znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 64/2014-53

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   18.   februára   2015v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, ĽubomíraDobríka,   Ľudmily   Gajdošíkovej,   Sergeja   Kohuta,   Milana   Ľalíka,   Lajosa   Mészárosa,Marianny   Mochnáčovej,   Ladislava   Orosza   (sudca   spravodajca)   a   Rudolfa   Tkáčikao sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ zastúpeného   advokátom   Mgr.   RóbertomLiškom, Štefánikova 882/39, Poprad, proti neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce konaných 15. novembra 2014, za účasti ⬛⬛⬛⬛, zvoleného starostu obce, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra2014   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   aj   „sťažovateľ“),zastúpeného   advokátom   Mgr.   Róbertom   Liškom,   Štefánikova   882/39,   Poprad,proti neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce konaných 15. novembra2014, za účasti ⬛⬛⬛⬛, zvoleného starostu obce (ďalej aj „odporca“).

Zo sťažnosti i z predložených príloh vyplýva, že sťažovateľ kandidoval vo voľbáchkonaných 15. novembra 2014 za starostu obce (ďalej len „voľby starostu obce“),pri ktorých bolo do zoznamu oprávnených voličov zapísaných 1 400 voličov, z ktorých boli1 024 voličom vydané obálky a pre voľby starostu obce bolo odovzdaných 970 platnýchhlasovacích lístkov. Sťažovateľ vo voľbách získal 303 hlasov, teda získal viac ako 10 %hlasov podľa § 59 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a je aktívnelegitimovaný na podanie   sťažnosti.   Odporca   podľa zápisnice   miestnej   volebnej komisiezískal 305 hlasov, t. j. o dva hlasy viac ako sťažovateľ.

Sťažovateľ   namieta   predovšetkým   nesprávne   sčítanie   hlasov   v miestnej   volebnejkomisii, pričom výsledok volieb starostu obce považuje «za dôsledok nezákonného postupu miestnej volebnej komisie, ktorá manipulovala s hlasovacími lístkami a touto manipuláciou skreslila a pozmenila výsledok volieb v neprospech sťažovateľa a v prospech odporcu, tak, že sa stal úspešným kandidátom na starostu obce. V miestnej volebnej komisii bolo celkom 10 členov, s predsedom komisie 11, z toho celkom štyria členovia odmietli podpísať Zápisnicu o výsledku volieb v obci do obecného zastupiteľstva na starostu obce, a to pre závažné pochybenia a nezákonný postup ďalších členov volebnej komisie.   Nezákonný   postup   volebnej   komisie,   v   súvislosti   s   ktorým   je   víťazom   volieb na starostu obce odporca, spočíval najmä v bezprecedentnej manipulácii s hlasovacími lístkami niektorými členmi volebnej komisie, v absencii krížovej kontroly hlasov, ako aj v tendenčnom,   zaujatom   správaní   členov   volebnej   komisie   vo   vzťahu   k   sťažovateľovi. Najzávažnejšie   pochybenie   však   vidíme   v   porušovaní   volebnej   kampane   spočívajúcej v „kupovaní hlasov“ voličov v prospech sťažovateľovho protikandidáta ⬛⬛⬛⬛.».

Sťažovateľ   namieta   aj   porušenie   pravidiel   volebnej   kampane,   k čomu   v sťažnostiuvádza: «Dňa 8.11.2014 prišiel do obce súčasný predseda Rómskej iniciatívy Slovenska (ďalej len ako „RIS“), ⬛⬛⬛⬛. Za stranu RIS kandidoval v komunálnych voľbách na starostu obce. Menovaný predseda agitoval v časti obce, kde žijú prevažne občania rómskeho etnika, týchto dôrazne nabádal, aby v nadchádzajúcich voľbách volili   kandidáta   č.   1,   teda ⬛⬛⬛⬛.   Za   hlasovanie   im   následne   prisľúbil   drevo a potraviny,   ktoré   im   bezodkladne   po   prevzatí   úradu ⬛⬛⬛⬛ ako   nový   starosta zabezpečí. V takomto správaní vidíme výrazne porušenie volebnej kampane, obmedzenie slobodnej volebnej súťaže v neprospech sťažovateľa, zásah tak do pasívneho ako i aktívneho volebného   práva   garantovaného   čl.   30   Ústavy   SR.   Sľubovanie   majetkového   prospechu a protihodnoty   za   hlasovanie   vo   voľbách   je   protiústavné,   a   ak   mohlo   mať   čo   i   len hypotetický vplyv na hlasovanie voličov a výsledok volieb, tak takýto výsledok, ktorý nemal charakter spravodlivého a čestného politického zápasu nemôže byť akceptovaný.»

K námietke o nesprávnom sčítaní hlasov, resp. manipulácie s hlasovacími lístkami, ktoré mali spôsobiť nesprávny výsledok volieb, sťažovateľ ďalej uvádza:

«Miestna   volebná   komisia   pri   sčítavaní   hlasov   kandidátov   na   starostov   začala počítanie od piateho kandidáta smerom ku prvému kandidátovi tak, že si najprv urobili kôpky   podľa   mien   jednotlivých   kandidátov.   Na   základe   takého   úvodného,   prvého spočítavania mal kandidát č. 5, 25 hlasov, kandidát č. 4, 303 hlasov,   kandidát   č.   3. ⬛⬛⬛⬛ 67   hlasov,   kandidát   č.   2, 270 hlasov a kandidát č. 1 mal 305 hlasov.

Avšak pri spočítavaní kôpky s hlasovacími lístkami s menom kandidáta č. 1,, sa v tejto našli dva hlasovacie lístky s menom kandidáta č. 4, a jeden hlasovací lístok s menom kandidáta ⬛⬛⬛⬛. ⬛⬛⬛⬛ tak mal mať regulárne 305 hlasov, nie 303. Tieto hlasovacie lístky priradil predseda miestnej volebnej komisie, ⬛⬛⬛⬛ k ďalším hlasovacím lístkom kandidátov a hlasy dopísal aj na lístok, na ktorý si ako predseda robil svoje vlastné poznámky. Počas sčítavania hlasov však jeho priebeh rušil pozorovateľ, pán, a to tým, že si do mobilného telefónu hlasným spôsobom   ťukal počty hlasov kandidáta ⬛⬛⬛⬛ podľa toho, ako počítal predseda pri úvodnom sčítavaní. Ešte pred riadnym skončením sčítavania vybehol hlučne pred volebnú miestnosť s tým, že jednoznačným víťazom je. Pozorovateľ vyvolal chaos, takže von ešte pred sčítaním hlasov vyšli aj ďalší členovia volebnej komisie a jeden z členov, ⬛⬛⬛⬛ ho upozornil, že výsledky ešte nie sú konečné, že sa musia opakovane prepočítať hlasy. Po tom, čo sa člen komisie ⬛⬛⬛⬛, ktorý zabezpečoval   poriadok   pred   volebnou   miestnosťou   vrátil   do   volebnej   miestnosti k sčítavaniu, bolo mu zo strany predsedu MVK ⬛⬛⬛⬛ oznámené, že sčítavanie už skončilo, vykonať ho mali ostatní členovia komisie a kandidát č. 4, ⬛⬛⬛⬛ nemá 305 hlasov, ale len 303. Členka komisie ⬛⬛⬛⬛, ktorá toto sčítavanie tiež mala vykonať, však v priebehu kedy došlo k jeho pozastaveniu volebnú miestnosť opustila a odišla na toaletu.

Ďalší z pozorovateľov, ⬛⬛⬛⬛, syn kandidáta, vyjadril presvedčenie, že tieto hlasovacie lístky vyniesla a znehodnotila práve ⬛⬛⬛⬛, keďže aj napriek snahe členov komisie sa tieto dva hlasovacie lístky nenašli. Keďže ich však predseda Komisie mal zapísané vo svojich poznámkach, požiadal ho zapisovateľ, ⬛⬛⬛⬛, aby mu originál týchto poznámok vydal, že ich uvedie ako prílohu v zápisnice. Predseda komisie však   originál   týchto   poznámok   znehodnotil   a   vyhodil.   Zapisovateľ   z   týchto   poznámok vyhotovil jednu kópiu. Z vyššie uvedeného opisu skutkového priebehu spočítavania hlasov je evidentné, že tieto boli sčítavané nedbalým spôsobom, nedošlo ani ku krížovému sčítaniu hlasov (dokonca sa ani neprerátavali hlasovacie lístky s menami ostatných kandidátov, prepočítavali sa len hlasy kandidáta č. 1, ⬛⬛⬛⬛ a kandidáta č. 4, ⬛⬛⬛⬛ ), s hlasovacími lístkami bolo manipulované, časť členov volebnej komisie opúšťala v priebehu sčítavania volebnú miestnosť, predsedom deklarované súčty hlasovacích lístkov po tom, čo sa sčítavanie prerušilo už nesedeli. Aj vzhľadom k týmto závažným nedostatkom odmietli členovia   komisie, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a

podpísať   zápisnicu,   pretože   nesúhlasili   ani   s   priebehom   sčítavania   výsledkov volieb, ani so samotným zistením výsledkom.»

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd rozhodoltak, že „... zruší napadnutý výsledok volieb starostu obce zo dňa 16. 11. 2014“.

Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 64/2014-8 zo 17. decembra 2014 prijal sťažnosťna ďalšie konanie a následne odporcu vyzval, aby sa k nej vyjadril. Odporca vo vyjadrenídoručenom   ústavnému   súdu   15.   januára   2015   k sťažovateľovej   námietke   týkajúcej   saporušenia pravidiel volebnej kampane, ktorú považuje za účelovú, predovšetkým uviedol:„V   prvom   rade   je   potrebné   uviesť,   že   ja   ako   kandidát   na   starostu   obce   som   riadne a zákonne viedol celú volebnú kampaň a nie som si vedomý žiadneho porušenia zákona. Pokiaľ ide o tvrdenia, že som niekomu niečo sľúbil (drevo a potraviny) - nie je to pravda a nikdy   som   nikomu   nič   nesľuboval   v   súvislosti   s   komunálnymi   voľbami.“ Vo   vzťahuk námietke nesprávneho sčítania hlasov, resp. manipulácie s hlasovacími lístkami odporcupoukazuje na skutočnosť, že nemá žiadne vedomosti o údajnom manipulovaní pri sčítavaníhlasov a považuje postup miestnej volebnej komisie za „správny a zákonný“. Vzhľadomna uvedené   skutočnosti   odporca   navrhuje,   aby   ústavný   súd   po   vykonaní   dokazovaniasťažnosť sťažovateľa proti výsledku volieb starostu obce konaných 15. novembra2014 zamietol.

II. Všeobecné východiská pre rozhodovanie volebných sťažností

Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súdrozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

Z   čl.   129   ods.   2   ústavy   vyplýva   oprávnenie,   ako   aj   povinnosť   ústavného   súdupreskúmavať na základe volebných sťažností tak ústavnosť, ako aj zákonnosť namietanýchvolieb.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   základných   právzaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva.Ústava   garantuje   všetkým   oprávneným   voličom   voliť   svojich   zástupcov   do   voľbamikreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom,resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričomgarantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanietajným   hlasovaním   (čl.   30   ods.   3   ústavy).   Zároveň   ústava   garantuje   predovšetkýmprostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánovúzemnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30ods. 1 druhá veta ústavy), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcieposlanca   obecného   zastupiteľstva   za   rovnakých   podmienok   [pasívne   volebné   právo(PL. ÚS 20/2011, m. m. PL. ÚS 18/07)].

Pod   zákonnosťou   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   treba   rozumieťuskutočnenie   volieb   v   súlade   so   všetkými   dotknutými   volebnými   predpismi   s   právnousilou zákona   (m.   m.   PL.   ÚS   34/99   alebo   PL.   ÚS   82/07),   pričom   podľa   stabilizovanejjudikatúry ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávymusí   byť v príčinnej   súvislosti   s   takým   následkom   porušenia   práv   dotknutých   osôb,ktoré je v konečnom   dôsledku   porušením   volebného   práva   a   jeho   princípov(PL. ÚS 20/2011, m. m. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkonpolitických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práva slobôd   a   jej   výklad   a   používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať   slobodnú   súťažpolitických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Citované   ustanovenie   ústavy   má   priamuspojitosť   so   všetkými   politickými   právami   vyjadrenými   v   ústave   a   svojou   povahouovplyvňuje   formovanie   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťažpolitických   síl   nachádza   svoje   vyjadrenie   predovšetkým   vo   voľbách   a   je   základnýmpredpokladom   a   podmienkou   fungovania   demokratického   štátu   (m.   m.   PL.   ÚS   19/98,PL. ÚS 82/07).

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľbyza neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisiea vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, d) sťažnosť zamietnuť.

Podľa § 63 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípadoch uvedených v odseku 1písm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.

Právomoc zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa §63 ods. 1 zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanoujudikatúrou len vtedy, ak k porušeniu volebného zákona [zákona Slovenskej národnej radyč. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalejlen   „zákon   o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí“   alebo   aj   „volebný   zákon“)]   dôjdespôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl   v   demokratickejspoločnosti. Na uplatnenie   tohto   oprávnenia   ústavného   súdu   sa   vyžaduje   hrubé   alebozávažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebehvolieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Nie každé porušenie volebnéhozákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súdkaždý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona,ako   aj   na   princípy   volebného   práva   uznávané   spoločenstvom   demokratických   štátov.Neplatnosť   volieb   alebo   voľby   kandidáta   môže   spôsobiť   len   také   závažné   porušenievolebného   zákona,   ktoré   už   spochybňuje   výsledky   volieb   a   ktoré   odôvodnenevyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov(PL. ÚS 20/2011).

Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, ktorou sasťažovateľ domáha vyhlásenia volieb za neplatné, alebo zrušenia napadnutého výsledkuvolieb,   musia   byť   splnené   tri   základné   predpoklady:   a)   zistenie   protizákonnosti   volieb,t. j. porušenie   zákonov   upravujúcich   organizáciu   a   priebeh   volieb,   resp.   zákonov,   ktorés nimi bezprostredne súvisia, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieba sťažovateľom namietaným výsledkom volieb a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá užspochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľbya ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 73/07). Dôležitýmkomponentom   volebného   súdnictva   je   teda   zisťovanie   intenzity   volebných   nedostatkovz hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

Súčasťou   zákonom   predpísaných   náležitostí   volebnej   sťažnosti   sú   aj   dôvody,pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnomsúde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušnýchustanovení volebného zákona (v tomto prípade podľa § 45), platí prezumpcia ich ústavnostia   zákonnosti,   ktorá   platí   dovtedy,   kým   ústavný   súd   o   voľbách   napadnutých   volebnousťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodne inak ako zamietnutímvolebnej   sťažnosti.   Namietané   protiústavné   alebo   nezákonné   konanie   musí   mať   priamyvplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať,ale aj   doložiť   exaktnými   dôkazmi.   Nestačí   samotné   označenie   dôkazov   (PL. ÚS 17/94,PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03). Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody,pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnomsúde]. Funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôžebyť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať,prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokoncav tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súdpodrobne rekonštruovať celý volebný proces (m. m. PL. ÚS 3/2010).

Na   základe   uvedených   právnych   východísk   ústavný   súd   preskúmal   námietkysťažovateľa formulované vo volebnej sťažnosti.

III. Preskúmanie námietok sťažovateľa

II.1 K námietke nesprávneho sčítania hlasov, resp. manipulácie s hlasovacími lístkami

Sťažovateľ   namieta,   že   manipuláciou   s hlasovacími   lístkami   pri   sčítavaní   hlasovkandidátov   na   funkciu   starostu   obce   došlo   k vyhláseniu   nesprávneho   výsledku   voliebv prospech odporcu. Nezákonný postup miestnej volebnej komisie mal podľa sťažovateľaokrem   manipulácie   s   hlasovacími   lístkami   spočívať   aj   v   absencii   krížovej   kontrolyhlasovacích   lístkov   a v zaujatosti   viacerých   členov   miestnej   volebnej   komisiek sťažovateľovi. Ústavný súd považoval túto námietku za kľúčovú, zvlášť s prihliadnutím naskutočnosť,   že   medzi   sťažovateľom   a odporcom   bol   podľa   zápisnice   miestnej   volebnejkomisie   o výsledku   volieb   v obci   do   obecného   zastupiteľstva   a starostu   obce (ďalej len „zápisnica“) rozdiel len dvoch hlasov v prospech odporcu.

Podľa § 11 ods. 6 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí volebná komisia jeuznášaniaschopná, ak je prítomná väčšina jej členov. Na platnosť uznesenia je potrebnáväčšina   hlasov   prítomných   členov.   V   prípade   rovnosti   hlasov   sa   návrh   považujeza zamietnutý. O priebehu zasadania vyhotovuje volebná komisia zápisnicu.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí miestna volebnákomisia vyhotoví dvojmo zápisnicu o výsledku volieb v obci. Zápisnicu podpíše predsedaa ostatní   členovia   komisie   a   zapisovateľ   komisie.   Dôvody   odmietnutia   podpisu   sapoznamenajú.

Podľa   §   37   ods.   1   zákona   o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   po   ukončeníhlasovania dá predseda okrskovej volebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístkya obálky   a   potom   dá   otvoriť   volebnú   schránku.   Ak   okrsková   volebná   komisia   použilana výslovnú žiadosť jednotlivých voličov aj prenosnú volebnú schránku, komisia obsahschránok po ich otvorení zmieša.

Podľa § 37 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí okrsková volebnákomisia   vyberie   obálky   s   hlasovacími   lístkami   z   volebnej   schránky,   spočíta   obálkya porovná počet obálok so záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.

Podľa   §   37   ods.   3   zákona   o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   po   vybratíhlasovacích lístkov z obálok okrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľbydo obecného (mestského) zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce (primátora).Potom zistí počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledkyzapíše do zápisnice o hlasovaní.

Podľa   §   37   ods.   4   zákona   o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   každý   členokrskovej   volebnej   komisie   môže   nazerať   do   hlasovacích   lístkov.   Predseda   okrskovejvolebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov.

Podľa   §   38   ods.   1   zákona   o   voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   neplatný   jehlasovací lístok,

a) ktorý nie je na predpísanom tlačive,

b) ktorý nie je upravený podľa § 31 ods. 4,

c) ak volič na hlasovacom lístku neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta,alebo   ak   označil   zakrúžkovaním   viac   kandidátov,   než   má   byť   vo   volebnom   obvodezvolených   do   obecného   (mestského)   zastupiteľstva,   alebo   neoznačil   zakrúžkovaním   anijedného kandidáta na funkciu starostu obce (primátora), alebo ak zakrúžkovaním označilviac ako jedného kandidáta na takúto funkciu.

Podľa § 40 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí okrsková volebnákomisia   zapečatí   hlasovacie   lístky,   obálky   a zoznamy   voličov   a odovzdá   ich   spolus ostatnými volebnými spismi obci do úschovy.

Zákonodarca   upravil   v   citovanom   §   38   ods.   1   zákona   o voľbách   do   orgánovsamosprávy   obcí   posudzovanie   platnosti   hlasovacích   lístkov   spôsobom   negatívnejenumerácie.   Z takejto   konštrukcie   právnej   úpravy   vyplýva   interpretačný   záver,   podľaktorého   hlasovací   lístok,   ktorý   napĺňa   čo   i   len   jeden   z   dôvodov   neplatnosti,   nemožnopovažovať za platný hlasovací lístok.

Z textu   §   38   ods.   1   písm.   b)   v spojení   s textom   §   31   ods.   4   zákona   o voľbáchdo orgánov samosprávy obcí zjavne vyplýva, že hlasovací lístok, ktorý nie je označenýzakrúžkovaním poradového čísla kandidáta, nemožno uznať za platný. Na tejto skutočnostinemôže nič zmeniť fakt, že posudzovanie hlasovacích lístkov by v konkrétnom prípade boloprípadne benevolentnejšie u všetkých kandidátov (m. m. PL. ÚS 21/99).

Ústavný súd si na účely posúdenia námietky týkajúcej sa manipulácie pri sčítavaníhlasov   vyžiadal   z   Obecného   úradu   v volebnú   dokumentáciu.   Zo   zápisnicemiestnej volebnej komisie ústavný súd zistil, že vo volebnom okrsku (v obci ) bolozapísaných do zoznamu voličov celkom 1 400 osôb, z ktorých boli 1 024 voličom vydanéobálky, a pre voľby starostu obce bolo odovzdaných 970 platných hlasovacích lístkov.V obci bol vytvorený jeden volebný okrsok, pričom voľby starostu zabezpečovala miestnavolebná   komisia,   ktorá   plnila   v   zmysle   §   15   ods.   5   zákona   o voľbách   do   orgánovsamosprávy   obcí   úlohy   okrskovej   volebnej   komisie.   Miestna   volebná   komisia   bolojedenásťčlenná, pričom štyria členovia tejto komisie zápisnicu nepodpísali s odôvodnením,že   nesúhlasia   so   zistenými   výsledkami   sčítavania   hlasov   pre   jednotlivých   kandidátovna post starostu obce.

Podľa zápisnice miestnej volebnej komisie bolo pri voľbách starostu obce v prospech (odporcu) ako kandidáta č. 1 odovzdaných 305 platných hlasovacích lístkov,v prospech ⬛⬛⬛⬛ ako kandidáta č. 2 bolo odovzdaných 270 platných hlasovacíchlístkov, v prospech ⬛⬛⬛⬛ ako kandidáta č. 3 bolo odovzdaných 67 platnýchhlasovacích lístkov, v prospech ⬛⬛⬛⬛ (sťažovateľa) ako kandidáta č. 4 boloodovzdaných 303 hlasovacích lístkov a v prospech ⬛⬛⬛⬛ ako kandidáta č. 5 boloodovzdaných 25 platných hlasovacích lístkov.

Ústavný súd preskúmal vyžiadanú volebnú dokumentáciu obce a zistil, žetáto obsahuje kartónovú škatuľu „Komunálne voľby 2014“, hnedú kartónovú škatuľu, ktorábola prelepená bielou páskou, v ktorej boli obálky odovzdané vo voľbách starostu obcea poslancov obecného zastupiteľstva a nezapečatená kartónová škatuľa, obsahom ktorej bolazápisnica miestnej volebnej komisie, pomocný sčítací hárok, nepoužité hlasovacie lístkypre voľbu starostu obce a voľbu poslancov obecného zastupiteľstva a nepoužité obálky.

Následne   ústavný   súd   prepočítal   hlasovacie   lístky   odovzdané   podľa   zápisnicemiestnej   volebnej   komisie   vo   voľbách   na   starostu   obce,   pričom   zistil,   že   platneodovzdaných bolo 973 hlasovacích lístkov, z toho kandidát č. 1 (odporca)získal 306 hlasov, kandidát č. 2 ⬛⬛⬛⬛ 270 hlasov, kandidát č. 3 67 hlasov, kandidát č. 4 ⬛⬛⬛⬛ 303 hlasov (sťažovateľ) a kandidát č. 5 27 hlasov.

Vychádzajúc z obsahu volebnej sťažnosti a návrhu sťažovateľa, ústavný súd nariadilna 3. február 2015 výsluch svedkov ⬛⬛⬛⬛, člena miestnej volebnej komisie, ⬛⬛⬛⬛,   zapisovateľa   miestnej   volebnej   komisie,

, predsedu miestnej volebnej komisie, a ⬛⬛⬛⬛, člena miestnejvolebnej komisie. Na výsluch sa nedostavil z dôvodu choroby svedok (predvolanie   mal   riadne   a včas   vykázané).   Výsluch   svedkov   v budove   ústavného   súduvykonal   z poverenia   pléna   ústavného   súdu   sudca   spravodajca.   Výsluchu   svedkov   sazúčastnil sťažovateľ a jeho právny zástupca, ako aj odporca.

Z výsluchu ⬛⬛⬛⬛ vyplynuli najmä tieto skutočnosti:

bol do miestnej volebnej komisie delegovaný za politickú stranuKĽS. Menovaný pri výsluchu potvrdil, že pri prvom sčítavaní hlasovacích lístkov pre voľbustarostu obce sa v kôpke, v ktorej mali byť len hlasovacie lístky určené pre kandidáta č. 1(odporcu),   nachádzali   aj   dva   hlasovacie   lístky   s   hlasmi   určenými   pre   kandidáta   č.   4 ⬛⬛⬛⬛ (sťažovateľa), takže podľa toho mal odporca pri prvom sčítavaní získať len303 hlasov, a nie 305 hlasov. Na dva hlasovacie lístky určené údajne pre sťažovateľa, ktorémali byť v kôpke pre odporcu, podľa svedka poukázal predseda miestnej volebnej komisie,ktorý zároveň túto skutočnosť poznamenal na pomocný sčítavací hárok, na ktorom priradil khlasom určeným pre ⬛⬛⬛⬛ 2 hlasy a nariadil vykonanie kontrolného sčítania. Poďalšom   prepočítavaní   hlasovacích   lístkov,   ktoré   sa   už   neuskutočnilo   za prítomnostivšetkých členov miestnej volebnej komisie, bol podľa svedka výsledok pre 306   hlasov,   keďže   zapisovateľ   miestnej   volebnej   komisie   našiel   ďalší   hlasovací   lístokurčený pre odporcu. Po nasledujúcom kontrolnom sčítavaní bol však podľa svedka výsledokpre ⬛⬛⬛⬛ už   len   305   hlasov.   Svedok   ďalej   uviedol,   že   pre nezrovnalosť   privýsledkoch oboch kandidátov zápisnicu nepodpísal, a nebol ani prítomný pri zapečaťovanívolebnej dokumentácie.

Svedok ⬛⬛⬛⬛,   ktorý   vykonával   funkciu   zapisovateľa   miestnejvolebnej   komisie,   vo   svojej výpovedi   potvrdil,   že   pri prvom   sčítaní   boli   zaznamenané2 hlasy v prospech sťažovateľa, pričom predseda miestnej volebnej komisie túto skutočnosťvyznačil   na   pomocnom   sčítacom   hárku   a   následne   navrhol   ďalšie   prepočítanie   hlasov.Po tomto   kontrolnom   prepočítavaní   hlasov   sa   podľa   svedka   zistilo,   že   kandidát   č.   1 získal 305 hlasov a kandidát č. 4 ⬛⬛⬛⬛ získal 303 hlasov. Svedokďalej uvádza, že počas archivácie objavil ešte jeden hlasovací lístok určený pre zamiešaný v kôpke hlasovacích lístkov určených pre kandidáta č. 2 ⬛⬛⬛⬛,na základe čoho prebehlo ďalšie kontrolné prepočítavanie hlasovacích lístkov odovzdanýchpre ⬛⬛⬛⬛, po skončení ktorého mal opätovne len 305 hlasov. Svedokďalej uviedol, že po spísaní zápisnice ju spolu s predsedom miestnej volebnej komisiezaviezli obvodnej volebnej komisii, pričom 4 členovia miestnej volebnej komisie, ktorízápisnicu odmietli podpísať, následne odišli, a preto pri zapečatení volebnej dokumentácieboli prítomní už len zostávajúci šiesti členovia komisie. Svedok ako zamestnanec obcevolebnú dokumentáciu následne prevzal do úschovy.

Svedok ⬛⬛⬛⬛,   ktorý   bol   predsedom   miestnej   volebnej   komisie,vo svojej výpovedi potvrdil existenciu nezhôd pri sčítavaní hlasov pre kandidátov č. 1 a č. 4,fyzickú existenciu dvoch hlasovacích lístkov s hlasmi odovzdanými v prospech sťažovateľav kôpke s hlasovacími lístkami určenými pre odporcu však nepotvrdil. Hlasovacie lístkypre oboch   kandidátov   na   starostu   boli   následne   niekoľkokrát   prepočítané,   pričompo každom sčítaní uskutočnenom rôznymi členmi miestnej volebnej komisie táto dospelak rovnakému záveru, aký bol následne uvedený v zápisnici.

Ústavný súd v priebehu konania o sťažnosti zistil, že pozorovatelia, ktorí sa zúčastnilivolieb do orgánov samosprávy obce konaných 15. novembra 2014 (a ⬛⬛⬛⬛ ), podali 17. a 18. novembra 2014 trestné oznámenia pre podozrenie zospáchania prečinu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda podľa § 351 ods. 2 písm.a)   Trestného   zákona,   ku   ktorému   malo   dôjsť   16.   novembra   2014   na Obecnom   úradev počas sčítavania hlasov jednotlivých kandidátov na post starostu obce. Poverenípríslušníci Obvodného oddelenia Policajného zboru Slovenskej republiky v Krompachochuzneseniami ČVS:ORP-1451/KR-SN-2014 zo 16. decembra 2014 a ČVS:ORP-1449/KR-SN-2014   z 10.   decembra   2014   (ďalej   len   „uznesenia   Obvodného   oddeleniav Krompachoch“) obe trestné oznámenia odmietli, keďže nebol dôvod na začatie trestnéhostíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

Z označených   uznesení   Obvodného   oddelenia   v Krompachoch   vyplynulipre posúdenie sťažnosti tieto rozhodujúce skutočnosti: „Výpovede členov volebnej komisie a pozorovateľov   sú   protichodné   tvrdenia   v tom,   kto   údajne   našiel   volebné   lístky na kandidáta ⬛⬛⬛⬛, kde väčšina členov volebnej komisie trvá na tom, že aj keď tvrdí,   že   našiel   dva   volebné   lístky ⬛⬛⬛⬛ oni   ich   nevideli neskontrolovali a nevideli, kde ich kto položil.... Po zistení, že ⬛⬛⬛⬛ má len 303 hlasov začal vo volebnej miestnosti ruch zo strany pozorovateľa ⬛⬛⬛⬛ ml. nakoľko tento mal podozrenie, že dva hlasy jeho otca vyniesla von ⬛⬛⬛⬛ keď bola vonku na WC. Väčšina členov volebnej komisie však vypovedá, že počas zrátavania hlasov kandidátov na starostu nebola žiadna prestávka a vtedy nik z volebnej miestnosti nebol von. Prestávka bola pred zrátavaním hlasov na starostu a ďalšia po zrátaní hlasov. Vzhľadom k týmto zisteným skutočnostiam členovia volebnej komisie prekontrolovali kôpky všetkých kandidátov na starostov no údajne stratené dva hlasy kandidáta ⬛⬛⬛⬛ nenašli. Mal   sa   však   nájsť   lístok   na   kandidáta ⬛⬛⬛⬛,   ktorý   by   tým   pádom   mal   mať 306 hlasov. No ani tento hlasovací lístok väčšina členov komisie nevidela.... Aj napriek odlišným   výpovediam   členov   volebnej   komisie,   pozorovateľov   a zapisovateľa   všetci   sa zhodli na jednom, že nik z prítomných nevidel nikoho ako berie z kôp volebnej lístky, alebo iným spôsobom s nimi manipuluje.... Počas trojnásobného zrátavania volebných lístkov, ktoré   všetci   prítomní   zrátavali   naraz   a za   kontroly   všetkých   prítomných   stále   vyšlo pre kandidáta ⬛⬛⬛⬛ 303 hlasov a pre kandidáta ⬛⬛⬛⬛ 305 hlasov.“

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   v rámci   trestného   konania   poverení   príslušníciObvodného   oddelenia   v Krompachoch   vykonali   výsluchy   všetkých   členov   miestnejvolebnej komisie, ako aj oboch pozorovateľov a rovnako aj zapisovateľa miestnej volebnejkomisie, ústavný súd nepovažoval za potrebné vykonať právnym zástupcom sťažovateľanavrhnutý dôkaz a predvolať na výsluch ďalších členov miestnej volebnej komisie.

Sumarizujúc svoje zistenia, ústavný súd konštatuje, že aj keď z výsluchov svedkovmožno   zhodne   vyvodiť   existenciu   určitých   nezrovnalostí   pri   prepočítavaní   hlasovacíchlístkov určených pre kandidátov č. 1 a č. 4 (rôzne celkové výsledky získaných platnýchhlasov   kandidátov   na   starostu   obce   pri   jednotlivých   prepočítavaniach,   pozn.),prostredníctvom   vykonaného   dokazovania   sa   nepreukázala   manipulácia   s hlasovacímilístkami žiadnym z členov miestnej volebnej komisie. Manipulácia s hlasovacími lístkamiv konečnom   dôsledku   nebola   preukázaná   ani   v   trestných   konaniach,   v rámci   ktorýchObvodné   oddelenie   v Krompachoch   uzneseniami   trestné   oznámenia   pozorovateľovodmietlo („všetci sa zhodli na jednom, že nik z prítomných nevidel nikoho ako berie z kôp volebnej lístky, alebo iným spôsobom s nimi manipuluje“).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd považuje tvrdenie sťažovateľa o tom, že členoviamiestnej volebnej komisie manipulovali s hlasovacími lístkami, a tým skreslili výsledokvolieb v neprospech sťažovateľa, za nepreukázané, na čom nemôže nič zmeniť skutočnosť,že   štyria   členovia   miestnej   volebnej   komisie   zápisnicu   nepodpísali   a vyslovili   v nej„nesúhlas so zistenými výsledkami na starostu obce“.

Nad   rámec   uvedeného   záveru   ústavný   súd   navyše   poukazuje   na   svoje   zisteniezískané prepočítaním hlasov odovzdaných pre kandidátov č. 1 a č. 4 na funkciu starostuobce, podľa ktorého odporca v skutočnosti dostal 306 hlasov, t. j. o jeden hlas viac, než jeuvedené   v zápisnici,   a teda   o tri   hlasy   viac   ako   sťažovateľ.   Za   týchto   okolností   by   ajprípadné stotožnenie sa s tvrdením sťažovateľa o manipulácii s dvomi hlasovacími lístkami,ktoré   mali   byť   odovzdané   v jeho   prospech,   nespôsobilo   iný   výsledok   volieb,   t.   j.   ajv takomto prípade by víťazom volieb bol odporca.

III.2 K námietke porušenia pravidiel volebnej kampane

Sťažovateľ   v   súvislosti   s námietkou   založenej   na   tvrdení,   že   došlo   k porušeniupravidiel volebnej kampane, v sťažnosti uvádza, že 8. novembra 2014 sa volebnej kampanev prospech   odporcu,   ktorý   kandidoval   za   politickú   stranu   Rómska   iniciatíva   Slovenska(RIS), zúčastnil predseda tejto politickej strany ⬛⬛⬛⬛, ktorý „agitoval v časti obce,   kde   žijú   prevažne   občania   rómskeho   etnika,   týchto   dôrazne   nabádal,   aby v nadchádzajúcich   voľbách   volili   kandidáta   č.   1,   teda ⬛⬛⬛⬛ “.   Sťažovateľ ďalejuviedol,   že   spôsob   vedenia   volebnej   kampane   odporcu,   ktorá   spočívala   v sľubovanímajetkového prospechu a protihodnoty (prostredníctvom predsedu politickej strany RIS)za hlasovanie vo voľbách na starostu obce (prostredníctvom predsedu politickej strany RIS),nemal charakter spravodlivého a čestného politického zápasu. Odporca vo svojom vyjadreník tejto námietke zdôraznil, že viedol volebnú kampaň v súlade so zákonom a nikomu ničosobne nesľuboval.

Podľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí volebná kampaň ječinnosť   politickej   strany,   nezávislého   kandidáta,   prípadne   ďalších   subjektov   zameranána podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávisléhokandidáta   vrátane   inzercie   alebo   reklamy   prostredníctvom   rozhlasového   a   televíznehovysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo inýchnosičov informácií.

Z citovanej   dikcie   §   30   ods.   1   zákona   o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcínepochybne možno vyvodiť, že za volebnú kampaň v prospech sťažovateľa treba považovaťaj agitáciu predsedu politickej strany, za ktorú vo voľbách kandidoval.

V súvislosti s posudzovaním tejto námietky sťažovateľa ústavný súd vzal do úvahysvoju doterajšiu judikatúru (m. m. PL. ÚS 6/06), v ktorej na jednej strane uvádza, že zákono voľbách do orgánov samosprávy obcí neustanovuje explicitne zákaz nekalých praktíkvo volebnej kampani, ale na druhej strane zároveň zdôrazňuje, že z čl. 30 a čl. 31 ústavy,z § 30 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí, nepriamo z § 336a Trestnéhozákona (trestný čin volebnej korupcie) a z judikatúry ústavného súdu možno odvodiť istýminimálny, minimalistický, štandard férovosti volebnej kampane, ktorého rešpektovanie ježiaduce primerane zohľadňovať pri rozhodovaní o volebných sťažnostiach.

Bez   potreby   prehodnocovať   doterajšiu   judikatúru   ústavný   súd   nad   jej   rámecpodčiarkuje, že nie každá neférovosť pri vedení volebnej kampane musí vyvolať právnedôsledky,   a v konkretizácii   na   vec   sťažovateľa   ďalej   uvádza,   že   rôznorodé   predvolebnésľuby   či   verejné   prísľuby   kandidátov,   resp.   kandidujúcich   subjektov,   vrátane   sľubovs majetkovým   obsahom   tvoria   pri   priamej   komunikácii   kandidátov   na   volené   funkcie(resp. ich zástupcov) s voličmi štandardnú   súčasť   volebnej kampane. Predvolebné sľubya verejne deklarované prísľuby kandidátov na volené funkcie s majetkovým obsahom aleústavný   súd   nemôže   považovať   automaticky   za   neprípustné   formy   volebnej   agitácie,či dokonca prejavy volebnej korupcie o to viac, že kvalifikácia tohto typu konania patrído sféry pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní, resp. všeobecných súdov. Za týchtookolností   je   dôležité,   aby   ústavný   súd   posudzoval   obdobné   námietky   sťažovateľovpri rozhodovaní o volebných sťažnostiach s primeranou mierou zdržanlivosti, a to o to viac,že izolovaný verejný prísľub spravidla sám osebe nie je spôsobilý bezprostredne a priamoovplyvniť   rozhodovanie   voličov. Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   poukazuje   aj   na   svojudoterajšiu   judikatúru,   v ktorej   už   viackrát   pri   posudzovaní   námietok   sťažovateľovsmerujúcich   proti   porušovaniu   pravidiel   volebnej   kampane   zdôraznil,   že   nemožnopodceňovať voliča. Len intenzívnejší tlak na voliča prostredníctvom neférových praktík, bytotiž podľa názoru ústavného súdu mohol byť spôsobilý ovplyvniť tvorbu jeho slobodnejvôle a zakladať tak volebnú vadu, ktorej dôsledkom by mohlo byť aj zrušenie výsledkuvolieb (m. m. PL. ÚS 78/2011).

Nad rámec už uvedeného ústavný súd pri vyhodnocovaní tejto námietky sťažovateľav kontexte   s jeho   návrhom   na   zrušenie   výsledku   volieb   považoval   za   podstatné   aj   túskutočnosť, že bola formulovaná vo všeobecnej rovine, pričom navyše sťažovateľ v nej anilen netvrdil, že by odporca osobne sľuboval niekomu z voličov majetkový prospech.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd aj námietku sťažovateľa založenú na tvrdenío porušovaní pravidiel volebnej kampane odporcom vyhodnotil ako nespôsobilú na to, abyna jej základe rozhodol o zrušení napadnutého výsledku volieb starostu.

IV. Záver

Zohľadňujúc svoje závery k obom námietkam sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, žejeho   skutkové   zistenia   nesignalizujú,   že   pri   voľbách   starostu   obce došlok hrubému   alebo   závažnému,   prípadne   opakovanému   porušeniu   volebných   predpisovpri voľbách starostu obce, na základe ktorého by v súlade so svojou ustálenou judikatúroumohol uplatniť svoju právomoc podľa § 63 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde, tedazrušiť napadnutý výsledok volieb. Ústavný súd preto sťažnosť podľa § 63 ods. 1 písm. d)zákona o ústavnom súde zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2015