znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 60/2014-4

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 17. decembra 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   L. G.,   vo   veci   neústavnosti   a   nezákonnosti   volieb do orgánov obce Štítnik konaných 15. novembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. G. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 27. novembra 2014 doručená sťažnosť L. G. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou sa domáha, aby ústavný súd preskúmal priebeh a výsledky volieb do orgánov obce Štítnik konaných 15. novembra 2014.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že vo voľbách kandidoval za poslanca obecného zastupiteľstva   a z celkového   počtu   1 209   oprávnených   voličov   mu   odovzdalo   svoj   hlas 137 voličov. V sťažnosti uviedol, že ju podáva „proti žalobcovi – úspešnému kandidátovi na post poslanca a starostu obce“.

Sťažnosť   odôvodnil   takto: „Dôvodom   porušenia   zákonnosti   podľa   zákona č. 346/1990   o   voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   bola   skutočnosť,   že   predsedníčka miestnej volebnej komisie bola manželka jedného z kandidátov na poslanca a aj matka druhého súčasného poslanca, ktorý kandidoval na post poslanca a bol zvolený za poslanca na druhom mieste. Druhá členka komisie bola dcéra súčasného poslanca, ktorý kandidoval na post poslanca do obecného zastupiteľstva a uspel. Tretia členka bola matka kandidáta na poslanca obecného zastupiteľstva. Táto skutočnosť, vyvoláva pochybnosti o regulárnych podmienkach na slobodné rozhodovanie voličov a ovplyvnila aj mňa ako kandidáta, ktorý som mohol dostať väčší počet hlasov.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd „vyhlásil voľby do orgánov samosprávy v obci Štítnik konané 15. 11. 2014 za neplatné“.

V závere sťažnosti sťažovateľ uviedol: „splnomocnenie na zastupovanie právnikom doložím.“

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde   upravujúce   predbežné   prerokovanie   návrhu sa vzťahujú   aj   na   volebné   sťažnosti,   ktoré   musia   obsahovať   obligatórne   náležitosti predpísané v § 20 a § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 20 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie konania musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho právny zástupca.   K návrhu na začatie konania sa   musí priložiť splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom.   V   splnomocnení   sa   musí výslovne   uviesť,   že   sa   udeľuje   na   zastupovanie   pred   ústavným   súdom.   Ústavný   súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne ustanovených v tomto zákone.

Volebná   sťažnosť   okrem   všeobecných   náležitostí   uvedených   v   §   20   zákona o ústavnom súde musí podľa § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde obsahovať aj

a)   vyjadrenie   sťažovateľa   o   tom,   či   napáda   voľby   na   celom   území   Slovenskej republiky, alebo len v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta vo svojom volebnom obvode,

b) dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov,

c) údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa § 59; to neplatí v prípade navrhovateľov uvedených v § 18 písm. a) až e),

d) návrh na rozhodnutie vo veci podľa § 63 ods. 1.

Sťažnosť   bola   podaná   na   poštovú   prepravu   26.   novembra   2014,   to   znamená do desiatich   dní   po   oznámení   výsledku   volieb   (§   60   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde). Ústavný súd však pri predbežnom prerokovaní volebnej sťažnosti sťažovateľa zistil, že táto v predloženom znení neobsahuje všetky obligatórne náležitosti ustanovené v § 20 a § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre volebné sťažnosti, keďže

a) nie je k nej priložené   splnomocnenie   na zastupovanie   sťažovateľa   advokátom v konaní pred ústavným súdom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde),

b)   nie   je   v nej   označený   kandidát,   proti   ktorému   volebná   sťažnosť   smeruje [§ 60 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde],

c)   neobsahuje   označenie   dôkazov   na   preukázanie   sťažovateľových   tvrdení [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde],

d) neobsahuje návrh na rozhodnutie vo veci zodpovedajúci podmienkam zákona [§ 60 ods. 1 písm. d) v spojení s § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde].

Ústavný   súd   nevyzýval   sťažovateľa   na   odstránenie   nedostatkov   jeho   volebnej sťažnosti,   keďže   z jej   obsahu   vyplýva,   že   sťažovateľ   si   je   vedomý,   že   v konaní   pred ústavným   súdom   musí   byť   zastúpený   advokátom.   Napriek   tomu   do   predbežného prerokovania sťažnosti nepredložil splnomocnenie pre zvoleného právneho zástupcu.

Na   odstránenie   ostatných   nedostatkov   návrhu   ústavný   súd   nevyzýval sťažovateľa z dôvodu   jeho   zjavnej   neopodstatnenosti,   pretože   argumentácia   sťažovateľa   nie   je v príčinnej   súvislosti   s namietaným   porušením   zákona   Slovenskej   národnej   rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o voľbách“).   Sťažovateľ   spochybnil   zákonné   podmienky   výkonu   volebného práva   z dôvodu   príbuzenských   vzťahov   predsedníčky   a dvoch   členiek   volebnej   komisie s niektorými   úspešnými   kandidátmi   na poslancov   obecného   zastupiteľstva. Podľa sťažovateľa   táto   samotná   skutočnosť „vyvoláva   pochybnosti   o regulárnych podmienkach   na   slobodné   rozhodovanie   voličov“.   Žiadne   iné   námietky   sťažovateľ neuviedol.

Podľa   §   11   ods.   3   zákona   o voľbách   môže   byť členom   volebnej   komisie   volič. Kandidát   na   poslanca   obecného   (mestského)   zastupiteľstva   alebo   na   starostu   obce (primátora) nemôže byť členom volebnej komisie.

Podľa § 11 ods. 5 zákona o voľbách členovia volebnej komisie sa ujímajú svojej funkcie   zložením   sľubu   tohto   znenia:   „Sľubujem   na   svoju   česť,   že   budem   svedomite a nestranne   vykonávať   svoju   funkciu   a   budem   sa   pritom   riadiť   Ústavou   Slovenskej republiky   a   zákonmi.“   Sľub   skladá   člen   volebnej   komisie   do   rúk   toho,   kto   zvolá jej zasadanie. Zloženie sľubu potvrdí člen volebnej komisie svojím podpisom.

Podľa § 14 ods. 1 zákona o voľbách každá politická strana, ktorá podáva kandidátne listiny do obecného (mestského) zastupiteľstva, deleguje... do miestnej volebnej komisie jedného   člena   a   jedného   náhradníka.   Podľa   odseku   2   uvedeného   ustanovenia   miestna volebná komisia musí mať najmenej päť členov. Ak miestna volebná komisia nie je v tomto počte vytvorená spôsobom uvedeným v odseku 1, vymenuje zostávajúcich členov starosta obce.

Zákon o voľbách nevylučuje z členstva vo volebnej komisii voličov na základe ich príbuzenského   alebo   iného   vzťahu   ku   kandidátom   na   poslancov   obecného   (mestského) zastupiteľstva alebo na starostu (primátora) obce. Každý člen volebnej komisie je povinný vykonávať   svoju   funkciu   nestranne,   bez   ohľadu   na   to,   ktorého   kandidáta   na   funkciu v orgánoch   obce   preferuje.   Sťažovateľ   sa   k spôsobu   výkonu   funkcie   členiek   volebnej komisie nevyjadril.

Vzhľadom na to, že pri posudzovaní zákonnosti zriadenia volebnej komisie nemožno prihliadať   na   príbuzenské,   resp.   priateľské   vzťahy   členov   volebných   komisií (PL. ÚS 86/2011),   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   dôvod,   pre   ktorý   sťažovateľ   voľby napáda, nie je v príčinnej súvislosti s namietanou zákonnosťou týchto volieb, a preto je jeho sťažnosť zjavne neopodstatnená.

Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol o odmietnutí sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 17. decembra 2014