znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

PL. ÚS 6/06-88

Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu pléna Jána Mazáka a zo sudcov Jána Auxta, Juraja Babjaka, Eduarda Báránya, Alexandra Bröstla, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa a Štefana Ogurčáka na neverejnom zasadnutí 22. augusta 2006 o sťažnosti RNDr. M. F., B., Ing. J. K., B., Mgr. L. S., B., a Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie – Demokratickej strany, B., zastúpených advokátom JUDr. E. V., B., SMER(u) – sociálnej demokracie, B., a Hnutia za demokraciu, B., zastúpených advokátom JUDr. Ľ. F., B., ktorou namietajú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti B. konaných 13. mája 2006, za účasti P. M., B., zastúpeného advokátom JUDr. A. D., B., takto

r o z h o d o l :

Voľby   starostu   mestskej   časti   B.   konané   13.   mája   2006 v y h l a s u j e   z a n e p l a t n é.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 23. až 25. mája 2006 doručené sťažnosti RNDr.   M. F., B., Ing. J. K., B., Mgr.   L. S., B., a Slovenskej demokratickej   a kresťanskej   únie   –   Demokratickej   strany,   B.,   zastúpených   advokátom JUDr.   E.   V.,   B.,   SMER(u)   –   sociálnej   demokracie,   B.,   a Hnutia   za   demokraciu,   B., zastúpených advokátom JUDr. Ľ. F., B. (ďalej len „sťažovatelia“ a „právni zástupcovia“), ktorými namietajú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu mestskej časti B. konaných 13. mája 2006 (ďalej len „voľby“).

Ústavný súd 6. júna 2006 uvedené sťažnosti prijal na ďalšie konanie uzneseniami č. k. PL. ÚS 6/06-26, PL. ÚS 7/06-25, PL. ÚS 8/06-26 a PL. ÚS 9/06-26 a uznesením č. k. PL. ÚS 6/06-36 ich spojil na ďalšie konanie.

Ústavný súd súčasne na základe návrhu sťažovateľov nariadil predbežné opatrenie, ktorým   uložil   Miestnej   volebnej   komisii   mestskej   časti   B.   vytvorenej   podľa   zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“) zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení za starostu mestskej časti B., P. M. do rozhodnutia vo veci samej.

Sťažovatelia od ústavného súdu žiadajú, aby podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   vyhlásil   voľby   za   neplatné.   Tvrdia,   že „... došlo v čase volebného moratória (teda v čase 48 hodín a menej pred voľbami ako aj v deň samotných volieb) k závažnému porušeniu zákazu vedenia kampane a to v prospech odporcu v dôsledku čoho bol sťažovateľ voči odporcovi znevýhodnený a to v takom rozsahu a takou intenzitou, že došlo k porušeniu čl. 30 ods. 4 Ústavy SR...“. Návrh na vyhlásenie volieb za neplatné odôvodňujú hlavne nasledovnými skutkovými tvrdeniami:

Došlo   k porušeniu   §   30   ods.   2   volebného   zákona   rozdávaním   rôznych   darčekov (hodiniek,   kozmetiky,   žehličiek   a   pod.)   v   deň   volieb   v blízkosti   volebných   miestností „ZŠ B., ZŠI V. a ZŠ S.“, a to za podmienky voľby kandidáta P. M. Uvedené preukazujú čestnými prehláseniami piatich osôb a kópiou prílohy č. 1 zápisnice.

Ustanovenie § 30 ods. 2 volebného zákona bolo podľa sťažovateľov porušené aj tým, že v deň volieb krúžilo nad mestskou časťou B. lietadlo s transparentom „B. volí M.“, čo preukazuje zábermi televízie TA 3, čestnými prehláseniami 11 osôb a kópiou prílohy č. 1 zápisnice.   Sťažovatelia   tvrdia,   že   bývalý   starosta   mestskej   časti   B.   Ing.   V.   B.   nevedel o tomto použití jeho mena, čo preukazujú jeho čestným prehlásením. Týmto konaním podľa sťažovateľov došlo k vedomému zavádzaniu voličov.

Dňa 13. mája 2006, teda   v deň   volieb, sa konalo v P. zhromaždenie na podporu kandidáta P. M., počas ktorého aktivisti nalievali okoloidúcim víno a vodku a vyzývali ich na podporu kandidáta P. M., čo preukazujú čestnými prehláseniami dvoch osôb a prílohou č. l zápisnice.

V deň volieb premával po P. volebný autobus kandidáta P. M. č. 8, hoci linka č. 8 v P. nejazdí. Tento autobus prevážal hudobníkov, ktorí hrali na volebných zhromaždeniach odporcu,   čo   dokumentujú   čestným   prehlásením   jednej   osoby   a odvolaním   sa   na fotodokumentáciu.

Podľa sťažovateľov svedčia o porušení volebného moratória aj sťažnosti občanov adresované Ústrednej volebnej komisii.

Sťažovatelia tvrdia, že večer 12. mája 2006, čiže pred dňom volieb, boli na verejných priestranstvách inštalované reklamné materiály kandidáta P. M., čo preukazujú čestným prehlásením jednej osoby a podnetom jednej osoby adresovaným okrskovej komisii č. 21.

Ďalej   uvádzajú,   že   bližšie   neurčené   brigádničky   pôsobiace   vo   volebnej   kampani účastníka konania oznámili pánu M. H., že majú zmluvu s kandidátom P. M. do večera 13. mája 2006. Preukazujú to čestné prehlásenia pána M. H. a ďalšej osoby.

Podľa sťažovateľov bol kandidát P. M. upozornený zástupkyňou starostu mestskej časti   B.   listom   z 27.   apríla   2006   na   protiprávnosť   prezentácie   veľkoplošnými   plagátmi s erbom mestskej časti (preukázané kópiou listu).

Porušovaním právnych predpisov upravujúcich prípravu a priebeh volieb sa podľa sťažovateľov zaoberá Obvodné oddelenie Policajného zboru B.

Ku sťažnosti sú okrem listinných dôkazov pripojené obrazové záznamy televíznych vysielaní o voľbách, fotografie na CD a štatistika volieb do samosprávnych orgánov VÚC konaných v r. 2005.

Na základe uvedeného dospeli sťažovatelia k záveru: „Z faktov uvedených vyššie vyplýva,   že   v čase   zákazu   volebnej   kampane   dochádzalo   k rozsiahlej   volebnej   kampani v prospech odporcu, a to aj preukázateľne osobami v zmluvnom vzťahu s odporcom, ktorá bola protiprávna a nepochybne aj ovplyvnila výsledok volieb starostu mestskej časti B.“

Sťažovatelia rozsiahlo právne argumentujú aj za použitia judikatúry ústavného súdu, že   nimi   opísaným   skutkovým   stavom   došlo   k porušeniu   ich   práv   podľa   čl.   30   ods.   4 v spojení s čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) a k porušeniu § 30 ods. 2 volebného zákona.

Na základe výzvy ústavného súdu sa podaním doručeným ústavnému súdu 20. júna 2006   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   ku   sťažnosti   vyjadril   účastník   konania P. M. Vo svojom vyjadrení uviedol nasledovné:

1. Podľa jeho tvrdenia boli niektoré z osôb, ktorých vyhlásenie pripojili sťažovatelia ako listinné dôkazy ku sťažnosti, určitým spôsobom prepojené na politické strany, „... ktoré podali volebné sťažnosti, resp. podporovali vo voľbách sťažovateľov.“ Výslovne uviedol PhDr. F. G., M. G., RNDr. E. L., Ing. Ľ. T., S. F. a M. Č. s rodinou. Sťažovateľ navrhol vypočuť osoby podpísané pod čestnými vyhláseniami ako svedkov.

2.   Účastník   konania   tvrdí,   že   žiadna   okrsková   volebná   komisia   nekonštatovala porušenie zákona, že jeho obviňovanie začalo až po sčítaní hlasov a že počet   čestných prehlásení o porušeniach volebného zákona je menší ako rozdiel hlasov, ktoré získal on a nasledujúci kandidát.

3.   Zvlášť zdôrazňuje,   že „...   nie je žiadnym   spôsobom   preukázané, že   by P.   M. organizoval volebnú kampaň počas dňa volieb, ani iná príčinná súvislosť medzi konaním P. M. a údajným porušením volebného moratória“ a...„Ak niekto podnikol nejaké kroky smerujúce   k podpore   jeho   kandidatúry   počas   dňa   volieb,   urobil   tak   bez   jeho   vedomia a P. M. sa môže len domnievať, že tak urobil s cieľom jeho podpory, resp. podpory účasti vo voľbách, ktorá bola samotná nízka.“

4. Účastník konania vyslovuje pochybnosti, či lietadlo s transparentom „B. volí M.“ mu u voličov viac prospelo alebo poškodilo.

5.   Dochádza   k záveru,   že   počas volieb   „...   nedošlo k hrubému, závažnému alebo opakovanému porušeniu zákonov upravujúcich priebeh volieb, a preto tu nie sú dôvody na vyhlásenie   volieb   za   neplatné.“   Neporušenie   zákona   konštatovala   aj   Ústredná   volebná komisia a naviac už netrvá spoločenská požiadavka striktného volebného moratória, o čom svedčí jeho zrušenie pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky.

6.   Účastník   tvrdí,   že   12.   júna   2006   zložil   na   zasadnutí   miestneho   zastupiteľstva predpísaný   sľub,   že   mu   vznikla   funkcia   starostu.   V momente   zloženia   sľubu   nebolo predbežné   opatrenie   ústavného   súdu   ukladajúce   miestnej   volebnej   komisii   zdržať   sa osvedčenia o zvolení P. M. ešte doručené ani jemu, ani tejto komisii.

7. Účastník konania zaujal rozsiahle stanovisko ku predbežnému opatreniu ústavného súdu č. k. PL. ÚS 6/06-42 zo 6. júna 2006. Okrem iného tvrdí: „K dnešnému dátumu je náš klient starostom, nakoľko získal najväčší počet hlasov a zložil sľub.“

Táto časť sťažnosti však obsahuje tvrdenia významné pre konanie vo veci samej. Ide hlavne o formuláciu: „Ako osoba nebol fyzicky účastníkom žiadneho porušenia volebného moratória.   Osoby,   ktoré   ho   porušovali   mohli   tak   činiť   v jeho   záujme,   ako   aj   v záujme protikandidátov.“

8. Účastník konania opätovne vyslovuje „pochybnosti o nepredpojatosti tých sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorí boli v minulosti členmi politických strán a boli týmito   politickými   stranami   na   funkciu   sudcov   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky nominovaní,   a to   aj   vzhľadom   na   skutočnosť,   že   dve   volebné   sťažnosti   boli   podané politickými stranami SMER – sociálna demokracia (právny nástupca Strany demokratickej ľavice, ktorej členom bol v minulosti aj sudca JUDr. Eduard Bárány),...“.

9.   Na   záver   svojho   podania   účastník   konania   navrhuje,   aby   ústavný   súd   zrušil predbežné opatrenie a volebnú sťažnosť sp. zn. PL. ÚS 6/06 v celom rozsahu zamietol.

Ústavnému súdu bolo 18. augusta 2006 doručené „Doplnenie vyjadrenia k volebným sťažnostiam“, ktorým právny zástupca účastníka konania doplnil jeho vyjadrenie doručené ústavnému   súdu   20.   júna   2006.   Čiastočne   nad   rámec   pôvodného   vyjadrenia   sa   v ňom uvádza hlavne nasledovné:

1. Čestné prehlásenia majú rovnaké dátumy, sú napísané písmom rovnakého štýlu, podpisy na nich overil ten istý notár, čo nasvedčuje, že ich organizovali neúspešní kandidáti. Priezviská   osôb,   ktoré   podali   čestné   vyhlásenia,   sa   zhodujú   s priezviskami   členov volebných komisii, čo naznačuje rodinnú prepojenosť. Opakuje návrh na vypočutie osôb, ktoré podpísali čestné vyhlásenia.

2. Nebolo preukázané, že niektorí voliči odovzdali svoj hlas účastníkovi konania pod vplyvom „darčeka“. Pripája čestné vyhlásenia 35 osôb, že svoj hlas odovzdali v prospech účastníka   konania „...   dobrovoľne   a slobodne,   na   základe   svojho   ničím   a nikým neovplyvneného rozhodnutia a bez akýchkoľvek vonkajších vplyvov...“.

3. V danom   prípade   nešlo   o hrubé   porušenie   zákonov   upravujúcich   prípravu a priebeh   volieb.   Žiadne   dôkazy   nenasvedčujú,   že   účastník   konania   počas   volebného moratória   sám   vyvíjal,   organizoval   alebo   objednal   vykonávanie   činnosti   zakázanej zákonom. Ak by sa pripustilo, že stačí vyvíjanie takejto činnosti osobami bez vzťahu ku kandidátovi alebo politickej strane, tak by to bolo ľahko zneužiteľné. Naviac žiadna takáto činnosť nebola na prospech účastníka konania.

Účastník konania tvrdí, že aj počas tzv. „volebného moratória“ je dovolené mimo budov, kde sídlia okrskové volebné komisie a ich bezprostredného okolia konať mítingy, rozdávať letáky a vylepovať plagáty.

4. Vyhlásenie volieb za neplatné by spochybnilo schopnosť voličov samostatne sa rozhodovať.   Obdobné   činnosti   (rozdávanie   darčekov)   sa   vyskytli   aj   tesne   pred parlamentnými   voľbami   a Ústredná   volebná   komisia   v nich   nevidela   porušenie   zákona. Naviac tzv. volebné moratórium už bolo pre parlamentné voľby zrušené, čo naznačuje, že „...   spoločenská   požiadavka   na   striktnom   dodržiavaní   volebného   moratória   tesne   pred voľbami netrvá...“ a požiadavku volebného moratória treba interpretovať reštriktívne.

5.   Namietané   porušenia   práva   nedosahujú   takú   intenzitu,   aby   umožnili   vyhlásiť voľby za neplatné.

6. Nesúhlasí s rozhodnutím ústavného súdu, že sudca spravodajca nie je v tejto veci vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie.

7.   Tvrdí,   že účastník konania sa   stal   víťazom   volieb, a kritizuje postup   volebnej komisie,   ktorá   mu   nevydala   osvedčenie   o zvolení   za   starostu,   aj   predbežné   opatrenie ústavného súdu v tejto veci.

8.   Prihovára   sa   za   širšie   chápanie   volieb   a navrhuje,   aby „...   Ústavný   súd   SR zohľadnil   širší   právny   rámec   volieb   s ohľadom   na   právo   kandidáta   prezentovať   svoj volebný program a právo verejnosti a občanov na informácie“.

9. Na záver navrhuje, aby ústavný súd nevyhovel volebnej sťažnosti a aby zároveň rozhodol „... o náhrade ujmy spôsobnej P. M. vydaním predbežného opatrenia, ktorým bolo uložené Miestnej volebnej komisii nevydať osvedčenie o zvolení...“.

V „Doplnení   vyjadrenia   k volebným   sťažnostiam“ účastník   konania   rozsiahlo argumentuje využívajúc vybrané formulácie z rozhodnutí ústavného súdu, Ústavného súdu Českej   republiky,   Najvyššieho   súdu   Českej   republiky   a prvorepublikového   Najvyššieho správneho súdu.

Ústavný súd si podľa § 62 zákona o ústavnom súde vyžiadal volebnú dokumentáciu okrem   volebných   lístkov,   ktoré   nepotreboval   ku   zisteniu   skutkového   stavu,   lebo sťažovatelia   nenamietali   správnosť   posudzovania   platnosti   a sčítania   hlasov,   ale nezákonnosť   a neústavnosť   volebnej   kampane,   zvlášť   nedodržanie   tzv.   volebného moratória.

Ústavný   súd   si   v rámci   dokazovania   ďalej   vyžiadal   z Okresného   riaditeľstva Policajného zboru v B., Obvodného oddelenia Policajného zboru B. spis sp. zn. č. p.: ORP-P-594/PS-2006-We (ďalej aj „policajný spis“), ktorý sa uvádza v sťažnosti, a z Aeroklubu T. (ďalej aj „aeroklub“) fotokópie objednávky a faktúry za let, ktorý sa uskutočnil 13. mája 2006 nad mestskou časťou B. lietadlom Z - 37 – Čmeliak, OM-UJG, z letiska R. v čase od 13.08 h do 14.55 h a výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I týkajúci sa spoločnosti I., s. r. o.

Aeroklub zaslal ústavnému súdu   objednávku, predfaktúru č. ZF002/2006, faktúru č. 2006028 na zálohu na letecké práce, konečnú, vyúčtovaciu faktúru č. 2006031, zápisnicu z pracovnej porady z 15. mája 2006, fotokópiu denníka lietadla, trasu preletov, letový plán, ktoré získal od A., spol. s r. o., B.. Táto spoločnosť podľa tvrdenia aeroklubu má povolenie na vykonávanie leteckých prác a uvedený let vykonala samostatne bez vedomia aeroklubu. Doklady od aeroklubu boli ústavnému súdu doručené 28. júla 2006.

Policajný spis sa týka priestupku na úseku podnikania podľa § 24 ods. 1 písm. d) zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   372/1990   Zb.   o priestupkoch   v znení   neskorších predpisov,   ku   ktorému   malo   dôjsť   13.   mája   2006   počas   komunálnych   volieb   starostu mestskej časti B., kde pred rôznymi základnými školami v mestskej časti P. mali osoby ponúkať, resp. predávať občanom rôzny spotrebný tovar za to, že svoj hlas dajú kandidátovi na funkciu starostu P. p. P. M.

Vec bola skončená odložením, lebo bolo preukázané, že veci neboli predávané, ale dávané zadarmo, čiže skutok (priestupok) sa nestal.

II.

Základom pre posúdenie ústavnosti a zákonnosti volieb boli nasledovné ustanovenia právnych predpisov:

Ústava Slovenskej republikyČl. 30 ods. 4: Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Čl. 31: Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Volebný zákon § 30 ods.   1: Volebná kampaň (ďalej len „kampaň“) je činnosť politickej   strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy   prostredníctvom   rozhlasového   a televízneho   vysielania   podľa   odseku   4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií.

Ods. 2: Kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.

Ods.   11:   V čase   48   hodín   pred   začatím   volieb   a počas   volieb   je   zakázané v rozhlasovom   a televíznom   vysielaní,   v hromadných   informačných   prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí vysielať alebo   zverejňovať   informácie   o politických   stranách   a nezávislých   kandidátoch   v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom.

III.

Ústavný   súd   vychádzal   pri   zisťovaní   skutkového   stavu   zo   sťažnosti   a jej   príloh, z vyjadrenia   účastníka   konania,   z   volebnej   dokumentácie   a záznamov   televíznej   stanice TA 3 priložených ku sťažnosti, ktoré boli touto stanicou odvysielané, z policajného spisu, dokumentov poskytnutých aeroklubom a z výpisu z obchodného registra spoločnosti.

Ústavný   súd   neprihliadol   na   čestné   prehlásenia   tých   osôb,   ktorých nezainteresovanosť   na   výsledku   konania   spochybnil   účastník   konania   a menovite   ich uviedol. Využil však výpovede (podania vysvetlenia) pánov M. G. a Ing. L. T. obsiahnuté v policajnom spise, lebo boli urobené pred orgánom verejnej moci a po náležitom poučení, a to   napriek   tomu,   že   účastník   konania   menovite   spochybnil   ich   dôveryhodnosť   ich údajnými vzťahmi s jeho protikandidátmi alebo s politickými stranami. Tvrdenia účastníka konania o „jednotnom“ dátume, type písma, overujúcom notárovi a jeho úvaha, že čestné prehlásenia boli organizované neúspešnými kandidátmi, ani v prípade svojej pravdivosti nespochybňujú   pravdivosť   čestných   prehlásení   tak,   ako   pravdivosť   výpovede   svedka nespochybňuje,   že   ho   navrhol   účastník   konania.   Ústavný   súd   nepokladal   za   potrebné vypočuť ďalšie osoby, ktorých čestné prehlásenia využil, lebo neboli menovite spochybnené sťažovateľmi ani účastníkom konania a pre dosiahnutie účelu konania postačoval samotný obsah ich čestných prehlásení.

Predmetom   dokazovania   v konaní   o volebnej   sťažnosti   je,   či   došlo   k porušeniu ústavy a zákona, rozsah a závažnosť prípadných porušení a reálna možnosť vplyvu porušení ústavy a zákona na volebný výsledok, zvlášť na to, kto bol zvolený za starostu mestskej časti B., ako i to, či tieto prípadné porušenia práva neboli zinscenované protikandidátmi za účelom vyhlásiť voľby za neplatné, ak v nich uspeje účastník konania.

Ústavný súd má za dokázané nasledovné skutočnosti:

- Počas volieb letelo nad mestskou časťou B. lietadlo ťahajúce transparent s nápisom „B. volí M.“, a to bez vedomia bývalého starostu mestskej časti B. Ing. V. B. Vyplýva to zo záznamov   televízie   TA   3,   sťažnosti   E.   H.,   B.,   adresovanej   Miestnej   volebnej   komisii, sťažnosti Ing. M. P., B., adresovanej Okrskovej volebnej komisii č. 24, čestného prehlásenia M. H., B., a čestného prehlásenia Ing. V. B., B.

Túto   skutočnosť   nepriamo   potvrdil   aj   účastník   konania,   keď   vo   vyhlásení   pre televíziu TA 3 a v podaní doručenom ústavnému súdu 20. júna 2006 spochybnil, či mal z uvedeného transparentu prospech: „Zároveň je však nutné poukázať aj na skutočnosť, že... najmä pokiaľ ide o účinky lietadlo s transparentom „B. volí M.“, tieto boli aj opačné ako uvádzajú sťažovatelia.“

Objednávateľom letu bola spoločnosť I., s. r. o., B., ktorej bol let aj fakturovaný. Väčšinovým spoluvlastníkom a jedným z dvoch konateľov spoločnosti bol v tej dobe, aj v súčasnosti je, účastník konania. Objednávku zaslal e-mailom v mene spoločnosti p. M. K.

Skutočnosti týkajúce sa letu sú preukázané listinnými dôkazmi, a to objednávkou, predfaktúrou   č.   ZF002/2006,   faktúrou   č.   2006028   a výpisom   z Obchodného   registra Okresného súdu Bratislava I.

- Počas volieb sa pred budovou Základnej školy na V., Základnej školy B., Základnej školy S., kde sa nachádzali volebné miestnosti, v súvislosti s voľbami rozdávali voličom žehličky, hodinky, hriankovače a ďalšie elektrotechnické výrobky. Voliči boli oslovovaní osobami, aby sa zúčastnili volieb a aj volili určitého kandidáta.

Vyplýva to z Prílohy zápisnice Miestnej volebnej komisie o výsledku volieb č. 1, čestného prehlásenia p. T. B., B., čestného prehlásenia PhDr. J. O., B., a vysielania televízie TA   3.   Naviac,   účastník   konania   vo   vysielaní   televízie   TA   3   uviedol,   že   podľa   jeho informácií sa takéto veci rozdávali na podporu niektorých kandidátov. Taktiež to vyplýva aj zo záznamu o podaní vysvetlenia p. Ing. L T.

V policajnom spise sa nachádzajú záznamy o podaní vysvetlenia štyroch osôb, ktoré počas volieb rozdávali rôzne predmety, hlavne elektrospotrebiče pred viacerými volebnými miestnosťami   v P.   Vo   svojich   výpovediach   zhodne   potvrdili:   1.   rozdávanie   vecí;   2. že, uvedené veci nepredávali, ale rozdávali; 3. že, rozdávali veci s cieľom zvýšiť volebnú účasť, ale bez výzvy voliť konkrétneho kandidáta. Ústavný súd uprednostnil pred tvrdením týchto osôb,   že   nevyzývali   ku   podpore   konkrétneho   kandidáta   čestné   prehlásenia   a záznamy o podaní vysvetlenia p. M. G. a Ing. L. T., a to z nasledovných dôvodov: Ak by uvedená štvorica osôb priznala, že počas volieb rozdávala relatívne hodnotné predmety a zároveň vyzývala   k podpore   určitého   kandidáta,   tak   by   bola   znášala   právne   dôsledky   porušenia volebného zákona (§ 30 ods. 1 a 11), čoho si bola zjavne vedomá. Jej vysvetlenia sa ináč v zásade   zhodujú   s ostatnými   dôkazmi,   zvlášť   s podanými   vysvetleniami   a čestnými prehláseniami ďalších uvedených osôb, ktoré sa tvrdením, že veci boli rozdávané s výzvou voliť určitého kandidáta, nevystavovali žiadnym právnym negatívnym dôsledkom.

- Počas volieb hrala ľudová hudba, ponúkali sa alkoholické nápoje (víno, vodka), iné občerstvenie a okoloidúci boli vyzývaní k podpore účastníka konania vo voľbách.

Vyplýva to z Prílohy zápisnice Miestnej volebnej komisie o výsledku volieb č. 1, sťažnosti E. H., B., adresovanej Miestnej volebnej komisii, čestného prehlásenia S. F., B., a zo záznamu o podaní vysvetlenia p. M. G. (s. 2).

Ústavný   súd   nepovažuje   za   dostatočne   preukázané   to,   čo   vyplynulo   len z jednotlivých čestných prehlásení a fotografií bez jasného a preukázateľného dátumu. Pre jeho rozhodnutie stačili tie skutočnosti, ktoré sú dostatočne dokázané.

Pri výklade § 30 ods. 1, 2 a 11 volebného zákona ústavný súd dospel k záveru, že 48 hodín   pred   voľbami   a počas   volieb   je   zakázaná   volebná   kampaň,   ktorá   musí predstavovať činnosť, teda súhrn viacerých aktivít, zameraných na podporu alebo slúžiacich na   prospech   kandidujúcej   politickej   strany   alebo   nezávislého   kandidáta.   Nie   je   pritom potrebné ani možné preukázať konkrétny dopad či výsledok takýchto aktivít, ale vychádza sa z ich obvyklého alebo zjavného zamerania.

Úspech Ing. V. B. vo voľbách za predsedu vyššieho územného celku v mestskej časti B. konaných nedávno pred voľbami naznačuje, že má podporu veľkej časti obyvateľov P., a preto i spojenie účastníka konania s Ing. V. B. mu ako kandidátovi na funkciu starostu podľa bežnej úvahy oveľa viac pomohlo ako poškodilo. Výzvy k voľbe účastníka konania za   starostu   spojené   s rozdávaním   „darčekov“   nezanedbateľnej   hodnoty   a s ponukami „občerstvenia“   včítane   alkoholických   nápojov   sú   podľa   bežnej   úvahy   taktiež   spôsobilé získať pre neho ďalšie voličské hlasy.

Ústavný súd nepokladá za potrebné ani možné preukázať, že uvedené porušenie tzv. „volebného   moratória“ ovplyvnili   rozhodnutia   konkrétnych   osôb   odovzdať   svoj   hlas určitému kandidátovi. Čestné prehlásenia predložené účastníkom konania preukazujú len to, že   niekoľko   desiatok   osôb   je   presvedčených,   že   uvedené   porušenia   tzv. „volebného moratória“ neovplyvnili ich volebné rozhodnutia.

Nič nenaznačuje a ani účastník konania neuviedol, že by niektorá zo skutočností, ktoré má ústavný súd za dokázané, bola vytvorená s cieľom akokoľvek poškodiť účastníka konania. Prelet lietadla s transparentom „B. volí M.“ nad P. bol organizovaný, ak nie priamo účastníkom   konania,   tak   z jeho   prostredia,   či   blízkeho   okolia.   Účastník   konania   bol väčšinovým vlastníkom a konateľom firmy, ktorá objednala uvedený let, ale na objednávke nie je uvedené jeho meno. Sídlo firmy je totožné s miestom, ktoré účastník uvádza ako svoju adresu. Preto nemožno bez závažných dôvodov, ktoré sa nevyskytli, predpokladať, že uvedený let nebol organizovaný s cieľom podpory účastníka konania vo voľbách.

V priebehu konania nevyšla najavo žiadna skutočnosť, ktorá by čo i len naznačovala, že uvedené porušenia volebného zákona organizoval niektorý z protikandidátov účastníka konania. Všeobecné úvahy účastníka konania o riziku porušovania právnej úpravy volebnej kampane bez uvedenia konkrétnych skutočností z týchto volieb sú síce možno správne, ale nemajú pre rozhodnutie ústavného súdu v okolnostiach prípadu význam.

Ustanovenie   §   30   ods.   11   volebného   zákona   zakazuje   určité   aktivity,   aj   keď   sú jednorázové,   počas   volieb   a   48   hodín   pred   nimi   v rozhlasovom   a televíznom   vysielaní, hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich   bezprostrednom   okolí.   Medzi   tieto   aktivity   patrí   aj   zverejňovanie   informácií o politických   stranách   a nezávislých   kandidátoch   v ich   prospech   alebo   v ich   neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom.

Prelety   lietadla   s transparentom   „B.   volí   M.“,   rozdávanie   predmetov   v súvislosti s voľbami a ponúkanie „občerstvenia“ vrátane alkoholických nápojov spojené s výzvami na podporu   kandidáta   vo svojom   súhrne znamenajú činnosť na podporu   alebo slúžiacu   na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta, čiže napĺňajú zákonnú definíciu   volebnej   kampane podľa   §   30   ods.   1   volebného zákona.   Keďže   táto   volebná kampaň   prebiehala   počas   volieb,   znamenala   porušenie   §   30   ods.   2   volebného   zákona. Presný vplyv uvedených porušení práva na rozhodnutia voličov síce nie je zistiteľný, ale možno   usúdiť,   že   vo   svojom   súhrne   a zvlášť   hlavne   prelet   lietadla   s transparentom ovplyvnili volebné rozhodnutie viac ako 1 % voličov, ktorí sa zúčastnili volieb. Rozdiel hlasov odovzdaných v prospech účastníkov konania a ďalšieho už neúspešného kandidáta bol približne 1 %.

Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí č. k. PL. ÚS 5/03-110 vyslovil: „Ústavný súd tzv.   kupovanie   hlasov  ...   voličov  ...   hodnotí   zo   všetkých   tvrdení   sťažovateľa   ako najzávažnejšie porušenie ustanoveného zákazu volebnej kampane, pretože ide o aktivitu na získanie voličských hlasov počas volieb, ktorá zasahuje do samotnej podstaty volebného (aktívneho   či   pasívneho)   práva   zaručeného   v čl.   30   ústavy.   Takéto   obmedzenie   nesie so sebou   také veľké nebezpečenstvo pre slobodnú súťaž politických   síl   v demokratickej spoločnosti,   že   od   ústavného   súdu   vyžaduje   veľmi   prísne   posúdenie.“   Uvedený   právny názor predstavuje reakciu ústavného súdu na rozdávanie sumy 100 Sk voličom s výzvou, aby   volili   určitého   kandidáta.   Rovnaké   posúdenie   si   zaslúži   aj   rozdávanie   relatívne hodnotných vecí, elektrospotrebičov v cene viacnásobku prevyšujúcej 100 Sk v súvislosti s voľbami.   Tieto   predmety   neboli   nosičmi   žiadnej   informácie   o niektorom   kandidátovi alebo   o politickej   strane   a zároveň   boli   zjavne   príliš   hodnotné   na   bežné   „spomienkové predmety“, ktoré sa s logom strany alebo s inou informáciou o strane alebo o kandidátovi obvykle rozdávajú v rámci predvolebnej kampane. Slúžili však na podporu výzvy voliť určitého kandidáta, pričom takáto výzva predstavuje šírenie informácie v prospech určitého kandidáta.   Poskytnutie   „protihodnoty“   za   hlasovanie   vo voľbách   je   protiústavné,   lebo účelom   aktívneho   volebného   práva   je   možnosť   účasti   na   správe   vecí   verejných,   a nie bezprostredný materiálny prospech.

Ústavný súd naviac uvádza, že rozdávanie vecí spojené s výzvou na voľbu určitého kandidáta   počas   volieb   v bezprostrednej   blízkosti   budov,   kde   sídlili   okrskové   volebné komisie (ZŠ V., ZŠ B. a ZŠ S.) považuje ústavný súd za šírenie informácií v prospech určitých kandidátov alebo kandidáta, a tým aj za porušenie § 30 ods. 11 volebného zákona.

Rozdávanie uvedených predmetov priamo porušilo slobodnú súťaž politických síl vo voľbách, a tým aj čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 31 ústavy.

Ústavný súd teda dospel k záveru, že v danom prípade došlo k porušeniu čl. 30 ods. 4 ústavy a § 30 ods. 2 volebného zákona. Nedodržania § 30 ods. 2 volebného zákona a čl. 30 ods. 4 ústavy znamenali v okolnostiach prípadu aj porušenie čl. 31 ústavy. Významnou súčasťou   slobodnej   súťaže   politických   síl   je   plné   rešpektovanie   všetkých   zákonných pravidiel   tejto   súťaže,   zvlášť   dodržiavanie   zákonných   pravidiel   vrátane   časových obmedzení volebnej kampane. Tieto porušenia ústavy a zákona mali taký rozsah a intenzitu, že vo voľbách, kde bolo odovzdaných 11 792 platných hlasov, mohli ovplyvniť viac ako 128   oprávnených   voličov   (rozdiel   medzi   počtom   hlasov,   ktoré   získal   účastník   konania a neúspešný   kandidát s najväčším   počtom   hlasov), čiže mohli reálne ovplyvniť,   kto bol zvolený   za   starostu   mestskej   časti   B.   Išlo   o hrubé   a opakované   porušenie   §   30   ods.   2 volebného zákona, ako aj čl. 30 ods. 4 ústavy (PL. ÚS 19/94). Hrubosť porušenia zákona spočívala v zjavnom a vedomom ignorovaní zákazu volebnej kampane v určitej dobe podľa § 30 ods. 2 volebného zákona a zákazu niektorých aktivít v tej istej dobe podľa § 30 ods. 11 volebného zákona. K porušeniu   volebného zákona došlo   viacerými činmi,   a nie jedným aktom, čiže išlo aj o jeho opakované porušenie. Ustanovenie čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 31 ústavy bolo porušené preto, lebo boli porušené zákonné pravidlá volebnej kampane ako významnej   súčasti   volieb,   ktoré   sú   jednou   zo   základných   foriem   slobodnej   súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti. Naviac, „podplácanie“ voličov je samo o sebe pokrivením slobodnej súťaže politických síl v rámci volieb.

Ústavný súd súhlasí so širším chápaním volieb presadzovaným účastníkom konania a vo svojich rozhodnutiach z neho dlhodobo vychádza. Posudzuje ústavnosť a zákonnosť nielen samotného volebného aktu a sčítania hlasov, ale celého volebného procesu, pokiaľ táto právomoc neprislúcha všeobecným súdom (registrácia kandidátov). Práve preto je aj závažné,   hrubé   a opakované   porušenie   právnej   úpravy   volebnej   kampane   dôvodom   pre vyhlásenie   volieb   za   neplatné.   Význam   porušovania   právnej   úpravy   tzv.   volebného moratória nemožno zľahčovať odkazmi na zánik alebo zníženie verejného záujmu na jeho existencii   a na   rešpektovanie   slobodnej   vôle   voličov.   Existuje   verejný   záujem   na dodržiavaní   právnej   úpravy   celého   volebného   procesu,   lebo   len   tak   sa   možno   priblížiť ideálu slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti, ktorý zahŕňa aj súťaž podľa platných pravidiel. Občan má právo, aby sa kandidáti uchádzali o jeho hlas podľa zákonných pravidiel. Dôvodom pre vyhlásenie volieb za neplatné nie je v okolnostiach prípadu porušenie slobody občanovho rozhodovania, ale snaha ovplyvniť jeho rozhodnutie v čase, kedy to už bolo zákonom zakázané.

K uvedeným   porušeniam   ústavy   a volebného   zákona   došlo   mimo   samotného hlasovania a sčítania hlasov. Zasiahli však podstatnú časť volebného procesu. Preto ústavný súd využil svoju právomoc podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde, vyhovel sťažnosti a vyhlásil voľby za neplatné.

Právoplatnosťou   tohto   nálezu   končí   predbežné   opatrenie   č.   k.   PL.   ÚS   6/06-42 zo 6. júna 2006.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2006