znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 61/2014-4

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 17. decembra 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   G.,   vo   veci   neústavnosti   a   nezákonnosti   volieb do orgánov obce Štítnik konaných 15. novembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. G. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. decembra 2014 doručená sťažnosť M. G. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou sa domáha, aby ústavný súd preskúmal priebeh a výsledky volieb do orgánov obce Štítnik konaných 15. novembra 2014.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že vo voľbách kandidoval za poslanca obecného zastupiteľstva a z celkového počtu 1 209 oprávnených voličov mu odovzdalo svoj hlas 152 voličov.   V sťažnosti   uviedol,   že   ju   podáva „proti   žalobcovi   –   úspešnému   kandidátovi na post poslanca a starostu obce“.

Sťažovateľ   odôvodnil   namietané   porušenie   zákona   Slovenskej   národnej   rady č. 346/1990   Zb.   o   voľbách   do orgánov   samosprávy   obcí   v znení   neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) takto:

„Dňa   15.   11.   2014   počas   konania   volieb   mohlo   dôjsť   k   ovplyvňovaniu   voličov zo strany predsedníčky volebnej komisie a to tým, že pred vstupom do volebnej miestnosti verejne   prezentovala   svoje   názory   na   moju   osobu,   ako   aj   poskytla   rozhovor   televízii Markíza   o   incidente,   ktorý   sa   odohral   medzi   mnou   a   kandidátom   na   poslanca   mimo volebných priestorov na inej ulici. Predsedníčka komisie podľa zákona má byť nestrannou osobou, je zodpovedná za poriadok a nie verejne prezentovať svoje názory na jedného či druhého kandidáta a v prípade, že dôjde k narušeniu procesu volieb má voľby prerušiť. K porušeniu zákona mohlo dôjsť aj tým, že ako pozorovateľ pri hlasovaní a súčasne aj pri sčítaní hlasov bola kandidátka na poslankyňu obecného zastupiteľstva. Členmi miestnej volebnej komisie boli rodinní príslušníci jednotlivých kandidátov na post poslancov a to zo šesť člennej komisie až tri členky komisie. V dvoch prípadoch išlo o matky a v jednom prípade o dcéru kandidáta na post poslanca. Je zrejmé, že z vyššie uvedeného   vyplýva,   že   mohlo   dochádzať   k   ovplyvňovaniu   voličov   priamo   vo   volebnej miestnosti.

Úspešný   kandidát   na   starostu   robil   nekalú   kampaň   a   podľa   všeobecne   známych informácií v obci, kupoval si voličov najmä sociálne slabších a rómsku komunitu, sľuboval zábavu   voličom   rómskej   komunity.   Ako   príklad   uvediem   prísľub   pracovného   miesta na obecnom úrade úspešnej kandidátke na poslanca, táto sa následne vzdala poslaneckého mandátu ešte pred prvým zasadnutím obecného zastupiteľstva.   Týmto vzdaním sa mala zabezpečiť poslanecký mandát pre náhradníka na post poslanca, ktorý kandidoval spolu s úspešným kandidátom na post starostu.“

Na   základe   uvedenej   argumentácie   sťažovateľ   navrhuje „vyhlásenie   volieb do orgánov samosprávy v obci Štítnik konané dňa 15. 11. 2014 za neplatné“.

V závere sťažnosti sťažovateľ uviedol: „splnomocnenie na zastupovanie právnikom doložím.“

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde   upravujúce   predbežné   prerokovanie   návrhu sa vzťahujú   aj   na   volebné   sťažnosti,   ktoré   musia   obsahovať   obligatórne   náležitosti predpísané v § 20 a § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 20 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie konania musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho právny zástupca.   K návrhu na začatie konania sa   musí priložiť splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom.   V   splnomocnení   sa   musí výslovne uviesť,   že sa   udeľuje na zastupovanie   pred ústavným súdom.   Ústavný   súd je viazaný   návrhom   na   začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   ustanovených   v   tomto zákone.

Volebná   sťažnosť   okrem   všeobecných   náležitostí   uvedených   v   §   20   zákona o ústavnom súde musí podľa § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde obsahovať aj

a)   vyjadrenie   sťažovateľa   o   tom,   či   napáda   voľby   na   celom   území   Slovenskej republiky, alebo len v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta vo svojom volebnom obvode,

b) dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov,

c) údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa § 59; to neplatí v prípade navrhovateľov uvedených v § 18 písm. a) až e),

d) návrh na rozhodnutie vo veci podľa § 63 ods. 2.

Sťažnosť   bola   podaná   na   poštovú   prepravu   26.   novembra   2014,   to   znamená do desiatich   dní   po   oznámení   výsledku   volieb   (§   60   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde). Ústavný   súd   však   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľa   zistil,   že   táto v predloženom znení neobsahuje všetky obligatórne náležitosti ustanovené v § 20 a § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre volebné sťažnosti, keďže

a) nie je k nej priložené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľov advokátom v konaní pred ústavným súdom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde),

b) nie je v nej označený kandidát, proti ktorému volebná sťažnosť smeruje [§ 60 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde],

c)   neobsahuje   označenie   dôkazov   na   preukázanie   sťažovateľových   tvrdení   [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde].

d)   neobsahuje návrh   na   rozhodnutie   vo   veci   zodpovedajúci   podmienkam   zákona [§ 60 ods. 1 písm. d) v spojení s § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde].

Ústavný   súd   nevyzýval   sťažovateľa   na   odstránenie   nedostatkov   jeho   volebnej sťažnosti,   keďže   z jej   obsahu   vyplýva,   že   sťažovateľ   si   je   vedomý,   že   v konaní pred ústavným   súdom   musí   byť   zastúpený   advokátom.   Napriek   tomu   do   predbežného prerokovania sťažnosti nepredložil splnomocnenie pre zvoleného právneho zástupcu.

Podmienkou   prijatia   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je,   že   spĺňa   všetky   zákonom predpísané náležitosti. Vzhľadom na to, že sťažovateľ napriek svojmu vyjadreniu, že doloží splnomocnenie   pre   advokáta   na   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom,   tento nedostatok svojej sťažnosti neodstránil, ústavný súd odmietol jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2014