SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 60/2018-6
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. decembra 2018 v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka, Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej, Milana Ľalíka, Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Komjatice konaných 10. novembra 2018 a namietaného výsledku volieb starostu obce Komjatice konaných 10. novembra 2018 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. novembra 2018 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Komjatice konaných
10. novembra 2018 a namietaného výsledku volieb starostu obce Komjatice konaných 10. novembra 2018.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti tvrdí, že „voľby [síce, pozn.] prebehli v poriadku aj zápisnice boli všetky podpísané“, avšak má výhrady k tomu, že „pán starosta... mal všetky komisie obsadené svojimi rodinnými príslušníkmi, kolegami a pracovníkmi, ktorí mu pomáhajú v jeho reštaurácii“.
Sťažovateľka ďalej poukazuje na spôsob prerátavania hlasov a na to, že jej dcéra si chcela zhotoviť prostredníctvom mobilného telefónu obrazový záznam zo sčítania volebných hlasov, na nemožnosť čoho bola upozorňovaná zapisovateľkou, ktorá tak venovala pozornosť jej dcére, a nie samotnému sčítavaniu hlasov. Sťažovateľka tiež tvrdí, že „v treťom okrsku nezakrývali osobné údaje pri podpisoch tak ste pekne videli, kto je pred Vami za Vami“. Napokon sťažovateľka poukazuje na to, že existuje podozrenie na „dopisovanie ľudí, ktorí neboli voliť“.
Na základe uvedeného sťažovateľka žiada ústavný súd „o skontrolovanie všetkého, čo sa týka týchto volieb“, a „o prerátanie hlasovacích lístkov a tiež o skontrolovanie a spýtanie sa ľudí čo boli zapísaní čí naozaj boli voliť“.
II.
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) preskúmal, či táto spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti podľa § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Ustanovenia zákona o ústavnom súde upravujúce predbežné prerokovanie návrhu sa vzťahujú aj na sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy (ďalej len „volebná sťažnosť“), ktoré musia obsahovať obligatórne náležitosti predpísané v § 20 a § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
V zmysle § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie konania musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho právny zástupca.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí priložiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne ustanovených v tomto zákone.
V zmysle § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde volebná sťažnosť popri všeobecných náležitostiach uvedených v § 20 musí obsahovať aj
a) vyjadrenie sťažovateľa o tom, či napáda voľby na celom území Slovenskej republiky, alebo len v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta vo svojom volebnom obvode,
b) dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov,
c) údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa § 59; to neplatí v prípade navrhovateľov uvedených v § 18 písm. a) až e),
d) návrh na rozhodnutie vo veci podľa § 63 ods. 2.
V zmysle § 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa volebná sťažnosť musí podať do desiatich dní po oznámení výsledkov volieb.
Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená 16. novembra 2018, t. j. v zákonom ustanovenej lehote. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti však ústavný súd zistil, že táto v predloženom znení neobsahuje všetky obligatórne náležitosti ustanovené v § 20 a § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre volebné sťažnosti, keďže
a) nie je k nej priložené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľky advokátom v konaní pred ústavným súdom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde),
b) nie je v nej označený kandidát, proti ktorému volebná sťažnosť smeruje [§ 60 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde],
c) neobsahuje označenie dôkazov na preukázanie sťažovateľkiných tvrdení [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde],
d) neobsahuje dôkaz o tom, že sťažovateľka je aktívne legitimovaná na podanie sťažnosti [§ 60 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde],
e) neobsahuje návrh, akého rozhodnutia sa sťažovateľka domáha [§ 20 ods. 1 a § 60 ods. 1 písm. d) v spojení s § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde].
Ústavný súd už vo svojej judikatúre (PL. ÚS 59/2014, PL. ÚS 11/2015) uviedol, že sťažovateľov ako neúspešných kandidátov napádajúcich nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu nebude vyzývať na odstránenie nedostatkov volebnej sťažnosti vzhľadom na to, že u osoby, ktorá kandiduje na funkciu starostu obce ako najvyššieho výkonného orgánu obce, ktorý rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, a pri výkone tejto funkcie je povinná uplatňovať ústavu, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, sa predpokladá, že je oboznámená so všetkými podmienkami konania podľa čl. 129 ods. 2 ústavy a § 59 až § 63 zákona o ústavnom súde minimálne v rozsahu schopnosti podať sťažnosť, ktorá spĺňa zákonom predpísané náležitosti.
Ústavný súd totiž aj vzhľadom na lehotu na rozhodnutie o sťažnosti podľa § 63 ods. 6 zákona o ústavnom súde nie je povinný odstraňovať z úradnej moci (v tomto prípade viaceré) nedostatky v zákonom predpísaných náležitostiach, ktoré zistil vo veci sťažovateľky, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (podobne PL. ÚS 58/2014, PL. ÚS 59/2014, PL. ÚS 61/2014, PL. ÚS 11/2015, PL. ÚS 40/2018, PL. ÚS 49/2018).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. decembra 2018