočnosti získal o 29 hlasov   viac   (263),   a   kandidátovi   Ing.   V.   M.,   ktorý   podľa   výsledkov   prepočítania   v skutočnosti   získal   o 19 hlasov   viac (263).   Sťažovateľ 1 získal   podľa   výsledkov   volieb zistených volebnou komisiou 193 platných hlasov, zatiaľ čo podľa výsledkov zistených ústavným súdom len 190 hlasov, t. j. o 3 hlasy menej. Sťažovateľ 2 získal podľa výsledkov volieb   zistených   volebnou   komisiou   265   platných   hlasov,   zatiaľ   čo   podľa   výsledkov zistených ústavným súdom 266 hlasov, t. j. o 1 hlas viac.

Z   hľadiska   relevantnosti   tejto   námietky   sťažovateľov   v   kontexte   s   ich   návrhom (petitom) vyhlásiť voľby starostu, ako aj voľby poslancov za neplatné, bolo pre ústavný súd podstatné zistenie, že aj po prepočítaní hlasov ústavným súdom   sú   výsledky   volieb do orgánov územnej samosprávy mestskej časti Košice-Vyšné Opátske rovnaké, ako ich zistila volebná komisia a ako aj boli uverejnené, t. j. za starostu bol zvolený Ing. M. B. a za poslancov Ing. P. L., Ing. R. T., T. G., Bc. R. L., MVDr. L. M., Ing. V. M., Ing. P. B., Ing. V. D. a J. M.

Sťažovatelia v súvislosti s námietkou smerujúcou proti archivácii hlasovacích lístkov a ďalších častí volebnej dokumentácie predovšetkým vyslovili domnienku, že po sčítaní hlasov mohlo dôjsť k „ďalšej manipulácií s archivovanými volebnými materiálmi“. Ústavný súd vychádzajúc zo svojich zistení získaných pri prepočítaní hlasov konštatuje, že jednotlivé časti volebnej dokumentácie boli podľa svojho obsahu riadne prelepené lepiacimi páskami, na ktorých sa nachádzal odtlačok úradnej pečiatky a podpis člena volebnej komisie, čo vyvracia   uvedenú   domnienku   sťažovateľov,   a   tým   aj   ich   námietku   smerujúcu   proti archivácii hlasovacích lístkov a ďalších častí volebnej dokumentácie.

4. Závery

Ústavný   súd   sumarizujúc svoje   zistenia   konštatuje,   že za   čiastočne   opodstatnenú možno   považovať   len   námietku   sťažovateľov   týkajúcu   sa   organizácie   práce   volebnej komisie   pri   sčítavaní hlasov   odovzdaných   pre   voľby   starostu,   ako   aj voľby   poslancov, keďže podľa výsledkov prepočítania uskutočneného ústavným súdom boli zistené určité rozdiely v počte hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov v porovnaní s výsledkami sčítania   hlasov   zistenými   volebnou   komisiou.   Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   aj   podľa výsledkov   prepočítania   sú   výsledky   volieb   starostu,   ako   aj   výsledky   volieb   poslancov rovnaké,   ako   boli   zistené   volebnou   komisiou   a   ako   aj   boli   uverejnené,   ústavný   súd konštatoval, že zistená intenzita pochybení volebnej komisie je zjavne nedostatočná na to, aby   ústavný   súd   vychádzajúc   zo   všeobecných   východísk   pre   predbežné   prerokovanie volebných   sťažností   (pozri   časť   II.2.   tohto   uznesenia)   mohol   v   súlade   s   návrhom sťažovateľov uplatniť svoju právomoc podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde, t. j. vyhlásiť voľby orgánov územnej samosprávy v mestskej časti Košice-Vyšné Opátske konané 27. novembra 2010 za neplatné.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde volebnú sťažnosť sťažovateľov odmietol.

Po odmietnutí volebnej sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa návrhom sťažovateľov, ktorým sa domáhali úhrady trov konania pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2011