SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 60/2011-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 16. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. D. P., C., vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Chrasť nad Hornádom konaných 27. novembra 2010 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť JUDr. D. P. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 8. decembra 2010 doručené podanie JUDr. D. P., C. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na porušenie ústavnosti a zákonnosti pri komunálnych voľbách do orgánov územnej samosprávy v obci Chrasť nad Hornádom konaných dňa 27. 11. 2010“, ktoré smerovalo „proti miestnej volebnej komisii a novozvolenému starostovi“ obce Chrasť nad Hornádom.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:
„V uvedených komunálnych voľbách som kandidoval za politickú stranu S. na starostu obce, ako aj za poslanca Obecného zastupiteľstva v obci Chrasť nad Hornádom. Za túto politickú stranu bola v miestnej volebnej komisii určená aj p. S. F. a za politickú stranu K. boli určený ako členovia miestnej volebnej komisie p. D. K., M. J., A. J. a J. Š., ktorá bola aj predsedníčkou miestnej volebnej komisie. Týchto členov nominoval starosta obce M. M., ktorý opätovne kandidoval na starostu obce. Už samotné zloženie miestnej volebnej komisie naznačovalo, že priebeh samotných volieb bude ovplyvňovaný týmito členmi komisie, nakoľko člen komisie M. J. má manželku M. J. zamestnanú na Obecnom úrade, člen komisie D. K. – manželka E. K. kandidovala na poslankyňu obecného zastupiteľstva, kde sa aj prekrúžkovala do obecného zastupiteľstva a predsedníčka miestnej volebnej komisie p. J. Š. je manželkou zástupcu starostu p. M. Š. a tento taktiež opätovne kandidoval na poslanca Obecného zastupiteľstva, kde taktiež sa prekrúžkoval do obecného zastupiteľstva. Toto moje podozrenie sa potvrdilo aj v tom, že ešte pred začatím samotných volieb, kedy neboli prítomní všetci členovia volebnej komisie (chýbali p. A. J. a D. K.) predsedníčka komisie p. J. Š. sa vyjadrila, že s prenosnou urnou pôjde p. S. F. s p. D. K. hoci nemohla ani vedieť, že takáto požiadavka nastane. Keď sa jej členka komisie p. F. spýtala, že prečo ona, že je iba jediná ako zástupkyňa inej politickej strany na to dostala odpoveď, že je najmladšia. p. S. F. napokon s prenosnou urnou bola vyslaná do terénu 2 x. Počas jej neprítomnosti kedy ostali vo volebnej miestnosti iba členovia volebnej komisie, ktoré nominoval starosta obce p. M. M. došli vo veľkom množstve rómsky občania, na základe ich vajdu J. D., ktorý bol o tejto skutočnosti informovaný, že členka komisie za politickú stranu S. odišla do terénu a začali voliť podľa odporúčaní ostatných členov komisie. Túto skutočnosť môžu potvrdiť voliči obce Chrasť nad Hornádom, ktorí išli voliť a ktorým bolo zabránené dojsť k volebnej miestnosti členom miestnej volebnej komisie p. K., že sú pokazené dvere, a preto ostali čakať pred Obecným úradom, pričom z Obecného úradu teda z volebnej miestnosti vyšli asi 5 občania rómskeho pôvodu. Následne boli voliči – nerómovia vpustení k voľbám. Podľa uvedenej skutočnosti keď došlo k poruche na zariadení (pokazené dvere) voľby mali byť prerušené a táto skutočnosť mala byť zaznamenaná v zápisnici o konaní volieb (viď zápisnicu).
Okrem týchto skutočností boli zistené aj ďalšie nedostatky, ktoré som si osobne všimol a to:
- neboli vyvesené vzory tlačív pre hlasovanie
- neboli dostatočne oddelené, resp. vôbec priestory pre úpravu hlasovacích lístkov Najväčším podvodom na voličov bolo kupovanie si hlasov zvoleným starostom p. M. M. rómskymi voličmi, kde podľa udania svedkov im za jeden hlas mal pred voľbami vyplatiť sumu 10 eur. Okrem toho bývalý poslanec Obecného zastupiteľstva J. B., bytom C. v predvolebnej kampani resp. tesne pred voľbami robil psychický nátlak na občanov rómskeho pôvodu – voličov a to v tom zmysle, že v prípade môjho zvolenia im do osady vypojím prívod vody, pretože sú neplatičmi, pričom terajší starosta p. M. im to toleruje.“
Sťažovateľ ďalej navrhol, aby „Ústavný súd Slovenskej republiky po predbežnom prerokovaní sťažnosti... sťažnosť prijal na ďalšie konanie a aby v konaní vo veci samej vyhovel mojej sťažnosti a výsledky komunálnych volieb v obci Chrasť nad Hornádom uznal za neplatné.“.
Sťažovateľ k sťažnosti priložil zápisnice okrskovej volebnej komisie o hlasovaní vo voľbách do obecného zastupiteľstva a voľbách starostu obce Chrasť nad Hornádom a návrh na predvolanie a vypočutie ôsmich svedkov.
Sťažnosť neobsahovala náležitosti návrhu na začatie konania podľa § 20 a § 60 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Vzhľadom na uvedené ústavný súd preto 14. januára 2011 vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov jeho sťažnosti s tým, že ho podrobne informoval o zákonom ustanovených náležitostiach volebnej sťažnosti, pričom ho upozornil aj na potrebu predloženia splnomocnenia pre právneho zástupcu na jeho zastupovanie v konaní o sťažnosti. Sťažovateľ prevzal výzvu ústavného súdu 19. januára 2011 a v určenej lehote ani po jej skončení na ňu nijako nezareagoval.
II.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde preskúmal, či spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti návrhu podľa § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 20 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca. K návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
Podľa § 59 zákona o ústavnom súde sťažnosť pre neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb môže podať okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov. Sťažnosť proti výsledku volieb do orgánu miestnej samosprávy môže podať aj protikandidát, ktorý získal aspoň 10 % hlasov. Sťažnosť môže podať aj najmenej 10 % voličov príslušného volebného obvodu; k sťažnosti musia byť pripojené podpisy a adresy týchto občanov.
V konaní o sťažnosti kandidáta (§ 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde) sú účastníkmi len sťažovateľ a kandidát, proti ktorému sťažnosť smeruje.
Podľa § 60 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania vo volebných veciach popri všeobecných náležitostiach uvedených v § 20 musí obsahovať:
a) vyjadrenie sťažovateľa o tom, či napáda voľby na celom území Slovenskej republiky, alebo len v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta vo svojom volebnom obvode,
b) dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov,
c) údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa § 59; to neplatí v prípade navrhovateľov uvedených v § 18 písm. a) až e),
d) návrh na rozhodnutie vo veci podľa § 63 ods. 1.
Bolo preukázané, že sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 6. decembra 2010, to znamená do desiatich dní po oznámení výsledku volieb (§ 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde) a v prílohe obsahovala zápisnice o voľbách.
Ústavný súd však nemá za preukázané, že sťažovateľ vo voľbách uskutočnených 27. novembra 2010 bol v konaní pred ústavným súdom aktívne legitimovaný na podanie sťažnosti podľa § 59 zákona o ústavnom súde, resp. zo sťažnosti nie je jasné, proti komu/čomu smeruje, či len proti výsledkom volieb starostu, alebo aj proti výsledkom volieb poslancov obecného zastupiteľstva vzhľadom na to, že sťažovateľ kandidoval aj na funkciu starostu obce a aj za poslanca obecného zastupiteľstva, a pritom uviedol, že sťažnosť smeruje proti miestnej volebnej komisii a novozvolenému starostovi; zo zápisnice o voľbe starostu nevyplýva, aký volebný výsledok sťažovateľ dosiahol.
Ústavný súd vzhľadom na to, že sťažovateľ v určenej lehote v zmysle výzvy zo 14. januára 2011 sťažnosť nielenže nedoplnil požadovaným spôsobom, ale na ňu ani nijako nezareagoval, sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. februára 2011