SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 60/2014-4
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 17. decembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť L. G., vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov obce Štítnik konaných 15. novembra 2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť L. G. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. novembra 2014 doručená sťažnosť L. G. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou sa domáha, aby ústavný súd preskúmal priebeh a výsledky volieb do orgánov obce Štítnik konaných 15. novembra 2014.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že vo voľbách kandidoval za poslanca obecného zastupiteľstva a z celkového počtu 1 209 oprávnených voličov mu odovzdalo svoj hlas 137 voličov. V sťažnosti uviedol, že ju podáva „proti žalobcovi – úspešnému kandidátovi na post poslanca a starostu obce“.
Sťažnosť odôvodnil takto: „Dôvodom porušenia zákonnosti podľa zákona č. 346/1990 o voľbách do orgánov samosprávy obcí bola skutočnosť, že predsedníčka miestnej volebnej komisie bola manželka jedného z kandidátov na poslanca a aj matka druhého súčasného poslanca, ktorý kandidoval na post poslanca a bol zvolený za poslanca na druhom mieste. Druhá členka komisie bola dcéra súčasného poslanca, ktorý kandidoval na post poslanca do obecného zastupiteľstva a uspel. Tretia členka bola matka kandidáta na poslanca obecného zastupiteľstva. Táto skutočnosť, vyvoláva pochybnosti o regulárnych podmienkach na slobodné rozhodovanie voličov a ovplyvnila aj mňa ako kandidáta, ktorý som mohol dostať väčší počet hlasov.“
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd „vyhlásil voľby do orgánov samosprávy v obci Štítnik konané 15. 11. 2014 za neplatné“.
V závere sťažnosti sťažovateľ uviedol: „splnomocnenie na zastupovanie právnikom doložím.“
II.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Ustanovenia zákona o ústavnom súde upravujúce predbežné prerokovanie návrhu sa vzťahujú aj na volebné sťažnosti, ktoré musia obsahovať obligatórne náležitosti predpísané v § 20 a § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 20 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie konania musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho právny zástupca. K návrhu na začatie konania sa musí priložiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne ustanovených v tomto zákone.
Volebná sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 zákona o ústavnom súde musí podľa § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde obsahovať aj
a) vyjadrenie sťažovateľa o tom, či napáda voľby na celom území Slovenskej republiky, alebo len v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta vo svojom volebnom obvode,
b) dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov,
c) údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa § 59; to neplatí v prípade navrhovateľov uvedených v § 18 písm. a) až e),
d) návrh na rozhodnutie vo veci podľa § 63 ods. 1.
Sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 26. novembra 2014, to znamená do desiatich dní po oznámení výsledku volieb (§ 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd však pri predbežnom prerokovaní volebnej sťažnosti sťažovateľa zistil, že táto v predloženom znení neobsahuje všetky obligatórne náležitosti ustanovené v § 20 a § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre volebné sťažnosti, keďže
a) nie je k nej priložené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa advokátom v konaní pred ústavným súdom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde),
b) nie je v nej označený kandidát, proti ktorému volebná sťažnosť smeruje [§ 60 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde],
c) neobsahuje označenie dôkazov na preukázanie sťažovateľových tvrdení [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde],
d) neobsahuje návrh na rozhodnutie vo veci zodpovedajúci podmienkam zákona [§ 60 ods. 1 písm. d) v spojení s § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde].
Ústavný súd nevyzýval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov jeho volebnej sťažnosti, keďže z jej obsahu vyplýva, že sťažovateľ si je vedomý, že v konaní pred ústavným súdom musí byť zastúpený advokátom. Napriek tomu do predbežného prerokovania sťažnosti nepredložil splnomocnenie pre zvoleného právneho zástupcu.
Na odstránenie ostatných nedostatkov návrhu ústavný súd nevyzýval sťažovateľa z dôvodu jeho zjavnej neopodstatnenosti, pretože argumentácia sťažovateľa nie je v príčinnej súvislosti s namietaným porušením zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“). Sťažovateľ spochybnil zákonné podmienky výkonu volebného práva z dôvodu príbuzenských vzťahov predsedníčky a dvoch členiek volebnej komisie s niektorými úspešnými kandidátmi na poslancov obecného zastupiteľstva. Podľa sťažovateľa táto samotná skutočnosť „vyvoláva pochybnosti o regulárnych podmienkach na slobodné rozhodovanie voličov“. Žiadne iné námietky sťažovateľ neuviedol.
Podľa § 11 ods. 3 zákona o voľbách môže byť členom volebnej komisie volič. Kandidát na poslanca obecného (mestského) zastupiteľstva alebo na starostu obce (primátora) nemôže byť členom volebnej komisie.
Podľa § 11 ods. 5 zákona o voľbách členovia volebnej komisie sa ujímajú svojej funkcie zložením sľubu tohto znenia: „Sľubujem na svoju česť, že budem svedomite a nestranne vykonávať svoju funkciu a budem sa pritom riadiť Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi.“ Sľub skladá člen volebnej komisie do rúk toho, kto zvolá jej zasadanie. Zloženie sľubu potvrdí člen volebnej komisie svojím podpisom.
Podľa § 14 ods. 1 zákona o voľbách každá politická strana, ktorá podáva kandidátne listiny do obecného (mestského) zastupiteľstva, deleguje... do miestnej volebnej komisie jedného člena a jedného náhradníka. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia miestna volebná komisia musí mať najmenej päť členov. Ak miestna volebná komisia nie je v tomto počte vytvorená spôsobom uvedeným v odseku 1, vymenuje zostávajúcich členov starosta obce.
Zákon o voľbách nevylučuje z členstva vo volebnej komisii voličov na základe ich príbuzenského alebo iného vzťahu ku kandidátom na poslancov obecného (mestského) zastupiteľstva alebo na starostu (primátora) obce. Každý člen volebnej komisie je povinný vykonávať svoju funkciu nestranne, bez ohľadu na to, ktorého kandidáta na funkciu v orgánoch obce preferuje. Sťažovateľ sa k spôsobu výkonu funkcie členiek volebnej komisie nevyjadril.
Vzhľadom na to, že pri posudzovaní zákonnosti zriadenia volebnej komisie nemožno prihliadať na príbuzenské, resp. priateľské vzťahy členov volebných komisií (PL. ÚS 86/2011), ústavný súd dospel k záveru, že dôvod, pre ktorý sťažovateľ voľby napáda, nie je v príčinnej súvislosti s namietanou zákonnosťou týchto volieb, a preto je jeho sťažnosť zjavne neopodstatnená.
Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol o odmietnutí sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 17. decembra 2014