SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 64/2018-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. decembra 2018 v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka, Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej, Milana Ľalíka, Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Karkó, s. r. o., Sad na Studničkách 32, Žilina, v mene ktorej koná Mgr. Richard Karkó, ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta Hlohovec konaných 10. novembra 2018, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. novembra 2018 doručená sťažnosť podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta Hlohovec konaných 10. novembra 2018.
2. Sťažnosť smeruje proti zvolenému kandidátovi vo voľbách primátora mesta Hlohovec ⬛⬛⬛⬛.
3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že bol kandidátom na primátora mesta Hlohovec vo voľbách do orgánov samosprávy obcí konaných 10. novembra 2018 a podľa výsledkov volieb mal získať 2 578 platných hlasov z celkovo 7 632 platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby primátora, mal teda získať 33,77 % hlasov voličov vo volebnom obvode pre voľbu primátora mesta Hlohovec, čím preukazuje svoje oprávnenie na podanie tejto volebnej sťažnosti.
Zvolený primátor ⬛⬛⬛⬛ bol podľa výsledkov volieb úspešným kandidátom na primátora mesta Hlohovec, keďže získal 2 610 platných hlasov, teda o 32 platných hlasov viac ako sťažovateľ.
„Sťažovateľ týmto v zmysle § 60 ods. 1 písm. a) zákona č. 38/1993 Z. z. uvádza, že napáda voľby vo volebnom obvode mesta Hlohovec (volebný obvod v zmysle § 166 ods. 4 zákona č. 180/2014 Z. z.) a napáda zvolenie ⬛⬛⬛⬛ za primátora mesta Hlohovec, nakoľko sa domnieva, že v rámci konania volieb došlo k porušeniam volebného zákona (zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva) a teda voľby boli konané v rozpore s čl. 69 ods. 3 Ústavy SR a boli súčasne porušené práva sťažovateľa v zmysle čl. 30 ods. 1,2 a 4 a čl. 31 Ústavy SR na prístup k voleným funkciám. Sťažovateľ týmto napáda výsledok volieb primátora mesta Hlohovec.“
4. Sťažovateľ uvádza, že má pochybnosti o zákonnom priebehu volieb z týchto dôvodov:
- zvolený primátor ⬛⬛⬛⬛ ako sťažovateľov protikandidát 11. novembra 2018 o 1.29 h zverejnil svoje vyhlásenie, kde ohlásil svoju porážku, v rovnakom čase Denník N zverejnil, že ⬛⬛⬛⬛ prehral so sťažovateľom o 26 hlasov. Ako z neskorších vyjadrení ⬛⬛⬛⬛ vyplýva, tieto údaje mali pochádzať od pozorovateľov v jednotlivých okrskových volebných komisiách.
Sťažovateľ preto napáda výsledok volieb, správnosť spočítania hlasovacích lístkov, ako aj posúdenie platnosti hlasovacích lístkov, keďže je toho názoru, že existuje dôvodná pochybnosť o správnosti spočítania platných odovzdaných hlasov pre kandidátov na primátora mesta Hlohovec. Uvedené má vyplývať z nezrovnalostí medzi oficiálnymi výsledkami a spočítaním hlasov zo strany volebného štábu a pozorovateľov úspešného protikandidáta
Súčasne sťažovateľ upozorňuje na skutočnosť, že zápisnice z okrskových volebných komisií pre okrsky č. 1, 6 a č. 13 boli podpísané (1.38 h, 1.52 h a 1.34 h) až potom, ako disponujúc informáciami od svojich pozorovateľov, oznámil svoju volebnú porážku. Sťažovateľ pritom nerozumie tomu, ako je možné, že tieto okrsky boli spočítané 1,5 až 2 hodiny potom, ako došlo k spočítaniu iných volebných okrskov, čo nie je nijako rozumne vysvetliteľné (nešlo o okrsky s väčším počtom voličov), a je pozoruhodné, že práve v prípade okrskov č. 1 a č. 6 zaznamenal relatívne najvyšší počet hlasov.
- ⬛⬛⬛⬛, predseda 5. okrskovej volebnej komisie, čestným vyhlásením potvrdil, že zoznam voličov bol odovzdaný pracovníčke mestského úradu (vedúca Odboru právneho a klientskych služieb mesta Hlohovec), ktorá prevzala nezapečatený zoznam voličov. Zároveň ⬛⬛⬛⬛ uviedol, že zapisovateľka sa zúčastnila počítania odovzdaných hlasov, čo je v rozpore s nálezom ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 1/2007 z 23. januára 2008, keďže zapisovateľ sa sčítavania hlasov zúčastniť nemôže (nie je členom volebnej komisie).
- ⬛⬛⬛⬛, predsedníčka 9. okrskovej volebnej komisie, čestným vyhlásením potvrdila, že nepoužité opečiatkované obálky a nevydané hlasovacie lístky boli vložené do „igelitky“, ktorá bola zapečatená. Rovnako tak volebné lístky a obálky boli vložené do prenosnej volebnej urny a táto bola zapečatená. Z jej vyhlásenia podľa sťažovateľa vyplýva, že «opečiatkované nepoužité obálky, nepoužité lístky, ako aj samotné volebné lístky a obálky (nehovoriac o volebných zoznamoch) neboli zapečatené a dokonca zapečatená „igelitka“ bola následne p. ⬛⬛⬛⬛ rozpečatená a otvorená».
- ⬛⬛⬛⬛, podpredsedníčka 4. okrskovej volebnej komisie, čestným vyhlásením potvrdila, že nepoužité opečiatkované obálky a nevydané hlasovacie lístky boli vložené do prenosnej volebnej urny a táto bola zapečatená. Z jej vyhlásenia podľa sťažovateľa vyplýva, že „opečiatkované nepoužité obálky a nepoužité lístky neboli zapečatené“. Pani taktiež uviedla, že v danom okrsku nedošlo k porovnaniu počtu obálok vo volebnej urne so záznamami v zozname voličov. Jednoznačne tak došlo k porušeniu § 29 ods. 2 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,volebný zákon“).
- ⬛⬛⬛⬛, členka 6. okrskovej volebnej komisie, čestným vyhlásením potvrdila, že bol „vyradený“ hlasovací lístok a nevie s určitosťou uviesť, čo sa s ním stalo, avšak nebol vyradený ako neplatný (malo ísť o prípad dvoch hlasovacích lístkov v obálke). Navyše tvrdí, že pri sčítavaní hlasov boli prítomné osoby, ktoré neboli ani členovia okrskovej volebnej komisie a ani pozorovatelia (a nie sú uvedení ani v zápisnici) malo ísť o kandidátov na poslancov v danom obvode pre voľby poslancov do mestského zastupiteľstva ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛. Samotný ⬛⬛⬛⬛ túto skutočnosť potvrdzuje vo svojom facebookovom príspevku. Takýto postup je podľa sťažovateľa v rozpore s § 27 volebného zákona.
5. Na základe argumentácie uvedenej vo volebnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Ústavný súd vyhlasuje voľby primátora mesta Hlohovec konané 10.11.2018 za neplatné.
Alternatívne, pokiaľ Ústavný súd SR dôvod neplatnosti voľby primátora mesta Hlohovec konaných dňa 10.11.2018 nezistí, sťažovateľ zdvorilo žiada Ústavný súd SR o to, aby po prepočítaní platných hlasov odovzdaných vo voľbách primátora mesta Hlohovec dňa 10.11.2018 vydal tento Nález Ústavného súdu SR
Ústavný súd rozhodnutie mestskej volebnej komisie o výsledku volieb primátora mesta vo voľbách konaných 10.11.2018 zrušuje a vyhlasuje za riadne zvoleného primátora mesta Hlohovec.“
II.
6. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.
7. Podľa § 59 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde) sťažnosť pre neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, do Európskeho parlamentu alebo do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb môže podať okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.
8. Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľby za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, d) sťažnosť zamietnuť.
9. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
10. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
11. Podľa § 29 ods. 1 volebného zákona po skončení hlasovania dá predseda okrskovej volebnej komisie zapečatiť nevydané hlasovacie lístky a obálky a potom dá otvoriť volebnú schránku. Ak okrsková volebná komisia na žiadosť použila aj prenosnú volebnú schránku, obsah schránok po ich otvorení zmieša.
Podľa § 29 ods. 2 volebného zákona okrsková volebná komisia sčíta obálky a porovná ich počet so záznamami v zozname voličov. Obálky, ktoré nemajú náležitosti podľa § 22 ods. 3, a hlasovacie lístky, ktoré neboli v obálke, okrsková volebná komisia vylúči. Podľa § 29 ods. 3 volebného zákona poškodenie hlasovacieho lístka alebo obálky nemá vplyv na ich platnosť. Na prečiarknutie a dopisovanie hlasovacieho lístka sa neprihliada.
Podľa § 29 ods. 4 volebného zákona v sporných prípadoch rozhoduje o platnosti hlasovacieho lístka a obálky okrsková volebná komisia s konečnou platnosťou.
III.
12. Podstatou sťažnosti sťažovateľa je namietaná neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta Hlohovec konaných 10. novembra 2018, a to z dôvodu existencie pochybností o správnosti spočítania platných hlasov pre kandidátov na primátora mesta Hlohovec, ako aj posúdenia platnosti či neplatnosti odovzdaných hlasovacích lístkov, nezákonné nakladanie s volebnou dokumentáciou, účasť kandidátov na poslancov vo volebnej miestnosti počas sčítania hlasov, aktívna účasť zapisovateľky na spočítaní hlasov a vyradenie hlasovacieho lístka.
13. Podľa judikatúry ústavného súdu len hrubé, závažné alebo opätovné porušenie zákona upravujúceho prípravu a priebeh volieb môže byť príčinou uplatnenia právomoci ústavného súdu podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pričom zistené nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok napádaných volieb. Túto skutočnosť však sťažovateľ musí nielen tvrdiť, ale musí ju aj doložiť exaktnými dôkazmi. Dôkazné bremeno znáša sťažovateľ (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 3/2010).
14. Voľby môžu byť v zmysle judikatúry (PL. ÚS 98/07) ústavného súdu (a tiež podľa teórie ústavného práva) spochybnené v zásade troma spôsobmi, a to tým, že došlo k volebnej chybe (napr. nesprávne sčítanie hlasov a iné číselné omyly), k volebnému deliktu (úmyselne nesprávne sčítanie alebo iné falšovanie volieb počas ich priebehu) alebo k neprípustnému ovplyvňovaniu výsledku hlasovania (oblasť nekalej volebnej súťaže a použitých prostriedkov volebnej kampane).
15. S ohľadom na uvedené možno zhrnúť, že vo všeobecnosti musia byť splnené tri predpoklady, aby bolo možné vyhovieť volebnej sťažnosti: 1. protizákonnosť, porušenie zákonov týkajúcich sa volieb, 2. vzťah medzi touto protizákonnosťou a neplatnosťou volieb alebo voľby kandidáta a 3. intenzita protizákonnosti, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov (napr. PL. ÚS 20/2015, m. m. PL. ÚS 73/07).
16. Vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne aspoň pravdepodobné, a súčasne že sú spôsobilé preukázať také porušenie volebného zákona, ktoré by v konečnom dôsledku odôvodňovalo prijatie záveru o inom výsledku volieb, než aký bol vyhlásený (PL. ÚS 7/2010).
17. Vychádzajúc z uvedených zásad a kritérií ústavný súd pri predbežnom prerokovaní posudzoval, či tvrdenia sťažovateľa môžu vytvoriť reálny predpoklad uplatnenia právomoci ústavného súdu podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde, a súčasne zisťoval, či neexistujú dôvody na odmietnutie sťažnosti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
K pochybnostiam o správnosti spočítania hlasovacích lístkov a správnosti posúdenia neplatnosti hlasovacích lístkov
18. Sťažovateľ v podanej sťažnosti vyjadruje pochybnosti o správnom sčítaní hlasov. Poukazuje na to, že podľa oficiálnych výsledkov získal jeho protikandidát o 32 hlasov viac ako sťažovateľ, pričom však podľa predbežných výsledkov (o ktorých informoval jeho protikandidát na sociálnej sieti ako o informácii, ktorú má od pozorovateľov) mal naopak vyhrať sťažovateľ, a to s rozdielom 26 hlasov v jeho prospech. Sťažovateľ ako dôkaz predkladá ústavnému súdu fotokópie z facebookového profilu zvoleného primátora a webstránky Denníka N z 11. novembra 2018.
19. Sťažovateľ netvrdí, ale iba predpokladá, že mohlo dôjsť k pochybeniam pri sčítavaní hlasovacích lístkov a posudzovaní ich platnosti či neplatnosti vo voľbách primátora mesta Hlohovec. V tejto súvislosti okrem poukázania na neoficiálne zistenia jeho protikandidáta zverejnené na sociálnej sieti neuvádza žiadne relevantné tvrdenia o konkrétnom nesprávnom sčítaní hlasov, konkrétnom nesprávnom posúdení platnosti hlasovacích lístkov, nepredkladá v tomto smere žiadne iné relevantné dôkazy. Podozrenie sťažovateľa je potom založené iba na domnienke o nesprávnom výsledku volieb do miestneho zastupiteľstva obce predpokladaného tretími osobami (ktoré neoznačil), ktoré o tom mali informovať jeho protikandidáta. Ústavný súd konštatuje, že len nepodložené domnienky o nezákonnosti a neústavnosti volieb nepostačujú na rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by boli vyhlásené voľby za neplatné, resp. by bol zrušený ich výsledok. Navyše, samotný sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že protikandidát bol o predbežných výsledkoch informovaný ešte skôr, ako vôbec došlo k podpísaniu zápisníc o priebehu a výsledku hlasovania, teda pred tým, ako boli s konečnou platnosťou prepočítané všetky hlasy a opravené prípadné pochybenia okrskových volebných komisií pri sčítavaní a posudzovaní platnosti hlasovacích lístkov.
20. Túto námietku sťažovateľa, ktorá bola sťažovateľom formulovaná v rovine potenciálnej nesprávnosti spočítania hlasov, prípadne potenciálne nesprávneho vyhodnotenia platnosti či neplatnosti hlasovacích lístkov bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností, ktoré by uvedené závery indikovali, posúdil ústavný súd ako zjavne neopodstatnenú.
K nezákonnému nakladaniu s volebnou dokumentáciou
21. Sťažovateľ v ďalšom napáda nezákonné nakladanie s volebnou dokumentáciou, ktorú preukazuje čestnými vyhláseniami predsedu 5. okrskovej volebnej komisie, predsedníčky 9. okrskovej volebnej komisie a podpredsedníčky 4. okrskovej volebnej komisie. Sťažovateľ tvrdí, že z týchto vyhlásení vyplýva, že volebná dokumentácia (opečiatkované nepoužité obálky, nepoužité lístky, volebné lístky a obálky) nebola zapečatená. Zároveň tvrdí, že následne bola volebná dokumentácia pri jej odovzdávaní zamestnankyni Mestského úradu Hlohovec ⬛⬛⬛⬛ ňou rozpečatená a otvorená, ,,a preto došlo k porušeniu ustanovenia 2.1. Pokynu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na úschovu hlasovacích lístkov a iných volebných dokumentov do orgánov samosprávy obcí v roku 2018 a § 29 volebného zákona“.
V tejto súvislosti predseda 5. okrskovej volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛ uviedol: „Obálky a lístky som mal pri sebe zapečatené a podpísané všetkými z komisie. Potom sa išlo ⬛⬛⬛⬛ odpečatila prenosnú urnu (podotýkam, že urnu so zapečatenými materiálmi volebnými otvárala všetkým predsedom okrskových volebných komisií) a kontrolovala, či sú prelepené pred ňou sme prelepovali a aj odpad bol mnou zapečatený, zápisnica a zoznam voličov som dal do urny, ale ona ich už nepečatila.“Predsedníčka 9. okrskovej volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛ uviedla:„Spolu so zapisovateľkou ⬛⬛⬛⬛ sme všetky náležitosti odniesli na mestský úrad do sídla volebnej komisie. Zápisnicu sme odovzdali predsedovi volebnej komisie. Zapečatenú urnu a zapečatenú igelitku sme zaniesli podľa pokynov do miestnosti, kde som ich odovzdala pracovníčke organizačného štábu pani ktorá rozpečatila igelitku s nevydanými volebnými lístkami a obálkami. Protestovala som, ale argumentovala, že inak odo mňa veci nemôže prebrať. Napokon sme rozpečatili aj urnu. Po kontrole sme ju opäť zalepili, ale už sme ju nepodpisovali.“
Podpredsedníčka 4. okrskovej volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛ v súvislosti s touto námietkou sťažovateľa uviedla: „Do prenosnej urny sme vložili všetky nepoužité opečiatkované obálky, všetky nevydané volebné hlasovacie lístky ako na voľbu primátora tak i na voľbu poslancov do zastupiteľstva okrem 4 pomocných lístkov na sčítanie hlasov pre primátora a 13 pomocných lístkov na sčítanie hlasov pre poslancov. Urna sa zapečatila a všetkými prítomnými podpísala. Ďalší krok mal byť sčítanie volebnej účasti podľa zoznamu voličov. Tento akt sa v našom okrsku neudial!“ Vo vzťahu k ďalšiemu postupu a odovzdaniu volebnej dokumentácie na mestskom úrade sa nevyjadrila.
22. Z týchto čestných vyhlásení, ktoré sťažovateľ predložil ústavnému súdu, však nemožno vyvodiť záver, že by volebná dokumentácia nebola zo strany okrskových volebných komisií riadne zapečatená, tak ako to tvrdí sťažovateľ. Práve naopak, predseda 5. okrskovej komisie a predsedníčka 9. okrskovej komisie tvrdia, že riadne zapečatenú volebnú dokumentáciu odovzdali na mestskom úrade. Až následne bola pani ⬛⬛⬛⬛ zamestnankyňou mestského úradu, odovzdaná dokumentácia odpečatená, skontrolovaná v prítomnosti členov okrskových volebných komisií, jednotlivé časti volebnej dokumentácie vytriedené a zvlášť prelepené. Podpredsedníčka 4. okrskovej komisie uviedla, že nepoužité opečiatkované obálky a nevydané hlasovacie lístky zapečatili v prenosnej volebnej urne. K následnému nakladaniu s volebnou dokumentáciou sa nevyjadruje. Upriamuje však pozornosť na to, že vo 4. okrskovej volebnej komisii nedošlo k sčítaniu volebnej účasti podľa zoznamu voličov.
23. Tieto námietky sťažovateľa sa týkajú nakladania s volebnou dokumentáciou pri jej odovzdávaní do úschovy mestu, ku ktorým malo dôjsť až po zachytení volebných výsledkov do oficiálnych zápisníc jednotlivých okrskových volebných komisií, a preto nie sú spôsobilé ovplyvniť výsledok volieb bez toho, aby boli preukázané iné závažné pochybenia pri realizácii volebného procesu spôsobilé ovplyvniť výsledok volieb.
24. Podľa § 29 ods. 2 prvej vety volebného zákona okrsková volebná komisia sčíta obálky a porovná ich počet so záznamami v zozname voličov.
Podľa tvrdenia podpredsedníčky 4. okrskovej volebnej komisie sa tento akt porovnania odovzdaných obálok so záznamami v zozname voličov neudial. V tomto prípade okrsková volebná komisia nepostupovala v súlade s § 29 ods. 2 prvou vetou volebného zákona, avšak sťažovateľ nijakým spôsobom neidentifikoval vzťah medzi touto protizákonnosťou a neplatnosťou volieb alebo voľby kandidáta. Rovnako sťažovateľ nepreukázal ani splnenie tretej podmienky, t. j. intenzitu protizákonnosti, ktorá by spochybňovala výsledky volieb a ktorá by odôvodnene vyvolávala pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.
25. Vzhľadom na uvedené ústavný súd námietku nezákonného nakladania s volebnou dokumentáciou pri jej odovzdávaní do úschovy a námietku absencie kontroly počtu odovzdaných obálok so zoznamom voličov vo 4. volebnom okrsku vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú.
K účasti kandidátov na poslancov vo volebnej miestnosti pri sčítavaní hlasov
26. Sťažovateľ ďalej namieta, že v rozpore s ustanovením § 27 volebného zákona boli pri sčítaní hlasov 6. okrskovej volebnej komisie prítomní dvaja kandidáti na poslancov za daný volebný obvod, čo preukazuje čestným vyhlásením členky 6. okrskovej volebnej komisie.
27. Podľa § 27 ods. 1 volebného zákona vo volebnej miestnosti majú právo byť prítomní, okrem členov okrskovej volebnej komisie, jej zapisovateľa, členov a zapisovateľov volebných komisií vyšších stupňov, členov ich odborných sumarizačných útvarov a voličov, pozorovatelia vyslaní medzinárodnými organizáciami.
Podľa § 27 ods. 2 volebného zákona zástupca nezávislého kandidáta má právo byť prítomný v priebehu volieb a sčítavania hlasov vo volebnej miestnosti. Obec je povinná vo volebnej miestnosti vyčleniť pre zástupcov podľa prvej vety a pozorovateľov vyslaných medzinárodnými organizáciami osobitný priestor. Tieto osoby možno z volebnej miestnosti vylúčiť, len ak by bol ohrozený priebeh hlasovania a sčítavania hlasov.
Podľa § 27 ods. 3 volebného zákona vo volebnej miestnosti majú právo byť prítomné aj iné osoby, ktoré prejavili záujem o pozorovanie priebehu volieb a sčítavania hlasov. Tieto osoby možno z volebnej miestnosti vylúčiť, len ak by bol ohrozený priebeh hlasovania, sčítavania hlasov alebo z dôvodu nedostatočnej kapacity volebnej miestnosti.
28. Ako vyplýva z citovaného § 27 ods. 3 volebného zákona, skutočnosť, že vo volebnej miestnosti boli okrem členov 6. okrskovej volebnej komisie pri sčítavaní hlasov prítomní dvaja kandidáti na poslancov v danom obvode pre voľby poslancov do mestského zastupiteľstva, nie je porušením volebného zákona. Navyše, sťažovateľ ani netvrdí, že by tieto osoby nejakým spôsobom zasahovali alebo marili proces spočítavania hlasov. V takom prípade je možné tieto osoby z miestnosti, kde sa spočítavajú hlasy, vylúčiť. Ústavný súd preto považuje túto námietku sťažovateľa za zjavne neopodstatnenú.
K účasti zapisovateľky na spočítaní hlasov
29. Sťažovateľ taktiež predostrel námietku účasti zapisovateľky ⬛⬛⬛⬛ pri spočítaní hlasov v 5. okrskovej komisii, ktorú svojím vyhlásením potvrdil aj jej predseda, keď uviedol: „Tiež priznávam, že keď nám nesedeli lístky na primátora, prepočítavala ich aj zapisovateľka okrskovej volebnej komisie, ⬛⬛⬛⬛.“
30. Podľa § 19 ods. 1 volebného zákona zapisovateľ volebnej komisie zabezpečuje organizačné a administratívne záležitosti súvisiace s prípravou a priebehom rokovania volebnej komisie a plní funkciu jej odborného poradcu. Zúčastňuje sa rokovania volebnej komisie. Pri rokovaní volebnej komisie má poradný hlas.
Podľa § 183 volebného zákona po vybratí hlasovacích lístkov z obálok okrsková volebná komisia rozdeľuje hlasovacie lístky osobitne pre voľby do obecného zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce. Potom zisťuje počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov pre voľby do obecného zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce. Výsledky uvádza v zápisnici o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku.
31. Ako z citovaného § 183 volebného zákona vyplýva, zákon zveruje zisťovanie vôle voličov výlučne do právomoci členov okrskovej volebnej komisie. Zapisovateľ volebnej komisie je „technickým pracovníkom“, ktorý v zmysle § 19 ods. 1 volebného zákona zabezpečuje organizačné a administratívne záležitosti súvisiace s prípravou a priebehom rokovania volebnej komisie. Zároveň plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie. Nie je však členom volebnej komisie, ktorý by sa mohol zúčastniť sčítania hlasov.Ústavný súd si je vedomý svojej judikatúry, na ktorú v sťažnosti odkazuje aj sám sťažovateľ (PL. ÚS 1/07 a PL. ÚS 4/2011) a v ktorej ústavný súd vyhodnotil aktívnu účasť zapisovateľky na spočítaní hlasov ako závažné porušenie volebného zákona. V tejto súvislosti je však dôležité zdôrazniť, že v uvedených prípadoch bola vada aktívnej účasti zapisovateľky na sčítavaní hlasov súčasťou viacerých a závažnejších volebných vád, ktoré sa v priebehu volieb vyskytli. Ústavný súd teda v uvedených dvoch veciach, keď vyhlásil voľby za neplatné, posudzoval intenzitu porušenia volebného zákona alebo ústavy a k existencii takejto intenzity dospel na základe výskytu viacerých závažných volebných vád.
32. Ústavný súd však vo svojej judikatúre opakovane konštatoval, že v rámci konania o volebných sťažnostiach (agendy volebného súdnictva aj vo vzťahu ku konaniam ústavnému súdu o týchto veciach) sa neuplatňuje teória tzv. „absolútnych vád“ volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré by mali za následok automatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania). Vzhľadom na túto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebného procesu za relatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa ich vplyvu na výsledok volieb do zastupiteľského orgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho kandidáta (PL. ÚS 7/2010, PL. ÚS 71/2011, PL. ÚS 3/2018).
33. Vzhľadom na uvedené vzal ústavný súd pri posudzovaní tejto námietky sťažovateľa do úvahy skutočnosť, že sťažovateľ namieta len samotnú skutočnosť účasti zapisovateľky na sčítavaní hlasov. Ani on, ale ani predseda 5. okrskovej komisie vo svojom vyhlásení žiadnym spôsobom nenaznačujú, že by pri sčítaní hlasov zapisovateľka nejakým spôsobom zasahovala do obsahu hlasovacích lístkov alebo iným spôsobom marila či ovplyvňovala spočítanie hlasov. Ústavný súd je toho názoru, že ani aktívnu účasť zapisovateľky na sčítaní hlasov nemožno považovať za absolútnu vadu volebného procesu, ktorá by mala sama osebe za následok automatické zrušenie volieb. Ústavný súd v každom jednotlivom prípade musí posudzovať intenzitu porušenia volebného zákona, ústavy a k zrušeniu volieb môže pristúpiť len v prípadoch, keď namietané vady, resp. ich kumulácia, svojou intenzitou spochybňujú výsledok volieb ako taký.
34. V okolnostiach tejto veci, keď sťažovateľ namieta len samotný fakt, že sa zapisovateľka na spočítaní hlasov zúčastnila, bez tvrdenia ďalších skutočností, ktoré by mohli indikovať ovplyvňovanie sčítania hlasov, nedosahuje takú intenzitu pochybenia, ktorá by bola spôsobilá volebný výsledok spochybniť, a preto ústavný súd aj túto námietku sťažovateľa vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú.
K vyradeniu hlasovacieho lístka
35. Sťažovateľ v sťažnosti poukázal na vyradenie jedného hlasovacieho lístka, ku ktorému malo podľa vyhlásenia jej členky dôjsť v 6. okrskovej volebnej komisii. Samotné vyhlásenie členky 6. okrskovej volebnej komisie, ktorá nevie s určitosťou uviesť, čo sa s ním stalo, avšak zároveň tvrdí, že nebol vyradený ako neplatný, je rozporuplné. Z tohto vyhlásenia a ani z obsahu sťažnosti nemožno ustáliť, aké porušenie zákona alebo ústavy v súvislosti s týmto volebným lístkom sťažovateľ namieta.
36. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že aj v prípade, ak by sa preukázalo porušenie zákona pri posudzovaní platnosti jedného hlasovacieho lístka, nebola by táto skutočnosť v žiadnom prípade spôsobilá ovplyvniť výsledok volieb primátora mesta Hlohovec, keď víťazný kandidát podľa oficiálnych výsledkov volieb získal o 32 platných hlasov viac ako sťažovateľ. Aj túto námietku sťažovateľa preto ústavný súd vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú.
37. Ústavný súd už v minulosti vyslovil vo volebných veciach právny názor (napr. PL. ÚS 27/99), že nie každé porušenie volebného zákona je v príčinnej súvislosti s následkom, ktorým je výsledok volieb, ktorý sťažovateľ považuje za skreslený (PL. ÚS 19/2015). Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania volebnej sťažnosti preskúmal všetky námietky sťažovateľa a dospel k záveru, že sťažovateľ síce namietal viaceré porušenia volebného zákona či pochybenia pri manipulácii s volebnou dokumentáciou, jeho tvrdenia však boli buď v rovine hypotetickej možnosti skreslenia výsledku volieb alebo v nich nekonkretizoval skutočnosti, ktoré by v príčinnej súvislosti s uvedenými porušeniami boli spôsobilé ovplyvniť volebný výsledok alebo by odôvodnene vyvolávali pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov. Tie pochybenia, ktoré sťažovateľ v sťažnosti konkretizoval, samy osebe, ale ani pri vzájomnej kumulácii nedosahujú takú intenzitu, ktorá by mohla mať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie za následok zrušenie výsledkov volieb primátora mesta Hlohovec, prípadne vyhlásenie volieb primátora mesta Hlohovec za neplatné, tak ako to navrhuje sťažovateľ.
38. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. decembra 2018