znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 61/2011-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 16. februára 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ľ.   F.,   Č.,   zastúpeného   advokátkou   Mgr.   J.   A.,   M.,   pre namietanú   neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   do   orgánov   samosprávy   obce   Častkov konaných 27. novembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. F. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra 2010   doručená   sťažnosť   Ľ.   F.,   Č.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   na nezákonnosť   volieb   do orgánov samosprávy obce Častkov konaných 27. novembra 2010.

Sťažovateľ uviedol, že: «Jedným z kandidátov na starostu obce bol aj pán P.   Z.   Vo voľbách skončil na štvrtom mieste s počtom hlasov 56.

Pán P. Z. má na internete na portáli Facebook zriadený svoj účet, kde v časti „Záľuby a záujmy“ má umiestenú stránku pod názvom „Častkovania, voľte P. Z.“. Na tejto stránke je umiestnený prísľub, že v obci Častkov bude stáť Dom smútku a tiež výzva občanom na účasť vo voľbách. Stránka   na   Facebooku   otvorene   podporujúca   kandidáta   P.   Z.,   bola   medzi   „Záľubami a záujmami“   na   účte   P.   Z.   –   verejne   prístupná   –   umiestnená   po   celý   čas   volebného moratória, ako aj priamo v deň konania volieb starostu obce Častkov.»

V tomto   konaní   o zvolenie   kandidáta   na   starostu   vidí   sťažovateľ   porušenie   §   30 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí“). „Kandidát   na   starostu,   pán   P.   Z.   porušil   volebné   moratórium   a pokračoval   vo   svojej volebnej kampani aj v čase, keď zákon takýto stav zakazoval.

... Tým, že jeden z kandidátov na starostu obce porušil zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí, spôsobil nezákonnosť celých volieb, ktoré sa konali v obci Častkov dňa 27. 11. 2010.“

Po ukončení volieb starosta obce pán F. pozval predsedníčku volebnej komisie A. H. a zamestnankyne obce pani V. V. a A. Š. – zapisovateľku miestnej volebnej komisie, na prepočítanie hlasovacích lístkov.

Pani Š. za prítomnosti ostatných otvorila volebnú dokumentáciu a vybrala hlasovacie lístky.   Pri   ich   prepočítaní   zistili,   že   volebnej   komisii   bolo   odovzdaných   500 kusov hlasovacích lístkov, 406 bolo platných hlasovacích lístkov, 2 kusy neplatných hlasovacích lístkov, 1 kus pomocný hlasovací lístkov a 84 kusov nepoužitých hlasovacích lístkov. Rozdiel mal byť 7 kusov nepoužitých hlasovacích lístkov.

Sťažovateľ   uviedol,   že „Vo   vyššie   popísanom   stave   vidíme   porušenie   zákona č. 346/1990   Zb.   v znení   neskorších   predpisov   o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí, konkrétne § 37, upravujúceho sčítanie hlasov okrskovej volebnej komisii.

Nepoužité   hlasovacie   lístky   neboli   po   ukončení   hlasovania   zapečatené   a po   spočítaní všetkých   hlasovacích lístkov   sa   zistilo,   že chýbajú   hlasovacie lístky   na starostu   v počte 7 kusov a hlasovacie lístky na poslancov v počte 8 kusov. Z uvedeného   vyplýva   nielen   nakladanie   s hlasovacími   lístkami   v rozpore   so   zákonom o voľbách do orgánov samosprávy obcí, ale aj podozrenie na manipuláciu s hlasovacími lístkami.“.

Na   základe   týchto   skutočností   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   rozhodol,   že „... vyhlasuje voľby do orgánov samosprávy obce konajúce sa dňa 27. 11. 2010 v obci Častkov za neplatné“.

Zo zápisnice miestnej volebnej komisie o voľbách do orgánov samosprávy konaných 27. novembra 2010 vyplýva, že úspešný kandidát získal 137 hlasov a sťažovateľ 59 hlasov.

Zápisnicu   podpísali   všetci   členovia   miestnej   volebnej   komisie   a neuviedli   žiadne pripomienky.

II.

Podľa   čl.   124   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   ústavný   súd   je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie konania musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho právny zástupca.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde musí byť ku každému návrhu na začatie konania   pripojené   splnomocnenie   na zastupovanie   navrhovateľa   advokátom. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Z §   59   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   sťažnosť   pre   neústavnosť   alebo nezákonnosť volieb, resp. proti výsledku volieb do orgánu miestnej samosprávy môže podať popri navrhovateľoch uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) zákona o ústavnom súde len politická   strana,   ktorá   sa   volieb   zúčastnila,   10 % oprávnených   voličov   príslušného volebného obvodu a kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % hlasov.

Podľa   §   60   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   návrh   na začatie   konania   popri náležitostiach uvedených v § 20 musí obsahovať

a) vyjadrenie   sťažovateľa   o   tom,   či   napáda   voľby   na celom   území   Slovenskej republiky, alebo len v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta vo svojom volebnom obvode,

b) dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov,

c) údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa § 59; to neplatí v prípade navrhovateľov uvedených v § 18 písm. a) až e),

d) návrh na rozhodnutie vo veci podľa § 63 ods. 1.

Podľa § 61 druhej vety zákona o ústavnom súde v konaní o sťažnosti kandidáta (§ 59 ods. 1) sú účastníkmi len sťažovateľ a kandidát, proti ktorému sťažnosť smeruje.

Keďže sťažnosť neobsahovala všetky náležitosti požadované zákonom o ústavnom súde   pre   návrh   na   začatie   konania   podľa   citovaných   ustanovení   zákona,   bola   právna zástupkyňa sťažovateľa vyzvaná na jej doplnenie.

Sťažovateľ   v sťažnosti   neoznačil   protikandidáta,   ktorého   zvolenie   namieta. Sťažovateľ neupresnil ani akých volieb sa zúčastnil a neuviedol   ani poradie kandidátov a počet hlasov, ktoré dosiahli. Tiež neuviedol, aké dôsledky spája s tým, že vznikol rozdiel 7, resp. 8 nepoužitých lístkov v súvislosti s dodatočným sčítavaním hlasovacích lístkov, ktoré organizoval bývalý starosta, ktorý je sťažovateľom. Pokiaľ ide o týchto 7, resp. 8 nepoužitých hlasovacích lístkov, majú byť dôkazom tej skutočnosti, že členovia volebnej komisie   nakladali   s hlasovacími   lístkami   v rozpore   so   zákonom   o voľbách   do   orgánov samosprávy obcí.

Na výzvu ústavného súdu reagovala právna zástupkyňa sťažovateľa listom, ktorý bol doručený   ústavnému   súdu   31.   decembra   2010.   V doplnení   sťažnosti   uviedla,   že   proti kandidátom, proti ktorému namietajú nezákonnosť volebného aktu, je P. Z., ktorý mal na facebooku umiestnenú nedovolenú reklamu.

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti konštatuje, že sťažnosť ani po výzve ústavného súdu   neobsahuje   všetky   zákonom   predpísané   náležitosti   podľa   citovaných   ustanovení zákona o ústavnom súde. Predovšetkým sťažovateľ označil ako účastníka konania namiesto protikandidáta, ktorý bol vo voľbách zvolený [§ 60 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde],   kandidáta,   ktorý   nebol   vo   voľbách   úspešný   a skončil   až   na   štvrtom   mieste   za sťažovateľom,   pričom   volebnej   súťaže   sa   zúčastnilo   sedem   kandidátov.   K zvolenému starostovi   nemal   žiadne   pripomienky,   ktoré   by   bolo   možné   považovať   za   námietku neústavnosti a nezákonnosti volieb.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde kandidát môže napádať len zvolenie   iného   kandidáta   vo   svojom   volebnom   obvode.   Napriek   výzve   a právnemu zastúpeniu   sťažovateľa   tento   neoznačil   za   účastníka   konania   zvoleného   kandidáta,   ale kandidáta,   ktorý   zvolený   nebol,   a mal   menší   úspech   vo   voľbách   ako   sťažovateľ.   Ani sťažovateľ na výzvu neuviedol, aké dôsledky spája s tým, že má chýbať 7 čistých volebných lístkov.

Sťažovateľ organizoval bez právneho titulu 3. decembra 2010 sčítanie volebných lístkov, pričom malo byť zistené, že chýba 7 kusov nepoužitých lístkov. O tomto zistení spísal zápisnicu a vyvodil záver, že s lístkami nebolo náležite nakladané.

Sťažovateľ napáda aj voľby poslancov samosprávy v obci. Podľa hlasovacieho lístka ani zápisnice miestnej volebnej komisie v týchto voľbách sa neuchádzal o zvolenie, preto je bez   ďalšieho   neoprávnenou   osobou,   ktorá   nemôže   namietať nezákonnosť   a neústavnosť týchto volieb. V tejto časti sťažnosť odmieta podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú niekým zjavne neoprávneným.

Vzhľadom   na   uvedené   nedostatky   návrhu   na   začatie   konania   ústavný   súd   pri predbežnom   prerokovaní   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   aj   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2011