znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 63/2014-53

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   18.   februára   2015v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, ĽubomíraDobríka,   Ľudmily   Gajdošíkovej,   Sergeja   Kohuta,   Milana   Ľalíka,   Lajosa   Mészárosa,Marianny   Mochnáčovej,   Ladislava   Orosza   (sudca   spravodajca)   a   Rudolfa   Tkáčikao sťažnosti ⬛⬛⬛⬛,   zastúpeného   advokátomJUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnostivolieb   starostu   obce ⬛⬛⬛⬛ konaných   15.   novembra   2014,   za   účasti

, zastúpeného advokátom   Mgr. RomanomNagyom, Akademická 4, Nitra, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. novembra2014   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, ktorounamieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „obec“)konaných 15. novembra 2014, za účasti zvoleného starostu obce ⬛⬛⬛⬛, (ďalej   aj   „odporca“),   zastúpeného   advokátom   Mgr. RomanomNagyom, Akademická 4, Nitra.

Zo   sťažnosti   a   z   príloh   k   nej   priložených   vyplýva,   že   sťažovateľ   kandidovalna funkciu starostu obce ⬛⬛⬛⬛ vo voľbách, ktoré sa uskutočnili 15. novembra2014, ako kandidát politických strán SMER – SD a Most-Híd. V obci bolo   v zozname   voličov   pre   voľby   do   orgánov   samosprávy   obce   967   voličov,   pričomsťažovateľ z celkového počtu 682 platne odovzdaných hlasov získal pre voľbu starostu299 hlasov, čo predstavuje viac ako 10 % z celkového počtu platne odovzdaných hlasova zakladá v súlade s § 59 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) jeho aktívnulegitimáciu na podanie sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“). Za starostu obce bol zvolený nezávislý kandidát ⬛⬛⬛⬛, ktorý získal376 platných hlasov, t. j. o 77 hlasov viac ako sťažovateľ.

Sťažovateľ   namieta   neústavnosť   a   nezákonnosť   volieb   starostu   obce konaných 15. novembra 2014 z týchto dôvodov:

1. Porušovanie volebného moratória prostredníctvom internetuPodľa   sťažovateľa   odporca   porušil   volebné   moratórium   tým,   že «ešte   pár   hodín pred voľbami   –   dňa   14.   11.   2014   prostredníctvom   internetu   –   konkrétne   facebooku   si prezentoval   svoju   predvolebnú   kampaň,   pričom   Zákon   Slovenskej   národnej   rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí“) v § 30 vymedzuje spôsob vedenia predvolebnej   kampane   spôsobom,   ktorý   obmedzuje   slobodu   prejavu   a   slobodu   šírenia informácií nad rámec dôvodov ustanovených v ústave.».

2.   Porušovanie   volebného   moratória   v deň   volieb   volebnou   agitáciou pred volebnou miestnosťou, monitorovaním a protizákonným ovplyvňovaním voličovSťažovateľ uvádza, že «v deň volieb účastník konania spolu so svojím otcom čakali pred budovou obecného úradu, prehovárali ľudí k podpore jeho osoby a odovzdávali im   „rôzne   motivačné   prezenty“»,   pričom   ako   dôkaz   označuje „kamerový   záznam z obecného úradu“.

Sťažovateľ tiež tvrdí, že odporca prostredníctvom svojich priaznivcov monitoroval«„svojich   voličov“   za   „volebnou   zónou“   (v   priestore   diskrétnej   volebnej   zóny),   ako i v priestoroch obydlia voličov, ktorí ako nevládni volili vo svojich domovoch, kde mali výjazd členovia volebnej komisie», pričom takéto konanie malo obmedzovať voličov v ichslobodnom rozhodovaní o starostovi obce. Sťažovateľ na podporu svojej námietky predložilčestné vyhlásenie členky miestnej volebnej komisie a obyvateľa obce ⬛⬛⬛⬛, ktorývo   svojom   čestnom   vyhlásení   zároveň   uvádza,   že   bol   priamo   oslovený   odporcoms prísľubom pracovného miesta za jeho podporu pri voľbách starostu obce.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súdpo   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   rozhodol   tak,   že   vyhlási   voľby   starostu   obce za neplatné, prípadne zruší výsledok volieb v časti o zvolení starostu obce ⬛⬛⬛⬛.

Ústavný súd sťažnosť uznesením č. k. PL. ÚS 63/2014-9 zo 17. decembra 2014 prijalna ďalšie konanie.

Sťažovateľ   23.   decembra   2014,   teda   už   po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie,doručil ústavnému súdu ďalšie čestné vyhlásenia obyvateľov ⬛⬛⬛⬛ s úradneoverenými podpismi   a   kompaktný   disk   s fotografiami   z kamerového   systému   z budovyObecného úradu   v ⬛⬛⬛⬛ označenými   dátumom   15.   november   2014,tri videozáznamy z budovy Obecného úradu v ⬛⬛⬛⬛ taktiež s dátumom15. november 2014 a fotografiu ⬛⬛⬛⬛ s nahrávacím zariadením.

Z predložených čestných vyhlásení vyplývajú tieto tvrdenia:

Z čestných   vyhlásení ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a   sťažovateľavyplýva,   že   majú „vedomosť   o skutočnosti,   že   vo   dvore   oproti   obecnému   úradu... sa striedali autá a ľudia a odtiaľ sa sledoval priebeh volieb, kde poverení ľudia od pána kandidáta sledovali účasť obyvateľov. Občania, ktorí sa nezúčastnili vo voľbách, tak ich osobne navštevovali a dokonca ich aj zvážali.“.

V čestných   vyhláseniach ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a sťažovateľa   sa   uvádza,   že   majú „vedomosť   o skutočnosti,   že   kandidát   na   poslanca ⬛⬛⬛⬛, ktorý vyhotovoval kamerové záznamy priebehu volieb je len menovec s kandidátom   na   starostu“. V   čestnom   vyhlásení   sťažovateľa   sa   ďalej   uvádza,   žepo oznámení, že ⬛⬛⬛⬛ nahrával kamerou volebný akt pri voľbách s prenosnouurnou,   kontaktoval   telefonicky   zapisovateľku   miestnej   volebnej   komisie   a následnepredsedníčku   miestnej   volebnej   komisie ⬛⬛⬛⬛,   ktorá   mu „prisľúbila   riešenie situácie..., no len čo zložila telefón sa vyjadrila, že ona nič také riešiť nebude“.

Z čestných   vyhlásení ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ vyplýva,   že   mali   byťpriamymi svedkami ovplyvňovania voličov odporcom v deň volieb 15. novembra 2014.

Z čestného   vyhlásenia ⬛⬛⬛⬛ vyplýva,   že   bola   priamou   svedkyňouzaznamenávania voľby   prenosnou   urnou   kamerou ⬛⬛⬛⬛ a že   má vedomosťo ovplyvňovaní obyvateľov obce odporcom. Menovaná zároveň tvrdí, že bola priamymsvedkom toho, ako odporca „navštívil (jej) matku po voľbách a dal jej podpísať prehlásenie, že nebola ním ovplyvňovaná“, pričom ako dôkaz priložila čestné vyhlásenie svojej matky.

Dňa 8. januára 2015 bolo ústavnému súdu doručené ďalšie podanie sťažovateľa,v ktorom   sa   vyjadruje   podrobnejšie   ku   skutkovým   a právnym   okolnostiam   súvisiacims konaním o sťažnosti, ktorého prílohou sú aj ďalšie čestné vyhlásenia obyvateľov obce.V čestnom vyhlásení ⬛⬛⬛⬛ je uvedené, že bol priamym svedkom toho, akoodporca   14. novembra   2014   v miestnom   pohostinstve   platil   alkoholické   a nealkoholickénápoje občanom a zároveň prezentoval svoj volebný program a svoju osobu ako kandidátana starostu obce. Obyvateľky obce ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ vo svojich čestnýchvyhláseniach   potvrdzujú,   že   majú   vedomosť   o osobných   návštevách   odporcu   u občanova ich zvážaní k volebnej miestnosti.

Sťažovateľ vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 8. januára 2015 poukazujena relevantnú judikatúru ústavného súdu súvisiacu s namietaným konaním odporcu (volebnáagitácia a iné aktivity počas volebného moratória), ktoré podľa neho „vykazuje závažné znaky   zasahovania   do   práva   voličov   pre   slobodné   a tajné   hlasovanie“.   V súvislostis námietkou   porušenia   volebného   moratória,   ku   ktorému   malo   dôjsť   prezentácioupredvolebnej   kampane   prostredníctvom   sociálnej   siete   Facebook   14.   novembra   2014,sťažovateľ tvrdí, že vzhľadom na to, že profil odporcu bol prístupný širokej verejnosti, „ide o porušenie § 30 ods. 11 zákona č. 346/1990 Zb.“, a poukazuje na rozhodnutie Ústavnéhosúdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 3844/13, podľa ktorého nie je povaha sociálnej sietejednoznačne   verejná   či   súkromná,   keďže   je   na   užívateľovi   tejto   siete,   či   svoj   profilsprístupní len užívateľom tejto sociálnej siete alebo či ho urobí prístupným pre všetkýchužívateľov siete internet.

Odporca sa k sťažnosti vyjadril vo svojom stanovisku, ktoré bolo ústavnému súdudoručené 26. januára 2015. V konkrétnostiach odporca k námietke sťažovateľa týkajúcej saúdajného ovplyvňovania voličov pred voľbami a v deň volieb uvádza, že je nepravdivá,keďže sa „s nikým... o voľbách nerozprával a už vôbec nikoho... neprehováral... Rovnako som ja a ani môj otec nikomu nič nedával, ani neponúkal za to, aby ma niekto volil.“.Ku kamerovému   a   fotografickému   záznamu   z priemyselnej   kamery   nachádzajúcej   sana budove obecného úradu obce odporca uvádza, že ho považuje za nesúladný s § 15 ods. 7zákona   č. 122/2013   Z.   z.   o ochrane   osobných   údajov   a o zmene   a doplnení   niektorýchzákonov   v znení   neskorších   predpisov,   keďže „V   deň   konania   volieb   do   orgánov samosprávy   obce,   t.   j.   dňa   15.   11.   2014   ako   ani   v období   pred   voľbami   však   nebola na obecnom úrade ⬛⬛⬛⬛ vyvesená žiadna tabuľa informujúca o monitorovaní verejného   priestoru   pred   obecným   úradom.“ (odporca   k svojej   argumentácii   priložil sedemnásť   čestných   vyhlásení   obyvateľov   obce).   Odporca   ďalej   k sťažovateľom predloženému kamerovému záznamu uvádza, že tento nepreukazuje, že by on alebo jeho otec   rozdával   voličom   akékoľvek „motivačné   predmety“ alebo   ich   prehováral   k jeho podpore   ako   kandidáta   na   starostu   obce.   Odporca   ďalej   spochybňuje   dôveryhodnosť čestných vyhlásení ⬛⬛⬛⬛ a jeho manželky, keďže táto je „veľmi dobrou známou s ⬛⬛⬛⬛, družkou sťažovateľa“, a k vyvráteniu pochybností o ovplyvňovanívoličov   predložil   ústavnému   súdu   čestné   vyhlásenia   ďalších   piatich   obyvateľov   obce,ktorých „rozpoznal z predloženého kamerového záznamu a s ktorými mal prísť do priameho kontaktu“. Za nepravdivé označuje odporca aj tvrdenie sťažovateľa o tom, že v deň voliebsi mal   prostredníctvom   kamerového   a   fotografického   záznamu   monitorovať   voličovza volebnou zónou. K vyjadreniu odporcu je pripojené aj čestné vyhlásenie ⬛⬛⬛⬛,ktorým   tento   spochybňuje   pravosť   svojho   predchádzajúceho   čestného   vyhláseniapredloženého   sťažovateľom   (pozri   už   uvedené,   pozn.).   Odporca   predložil   tiež   čestnévyhlásenia ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o tom,   že ⬛⬛⬛⬛ nevyhotovovalžiadne fotografie za volebnou zónou, či už pre seba, alebo inú osobu. Odporca napokonuvádza,   že   o údajnom   zaznamenávaní   priebehu   volieb   kamerou nemal   žiadnu   vedomosť.   K čestnému   vyhláseniu ⬛⬛⬛⬛ a odporca uvádza, že tieto sú neurčité a nezrozumiteľné, keďže z ich obsahu nie je zrejmé,k čomu   sa   vyjadrujú,   či   k vyhotovovaniu   kamerového   záznamu ⬛⬛⬛⬛,alebo ku vzťahu medzi ním a sťažovateľom. Ako dôkaz prikladá čestné vyhlásenie,   z ktorého   vyplýva,   že   tento   v deň   konania   komunálnych   volieb „nikoho nekameroval pri vykonávaní volebného aktu, ani... za diskrétnou volebnou zónou.... ani vo volebnej   miestnosti,   ako   ani   v priestore,   kde   sa   vykonával   volebný   akt   pri   voľbe do prenosnej urny.“, avšak „v deň konania volieb... si vyhotovoval sám pre seba kamerový záznam   z priebehu   volieb,   avšak   tento   bol   vyhotovovaný   výlučne   na   verejnom priestranstve.  ...   Išlo   najmä   o pohyb   členov   volebnej   komisie   s prenosnou   urnou,   a to z dôvodu   výkonu   verejnej   kontroly   priebehu   volieb,   aby   sa   minimalizovala   akákoľvek možnosť   manipulácie   s voľbami.  ...   Zároveň   vyhlasujem,   že   som   nebol

ani   nikým   iným   požiadaný   ani   poverený   na   vyhotovenie   predmetného kamerového záznamu. Tento záznam som si vyhotovoval dobrovoľne výlučne pre seba.“. Odporca   sa   vyjadril   aj   k námietke   porušenia   volebného   moratória   prostredníctvom sociálnej siete Facebook, poukazujúc na skutočnosť, že v období volebného moratória nasvojom   facebookovom   profile   neuverejnil   žiadny   nový   príspevok,   čo   možno   doložiťštatistikou zverejnených príspevkov z jeho facebookového profilu. Odporca ďalej poprel tvrdenia o zvážaní voličov k volebnej miestnosti v deň volieb, ako aj o „kupovaní hlasov“ v miestnom   pohostinstve   14.   novembra   2014,   a v tejto   súvislosti   vyjadruje   názor o neurčitosti   a nepreskúmateľnosti   čestných   vyhlásení,   ktoré   majú   preukazovať   tieto tvrdenia   sťažovateľa.   Odporca   predložil   ústavnému   súdu   čestné   vyhlásenia   ďalších deviatich obyvateľov obce, ktorých obsahom je tvrdenie, že 14. novembra 2014 nedošlo v miestnom   pohostinstve   k žiadnemu   kupovaniu   hlasov   ani   k prezentácii   volebného programu, a čestné vyhlásenia štyroch členov miestnej volebnej komisie o tom, že nemajú vedomosť o rušení priebehu volieb. Vychádzajúc zo svojej argumentácie, odporca navrhuje, aby ústavný súd uznesením sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce ⬛⬛⬛⬛, zamietol.

V záujme   objasnenia   tvrdení   obsiahnutých   v sťažnosti   a v stanovisku   odporcu k sťažnosti   ústavný   súd   vykonal   prostredníctvom   sudcu   spravodajcu   6.   februára   2015 na Obecnom   úrade   v ⬛⬛⬛⬛ výsluchy   svedkov ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛. Predvolaná svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ svoju neúčasť na výsluchu ospravedlnila zo zdravotných dôvodov. Ústavný súd vypočul okrem predvolaných svedkov ⬛⬛⬛⬛, dcéru ⬛⬛⬛⬛.

Svedok ⬛⬛⬛⬛ pri výsluchu potvrdil, že podpísal obe svoje čestné vyhlásenia predložené ústavnému súdu, pričom, objasňujúc obsah prvého z nich, uviedol, že odporca ho pred voľbami oslovil s ponukou „lepšieho života“, ktorú ako zamestnanec Obecného úradu   v ⬛⬛⬛⬛ pochopil   ako   ponuku   zvýšenia   platu.   Na   otázku   sudcu spravodajcu kedy a kde k uvedenej ponuke došlo, svedok odpovedal neurčito: „keď končila volebná kampaň na druhý deň, nie tesne pred voľbami, keď končili s kampaňou“ a ďalej uviedol, že odporca mu „pri bytovkách v dedine“ ponúkal zapaľovač, pero a energetický nápoj so svojím vyobrazením, ktoré si však nezobral. K otázke, či bol priamym svedkom fotenia   za „volebnou   zónou“ ⬛⬛⬛⬛,   svedok   uviedol,   že   nie,   že   o tejto skutočnosti len počul.

Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ uviedla,   že   ako   členka   miestnej   volebnej   komisiezabezpečovala voľby s prenosnou volebnou schránkou spolu s podpredsedníčkou miestnejvolebnej   komisie   a boli   pritom   prítomné   ďalšie   dve   osoby   ( ⬛⬛⬛⬛ a ), ktoré si vyhotovovali kamerový záznam, nie však v miestnosti, kde voliči volilido prenosnej   volebnej   schránky,   ale   len   v priestoroch „na   dvore“ alebo „na   chodbe“.Svedkyňa   ďalej   uviedla,   že   voličov,   ktorí   využili   právo   voliť   do   prenosnej   volebnejschránky, bolo 9, pričom len jeden z nich nesúhlasil s prítomnosťou a ⬛⬛⬛⬛.   Ku   skutočnostiam   vyplývajúcim   zo   svojho   čestného   vyhláseniao údajnom fotení   za   volebnou   zónou ⬛⬛⬛⬛ svedkyňa   uviedla,   že „počula cvaknutie“,   ale   nemôže   potvrdiť,   že   išlo   o   fotenie   v   priestore   vyhradenom   na   úpravuvolebného   lístku.   Svedkyňa   ďalej   potvrdila,   že ⬛⬛⬛⬛ bol   na   túto   skutočnosťupozornený členkou miestnej volebnej komisie.

Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ potvrdila   pravdivosť   skutočností   vyplývajúcich   z jejčestného   vyhlásenia,   pričom   konkrétne   uviedla,   že   v   deň   volieb   videla   z   auta,   ktoréšoférovala, niekoľkokrát v priebehu dňa odporcu ako stojí blízko budovy obecného úradu.Svedkyňa   však   nevedela   potvrdiť,   čo   bolo   predmetom   rozhovorov   medzi   odporcoma obyvateľmi   obce,   ktorých   navyše   nevedela   identifikovať.   O   údajnom   ovplyvňovanízo strany odporcu svedkyňa len počula.

Svedok ⬛⬛⬛⬛ uviedol, že deň pred komunálnymi voľbami bol v miestnompohostinstve, kde sa nachádzal aj odporca, ktorý „platil kolá”, pričom však nepotvrdil, žeby predmetom rozhovoru mali byť aj voľby starostu. Na otázku právneho zástupcu odporcu,či svedok môže potvrdiť tvrdenie obsiahnuté v jeho čestnom vyhlásení, že videl ako odporcaplatil pod zámienkou, aby ho volili, odpovedal, že o tomto nevie.

Neúčasť predvolanej svedkyne ⬛⬛⬛⬛ zo zdravotných dôvodov ústavnémusúdu   ospravedlnila   jej   dcéra ⬛⬛⬛⬛,   ktorú   ústavný   súd   vypočulku skutočnostiam vyplývajúcim zo sťažnosti. ⬛⬛⬛⬛ uviedla, že od viacerýchobyvateľov obce počula o ovplyvňovaní voličov odporcom. K čestnému vyhláseniu svojejmatky ⬛⬛⬛⬛ uviedla, že o skutočnostiach v ňom uvedených jej matka lenpočula od iných obyvateľov obce.

Svedok ⬛⬛⬛⬛ potvrdil, že v deň komunálnych volieb bol voliť so svojoumanželkou v popoludňajších hodinách, pričom k údajnému foteniu v priestore vyhradenomna   úpravu   hlasovacieho   lístka   uviedol,   že   vo   svojom   mobilnom   telefóne   používakomunikačnú   aplikáciu   Viber,   v ktorej má   na   prichádzajúcu   sms   správu   zvolený   zvuk„cvaknutia   fotoaparátom“,   pričom   v čase,   keď   sa   nachádzal   v   priestore   na   úpravuhlasovacieho lístka, mu jeho mobilný telefón oznámil prichádzajúcu sms správu. Svedokďalej poznamenal, že v priestore za plentou bol so svojou manželkou.

(kandidát na poslanca obecného zastupiteľstva) potvrdil, že v deňvolieb z vlastnej iniciatívy spolu so svojím kamarátom ⬛⬛⬛⬛ sprevádzalčlenky miestnej volebnej komisie pri zabezpečovaní volieb prenosnou volebnou schránkou,ktoré   s tým   súhlasili.   Ku kamerovému   záznamu,   ktorý   mal   vyhotovovať   pri   hlasovaníobyvateľov   obce   do   prenosnej   volebnej   schránky,   uviedol,   že   ho   vyhotovoval   lenv priestoroch mimo rodinného domu jednotlivých voličov, teda nezaznamenával v žiadnomprípade   samotný   volebný   akt.   Svedok   uviedol,   že   jeho   prítomnosť   v rodinnom   domepri voľbe   do prenosnej volebnej   schránky odmietol len   jeden   z obyvateľov. Na otázkusťažovateľa   svedok   poprel,   že   by   kamerový   záznam   vyhotovoval   aj   vo   dvorenachádzajúcom sa oproti budove obecného úradu a monitoroval si tak voličov, pripustilvšak, že v tomto dvore bol aj so svojím kamarátom, s ktorým sa rozprával.

Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, ktorá plnila funkciu podpredsedníčky miestnej volebnejkomisie, potvrdila, že zabezpečovala spoločne s ďalšou členkou miestnej volebnej komisiehlasovanie obyvateľov obce prostredníctvom prenosnej volebnej schránky, pričom ich s ichsúhlasom   sprevádzal ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛,   ktorí   sa   však   vždy   zdržiavalinanajvýš v predsieni rodinných domov. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, že by uvedenéosoby vyhotovovali kamerový záznam. Na otázku, či bol podľa jej názoru pri voľbáchprenosnou volebnou schránkou dodržaný princíp tajnosti hlasovania, svedkyňa odpovedalakladne. K fotografovaniu ⬛⬛⬛⬛ vo volebnej miestnosti svedkyňa potvrdila, že bolnapomenutý   niektorou   z   členiek   miestnej   volebnej   komisie,   sama   však   údajný   zvukfotoaparátu nepočula.

Svedok ⬛⬛⬛⬛ potvrdil, že v deň pred voľbami boli spoločne aj s odporcoma ďalšími osobami z ich „partie“ v miestnom pohostinstve, kam chodia pravidelne, pričomje obvyklé, že každý z nich zaplatí za ostatných. Prítomnosť ⬛⬛⬛⬛ v miestnompohostinstve deň pred komunálnymi voľbami svedok poprel a zdôraznil, že odporca v tomčase volebnú kampaň neviedol.

Svedok uviedol, že v deň volieb v obci si pred budovou Obecného úradu v ⬛⬛⬛⬛ nevšimol žiadny neobvyklý ruch.

II.

II.1 Všeobecné východiská pre rozhodovanie volebných sťažností

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti voliebdo orgánov územnej samosprávy.

Z   čl.   129   ods.   2   ústavy   vyplýva   oprávnenie,   ako   aj   povinnosť   ústavného   súdupreskúmavať na základe volebných sťažností tak ústavnosť, ako aj zákonnosť namietanýchvolieb.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   základných   právzaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva.Ústava   garantuje   všetkým   oprávneným   voličom   voliť   svojich   zástupcov   do   voľbamikreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom,resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričomgarantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanietajným   hlasovaním   (čl.   30   ods.   3   ústavy).   Zároveň   ústava   garantuje   predovšetkýmprostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánovúzemnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30ods. 1 druhá veta ústavy), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcieposlanca   obecného   zastupiteľstva   za   rovnakých   podmienok   [pasívne   volebné   právo(PL. ÚS 20/2011, m. m. PL. ÚS 18/07)].

Pod   zákonnosťou   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   treba   rozumieťuskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silouzákona   (m.   m.   PL.   ÚS   34/99   alebo   PL.   ÚS   82/07),   pričom   podľa   stabilizovanejjudikatúry ústavného   súdu   zistená   nezákonnosť   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávymusí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb, ktoréje v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (PL. ÚS 20/2011,m. m. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkonpolitických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práva slobôd   a   jej   výklad   a   používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať   slobodnú   súťažpolitických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Citované   ustanovenie   ústavy   má   priamuspojitosť   so   všetkými   politickými   právami   vyjadrenými   v   ústave   a   svojou   povahouovplyvňuje   formovanie   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťažpolitických   síl   nachádza   svoje   vyjadrenie   predovšetkým   vo   voľbách   a   je   základnýmpredpokladom   a   podmienkou   fungovania   demokratického   štátu   (m.   m.   PL.   ÚS   19/98,PL. ÚS 82/07).

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľbyza neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisiea vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, d) sťažnosť zamietnuť.

Podľa § 63 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípadoch uvedených v odseku 1písm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.

Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúroulen vtedy, ak k porušeniu volebného zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťažpolitických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdusa   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné   porušenie,   prípadne   opätovné   porušenie   zákonovupravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99).Nie každé porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebovoľby   kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom   takna účel   a   zmysel   volebného   zákona,   ako   aj   na   princípy   volebného   práva   uznávanéspoločenstvom   demokratických   štátov.   Neplatnosť   volieb   alebo   voľby   kandidáta   môžespôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledkyvolieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavomskutočnej vôle voličov (PL. ÚS 20/2011).

Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musiabyť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušeniezákonov   upravujúcich   organizáciu   a   priebeh   volieb,   resp.   zákonov,   ktoré   s   nimibezprostredne   súvisia,   b)   príčinná   súvislosť   medzi   zistenou   protizákonnosťou   volieba sťažovateľom   namietanou   neplatnosťou   volieb,   resp.   voľby   kandidáta,   a   c)   intenzitaprotizákonnosti   volieb,   ktorá   už   spochybňuje   výsledky   volieb   a   ktorá   odôvodnenevyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôlevoličov   (m.   m.   PL.   ÚS   73/07).   Dôležitým   komponentom   volebného   súdnictva   je   tedazisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov anajmä na výsledok volieb.

Súčasťou   zákonom   predpísaných   náležitostí   volebnej   sťažnosti   sú   aj   dôvody,pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnomsúde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušnýchustanovení volebného zákona [v tomto prípade podľa § 45 zákona Slovenskej národnej radyč. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalejlen   „zákon   o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí“)],   platí   prezumpcia   ich   ústavnostia zákonnosti,   ktorá   platí   dovtedy,   kým   ústavný   súd   o   voľbách   napadnutých   volebnousťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodne inak ako zamietnutímvolebnej   sťažnosti.   Namietané   protiústavné   alebo   nezákonné   konanie   musí   mať   priamyvplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať,ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL.   ÚS 17/94,PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03). Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody,pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnomsúde]. Funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôžebyť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať,prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokoncav tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súdpodrobne rekonštruovať celý volebný proces (m. m. PL. ÚS 3/2010).

V súlade s uvedenými východiskami ústavný súd preskúmal námietky sťažovateľaformulované vo volebnej sťažnosti.

III.

Preskúmanie námietok sťažovateľa

Námietky   sťažovateľa,   na   základe   ktorých   tvrdí,   že   voľby   starostu   obce   boliprotizákonné, smerujú v zásade proti porušovaniu volebného moratória, ku ktorému malodôjsť jednak prostredníctvom internetu (Facebooku) a v deň volieb tiež volebnou agitácioupred   volebnou   miestnosťou,   monitorovaním   voličov   a neprípustným   ovplyvňovanímrozhodovania voličov.

III.1 K porušovaniu volebného moratória prostredníctvom internetu

Sťažovateľ tvrdí, že odporca porušil volebné moratórium tým, že deň pred voľbamiprostredníctvom sociálnej siete Facebook prezentoval „svoju predvolebnú kampaň“.

Podľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí volebná kampaň ječinnosť   politickej   strany,   nezávislého   kandidáta,   prípadne   ďalších   subjektov   zameranána podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávisléhokandidáta   vrátane   inzercie   alebo   reklamy   prostredníctvom   rozhlasového   a   televíznehovysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo inýchnosičov informácií.

Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí kampaň sa začína17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času jezakázané.

Podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí v čase 48 hodínpred začatím volieb a počas volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní,v hromadných   informačných   prostriedkoch,   v   budovách,   kde   sídlia   okrskové   volebnékomisie, a v ich bezprostrednom okolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politickýchstranách a nezávislých kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom,zvukom alebo obrazom.

Podľa   §   30   ods.   12   zákona   o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   zverejňovaťvýsledky predvolebných prieskumov verejnej mienky možno najneskôr do siedmeho dňapredo dňom volieb.

Podľa   §   30   ods.   13   zákona   o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   členoviavolebných komisií a pracovníci odborných útvarov nesmú poskytovať informácie o priebehua čiastkových výsledkoch volieb, a to až do podpísania zápisnice o výsledku hlasovania.

Podľa § 30 ods. 14 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí počas volieb jezakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov.

Z legálnej definície volebnej kampane obsiahnutej v citovanom § 30 ods. 1 zákonao voľbách do orgánov samosprávy obcí možno vyvodiť, že jej podstata spočíva v „aktivite“,t. j. v činorodej iniciatíve buď politickej strany, alebo nezávislého kandidáta, príp. inýchsubjektov zúčastňujúcich sa na volebnom procese, ktorá je zameraná na aktívne šírenie,zverejňovanie, resp. propagovanie či už kandidujúcej politickej strany ako takej, alebo jejkandidáta,   príp.   nezávislého   kandidáta,   spôsobom   slúžiacim   na   jej   (jeho)   podporua prospech.   Účelom   takejto   aktivity   je   aktívne   ovplyvňovať   formovanie   názoru   voličovna volieb sa zúčastňujúcich kandidátov na volené funkcie, ktorá by sa mala premietnuťdo odovzdania voličského hlasu v prospech toho-ktorého kandidáta, resp. politickej strany(koalície).   Volebná   kampaň   teda   spočíva   v   aktívnom   sprístupňovaní   informáciío kandidátovi alebo politickej strane do dispozičnej sféry voliča s cieľom ovplyvniť jehovoľbu, pričom z hľadiska posudzovania porušenia volebného moratória nie je podstatné,kedy   mal   volič   subjektívne   možnosť   oboznámiť   sa   s určitou   informáciou,   ale   kedy   satáto informácia objektívne dostala do zorného poľa jeho záujmu (m. m. PL. ÚS 15/2013,pozri tiež PL. ÚS 12/2011).

Sťažovateľ   na   preukázanie   pravdivosti   svojho   tvrdenia   predložil   ústavnému   súduvýtlačok stránky (printscreen) Facebook (stránky osobného profilu odporcu), ktorý obsahujevolebný plagát odporcu, pričom z odporcom predloženej štatistiky príspevkov vyplýva, žepríspevok – volebný plagát – bol uverejnený na jeho osobnom profile už 30. októbra 2014,teda ešte pred začiatkom volebného moratória.

Vyhodnotením   predložených   dôkazov   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   odporcapreukázal, že k zverejneniu jeho volebného plagátu na jeho facebookovom profile došloprvýkrát   v období   pred   volebným   moratóriom,   a preto   jeho   konaním   nemohlo   dôjsťk porušeniu § 30 ods. 11 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí, keďže v časevolebného   moratória   nesprístupňoval   voličom   prostredníctvom   Facebooku   žiadne   novéinformácie,   ktoré   by   mohli   ovplyvňovať   ich   volebné   rozhodovanie.   Ústavný   súd   pretovyhodnotil túto námietku sťažovateľa ako nedôvodnú.

Nad   rámec   uvedeného   záveru   ústavný   súd   poukazuje   aj   na   skutočnosť,   že   z   užcitovaného § 30 ods. 11 zákona o voľbách do orgánov územnej samosprávy vyplýva, žepočas volebného moratória je volebná kampaň zakázaná (len) v rozhlasovom a televíznomvysielaní   a v ďalších   hromadných   informačných   prostriedkoch.   Ústavný   súd   v tejtosúvislosti   potvrdzuje   svoj   právny   názor   vyslovený   v uznesení   sp.   zn.   PL.   ÚS   25/2015z 18. februára   2015,   podľa   ktorého   z povahy   sociálnej   siete   Facebook   ako   rozsiahlehokomunikačného webového systému, ktorý je primárne prostriedkom sociálnej komunikácie,a   nie   prostriedkom   pravidelného   informovania   verejnosti,   vyplýva,   že   túto   sociálnusieť nemožno považovať za hromadný informačný prostriedok, na ktorý by sa vzťahovalzákaz   ustanovený   v   §   30   ods.   11   zákona   o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí.Ústavný súd   pripomína,   že   v zásade   obdobný   záver   už   formuloval   vo   veci   vedenejpod sp. zn. PL. ÚS 42/2011, keď uviedol, že prístup verejnosti na sociálnu sieť Facebook jeviazaný na registráciu prostredníctvom e-mailu s uvedením mena a hesla, t. j. je určitýmspôsobom obmedzený, a preto nemožno informácie uverejnené na sociálnej sieti Facebookpovažovať za také, ktoré by práve vzhľadom na podmienky prístupu na túto sieť dosahovalirozsahom svojho rozšírenia medzi verejnosťou intenzitu porušenia § 30 ods. 11 zákonao voľbách do orgánov samosprávy obcí.

III.2 Porušovanie volebného moratória v deň volieb volebnou agitáciou pred volebnou miestnosťou, monitorovaním a protizákonným ovplyvňovaním voličov

Do tejto skupiny námietok sťažovateľa možno s prihliadnutím na obsah sťažnosti, jejdoplnení, ako aj obsah predložených čestných vyhlásení obyvateľov obce zaradiť

-   námietky   týkajúce   sa   monitorovania   voličov   prostredníctvom   kamerovéhoa fotografického záznamu,

- námietky týkajúce sa ovplyvňovania voličov v deň volieb pred budovou Obecnéhoúradu v ⬛⬛⬛⬛ a kupovania voličov pred voľbami.

Podľa   §   29   zákona   o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   vo   volebnýchmiestnostiach sú na úpravu hlasovacích lístkov určené osobitné priestory oddelené tak, abybola zaručená tajnosť hlasovania. Počet týchto priestorov určí obec s prihliadnutím na početvoličov vo volebnom okrsku. V priestoroch nesmie byť nikto prítomný súčasne s voličom,a to ani člen okrskovej volebnej komisie.

V súlade s § 31 ods. 6 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí volič môžepožiadať zo závažných, najmä zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, abymohol hlasovať mimo volebnej miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku,pre ktorý bola okrsková volebná komisia zriadená. V takom prípade okrsková volebnákomisia   vyšle   k   voličovi   dvoch   svojich   členov   s   prenosnou   volebnou   schránkou,hlasovacími lístkami a obálkou. Volič hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.V súlade s § 32 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí volič, ktorý nemôžesám upraviť hlasovací lístok pre telesnú vadu alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, máprávo vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, abyza neho hlasovací lístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky.

V súlade s § 31 ods. 5 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí volič hlasujetak,   že   po   opustení   priestoru   určeného   na   úpravu   hlasovacích   lístkov   vloží   obálkudo volebnej schránky. Voličovi, ktorý sa neodobral do tohto priestoru, komisia hlasovanieneumožní.

Jedným z ústavou zakotvených princípov základného práva občanov zúčastňovať sana správe verejných vecí slobodnou voľbou svojich zástupcov (čl. 30 ods. 1 ústavy) jevýkon tohto práva tajným hlasovaním (čl. 30 ods. 3 ústavy), ktorému možno priznať povahuústavného   princípu.   Zmyslom   a   účelom   tohto   ústavného   princípu   je   zabezpečenieslobodného uplatnenia vôle voliča pri výkone jeho volebného práva. Vo svojej podstatepredstavuje   neopomenuteľný   predpoklad   legitimity   moci   v   demokratickom   ústavnomsystéme, ktorá má byť založená na slobodnom rozhodnutí voličov.

V nadväznosti   na   námietku   sťažovateľa,   že   zo   strany   odporcu   bol   pri   voľbáchporušený   princíp   tajnosti   hlasovania,   ústavný   súd   konštatuje,   že   výpovede   svedkovnepreukázali fotografické zaznamenávanie volebného aktu ⬛⬛⬛⬛. Z výpovedípodpredsedníčky miestnej volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛, ako aj priamo ale vyplynulo, že v priestore určenom na hlasovanie bola počas volebného aktu spolu s nímprítomná aj jeho manželka, čím nepochybne došlo k porušeniu § 29 zákona o voľbáchdo orgánov samosprávy, a tým vo vzťahu k hlasovaniu týchto dvoch voličov zároveň ajk porušeniu princípu tajnosti hlasovania. Na tom nič nemení skutočnosť, že podľa výpovede ⬛⬛⬛⬛ s takýmto   spôsobom   ich   hlasovania   súhlasili   členovia   miestnej volebnejkomisie.

Vyhotovovanie kamerového záznamu o zabezpečovaní hlasovania prostredníctvomprenosnej   volebnej   schránky   nemožno   zaradiť   k   štandardnému   zákonom   upravenémuspôsobu občianskej kontroly, ktorej účelom by malo byť zabrániť možným manipuláciáms volebným   výsledkom   a súčasne   zaistiť   transparentnosť   volebného   procesu,   zvlášťza situácie,   keď   kamerový   záznam   vyhotovuje   kandidát   na   poslanca   obecnéhozastupiteľstva. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že zákon o voľbách do orgánovsamosprávy   obcí   obsahuje   možnosť   zabezpečovania   občianskej   kontroly   predovšetkýmprostredníctvom   inštitútu   pozorovateľa,   ktorý   môže   pozorovať   hlasovanie   a   prípadne   ajsčítavanie hlasov (§ 36 a § 41 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí).

Napriek   uvedenému   je   ale   potrebné   predmetnú   námietku   sťažovateľa   posudzovaťmateriálne, teda predovšetkým z hľadiska toho, či vyhotovovaním kamerového záznamu ⬛⬛⬛⬛ mohlo reálne dôjsť k porušeniu niektorého z princípov volebnéhopráva, predovšetkým princípu tajnosti hlasovania či slobody rozhodovania.

Ústavný súd sa vo svojej judikatúre k pojmu „slobody volieb“ už viackrát vyjadril,pričom v tejto súvislosti okrem iného uviedol, že ho treba vykladať materiálne, a nie ibaformálne. O slobodné voľby ide vtedy, ak je právne garantovaný a prakticky realizovanýprincíp   politickej   plurality,   keď   na   voličov   nie   je   vytvorený   žiaden   nátlak   nútiaci   ichhlasovať pre niektorý zo subjektov, a nie je ani odrádzajúci od hlasovania pre niektorésubjekty; keď majú možnosť prístupu k relevantným informáciám a sú tak dané základnépredpoklady   na   ich   kvalifikované   volebné   rozhodovanie.   Voliči   musia   mať   slobodu   užpri vytváraní   svojich   postojov   nezávisle,   bez   použitia   násilia,   donútenia,   navádzaniači manipulatívneho ovplyvňovania akéhokoľvek druhu (PL. ÚS 100/07).

Na základe uvedeného ústavný súd, vychádzajúc z konkrétnych okolností, za akýchk vyhotovovaniu kamerového záznamu ⬛⬛⬛⬛ došlo, ktoré boli zhodnepotvrdené aj svedeckými výpoveďami, dospel k záveru, že táto námietka sťažovateľa jeneodôvodnená. Dokazovaním sa totiž nepreukázalo, že by sa ⬛⬛⬛⬛ bol dopustiltakých   aktivít,   ktoré   by   mohli   byť   kvalifikované   ako   nátlak   na   voličov,   resp.   ichobmedzovanie pri slobodnom rozhodovaní sa vo voľbách starostu obce.

V sťažnosti   sú   obsiahnuté   aj   námietky,   podľa   ktorých   sa   sťažovateľ   dopustilkupovania hlasov. Takto sú sťažovateľom formulované námietky vytýkajúce odporcovi jehokonanie   vo   vzťahu   k ⬛⬛⬛⬛ a výhrady   k   jeho   „aktivitám“   v miestnompohostinstve deň pred voľbami.

V súvislosti   s uvedenými   výhradami   ústavný   súd   poukazuje   na   svoju   ustálenújudikatúru, v ktorej kvalifikuje poskytovanie „protihodnoty“ za hlasovanie vo voľbách akoprotiústavné, keďže účelom aktívneho volebného práva je možnosť účasti na správe vecíverejných,   a   nie   bezprostredný   materiálny   prospech.   Tzv.   kupovanie   hlasov   voličovpovažuje ústavný súd za takú aktivitu na získanie voličských hlasov počas volieb, ktorázasahuje   do   samotnej   podstaty   volebného   (aktívneho   či   pasívneho)   práva   zaručenéhov čl. 30 ústavy. Takéto obmedzenie nesie so sebou také veľké nebezpečenstvo pre slobodnúsúťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, že od ústavného súdu vyžaduje veľmiprísne posúdenie (PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 6/06).

V nadväznosti   na   uvedené   ústavný   súd   konštatuje,   že   rozporuplná   výpoveďa vzájomne   si   protirečiace   čestné   vyhlásenia   svedka ⬛⬛⬛⬛ neumožňujúkvalifikovať správanie sa odporcu k nemu v predvolebnom období ako kupovanie hlasu.Vo svojej výpovedi tento svedok uviedol len to, že odporca mu v rozhovore „ponúkol lepší život“, čo bez ďalšieho nemôže byť vnímané ako materiálna protihodnota, keďže sama osebe nemá konkrétny materiálny rozmer.

Rovnako sa nepreukázalo ani sťažovateľom namietané nezákonné ovplyvňovanievoličov odporcom deň pred voľbami v miestnom pohostinstve. Svedok ⬛⬛⬛⬛ sícepotvrdil, že odporca sa v inkriminovaný deň aj so svojimi priateľmi nachádzal v miestnompohostinstve a platil „kolá“, nepotvrdil však skutočnosť, ktorú uviedol v čestnom vyhlásení,že videl, ako odporca platil pod zámienkou, aby ho prítomní volili.

Na základe výsledkov výsluchov svedkov ústavný súd nemohol pripísať výraznejšiurelevanciu ani skutočnostiam obsiahnutým v čestnom vyhlásení ⬛⬛⬛⬛, podľaktorého   mal   odporca   ovplyvňovať   voličov   v deň   volieb   v priestoroch   pred   volebnoumiestnosťou, keďže ho tam síce videla, ale nebola svedkom jeho rozhovorov s konkrétnymivoličmi. Tak isto nemohol ústavný súd vyvodiť žiadne závery, ktoré by mohli spochybniťvýsledok volieb starostu obce, ani z výpovedí, resp. čestných vyhlásení ďalších svedkov,keďže ani jeden z nich nebol priamym svedkom nekalého správania odporcu.

IV. Záver

Sumarizujúc   svoje   skutkové   zistenia,   ústavný   súd   konštatuje,   že   popri   jednomzjavnom   porušení   volebných   predpisov   (spoločné   hlasovanie ⬛⬛⬛⬛ a jehomanželky   za   plentou),   ktoré   nemohlo   ovplyvniť   výsledok   volieb   starostu   obce,   sanepreukázala   žiadna   skutočnosť,   ktorá   by   relevantným   spôsobom   mohla   spochybniťvýsledky volieb starostu obce. Ústavný súd preto, zohľadňujúc aj vzhľadom na celkovýpočet oprávnených voličov pomerne výrazný rozdiel v počte platných hlasov získanýchodporcom a sťažovateľom (rozdiel 77 hlasov v prospech odporcu), rozhodol podľa § 63ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde o sťažnosti sťažovateľa tak, že ju zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2015