znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 64/2011-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 16. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť doc. Ing. R. A., CSc., B., zastúpenej advokátom Mgr. M. H., B., za účasti Mgr. R. K., B., pre nezákonnosť volieb starostu mestskej časti Bratislava – Nové Mesto konaných 27. novembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť doc. Ing. R. A., CSc., o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra 2010 faxom a 9. decembra 2010 poštou doručená sťažnosť doc. Ing. R. A., CSc., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr. M. H., B., za účasti Mgr. R. K., B. (ďalej len „odporca“), pre nezákonnosť volieb starostu mestskej časti Bratislava – Nové Mesto (ďalej len „voľby starostu“) konaných 27. novembra 2010.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že vo voľbách starostu kandidovala na funkciu starostu mestskej časti Bratislava – Nové Mesto (ďalej len „mestská časť“) za koalíciu politických   strán   a   hnutí   SDKÚ-DS,   KDH,   SaS   a   OKS.   Za   víťaza   volieb   starostu   bol vyhlásený   odporca   s   počtom   hlasov   3 964   a   sťažovateľka   skončila   na   druhom   mieste s počtom hlasov 3 916. Rozdiel hlasov tak predstavoval 48 hlasov.

Podľa sťažovateľky boli v mestskej časti zriadené 4 volebné obvody a 42 volebných okrskov, pričom v okrskoch č. 37, č. 38 a č. 39 zaradených do 4. volebného obvodu „boli vo voľbách vykázané výrazne neštandardné výsledky, ktoré sa značne odlišujú od výsledku v ostatných   okrskoch   v   tomto   volebnom   obvode,   ako   aj   všetkých   ostatných   okrskoch v Mestskej časti“.

Za   výraznejšie   odchýlky   sťažovateľka   považuje   skutočnosť,   že   vo   volebných okrskoch č. 1 až č. 32 zvíťazila v prevažnej väčšine týchto okrskov, pričom pri prípadnom prvenstve odporcu tento nezískal v uvedených volebných okrskoch väčšinu presahujúcu 34 hlasov. V okrskoch č. 33 až č. 36 získal odporca vyšší počet hlasov ako sťažovateľka, a to o niekoľko desiatok hlasov, ale v okrskoch č. 37 až č. 39 získal odporca štvornásobne až sedemnásobne vyšší počet hlasov ako sťažovateľka.

Sťažovateľka   tiež   argumentovala,   že   napriek   podobnosti   a   blízkosti   volebných okrskov   č.   31   a č.   37   boli   volebné   výsledky   v   týchto   okrskoch   veľmi   rozdielne   (vo volebnom okrsku č. 31 získala sťažovateľka 87 hlasov a odporca 95 hlasov, vo volebnom okrsku č. 37 sťažovateľka získala 30 hlasov a odporca 213 hlasov). Rovnako z porovnania volebných výsledkov vo volebných okrskoch č. 36 a č. 38 vyplýva, že odporca získal vo volebnom okrsku č. 36 približne 2,5-násobok hlasov sťažovateľky, ale v spornom volebnom okrsku č. 38 to bol až 5-násobok hlasov. Podľa sťažovateľky aj v prípade volebného okrsku č. 39 platí, že volebné výsledky v ňom dosiahnuté „absolútne nekorešpondujú, a ani sa nepribližujú k výsledkom susediacich okrskov“.

Sťažovateľka na základe uvedeného namietala, že „takéto markantné rozdiely medzi okrskami 37, 38 a 39 na jednej strane, a susediacimi okrskami na druhej strane nie sú podľa názoru sťažovateľky racionálne zdôvodniteľné a obava z možnej manipulácie pri sčítaní hlasov je preto dôvodná“.

Podľa   sťažovateľky „Druhým   neobvyklým   a   pochybným   javom   pri   volebných výsledkoch v okrskoch 37, 38 a 39 je fakt, že počet platných lístkov odovzdaných vo voľbe starostu bol nižší, ako počet platných volebných lístkov pri voľbe poslancov do miestneho zastupiteľstva Mestskej časti.

Všeobecne   je   možné   konštatovať,   že   voľba   starostu   je   jednoduchšia a pravdepodobnosť nesprávneho vyplnenia hlasovacieho lístku u voličov je malá, keďže je pri nej potrebné zakrúžkovať len jedného kandidáta zo Šiestich. Naproti tomu, pri voľbe poslancov do miestneho zastupiteľstva Mestskej časti mal občan k dispozícii volebný lístok s 27 kandidátmi, z ktorých musel vybrať maximálne sedem kandidátov. Takýto zložitejší spôsob hlasovania pravidelne vykazuje vyššiu mieru neplatných hlasovacích lístkov. Z 39 okrskov v Mestskej časti bol počet platných hlasov pri voľbe starostu až na šesť výnimiek   vždy   vyšší   ako   počet   platných   hlasov   pri   voľbe   poslancov   do   miestneho zastupiteľstva. V troch Volebných okrskoch č. 37, 38 a 39, v ktorých mala sťažovateľka nápadne nízky počet hlasov, bol počet platných hlasov vo voľbách starostu vždy nižší. Je zrejmé, že v prípade, ak by výsledky volieb v okrskoch 37, 38 a 39 boli obdobné ako v ostatných 39 okrskoch Mestskej časti, zvíťazila by v týchto okrskoch sťažovateľka, prípadne by došlo k výhre p. Kusého, avšak len o niekoľko desiatok hlasov.

Výrazne neštandardné výsledky volieb starostu vo volebných okrskoch č. 37, 38 a 39 jednoznačne rozhodli   o   výsledku volieb   starostu   v Mestskej   časti,   keďže rozdiel hlasov medzi kandidátmi bol len 48 hlasov, kým v predmetných troch okrskoch bol pomer hlasov. 109:563, t. j. 454 hlasov v prospech protikandidáta sťažovateľky.

Práve tento výsledok spôsobil, že sťažovateľka nebola zvolená za starostku Mestskej časti.“.

Na   základe   uvedeného   podľa   sťažovateľky „vznikajú   pochybnosti   o   zákonnosti a ústavnosti volieb do orgánov samosprávy mestskej časti“.

Sťažovateľka   vyslovila   názor,   že   v   prípade,   ak   sa   potvrdia   uvedené   skutočnosti, „bude to znamenať porušenie § 37 ods. 3 v spojení s § 39 ods. 2 písm. f) zákona o voľbách upravujúcich   povinnosť   okrskovej   volebnej   komisie   správne   spočítať   a   zaznamenať v zápisnici   ohlasovaní   z   volieb   počet   platných   hlasov   odovzdaných   pre   jednotlivých kandidátov na funkciu starostu...

Zároveň   mohlo   dôjsť   k   nesprávnemu   posúdeniu   hlasovacích   lístkov   vo   voľbách starostu v okrskoch 37, 38 a 39, kde bolo ako neplatných označených neobvykle vysoké množstvo hlasovacích lístkov. Tým by došlo k porušeniu § 38 v spojení s § 39 ods. 2 písm. f) zákona o voľbách.“.

Za istých okolností uvedené konanie môže podľa sťažovateľky „napĺňať i skutkovú podstatu trestného činu. V tomto prípade, ak sa konkrétnej osobe preukážu neoprávnené manipulácie pri   sčítaní odovzdaných hlasov vo volebnom okrsku   č.   37,   38   a   39,   resp. neoprávnené   úpravy   hlasovacích   lístkov,   o   trestnoprávnom   charaktere   tohto   konania nemôže byť pochýb a zároveň bude jednoznačne potvrdené porušenie § 37 a nasl. zákona o voľbách.   Takýto   zásah   je   jednak   porušením   zákona   (ustanovení   Trestného   zákona a zákona   o   voľbách),   ale   aj   Ústavy.   Ak   je   totiž   nepochybné,   že   niekto   neoprávnene manipuloval   s   hlasovacími   lístkami,   prípadne   manipuloval   sčítavanie   hlasov a zaznamenanie   výsledkov   tohto   sčítania   do   zápisnice   o   výsledku   volieb,   zasiahol   tak priamo   do   samotnej   podstaty   volebného   práva   (tak   pasívneho   ako   aj   aktívneho)   a   do všetkých jeho atribútov, chránených článkom 30 a 31 Ústavy SR.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález, ktorým zruší výsledky volieb starostu zapísané v zápisnici miestnej volebnej komisie o výsledku volieb z 27. novembra 2010.

Ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti požiadal starostu mestskej   časti   o   zaslanie   kópie   zápisnice   miestnej   volebnej   komisie   o   výsledku   volieb v mestskej   časti   do   miestneho   zastupiteľstva   a   starostu   mestskej   časti   uskutočnených 27. novembra 2010, ako aj kópie zápisníc okrskových volebných komisií č. 37, č. 38 a č. 39. Požadovaná dokumentácia bola ústavnému súdu doručená 12. januára 2011.

Na základe výzvy ústavného súdu riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava   III   oznámil,   že   sťažovateľka   podala   17.   decembra   2010   trestné   oznámenie vo veci   podozrenia   zo   spáchania   trestného   činu   marenia   prípravy   a   priebehu   volieb a referenda   podľa   §   351   Trestného   zákona,   ktorého   skutku   sa   mal   dopustiť   neznámy páchateľ.   Predmetné   trestné   oznámenie je evidované Obvodným oddelením   Policajného zboru Nové Mesto – východ pod sp. zn. ČVS: ORP-560/NMV-B3-2011. Vo veci nebolo dosiaľ meritórne rozhodnuté.

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje   o   ústavnosti   a   zákonnosti   volieb   prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb   do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že podstatou zákonnosti volieb do orgánov   územnej   samosprávy   je   uskutočnenie   volieb   v   súlade   so   všetkými   dotknutými volebnými predpismi s právnou silou zákona (mutatis mutandis napr. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (mutatis mutandis napr. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).

Slobodná súťaž politických síl nachádza svoj výraz predovšetkým vo voľbách a je základným   predpokladom   fungovania   demokratického   štátu   (mutatis   mutandis   napr. PL. ÚS 19/98 alebo PL. ÚS 82/07).

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že len hrubé alebo závažné porušenie   alebo   opätovné   porušovanie   zákonov   upravujúcich   prípravu   a   priebeh   volieb môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Namietané neústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03).

Ústavný   súd   musí   preto   vždy   pri   svojom   rozhodovaní   zvažovať,   či   namietané porušenie   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   346/1990   Zb.   voľbách   do   orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“), resp. namietaná neústavnosť   volieb   mohli   mať   v   okolnostiach   prípadu   také   dopady,   že   by   spolu s prípadnými ďalšími zisteniami o hrubom alebo závažnom porušení volebných predpisov mohli vyvolávať reálne pochybnosti o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle   voličov.   Porušenie   zákona   pri   voľbách   do   orgánov   miestnej   samosprávy   musí dosahovať takú intenzitu, ktorá v priamej príčinnej súvislosti spôsobuje aj nezákonnosť volieb, resp. nezákonnosť ich výsledku.

Predmetom   konania   je   návrh   sťažovateľky   na   zrušenie   výsledku   volieb   starostu zapísaného v zápisnici miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v mestskej časti do miestneho zastupiteľstva a starostu mestskej časti z 27. novembra 2010.

Sťažovateľka   namieta   porušenie   zákonnosti   a   ústavnosti   volieb   starostu,   pretože podľa jej názoru došlo k manipulácii pri sčítavaní hlasov. Argumentácia sťažovateľky je v tomto smere postavená najmä na preukázateľne neštandardných číselných rozdieloch vo volebných výsledkoch vo volebných okrskoch č. 37, č. 38 a č. 39 oproti ostatným volebným okrskom v mestskej časti, ako aj na základe porovnania počtu platných hlasovacích lístkov odovzdaných vo voľbách starostu, ktorý bol v uvedených volebných okrskoch nižší ako počet   platných   hlasovacích   lístkov   odovzdaných   vo   voľbách   poslancov   miestneho zastupiteľstva, čo sťažovateľka považuje za neobvyklé.

Sťažovateľka súčasne poukázala aj na možnosť, že v sporných volebných okrskoch boli okrskovými volebnými komisiami hlasovacie lístky nesprávne posúdené ako neplatné, čo   podľa   jej   názoru   vyplýva   z   veľkého   množstva   neplatných   hlasovacích   lístkov v uvedených volebných okrskoch v porovnaní s ostatnými volebnými okrskami v mestskej časti.

Na základe opísaného skutkového stavu mali byť podľa sťažovateľky porušené jej práva podľa čl. 30 ods. 1, 3 a 4 v spojení s čl. 31 ústavy a súčasne malo dôjsť k porušeniu § 37 a nasl. volebného zákona.

Na podporu svojich tvrdení sťažovateľka pripojila k sťažnosti tabuľkové spracovanie výsledkov volieb v mestskej časti, mapu volebného obvodu č. 4, ako aj grafické zobrazenie podpory kandidátov na starostu mestskej časti v rámci jednotlivých volebných okrskov.

Pri rozhodovaní v tejto veci ústavný súd vychádzal z obsahu sťažnosti, jej príloh a ústavným súdom získaných dôkazov.

Ústavný súd zistil, že z predloženej zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb   v   mestskej   časti   do   miestneho   zastupiteľstva   a starostu   mestskej   časti,   ako   aj zo zápisníc okrskových volebných komisií o hlasovaní vo voľbách miestneho zastupiteľstva a voľbách starostu   mestskej   časti   č.   37, č.   38 a č.   39 (ďalej len „zápisnice   okrskových volebných komisií“) je zrejmé, že boli riadne podpísané všetkými členmi miestnej volebnej komisie   a okrskových   volebných   komisií.   Náležitosti   zápisníc   a ich   vyplnenie   nebolo predmetom sporu v jednotlivých komisiách. Žiaden z členov okrskových volebných komisií nespochybnil   priebeh   sčítavania   hlasov   a   ani   počet   platných   hlasov   odovzdaných   pre jednotlivých   kandidátov.   Miestna   volebná   komisia   nevyjadrila   pochybnosti,   čo   sa   týka zápisníc   okrskových   volebných   komisií,   a   nenastal   dôvod,   aby   si   vyžiadala   hlasovacie lístky, ostatné volebné spisy, prípadne vysvetlivky alebo iné informácie.

Sťažovateľkou   predostretá   argumentácia   založená   len   na   číselnom   porovnávaní volebných výsledkov, počtu platných hlasov a neplatných hlasovacích lístkov v tomto smere neobstojí a nemožno ju v žiadnom prípade považovať za dôkaz o manipulácii v procese zisťovania výsledku volieb. Tvrdenia sťažovateľky o závažnom podozrení z manipulácie hlasovacích lístkov a zákonnosti sčítania hlasov v neprospech sťažovateľky tak ostávajú len v rovine jej domnienky o možnom ovplyvnení volebného výsledku.

V tejto súvislosti ústavný súd tiež poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej už vyslovil, že len domnienka nesprávnosti výsledku volieb nie je dôvodom na rozhodnutie ústavného   súdu,   ktorým   by   zrušil   výsledok   volieb   (PL.   ÚS   39/95,   PL.   ÚS   32/03). Základným predpokladom na zrušenie výsledku volieb je však preukázanie takých porušení volebného   zákona,   ktoré   odôvodňujú   záver   o   inom   výsledku   volieb   (PL.   ÚS   50/99, PL. ÚS 32/03).

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   nepredložila k sťažnosti také dôkazy, ktorými by preukázala svoje tvrdenie o nezákonnosti a neústavnosti namietaných volieb a ktoré by odôvodňovali záver, aby sa ústavný súd mal s nimi ako právne   relevantnými zaoberať.   Ústavný súd   nepovažoval preto za   dôvodné   overovať si pravdivosť sťažovateľkou prednesených domnienok prepočítaním hlasovacích lístkov.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2011