znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

PL. ÚS 6/2011-114

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2011 v pléne zloženom   z   predsedu   Milana   Ľalíka   a   zo   sudcov   Jána   Auxta,   Petra   Brňáka,   Ľubomíra Dobríka,   Ľudmily   Gajdošíkovej,   Juraja   Horvátha,   Jána   Lubyho,   Lajosa   Mészárosa, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika v konaní o sťažnosti P. K., V., Mgr. D. I., V., J. Z., V., a V. Z., V., zastúpených advokátom JUDr. P. Š., Advokátska kancelária, B., za účasti Ľ. T., V.,   Z.   H.,   V.,   A.   J.,   V.,   S.   Š.,   V.,   a S.   P.,   V.,   zastúpených   advokátom   JUDr.   J.   M., Advokátska   kancelária,   L.,   vo   veci   namietanej   neústavnosti   a   nezákonnosti   volieb do obecného zastupiteľstva   a volieb starostu   obce Vyšná Boca   konaných 27.   novembra 2010 takto

r o z h o d o l :

Voľby starostu obce Vyšná Boca a voľby poslancov do Obecného zastupiteľstva obce Vyšná Boca konané 27. novembra 2010 v y h l a s u j e   z a   n e p l a t n é.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra 2010   doručená   sťažnosť   P.   K.,   V.,   Mgr.   D.   I.,   V.,   J.   Z.,   V.,   a V.   Z.,   V.   (ďalej   len „sťažovatelia“), za účasti Ľ. T., V. (ďalej len „zvolená starostka“), Z. H., V., A. J., V., S. Š., V.,   a S.   P.,   V.   (ďalej   len   „zvolení   poslanci“),   podľa   čl.   129   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   pre namietanú   neústavnosť   a   nezákonnosť   volieb do obecného zastupiteľstva a volieb starostu obce Vyšná Boca (ďalej len „obec“) konaných 27. novembra 2010.

Zo sťažnosti, z jej príloh a vyžiadanej volebnej dokumentácie zhodne vyplýva, že vo voľbách starostu obce konaných 27. novembra 2010 získala zvolená starostka zo 114 platných hlasov 75 hlasov, kým jej protikandidát, sťažovateľ P. K., získal zvyšných 39 hlasov.   Vo   voľbách   poslancov   obecného   zastupiteľstva   získala   zo   112   platných   hlasov kandidátka Z. H. 77 hlasov, kandidát M. K. 67 hlasov, kandidát A. J. 66 hlasov, kandidát S. Š. 59 hlasov, kandidátka S. P. 50 hlasov, kandidát P. K. 47 hlasov, kandidát D. I. 41 hlasov, kandidát J. Z. 40 hlasov, kandidátka V. Z. 38 hlasov a kandidát M. P. 31 hlasov. Na základe toho boli za poslancov obecného zastupiteľstva zvolení Z. H., M. K., A. J., S. Š. a S. P.

1. Sťažovatelia v podanej sťažnosti v prvom rade poukázali na skutočnosť, že „počet obyvateľov   obce   Vyšná   Boca   postupne   od   roku   1970   klesá.   Príčinou   je   predovšetkým zloženie obyvateľov (vyššieho veku), nedostatok pracovných príležitostí v obci nedostatočné dopravné   spojenie,   v minulosti   dlhotrvajúca   stavebná   uzávera.“.   Zdôraznili,   že „podľa údajov Štatistického úradu SR bolo ku dňu volieb do orgánov Vyšších územných celkov konaných   dňa   26.11.2005   v   obci   95   oprávnených   voličov,   ku   dňu   volieb   do   orgánov samosprávy obcí konaných dňa 02.12.2006 bolo v obci 97 oprávnených voličov, ku dňu volieb do orgánov Vyšších územných celkov,   konaných dňa 14.11.2009 bolo v obci 79 oprávnených voličov, ku dňu volieb do NRSR, 11. 06. 2010 bolo v obci zapísaných 75 oprávnených voličov, ku dňu konania referenda konaného dňa 18. 09. 2010 bolo v obci 71 oprávnených voličov.   Napriek všeobecne nepriaznivému   vývoju   populácie v obci   Vyšná Boca sa počas volieb do orgánov samosprávy v roku 2010 zvýšil počet obyvateľov, ktorí sú prihlásení v obci na trvalý pobyt a to takmer o viac ako 50 %.“. Konkrétne v tejto súvislosti sťažovatelia uviedli, že „v deň konania volieb do orgánov samosprávy obcí 2010 bolo k trvalému pobytu v obci Vyšná Boca prihlásených 123 oprávnených voličov...“.

Sťažovatelia zastávajú názor, že „voľby do orgánov samosprávy obce Vyšná Boca konané dňa 27. 11. 2010 sú neústavné, predovšetkým z dôvodu, že výsledok týchto volieb bol ovplyvnený výrazným nárastom počtu oprávnených voličov o cca 55,7% v krátkom časovom úseku pred dňom konania volieb (cca 30 dní, možno aj menej). O zložení orgánov obce tak nerozhodli občania, trvale sa zdržujúci v obci, ktorých sa rozhodnutia orgánov obce dotýkajú bezprostredne a najviac ovplyvňujú ich každodenný život. O zložení orgánov obce rozhodli predovšetkým tí ‚obyvatelia‘ obce, ktorí sa prihlásili na trvalý pobyt v obci len pár dní pred dňom konania volieb. Navrhovatelia sú toho názoru, že títo sa pár dní po konaní volieb z trvalého pobytu v obci odhlásia, teda prihlásia na trvalý pobyt v tej obci, v ktorej sa reálne zdržujú.

Motiváciou   novo   prihlásených   občanov   bol   podľa   doterajších   indícií   získaných navrhovateľmi   zrejme   prísľub   rôznych   výhod,   ktoré   môžu   títo   získať,   ak   budú   voliť doterajšiu starostku obce... a odporcov 2) až 6) za poslancov do miestneho zastupiteľstva. Títo   občania   nemali   skutočný   záujem   na   naplnení   účelu   a   funkcie   volieb   do   orgánov samosprávy obcí tak, ako vyplývajú z príslušných ustanovení ústavy. Navrhovatelia majú za to, že sa jedná o porušenie slobody volieb, ak voliči volia predovšetkým pod prísľubom rôznych   výhod   nie   malej   hodnoty.   Volebné   právo   novoprihlásených   občanov   nebolo slobodné,   nakoľko   sa   zúčastnili   volieb   iba   pre   prísľub   rôznych   výhod,   ktoré   im   budú poskytnuté iba v prípade volebného víťazstva vopred určených osôb. Čísla osôb, ktoré majú krúžkovať dostali títo voliči na vopred pripravenom osobitnom papieri.“.

Vo   voľbách   do   orgánov   samosprávy   obce   neboli podľa   sťažovateľov „dodržané demokratické   princípy   a   pravidlá   slobodnej   súťaže   politických   síl   v   demokratickej spoločnosti.   O   výsledku   volieb   rozhodli   predovšetkým   tí   voliči,   ktorí   sa   v   období bezprostredne predchádzajúcemu dňu volieb prihlásili na trvalý pobyt. Občania, ktorí sa prihlásili na trvalý pobyt v obci Vyšná Boca, sa však nikdy reálne zo svojho predošlého trvalého pobytu neodsťahovali...   Prihlásenie sa na trvalý pobyt   bolo iba formálne,   bez úmyslu prihlásených osôb trvale sa zdržiavať na území obce a podieľať sa na jej rozvoji. Svojim konaním týchto 44 osôb znemožnilo a výrazne obmedzilo ‚pôvodným‘ obyvateľom obce, majúcich trvalý pobyt v obci minimálne v trvaní viac ako 4 roky, slobodnou voľbou vybrať si svojich zástupcov do orgánov samosprávy. ‚Pôvodným‘ 79 obyvateľom obce bolo prihlásením 44 osôb v období krátko pred dňom konania volieb znemožnené také kreovanie obecného   zastupiteľstva,   ktorého   zloženie   by   reprezentovalo   záujmy   a   názory   všetkých občanov   Vyšnej   Boce.   Navrhovateľa   1)   delili   od   zvolenia   za   poslanca   obecného zastupiteľstva 4 hlasy.

Legalitu kreovania orgánov samosprávy obcí navrhovatelia nespochybňujú. Podali síce podnet na preverenie, či boli dodržané príslušné ustanovenia zákona o pobyte občanov, samotný výsledok kontroly však už nič nezmení na tom, že majú vážne výhrady k legitimite zvolených zástupcov...“.

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o podanej sťažnosti takto rozhodol:„Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   voľby   starostu   obce   Vyšná   Boca   a   voľby poslancov   do   Obecného   zastupiteľstva   obce   Vyšná   Boca   konané   27.   novembra   2010 vyhlasuje za neplatné.“

2. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľov potom, čo nezistil dôvody na jej odmietnutie, uznesením č. k. PL. ÚS 6/2011-14 zo 4. januára 2011 prijal na ďalšie konanie.

3. Ústavnému súdu bolo 5. januára 2011 bez vyžiadania doručené podanie zvolenej starostky   označené   ako „Vyjadrenie“,   v   ktorom   proti   podanej   sťažnosti   argumentovala tvrdením, že sťažovatelia „neoznačili vo svojej sťažnosti jediný dôkaz, pričom celá sťažnosť je   založená   len   na   neopodstatnených   a   nepodložených   tvrdeniach   a   konštrukciách...“. K prihlasovaniu   sa   fyzických   osôb   na   trvalý   pobyt   v   obci   bezprostredne   pred   voľbami zdôraznila, že   v prípade   splnenia podmienok ustanovených   zákonom   č.   253/1998   Z.   z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hlásení pobytu“) „obec je povinná bez akýchkoľvek ďalších podmienok zaevidovať občana na trvalý pobyt“. Ďalej k tomu uviedla, že „obec Vyšná Boca pri evidencii občanov na trvalý pobyt postupovala vždy len v zmysle ZHPO. Odporkyňa nikdy nijakým spôsobom sama, ani prostredníctvom iných osôb, aktívne neorganizovala   prihlasovanie   žiadnych   osôb   na   trvalý   pobyt   v   obci   Vyšná   Boca,   ani nemotivovala žiadne osoby k prihláseniu sa na trvalý pobyt v obci Vyšná Boca a nikdy im za to nesľúbila, ani neposkytla nijakú protihodnotu.“.

Zvolená starostka tiež podotkla, že „ku dňu podania tohto vyjadrenia nemá... žiadnu vedomosť o tom, že by akýkoľvek občan po voľbách zrušil svoj trvalý pobyt v obci Vyšná Boca“.   Podľa   jej   názoru   sťažovatelia „nijakým   spôsobom   nepreukázali   v   súvislosti s konaním volieb akékoľvek porušenie zákona alebo Ústavy SR, zároveň nijakým spôsobom nepreukázali príčinnú súvislosť medzi výsledkami volieb a zaevidovaním nových obyvateľov obce Vyšná Boca na trvalý pobyt. Keďže odporkyňa dosiahla takmer dvojnásobný počet hlasov,   ako   navrhovateľ   v   I.   rade,   je   nepochybné,   že   nie   je   splnená   ani...   podmienka, týkajúca sa takej intenzity zásahov, ktorá by bola spôsobilá ovplyvniť celkový výsledok volieb.“. Zvolená starostka preto navrhla sťažnosť v časti namietajúcej neústavnosť volieb starostu obce zamietnuť.

4. Na základe výzvy na doplnenie podania z 5. januára 2011 doručil právny zástupca sťažovateľov   19.   januára   2011   ústavnému   súdu   podanie   označenie   ako „Doplnenie a upresnenie návrhu...“, v ktorom na preukázanie tvrdení obsiahnutých v sťažnosti boli navrhnuté výsluchy označených svedkov – osôb, ktoré sa na trvalý pobyt v obci prihlásili v období bezprostredne pred voľbami, ako aj výsluch zamestnankyne obce evidujúcej pobyt v   obci.   Prílohami   podania   boli   aj   listinné   dôkazy   (elektronické   výpisy   z   katastra nehnuteľností,   Registrom   obyvateľov   Slovenskej   republiky   poskytnuté   hromadné   údaje týkajúce sa obyvateľov obce, trestné oznámenie adresované Okresnej prokuratúre Liptovský Mikuláš), z ktorých má podľa sťažovateľov vyplývať účelovosť prihlasovania sa niektorých obyvateľov   obce   na   trvalý   pobyt.   Na   podklade   týchto   príloh   sťažovatelia   ponechali na uvážení súdu, „z akých dôvodov sa manžel (J. T.), syn (T. T.) a dcéra (K. T.) odporkyne 1) prihlásili na trvalý pobyt v obci Vyšná Boca dňa 18.11.2010, teda 9 dní pred dňom konania   volieb,   keď   manželka   a   matka   má   trvalý   pobyt   na uvedenej   nehnuteľnosti od 10.01.2005. Ponechávame na uvážení súd, po vykonaní dokazovania, z akých dôvodov sa sestra povinnej (K. Š.) spolu s manželom (J. Š.) a dcérou (L. Š.) prihlásili na trvalý pobyt v obci Vyšná Boca dňa 19.11.2010, teda 8 dní pred dňom konania volieb, keď ich syn (M. Š.)   sa   prihlásil   už   dňa   15.11.2010,   teda   12   dní   pred   dňom   konania   volieb. Ponechávame   na   uvážení   súdu,   po vykonaní   dokazovania,   z   akých   dôvodov   sa   sestra povinnej (Z. F.) spolu so synom (R. F.) prihlásili na trvalý pobyt v obci Vyšná Boca dňa 22.11.2010, teda 5 dní pred dňom konania volieb,   keď jej manžel spolu s ďalším ešte neplnoletým potomkom si trvalý pobyt ponechal na pôvodnom mieste.“.

V podaní sťažovatelia prostredníctvom právneho zástupcu ďalej poukazovali na to, „že   niektoré   z   osôb,   ktoré   sa   zúčastnili   volieb,   boli   síce   zapísané   v   zozname   voličov do orgánov samosprávy obce Vyšná Boca dňa 27.11.2010, no neboli v čase konania volieb prihlásené na trvalý pobyt v obci Vyšná Boca, teda neboli oprávnené voliť v obci Vyšná Boca, resp. mohli sa zúčastniť aj volieb do orgánov samosprávy obce kde majú (mali) trvalý pobyt predtým. Preto sťažovatelia navrhujú vyžiadať si a porovnať záznam oprávnených voličov so zoznamom obyvateľov prihlásených na trvalý pobyt v obci Vyšná Boca.“.

Vo vzťahu ku skôr tvrdenému prísľubu výhod pre obyvateľov obce, ktorí sa prihlásili na trvalý pobyt v obci bezprostredne pred voľbami, sťažovatelia uviedli, že „motivácia či pohnútka vyššie označených osôb prihlásiť sa na trvalý pobyt v obci Vyšná Boca v mesiaci konania volieb a aj sa zúčastniť na voľbách do orgánov samosprávy obcí..., spočíva v ich vnútornom, psychickom stave k veci, ktoré je ale potrebné vnímať v širších súvislostiach. Nedisponujeme priamymi listinnými či inými hmatateľnými dôkazmi, ktorými by bolo možné preukázať nami tvrdené ‚kupovanie‘. Bude záležať na morálnych vlastnostiach jednotlivých svedkov, či budú hovoriť pravdu a nič nezamlčovať o ich motivácii zúčastniť sa volieb. Ako vonkajšie   znaky,   pozorovateľné   a   overiteľné   uvádzame   predovšetkým   hromadný   nárast počtu obyvateľov a tiež 100% volebnú účasť týchto občanov.

Je nám ťažké uviesť, čo viedlo podnikateľov z T., B. či L. a L., ktorí vykonávajú podnikateľskú   činnosť   či   už   ako   živnostníci   či   prostredníctvom   právnických   osôb,   aby v mesiac volieb zmenili adresu svojho trvalého bydliska, pritom miesto či sídlo podnikania, sídlo prevádzkarní zmenené nebolo.

Je nám ťažké uviesť, čo viedlo osoby vyššieho veku, aby sa prihlásili na trvalý pobyt do nehnuteľností, ktoré využívajú na rekreáciu, keď ich tu od volieb s výnimkou vianočných a novoročných sviatkov nebolo vídať.

Je   nám   ťažké   uviesť,   čo   viedlo   viaceré   osoby,   ktoré   majú   vo   Vyšnej   Boci nehnuteľnosť, využívanú predovšetkým na rekreáciu a oddych počas víkendov či voľných dní, aby si do týchto svojich nehnuteľností nahlásili na trvalý pobyt krátko pred voľbami, keď ich tu od volieb, s výnimkou vianočných a novoročných sviatkov nebolo vídať.“.

5. Na základe doručenia sťažnosti i uznesenia o jej prijatí na ďalšie konanie zvolení poslanci   doručili   ústavnému   súdu   1.   februára   2011   prostredníctvom   svojho   zvoleného právneho zástupcu JUDr. J. M. vyjadrenie, v ktorom namietli neopodstatnenosť sťažnosti sťažovateľov, pretože táto „smeruje len proti štyrom zvoleným kandidátom. Sťažnosť sa však týka aj ústavných politických práv M. K., bytom V., ktorý by bol v prípade vyhovenia sťažnosti   pozbavený   prístupu   k volenej   funkcii   poslanca   obecného   zastupiteľstva,   a   to v konaní, v ktorom mu bola odňatá možnosť konať.

... Sťažnosť, ktorou sa sťažovatelia domáhajú vyhlásenia volieb poslancov obecného zastupiteľstva za neplatné, nesmeruje proti všetkým pasívne legitimovaným subjektom...“.

Vo   vzťahu   k   ostatným   sťažnostným   námietkam   sa   zvolení   poslanci   stotožnili s tvrdeniami   uvedenými   vo   vyjadrení   zvolenej   starostky,   ktoré   bolo   ústavnému   súdu doručené 5. januára 2011. Podľa ich názoru sťažovatelia „ničím nepreukázali, dokonca ani netvrdia,   že   pri prihlasovaní obyvateľov k trvalému pobytu   v obci bol porušený   zákon a ktorý. Naopak, k porušeniu zákona a tým aj k spochybneniu výsledku volieb do orgánov miestnej samosprávy, by došlo v prípade, ak by v obci Vyšná Boca neboli zaevidovaní k trvalému pobytu a do zoznamu voličov zapísaní občania, ktorí pre prihlásenia k trvalému pobytu splnili všetky zákonom stanovené podmienky.

Nepravdivé   sú   tvrdenia   sťažovateľov   o   organizovaní   aktivít   smerujúcich k prihlasovaniu osôb na trvalý pobyt v obci, ako aj o motivovaní týchto osôb prisľúbením materiálnej výhody nemalej hodnoty v prípade zvolenia. K tvrdeniu sťažovateľov, že čísla osôb, ktoré majú krúžkovať, dostali voliči na vopred pripravenom osobitnom papieri sa odporcovia   nevedia   vyjadriť,   pretože   o   existencii   takéhoto   papiera   nemajú   vedomosť a sťažovatelia neuvádzajú, o aký papier sa má jednať, kto na ňom napísal údaje, aké údaje, kedy mal byť napísaný, kým a pod....

Skutočnosť, že sťažnosť nie je podložená faktami a sú v nej uvádzané nepravdivé údaje,   je   dokazovaná   napr.   aj   tým,   že   sťažovatelia   v bode   III.   ich   sťažnosti   tvrdia,   že niektorí kandidáti na volené funkcie sa preukázateľne priamo podieľali na prihlasovaní obyvateľov k trvalému pobytu, čo má byť údajne preukázané tým, že budova súpisné číslo 262 je vo vlastníctve odporcu v 3. rade A. J. Z výpisu z listu vlastníctva 385 pre katastrálne územie a obec Vyšná Boca je dokázané, že budova súpisné číslo 262 je desať rokov vo vlastníctva E. C., nie odporcu v 3. rade.“.

Zvolení poslanci na základe uvedeného navrhli, aby ústavný súd sťažnosť v časti namietajúcej neústavnosť volieb do obecného zastupiteľstva zamietol.

6.   Ústavný súd   10.   februára 2011 v priestoroch   obecného   úradu   v   obci   vypočul v predmetnej veci svedkov: R. F., Ľ. N., K. T., B. B., Y. S., P. J., J. L., P. S. a G. P. Prítomní boli aj sťažovatelia, zvolená starostka a ich právni zástupcovia.

Svedok   R.   F.,   prihlásený   na   trvalý   pobyt   v   obci   22.   novembra   2010,   vo svojej výpovedi uviedol, že je nezamestnaný a na trvalý pobyt v obci sa prihlásil dobrovoľne, pretože v nej vyrastal, má tam rodinu a záleží mu na rozvoji obce. Uviedol, že zvolená starostka je sestrou jeho matky. V obci býva „v zrekonštruovanom rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve mojej mamy Z. F., resp. v spoluvlastníctve našej rodiny“. Na otázku právneho zástupcu sťažovateľov uviedol, že celý dom užíva sám a sám tam aj býva. Na trvalý pobyt v dome sa prihlásila aj jeho matka, pričom súhlas na prihlásenie trvalého pobytu dostal od matky. Na otázku právneho zástupcu zvolenej starostky uviedol, že jeho matka býva s ním. Následne potvrdil, že v predmetnej budove býva aj pán Š. a Š. L. Budova, v ktorej sa prihlásil na trvalý pobyt, je penziónom, ktorý má časť pre poskytovanie ubytovacích služieb a   súkromnú   časť.   Osoby   prihlásené   na   trvalý   pobyt   na súpisnom   čísle   68   obývajú   aj priestory, ktoré inak slúžia na ubytovanie v rámci služieb. V budove niet priestorov, ktoré neslúžia na ubytovanie, ale iba vlastníkom.

K výpovedi svedka R. F. sa vyjadrila zvolená starostka tak, že budova so súp. číslom 68   je „náš   rodičovský   rodinný   dom,   rozdelený   na   dve   časti,   jedna   časť   pre rodinných príslušníkov, ďalšia časť je obývaná podľa potreby, tzn. 3 miestnosti slúžiace pre mňa a mojich   príbuzných   a   4   obytné   miestnosti   s   príslušenstvom   slúžiace   na poskytovanie ubytovacích služieb. Nejedná sa o penzión, ubytovávame tam hostí, keď je to možné, podľa záujmu a potreby.   Neposkytujú sa tam stravovacie služby,   je to klasický dom...   V liste vlastníctva je napísaný na mňa, ale máme podpísanú zmluvu, že patrí aj mojim sestrám a rodičia v ňom majú doživotné právo bývania. Ak je väčší záujem o ubytovanie, pružne to riešime tak, že moji príbuzní sa prechodne ubytujú u mňa alebo iných príbuzných.“.

Svedkyňa   Ľ.   N.,   prihlásená   na   trvalý   pobyt   22.   novembra   2010   v budove   so súp. číslom 66, uviedla, že v obci už   tri roky pracuje aj býva, nechystá sa odtiaľ odísť, domov (do N. k sestre) chodieva len trikrát do roka, mieni tu trvalo žiť a nechystá sa meniť prácu. Má tu priateľa a chcela voliť v mieste, kde žije. Na hlásenie trvalého pobytu mala súhlas „matky môjho priateľa“, ktorým je T. T. Potvrdila, že jeho matka je vlastníčkou domu   so   súpisným   číslom   66.   Na   prihlásenie   trvalého   pobytu   nemala   písomný   súhlas, hlásenie realizovala osobne a „bola pri tom so mnou majiteľka domu, do ktorého som sa prihlásila“. Spolu so svedkyňou sa do predmetnej budovy prihlásili aj T. T., J. T. a K. T., ktorí tam stále bývajú. Súčasne tam býva aj Ľ. T. V budove, v ktorej býva, sú „hore... tri izby, dolu je veľká izba a kuchyňa, zdržiavame sa všetci všade, majitelia majú vlastnú spálňu, ja s priateľom máme vlastnú izbu a jeho sestra tiež“. Svedkyňa je zamestnaná „v H., pracujem tu v chate B.“.

Svedkyňa K. T., prihlásená na trvalý pobyt v obci 18. novembra 2010 v budove so súpisným číslom 66, uviedla, že krátko pred voľbami sa prihlásila na trvalý pobyt, „lebo som tu chcela voliť, mám tu rodičov, nechcem sa už odtiaľ sťahovať“. Jej matkou je zvolená starostka   vlastniaca   a   bývajúca   v   dome,   kde   sa   svedkyňa   prihlásila   na trvalý   pobyt. Svedkyňa   pracuje   v L.   a   predtým   bývala   v   N.   Vo   Vyšnej   Boci   nikdy   predtým   nebola prihlásená na trvalý pobyt.

Svedkyňa B. B., prihlásená na trvalý pobyt v obci 18. novembra 2010 v budove so súpisným číslom 262, uviedla, že v obci žije „už rok, mám tu priateľa, študujem cestový ruch, máme spoločný záujem spoločne tu žiť...“. Budova, v ktorej býva, je penziónom, ktorý má desať obytných miestností „a z toho 8 slúži na ubytovanie hostí. Dve miestnosti sú pre rodinu,   neslúžia   pre   hostí.“.   Spolu   s   priateľom   obýva „tie   dve   miestnosti,   ktoré   sa komerčne nevyužívajú“. V predmetnej budove býva „spolu s rodinou. Prihlásení tam nie sú, ale fakticky sa tam zdržiavajú.“. Svedkyňa študuje v B. a zároveň je zamestnaná „v hoteli vo Z., kde mi plynie výpovedná lehota“. V období novembra a decembra chodieva do práce päťkrát do   týždňa, cesta   do   práce jej   trvá   približne hodinu   a pol   až dve   hodiny, „niekedy môžem ostať v hoteli prespať, ak je veľa práce“.

Svedkyňa Y. S., prihlásená na trvalý pobyt v obci 15. novembra 2010 v budove so súpisným číslom 36, ako dôvod prihlásenia na trvalý pobyt uviedla, že jej „zať s dcérou obnovil starorodičovský dom, vždy sa mi tu páčilo, veľa času tu trávim, chcela som urobiť zadosť pre obec“. Okrem zdržiavania sa na adrese trvalého pobytu „chodím aj k dcére do M. a bola som v N.“. Vlastníkmi budovy, v ktorej je prihlásená na trvalý pobyt, je jej dcéra a zať. Pri prihlasovaní sa na trvalý pobyt „obec odo mňa nežiadala nič“ a v rovnakom čase sa do budovy prihlásila aj zaťova matka a dcéra so zaťom, ktorí sa tam stále zdržiavajú. V L. vlastní veľký rodinný dom spolu so švagrinou, pričom „víkendy a voľné chvíle sme tu a ostatné sme v M.“. Po voľbách do orgánov samosprávy obcí hneď 28. novembra 2010 odcestovala do N. a „zhruba pred dvoma týždňami som sa vrátila“. Na trvalý pobyt sa prihlasovala spolu s dcérou a zaťom.

Svedok   P.   J.,   prihlásený   na   trvalý   pobyt   v   obci   12.   novembra   2010   v budove so súpisným číslom 309, uviedol, že sa pohybuje „v tejto lokalite dlhší čas, bolo to moje slobodné   rozhodnutie   prihlásiť   sa   k   trvalému   pobytu“.   Objekt,   v   ktorom   je   prihlásený na trvalý pobyt, je rekreačná chata vo vlastníctve rodičov jeho manželky. Sú v nej však „plnohodnotné podmienky na bývanie“. Spolu s ním sa do budovy prihlásili aj „manželka, švagriná a jej priateľ“. Predchádzajúci trvalý pobyt mal v Z. Predtým nemal v objekte trvalý pobyt nikto. V súčasnej dobe sa v budove nezdržiavajú trvale, ale väčšinu času. Všetci sú zamestnaní v L. Svedok má s manželkou dve deti, ktoré s nimi bývajú, jedno chodí do školy do Z., druhé ešte nie je školopovinné. Deti majú aj švagrovci. Na trvalý pobyt   sa   prihlasovali   na obecnom   úrade   osobne,   svedok „nezisťoval“,   ako   sa   pri prihlasovaní trvalého pobytu preukazovalo vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti.

Svedok   J.   L.,   prihlásený   na   trvalý   pobyt   v   obci   24.   novembra   2010   v   budove so súpisným číslom 259, uviedol, že je dôchodca a pracuje „na synovej chate pod Č.“ ako chatár, obýva tam správcovský byt. V obci býva už tretí rok, mal v nej „prechodné bydlisko asi dva roky, kvôli poplatkom, napr. za odpad a pod. V H., kde som mal dovtedy trvalé bydlisko, som bol za ten čas asi trikrát. Trvalé bydlisko som zmenil, lebo som tu chcel voliť. Trvalo sa tu zdržiavam...“. So zvolenou starostkou, ani so zvolenými poslancami nie je v príbuzenskom vzťahu.

Svedok   P.   S.,   prihlásený   na   trvalý   pobyt   v   obci   15.   novembra   2010   v   budove so súpisným číslom 296, nepovažoval za potrebné ku skutočnosti prihlásenia sa na trvalý pobyt niečo dodať. Je to jeho „nezvratné rozhodnutie“, ktoré „konzultoval aj s manželkou“. Viedol ho k tomu pocit „satisfakcie“. Stavbu, do ktorej sa prihlásil na trvalý pobyt, možno označiť „ako drevodom, ktorý má všetky atribúty majetku, v ktorom sa dá bežne fungovať. Je tam plnohodnotné bývanie.“. Sám je vlastníkom tejto stavby. Momentálne tam okrem neho nebýva nikto iný. Je ženatý a má deti, staršie dieťa chodí do školy. V obci sa zdržiava tak často, „koľko mi to umožňuje čas, momentálne tú chatu stále zhodnocujeme, ale nedá sa povedať, že by som tam bol stále“. Doteraz mal trvalý pobyt v L., kde bývali u rodičov. V obci sa väčšinou zdržiava s rodinou. Pracuje ako živnostník v L. Na otázku právneho zástupcu sťažovateľov svedok uviedol, že momentálne s manželkou a dvoma deťmi býva „v M.“, avšak nie v nehnuteľnosti vlastnenej svokrovcami, ale „v byte“.

Svedkyňa   G.   P.,   ktorá   pracuje   na   obecnom   úrade   a   vedie   agendu   evidencie obyvateľstva, uviedla, že od roku 2008 (odvtedy v obci pracuje) sa v období bezprostredne pred   voľbami   prihlásil   v   obci   najväčší   počet   občanov.   Všetci   sa   prihlásili   osobne, „neupútalo   ma   nič,   okrem   počtu,   prihlasovanie   prebiehalo   štandardne.   Prišli   majitelia nehnuteľností,   dostali   prihlasovacie   lístky,   pre   mňa   to   nebola   žiadna   zmena.“. S prihlasujúcimi   sa   nehovorila   o dôvodoch   prihlasovania   sa.   Pri   prihlasovaní   trvalého pobytu   v   obci   vyžadujú   okrem   iného   predloženie   listu   vlastníctva,   ak   ho   občan   nemá, „riešime to operatívne na portáli katastra, to je malá dedinka, vieme o občanoch, ktorí sú prihlásení v systéme, ktorí platia daň a pod.“. Svedkyňa napríklad nevyžadovala doklad o vlastníctve nehnuteľnosti „od pána I., pretože viem, že platí daň“. Nikdy sa nestal prípad, že by niekto hlásil trvalý pobyt na stavbu so súpisným číslom, ktoré obec neeviduje. Pri prihlasovaní trvalých pobytov svedkyňa od vlastníkov „požadovala súhlas a keď som ich poznala   osobne,   nevyžadovala   som   od   nich   ďalšie   doklady“.   V   takom   prípade   list vlastníctva   nevyžadovala.   Odhlasovacie   lístky   zasielali   do   evidencie   predchádzajúcich trvalých pobytov, do centrálnej evidencie obyvateľstva ich zaslali „trošku neskôr, lebo tu bol frmol“. Po voľbách sa z trvalého pobytu odhlásilo deväť osôb. Pri stavbách, ktoré majú pridelené   súpisné   číslo,   ale   nie   sú   evidované   v   katastri   nehnuteľností,   svedkyňa nevyžadovala   žiadne   doklady   preukazujúce   vlastnícke   právo   k   takým   stavbám.   Počas prihlasovania   sa   na   trvalý   pobyt   v   období   pred   voľbami   spolu   s   prihlasujúcimi   sa prichádzali aj vlastníci, iba „pani J. poslala doklad. Ostatní prišli s majiteľmi a podpísali sa na tú kartičku.“.

7.   Ústavný   súd   listom   z   3.   februára   2011   umožnil   vyjadriť   sa   k   prerokúvanej sťažnosti aj M. K., ktorý bol vo voľbách konaných 27. novembra 2011 v obci   zvolený za poslanca obecného zastupiteľstva. M. K. pritom nebol sťažovateľmi v sťažnosti označený ako odporca. Namiesto vyjadrenia M. K. bolo ústavnému súdu 17. februára 2011 doručené vyjadrenie právneho zástupcu zvolených poslancov, ktorého si medzičasom M. K. zvolil za právneho   zástupcu.   Vyjadrenie   obsahuje   tvrdenia   procesných   nedostatkov   v   konaní ústavného   súdu   spočívajúcich   v   tom,   že   s M.   K.   ústavný   súd   nekonal   rovnocenne   ako s ostatnými účastníkmi konania, čo sa prejavilo tak, že M. K. nebol upovedomený o termíne výsluchov svedkov na obecnom úrade v obci, a tak nemal možnosť vyjadriť sa k týmto výpovediam.   Podľa   právneho   zástupcu   zvolených   poslancov   je   preto   sťažnosť   v   časti týkajúcej   sa   volieb   do obecného   zastupiteľstva „neopodstatnená,   pretože   v   zákonnej desaťdňovej   lehote   po oznámení   výsledku   volieb   nesmerovala   proti   všetkým   pasívne legitimovaným subjektom“.

8. Právny zástupca sťažovateľov ústavnému súdu doručil 21. februára 2011 podanie označené ako „Vyjadrenie sťažovateľov...“, v ktorom boli doplnené ďalšie dôvody vadnosti volieb v obci. V podaní sťažovatelia tvrdia nezákonnosť volieb „aj z dôvodu nezákonného vyhotovenia   voličského   zoznamu   oprávnených   voličov...   a   následnej   neoprávnenej manipulácii so zapečatenými volebnými spismi.

Podľa obdržaného výpisu občanov s trvalým pobytom na území obce Vyšná Boca vyhotoveného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Registrom obyvateľov SR mala od 01.01.1950   do   27.11.2010   (do   dňa   konania   volieb)   Vyšná   Boca   117   oprávnených voličov.... Naproti tomu podľa zápisnice miestnej volebnej komisie bolo v zozname voličov zapísaných 123 oprávnených voličov.

Podľa našich zistení sa v zozname voličov, ktorý bol predložený orgánom činným v trestnom konaní, Obvodné oddelenie PZ v L. nenachádzajú 2 osoby, ktoré mali v deň volieb v obci Vyšná Boca trvalý pobyt a teda mali byť v zozname oprávnených voličov zapísané:

M. K., V., trvalý pobyt od 16.10.1990 A. P., V., trvalý pobyt od 02.09.2002. Naproti tomu sú vo voličskom zozname zapísané osoby, ktoré podľa výpisu občanov s trvalým pobytom na území obce Vyšná Boca do 27.11.2010 z Registra obyvateľov nemali ku dňu volieb trvalý pobyt.

V. R., Ing. S. K., Ing. H. K., Mgr. M. K., J. O., J. Ď., E. C., V. L., A. V. O účelových zásahoch do registra obyvateľov s cieľom navýšiť počet voličov..., ktoré sa diali zrejme tak pred dňom konania volieb, ako aj po dni konania volieb..., svedčí aj tá skutočnosť, že L. Z., má ako dátum začiatku trvalého pobytu v obci nie deň narodenia, ale až deň prihlásenia.“. To je podľa sťažovateľov v rozpore s ustanovením § 3 ods. 6 zákona   o   hlásení   pobytu,   podľa   ktorého   u dieťaťa   narodeného   na   území   Slovenskej republiky je ex lege začiatkom trvalého pobytu deň jeho narodenia.

Sťažovatelia   v   predmetnom   podaní   ďalej   poukázali   na   niektoré   interné   predpisy vydané Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky k priebehu volieb (tieto predpisy, resp. ich   relevantné   časti   sťažovatelia   pripojili   k   svojmu   podaniu).   Na   základe   ich   znenia sťažovatelia   tvrdia,   že   po   voľbách   došlo   k   neoprávnenému   sprístupneniu   volebných materiálov, pretože „právny zástupca odporcov v 2) až 5) rade vo vyjadrení zo dňa 28. 01. 2011 (ústavnému súdu doručené 1. februára 2011, pozn.) uvádza, že osoby p. J. B., Ľ. B. a V. B., neboli a nie sú zapísané v zozname obyvateľov obce Vyšná Boca ani sa nezúčastnili volieb...

Odkiaľ disponovali zvolení poslanci obecného zastupiteľstva informáciami o tom, kto je a kto nie je v zozname obyvateľov obce, a odkiaľ vedeli, kto sa zúčastnil a kto nezúčastnil volieb do orgánov samosprávy obce? O uvedené informácie žiadal sťažovateľ v 2) rade písomne, pričom mu obec odmietla tieto informácie poskytnúť.“.

V ďalšom obsahu podania sťažovatelia v podstate rekapitulujú už ústavnému súdu známe nimi tvrdené dôvody neústavnosti a nezákonnosti volieb (účelovosť prihlasovania na trvalý pobyt), ku ktorým dodali, že z trvalého pobytu sa po voľbách už odhlásilo deväť „novoprihlásených“ obyvateľov   obce   a   že „väčšina   z   týchto   osôb,   ani   po   viac   ako 2 mesiacoch nepožiadala PZ o vydanie nového občianskeho preukazu, čo je ich zákonnou povinnosťou...“.   Sťažovatelia   tiež   spochybňovali   pravdivosť   niektorých   svedeckých výpovedí uskutočnených 10. februára 2011 na obecnom úrade v obci.

V závere podania sťažovatelia navrhujú ústavnému súdu pre prípad úspechu v konaní o ich sťažnosti „zvážiť možnosť priznania náhrady trov konania za právne zastupovanie, ktoré vynaložili... Návrh odôvodňujú predovšetkým tým, že zákonná úprava konania pred Ústavným súdom požaduje zastúpenie advokátom aj napriek tomu, že sťažovateľ 2) má právnické vzdelanie. Trovy právneho zastúpenia advokátom by sťažovateľom neboli vznikli, nakoľko väčšinu podaní ako aj obstarávanie dôkazov zabezpečoval sťažovateľ 2). Ostatné materiálne náklady si uhradia sťažovatelia zo svojich prostriedkov.“.

9. Zvolená starostka a zvolení poslanci prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručili ústavnému súdu 22. februára 2011 vyjadrenie k výsluchom svedkov, ktoré boli vykonané 10. februára 2011.

Podľa   ich   názoru „sťažovatelia   nepreukázali   žiadne   také   porušenia   volebných pravidiel, ktoré by mohli odôvodniť opakovanie volieb do obecného zastupiteľstva a volieb starostu obce Vyšná Boca konaných 27. novembra 2010“. Ďalej sa vo vyjadrení uvádza, že „žiadnemu   občanovi   ani   zvolenému   kandidátovi...   nemôže   byť   na   ujmu,   ak   sa   občan oprávnený voliť zúčastnil volieb za účelom ovplyvnenia ich výsledku. Rovnako platnosť volieb nemôže byť ovplyvnená tým, v akom časovom odstupe pred voľbami získal občan právo voliť, ale rozhodujúce je, že v čase konania volieb bol oprávneným voličom.“.

Zvolená starostka a zvolení poslanci tiež poukázali na vzťah a väzby osôb, ktoré sa krátko pred voľbami prihlásili na trvalý pobyt v obci, k jej územiu. V nadväznosti na to uviedli, že „štát, jeho inštitúcie a orgány ani orgány miestnej samosprávy nie sú oprávnené nútiť členov rodiny a blízke osoby, pokiaľ prejavili vôľu mať trvalý pobyt v jednej obci, aby boli   nahlásení   k   trvalému   pobytu   v   rôznych   miestach,   a   to   len   preto,   že   sa   nahlásili k trvalému pobytu v krátkom časovom odstupe pred voľbami“. S poukazom na znenie § 3 ods.   1   zákona   o   hlásení   pobytu   tvrdia,   že „nemožno   odmietnuť   zaevidovať   k   novému trvalému   pobytu   občana len preto,   že   v doterajšom mieste   pobytu   má vytvorené   lepšie podmienky na bývanie a pod.“, a že zákon „pripúšťa, že adresa trvalého pobytu občana nemusí   byť   identická   s   adresou   jeho   stáleho   bydliska.   V   zmysle   ustanovení   uvedeného zákona je občan len povinný prihlásiť sa na trvalý pobyt, ale zo žiadnych ustanovení zákona mu   nevyplýva   povinnosť   prihlásiť   sa   na   trvalý   pobyt   v   mieste,   kde   sa   fakticky   trvale zdržiava.“.

Podľa zvolenej starostky a zvolených poslancov „v prípade vyslovenia neplatnosti volieb konaných dňa 27.11.2010 v obci Vyšná Boca by nastal stav právnej neistoty ohľadne skutočnosti, ktorí občania obce sú oprávnení hlasovať v opakovaných voľbách, nakoľko nie je najmenší predpoklad, že občania už prihlásení k trvalému pobytu v obci Vyšná Boca sa z neho   odhlásia.   Pri   takejto   situácii   by   potom   bola   spochybnená   platnosť   akýchkoľvek budúcich volieb v Obci Vyšná Boca, pretože údajne neoprávnený volič sa nemôže stať oprávneným uplynutím času ani ho nemožno donútiť proti jeho vôli nahlásiť sa k trvalému pobytu v inom volebnom obvode.

Na základe kombinácie výsledkov dokazovania,   relevantnej judikatúry Ústavného súdu a   pri   súhrnnom   rovnocennom   hodnotení   všetkých ústavných   práv občanov,   máme za to,   že   nie   sú   splnené   podmienky   pre   to,   aby   Ústavný   súd   vyhlásil   predmetné   voľby za neplatné a nariadil ich opakovanie.“.

10.   Ústavný   súd   si   v   rámci   dokazovania   vyžiadal   ďalšie   písomné   dôkazy od príslušných inštitúcií.

Na základe žiadosti ústavného súdu podľa § 62 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) obec zaslala volebnú dokumentáciu, zoznam fyzických osôb, ktoré sa v krátkom časovom období pred konaním volieb prihlásili na trvalý pobyt v obci, zoznam fyzických osôb, ktoré sa v období po voľbách z tohto pobytu odhlásili, ako aj zoznam oprávnených voličov v obci v komunálnych voľbách 27. novembra 2010.

Z predložených zoznamov doručených ústavnému súdu 10. januára 2011 vyplýva, v období   od   2.   novembra   2011   do   26.   novembra   2011   bolo   na   trvalý   pobyt   v   obci prihlásených 48 plnoletých osôb (šiesti do budovy so súpisným číslom 68, štyria do budovy so   súpisným   číslom   36,   štyria   do   budovy   so   súpisným   číslom   52,   štyria   do   budovy so súpisným   číslom   66,   štyria   do   budovy   so   súpisným   číslom   106,   štyria   do   budovy so súpisným   číslom   309,   traja   do   budovy   so   súpisným   číslom   266,   dvaja   do   budovy so súpisným   číslom   177,   dvaja   do   budovy   so   súpisným   číslom   205,   dvaja   do   budovy so súpisným číslom 262, dvaja do budovy so súpisným číslom 311 a po jednom do budov so súpisnými číslami 35, 54, 79, 84, 122, 130, 156, 179, 196, 259 a 296). Všetky uvedené osoby   sa   zúčastnili   volieb   do   orgánov   samosprávy   obce.   Po   voľbách   sa   v   období od 2. decembra   2010   do   22.   decembra   2010   z trvalého   pobytu   odhlásilo   7   obyvateľov, pričom vo všetkých prípadoch ide o osoby prihlásené na trvalý pobyt v obci bezprostredne pred konaním volieb.

Na   základe   žiadosti   o   poskytnutie   súčinnosti   ústavnému   súdu   21.   februára   2011 Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš doručila oznámenie, že sťažovateľ Mgr. D. I. podal 14. januára 2011 „trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda podľa § 351 Tr. zákona v súvislosti s prípravou a priebehom   voľby   starostu   v obci   Vyšná   Boca   konanej   27.11.2010.   Policajt   Obvodného oddelenia   PZ   v L.,   ktorému   mu   bolo   19.1.2011   uvedené   trestné   oznámenie   odovzdané na vybavenie, rozhodnutím sp. zn. ORP 86/LH-LM-2011 podľa § 197 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku označenú trestnú vec odmietol. Rozhodnutie o odmietnutí veci k dnešnému dňu zatiaľ právoplatné nie je, po jeho právoplatnosti Vám ho neodkladne doručím.

Na netrestnom úseku činnosti tunajšej prokuratúry k dnešnému dňu nebol podaný podnet   v   súvislosti   s   prihlasovaním   obyvateľov   obce   Vyšná   Boca   k   trvalému   pobytu   v období pred voľbou starostu obce Vyšná Boca konanej 27.11.2010.“.

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb   do   Národnej   rady   Slovenskej   republiky,   volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

1. Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí   priamo   alebo   slobodnou   voľbou   svojich   zástupcov.   Cudzinci   s   trvalým   pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať   slobodnú   súťaž   politických   síl v demokratickej spoločnosti.

Podľa   doterajšej   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu   je   podstatou   ochrany ústavnosti vo volebných veciach ochrana práv zaručených čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať   pri   tvorbe   zastupiteľských   orgánov   (aktívne   volebné   právo)   a   jednak uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo).   Rovnosť   volebného   práva   znamená   zaručenie   toho,   aby   každý   z   voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie (PL. ÚS 110/07).

Podstatou   zákonnosti   volieb   do   orgánov samosprávy   obcí je uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 82/07). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 82/07).

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

Z   doterajšej   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu   ďalej   vyplýva,   že   jeho právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o   ústavnom   súde   sa   uplatní   len   vtedy,   ak   k   porušeniu   zákona   dôjde   spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 82/07). Inými slovami, nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi.

2.   Základným   sťažnostným   dôvodom,   ktorí   predostreli   sťažovatelia,   je   tvrdenie o účelovosti   prihlásenia   sa   fyzických   osôb   na   trvalý   pobyt   v   období   bezprostredne predchádzajúcom voľbám. Účelovosť mala spočívať v snahe takto prihlásených obyvateľov obce ovplyvniť výsledok volieb do orgánov samosprávy obce bez toho, že by títo obyvatelia mali   snahu   a   úmysel   stať   sa   relatívne   trvalou   súčasťou   osobného   substrátu   obce   ako základnej jednotky územnej samosprávy. Navyše, prihlasovanie obyvateľov na trvalý pobyt v obci v spojení s vykonaním hlasovania v nadchádzajúcich voľbách malo byť v tomto prípade podľa tvrdenia sťažovateľov motivované prísľubom „rôznych výhod, ktoré môžu títo získať, ak budú voliť doterajšiu starostku obce... a odporcov 2) až 6) za poslancov do miestneho   zastupiteľstva“.   Sťažovatelia   v   sťažnosti   ďalej   tvrdili   aj   organizovanie hromadného   prihlasovania   sa   na   trvalý   pobyt   v   obci   a   podľa   ich   názoru   dochádzalo v súvislosti   s   prihlasovaním   sa   na   trvalý   pobyt   a   následnou   účasťou   vo   voľbách   aj k prísľubom „rôznych výhod nie malej hodnoty“.

Sťažovateľmi   formulovaná   zásadná   sťažnostná   námietka   koncentruje   pozornosť ústavného   súdu   aj   na   ďalšie   ustanovenia   ústavy   a   zákonov   majúcich   priamu   súvislosť so vznikom a existenciou volebného práva vo voľbách do orgánov samosprávy obce.

Podľa čl. 64 ústavy základom územnej samosprávy je obec.

Podľa čl. 64a ústavy obec a vyšší územný celok sú samostatné územné samosprávne a správne celky Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt.

Podľa   čl.   67   ústavy   územná   samospráva   sa   uskutočňuje   na   zhromaždeniach obyvateľov obce, miestnym referendom, referendom na území vyššieho územného celku, orgánmi obce alebo orgánmi vyššieho územného celku....

Podľa čl. 69 ods. 1 ústavy orgánmi obce sú

a) obecné zastupiteľstvo,

b) starosta obce.

Podľa   čl.   69   ods.   2   ústavy   obecné   zastupiteľstvo   tvoria   poslanci   obecného zastupiteľstva. Poslancov volia na štvorročné obdobie obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt....

Podľa čl. 69 ods. 3 ústavy starostu obce volia obyvatelia obce, ktorý majú na jej území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie....

Podľa   §   1   ods.   1   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   369/1990   Zb.   o   obecnom zriadení   v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len „zákon   o obecnom   zriadení“)   obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt....

Podľa § 1 ods. 2 zákona o obecnom zriadení základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o obecnom zriadení obyvateľom obce je osoba, ktorá má na území obce trvalý pobyt.

Podľa   §   2   ods.   1   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   346/1990   Zb.   o   voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) právo voliť do orgánov samosprávy obcí majú obyvatelia Slovenskej republiky, ktorí majú v obci trvalý pobyt a najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov veku.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o hlásení pobytu trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o hlásení pobytu trvalý pobyt má občan len v budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a je určená   na   bývanie,   ubytovanie,   alebo   na   individuálnu   rekreáciu,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Za časť budovy sa považuje aj byt.

Podľa § 3 ods. 8 zákona o hlásení pobytu občan je povinný pri hlásení trvalého pobytu predložiť

a) platný občiansky preukaz alebo potvrdenie o občianskom preukaze;...,

b) platný   cestovný   doklad   Slovenskej   republiky   alebo   osvedčenie   o   štátnom občianstve   Slovenskej   republiky,   ak   nemá   občiansky   preukaz   alebo   potvrdenie o občianskom preukaze,

c) doklad o vlastníctve alebo spoluvlastníctve budovy alebo jej časti podľa odseku 2 vydaný podľa osobitného právneho predpisu,

d) písomné potvrdenie o súhlase s prihlásením občana na trvalý pobyt s osvedčeným podpisom vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti s údajmi podľa § 4 ods. 6 písm. b) a nájomcu, ak je budova alebo jej časť v nájme; toto potvrdenie sa nevyžaduje, ak

1. ide o prihlásenie vlastníka alebo spoluvlastníka,

2. ide o prihlásenie nájomcu, ak má nájomnú zmluvu uzavretú s vlastníkom alebo so všetkými spoluvlastníkmi na neurčitú dobu,

3. ide o prihlásenie manžela alebo nezaopatreného dieťaťa vlastníka, spoluvlastníka alebo nájomcu podľa bodov 1 a 2, alebo ak

4. vlastník alebo všetci spoluvlastníci budovy alebo jej časti a nájomca, ak je budova alebo jej časť v nájme, potvrdia svojím podpisom na prihlasovacom lístku na trvalý pobyt súhlas s prihlásením občana na trvalý pobyt pred zamestnancom ohlasovne.

3. Ústavne zakotvená koncepcia plynúca z čl. 64a v spojení s čl. 67 a čl. 69 ods. 2 a 3 ústavy   a následne aj z   ustanovení ďalších   citovaných   zákonov   zahŕňa požiadavku, aby personálne obsadenie orgánov obce bolo výsledkom vôle fyzických osôb, ktoré majú k obci ako jednotke územnej samosprávy právne relevantný vzťah spočívajúci v trvalom pobyte na jej území. Dôvod definovanej koncepcie tkvie v samotnej podstate samosprávy ako práve spravovať svoje vlastné záležitosti samostatne a v prostredí relatívnej nezávislosti od štátu. Len   tie fyzické   osoby,   ktoré   majú trvalý pobyt   na území obce,   sa   môžu   plnohodnotne podieľať na spravovaní samosprávnych záležitostí, pretože predovšetkým na tieto osoby bude mať výkon   samosprávy   ako časti   verejnej   moci dopad spočívajúci   v konkrétnych právnych následkoch.

Tomu   korešponduje   aj   právny   názor   ústavného   súdu   už   skôr   vyslovený   vo   veci sp. zn. PL. ÚS 110/07, podľa ktorého trvalý pobyt v obci ako ústavná a zákonná podmienka výkonu   aktívneho   volebného   práva   (ale   i   pasívneho   volebného   práva)   pre   voľby do obecného   zastupiteľstva   a   voľby   starostu   obce   nie   je   v   právnej   úprave   ustanovená samoúčelne. Sleduje totiž legitímny cieľ, aby orgány samosprávy obce mali právo voliť len obyvatelia   obce,   t.   j.   tí,   ktorí   v   obci   trvale   žijú,   a   teda   tvoria   (relatívne)   trvalú súčasť územného spoločenstva osôb, ktoré si prostredníctvom volieb do orgánov samosprávy obcí volí svojich zástupcov na ten účel, aby im zverilo na obdobie štyroch rokov podstatný rozsah svojho práva na výkon územnej samosprávy.

Prezentovanej koncepcii má potom zodpovedať aj zákonná právna úprava inštitútu trvalého pobytu, konkrétne podmienok, za splnenia ktorých sa fyzická osoba môže prihlásiť na trvalý pobyt v obci. Najdôležitejšou spomedzi uvedených podmienok je úmysel takej osoby trvalo sa zdržiavať na území obce. Splnenie formulovanej podmienky, prirodzene, nemôže   vyžadovať   neustále   a   neprerušené   fyzické   zdržiavanie   sa   na   území   obce.   Jej podstatou je práve úmysel fyzickej osoby tvoriť súčasť osobného základu obce so všetkými právnymi dôsledkami plynúcimi zo skutočnosti, že obec ako jednotka územnej samosprávy realizuje voči svojim obyvateľom samosprávne kompetencie, teda uplatňuje voči nim časť verejnej moci. Vzhľadom na praktickú stránku hlásenia trvalého pobytu v obci zákonodarca nevyžaduje od ohlasovní podrobné materiálne skúmanie uvedeného úmyslu u osôb, ktoré prejavia vôľu mať trvalý pobyt na území obce. Zákon o hlásení pobytu preto ustanovuje jednoznačné formálne predpoklady na prihlásenie sa na trvalý pobyt v obci spočívajúce v povinnosti záujemcov o trvalý pobyt predložiť ohlasovni zákonom predpísané doklady (§ 3   ods.   8   zákona   o   hlásení   pobytu),   ktoré   tak   podľa   vôle   zákonodarcu   preukazujú spomenutý materiálny úmysel prihlasujúceho sa.

Ústavný   súd   v   konaní   o   posudzovanej   sťažnosti   však   má   dostatok   procesného priestoru   na   to,   aby   preskúmal   po   materiálnej   stránke   úmysel   fyzických   osôb,   ktoré prihlásením   sa   na   trvalý   pobyt   v   obci   získali   právo   podieľať   sa   voľbou   orgánov   obce na výkone   obecnej   samosprávy.   Vzhľadom   na   tento   ústavný   význam   inštitútu   trvalého pobytu   je v okolnostiach   posudzovaného prípadu   dokonca   povinnosťou   ústavného súdu úmysel obyvateľov obce prihlásených na trvalý pobyt v relatívne krátkom časovom úseku pred voľbami do orgánov samosprávy obce podrobne preskúmať. Ak sa totiž preukáže, že napriek formálnemu prihláseniu sa na trvalý pobyt v obci „novoprihlásení“ obyvatelia obce nemajú skutočný záujem podieľať sa na výkone obecnej samosprávy, potom je v základoch narušená   už   popísaná   ústavná   koncepcia,   čo   má   za   následok,   že   obyvatelia   obce so skutočným záujmom podieľať sa na samospráve obce budú podliehať výkonu verejnej moci   takými   orgánmi   obce,   ktorých   personálne   obsadenie   neodráža   výlučne   ich   vôľu. V takom prípade voľby do orgánov samosprávy obce neplnia jednu zo základných funkcií, a to, aby zloženie orgánov samosprávy obce vyjadrovalo vôľu obyvateľov obce majúcich úmysel   tvoriť   integrálnu   súčasť   personálneho   substrátu   územnej   samosprávy.   Takým voľbám chýba ich zmysel spočívajúci v ustanovení reprezentácie územného samosprávneho celku,   preto   sú   potom   v   rozpore   s   ústavou   a   ako   neústavné   je   potrebné   ich   vyhlásiť za neplatné.

V nadväznosti na formulovaný právny názor ústavný súd podotýka, že vyslovenie neplatnosti volieb z uvedených dôvodov nie je v žiadnom prípade výrazom spochybnenia oprávnenosti „novoprihlásených“ voličov zúčastniť sa volieb. Je nesporné (tak ako to aj naznačili   zvolená   starostka   i   zvolení   poslanci   v   podaní   doručenom   ústavnému   súdu 22. februára 2011), že každá osoba, ktorá má formálne prihlásený trvalý pobyt v obci, má právo volieb sa zúčastniť. Takúto konštrukciu totiž v súčasnosti vytvárajú všetky zákonné právne predpisy týkajúce sa trvalého pobytu a volieb do orgánov samosprávy obcí. Ústavný súd však nie je oprávnený preskúmavať len zákonnosť, ale aj ústavnosť volieb, a preto vzhľadom na formulované právne názory nemožno spochybňovať jeho oprávnenie preveriť v rámci konania podľa   čl. 129 ods.   2 ústavy relevantné indície nasvedčujúce tomu, že formálne   legálny   postup   určitých   osôb   smerujúci   v   období   pred   voľbami   k   ich   účasti na voľbách   bol   motivovaný   akýmkoľvek   iným   úmyslom,   než   snahou   podieľať   sa na samospráve obce, a   to nielen   v momente volebného aktu, ale aj v relatívne   dlhšom časovom období po voľbách.

4. Z ústavným súdom vyžiadanej volebnej dokumentácie o priebehu a výsledkoch volieb do obecného zastupiteľstva a volieb starostu obce vyplýva, že do zoznamov voličov bolo zapísaných 123 osôb. Počas volieb bolo voličom vydaných 115 obálok, z ktorých 115 bolo odovzdaných. Pre voľby do obecného zastupiteľstva bolo odovzdaných 112 platných hlasovacích lístkov a pre voľby starostu obce 114 platných hlasovacích lístkov.

Vykonaným   dokazovaním   bolo   v   konaní   pred   ústavným   súdom   preukázané,   že v období   menej   ako   jedného   mesiaca   pred   konaním   volieb   sa   na   trvalý   pobyt   v   obci prihlásilo   48   osôb   oprávnených   voliť.   Počet   osôb   oprávnených   v   obci   voliť   sa   zvýšil v uvedenom období zo 75 na 123, teda počet oprávnených voličov po tomto „prírastku“ narástol o 64 %. Z „novoprihlásených“ obyvateľov obce sa potom všetci hlasovania aktívne zúčastnili, čo predstavuje 41,7 % všetkých na voľbách zúčastnených voličov.

V období bezprostredne po voľbách sa pritom z trvalého pobytu v obci z osôb, ktoré sa v obci prihlásili na trvalý pobyt v novembri 2010, odhlásilo 9 osôb.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   istá,   nie   nevýznamná   časť   voličov,   ktorí   sa   prihlásili na trvalý pobyt v obci v čase bezprostredne pred voľbami, v skutočnosti nemala záujem stať sa obyvateľmi s trvalým pobytom v obci, t. j. stať sa súčasťou územného spoločenstva obyvateľov obce, čo naznačuje, že ich prihlásenie na trvalý pobyt bolo účelové. Vzhľadom na túto okolnosť nemožno racionálne predpokladať, že tieto osoby si vo voľbách zvolili „svojich“ zástupcov, ktorí by sa pri výkone verejnej moci v rámci samosprávy obce starali o všestranný rozvoj obce a o ich potreby ako „obyvateľov“ tejto obce.

Vzhľadom   na   počet   osôb   prihlásených   v   období   od   2.   novembra   2010 do 26. novembra 2010 na trvalý pobyt v obci, vzhľadom na ich podiel na počte oprávnených voličov i vzhľadom na preukázanú skutočnosť stopercentnej účasti všetkých týchto osôb vo voľbách   ústavný   súd   považoval   za   nevyhnutné   zamerať   sa   v   procese   dokazovania na zistenie   možného   účelového   prihlasovania   sa   na   trvalý   pobyt   aj   u   ďalších „novoprihlásených“   osôb.   Takéto   dokazovanie   navrhli   sťažovatelia,   a   to   výsluchom označených svedkov. Z nich ústavný súd berúc do úvahy požiadavky procesnej ekonómie vypočul len vybranú vzorku, ktorá však dosahuje relevanciu práve z hľadiska možného vplyvu na celkový výsledok volieb. Výsluch predvolaných svedkov sa podrobne zameral na zistenie čo najširšieho okruhu skutočností, ktorých hodnotením by bolo možné dospieť k záveru, či obyvatelia obce prihlásení na trvalý pobyt bezprostredne pred voľbami tak urobili výlučne v snahe ovplyvniť volebný výsledok alebo či ich úmyslom je aj tvoriť relatívne   trvalú   súčasť   územného   spoločenstva   obce.   Ústavný   súd   výsluch   vybraných svedkov využil aj na hodnotenie motivácie ďalších osôb prihlásených v obci na trvalý pobyt krátko pred voľbami. Dôvodom na takéto rozširujúce hodnotenie bola snaha ústavného súdu skúmať   skutočné   dôvody   prihlásenia   sa   na   trvalý   pobyt.   To   s   ohľadom   na   sťažnostné dôvody,   navrhnuté   a   vykonané   dôkazy   i   dovtedy   zistené   skutočnosti   umožňovalo ústavnému súdu urobiť si úsudok o motivácii prihlásenia sa na trvalý pobyt aj u takých osôb,   ktoré   síce   vypočuté   neboli,   no   ich   vzťahy   s   vypočúvanými   osobami   vytvorili dostatočné   predpoklady   na   to,   aby   predvolaní   svedkovia   o   ich   úmysle   mohli   podať dostatočné a vierohodné informácie.

5. Z výpovedí svedkýň Ľ. N. a K. T. vyplýva, že K. T. je dcérou zvolenej starostky, ktorá podľa listinných dôkazov má trvalý pobyt v obci už od roku 2005. V stavbe označenej súpisným číslom 66 boli okrem nej prihlásení na trvalý pobyt aj jej ďalší najbližší príbuzní, čo   samo   osebe   nijakým   spôsobom   nedokazuje   snahu   ovplyvniť   voľby   do   orgánov samosprávy obce bez snahy relatívne trvalo tvoriť súčasť územného spoločenstva obce. Z výpovede svedkyne Ľ. N. vyplýva, že je priateľkou syna zvolenej starostky, priestorové podmienky v stavbe, v ktorej je na trvalý pobyt prihlásená, sú z hľadiska trvalého rodinného bývania štandardné. Navyše, ako zamestnankyňa pracuje v miestnej „chate B.“. Z toho možno uzavrieť, že reálnym strediskom jej životných záujmov bola v období prihlásenia sa na trvalý pobyt i v období komunálnych volieb obec.

Výpovede   oboch   menovaných   svedkýň   na   prvý   pohľad   nevytvárajú   dostatočný základ pre   záver   o   účelovosti   ich   prihlásenia   na   trvalý   pobyt   v   obci.   Rovnako   možno nahliadať aj na prihlásenie sa na trvalý pobyt u T. T. (syn zvolenej starostky) a J. T. (manžel zvolenej   starostky).   Pri   komplexnom   hodnotení   uvedených   svedeckých   výpovedí   však nemohol   ústavný   súd   opomenúť,   že   zvolená   starostka   ako   najbližšia   príbuzná   osôb prihlásených na trvalý pobyt na súpisnom čísle 66 sa na trvalý pobyt v obci prihlásila už v roku 2005. Pochybnosti tak vyvoláva otázka, čo viedlo jej uvedených dvoch príbuzných a dcéru   K.   T.   k   tomu,   aby   sa   na   trvalý   pobyt   v obci   prihlásili   v   novembri   2006,   teda bezprostredne pred komunálnymi voľbami konanými 2. decembra 2006, v ktorých bola za starostku obce zvolená terajšia zvolená starostka, aby sa následne odhlásili z trvalého pobytu v januári 2007 a aby sa potom opätovne prihlásili sa na trvalý pobyt 18. novembra 2010   (tieto   údaje   vyplývajú   z   podania   sťažovateľov   doručeného   ústavnému   súdu 21. februára 2011).

Za neúčelové považuje ústavný súd na základe vykonaných výsluchov aj prihlásenie svedka J. L. na trvalý pobyt v obci. Podľa jeho výpovede sa zdržiava už tretí rok v obci a v mieste svojho predchádzajúceho trvalého pobytu „bol za ten čas asi trikrát“. Pracuje ako   chatár   na   chate   pod   Č.,   ktorej   spoluvlastníkom   je   jeho   syn,   pričom   tam   obýva správcovský byt. Ústavným súdom zistené okolnosti nasvedčujú, že prihlásenie J. L. je výsledkom   jeho   úmyslu   integrovať   sa   do   substrátu   tvoriaceho   osobný   základ   výkonu samosprávy obce.

Svedeckú   výpoveď   B.   B.   ústavný   súd   hodnotí   ako   neprinášajúcu   relevantné pochybnosti o jej úmysle trvalo sa zdržiavať na území obce. Vo výpovedi síce uviedla, že na trvalý pobyt sa prihlásila v budove, ktorý charakterizovala ako penzión slúžiaci z väčšej časti aj na poskytovanie ubytovacích služieb, študuje v B. a je zamestnaná v hoteli vo Z., jej výpoveď   však   predstavuje   konzistentný   celok   bez   vnútorných   rozporov   a ňou   tvrdené dôvody prihlásenia sa na trvalý pobyt obci (v obci žije už rok, má tam priateľa, s ktorým chce v obci spoločne žiť, študuje cestovný ruch) vytvárajú vo svojom súhrne z pohľadu úmyslu zdržiavať sa na zvolenom území logickú konštrukciu.

Z výpovede svedkyne Y. S. vyplynulo, že sa spolu s dcérou, zaťom a jeho matkou prihlásila na trvalý pobyt v obci v objekte so súpisným číslom 36. Svedkyňa tvrdila, že v obci   trávia „väčšinu   času“,   no   vzápätí   uviedla,   že „víkendy   a   voľné   chvále   sme   tu a ostatné sme v M.“, čo potvrdila výpoveďou, že spravidla sa v obci zdržiava cez víkendy a cez všedné dni sa zdržiava v L. Navyše, svedkyňa v L. vlastní „veľký rodinný dom“ spolu so švagrinou a bezprostredne po komunálnych voľbách (28. novembra 2010) odcestovala do N., odkiaľ sa vrátila „zhruba pred dvoma týždňami“. Posudzovanú výpoveď ústavný súd hodnotí ako výrazne spochybňujúcu úmysel svedkyne i ďalších troch osôb spolu s ňou prihlásených na trvalý pobyt zdržiavať sa trvalo v obci a tvoriť tak relatívne trvalú súčasť územného spoločenstva obce.

Svedok   P.   J.   vypovedal,   že   s   manželkou,   švagrinou   a   jej   priateľom   sa   prihlásil na trvalý pobyt v obci na súpisnom čísle 309. Ide o objekt rekreačnej chaty vo vlastníctve rodičov jeho manželky. Okrem uvedených štyroch osôb tam bývajú aj jeho dve deti a deti jeho švagrinej. Svedok pracuje v L., jedno z jeho detí dochádza do školy do Z. (kde mali predtým trvalý pobyt) a deti švagrinej chodia do školy v L. Tieto zistenia podľa názoru ústavného súdu spochybňujú úmysel prihlásených štyroch osôb trvale sa zdržiavať na území obce. Navyše je potrebné upozorniť na skutočnosť plynúcu z listinných dôkazov (zoznam osôb prihlásených na trvalý pobyt v obci v novembri 2010), že deti, ktoré s uvedenými osobami   obývajú   rekreačnú   chatu   a   ktoré   vzhľadom   na   svoj   vek   zjavne   nemôžu   byť oprávnenými voličmi v komunálnych voľbách, neboli spolu s nimi prihlásené na trvalý pobyt v obci. Okrem toho svedok tvrdil len veľmi všeobecný a málo konkrétny dôvod svojho prihlásenia sa na trvalý pobyt v obci, keď uviedol, že sa v tejto lokalite pohybuje „dlhší čas“ a že to bolo jeho slobodné rozhodnutie.

Svedok P. S. vo svojej výpovedi nepovažoval za potrebné k dôvodu prihlásenia sa na trvalý pobyt v obci čokoľvek dodať. Uviedol len, že je to jeho „nezvratné rozhodnutie, ktoré som konzultoval s manželkou“. Na trvalý pobyt sa prihlásil do objektu, ktorý označil ako „drevodom“ s prideleným   súpisným   číslom   296.   Tvrdil,   že „je   tam   plnohodnotné bývanie“, zároveň však uviedol, že „momentálne tú chatu stále zhodnocujeme“. Rodina svedka (manželka a deti) sa v obci neprihlásila na trvalý pobyt, ale väčšinou sa s ním zdržiava v obci. Na otázku, ako často sa zdržiava v obci, uviedol, že sa „nedá... povedať, že by som tam bol stále“. Následne na otázku právneho zástupcu sťažovateľov však uviedol, že   jeho   školopovinné   dieťa   dochádza   do   školy   z miesta, „kde   momentálne   bývame“, a momentálne bývajú „v M.“, konkrétne „v byte“, ktorý nie je totožný s nehnuteľnosťou vo vlastníctve svokrovcov, v ktorej mali v L. trvalý pobyt pred prihlásením sa na trvalý pobyt   v   obci.   Svedok   pracuje   ako   živnostník   v L.   Uvedené   tvrdenia   tvoriace   obsah svedeckej výpovede vnášajú do nej podľa názoru ústavného súdu pochybnosti o úmysle svedka trvalo sa zdržiavať na území obce.

Výpoveď svedka R. F. hodnotí ústavný súd ako vnútorne rozpornú. Svedok počas nej viackrát menil odpoveď na otázku koľko osôb sa zdržiava v budove, v ktorej sa prihlásil na trvalý pobyt. Svedok tiež potvrdil, že on aj ďalších päť osôb, ktoré sa s ním prihlásili na trvalý pobyt na súpisnom čísle 68, obývajú aj priestory, ktoré inak slúžia na ubytovanie v rámci poskytovania ubytovacích služieb. Pritom v budove nie sú podľa svedka priestory, ktoré by slúžili výlučne vlastníkom budovy, a nie aj na ubytovanie. K tejto časti výpovede sa následne vyjadrila zvolená starostka, ktorá uviedla, že ak je väčší záujem o ubytovanie, „pružne   to   riešime   tak,   že   moji   príbuzní   sa   prechodne   ubytujú   u   mňa   alebo   u iných príbuzných“. Ústavný súd hodnotí svedkom a zvolenou starostkou vypovedané fakty ako značne   spochybňujúce   úmysel   osôb   prihlásených   v   obci   bezprostredne   pred   voľbami na trvalý pobyt na súpisné číslo 68 trvalo sa zdržiavať na území obce s cieľom podieľať sa na výkone samosprávy obce. Prihlásenie sa na trvalý pobyt do budovy, ktorá zjavne slúži na poskytovanie ubytovacích služieb, s tým, že v prípade väčšieho záujmu prihlásené osoby budú   prechodne   ubytované   inde,   podľa   názoru   ústavného   súdu   tak   výrazne   znižuje zaužívaný   životný   štandard   prihlásených   osôb,   že   nemožno   predpokladať   ich   záujem zdržiavať sa za takýchto podmienok na území obce bez inej motivácie alebo iného záujmu. Navyše, ústavný súd dodáva, že všetkých šesť prihlásených osôb je v príbuzenskom pomere so zvolenou starostkou (dve sestry   s rodinami), ktorý však z hľadiska úmyslu zlúčenia rodiny nemožno porovnávať s kvalitou príbuzenského pomeru, ktorá podmienila prihlásenie sa na trvalý pobyt členov jej najbližšej rodiny (súp. č. 66). Aj táto skutočnosť tak výrazne naznačuje, že skutočným úmyslom osôb prihlásených na trvalý pobyt v obci na súpisnom čísle   68   bolo   predovšetkým   získanie   aktívneho   volebného   práva   pre   voľby   konané 27. novembra   2010   bez   úmyslu   tvoriť   do   budúcnosti   súčasť   osobného   prvku   územnej samosprávy v obci.

6. Podľa § 132 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 31a zákona o ústavnom súde dôkazy ústavný súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Ústavný   súd   je   toho   názoru,   že   na   základe   jednotlivého   hodnotenia   vykonaných dôkazov v konaní o posudzovanej sťažnosti nie je možné dospieť k záveru o takom narušení ústavno-právne relevantnej väzby medzi praktickou realizáciou inštitútu trvalého pobytu ako podmienky na vznik aktívneho volebného práva v komunálnych voľbách na jednej strane a ústavnou kvalitou volieb do orgánov samosprávy obce odvodenej v posudzovanom prípade predovšetkým od ústavného princípu územnej samosprávy na strane druhej, ktoré by   založilo   právomoc   ústavného   súdu   vyhlásiť   voľby   do   orgánov   samosprávy   obce za neplatné.

V   konaní   sa   totiž   sťažovateľom   nepodarilo   preukázať   organizovanie   aktivít smerujúcich k prihlasovaniu sa na trvalý pobyt v obci pre účely ovplyvnenia výsledkov volieb do orgánov samosprávy obce ani prísľuby či reálne poskytovanie akýchkoľvek výhod pre osoby, ktoré sa v relatívne krátkom čase pred voľbami na trvalý pobyt v obci prihlásili. Oba uvedené negatívne javy sú   v stabilizovanej   judikatúre   ústavného súdu   považované za veľmi   významné   faktory   ovplyvňujúce   ústavnú   kvalitu   volieb   (napr. PL. ÚS6/06, PL. ÚS 15/07).

7. Z už citovanej zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá sa vzťahuje bezpochyby aj na konanie podľa čl. 129 ods. 2 ústavy, však vyplýva povinnosť ústavného súdu hodnotiť vykonané dôkazy nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach a pritom prihliadať na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Táto požiadavka má za cieľ poskytnúť ústavnému súdu dostatok priestoru na hodnotenie dôkazov, ktoré je spôsobilé umožniť legálnou cestou čo najúplnejšie objasnenie skutkového stavu posudzovanej veci, a tým aj dosiahnutie alebo čo najväčšie priblíženie sa ideálu spravodlivého rozhodnutia. Ústavný súd sa preto neuspokojil výlučne   s   jednotlivým   hodnotením   vykonaných   dôkazov,   ale   pristúpil   k   formulovaniu hodnotiacich záverov aj na základe skúmania vzájomných súvislostí týchto dôkazov.

8.   Tvrdenie   sťažovateľov,   že   v   období   bezprostredne   pred   voľbami   do   orgánov samosprávy   obce   neobvykle   stúpol   v   obci   počet   osôb   prihlásených   na   trvalý   pobyt, považuje   ústavný   súd   za   preukázané,   a   to   na   základe   oznámenia   vedúceho   odboru všeobecnej   vnútornej   správy   Obvodného úradu   Liptovský   Mikuláš z 2.   decembra   2010 predloženého sťažovateľmi, z ktorého vyplýva, že 3. apríla 2009 bolo v zoznamoch voličov s trvalým pobytom v obci Vyšná Boca zapísaných 78 voličov, 13. novembra 2009 bolo zapísaných 79 voličov, 11. júna 2010 predstavoval počet voličov 75, 17. októbra 2010 išlo o 78 voličov a 26. novembra 2010 bolo vo voličských zoznamoch zapísaných 123 voličov. Tvrdenú   skutočnosť   dokazuje   aj   odpoveď   obce   na   žiadosť   jedného   zo   sťažovateľov o poskytnutie   informácie,   ktorá   taktiež   tvorila   prílohu   podanej   sťažnosti.   Podľa   tejto odpovede   k   1.   januáru   2006   bolo   na   trvalý   pobyt   v   obci   prihlásených   109   osôb, k 31. decembru 2006 to bolo 105 osôb, k 1. januáru 2008 išlo o 97 osôb, k 1. januáru 2009 o 93 osôb, k 27. novembru 2009, k 1. januáru 2010 a k 18. septembru 2010 bolo na trvalý pobyt v obci prihlásených 81 osôb, kým k 27. novembru 2010 išlo o 132 osôb.

Popísaná tvrdená a preukázaná skutočnosť je podľa názoru ústavného súdu závažnou indíciou o snahe ovplyvniť prihlasovaním sa na trvalý pobyt v obci bezprostredne pred voľbami ich výsledok. Ústavný súd však táto skutočnosť sama osebe nemôže viesť k záveru o   konaní, ktoré   by bolo v   rozpore   s   účelom   a zmyslom   volieb,   a   tak by sa   dostávalo do priameho   rozporu   s   ústavou.   Prihlásenie   sa   na   trvalý   pobyt   iba   s   cieľom   ovplyvniť výsledky volieb bez inej relevantnej motivácie totiž nemôže spochybniť legalitu, ale ani legitimitu   volieb.   Význam pre   založenie   právomoci   ústavného   súdu   podľa   §   63 ods.   1 zákona o ústavnom súde však táto skutočnosť nadobúda vtedy, ak v konaní podľa čl. 129 ods. 2 ústavy vyjde najavo, že vo formálnom právnom úkone prihlásenia sa na trvalý pobyt v obci s cieľom ovplyvniť volebný výsledok absentovala materiálna stránka reprezentovaná úmyslom trvalo sa zdržiavať v obci tak, ako to vyžaduje § 3 ods. 1 zákona o hlásení pobytu a   ako to   požaduje   aj ustálená judikatúra všeobecných   súdov,   hoci   v odlišných   právno-aplikačných   súvislostiach   (rozsudok   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn. 1 Cdo 114/92   z   22.   decembra   1992   uverejnený   v   Zbierke   súdnych   rozhodnutí pod č. 2/1994).

9. Ústavný súd dospel k záveru o účelovosti prihlásenia sa na trvalý pobyt u deviatich obyvateľov obce, ktorí napriek tomu, že sa na trvalý pobyt v obci prihlásili bezprostredne pred 27. novembrom 2010, po voľbách sa v krátkom čase z trvalého pobytu v obci odhlásili.

10.   Ďalej   je   ústavný   súd   toho   názoru,   že   s   ohľadom   na   obsah   a   vyhodnotenie svedeckých   výpovedí   podaných   v   konaní   o   posudzovanej   sťažnosti   existujú   závažné a dôvodné pochybnosti o úmysle trvale sa zdržiavať na území obce u ďalších pätnástich osôb (šesť osôb prihlásených na súpisnom čísle 68, štyri osoby prihlásené na súpisnom čísle 36, štyri osoby prihlásené na súpisnom čísle 309, jedna osoba prihlásená na súpisnom čísle 296).

Z hľadiska hodnotenia svedeckých výpovedí ústavný súd tiež pripomína, že hoci prihlásenie štyroch osôb na trvalý pobyt na súpisnom čísle 66 nevyhodnotil zásadne ako účelové,   relevantné   pochybnosti   do   skúmania   motívu   prihlásenia   troch   z   týchto   osôb (manžel, syn a dcéra zvolenej starostky) na trvalý pobyt v obci vnáša skutočnosť, že k svojej príbuznej (zvolenej starostke) prihlásenej na trvalý pobyt v obci už v roku 2005 sa tieto osoby prihlásili na trvalý pobyt v obci opakovane pred komunálnymi voľbami v roku 2006 aj v roku 2010, pričom počas celého obdobia medzi týmito voľbami v obci na trvalý pobyt prihlásení neboli.

11. Význam pre rozhodnutie ústavného súdu   majú aj okolnosti hlásenia trvalého pobytu v obci. Postup obce pri hlásení trvalého pobytu nie je podľa názoru ústavného súdu v súlade so zákonom. Podľa už citovaného ustanovenia § 3 ods. 8 písm. d) zákona o hlásení pobytu je totiž občan pri hlásení trvalého pobytu povinný predložiť ohlasovni aj doklad o vlastníctve   alebo   spoluvlastníctve   nehnuteľnosti,   do   ktorej   sa   na   trvalý   pobyt   chce prihlásiť. Zamestnankyňa obce vedúca agendu evidencie obyvateľov vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že pri hlásení trvalých pobytov v období bezprostredne pred voľbami osoby,   ktoré   prišli   trvalý   pobyt   na   obecný   úrad   hlásiť, „dostali   odhlasovacie   a prihlasovacie lístky, ďalej sa postupovalo štandardne. Od vlastníka som požadovala súhlas a   keď   som   ich   poznala   osobne,   nevyžadovala   som   od   nich   ďalšie   doklady.“.   Zároveň potvrdila, že výpisy z listov vlastníctva pri hlásení trvalého pobytu nevyžadovala. Okrem toho je potrebné uviesť, že niektoré stavby (súpisné čísla 79, 205, 309 a 311), v ktorých si „novoprihlásení“ obyvatelia obce prihlásili trvalý pobyt, ani nie sú evidované v katastri nehnuteľností (vyplýva to z tvrdenia sťažovateľov doloženého elektronickými výpismi z katastra nehnuteľností). Z toho plynú závažné pochybnosti o spôsobe, akým obec overovala vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam pri hlásení trvalého pobytu. Tieto pochybnosti obec   nevyvrátila   (s   výnimkou   prípadov   týkajúcich   sa   súpisného   č.   79   a č.   205)   ani v dodatočne   doručenom   vyjadrení   (28.   februára   2011)   k   výzve   ústavného   súdu z 15. februára 2011, aj keď v ňom, v priamom rozpore s uvedeným obsahom výpovede zamestnankyne obce, tvrdí, že obec pri prihlasovaní osôb na trvalý pobyt overuje právne vzťahy k nehnuteľnostiam v súlade so zákonom.

Pri hlásení trvalých pobytov v obci teda nebolo hodnoverne preukazované vlastnícke právo prihlasovanej osoby k budove, do ktorej trvalý pobyt hlási, resp. vlastnícke právo osoby, ktorá dáva prihlasovanej osobe súhlas podľa § 3 ods. 8 písm. d) zákona o hlásení pobytu   k   budove,   do   ktorej   sa   trvalý   pobyt   hlási.   Preukázanie   vlastníckeho   práva k nehnuteľnosti   je   pritom   dôležitou   formálno-právnou   podmienkou   prihlásenia   fyzickej osoby   na   trvalý   pobyt   v   obci.   Túto   podmienku   však   zákon   nezakotvuje   samoúčelne. Ústavný súd v bode 3 tejto časti odôvodnenia už uviedol, že hoci predpoklady prihlásenia sa na   trvalý   pobyt   v   obci   spočívajúce   v   povinnosti   záujemcov   o   trvalý   pobyt   predložiť ohlasovni zákonom predpísané doklady (§ 3 ods. 8 zákona o hlásení pobytu) majú samy osebe   formálny   charakter,   v   súhrne   však   prispievajú   významnou mierou   k   preukázaniu materiálneho   úmyslu   prihlasujúceho   sa   trvalo   sa   zdržiavať   na   území   obce.   Preto   aj skutočnosť,   že   obec   pri   hlásení   trvalého   pobytu   občanov   nevyžaduje   preukázanie vlastníckeho   práva   k   budove,   v   ktorej   sa   trvalý   pobyt   hlási,   prispieva   podľa   názoru ústavného   súdu   k   hodnoteniu   neobvyklého   nárastu   počtu   obyvateľov   obce   krátko   pred voľbami ako účelového.

12. Napokon ústavný súd z pohľadu hodnotenia podkladov slúžiacich rozhodnutiu vo veci považuje za potrebné dodať, že vyjadrenie sťažovateľov doručené ústavnému súdu 21. februára 2011 už nepojal do vyhodnocujúcej a argumentačnej základne pre rozhodnutie (s výnimkou údajov štatistickej povahy o opakovanom prihlasovaní sa príbuzných zvolenej starostky na trvalý pobyt v obci), pretože aj keď v tomto vyjadrení sú uvedené niektoré nové skutočnosti (nezrovnalosti v počte obyvateľov obce podľa zoznamov obce a podľa údajov Registra   obyvateľov   Slovenskej   republiky,   pochybnosti   o   dodržaní   všetkých   interných administratívnych predpisov pri manipulácii s volebnou dokumentáciou zo strany obce), ústavnému súdu postačovali na vytvorenie spoľahlivého skutkového obrazu prerokúvanej veci poznatky získané z dovtedy zaobstaraných a vykonaných dôkazov. Ústavný súd preto ani nezaslal predmetné vyjadrenie sťažovateľov na zaujatie stanoviska právnemu zástupcovi zvolenej starostky a zvolených poslancov.

13.   Ústavný   súd   po   starostlivom   zvážení   všetkých   okolností   daného   prípadu hodnotiac vykonané dôkazy   jednotlivo,   ako   aj v   ich   súhrne dospel   k   záveru, že voľby konané   27.   novembra   2010   v   obci   neprebehli   v   súlade   s   ústavnoprávne   regulovanou koncepciou, ktorá vytvára právne postavenie osobného základu územnej samosprávy, a to najmä   z   dôvodu,   že   skupina   voličov,   ktorá   bola   spôsobilá   vzhľadom   na   jej   početnosť ovplyvniť výsledky volieb do orgánov samosprávy obce (tak starostu, ako aj poslancov obecného   zastupiteľstva),   nemala   reálny   záujem   stať   sa   (relatívne)   trvalou   súčasťou územného spoločenstva osôb, ktoré si prostredníctvom volieb do orgánov samosprávy obcí volí svojich zástupcov na ten účel, aby im zverilo na obdobie štyroch rokov podstatný rozsah svojho práva na výkon územnej samosprávy. Akceptovaním výsledkov volieb, ktoré v obci prebehli 27. novembra 2010, by sa potvrdil stav, keď zloženie orgánov samosprávy obce neodráža vôľu tých voličov, ktorých úmyslom je trvalo sa zdržiavať na území obce, a tým   aj   podliehať   verejno-mocenskému   pôsobeniu   zvolených   orgánov   územnej samosprávy v obci.

V   nadväznosti   na   to   zohľadňujúc   okolnosti   posudzovaného   prípadu   ústavný   súd zdôrazňuje, že v rámci konania o volebných sťažnostiach (agendy volebného súdnictva aj vo   vzťahu   ku   konaniam   ústavnému   súdu   o   týchto   veciach)   sa   neuplatňuje   teória tzv. „absolútnych vád“ volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré by mali za následok automatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania). Vzhľadom na túto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebného procesu   za   relatívne   a   zvažovať,   resp.   zohľadňovať   ich   význam   podľa   ich   vplyvu na výsledok   volieb   do   zastupiteľského   orgánu   alebo   na   výsledok   voľby   konkrétneho kandidáta.   Overovanie   volieb   je   založené   na   predpoklade   objektívnej   súvislosti   medzi volebnou vadou a zložením zastupiteľského zboru alebo minimálne takej možnej príčinnej súvislosti (princíp potenciálnej kauzality) (PL. ÚS 7/2010).

Tvrdenia   sťažovateľov   a   komplexné   výsledky   nimi   navrhnutého   dokazovania umožňujú   ústavnému   súdu   konštatovať   predpoklad   objektívnej   súvislosti   medzi preukázaným vzťahom obyvateľov obce, ktorí sa prihlásili na trvalý pobyt v obci v krátkom čase pred voľbami, k územiu obce a k výkonu jej samosprávy na jednej strane a zložením obecného zastupiteľstva i obsadením funkcie starostu obce na strane druhej.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd vyhlásil voľby konané v obci 27. novembra 2010 za neplatné, a to tak vo vzťahu k voľbe starostu obce, ako aj vo vzťahu k voľbe poslancov obecného zastupiteľstva. V oboch prípadoch rozhodnutie ústavný súd prijal aj napriek tomu, že vzhľadom na tvrdené sťažnostné dôvody a od nich sa odvíjajúce dokazovanie vo veci ústavný súd nemohol exaktne kvantifikovať vplyv „novoprihlásených“ obyvateľov   obce   na   výsledky   volieb.   Napokon,   z   hľadiska   dokazovania   nemožno   ani ustáliť, ktorým kandidátom voliči prihlásení krátko pred voľbami na trvalý pobyt v obci odovzdali svoj hlas (rozdiel medzi zvolenou starostkou a jej protikandidátom bol 36 hlasov a   rozdiel   medzi   posledným   zvoleným   poslancom   a   prvým   nezvoleným   kandidátom na poslanca   predstavoval   3   hlasy).   Neplatnosť   volieb   však   v   posudzovanom   prípade vyvoláva   vo   svojom   súhrne   konanie   osôb   hlásiacich   trvalý   pobyt   v   obci   krátko   pred voľbami   i   nezákonný   a   benevolentný   postup   a   hodnotenie   relevantných   formálnych predpokladov   na   prihlásenie   trvalého   pobytu   zo   strany   obce.   Proces   tvorby   voličskej základne   v   obci   ústavný   súd   považuje   za   účelový   a   špekulatívny,   vykazujúci   dokonca pri hľadaní paralely v odvetví súkromného práva zjavné črty obchádzania zákona, ktoré je postavené   z   pohľadu   posudzovania   platnosti   právnych   úkonov   na   roveň   s   nezákonným konaním (§ 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov). Navyše,   ako   už   ústavný   súd   zdôraznil,   toto   konanie   i   postup   je   v   rozpore   s   ústavnou koncepciou   územnej   samosprávy   a   tvorby   jej   orgánov,   a   tak   aj   bez   potreby   presnej kvantifikácie relevantných skutkových   zistení na výsledky   volieb   zakladá záver o   takej vadnosti volieb, ktorá nie je ústavne akceptovateľná.

14.   Ústavný   súd   v   rámci   odôvodnenia   výroku   nálezu   považoval   za   potrebné vysporiadať sa aj s námietkou zvolených poslancov prezentovanou vo vyjadrení k sťažnosti, ktorá   nemala   priamy   vzťah   k   veci   a   spočívala   v   tvrdení   o   neopodstatnenosti   sťažnosti z dôvodu,   že   sťažovatelia   neoznačili   na   strane   odporcov   všetkých   poslancov   obecného zastupiteľstva,   ktorí   boli   vo   voľbách   do   orgánov   samosprávy   obce   zvolení   (chýbalo označenie poslanca M. K.).

Podľa § 61 zákona o ústavnom súde okrem navrhovateľa sú účastníkmi konania aj politické strany a politické hnutia, ktoré vo voľbách získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej   republiky, v Európskom   parlamente alebo v orgánoch   miestnej   samosprávy. V konaní o sťažnosti kandidáta (§ 59 ods. 1) sú účastníkmi len sťažovateľ a kandidát, proti ktorému sťažnosť smeruje.

Konanie podľa čl. 129 ods. 2 ústavy je konaním, ktoré z procesno-právneho hľadiska nemožno   stotožňovať   s   civilným   sporovým   konaním.   Konanie   ústavného   súdu vo volebných veciach nemá charakter rozhodovania o spore, ale ide o prieskumné konanie, ktorého účelom je preveriť ústavnosť a zákonnosť volieb. Preto ani postavenie účastníkov tohto konania nemožno celkom stotožňovať s postavením účastníkov sporového konania. V prípadoch sťažnostného petitu znejúceho na vyslovenie neplatnosti volieb ústavný súd stabilne nepovažuje za procesnú prekážku, ak sťažovateľ neoznačí ako odporcov všetkých zvolených poslancov obecného zastupiteľstva, a to aj napriek tomu, že prípadné vyslovenie neplatnosti volieb bude mať priamy dopad na právne postavenie zvolených poslancov.

Neplatnosť volieb [§ 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde] môže totiž byť založená aj na takých skutkových okolnostiach, ktoré nemajú relevantný význam vo vzťahu ku konkrétnej osobe. Ak podstata sťažnostných námietok nenapáda konkrétne osoby, potom zmysel   účasti   v   konaní   (realizácia   všetkých   procesných   práv   pre   účely   ozrejmenia skutkového stavu veci a prezentácie príslušnej právnej argumentácie) je minimalizovaný. Preto   napriek   tomu,   že   sťažovatelia   neoznačili   M.   K.   ako   osobu,   proti   ktorej   sťažnosť smeruje, ústavný súd oslovil M. K., aby sa vyjadril k sťažnosti a k jej prijatiu na ďalšie konanie, tým však rozsah jeho procesného postavenia v konaní považoval za vyčerpaný.

15. Sťažovatelia v podaní doručenom   ústavnému súdu   21.   februára 2011 navrhli pre prípad úspechu v konaní „zvážiť možnosť priznania náhrady trov konania za právne zastupovanie, ktoré vynaložili podľa priloženého vyúčtovania“.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Zo   znenia   citovaných   ustanovení   vyplýva,   že   ústavný   súd   rozhoduje   o   uložení povinnosti   niektorému   z   účastníkov   konania,   aby   úplne   alebo   sčasti   uhradil   inému účastníkovi konania jeho trovy, v prípadoch, keď to možno vzhľadom na výsledok konania a okolnosti posudzovaného prípadu považovať za odôvodnené.

Sťažovatelia však vo svojom návrhu (ak ho vôbec za relevantný procesný návrh možno   považovať   vzhľadom   na   formuláciu „navrhujeme   zvážiť   možnosť   priznania náhrady“)   nekonkretizovali,   ktorému   účastníkovi   konania   by   ústavný   súd   mal   uložiť povinnosť úplnej alebo čiastočnej náhrady trov konania, a takýto návrh v dôsledku toho ani nezdôvodnili.   Z   uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   nerozhodol   o   priznaní   náhrady   trov právneho zastúpenia sťažovateľov aj napriek tomu, že boli v konaní úspešní.

K tomuto rozhodnutiu sa podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde pripája odlišné stanovisko sudcu Milana Ľalíka a k odôvodneniu rozhodnutia sa pripája odlišné stanovisko sudcu Ladislava Orosza.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. marca 2011