SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 63/2014-53
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2015v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, ĽubomíraDobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa,Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza (sudca spravodajca) a Rudolfa Tkáčikao sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátomJUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnostivolieb starostu obce ⬛⬛⬛⬛ konaných 15. novembra 2014, za účasti
, zastúpeného advokátom Mgr. RomanomNagyom, Akademická 4, Nitra, takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. novembra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, ktorounamieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „obec“)konaných 15. novembra 2014, za účasti zvoleného starostu obce ⬛⬛⬛⬛, (ďalej aj „odporca“), zastúpeného advokátom Mgr. RomanomNagyom, Akademická 4, Nitra.
Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ kandidovalna funkciu starostu obce ⬛⬛⬛⬛ vo voľbách, ktoré sa uskutočnili 15. novembra2014, ako kandidát politických strán SMER – SD a Most-Híd. V obci bolo v zozname voličov pre voľby do orgánov samosprávy obce 967 voličov, pričomsťažovateľ z celkového počtu 682 platne odovzdaných hlasov získal pre voľbu starostu299 hlasov, čo predstavuje viac ako 10 % z celkového počtu platne odovzdaných hlasova zakladá v súlade s § 59 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) jeho aktívnulegitimáciu na podanie sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“). Za starostu obce bol zvolený nezávislý kandidát ⬛⬛⬛⬛, ktorý získal376 platných hlasov, t. j. o 77 hlasov viac ako sťažovateľ.
Sťažovateľ namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce konaných 15. novembra 2014 z týchto dôvodov:
1. Porušovanie volebného moratória prostredníctvom internetuPodľa sťažovateľa odporca porušil volebné moratórium tým, že «ešte pár hodín pred voľbami – dňa 14. 11. 2014 prostredníctvom internetu – konkrétne facebooku si prezentoval svoju predvolebnú kampaň, pričom Zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí“) v § 30 vymedzuje spôsob vedenia predvolebnej kampane spôsobom, ktorý obmedzuje slobodu prejavu a slobodu šírenia informácií nad rámec dôvodov ustanovených v ústave.».
2. Porušovanie volebného moratória v deň volieb volebnou agitáciou pred volebnou miestnosťou, monitorovaním a protizákonným ovplyvňovaním voličovSťažovateľ uvádza, že «v deň volieb účastník konania spolu so svojím otcom čakali pred budovou obecného úradu, prehovárali ľudí k podpore jeho osoby a odovzdávali im „rôzne motivačné prezenty“», pričom ako dôkaz označuje „kamerový záznam z obecného úradu“.
Sťažovateľ tiež tvrdí, že odporca prostredníctvom svojich priaznivcov monitoroval«„svojich voličov“ za „volebnou zónou“ (v priestore diskrétnej volebnej zóny), ako i v priestoroch obydlia voličov, ktorí ako nevládni volili vo svojich domovoch, kde mali výjazd členovia volebnej komisie», pričom takéto konanie malo obmedzovať voličov v ichslobodnom rozhodovaní o starostovi obce. Sťažovateľ na podporu svojej námietky predložilčestné vyhlásenie členky miestnej volebnej komisie a obyvateľa obce ⬛⬛⬛⬛, ktorývo svojom čestnom vyhlásení zároveň uvádza, že bol priamo oslovený odporcoms prísľubom pracovného miesta za jeho podporu pri voľbách starostu obce.
Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súdpo jej prijatí na ďalšie konanie rozhodol tak, že vyhlási voľby starostu obce za neplatné, prípadne zruší výsledok volieb v časti o zvolení starostu obce ⬛⬛⬛⬛.
Ústavný súd sťažnosť uznesením č. k. PL. ÚS 63/2014-9 zo 17. decembra 2014 prijalna ďalšie konanie.
Sťažovateľ 23. decembra 2014, teda už po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie,doručil ústavnému súdu ďalšie čestné vyhlásenia obyvateľov ⬛⬛⬛⬛ s úradneoverenými podpismi a kompaktný disk s fotografiami z kamerového systému z budovyObecného úradu v ⬛⬛⬛⬛ označenými dátumom 15. november 2014,tri videozáznamy z budovy Obecného úradu v ⬛⬛⬛⬛ taktiež s dátumom15. november 2014 a fotografiu ⬛⬛⬛⬛ s nahrávacím zariadením.
Z predložených čestných vyhlásení vyplývajú tieto tvrdenia:
Z čestných vyhlásení ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a sťažovateľavyplýva, že majú „vedomosť o skutočnosti, že vo dvore oproti obecnému úradu... sa striedali autá a ľudia a odtiaľ sa sledoval priebeh volieb, kde poverení ľudia od pána kandidáta sledovali účasť obyvateľov. Občania, ktorí sa nezúčastnili vo voľbách, tak ich osobne navštevovali a dokonca ich aj zvážali.“.
V čestných vyhláseniach ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a sťažovateľa sa uvádza, že majú „vedomosť o skutočnosti, že kandidát na poslanca ⬛⬛⬛⬛, ktorý vyhotovoval kamerové záznamy priebehu volieb je len menovec s kandidátom na starostu“. V čestnom vyhlásení sťažovateľa sa ďalej uvádza, žepo oznámení, že ⬛⬛⬛⬛ nahrával kamerou volebný akt pri voľbách s prenosnouurnou, kontaktoval telefonicky zapisovateľku miestnej volebnej komisie a následnepredsedníčku miestnej volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛, ktorá mu „prisľúbila riešenie situácie..., no len čo zložila telefón sa vyjadrila, že ona nič také riešiť nebude“.
Z čestných vyhlásení ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ vyplýva, že mali byťpriamymi svedkami ovplyvňovania voličov odporcom v deň volieb 15. novembra 2014.
Z čestného vyhlásenia ⬛⬛⬛⬛ vyplýva, že bola priamou svedkyňouzaznamenávania voľby prenosnou urnou kamerou ⬛⬛⬛⬛ a že má vedomosťo ovplyvňovaní obyvateľov obce odporcom. Menovaná zároveň tvrdí, že bola priamymsvedkom toho, ako odporca „navštívil (jej) matku po voľbách a dal jej podpísať prehlásenie, že nebola ním ovplyvňovaná“, pričom ako dôkaz priložila čestné vyhlásenie svojej matky.
Dňa 8. januára 2015 bolo ústavnému súdu doručené ďalšie podanie sťažovateľa,v ktorom sa vyjadruje podrobnejšie ku skutkovým a právnym okolnostiam súvisiacims konaním o sťažnosti, ktorého prílohou sú aj ďalšie čestné vyhlásenia obyvateľov obce.V čestnom vyhlásení ⬛⬛⬛⬛ je uvedené, že bol priamym svedkom toho, akoodporca 14. novembra 2014 v miestnom pohostinstve platil alkoholické a nealkoholickénápoje občanom a zároveň prezentoval svoj volebný program a svoju osobu ako kandidátana starostu obce. Obyvateľky obce ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ vo svojich čestnýchvyhláseniach potvrdzujú, že majú vedomosť o osobných návštevách odporcu u občanova ich zvážaní k volebnej miestnosti.
Sťažovateľ vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 8. januára 2015 poukazujena relevantnú judikatúru ústavného súdu súvisiacu s namietaným konaním odporcu (volebnáagitácia a iné aktivity počas volebného moratória), ktoré podľa neho „vykazuje závažné znaky zasahovania do práva voličov pre slobodné a tajné hlasovanie“. V súvislostis námietkou porušenia volebného moratória, ku ktorému malo dôjsť prezentácioupredvolebnej kampane prostredníctvom sociálnej siete Facebook 14. novembra 2014,sťažovateľ tvrdí, že vzhľadom na to, že profil odporcu bol prístupný širokej verejnosti, „ide o porušenie § 30 ods. 11 zákona č. 346/1990 Zb.“, a poukazuje na rozhodnutie Ústavnéhosúdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 3844/13, podľa ktorého nie je povaha sociálnej sietejednoznačne verejná či súkromná, keďže je na užívateľovi tejto siete, či svoj profilsprístupní len užívateľom tejto sociálnej siete alebo či ho urobí prístupným pre všetkýchužívateľov siete internet.
Odporca sa k sťažnosti vyjadril vo svojom stanovisku, ktoré bolo ústavnému súdudoručené 26. januára 2015. V konkrétnostiach odporca k námietke sťažovateľa týkajúcej saúdajného ovplyvňovania voličov pred voľbami a v deň volieb uvádza, že je nepravdivá,keďže sa „s nikým... o voľbách nerozprával a už vôbec nikoho... neprehováral... Rovnako som ja a ani môj otec nikomu nič nedával, ani neponúkal za to, aby ma niekto volil.“.Ku kamerovému a fotografickému záznamu z priemyselnej kamery nachádzajúcej sana budove obecného úradu obce odporca uvádza, že ho považuje za nesúladný s § 15 ods. 7zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov, keďže „V deň konania volieb do orgánov samosprávy obce, t. j. dňa 15. 11. 2014 ako ani v období pred voľbami však nebola na obecnom úrade ⬛⬛⬛⬛ vyvesená žiadna tabuľa informujúca o monitorovaní verejného priestoru pred obecným úradom.“ (odporca k svojej argumentácii priložil sedemnásť čestných vyhlásení obyvateľov obce). Odporca ďalej k sťažovateľom predloženému kamerovému záznamu uvádza, že tento nepreukazuje, že by on alebo jeho otec rozdával voličom akékoľvek „motivačné predmety“ alebo ich prehováral k jeho podpore ako kandidáta na starostu obce. Odporca ďalej spochybňuje dôveryhodnosť čestných vyhlásení ⬛⬛⬛⬛ a jeho manželky, keďže táto je „veľmi dobrou známou s ⬛⬛⬛⬛, družkou sťažovateľa“, a k vyvráteniu pochybností o ovplyvňovanívoličov predložil ústavnému súdu čestné vyhlásenia ďalších piatich obyvateľov obce,ktorých „rozpoznal z predloženého kamerového záznamu a s ktorými mal prísť do priameho kontaktu“. Za nepravdivé označuje odporca aj tvrdenie sťažovateľa o tom, že v deň voliebsi mal prostredníctvom kamerového a fotografického záznamu monitorovať voličovza volebnou zónou. K vyjadreniu odporcu je pripojené aj čestné vyhlásenie ⬛⬛⬛⬛,ktorým tento spochybňuje pravosť svojho predchádzajúceho čestného vyhláseniapredloženého sťažovateľom (pozri už uvedené, pozn.). Odporca predložil tiež čestnévyhlásenia ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o tom, že ⬛⬛⬛⬛ nevyhotovovalžiadne fotografie za volebnou zónou, či už pre seba, alebo inú osobu. Odporca napokonuvádza, že o údajnom zaznamenávaní priebehu volieb kamerou nemal žiadnu vedomosť. K čestnému vyhláseniu ⬛⬛⬛⬛ a odporca uvádza, že tieto sú neurčité a nezrozumiteľné, keďže z ich obsahu nie je zrejmé,k čomu sa vyjadrujú, či k vyhotovovaniu kamerového záznamu ⬛⬛⬛⬛,alebo ku vzťahu medzi ním a sťažovateľom. Ako dôkaz prikladá čestné vyhlásenie, z ktorého vyplýva, že tento v deň konania komunálnych volieb „nikoho nekameroval pri vykonávaní volebného aktu, ani... za diskrétnou volebnou zónou.... ani vo volebnej miestnosti, ako ani v priestore, kde sa vykonával volebný akt pri voľbe do prenosnej urny.“, avšak „v deň konania volieb... si vyhotovoval sám pre seba kamerový záznam z priebehu volieb, avšak tento bol vyhotovovaný výlučne na verejnom priestranstve. ... Išlo najmä o pohyb členov volebnej komisie s prenosnou urnou, a to z dôvodu výkonu verejnej kontroly priebehu volieb, aby sa minimalizovala akákoľvek možnosť manipulácie s voľbami. ... Zároveň vyhlasujem, že som nebol
ani nikým iným požiadaný ani poverený na vyhotovenie predmetného kamerového záznamu. Tento záznam som si vyhotovoval dobrovoľne výlučne pre seba.“. Odporca sa vyjadril aj k námietke porušenia volebného moratória prostredníctvom sociálnej siete Facebook, poukazujúc na skutočnosť, že v období volebného moratória nasvojom facebookovom profile neuverejnil žiadny nový príspevok, čo možno doložiťštatistikou zverejnených príspevkov z jeho facebookového profilu. Odporca ďalej poprel tvrdenia o zvážaní voličov k volebnej miestnosti v deň volieb, ako aj o „kupovaní hlasov“ v miestnom pohostinstve 14. novembra 2014, a v tejto súvislosti vyjadruje názor o neurčitosti a nepreskúmateľnosti čestných vyhlásení, ktoré majú preukazovať tieto tvrdenia sťažovateľa. Odporca predložil ústavnému súdu čestné vyhlásenia ďalších deviatich obyvateľov obce, ktorých obsahom je tvrdenie, že 14. novembra 2014 nedošlo v miestnom pohostinstve k žiadnemu kupovaniu hlasov ani k prezentácii volebného programu, a čestné vyhlásenia štyroch členov miestnej volebnej komisie o tom, že nemajú vedomosť o rušení priebehu volieb. Vychádzajúc zo svojej argumentácie, odporca navrhuje, aby ústavný súd uznesením sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce ⬛⬛⬛⬛, zamietol.
V záujme objasnenia tvrdení obsiahnutých v sťažnosti a v stanovisku odporcu k sťažnosti ústavný súd vykonal prostredníctvom sudcu spravodajcu 6. februára 2015 na Obecnom úrade v ⬛⬛⬛⬛ výsluchy svedkov ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛. Predvolaná svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ svoju neúčasť na výsluchu ospravedlnila zo zdravotných dôvodov. Ústavný súd vypočul okrem predvolaných svedkov ⬛⬛⬛⬛, dcéru ⬛⬛⬛⬛.
Svedok ⬛⬛⬛⬛ pri výsluchu potvrdil, že podpísal obe svoje čestné vyhlásenia predložené ústavnému súdu, pričom, objasňujúc obsah prvého z nich, uviedol, že odporca ho pred voľbami oslovil s ponukou „lepšieho života“, ktorú ako zamestnanec Obecného úradu v ⬛⬛⬛⬛ pochopil ako ponuku zvýšenia platu. Na otázku sudcu spravodajcu kedy a kde k uvedenej ponuke došlo, svedok odpovedal neurčito: „keď končila volebná kampaň na druhý deň, nie tesne pred voľbami, keď končili s kampaňou“ a ďalej uviedol, že odporca mu „pri bytovkách v dedine“ ponúkal zapaľovač, pero a energetický nápoj so svojím vyobrazením, ktoré si však nezobral. K otázke, či bol priamym svedkom fotenia za „volebnou zónou“ ⬛⬛⬛⬛, svedok uviedol, že nie, že o tejto skutočnosti len počul.
Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ uviedla, že ako členka miestnej volebnej komisiezabezpečovala voľby s prenosnou volebnou schránkou spolu s podpredsedníčkou miestnejvolebnej komisie a boli pritom prítomné ďalšie dve osoby ( ⬛⬛⬛⬛ a ), ktoré si vyhotovovali kamerový záznam, nie však v miestnosti, kde voliči volilido prenosnej volebnej schránky, ale len v priestoroch „na dvore“ alebo „na chodbe“.Svedkyňa ďalej uviedla, že voličov, ktorí využili právo voliť do prenosnej volebnejschránky, bolo 9, pričom len jeden z nich nesúhlasil s prítomnosťou a ⬛⬛⬛⬛. Ku skutočnostiam vyplývajúcim zo svojho čestného vyhláseniao údajnom fotení za volebnou zónou ⬛⬛⬛⬛ svedkyňa uviedla, že „počula cvaknutie“, ale nemôže potvrdiť, že išlo o fotenie v priestore vyhradenom na úpravuvolebného lístku. Svedkyňa ďalej potvrdila, že ⬛⬛⬛⬛ bol na túto skutočnosťupozornený členkou miestnej volebnej komisie.
Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ potvrdila pravdivosť skutočností vyplývajúcich z jejčestného vyhlásenia, pričom konkrétne uviedla, že v deň volieb videla z auta, ktoréšoférovala, niekoľkokrát v priebehu dňa odporcu ako stojí blízko budovy obecného úradu.Svedkyňa však nevedela potvrdiť, čo bolo predmetom rozhovorov medzi odporcoma obyvateľmi obce, ktorých navyše nevedela identifikovať. O údajnom ovplyvňovanízo strany odporcu svedkyňa len počula.
Svedok ⬛⬛⬛⬛ uviedol, že deň pred komunálnymi voľbami bol v miestnompohostinstve, kde sa nachádzal aj odporca, ktorý „platil kolá”, pričom však nepotvrdil, žeby predmetom rozhovoru mali byť aj voľby starostu. Na otázku právneho zástupcu odporcu,či svedok môže potvrdiť tvrdenie obsiahnuté v jeho čestnom vyhlásení, že videl ako odporcaplatil pod zámienkou, aby ho volili, odpovedal, že o tomto nevie.
Neúčasť predvolanej svedkyne ⬛⬛⬛⬛ zo zdravotných dôvodov ústavnémusúdu ospravedlnila jej dcéra ⬛⬛⬛⬛, ktorú ústavný súd vypočulku skutočnostiam vyplývajúcim zo sťažnosti. ⬛⬛⬛⬛ uviedla, že od viacerýchobyvateľov obce počula o ovplyvňovaní voličov odporcom. K čestnému vyhláseniu svojejmatky ⬛⬛⬛⬛ uviedla, že o skutočnostiach v ňom uvedených jej matka lenpočula od iných obyvateľov obce.
Svedok ⬛⬛⬛⬛ potvrdil, že v deň komunálnych volieb bol voliť so svojoumanželkou v popoludňajších hodinách, pričom k údajnému foteniu v priestore vyhradenomna úpravu hlasovacieho lístka uviedol, že vo svojom mobilnom telefóne používakomunikačnú aplikáciu Viber, v ktorej má na prichádzajúcu sms správu zvolený zvuk„cvaknutia fotoaparátom“, pričom v čase, keď sa nachádzal v priestore na úpravuhlasovacieho lístka, mu jeho mobilný telefón oznámil prichádzajúcu sms správu. Svedokďalej poznamenal, že v priestore za plentou bol so svojou manželkou.
(kandidát na poslanca obecného zastupiteľstva) potvrdil, že v deňvolieb z vlastnej iniciatívy spolu so svojím kamarátom ⬛⬛⬛⬛ sprevádzalčlenky miestnej volebnej komisie pri zabezpečovaní volieb prenosnou volebnou schránkou,ktoré s tým súhlasili. Ku kamerovému záznamu, ktorý mal vyhotovovať pri hlasovaníobyvateľov obce do prenosnej volebnej schránky, uviedol, že ho vyhotovoval lenv priestoroch mimo rodinného domu jednotlivých voličov, teda nezaznamenával v žiadnomprípade samotný volebný akt. Svedok uviedol, že jeho prítomnosť v rodinnom domepri voľbe do prenosnej volebnej schránky odmietol len jeden z obyvateľov. Na otázkusťažovateľa svedok poprel, že by kamerový záznam vyhotovoval aj vo dvorenachádzajúcom sa oproti budove obecného úradu a monitoroval si tak voličov, pripustilvšak, že v tomto dvore bol aj so svojím kamarátom, s ktorým sa rozprával.
Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, ktorá plnila funkciu podpredsedníčky miestnej volebnejkomisie, potvrdila, že zabezpečovala spoločne s ďalšou členkou miestnej volebnej komisiehlasovanie obyvateľov obce prostredníctvom prenosnej volebnej schránky, pričom ich s ichsúhlasom sprevádzal ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, ktorí sa však vždy zdržiavalinanajvýš v predsieni rodinných domov. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, že by uvedenéosoby vyhotovovali kamerový záznam. Na otázku, či bol podľa jej názoru pri voľbáchprenosnou volebnou schránkou dodržaný princíp tajnosti hlasovania, svedkyňa odpovedalakladne. K fotografovaniu ⬛⬛⬛⬛ vo volebnej miestnosti svedkyňa potvrdila, že bolnapomenutý niektorou z členiek miestnej volebnej komisie, sama však údajný zvukfotoaparátu nepočula.
Svedok ⬛⬛⬛⬛ potvrdil, že v deň pred voľbami boli spoločne aj s odporcoma ďalšími osobami z ich „partie“ v miestnom pohostinstve, kam chodia pravidelne, pričomje obvyklé, že každý z nich zaplatí za ostatných. Prítomnosť ⬛⬛⬛⬛ v miestnompohostinstve deň pred komunálnymi voľbami svedok poprel a zdôraznil, že odporca v tomčase volebnú kampaň neviedol.
Svedok uviedol, že v deň volieb v obci si pred budovou Obecného úradu v ⬛⬛⬛⬛ nevšimol žiadny neobvyklý ruch.
II.
II.1 Všeobecné východiská pre rozhodovanie volebných sťažností
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti voliebdo orgánov územnej samosprávy.
Z čl. 129 ods. 2 ústavy vyplýva oprávnenie, ako aj povinnosť ústavného súdupreskúmavať na základe volebných sťažností tak ústavnosť, ako aj zákonnosť namietanýchvolieb.
Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana základných právzaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva.Ústava garantuje všetkým oprávneným voličom voliť svojich zástupcov do voľbamikreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom,resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričomgarantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanietajným hlasovaním (čl. 30 ods. 3 ústavy). Zároveň ústava garantuje predovšetkýmprostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánovúzemnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30ods. 1 druhá veta ústavy), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcieposlanca obecného zastupiteľstva za rovnakých podmienok [pasívne volebné právo(PL. ÚS 20/2011, m. m. PL. ÚS 18/07)].
Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieťuskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silouzákona (m. m. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanejjudikatúry ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávymusí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb, ktoréje v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (PL. ÚS 20/2011,m. m. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).
Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkonpolitických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práva slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťažpolitických síl v demokratickej spoločnosti. Citované ustanovenie ústavy má priamuspojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahouovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťažpolitických síl nachádza svoje vyjadrenie predovšetkým vo voľbách a je základnýmpredpokladom a podmienkou fungovania demokratického štátu (m. m. PL. ÚS 19/98,PL. ÚS 82/07).
Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže a) vyhlásiť voľbyza neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisiea vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, d) sťažnosť zamietnuť.
Podľa § 63 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípadoch uvedených v odseku 1písm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.
Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúroulen vtedy, ak k porušeniu volebného zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťažpolitických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdusa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonovupravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99).Nie každé porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebovoľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom takna účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy volebného práva uznávanéspoločenstvom demokratických štátov. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môžespôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledkyvolieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavomskutočnej vôle voličov (PL. ÚS 20/2011).
Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musiabyť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušeniezákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, resp. zákonov, ktoré s nimibezprostredne súvisia, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieba sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta, a c) intenzitaprotizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnenevyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôlevoličov (m. m. PL. ÚS 73/07). Dôležitým komponentom volebného súdnictva je tedazisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov anajmä na výsledok volieb.
Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody,pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnomsúde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušnýchustanovení volebného zákona [v tomto prípade podľa § 45 zákona Slovenskej národnej radyč. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí“)], platí prezumpcia ich ústavnostia zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách napadnutých volebnousťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodne inak ako zamietnutímvolebnej sťažnosti. Namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamyvplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať,ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94,PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03). Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody,pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnomsúde]. Funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôžebyť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať,prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokoncav tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súdpodrobne rekonštruovať celý volebný proces (m. m. PL. ÚS 3/2010).
V súlade s uvedenými východiskami ústavný súd preskúmal námietky sťažovateľaformulované vo volebnej sťažnosti.
III.
Preskúmanie námietok sťažovateľa
Námietky sťažovateľa, na základe ktorých tvrdí, že voľby starostu obce boliprotizákonné, smerujú v zásade proti porušovaniu volebného moratória, ku ktorému malodôjsť jednak prostredníctvom internetu (Facebooku) a v deň volieb tiež volebnou agitácioupred volebnou miestnosťou, monitorovaním voličov a neprípustným ovplyvňovanímrozhodovania voličov.
III.1 K porušovaniu volebného moratória prostredníctvom internetu
Sťažovateľ tvrdí, že odporca porušil volebné moratórium tým, že deň pred voľbamiprostredníctvom sociálnej siete Facebook prezentoval „svoju predvolebnú kampaň“.
Podľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí volebná kampaň ječinnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameranána podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávisléhokandidáta vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televíznehovysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo inýchnosičov informácií.
Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí kampaň sa začína17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času jezakázané.
Podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí v čase 48 hodínpred začatím volieb a počas volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní,v hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebnékomisie, a v ich bezprostrednom okolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politickýchstranách a nezávislých kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom,zvukom alebo obrazom.
Podľa § 30 ods. 12 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí zverejňovaťvýsledky predvolebných prieskumov verejnej mienky možno najneskôr do siedmeho dňapredo dňom volieb.
Podľa § 30 ods. 13 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí členoviavolebných komisií a pracovníci odborných útvarov nesmú poskytovať informácie o priebehua čiastkových výsledkoch volieb, a to až do podpísania zápisnice o výsledku hlasovania.
Podľa § 30 ods. 14 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí počas volieb jezakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov.
Z legálnej definície volebnej kampane obsiahnutej v citovanom § 30 ods. 1 zákonao voľbách do orgánov samosprávy obcí možno vyvodiť, že jej podstata spočíva v „aktivite“,t. j. v činorodej iniciatíve buď politickej strany, alebo nezávislého kandidáta, príp. inýchsubjektov zúčastňujúcich sa na volebnom procese, ktorá je zameraná na aktívne šírenie,zverejňovanie, resp. propagovanie či už kandidujúcej politickej strany ako takej, alebo jejkandidáta, príp. nezávislého kandidáta, spôsobom slúžiacim na jej (jeho) podporua prospech. Účelom takejto aktivity je aktívne ovplyvňovať formovanie názoru voličovna volieb sa zúčastňujúcich kandidátov na volené funkcie, ktorá by sa mala premietnuťdo odovzdania voličského hlasu v prospech toho-ktorého kandidáta, resp. politickej strany(koalície). Volebná kampaň teda spočíva v aktívnom sprístupňovaní informáciío kandidátovi alebo politickej strane do dispozičnej sféry voliča s cieľom ovplyvniť jehovoľbu, pričom z hľadiska posudzovania porušenia volebného moratória nie je podstatné,kedy mal volič subjektívne možnosť oboznámiť sa s určitou informáciou, ale kedy satáto informácia objektívne dostala do zorného poľa jeho záujmu (m. m. PL. ÚS 15/2013,pozri tiež PL. ÚS 12/2011).
Sťažovateľ na preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia predložil ústavnému súduvýtlačok stránky (printscreen) Facebook (stránky osobného profilu odporcu), ktorý obsahujevolebný plagát odporcu, pričom z odporcom predloženej štatistiky príspevkov vyplýva, žepríspevok – volebný plagát – bol uverejnený na jeho osobnom profile už 30. októbra 2014,teda ešte pred začiatkom volebného moratória.
Vyhodnotením predložených dôkazov ústavný súd dospel k záveru, že odporcapreukázal, že k zverejneniu jeho volebného plagátu na jeho facebookovom profile došloprvýkrát v období pred volebným moratóriom, a preto jeho konaním nemohlo dôjsťk porušeniu § 30 ods. 11 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí, keďže v časevolebného moratória nesprístupňoval voličom prostredníctvom Facebooku žiadne novéinformácie, ktoré by mohli ovplyvňovať ich volebné rozhodovanie. Ústavný súd pretovyhodnotil túto námietku sťažovateľa ako nedôvodnú.
Nad rámec uvedeného záveru ústavný súd poukazuje aj na skutočnosť, že z užcitovaného § 30 ods. 11 zákona o voľbách do orgánov územnej samosprávy vyplýva, žepočas volebného moratória je volebná kampaň zakázaná (len) v rozhlasovom a televíznomvysielaní a v ďalších hromadných informačných prostriedkoch. Ústavný súd v tejtosúvislosti potvrdzuje svoj právny názor vyslovený v uznesení sp. zn. PL. ÚS 25/2015z 18. februára 2015, podľa ktorého z povahy sociálnej siete Facebook ako rozsiahlehokomunikačného webového systému, ktorý je primárne prostriedkom sociálnej komunikácie,a nie prostriedkom pravidelného informovania verejnosti, vyplýva, že túto sociálnusieť nemožno považovať za hromadný informačný prostriedok, na ktorý by sa vzťahovalzákaz ustanovený v § 30 ods. 11 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí.Ústavný súd pripomína, že v zásade obdobný záver už formuloval vo veci vedenejpod sp. zn. PL. ÚS 42/2011, keď uviedol, že prístup verejnosti na sociálnu sieť Facebook jeviazaný na registráciu prostredníctvom e-mailu s uvedením mena a hesla, t. j. je určitýmspôsobom obmedzený, a preto nemožno informácie uverejnené na sociálnej sieti Facebookpovažovať za také, ktoré by práve vzhľadom na podmienky prístupu na túto sieť dosahovalirozsahom svojho rozšírenia medzi verejnosťou intenzitu porušenia § 30 ods. 11 zákonao voľbách do orgánov samosprávy obcí.
III.2 Porušovanie volebného moratória v deň volieb volebnou agitáciou pred volebnou miestnosťou, monitorovaním a protizákonným ovplyvňovaním voličov
Do tejto skupiny námietok sťažovateľa možno s prihliadnutím na obsah sťažnosti, jejdoplnení, ako aj obsah predložených čestných vyhlásení obyvateľov obce zaradiť
- námietky týkajúce sa monitorovania voličov prostredníctvom kamerovéhoa fotografického záznamu,
- námietky týkajúce sa ovplyvňovania voličov v deň volieb pred budovou Obecnéhoúradu v ⬛⬛⬛⬛ a kupovania voličov pred voľbami.
Podľa § 29 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí vo volebnýchmiestnostiach sú na úpravu hlasovacích lístkov určené osobitné priestory oddelené tak, abybola zaručená tajnosť hlasovania. Počet týchto priestorov určí obec s prihliadnutím na početvoličov vo volebnom okrsku. V priestoroch nesmie byť nikto prítomný súčasne s voličom,a to ani člen okrskovej volebnej komisie.
V súlade s § 31 ods. 6 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí volič môžepožiadať zo závažných, najmä zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, abymohol hlasovať mimo volebnej miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku,pre ktorý bola okrsková volebná komisia zriadená. V takom prípade okrsková volebnákomisia vyšle k voličovi dvoch svojich členov s prenosnou volebnou schránkou,hlasovacími lístkami a obálkou. Volič hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.V súlade s § 32 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí volič, ktorý nemôžesám upraviť hlasovací lístok pre telesnú vadu alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, máprávo vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, abyza neho hlasovací lístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky.
V súlade s § 31 ods. 5 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí volič hlasujetak, že po opustení priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov vloží obálkudo volebnej schránky. Voličovi, ktorý sa neodobral do tohto priestoru, komisia hlasovanieneumožní.
Jedným z ústavou zakotvených princípov základného práva občanov zúčastňovať sana správe verejných vecí slobodnou voľbou svojich zástupcov (čl. 30 ods. 1 ústavy) jevýkon tohto práva tajným hlasovaním (čl. 30 ods. 3 ústavy), ktorému možno priznať povahuústavného princípu. Zmyslom a účelom tohto ústavného princípu je zabezpečenieslobodného uplatnenia vôle voliča pri výkone jeho volebného práva. Vo svojej podstatepredstavuje neopomenuteľný predpoklad legitimity moci v demokratickom ústavnomsystéme, ktorá má byť založená na slobodnom rozhodnutí voličov.
V nadväznosti na námietku sťažovateľa, že zo strany odporcu bol pri voľbáchporušený princíp tajnosti hlasovania, ústavný súd konštatuje, že výpovede svedkovnepreukázali fotografické zaznamenávanie volebného aktu ⬛⬛⬛⬛. Z výpovedípodpredsedníčky miestnej volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛, ako aj priamo ale vyplynulo, že v priestore určenom na hlasovanie bola počas volebného aktu spolu s nímprítomná aj jeho manželka, čím nepochybne došlo k porušeniu § 29 zákona o voľbáchdo orgánov samosprávy, a tým vo vzťahu k hlasovaniu týchto dvoch voličov zároveň ajk porušeniu princípu tajnosti hlasovania. Na tom nič nemení skutočnosť, že podľa výpovede ⬛⬛⬛⬛ s takýmto spôsobom ich hlasovania súhlasili členovia miestnej volebnejkomisie.
Vyhotovovanie kamerového záznamu o zabezpečovaní hlasovania prostredníctvomprenosnej volebnej schránky nemožno zaradiť k štandardnému zákonom upravenémuspôsobu občianskej kontroly, ktorej účelom by malo byť zabrániť možným manipuláciáms volebným výsledkom a súčasne zaistiť transparentnosť volebného procesu, zvlášťza situácie, keď kamerový záznam vyhotovuje kandidát na poslanca obecnéhozastupiteľstva. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že zákon o voľbách do orgánovsamosprávy obcí obsahuje možnosť zabezpečovania občianskej kontroly predovšetkýmprostredníctvom inštitútu pozorovateľa, ktorý môže pozorovať hlasovanie a prípadne ajsčítavanie hlasov (§ 36 a § 41 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí).
Napriek uvedenému je ale potrebné predmetnú námietku sťažovateľa posudzovaťmateriálne, teda predovšetkým z hľadiska toho, či vyhotovovaním kamerového záznamu ⬛⬛⬛⬛ mohlo reálne dôjsť k porušeniu niektorého z princípov volebnéhopráva, predovšetkým princípu tajnosti hlasovania či slobody rozhodovania.
Ústavný súd sa vo svojej judikatúre k pojmu „slobody volieb“ už viackrát vyjadril,pričom v tejto súvislosti okrem iného uviedol, že ho treba vykladať materiálne, a nie ibaformálne. O slobodné voľby ide vtedy, ak je právne garantovaný a prakticky realizovanýprincíp politickej plurality, keď na voličov nie je vytvorený žiaden nátlak nútiaci ichhlasovať pre niektorý zo subjektov, a nie je ani odrádzajúci od hlasovania pre niektorésubjekty; keď majú možnosť prístupu k relevantným informáciám a sú tak dané základnépredpoklady na ich kvalifikované volebné rozhodovanie. Voliči musia mať slobodu užpri vytváraní svojich postojov nezávisle, bez použitia násilia, donútenia, navádzaniači manipulatívneho ovplyvňovania akéhokoľvek druhu (PL. ÚS 100/07).
Na základe uvedeného ústavný súd, vychádzajúc z konkrétnych okolností, za akýchk vyhotovovaniu kamerového záznamu ⬛⬛⬛⬛ došlo, ktoré boli zhodnepotvrdené aj svedeckými výpoveďami, dospel k záveru, že táto námietka sťažovateľa jeneodôvodnená. Dokazovaním sa totiž nepreukázalo, že by sa ⬛⬛⬛⬛ bol dopustiltakých aktivít, ktoré by mohli byť kvalifikované ako nátlak na voličov, resp. ichobmedzovanie pri slobodnom rozhodovaní sa vo voľbách starostu obce.
V sťažnosti sú obsiahnuté aj námietky, podľa ktorých sa sťažovateľ dopustilkupovania hlasov. Takto sú sťažovateľom formulované námietky vytýkajúce odporcovi jehokonanie vo vzťahu k ⬛⬛⬛⬛ a výhrady k jeho „aktivitám“ v miestnompohostinstve deň pred voľbami.
V súvislosti s uvedenými výhradami ústavný súd poukazuje na svoju ustálenújudikatúru, v ktorej kvalifikuje poskytovanie „protihodnoty“ za hlasovanie vo voľbách akoprotiústavné, keďže účelom aktívneho volebného práva je možnosť účasti na správe vecíverejných, a nie bezprostredný materiálny prospech. Tzv. kupovanie hlasov voličovpovažuje ústavný súd za takú aktivitu na získanie voličských hlasov počas volieb, ktorázasahuje do samotnej podstaty volebného (aktívneho či pasívneho) práva zaručenéhov čl. 30 ústavy. Takéto obmedzenie nesie so sebou také veľké nebezpečenstvo pre slobodnúsúťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, že od ústavného súdu vyžaduje veľmiprísne posúdenie (PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 6/06).
V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že rozporuplná výpoveďa vzájomne si protirečiace čestné vyhlásenia svedka ⬛⬛⬛⬛ neumožňujúkvalifikovať správanie sa odporcu k nemu v predvolebnom období ako kupovanie hlasu.Vo svojej výpovedi tento svedok uviedol len to, že odporca mu v rozhovore „ponúkol lepší život“, čo bez ďalšieho nemôže byť vnímané ako materiálna protihodnota, keďže sama osebe nemá konkrétny materiálny rozmer.
Rovnako sa nepreukázalo ani sťažovateľom namietané nezákonné ovplyvňovanievoličov odporcom deň pred voľbami v miestnom pohostinstve. Svedok ⬛⬛⬛⬛ sícepotvrdil, že odporca sa v inkriminovaný deň aj so svojimi priateľmi nachádzal v miestnompohostinstve a platil „kolá“, nepotvrdil však skutočnosť, ktorú uviedol v čestnom vyhlásení,že videl, ako odporca platil pod zámienkou, aby ho prítomní volili.
Na základe výsledkov výsluchov svedkov ústavný súd nemohol pripísať výraznejšiurelevanciu ani skutočnostiam obsiahnutým v čestnom vyhlásení ⬛⬛⬛⬛, podľaktorého mal odporca ovplyvňovať voličov v deň volieb v priestoroch pred volebnoumiestnosťou, keďže ho tam síce videla, ale nebola svedkom jeho rozhovorov s konkrétnymivoličmi. Tak isto nemohol ústavný súd vyvodiť žiadne závery, ktoré by mohli spochybniťvýsledok volieb starostu obce, ani z výpovedí, resp. čestných vyhlásení ďalších svedkov,keďže ani jeden z nich nebol priamym svedkom nekalého správania odporcu.
IV. Záver
Sumarizujúc svoje skutkové zistenia, ústavný súd konštatuje, že popri jednomzjavnom porušení volebných predpisov (spoločné hlasovanie ⬛⬛⬛⬛ a jehomanželky za plentou), ktoré nemohlo ovplyvniť výsledok volieb starostu obce, sanepreukázala žiadna skutočnosť, ktorá by relevantným spôsobom mohla spochybniťvýsledky volieb starostu obce. Ústavný súd preto, zohľadňujúc aj vzhľadom na celkovýpočet oprávnených voličov pomerne výrazný rozdiel v počte platných hlasov získanýchodporcom a sťažovateľom (rozdiel 77 hlasov v prospech odporcu), rozhodol podľa § 63ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde o sťažnosti sťažovateľa tak, že ju zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. februára 2015