znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 63/2011-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 16. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť PaedDr. M. T., B., zastúpeného advokátom Mgr. M. H., B., vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu mestskej časti Bratislava – Dúbravka konaných 27. novembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť PaedDr. M. T. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra 2010 faxom a 10. decembra 2010 poštou doručená sťažnosť PaedDr. M. T., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. M. H., B., ktorou podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s § 59 a nasl. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   namieta   neústavnosť   a   nezákonnosť   volieb   starostu   mestskej   časti Bratislava – Dúbravka (ďalej len „mestská časť“) konaných 27. novembra 2010.

Napádané   voľby   sa   konali   27.   novembra   2010   a   ich   výsledky   boli   vyhlásené 28. novembra 2010, takže sťažnosť podaná sťažovateľom faxom, ako aj poštou 8. decembra 2010 bola podaná v lehote podľa § 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z   celkového   počtu   10 039   platných   hlasov   odovzdaných   v   napádaných   voľbách sťažovateľ   získal   3 622   platných   hlasov,   čiže   viac   ako   10   %   hlasov   požadovaných z celkového počtu platných hlasov na získanie aktívnej legitimácie na podanie sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy. Rozdiel platných hlasov medzi sťažovateľom na jednej strane a odporcom (víťazom na funkciu starostu mestskej časti) na strane druhej je 905 platných hlasov.

Sťažovateľ sťažnosťou podanou ústavnému súdu napáda neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti, a to z týchto dôvodov:

1.   Skutočnosť,   že   v   jednom   zo   štyroch   volebných   obvodov,   a   to   konkrétne vo volebnom   obvode   č.   1,   v   ktorom   bolo   vytvorených   sedem   volebných   okrskov,   boli vo volebných   okrskoch   č.   5,   č.   6   a č.   7   zistené   markantné   rozdiely   v   počte   získaných platných   hlasov   medzi   sťažovateľom   ako   kandidátom   na   starostu   mestskej   časti,   ktorý kandidoval   za   koalíciu   politických   strán   SDKÚ–DS,   SaS,   Most–Híd   a   Občiansku konzervatívnu   stranu,   na jednej   strane   a   pani B.,   ktorá   kandidovala za   tú   istú   koalíciu politických strán ako sťažovateľ, avšak na funkciu poslankyne mestského zastupiteľstva mestskej časti, na strane druhej, nasvedčuje podľa sťažovateľa tomu, že výsledky volieb na starostu mestskej časti v týchto volebných okrskoch nezodpovedajú skutočnosti. Sťažovateľ toto   svoje   presvedčenie   odôvodnil   tým,   že   pre   voličov   v „miestnych   pomeroch   je štandardné   voliť   z   tohto   istého   politického   spektra   tak   kandidáta   na   starostu,   ako   aj kandidáta na poslanca“. Sťažovateľ vyjadruje podozrenie nad správnosťou vyhláseného výsledku volieb starostu mestskej časti v označených volebných okrskoch, a to vzhľadom na ním tvrdené „disproporčné výsledky“ v počte získaných platných hlasov medzi ním a inou   kandidátkou   kandidujúcou   síce   na   post   poslankyne,   avšak   za   tú   istú   koalíciu politických strán, za ktorú kandidoval aj sťažovateľ, keďže sťažovateľ predpokladá, že volič v zásade volí kandidátov, či už za starostu, alebo za poslanca z rovnakého politického spektra.

V   uvedených   súvislostiach   sťažovateľ   svoje   podozrenie   o   nesprávnom   výsledku volieb na starostu mestskej časti vyhlásených vo volebných okrskoch č. 5, č. 6 a č. 7 posilnil ešte   tvrdením   o   tom,   že   naznačené „disproporčné   výsledky“ neboli   naopak   zistené v ostatných   volebných   okrskoch   č.   1   –   č.   4   volebného   obvodu   č.   1,   čo   je   nepriamo spôsobené tým, že v týchto volebných okrskoch neboli v okrskových volebných komisiách žiadne   spríbuznené   alebo   spriatelené   osoby   víťaza   napádaných   komunálnych   volieb   na starostu mestskej časti. A contrario sťažovateľ naznačil, že za ním tvrdenou nesprávnosťou výsledku volieb na starostu mestskej časti vo volebných okrskoch č. 5, č. 6 a č. 7 môže byť aj to, že „členkou volebnej komisie v okrsku č. 5 bola aj švagriná starostu J. S. - pani P. a v okrsku č. 7 bola členkou volebnej komisie sestra súčasného starostu – pani H.;... v okrsku č.   5   a   6   bola   bezdôvodne   odmietnutá   účasť   občianskych   pozorovateľov   na   spočítavaní hlasov.  ...   Vzhľadom   na   výrazne   odlišné   počty   hlasov   v okrskoch   č.   5,   6   a   7   medzi sťažovateľom   a   súčasným   starostom   J.   S.,   rodinná   príbuznosť   niektorých   členov predmetných   okrskových   volebných   komisií,   odmietnutie   prítomnosti   občianskych pozorovateľov v týchto okrskoch na spočítavaní hlasov, vyvolávajú pochybností o vytvorení regulárnych podmienok na slobodné rozhodovanie voličov (na okolnosť rodinnej väzby v súvislosti so zabezpečením regulárnosti volieb poukázal Ústavný súd SR v náleze sp. zn. PL. ÚS 15/07 zo 14. mája 2008).“.

2.   Ďalším   sťažovateľom   uvádzaným   dôvodom   je   to,   že   deň   pred   napádanými komunálnymi voľbami 26. novembra 2010, teda v čase volebného moratória, mal byť do schránok voličov v mestskej časti doručovaný výtlačok tretieho čísla novín s názvom „D. akú chceme mať“ s podtitulom „nezávislý občasník všetkých D.“, ktorého vydavateľom je občianske   združenie   Z.,   pričom   v   tomto   výtlačku,   ako   aj   v   predchádzajúcich   dvoch výtlačkoch   tohto „občasníka“ mali byť uverejnené články   tendenčne nasmerované proti sťažovateľovi,   jeho   spolupracovníkom,   ako   aj   jeho   rodinným   príslušníkom   s   cieľom sťažovateľa očierniť, ohovoriť a poškodiť jeho povesť. Okrem toho sťažovateľ v týchto súvislostiach v sťažnosti uviedol, že v «poslednom treťom čísle časopisu sa objavili viaceré informácie,   ku   ktorým   malo   prístup   a   mohlo   ich   poskytnúť   len   personálne   oddelenie Miestneho   úradu   Mestskej   Časti   D.   V   redakčnej   rade   tohto   „nezávislého   občasníka všetkých D.“ je (ako jeden z troch jej členov) aj hovorca starostu pán M. K..».

Na druhej strane sa podľa sťažovateľa v každom článku predmetného „občasníka“ nachádza odsek, „ktorý chváli súčasného pána starostu“ a víťaza napádaných komunálnych volieb s množstvom jeho fotografií, „ktoré boli získané činnosťou Miestneho úradu v D.“, a to „v   ostrom   a   očividnom   kontraste   s   napísanými   vetami,   ktoré   očiernili   a   očierňujú sťažovateľa“.

V súvislosti s uvedeným sťažovateľ v sťažnosti tiež uviedol: «Uvedené značne zvýhodnilo pána S., na úkor veľmi hrubo očierneného pána T., čo podľa nás mohlo mať veľký vplyv na voľbu starostu MČ D. a jeho výsledky.

Z uvedeného máme za to, že je preukázaný vzťah medzi starostom S. a vydávaním „predvolebných"   novín.   Rovnako   načasovanie   doručenia   „predvolebného“   výtlačku nemožno racionálne hodnotiť ako náhodný, ale naopak ako premyslený predvolebný útok na protikandidáta.

Tieto noviny mali roznášať kandidáti na posty poslancov MZ a to nezávislí kandidáti „Občania za rozvoj D.“ s tým, že konkrétne mali byť videní napr. páni K. a K., ktorí sú okrem iného aj členmi redakčnej rady tejto tlačoviny.»

3. Podľa sťažovateľa k porušeniu volebného moratória «mohlo dôjsť aj distribúciou „D. spravodajcu“ č. 11, v rámci ktorého obsahu súčasný starosta dostal podstatne väčší priestor na svoju prezentáciu, čím došlo k znevýhodneniu zvyšných dvoch kandidátov na post starostu MČ, teda aj sťažovateľa».

4. Vo volebnom okrsku č. 30 volebného obvodu č. 4 boli na podnet nezávislého pozorovateľa   opätovne   prepočítané   a   prekontrolované   hlasovacie   lístky   (sťažovateľ v sťažnosti bližšie nešpecifikoval, či malo ísť o hlasovacie lístky pre voľbu starostu alebo pre voľbu poslancov, pozn.), ktoré okrsková volebná komisia označila za neplatné, pričom pri tejto kontrole boli zistené viaceré pochybenia.

V tejto súvislosti sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Keďže opätovná kontrola týchto neplatných hlasovacích lístkov nebola v pláne, možno dôvodne predpokladať, že bez podnetu občianskeho pozorovateľa, by nebol odhalený tento   závažný   nedostatok,   keď   platné   hlasovacie   lístky   boli   zaradené   medzi   lístkami neplatnými.“

5.   Sťažovateľom   bližšie   nešpecifikovaní   členovia   okrskovej   volebnej   komisie vo volebnom   okrsku   č.   30   mali   priamo   vo   volebnej   miestnosti   navádzať   voličov,   aby za starostu mestskej časti volili konkrétnu osobu, ktorá sa napokon stala aj víťazom týchto napádaných komunálnych volieb.

6. Napokon sťažovateľ namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti konaných 27.   novembra   2010 aj z dôvodu „fyzického zastrašovania“ jeho osoby, ku ktorému malo podľa jeho názoru dôjsť v príčinnej súvislosti s tým, že sa v minulosti „odvážil“ kritizovať   politiku,   resp.   vládnutie   starostu   mestskej   časti,   ktorý   sa v sťažovateľom napádaných voľbách stal opätovným víťazom. Podľa sťažovateľa potom, ako   on   spolu   s   iným   poslancom   mestského   zastupiteľstva   vyjadrili   v médiách,   ako   aj prostredníctvom   podaní   na orgány   prokuratúry   kritiku   na vládnutie   vtedajšieho   starostu mestskej časti, bolo 3. novembra 2009 podpálené motorové vozidlo uvedeného poslanca a 4. mája 2010 bol sťažovateľ fyzicky napadnutý pred vchodom do bytového domu.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „Ústavný súd vyhlasuje voľby starostu mestskej časti Bratislava - Dúbravka, ktoré sa konali dňa 27. novembra 2010, za neplatné.“

II.

Podľa relevantnej časti čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb... do orgánov územnej samosprávy...

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   konania   ústavného   súdu   bolo   preskúmanie   dôvodnosti   námietok sťažovateľa,   ktorými   spochybňuje ústavnosť   a   zákonnosť   volieb   starostu   mestskej   časti konaných 27. novembra 2010, a to z hľadiska ich možného reálneho vplyvu na výsledok napádaných volieb.

1. Pokiaľ ide o prvú z námietok sťažovateľa, podľa ktorej na základe porovnania rozdielu v počte hlasov získaných vo volebných okrskoch č. 5, č. 6 a č. 7 volebného obvodu č. 1 medzi sťažovateľom na jednej strane a kandidátkou na funkciu poslankyne mestského zastupiteľstva na strane druhej, pričom obaja boli kandidátmi za tú istú koalíciu politických strán,   možno   podľa   sťažovateľa   usudzovať,   že   v   označených   volebných   okrskoch   boli napádané   voľby   starostu   mestskej   časti   zmanipulované,   pretože   podľa   sťažovateľa vzhľadom na to, že volič má tendenciu voliť kandidáta na poslanca, ako aj kandidáta na starostu, resp. primátora z toho istého politického spektra, nemal sťažovateľ v označených volebných okrskoch získať „markantne menší“ počet hlasov, ale aspoň porovnateľný počet hlasov   s   počtom   hlasov,   ktoré   dostala   v   týchto   volebných   okrskoch   kandidátka   na poslankyňu do mestského zastupiteľstva.

Okrem   tohto   o manipulácii   volieb   v označených   volebných   okrskoch   má   podľa sťažovateľa svedčiť aj to, že členmi okrskových volebných komisií vo volebných okrskoch č. 5 a č. 7 boli aj osoby v príbuzenskom pomere s odporcom (víťazom na funkciu starostu mestskej časti), a tiež to, že vo volebných okrskoch č. 5 a č. 6 okrskové volebné komisie mali   podľa   sťažovateľa   bezdôvodne   odmietnuť   účasť   pozorovateľov   pri   prepočítavaní hlasov.

Na preukázanie uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby v rámci dokazovania na   základe   zápisnice   miestnej   volebnej   komisie   o   výsledku   napádaných   volieb   boli porovnané počty hlasov sťažovateľa a kandidátov na poslancov vo volebnom obvode č. 1, ktorí   kandidovali   za   tú   istú   koalíciu   politických   strán,   za   ktorú   kandidoval   aj   sám sťažovateľ,   ďalej navrhol, aby sa   ústavný súd oboznámil s menami členov okrskových volebných   komisií   vo   volebných   okrskoch   č.   5   a č.   7,   a   napokon,   aby sa   ústavný   súd oboznámil s uznesením Ústrednej volebnej komisie č. 31 zo 16. novembra 2010, ktorým Ústredná volebná komisia odporúčala obciam spôsobom v mieste obvyklým informovať občanov «... v takomto príkladnom znení

„Tretie   osoby   (vrátane   kandidátov)   sa   môžu   zúčastniť   na   sčítavaní   hlasov okrskovými volebnými komisiami na základe povolenia okrskových volebných komisií...“».

Podľa   judikatúry   ústavného   súdu   len   hrubé,   závažné   alebo   opätovné   porušenie zákona   upravujúceho   prípravu   a   priebeh   volieb   môže   byť   príčinou   na   uplatnenie právomoci ústavného   súdu   podľa   §   63 ods.   1 zákona o   ústavnom   súde,   pričom   zistené nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok napádaných volieb. Túto skutočnosť však musí sťažovateľ nielen tvrdiť,   ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Dôkazné bremeno znáša sťažovateľ (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 35/03, PL. ÚS   3/2010).   Vzhľadom   na   význam   volieb   v   demokratickej   spoločnosti   a   z   neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne aspoň pravdepodobné a súčasne, že sú spôsobilé preukázať také porušenie volebného zákona, ktoré by v konečnom dôsledku odôvodňovalo záver o inom výsledku volieb, než aký bol vyhlásený. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu   v rámci   prieskumu   ústavnosti   a zákonnosti   volieb   nemôže   byť   vykladaná   tak extenzívne,   že   by   v konečnom   dôsledku   jeho   činnosť   mala   nahradzovať,   prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že   iba   na   základe   špekulatívne   formulovaných   námietok   bude   ústavný   súd   podrobne rekonštruovať celý volebný proces (PL. ÚS 3/2010).

Vzhľadom na uvedené považuje ústavný súd dôvody sťažovateľa o existencii akýchsi zvyklostí,   resp.   zákonitostí   v   rozhodovacom   procese   voliča   pri   voľbe   starostu a komunálnych   poslancov   odvíjajúcich   sa   výlučne   od   ich   politickej   príslušnosti   iba   za vykonštruovaný   a   účelový   záver,   ktorým   samo   osebe   nemožno   zdôvodniť   záver o manipulovaní volieb, najmä keď samotný sťažovateľ tento záver neodôvodnil žiadnymi inými exaktnými dôkazmi. V tejto súvislosti ústavný súd podotýka, že za takýto dôkaz nemožno bez ďalšieho (napr. bez výpovedí svedkov) považovať ani osobné presvedčenie sťažovateľa, že dôvodom zmanipulovania volieb v označených volebných okrskoch č. 5, č. 6 a č. 7 volebného obvodu č. 1 je aj to, že jedným z členov tej-ktorej okrskovej volebnej komisie bola osoba príbuzná osobe odporcu, resp. že okrsková volebná komisia odmietla prítomnosť pozorovateľov vo volebnej miestnosti.

Podľa § 15 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“) musí mať totižto okrsková volebná komisia minimálne päť členov, a navyše podľa § 15 ods. 1 volebného zákona kvôli zachovaniu kontroly nad priebehom volieb môže do tejto komisie delegovať   svojho   člena   každá   strana   politického   spektra,   ktorej   kandidátna   listina   bola zaregistrovaná   pre   voľby   do   obecného   (mestského)   zastupiteľstva,   takže   podľa   názoru ústavného súdu aj v prípade, že by jedným z členov tejto minimálne päťčlennej okrskovej volebnej komisie bola osoba spríbuznená s osobou kandidáta na starostu, resp. na poslanca, táto osoba pri kontrole zo strany ostatných členov okrskovej volebnej komisie nemôže, resp. nie je spôsobilá sama zvrátiť výsledok volieb. Sťažovateľ v danom prípade okrem konštatovania príbuzenského pomeru jedného z členov okrskovej volebnej komisie (v dvoch komisiach) k osobe odporcu nepredložil žiadny iný dôkaz, že by táto osoba aj skutočne napr. upravovala hlasovacie lístky, prípadne že by iným spôsobom priamo alebo nepriamo ovplyvňovala volebný výsledok.

Za dostačujúci dôkaz o manipulovaní napádaných volieb vo volebných okrskoch č. 5 a č.   6   nemožno   podľa   názoru   ústavného   súdu   považovať   ani   tvrdenie   sťažovateľa, že okrskové   volebné   komisie   v   týchto   volebných   okrskoch   odmietli   prítomnosť pozorovateľov. Ústavný súd totiž s odkazom na uznesenie Ústrednej volebnej komisie č. 31 zo 16. novembra 2010, na ktoré upriamil pozornosť sám sťažovateľ, ako aj s poukazom na ustanovenie   §   36   volebného   zákona   konštatuje,   že   byť   pripustený   ako   pozorovateľ   pri spočítavaní hlasovacích lístkov nie je nárokovateľné, resp. automatické, pretože ak by to tak bolo,   zákonodarca   by   neviazal   možnosť   byť   prítomný   pri   prepočítavaní   hlasov   ako pozorovateľ na rozhodnutie okrskovej volebnej komisie, ktorej členovia sa majú možnosť rozhodnúť, či takejto žiadosti vyhovejú, alebo nie, pričom volebný zákon nevyžaduje, aby okrsková volebná komisia toto svoje rozhodnutie akokoľvek zdôvodňovala. Ani v tomto prípade teda sťažovateľ nenavrhol dostačujúce dôkazy, pretože skutočnosť, že okrsková volebná komisia nevyhovela žiadosti pripustiť pozorovateľa, v spojení s tým, že v týchto volebných   okrskoch   sťažovateľ   dostal   od   voličov   menej   hlasov   ako   iní   kandidáti kandidujúci za to isté politické spektrum, ešte nemusí znamenať, že v danom volebnom okrsku došlo k manipulácii volieb, pretože aj v tomto prípade je zabezpečená dostatočná kontrola ich priebehu, a to vzhľadom na spôsob kreovania okrskových volebných komisií, ktorých členovia reprezentujú široké politické spektrum.

Vykonaním   sťažovateľom   navrhovaných   dôkazov   sa   nepodarilo   hodnoverne preukázať pravdivosť jeho prvej námietky v takom rozsahu, ktorý by bol spôsobilý reálne ovplyvniť   vyhlásený   výsledok   volieb.   Inými   slovami,   sťažovateľ   nepredložil   natoľko hodnoverné dôkazy, ktorými by bolo možné verifikovať jeho podozrenie o zmanipulovaní napádaných   volieb,   pričom   sťažovateľ mal   dostatočný   priestor   na predloženie   všetkých argumentov,   ktoré   považoval   za   dôležité   a ktorými   sa   mal   ústavný   súd   v rámci rozhodovania o jeho sťažnosti zaoberať.  

2. Sťažovateľ tiež namietal, že deň pred voľbami, teda v čase volebného moratória, boli do schránok voličov roznášané výtlačky v poradí tretieho čísla nezávislého občasníka s názvom „D.   akú   chceme   mať“,   ktorého   vydavateľom   je   občianske   združenie „Z.“ a ktorého cieľom mala byť podľa sťažovateľa úmyselná diskreditácia sťažovateľa a na druhej strane pozitívna propagácia   odporcu (zvoleného starostu). Podľa sťažovateľa distribúciu predmetných výtlačkov mali osobne zabezpečovať členovia redakčnej rady tohto občasníka (pán   K.   a   pán   K.),   ktorí   boli   súčasne   kandidátmi   na   posty   poslancov   do   mestského zastupiteľstva, pričom jeden z nich bol súčasne hovorcom vtedajšieho starostu, ktorý sa stal napokon aj víťazom napádaných volieb (odporca).

Na preukázanie týchto skutočností sťažovateľ okrem seba navrhoval ako svedkov vypočuť aj pána K. a pána K.

V súvislosti s uvedenou námietkou sťažovateľa ústavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ ani v tomto prípade nepredložil postačujúce dôkazy, pretože okrem výsluchu na veci osobne zainteresovaných osôb nenavrhol žiadne iné objektívne dôkazy   (napr.   výsluch   svedkov   z   radov   voličov),   ktorými   by   bolo   možné   objektívne a hodnoverne preukázať, že sťažovateľom označená tlačovina bola skutočne distribuovaná do schránok voličov deň pred voľbami, a teda v čase volebného moratória. Okrem toho sťažovateľ v sťažnosti neuviedol ani to, približne v akom náklade bolo č. 3 ním označeného občasníka vydané, aby bolo možné posúdiť, či roznášanie tejto tlačoviny vzhľadom na jej náklad s ohľadom na rozdiel hlasov medzi sťažovateľom a odporcom (905 hlasov) mohol reálne ovplyvniť vyhlásený výsledok napádaných volieb.

Ústavný   súd   už   síce   v   minulosti   vyslovil   (napr.   PL.   ÚS   43/07),   že   rozširovanie letákov v čase volebného moratória treba nesporne považovať za aktivitu, ktorá má znaky volebnej agitácie, a preto ide o činnosť, ktorá nie je v zmysle druhej vety § 30 ods. 2 volebného   zákona   počas   volebného   moratória   dovolená.   Avšak   ústavný   súd   tiež konštatoval, že musí vždy pri svojom rozhodovaní zvažovať aj to, či ide o aktivitu, ktorá v konkrétnych okolnostiach prípadu mala také dopady, že by spolu s prípadnými ďalšími zisteniami o hrubom alebo závažnom porušení volebných predpisov mohla vyvolávať reálne pochybnosti o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Navyše, v danom prípade je podľa názoru ústavného súdu potrebné zdôrazniť, že sťažovateľom označená tlačovina nemala a nemá charakter komunikačného prostriedku, ktorý by bol z hľadiska jeho financovania v dispozícii mestskej časti alebo v dispozícii odporcu,   takže   ani   z   tohto   hľadiska   nie   je   možné   posúdiť   jeho   prípadnú   možnú „zneužiteľnosť“   v prospech   záujmov odporcu,   resp.   a contrario v rozpore so   záujmami sťažovateľa spôsobom, ktorý by bolo možné pripočítať na ťarchu odporcu, pretože v danom prípade ide o tlačovinu súkromného vydavateľa, a to občianskeho združenia združujúceho na báze dobrovoľnosti obyvateľov mestskej časti, ktorí aj takouto formou, nezávislé od vôle odporcu či sťažovateľa, vyjadrujú svoj názor na spoločenský život a lokálnu politiku v ich komunite žijúcej v označenej mestskej časti.

Ústavný súd tiež podotýka, že v prípade, ak je sťažovateľ toho názoru, že príspevky uverejnené v dotknutom nezávislom občasníku „D. akú chceme mať“ ho poškodili na jeho povesti, má nárok uplatniť si svoje právo domáhať sa ochrany svojich osobnostných práv podaním   občianskoprávnej   žaloby   podľa   §   11   a   nasl.   Občianskeho   zákonníka.   Úlohou ústavného (volebného) súdu v konaní podľa čl. 129 ods. 2 ústavy totiž nie je vytvárať alternatívu   voči   iným   prostriedkom   právnej   ochrany,   ktorými   môžu   byť v   konkrétnych prípadoch   napr.   žaloby   o   ochranu   osobnosti,   priestupkové   alebo   trestné   konania,   ale vyhodnotiť, či objektívne rozoznateľným porušením volebného alebo iného zákona nedošlo k tak intenzívnemu zásahu do volebnej súťaže, že to mohlo dôvodne viesť k spochybneniu ich výsledkov (napr. PL. ÚS 99/07).

3. Ako ďalšiu námietku sťažovateľ vo svojej sťažnosti tiež uviedol, že «K porušeniu volebného moratória malo dôjsť aj distribúciou „D. spravodajcu „ č. 11...“».

Z ustanovenia § 30 ods. 11 volebného zákona vyplýva, že predvolebné moratórium sa začína 48 hodín pre začatím volieb, pričom podľa ustanovenia § 26 ods. 1 volebného zákona v prípade, že voľby sa konajú jeden deň, je ich začiatok volebným zákonom určený na 7.00 h daného dňa, takže v prípade napádaných volieb konaných 27. novembra 2010 sa predvolebné moratórium začalo o 7.00 h ráno 25. novembra 2010.

Vo výtlačku č. 11 periodika „D. spravodajca“ je uvedené, že toto číslo „... vyšlo 3. novembra   2010“,   teda   z   uvedeného   zistenia   objektívne   vyplýva,   že   predmetné periodikum bolo vydané predtým, ako vôbec začalo predvolebné moratórium, takže z tohto hľadiska považuje ústavný súd uvedenú námietku sťažovateľa za neopodstatnenú.V súvislosti s vydaním č. 11 periodika s názvom „D. spravodajca“, ktorý je podľa sťažovateľa financovaný z finančných zdrojov mestskej časti, sťažovateľ v sťažnosti tiež uviedol, že odporca (vtedajší starosta a súčasne aj opätovný víťaz napádaných volieb) dostal v   rámci   tohto   výtlačku   na svoju   prezentáciu   podstatne   väčší   priestor   ako   ostatní   dvaja kandidáti   na   post   starostu   mestskej   časti   (vrátane   sťažovateľa),   čím   malo   dôjsť   k   ich diskriminácii.

Z ustanovenia § 30 ods. 2 volebného zákona síce vyplýva, že predvolebná kampaň pri   komunálnych   voľbách   začína   17   dní   pred   začiatkom   volieb   (v   danom   prípade   teda predvolebná kampaň začala 10. novembra 2010), pričom z tohto ustanovenia tiež vyplýva, že   vedenie   predvolebnej   kampane   je   mimo   tohto   určeného   času   zakázané,   t. j.   inými slovami, z uvedeného vyplýva, že vedenie predvolebnej kampane je zakázané aj v čase skoršom   ako   17   dní   pred   začiatkom   volieb,   avšak   ústavný   súd   preskúmaním   obsahu dotknutého výtlačku periodika „D. spravodajca“ (vyšiel 3. novembra 2010, t. j. v čase pred začatím predvolebnej kampane) zistil, že sa v ňom síce nachádza jeden článok, ktorý sa týka odporcu, s názvom „Rozhovor so starostom – Ing. J. S.“, avšak dospel k záveru, že v danom prípade   z   hľadiska   obsahu   nemožno   tento   článok   považovať   za   predvolebnú   agitáciu odporcu, t. j. v danom prípade nešlo o predvolebnú kampaň odporcu. V označenom článku totiž vtedajší starosta, ktorý je súčasne z hľadiska hodnotenia ústavnosti a zákonnosti volieb aj   odporcom,   neagitoval   voličov   vo   svoj   prospech,   iba   sumarizoval,   resp.   hodnotil   a informoval obyvateľov mestskej časti o činnosti samosprávnych orgánov mestskej časti za predchádzajúce volebné obdobie, čo vzhľadom na ich končiace sa funkčné obdobie možno podľa ústavného súdu považovať za prirodzené a logické.

Vzhľadom na uvedené závery ústavný súd považoval aj túto námietku sťažovateľa spochybňujúcu ústavnosť a zákonnosť napádaných volieb za zjavne neopodstatnenú.

4.   Ďalším   dôvodom,   na   základe   ktorého   sťažovateľ   považuje   napádané   voľby starostu mestskej časti konané 27. novembra 2010 za neústavné a nezákonné ako celok, je to,   že   vo   volebnom   okrsku   č.   30   volebného   obvodu   č.   4   okrsková   volebná   komisia pochybila   pri   sčítavaní   hlasovacích   lístkov,   keď   aj   platné   hlasovacie   lístky   (sťažovateľ v sťažnosti nekonkretizoval, či malo ísť o hlasovacie lístky pre voľbu starostu alebo pre voľbu poslancov, pozn.) zaradila medzi hlasovacie lístky neplatné, pričom toto pochybenie mala   okrsková   volebná   komisia   napraviť   až   na   podnet,   resp.   na   základe   upozornenia nezávislého pozorovateľa.

Na preukázanie uvedeného sťažovateľ navrhol ako svedka vypočuť vo volebnom okrsku č. 30 pôsobiaceho nezávislého pozorovateľa T. F.

Aj uvedenú námietku sťažovateľa považuje ústavný súd za zjavne neopodstatnenú, pretože   aj   prípadné   preukázanie   pochybenia   okrskovej   volebnej   komisie   v   jednom z 31 volebných okrskov, ktoré bolo navyše samotnou okrskovou volebnou komisiou hneď na mieste aj napravené, takže nemohlo mať vplyv na konečný výsledok volieb, ešte samo osebe nemôže signalizovať neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti ako celku.   Okrem   toho   ústavný   súd   opakovane   upozorňuje   na   skutočnosť,   že   sťažovateľ   v sťažnosti nekonkretizoval, či sa okrsková volebná komisia vo volebnom okrsku č. 30 mala dopustiť pochybenia v spojitosti so sťažovateľom napádanými voľbami starostu mestskej časti alebo v spojitosti s voľbami komunálnych poslancov.

5. Podľa sťažovateľa o neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu mestskej časti svedčí aj to, že členovia okrskovej volebnej komisie vo volebnom okrsku č. 30 mali voličov navádzať,   aby   volili   odporcu,   pričom   v   tejto   súvislosti   sťažovateľ   v   sťažnosti   uviedol: «Konkrétne zo strany členov predmetnej volebnej komisie malo zaznieť odporúčanie, aby volička volila „nášho pána starostu“ a „našu pani K.“.»

Na preukázanie uvedeného sťažovateľ navrhol vypočuť iba jednu svedkyňu, a to M. K.

Obdobne   aj   v   prípade   tejto   námietky   sťažovateľa   ústavný   súd   konštatuje,   že vzhľadom na rozdiel hlasov medzi odporcom ako víťazom napádaných volieb na jednej strane   a   sťažovateľom   ako   neúspešným   kandidátom   na   post   starostu   na   strane   druhej (905 hlasov)   sťažovateľ   nepredložil   hodnoverné   dôkazy   na   preukázanie   ním   tvrdených skutočností, ktoré tak nie sú spôsobilé zvrátiť vyhlásený výsledok napádaných volieb.

6.   Napokon   sťažovateľ   dáva   do   súvisu   neústavnosť   a   nezákonnosť   napádaných volieb s fyzickým útokom na jeho osobu, ku ktorému malo dôjsť 4. mája 2010. Tento útok považuje sťažovateľ za fyzické zastrašovanie jeho osoby v dôsledku toho, že sa v minulosti kriticky vyjadroval ku komunálnej politike odporcu (pôvodného a súčasného starostu). K okolnostiam fyzického útoku sťažovateľ navrhol okrem seba vypočuť ako svedka aj M. Z.

Sťažovateľ okrem svojich domnienok neuviedol, aký konkrétny vplyv mal mať útok na jeho osobu v máji 2010 na zákonný priebeh komunálnych volieb konaných 27. novembra 2010. Šetrenie okolností a dôsledkov fyzického útoku na sťažovateľa je vecou orgánov činných v trestnom konaní, a nie vecou ústavného súdu.

Uvedené   závery   boli   podkladom   na   rozhodnutie   ústavného   súdu,   ktorý   sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2011