znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 6/05-59

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v   pléne   zloženom   z   predsedu   Jána   Mazáka a zo sudcov Jána Auxta, Juraja Babjaka, Eduarda Báránya, Alexandra Bröstla, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa a Štefana Ogurčáka   na neverejnom   zasadnutí   22.   augusta   2006   o návrhu   generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania o súlade § 9 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, § 11 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov, § 10 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 a čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky takto

r o z h o d o l :

Návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky   z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 12. januára 2005 doručený návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“) na začatie   konania   o súlade   §   9   ods.   4   zákona   č.   346/1990   Zb.   o voľbách   do   orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“) s čl. 1 ods. 1 a čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Ústavný súd návrh 31. marca 2005 uznesením č. k. PL. ÚS 6/05-7 prijal na ďalšie konanie.

Dňa 8. marca 2006 bol ústavnému súdu doručený návrh generálneho prokurátora na začatie   konania   o súlade   ustanovenia   §   11   ods.   2   zákona   Slovenskej   národnej   rady č. 377/1990   Zb.   o hlavnom   meste   Slovenskej   republiky   Bratislave   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Bratislave“) a ustanovenia § 10 ods. 2 zákona Slovenskej národnej   rady   č.   401/1990   Zb.   o meste   Košice   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „zákon   o Košiciach“)   s čl.   1   ods.   1   a čl.   30   ods.   4   ústavy.   Ústavný   súd   tento   návrh generálneho prokurátora 26. apríla 2006 uznesením č. k. PL. ÚS 5/06-8 prijal na ďalšie konanie   a spojil   ho   na   spoločné   konanie   s návrhom   generálneho   prokurátora sp. zn. PL. ÚS 6/05.

Navrhovateľ zdôvodnil svoje tvrdenie o nesúlade § 9 ods. 4 volebného zákona s čl. 1 ods.   1   a s   čl.   30   ods.   4   ústavy   hlavne   nasledovnými   argumentmi:   Volebný   zákon   bol novelizovaný   zákonom   č.   331/1998   Z.   z.,   ktorým   sa   mení   a dopĺňa   zákon   Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov a mení Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého § 9   ods.   4   volebného   zákona   znie:   „V   meste,   ktoré   sa   člení   na   mestské   časti,   hranice volebných obvodov nesmú presiahnuť hranice mestských častí.“

Uvedené ustanovenie podľa názoru navrhovateľa umožňuje, aby pri voľbách do toho istého mestského zastupiteľstva boli vytvorené aspoň dva volebné obvody, „... v ktorých budú podstatné rozdiely v počte voličov pripadajúcich na jeden poslanecký mandát“, čo je v rozpore   s požiadavkou, „...   aby   každému   poslaneckému   mandátu   zodpovedal   rovnaký počet   obyvateľov   obce   s trvalým   pobytom   vo   volebnom   obvode“,   vyslovenou   ústavným súdom   v rozhodnutí   sp.   zn.   PL.   ÚS   34/99   z 12.   mája   1999.   Uvedený   stav   je   podľa navrhovateľa aj v rozpore s čl. 30 ods. 4 ústavy, lebo „... občanom nezabezpečuje rovnaké podmienky pri prístupe k voleným funkciám ... Porušenie princípu rovnakých podmienok prístupu   k voleným   funkciám   je   súčasne   zásahom   do   základných   princípov   demokracie a teda zakladá aj porušenie čl. 1 ods. 1 ústavy“.

Navrhovateľ zdôvodnil svoje tvrdenie o nesúlade § 11 ods. 2 zákona o Bratislave a § 10 ods. 2 zákona o Košiciach hlavne nasledovnými argumentmi: Napadnuté ustanovenia nezaručujú zachovanie zásady rovnakých podmienok prístupu k voleným funkciám (čl. 30 ods.   4   ústavy),   lebo   stanovenie   pevného   počtu   poslancov   mestských   zastupiteľstiev (80 a v Košiciach v budúcnosti 60) a súčasné zakotvenie zastúpenia každej mestskej časti aspoň   jedným   poslancom   vyvoláva   situáciu, „...   že   pre   zvolenie   jedného   poslanca   je v rôznych mestských častiach potrebný rozdielny počet získaných voličských hlasov“.

„Účelom volieb do mestského zastupiteľstva totiž nie je umožniť mestským častiam zúčastňovať sa na správe verejných vecí, ale umožniť realizáciu tohto práva ich občanom“.

II.

Ústavný súd si vyžiadal od Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“)   stanovisko   k návrhu   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   na   začatie konania o súlade § 9 ods. 4 volebného zákona s čl. 1 ods. 1 a čl. 30 ods. 4 ústavy, ktoré mu bolo doručené 24. augusta 2005. Jeho prílohu tvorí návrh skupiny poslancov na vydanie zákona,   ktorým   sa   mení   a dopĺňa   zákon   Slovenskej   národnej   rady   č.   346/1999   Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov a mení sa Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „návrh novely volebného zákona“) včítane dôvodovej správy a záznam z rokovania pléna národnej rady 3. a 4. novembra 1998 o tomto poslaneckom návrhu.

Ústavnému súdu bolo 1. júla 2005 predložené stanovisko vlády Slovenskej republiky, zastúpenej   Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej   republiky,   k návrhu   generálneho prokurátora   Slovenskej   republiky   na vyslovenie   nesúladu   § 9   ods.   4   volebného zákona s čl. 1 ods. 1 a s čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „stanovisko vlády“).Ústavný súd si od predsedu Štatistického úradu Slovenskej republiky vyžiadal údaje o počte   voličov   oprávnených   (ďalej   aj   „oprávnených   voličov“)   voliť   v jednotlivých mestských častiach a počte poslancov zvolených za jednotlivé mestské časti do mestských zastupiteľstiev   miest   Bratislava   a Košice   vo   voľbách   do   orgánov   obecnej   samosprávy konaných   v decembri   2002   a o počte   obyvateľov   s trvalým   pobytom   v jednotlivých mestských častiach v Bratislave a v Košiciach. Tieto údaje mu boli doručené 25. augusta 2005.

Národná   rada   24.   augusta   2005   oznámila,   že   netrvá   na   ústnom   pojednávaní a aj navrhovateľ listom doručeným 15. júna 2006 oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní. Preto   ústavný   súd   využil   možnosť   upustiť so   súhlasom   účastníkov konania od ústneho pojednávania podľa § 30 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). V tomto konaní už nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci. Účastníci konania predniesli   svoju   argumentáciu   v písomnej   podobe   a vo   veci   je   rozhodujúce   hodnotenie normatívneho textu a nevyhnutných dôsledkov jeho uplatňovania.

Národná   rada   vo   svojom   stanovisku   uviedla   najmä   nasledovné:   Napadnuté ustanovenie   volebného   zákona   (§   9   ods.   4)   je   potrebné   posudzovať   v kontexte   celého volebného   zákona   a   právneho   poriadku   Slovenskej   republiky   vrátane   ústavy.   Zvlášť poukazuje   na   §   11   zákona   č.   377/1990   Zb.   o hlavnom   meste   Slovenskej   republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a § 10 zákona č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov, ktoré stanovujú, že mestské zastupiteľstvá v týchto mestách majú   80   poslancov   a každá   mestská   časť   má   v mestskom   zastupiteľstve   aspoň   jedného poslanca.

Tvrdí, že požiadavka rešpektovať rovnaké podmienky prístupu k voleným a iným funkciám generálne, t. j. pre všetkých občanov SR rovnako pri výkone volebného práva, je nerealizovateľná. Poukazuje na právo zúčastňovať sa správy vecí verejných (čl. 30 ods. 1 ústavy) obyvateľov malých mestských častí. Ďalej uvádza: „Ak uplatnením jedného práva alebo   slobody   by   došlo   k obmedzeniu   alebo   dokonca   k popretiu   iného   práva   a slobody alebo iného ústavou chráneného záujmu, podľa nášho názoru, pri posudzovaní ústavnosti takéhoto ustanovenia sa musí rešpektovať potreba zaručenia ochrany jednotlivých práv, ktorá   je   primeraná   pre   nastolenie   spravodlivej   rovnováhy   medzi   všetkými   právami a slobodami zaručenými ústavou. Napadnutým ustanovením § 9 ods. 4 zákona o voľbách sa zabezpečuje právo občanov mestských častí na správu vecí verejných podľa čl. 30 ods. 1 ústavy, pričom môže dôjsť k situácii, že na poslanecký mandát v tomto volebnom obvode pripadne   iný   počet   obyvateľov   mestskej   časti,   ako   v iných   volebných   obvodoch   mesta. Vychádzajúc   zo   zmyslu   a podstaty   volebného   práva,   nie   je   možné   nadraďovať   právo prístupu k voleným funkciám nad právo občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných. V tejto súvislosti je rozhodujúce posúdenie, či postupom podľa § 9 ods. 4 zákona o voľbách je nastolená spravodlivá rovnováha medzi právom zúčastňovať sa na správe vecí verejných a právo   prístupu   k voleným   funkciám.   Nezabezpečením   účasti   zástupcu   mestskej   časti v mestskom zastupiteľstve by nepochybne došlo k obmedzeniu práva občanov na správe vecí verejných.

Ak   zákony   prijaté   na   výkon   volebného   práva   podľa   ústavy   rešpektujú   osobitosti jednotlivých   obcí,   podľa   nášho   názoru,   nie   je   v rozpore   s čl.   30   ods.   4   ústavy   aj   iná realizácia vytvorenia volebných obvodov v rámci mesta, ktoré sa člení na mestské časti, ktorá   zabezpečuje   občanom   mestskej   časti   reálny   vplyv   na   správu   vecí   verejných prostredníctvom nimi zvoleného zástupcu.

Z vyššie uvedených dôvodov, podľa nášho názoru, ustanovenie § 9 ods. 4 nie je v rozpore s čl. 30 ods. 4 a čl. 1 ods. 1 ústavy.“

Dôvodová správa k návrhu novely volebného zákona obsahuje v súvislosti s § 9 ods. 4 volebného zákona nasledovnú formuláciu: „Umožňuje sa však v mestách, v ktorých je viacero mestských častí, vytvoriť aj jednomandátové volebné obvody, pretože niektorým malým mestským častiam pri zachovaní zásady rovnosti a princípu, že hranice volebného obvodu nepresahujú hranice mestskej časti, nemôže pripadnúť viac ako jeden poslanec.“Rozprava v pléne národnej rady sa netýkala otázky, ktorá je predmetom konania.

Stanovisko vlády vychádza z toho, že „Kľúčovou otázkou predmetného sporu je teda to, či § 9 ods. 4 zákona č. 346/1990 Zb. porušuje princíp rovnosti volebného práva a to tým, že by nútil   príslušné mestské   zastupiteľstvo   k tomu,   aby   vytvorilo také volebné   obvody, v ktorých budú veľké rozdiely v počtoch občanov pripadajúcich na jeden poslanecký obvod z rôznych volebných obvodoch pre voľby do toho istého zastupiteľského zboru“ a odpovedá na ňu negatívne, čo opiera hlavne o túto argumentáciu. Napadnuté ustanovenie neurčuje priamo   hranice   volebných   obvodov,   ale   len   minimálne   hranice,   v ktorých   sa   volebné obvody majú vytvárať. Podľa vlády má teda mestské zastupiteľstvo aj naďalej možnosť rešpektovať § 9 ods. 1 volebného zákona a navyše „... vytvoriť pre malú mestskú časť aj jednomandátový volebný obvod. Pochopiteľne, že ak mestské zastupiteľstvo túto zákonnú možnosť   využije,   potom   veľkosť   predmetného   volebného   obvodu   bude   z pohľadu   počtu obyvateľov   určujúca   aj   pre   vytvorenie   ďalších   volebných   obvodov   tak,   aby   nedošlo k porušeniu   princípu   rovnosti   volebného   práva“.   Ďalším   argumentom   je,   že   účelom napadnutého   ustanovenia   nie   je   vytvorenie   nerovnakých   volebných   obvodov,   ale reprezentácia malých mestských častí v mestskom zastupiteľstve.

Údaje predložené Štatistickým úradom Slovenskej republiky sú v tejto tabuľke:

Voľby december 2002

Mesto, mestská časťPočet

zapísaných

voličov

1Počet

zvolenýchposlancov

2Bratislava spolu368 08880Bratislava - Staré Mesto39 9678Bratislava - Podunajské Biskupice17 3263Bratislava – Ružinov61 91412Bratislava – Vrakuňa14 9463

Bratislava - Nové Mesto33 3457Bratislava – Rača17 3124

Bratislava – Vajnory3 1751Bratislava – Devín7801Bratislava - Devínska Nová Ves11 7663Bratislava – Dúbravka30 3256Bratislava - Karlova Ves25 5086Bratislava – Lamač5 8071Bratislava – Záhorská Bystrica1 7861Bratislava – Čuňovo7071

Bratislava – Jarovce9901Bratislava – Petržalka100 76421   v tom volebný obvod č. 1653 28411   volebný obvod č. 1747 48010Bratislava – Rusovce1 6701Košice spolu190 65580Košice – Džungľa3451Košice – Kavečany8031

Košice – Sever17 6036Košice - Sídlisko Ťahanovce14 4717Košice - Staré Mesto18 7667Košice – Ťahanovce1 4071Košice – Lorinčík2711Košice – Luník IX2 3741Košice – Myslava1 3651Košice – Pereš8501

Košice – Poľov8251Košice - Sídlisko KVP18 7858

Košice – Šaca3 4921Košice – Západ34 19913

v tom volebný obvod č. 2215 1416volebný obvod č. 2319 0587Košice - Dargovských hrdinov24 1939Košice - Košická Nová Ves1 7561Košice – Barca2 4761Košice – Juh21 0428Košice – Krásna2 6041Košice - Nad jazerom21 3188

Košice – Šebastovce4561Košice – Vyšné Opátske1 2541

Po spojení vecí sp. zn. PL. ÚS 5/06 a sp. zn. PL. ÚS 6/05 na spoločné konanie si ústavný   súd   vyžiadal   stanoviská   národnej   rady   (PL.   ÚS   6/05-46   z 23.   mája   2006), ministerky spravodlivosti ako zástupkyne vedľajšieho účastníka, vlády Slovenskej republiky a navrhovateľa, požiadal o vyjadrenie, či trvajú na verejnom ústnom pojednávaní.

Navrhovateľ listom doručeným ústavnému súdu 15. júna 2006 oznámil, že netrvá na verejnom   ústnom   pojednávaní.   Ministerka   spravodlivosti   prostredníctvom   svojho sekretariátu 29. júna 2006 oznámila, že nevyužije svoje právo vyjadriť sa k veci.

Stanovisko národnej rady bolo ústavnému súdu doručené 6. júla 2006. Národná rada zotrvala na stanovisku k veci sp. zn. PL. ÚS 6/05, ktoré sa podľa nej vzťahuje i na vec vedenú pôvodne pod sp. zn. PL. ÚS 5/06. Nad jeho rámec uvádza hlavne nasledovné: Pochybuje o správnosti názoru navrhovateľa, že účelom volieb do mestského zastupiteľstva je umožniť účasť na správe vecí verejných občanom, a nie mestským častiam. Nemožnosť oddeliť   záujmy   mesta   a mestských   častí   zdôvodňuje   potrebu,   aby   mestské   časti   mohli ovplyvňovať rozhodnutia mestského zastupiteľstva, a tým aj účasť zástupcu každej mestskej časti v mestskom zastupiteľstve.

Dňa   20.   júla   2006   boli   ústavnému   súdu   doručené   návrhy   zákonov   o Bratislave a o Košiciach s dôvodovými správami a stenografické záznamy z rokovania o nich v pléne národnej rady. Ústavný súd z uvedených dokumentov zistil, že pôvodne navrhované texty § 11 ods.   2 zákona o Bratislave a § 10 ods.   2 zákona o Košiciach nie sú totožné s ich v súčasnosti platným napadnutým znením a dôvodové správy ku nim sa netýkajú otázok, ktoré   sú   predmetom   konania   pred   ústavným   súdom.   Diskusia   v pléne   národnej   rady ku návrhu   zákona   o Bratislave   sa   týkala   aj   otázky   zastúpenia   záujmov   mestských   častí na celomestskej   úrovni.   Odzneli   v nej   aj   názory,   že   mestské   zastupiteľstvo   by   sa   malo skladať z poslancov delegovaných zastupiteľstvami mestských častí, ktoré však nezískali podporu väčšiny. Pri následnom prerokúvaní zákona o Košiciach v pléne národnej rady sa už táto otázka zjavne pokladala za vyriešenú a nebola predmetom diskusie.

III.

Plénu   ústavného   súdu   bol   predložený   na   rozhodnutie   návrh   sudcu   spravodajcu a protinávrh.

Podľa   čl.   131   ods.   1   druhej   vety   ústavy   sa   plénum   ústavného   súdu   uznáša nadpolovičnou   väčšinou   všetkých   sudcov.   Ak   sa   táto   väčšina   nedosiahne,   návrh   sa zamietne.

Podľa čl. 134 ods. 1 ústavy sa ústavný súd skladá z trinástich sudcov.Podľa   §   4   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd   je   spôsobilý   v pléne   konať a uznášať sa, ak je na rokovaní a rozhodovaní prítomných aspoň sedem sudcov.

Podľa   §   4   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   plénum   ústavného   súdu   sa   uznáša nadpolovičnou   väčšinou   všetkých   sudcov.   Ak   sa   táto   väčšina   nedosiahne,   návrh   sa zamietne.

V danom   prípade   na   rokovaní   a rozhodovaní   pléna ústavného   súdu   boli   prítomní jedenásti sudcovia. Za návrh alebo za protinávrh malo hlasovať minimálne 7 sudcov, ináč sa návrh zamietne.

Pri   hlasovaniach   o návrhoch   na   rozhodnutie   vo   veci   samej   sa   nedosiahla   ani v jednom prípade nadpolovičná väčšina hlasov všetkých sudcov.

Preto ústavný súd návrh generálneho prokurátora vo veci súladu § 9 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších   predpisov,   §   11   ods.   2   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   377/1990   Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov, § 10 ods. 2 zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   401/1990   Zb.   o meste   Košice   v znení   neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 a čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky z procesných dôvodov zamietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. augusta 2006