SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 64/2014-53
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2015v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, ĽubomíraDobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa,Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza (sudca spravodajca) a Rudolfa Tkáčikao sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ zastúpeného advokátom Mgr. RóbertomLiškom, Štefánikova 882/39, Poprad, proti neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce konaných 15. novembra 2014, za účasti ⬛⬛⬛⬛, zvoleného starostu obce, takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „sťažovateľ“),zastúpeného advokátom Mgr. Róbertom Liškom, Štefánikova 882/39, Poprad,proti neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce konaných 15. novembra2014, za účasti ⬛⬛⬛⬛, zvoleného starostu obce (ďalej aj „odporca“).
Zo sťažnosti i z predložených príloh vyplýva, že sťažovateľ kandidoval vo voľbáchkonaných 15. novembra 2014 za starostu obce (ďalej len „voľby starostu obce“),pri ktorých bolo do zoznamu oprávnených voličov zapísaných 1 400 voličov, z ktorých boli1 024 voličom vydané obálky a pre voľby starostu obce bolo odovzdaných 970 platnýchhlasovacích lístkov. Sťažovateľ vo voľbách získal 303 hlasov, teda získal viac ako 10 %hlasov podľa § 59 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a je aktívnelegitimovaný na podanie sťažnosti. Odporca podľa zápisnice miestnej volebnej komisiezískal 305 hlasov, t. j. o dva hlasy viac ako sťažovateľ.
Sťažovateľ namieta predovšetkým nesprávne sčítanie hlasov v miestnej volebnejkomisii, pričom výsledok volieb starostu obce považuje «za dôsledok nezákonného postupu miestnej volebnej komisie, ktorá manipulovala s hlasovacími lístkami a touto manipuláciou skreslila a pozmenila výsledok volieb v neprospech sťažovateľa a v prospech odporcu, tak, že sa stal úspešným kandidátom na starostu obce. V miestnej volebnej komisii bolo celkom 10 členov, s predsedom komisie 11, z toho celkom štyria členovia odmietli podpísať Zápisnicu o výsledku volieb v obci do obecného zastupiteľstva na starostu obce, a to pre závažné pochybenia a nezákonný postup ďalších členov volebnej komisie. Nezákonný postup volebnej komisie, v súvislosti s ktorým je víťazom volieb na starostu obce odporca, spočíval najmä v bezprecedentnej manipulácii s hlasovacími lístkami niektorými členmi volebnej komisie, v absencii krížovej kontroly hlasov, ako aj v tendenčnom, zaujatom správaní členov volebnej komisie vo vzťahu k sťažovateľovi. Najzávažnejšie pochybenie však vidíme v porušovaní volebnej kampane spočívajúcej v „kupovaní hlasov“ voličov v prospech sťažovateľovho protikandidáta ⬛⬛⬛⬛.».
Sťažovateľ namieta aj porušenie pravidiel volebnej kampane, k čomu v sťažnostiuvádza: «Dňa 8.11.2014 prišiel do obce súčasný predseda Rómskej iniciatívy Slovenska (ďalej len ako „RIS“), ⬛⬛⬛⬛. Za stranu RIS kandidoval v komunálnych voľbách na starostu obce. Menovaný predseda agitoval v časti obce, kde žijú prevažne občania rómskeho etnika, týchto dôrazne nabádal, aby v nadchádzajúcich voľbách volili kandidáta č. 1, teda ⬛⬛⬛⬛. Za hlasovanie im následne prisľúbil drevo a potraviny, ktoré im bezodkladne po prevzatí úradu ⬛⬛⬛⬛ ako nový starosta zabezpečí. V takomto správaní vidíme výrazne porušenie volebnej kampane, obmedzenie slobodnej volebnej súťaže v neprospech sťažovateľa, zásah tak do pasívneho ako i aktívneho volebného práva garantovaného čl. 30 Ústavy SR. Sľubovanie majetkového prospechu a protihodnoty za hlasovanie vo voľbách je protiústavné, a ak mohlo mať čo i len hypotetický vplyv na hlasovanie voličov a výsledok volieb, tak takýto výsledok, ktorý nemal charakter spravodlivého a čestného politického zápasu nemôže byť akceptovaný.»
K námietke o nesprávnom sčítaní hlasov, resp. manipulácie s hlasovacími lístkami, ktoré mali spôsobiť nesprávny výsledok volieb, sťažovateľ ďalej uvádza:
«Miestna volebná komisia pri sčítavaní hlasov kandidátov na starostov začala počítanie od piateho kandidáta smerom ku prvému kandidátovi tak, že si najprv urobili kôpky podľa mien jednotlivých kandidátov. Na základe takého úvodného, prvého spočítavania mal kandidát č. 5, 25 hlasov, kandidát č. 4, 303 hlasov, kandidát č. 3. ⬛⬛⬛⬛ 67 hlasov, kandidát č. 2, 270 hlasov a kandidát č. 1 mal 305 hlasov.
Avšak pri spočítavaní kôpky s hlasovacími lístkami s menom kandidáta č. 1,, sa v tejto našli dva hlasovacie lístky s menom kandidáta č. 4, a jeden hlasovací lístok s menom kandidáta ⬛⬛⬛⬛. ⬛⬛⬛⬛ tak mal mať regulárne 305 hlasov, nie 303. Tieto hlasovacie lístky priradil predseda miestnej volebnej komisie, ⬛⬛⬛⬛ k ďalším hlasovacím lístkom kandidátov a hlasy dopísal aj na lístok, na ktorý si ako predseda robil svoje vlastné poznámky. Počas sčítavania hlasov však jeho priebeh rušil pozorovateľ, pán, a to tým, že si do mobilného telefónu hlasným spôsobom ťukal počty hlasov kandidáta ⬛⬛⬛⬛ podľa toho, ako počítal predseda pri úvodnom sčítavaní. Ešte pred riadnym skončením sčítavania vybehol hlučne pred volebnú miestnosť s tým, že jednoznačným víťazom je. Pozorovateľ vyvolal chaos, takže von ešte pred sčítaním hlasov vyšli aj ďalší členovia volebnej komisie a jeden z členov, ⬛⬛⬛⬛ ho upozornil, že výsledky ešte nie sú konečné, že sa musia opakovane prepočítať hlasy. Po tom, čo sa člen komisie ⬛⬛⬛⬛, ktorý zabezpečoval poriadok pred volebnou miestnosťou vrátil do volebnej miestnosti k sčítavaniu, bolo mu zo strany predsedu MVK ⬛⬛⬛⬛ oznámené, že sčítavanie už skončilo, vykonať ho mali ostatní členovia komisie a kandidát č. 4, ⬛⬛⬛⬛ nemá 305 hlasov, ale len 303. Členka komisie ⬛⬛⬛⬛, ktorá toto sčítavanie tiež mala vykonať, však v priebehu kedy došlo k jeho pozastaveniu volebnú miestnosť opustila a odišla na toaletu.
Ďalší z pozorovateľov, ⬛⬛⬛⬛, syn kandidáta, vyjadril presvedčenie, že tieto hlasovacie lístky vyniesla a znehodnotila práve ⬛⬛⬛⬛, keďže aj napriek snahe členov komisie sa tieto dva hlasovacie lístky nenašli. Keďže ich však predseda Komisie mal zapísané vo svojich poznámkach, požiadal ho zapisovateľ, ⬛⬛⬛⬛, aby mu originál týchto poznámok vydal, že ich uvedie ako prílohu v zápisnice. Predseda komisie však originál týchto poznámok znehodnotil a vyhodil. Zapisovateľ z týchto poznámok vyhotovil jednu kópiu. Z vyššie uvedeného opisu skutkového priebehu spočítavania hlasov je evidentné, že tieto boli sčítavané nedbalým spôsobom, nedošlo ani ku krížovému sčítaniu hlasov (dokonca sa ani neprerátavali hlasovacie lístky s menami ostatných kandidátov, prepočítavali sa len hlasy kandidáta č. 1, ⬛⬛⬛⬛ a kandidáta č. 4, ⬛⬛⬛⬛ ), s hlasovacími lístkami bolo manipulované, časť členov volebnej komisie opúšťala v priebehu sčítavania volebnú miestnosť, predsedom deklarované súčty hlasovacích lístkov po tom, čo sa sčítavanie prerušilo už nesedeli. Aj vzhľadom k týmto závažným nedostatkom odmietli členovia komisie, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a
podpísať zápisnicu, pretože nesúhlasili ani s priebehom sčítavania výsledkov volieb, ani so samotným zistením výsledkom.»
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd rozhodoltak, že „... zruší napadnutý výsledok volieb starostu obce zo dňa 16. 11. 2014“.
Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 64/2014-8 zo 17. decembra 2014 prijal sťažnosťna ďalšie konanie a následne odporcu vyzval, aby sa k nej vyjadril. Odporca vo vyjadrenídoručenom ústavnému súdu 15. januára 2015 k sťažovateľovej námietke týkajúcej saporušenia pravidiel volebnej kampane, ktorú považuje za účelovú, predovšetkým uviedol:„V prvom rade je potrebné uviesť, že ja ako kandidát na starostu obce som riadne a zákonne viedol celú volebnú kampaň a nie som si vedomý žiadneho porušenia zákona. Pokiaľ ide o tvrdenia, že som niekomu niečo sľúbil (drevo a potraviny) - nie je to pravda a nikdy som nikomu nič nesľuboval v súvislosti s komunálnymi voľbami.“ Vo vzťahuk námietke nesprávneho sčítania hlasov, resp. manipulácie s hlasovacími lístkami odporcupoukazuje na skutočnosť, že nemá žiadne vedomosti o údajnom manipulovaní pri sčítavaníhlasov a považuje postup miestnej volebnej komisie za „správny a zákonný“. Vzhľadomna uvedené skutočnosti odporca navrhuje, aby ústavný súd po vykonaní dokazovaniasťažnosť sťažovateľa proti výsledku volieb starostu obce konaných 15. novembra2014 zamietol.
II. Všeobecné východiská pre rozhodovanie volebných sťažností
Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súdrozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.
Z čl. 129 ods. 2 ústavy vyplýva oprávnenie, ako aj povinnosť ústavného súdupreskúmavať na základe volebných sťažností tak ústavnosť, ako aj zákonnosť namietanýchvolieb.
Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana základných právzaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva.Ústava garantuje všetkým oprávneným voličom voliť svojich zástupcov do voľbamikreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom,resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričomgarantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanietajným hlasovaním (čl. 30 ods. 3 ústavy). Zároveň ústava garantuje predovšetkýmprostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánovúzemnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30ods. 1 druhá veta ústavy), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcieposlanca obecného zastupiteľstva za rovnakých podmienok [pasívne volebné právo(PL. ÚS 20/2011, m. m. PL. ÚS 18/07)].
Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieťuskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnousilou zákona (m. m. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanejjudikatúry ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávymusí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb,ktoré je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov(PL. ÚS 20/2011, m. m. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).
Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkonpolitických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práva slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťažpolitických síl v demokratickej spoločnosti. Citované ustanovenie ústavy má priamuspojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahouovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťažpolitických síl nachádza svoje vyjadrenie predovšetkým vo voľbách a je základnýmpredpokladom a podmienkou fungovania demokratického štátu (m. m. PL. ÚS 19/98,PL. ÚS 82/07).
Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľbyza neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisiea vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, d) sťažnosť zamietnuť.
Podľa § 63 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípadoch uvedených v odseku 1písm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.
Právomoc zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa §63 ods. 1 zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanoujudikatúrou len vtedy, ak k porušeniu volebného zákona [zákona Slovenskej národnej radyč. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí“ alebo aj „volebný zákon“)] dôjdespôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickejspoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa vyžaduje hrubé alebozávažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebehvolieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Nie každé porušenie volebnéhozákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súdkaždý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona,ako aj na princípy volebného práva uznávané spoločenstvom demokratických štátov.Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenievolebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnenevyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov(PL. ÚS 20/2011).
Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, ktorou sasťažovateľ domáha vyhlásenia volieb za neplatné, alebo zrušenia napadnutého výsledkuvolieb, musia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb,t. j. porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, resp. zákonov, ktorés nimi bezprostredne súvisia, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieba sťažovateľom namietaným výsledkom volieb a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá užspochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľbya ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 73/07). Dôležitýmkomponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkovz hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.
Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody,pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnomsúde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušnýchustanovení volebného zákona (v tomto prípade podľa § 45), platí prezumpcia ich ústavnostia zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách napadnutých volebnousťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodne inak ako zamietnutímvolebnej sťažnosti. Namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamyvplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať,ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94,PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03). Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody,pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnomsúde]. Funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôžebyť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať,prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokoncav tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súdpodrobne rekonštruovať celý volebný proces (m. m. PL. ÚS 3/2010).
Na základe uvedených právnych východísk ústavný súd preskúmal námietkysťažovateľa formulované vo volebnej sťažnosti.
III. Preskúmanie námietok sťažovateľa
II.1 K námietke nesprávneho sčítania hlasov, resp. manipulácie s hlasovacími lístkami
Sťažovateľ namieta, že manipuláciou s hlasovacími lístkami pri sčítavaní hlasovkandidátov na funkciu starostu obce došlo k vyhláseniu nesprávneho výsledku voliebv prospech odporcu. Nezákonný postup miestnej volebnej komisie mal podľa sťažovateľaokrem manipulácie s hlasovacími lístkami spočívať aj v absencii krížovej kontrolyhlasovacích lístkov a v zaujatosti viacerých členov miestnej volebnej komisiek sťažovateľovi. Ústavný súd považoval túto námietku za kľúčovú, zvlášť s prihliadnutím naskutočnosť, že medzi sťažovateľom a odporcom bol podľa zápisnice miestnej volebnejkomisie o výsledku volieb v obci do obecného zastupiteľstva a starostu obce (ďalej len „zápisnica“) rozdiel len dvoch hlasov v prospech odporcu.
Podľa § 11 ods. 6 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí volebná komisia jeuznášaniaschopná, ak je prítomná väčšina jej členov. Na platnosť uznesenia je potrebnáväčšina hlasov prítomných členov. V prípade rovnosti hlasov sa návrh považujeza zamietnutý. O priebehu zasadania vyhotovuje volebná komisia zápisnicu.
Podľa § 43 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí miestna volebnákomisia vyhotoví dvojmo zápisnicu o výsledku volieb v obci. Zápisnicu podpíše predsedaa ostatní členovia komisie a zapisovateľ komisie. Dôvody odmietnutia podpisu sapoznamenajú.
Podľa § 37 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí po ukončeníhlasovania dá predseda okrskovej volebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístkya obálky a potom dá otvoriť volebnú schránku. Ak okrsková volebná komisia použilana výslovnú žiadosť jednotlivých voličov aj prenosnú volebnú schránku, komisia obsahschránok po ich otvorení zmieša.
Podľa § 37 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí okrsková volebnákomisia vyberie obálky s hlasovacími lístkami z volebnej schránky, spočíta obálkya porovná počet obálok so záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.
Podľa § 37 ods. 3 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí po vybratíhlasovacích lístkov z obálok okrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľbydo obecného (mestského) zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce (primátora).Potom zistí počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledkyzapíše do zápisnice o hlasovaní.
Podľa § 37 ods. 4 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí každý členokrskovej volebnej komisie môže nazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovejvolebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov.
Podľa § 38 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí neplatný jehlasovací lístok,
a) ktorý nie je na predpísanom tlačive,
b) ktorý nie je upravený podľa § 31 ods. 4,
c) ak volič na hlasovacom lístku neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta,alebo ak označil zakrúžkovaním viac kandidátov, než má byť vo volebnom obvodezvolených do obecného (mestského) zastupiteľstva, alebo neoznačil zakrúžkovaním anijedného kandidáta na funkciu starostu obce (primátora), alebo ak zakrúžkovaním označilviac ako jedného kandidáta na takúto funkciu.
Podľa § 40 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí okrsková volebnákomisia zapečatí hlasovacie lístky, obálky a zoznamy voličov a odovzdá ich spolus ostatnými volebnými spismi obci do úschovy.
Zákonodarca upravil v citovanom § 38 ods. 1 zákona o voľbách do orgánovsamosprávy obcí posudzovanie platnosti hlasovacích lístkov spôsobom negatívnejenumerácie. Z takejto konštrukcie právnej úpravy vyplýva interpretačný záver, podľaktorého hlasovací lístok, ktorý napĺňa čo i len jeden z dôvodov neplatnosti, nemožnopovažovať za platný hlasovací lístok.
Z textu § 38 ods. 1 písm. b) v spojení s textom § 31 ods. 4 zákona o voľbáchdo orgánov samosprávy obcí zjavne vyplýva, že hlasovací lístok, ktorý nie je označenýzakrúžkovaním poradového čísla kandidáta, nemožno uznať za platný. Na tejto skutočnostinemôže nič zmeniť fakt, že posudzovanie hlasovacích lístkov by v konkrétnom prípade boloprípadne benevolentnejšie u všetkých kandidátov (m. m. PL. ÚS 21/99).
Ústavný súd si na účely posúdenia námietky týkajúcej sa manipulácie pri sčítavaníhlasov vyžiadal z Obecného úradu v volebnú dokumentáciu. Zo zápisnicemiestnej volebnej komisie ústavný súd zistil, že vo volebnom okrsku (v obci ) bolozapísaných do zoznamu voličov celkom 1 400 osôb, z ktorých boli 1 024 voličom vydanéobálky, a pre voľby starostu obce bolo odovzdaných 970 platných hlasovacích lístkov.V obci bol vytvorený jeden volebný okrsok, pričom voľby starostu zabezpečovala miestnavolebná komisia, ktorá plnila v zmysle § 15 ods. 5 zákona o voľbách do orgánovsamosprávy obcí úlohy okrskovej volebnej komisie. Miestna volebná komisia bolojedenásťčlenná, pričom štyria členovia tejto komisie zápisnicu nepodpísali s odôvodnením,že nesúhlasia so zistenými výsledkami sčítavania hlasov pre jednotlivých kandidátovna post starostu obce.
Podľa zápisnice miestnej volebnej komisie bolo pri voľbách starostu obce v prospech (odporcu) ako kandidáta č. 1 odovzdaných 305 platných hlasovacích lístkov,v prospech ⬛⬛⬛⬛ ako kandidáta č. 2 bolo odovzdaných 270 platných hlasovacíchlístkov, v prospech ⬛⬛⬛⬛ ako kandidáta č. 3 bolo odovzdaných 67 platnýchhlasovacích lístkov, v prospech ⬛⬛⬛⬛ (sťažovateľa) ako kandidáta č. 4 boloodovzdaných 303 hlasovacích lístkov a v prospech ⬛⬛⬛⬛ ako kandidáta č. 5 boloodovzdaných 25 platných hlasovacích lístkov.
Ústavný súd preskúmal vyžiadanú volebnú dokumentáciu obce a zistil, žetáto obsahuje kartónovú škatuľu „Komunálne voľby 2014“, hnedú kartónovú škatuľu, ktorábola prelepená bielou páskou, v ktorej boli obálky odovzdané vo voľbách starostu obcea poslancov obecného zastupiteľstva a nezapečatená kartónová škatuľa, obsahom ktorej bolazápisnica miestnej volebnej komisie, pomocný sčítací hárok, nepoužité hlasovacie lístkypre voľbu starostu obce a voľbu poslancov obecného zastupiteľstva a nepoužité obálky.
Následne ústavný súd prepočítal hlasovacie lístky odovzdané podľa zápisnicemiestnej volebnej komisie vo voľbách na starostu obce, pričom zistil, že platneodovzdaných bolo 973 hlasovacích lístkov, z toho kandidát č. 1 (odporca)získal 306 hlasov, kandidát č. 2 ⬛⬛⬛⬛ 270 hlasov, kandidát č. 3 67 hlasov, kandidát č. 4 ⬛⬛⬛⬛ 303 hlasov (sťažovateľ) a kandidát č. 5 27 hlasov.
Vychádzajúc z obsahu volebnej sťažnosti a návrhu sťažovateľa, ústavný súd nariadilna 3. február 2015 výsluch svedkov ⬛⬛⬛⬛, člena miestnej volebnej komisie, ⬛⬛⬛⬛, zapisovateľa miestnej volebnej komisie,
, predsedu miestnej volebnej komisie, a ⬛⬛⬛⬛, člena miestnejvolebnej komisie. Na výsluch sa nedostavil z dôvodu choroby svedok (predvolanie mal riadne a včas vykázané). Výsluch svedkov v budove ústavného súduvykonal z poverenia pléna ústavného súdu sudca spravodajca. Výsluchu svedkov sazúčastnil sťažovateľ a jeho právny zástupca, ako aj odporca.
Z výsluchu ⬛⬛⬛⬛ vyplynuli najmä tieto skutočnosti:
bol do miestnej volebnej komisie delegovaný za politickú stranuKĽS. Menovaný pri výsluchu potvrdil, že pri prvom sčítavaní hlasovacích lístkov pre voľbustarostu obce sa v kôpke, v ktorej mali byť len hlasovacie lístky určené pre kandidáta č. 1(odporcu), nachádzali aj dva hlasovacie lístky s hlasmi určenými pre kandidáta č. 4 ⬛⬛⬛⬛ (sťažovateľa), takže podľa toho mal odporca pri prvom sčítavaní získať len303 hlasov, a nie 305 hlasov. Na dva hlasovacie lístky určené údajne pre sťažovateľa, ktorémali byť v kôpke pre odporcu, podľa svedka poukázal predseda miestnej volebnej komisie,ktorý zároveň túto skutočnosť poznamenal na pomocný sčítavací hárok, na ktorom priradil khlasom určeným pre ⬛⬛⬛⬛ 2 hlasy a nariadil vykonanie kontrolného sčítania. Poďalšom prepočítavaní hlasovacích lístkov, ktoré sa už neuskutočnilo za prítomnostivšetkých členov miestnej volebnej komisie, bol podľa svedka výsledok pre 306 hlasov, keďže zapisovateľ miestnej volebnej komisie našiel ďalší hlasovací lístokurčený pre odporcu. Po nasledujúcom kontrolnom sčítavaní bol však podľa svedka výsledokpre ⬛⬛⬛⬛ už len 305 hlasov. Svedok ďalej uviedol, že pre nezrovnalosť privýsledkoch oboch kandidátov zápisnicu nepodpísal, a nebol ani prítomný pri zapečaťovanívolebnej dokumentácie.
Svedok ⬛⬛⬛⬛, ktorý vykonával funkciu zapisovateľa miestnejvolebnej komisie, vo svojej výpovedi potvrdil, že pri prvom sčítaní boli zaznamenané2 hlasy v prospech sťažovateľa, pričom predseda miestnej volebnej komisie túto skutočnosťvyznačil na pomocnom sčítacom hárku a následne navrhol ďalšie prepočítanie hlasov.Po tomto kontrolnom prepočítavaní hlasov sa podľa svedka zistilo, že kandidát č. 1 získal 305 hlasov a kandidát č. 4 ⬛⬛⬛⬛ získal 303 hlasov. Svedokďalej uvádza, že počas archivácie objavil ešte jeden hlasovací lístok určený pre zamiešaný v kôpke hlasovacích lístkov určených pre kandidáta č. 2 ⬛⬛⬛⬛,na základe čoho prebehlo ďalšie kontrolné prepočítavanie hlasovacích lístkov odovzdanýchpre ⬛⬛⬛⬛, po skončení ktorého mal opätovne len 305 hlasov. Svedokďalej uviedol, že po spísaní zápisnice ju spolu s predsedom miestnej volebnej komisiezaviezli obvodnej volebnej komisii, pričom 4 členovia miestnej volebnej komisie, ktorízápisnicu odmietli podpísať, následne odišli, a preto pri zapečatení volebnej dokumentácieboli prítomní už len zostávajúci šiesti členovia komisie. Svedok ako zamestnanec obcevolebnú dokumentáciu následne prevzal do úschovy.
Svedok ⬛⬛⬛⬛, ktorý bol predsedom miestnej volebnej komisie,vo svojej výpovedi potvrdil existenciu nezhôd pri sčítavaní hlasov pre kandidátov č. 1 a č. 4,fyzickú existenciu dvoch hlasovacích lístkov s hlasmi odovzdanými v prospech sťažovateľav kôpke s hlasovacími lístkami určenými pre odporcu však nepotvrdil. Hlasovacie lístkypre oboch kandidátov na starostu boli následne niekoľkokrát prepočítané, pričompo každom sčítaní uskutočnenom rôznymi členmi miestnej volebnej komisie táto dospelak rovnakému záveru, aký bol následne uvedený v zápisnici.
Ústavný súd v priebehu konania o sťažnosti zistil, že pozorovatelia, ktorí sa zúčastnilivolieb do orgánov samosprávy obce konaných 15. novembra 2014 (a ⬛⬛⬛⬛ ), podali 17. a 18. novembra 2014 trestné oznámenia pre podozrenie zospáchania prečinu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda podľa § 351 ods. 2 písm.a) Trestného zákona, ku ktorému malo dôjsť 16. novembra 2014 na Obecnom úradev počas sčítavania hlasov jednotlivých kandidátov na post starostu obce. Poverenípríslušníci Obvodného oddelenia Policajného zboru Slovenskej republiky v Krompachochuzneseniami ČVS:ORP-1451/KR-SN-2014 zo 16. decembra 2014 a ČVS:ORP-1449/KR-SN-2014 z 10. decembra 2014 (ďalej len „uznesenia Obvodného oddeleniav Krompachoch“) obe trestné oznámenia odmietli, keďže nebol dôvod na začatie trestnéhostíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
Z označených uznesení Obvodného oddelenia v Krompachoch vyplynulipre posúdenie sťažnosti tieto rozhodujúce skutočnosti: „Výpovede členov volebnej komisie a pozorovateľov sú protichodné tvrdenia v tom, kto údajne našiel volebné lístky na kandidáta ⬛⬛⬛⬛, kde väčšina členov volebnej komisie trvá na tom, že aj keď tvrdí, že našiel dva volebné lístky ⬛⬛⬛⬛ oni ich nevideli neskontrolovali a nevideli, kde ich kto položil.... Po zistení, že ⬛⬛⬛⬛ má len 303 hlasov začal vo volebnej miestnosti ruch zo strany pozorovateľa ⬛⬛⬛⬛ ml. nakoľko tento mal podozrenie, že dva hlasy jeho otca vyniesla von ⬛⬛⬛⬛ keď bola vonku na WC. Väčšina členov volebnej komisie však vypovedá, že počas zrátavania hlasov kandidátov na starostu nebola žiadna prestávka a vtedy nik z volebnej miestnosti nebol von. Prestávka bola pred zrátavaním hlasov na starostu a ďalšia po zrátaní hlasov. Vzhľadom k týmto zisteným skutočnostiam členovia volebnej komisie prekontrolovali kôpky všetkých kandidátov na starostov no údajne stratené dva hlasy kandidáta ⬛⬛⬛⬛ nenašli. Mal sa však nájsť lístok na kandidáta ⬛⬛⬛⬛, ktorý by tým pádom mal mať 306 hlasov. No ani tento hlasovací lístok väčšina členov komisie nevidela.... Aj napriek odlišným výpovediam členov volebnej komisie, pozorovateľov a zapisovateľa všetci sa zhodli na jednom, že nik z prítomných nevidel nikoho ako berie z kôp volebnej lístky, alebo iným spôsobom s nimi manipuluje.... Počas trojnásobného zrátavania volebných lístkov, ktoré všetci prítomní zrátavali naraz a za kontroly všetkých prítomných stále vyšlo pre kandidáta ⬛⬛⬛⬛ 303 hlasov a pre kandidáta ⬛⬛⬛⬛ 305 hlasov.“
Vzhľadom na skutočnosť, že v rámci trestného konania poverení príslušníciObvodného oddelenia v Krompachoch vykonali výsluchy všetkých členov miestnejvolebnej komisie, ako aj oboch pozorovateľov a rovnako aj zapisovateľa miestnej volebnejkomisie, ústavný súd nepovažoval za potrebné vykonať právnym zástupcom sťažovateľanavrhnutý dôkaz a predvolať na výsluch ďalších členov miestnej volebnej komisie.
Sumarizujúc svoje zistenia, ústavný súd konštatuje, že aj keď z výsluchov svedkovmožno zhodne vyvodiť existenciu určitých nezrovnalostí pri prepočítavaní hlasovacíchlístkov určených pre kandidátov č. 1 a č. 4 (rôzne celkové výsledky získaných platnýchhlasov kandidátov na starostu obce pri jednotlivých prepočítavaniach, pozn.),prostredníctvom vykonaného dokazovania sa nepreukázala manipulácia s hlasovacímilístkami žiadnym z členov miestnej volebnej komisie. Manipulácia s hlasovacími lístkamiv konečnom dôsledku nebola preukázaná ani v trestných konaniach, v rámci ktorýchObvodné oddelenie v Krompachoch uzneseniami trestné oznámenia pozorovateľovodmietlo („všetci sa zhodli na jednom, že nik z prítomných nevidel nikoho ako berie z kôp volebnej lístky, alebo iným spôsobom s nimi manipuluje“).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd považuje tvrdenie sťažovateľa o tom, že členoviamiestnej volebnej komisie manipulovali s hlasovacími lístkami, a tým skreslili výsledokvolieb v neprospech sťažovateľa, za nepreukázané, na čom nemôže nič zmeniť skutočnosť,že štyria členovia miestnej volebnej komisie zápisnicu nepodpísali a vyslovili v nej„nesúhlas so zistenými výsledkami na starostu obce“.
Nad rámec uvedeného záveru ústavný súd navyše poukazuje na svoje zisteniezískané prepočítaním hlasov odovzdaných pre kandidátov č. 1 a č. 4 na funkciu starostuobce, podľa ktorého odporca v skutočnosti dostal 306 hlasov, t. j. o jeden hlas viac, než jeuvedené v zápisnici, a teda o tri hlasy viac ako sťažovateľ. Za týchto okolností by ajprípadné stotožnenie sa s tvrdením sťažovateľa o manipulácii s dvomi hlasovacími lístkami,ktoré mali byť odovzdané v jeho prospech, nespôsobilo iný výsledok volieb, t. j. ajv takomto prípade by víťazom volieb bol odporca.
III.2 K námietke porušenia pravidiel volebnej kampane
Sťažovateľ v súvislosti s námietkou založenej na tvrdení, že došlo k porušeniupravidiel volebnej kampane, v sťažnosti uvádza, že 8. novembra 2014 sa volebnej kampanev prospech odporcu, ktorý kandidoval za politickú stranu Rómska iniciatíva Slovenska(RIS), zúčastnil predseda tejto politickej strany ⬛⬛⬛⬛, ktorý „agitoval v časti obce, kde žijú prevažne občania rómskeho etnika, týchto dôrazne nabádal, aby v nadchádzajúcich voľbách volili kandidáta č. 1, teda ⬛⬛⬛⬛ “. Sťažovateľ ďalejuviedol, že spôsob vedenia volebnej kampane odporcu, ktorá spočívala v sľubovanímajetkového prospechu a protihodnoty (prostredníctvom predsedu politickej strany RIS)za hlasovanie vo voľbách na starostu obce (prostredníctvom predsedu politickej strany RIS),nemal charakter spravodlivého a čestného politického zápasu. Odporca vo svojom vyjadreník tejto námietke zdôraznil, že viedol volebnú kampaň v súlade so zákonom a nikomu ničosobne nesľuboval.
Podľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí volebná kampaň ječinnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameranána podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávisléhokandidáta vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televíznehovysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo inýchnosičov informácií.
Z citovanej dikcie § 30 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcínepochybne možno vyvodiť, že za volebnú kampaň v prospech sťažovateľa treba považovaťaj agitáciu predsedu politickej strany, za ktorú vo voľbách kandidoval.
V súvislosti s posudzovaním tejto námietky sťažovateľa ústavný súd vzal do úvahysvoju doterajšiu judikatúru (m. m. PL. ÚS 6/06), v ktorej na jednej strane uvádza, že zákono voľbách do orgánov samosprávy obcí neustanovuje explicitne zákaz nekalých praktíkvo volebnej kampani, ale na druhej strane zároveň zdôrazňuje, že z čl. 30 a čl. 31 ústavy,z § 30 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí, nepriamo z § 336a Trestnéhozákona (trestný čin volebnej korupcie) a z judikatúry ústavného súdu možno odvodiť istýminimálny, minimalistický, štandard férovosti volebnej kampane, ktorého rešpektovanie ježiaduce primerane zohľadňovať pri rozhodovaní o volebných sťažnostiach.
Bez potreby prehodnocovať doterajšiu judikatúru ústavný súd nad jej rámecpodčiarkuje, že nie každá neférovosť pri vedení volebnej kampane musí vyvolať právnedôsledky, a v konkretizácii na vec sťažovateľa ďalej uvádza, že rôznorodé predvolebnésľuby či verejné prísľuby kandidátov, resp. kandidujúcich subjektov, vrátane sľubovs majetkovým obsahom tvoria pri priamej komunikácii kandidátov na volené funkcie(resp. ich zástupcov) s voličmi štandardnú súčasť volebnej kampane. Predvolebné sľubya verejne deklarované prísľuby kandidátov na volené funkcie s majetkovým obsahom aleústavný súd nemôže považovať automaticky za neprípustné formy volebnej agitácie,či dokonca prejavy volebnej korupcie o to viac, že kvalifikácia tohto typu konania patrído sféry pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní, resp. všeobecných súdov. Za týchtookolností je dôležité, aby ústavný súd posudzoval obdobné námietky sťažovateľovpri rozhodovaní o volebných sťažnostiach s primeranou mierou zdržanlivosti, a to o to viac,že izolovaný verejný prísľub spravidla sám osebe nie je spôsobilý bezprostredne a priamoovplyvniť rozhodovanie voličov. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svojudoterajšiu judikatúru, v ktorej už viackrát pri posudzovaní námietok sťažovateľovsmerujúcich proti porušovaniu pravidiel volebnej kampane zdôraznil, že nemožnopodceňovať voliča. Len intenzívnejší tlak na voliča prostredníctvom neférových praktík, bytotiž podľa názoru ústavného súdu mohol byť spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnejvôle a zakladať tak volebnú vadu, ktorej dôsledkom by mohlo byť aj zrušenie výsledkuvolieb (m. m. PL. ÚS 78/2011).
Nad rámec už uvedeného ústavný súd pri vyhodnocovaní tejto námietky sťažovateľav kontexte s jeho návrhom na zrušenie výsledku volieb považoval za podstatné aj túskutočnosť, že bola formulovaná vo všeobecnej rovine, pričom navyše sťažovateľ v nej anilen netvrdil, že by odporca osobne sľuboval niekomu z voličov majetkový prospech.
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd aj námietku sťažovateľa založenú na tvrdenío porušovaní pravidiel volebnej kampane odporcom vyhodnotil ako nespôsobilú na to, abyna jej základe rozhodol o zrušení napadnutého výsledku volieb starostu.
IV. Záver
Zohľadňujúc svoje závery k obom námietkam sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, žejeho skutkové zistenia nesignalizujú, že pri voľbách starostu obce došlok hrubému alebo závažnému, prípadne opakovanému porušeniu volebných predpisovpri voľbách starostu obce, na základe ktorého by v súlade so svojou ustálenou judikatúroumohol uplatniť svoju právomoc podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde, tedazrušiť napadnutý výsledok volieb. Ústavný súd preto sťažnosť podľa § 63 ods. 1 písm. d)zákona o ústavnom súde zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. februára 2015