znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 6/03-138

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   4.   decembra   2003 v pléne zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Jána Auxta, Juraja Babjaka, Alexandra   Bröstla,   Ľubomíra   Dobríka,   Ľudmily   Gajdošíkovej,   Juraja   Horvátha,   Jána Klučku, Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa, Štefana Ogurčáka a Daniela Švábyho vo veci volebnej sťažnosti Ing. Š. A., bytom G. D., zastúpeného advokátom JUDr. R. L., R. S., za účasti I. Z., G. D., zastúpeného advokátom JUDr. J. S., PhD., K., pre neústavnosť volieb starostu obce Gemerské Dechtáre konaných v dňoch 6. a 7. decembra 2002 takto

r o z h o d o l :

Volebnú sťažnosť Ing. Š. A.   z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k. PL. ÚS 6/03-7 z 30. januára 2003 bola prijatá na ďalšie konanie volebná sťažnosť (podaná na poštu 17. decembra 2002) Ing. Š. A., bytom G. D. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. R. L., R. S., pre neústavnosť volieb starostu obce Gemerské Dechtáre. v okrese Rimavská Sobota v dňoch 6. a 7. decembra 2002 (ďalej aj „voľby“), za účasti I. Z., zvoleného starostu obce Gemerské Dechtáre (ďalej aj „odporca“).

Sťažovateľ,   ktorý   vo   voľbách   kandidoval   na   funkciu   starostu   obce,   namietal porušenie ústavných princípov uvedených v čl. 30 ods. 3 a 4 a v čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). K tomu malo konkrétne dôjsť porušením § 30 ods. 11, § 11 ods. 7 a § 36 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy   obcí   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o voľbách“),   ako aj nesprávnym   použitím   a nakladaním   s volebnou   schránkou   (§   28   ods.   1   a   2   zákona o voľbách). Ústavnému súdu preto navrhol, aby nálezom vyhlásil voľby za neplatné.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a volieb do orgánov   územnej   samosprávy.   Podrobnosti   konania   ústavného   súdu   ohľadne   volieb   do orgánov územnej samosprávy sú ustanovené v § 59 až 63 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“).

II.

Ústavný   súd   si   zadovážil   príslušné   listiny   a vyjadrenia   súvisiace   s volebnou sťažnosťou najmä od sťažovateľa, odporcu a Okresného úradu v Rimavskej Sobote (odboru všeobecnej vnútornej správy; ďalej aj „okresný úrad“). Poverený sudca spravodajca 20. júna 2003 vyslúchol rozhodujúcich svedkov vo veci, a to aj za účasti sťažovateľa, odporcu a ich právnych zástupcov, ktorí mali tiež možnosť vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom.

Plénum   ústavného   súdu   potom   po   vyhodnotení   zadovážených   podkladov   pre rozhodnutie   dospelo   k nasledovným   skutkovým   a právnym   záverom   na   neverejnom zasadnutí 4. decembra 2003 (§ 30 ods. 1 zákona o ústavnom súde, a contrario).

Z   vyhlásenia   kandidatúry   pre   voľby   starostu   obce   z 28.   októbra   2002   a z   dvoch zápisníc zo 7. decembra 2002 miestnej volebnej komisie (ďalej aj „volebná komisia“, resp. „komisia“; ktorá v zmysle § 15 ods. 5 zákona o voľbách plnila úlohy okrskovej volebnej komisie) – o hlasovaní vo voľbách do obecného zastupiteľstva a vo voľbách starostu obce (ďalej   len   „zápisnica   o hlasovaní“),   resp.   o výsledku   volieb   v obci   do   obecného zastupiteľstva a starostu obce (ďalej len „zápisnica o výsledku volieb“) – vyplýva, že na voľbách starostu obce sa zúčastnili štyria kandidáti. Sťažovateľ kandidoval pod poradovým číslom 1 ako nezávislý kandidát a odporca pod číslom 4 ako kandidát SMK - MKP.

Z celkového počtu osôb zapísaných v zoznamoch voličov (363) boli obálky vydané 303 voličom, pričom počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce bol 293. Za starostu obce bol zvolený odporca, ktorý získal 157 platných hlasov. Sťažovateľ získal 98 hlasov a kandidáti pod poradovými číslami 2 a 3 získali 16, resp. 22 hlasov.

Predmetom posúdenia ústavného súdu boli najmä nasledujúce námietky sťažovateľa týkajúce sa porušenia konkrétnych ustanovení zákona o voľbách.

1.1. Námietka porušenia § 30 ods. 11 zákona o voľbách: „V čase 48 hodín pred začatím   volieb   a počas   volieb   je   zakázané   v rozhlasovom   a televíznom   vysielaní, v hromadných   informačných   prostriedkoch,   v   budovách,   kde   sídlia   okrskové   volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislých kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom.“

Predmetom porušenia volebného moratória mala byť podľa sťažovateľa pohľadnica propagujúca odporcu ako kandidáta na starostu obce vo voľbách, ktorá bola rozdávaná na mikulášskej zábave detí v Gemerských Dechtároch pred voľbami, a to 5. decembra 2002 v odpoludňajších hodinách.

Titulná strana pohľadnice obsahuje text Gemerské Dechtáre - Détér, PF 2003, Z. I. – starosta obce, znak mikroregiónu s textom Palócska vrchovina - Palóc dombvídek, znak obce, tri zábery z obce (vrátane kultúrneho domu a osláv v obci). Zadnú stranu pohľadnice s označením PF 2003 tvorí prehľadný kalendár a je na nej uvedené telefónne a faxové číslo obecného úradu.

Hoci sťažovateľ pôvodne tvrdil, že pohľadnica mala byť rozdávaná na mikulášskej zábave detí v priestoroch miestnej volebnej komisie, neskôr pripustil, že táto zábava nebola v obecnom penzióne (kde bola volebná miestnosť), ale v kultúrnom dome. Jednako však ide podľa neho o jednu budovu, pričom zábava sa konala iba v jej inej časti ako voľby.

Rozdávanie takejto pohľadnice deťom na mikulášskej zábave, na ktorej sa na krátky čas zúčastnil aj odporca, mohlo ovplyvniť výsledok volieb. Deti po príchode zo zábavy nepochybne   rodičom   popri   iných   darčekoch,   ktoré   dostali,   ukázali   aj   pohľadnicu.   Táto podľa sťažovateľa vzbudzuje dojem, že ten starosta, ktorý praje sťastlivý nový rok 2003 ešte pred voľbami v decembri 2002, ním zrejme bude aj v roku 2003, to znamená aj po decembrových   voľbách.   Sťažovateľ   charakterizoval   pohľadnicu   aj   ako   „propagačný materiál,   ktorý   mal   viesť   jeho   príjemcu,   aby   pri   rozhodovaní   vo   voľbách   naplnil   text pohľadnice a za starostu zvolil práve toho, kto sa aj na rok 2003 za neho považoval“.

V tejto súvislosti poukázal aj na odpoveď Okresnej volebnej komisie v Rimavskej Sobote   (ďalej   len   „okresná   volebná   komisia“)   zo   7.   decembra   2002   na   sťažnosť   I.   Š. z 5. decembra 2002. Menovaná obyvateľka obce v sťažnosti označila pohľadnicu (ktorú aj pripojila) ako propagačný materiál odporcu a jej rozdávanie na mikulášskej zábave ako jeho volebnú kampaň, pričom zdôraznila, že v čase 48 hodín pred začatím volieb je zakázané v budovách,   kde   sídli   okrsková   volebná   komisia,   zverejňovať   informácie   o kandidátoch v ich prospech. Okresná volebná komisia v označenej odpovedi uviedla, že po preverení sťažnosti dvoma jej členmi 6. decembra 2002 na mieste dospela k záveru: „propagačné materiály boli rozdávané v priestoroch, kde sídli miestna volebná komisia v Gemerských Dechtároch a v čase kratšom ako 48 hodín pred zahájením volieb. Vaše podanie posúdila ako porušenie § 30 ods. 11 uvedeného zákona a zároveň poverila jedného svojho člena, aby bol účastný pri sčítavaní hlasov.“

Vykonané dokazovanie nerobilo sporným rozdávanie predmetnej pohľadnice deťom na mikulášskej zábave v odpoludňajších hodinách 5. decembra 2002, osvetlilo však viaceré významné skutočnosti.

Mikulášsku zábavu organizovali materská škola a základná škola (I. stupeň) v obci asi pre 30 detí vo veku od troch do desiatich rokov. Na zábavu nemali v zásade prístup rodičia detí, ale iba zamestnanci označených škôl. Keďže materská škola patrí od 1. júla 2002 pod obec, pozvaní boli aj odporca ako starosta obce a tiež I. B. ako zamestnankyňa obecného úradu. Odporca sa tam zdržal len krátko (5 až 15 minút), deti privítal a potom odišiel. I. B. odovzdala deň pred zábavou riaditeľke materskej školy pohľadnice pre deti a táto ich potom odovzdala deťom na zábave aj s ostatnými darčekmi (čokoládový Mikuláš, pero, ceruzka).

Takýto priebeh mikulášskej zábavy a tiež skutočnosť, že tak ako v predchádzajúcich rokoch   sa   aj   teraz   pre   deti   označeného   veku   konala   pri   príležitosti   Mikuláša   (ktorý   je 6. decembra), potvrdila   okrem I.   B. aj svedkyňa A. R.   (učiteľka materskej   školy). Obe vylúčili,   že   by   účelom   rozdávania   pohľadnice   deťom   mohla   byť propagácia   a   volebná kampaň pre   odporcu.   Toto   im   ani nenapadlo,   pričom pohľadnica   slúžila   len deťom   pre radosť.

Aj odporca poprel, že by označená pohľadnica mala byť súčasťou jeho volebnej kampane (žiadnu kampaň ani nerobil). Z jeho tvrdení, ako aj z údajov I. B. vyplynulo, že obdobné   pohľadnice   s   prianím   sťastlivého   nového   roku   zo   strany   starostu   obce   boli zasielané aj po iné roky niektorým inštitúciám alebo obchodným partnerom, keďže aj obec od nich podobné pozdravy dostávala. V auguste 2002 naviac bola v obci zvláštna oslava, pretože získali (mikroregión Palócska vrchovina) financie z európskych inštitúcií a v obci odovzdali   aj   zrekonštruovaný   kultúrny   dom.   Podľa   odporcu   pohľadnica   nebola   jeho propagačný   materiál,   ale   „blahoprajná   spomienka   od   Mikroregiónu   Palócska   vrchovina a obce Gem. Dechtáre s nápisom „PF 2003“, teda Pour feliciter 2003, čo znamená, že veľa šťastia praje v novom roku 2003 I. Z. ako predstaviteľ mikroregiónu a obce“. Pohľadnice boli vyhotovené v mesiacoch október - november 2002 a na obecnom úrade preto boli už pred volebným moratóriom, keď z nich už aj bola časť rozdaná (tvrdenie I. B.). Odporca uviedol,   že   sám   bližšie nevedel,   kedy   sa   budú   pohľadnice   rozdávať,   pričom   on   ich   na mikulášskej zábave ani nerozdával.

Doplnením dokazovania zo strany ústavného súdu sa stalo nesporným, že mikulášska zábava sa odohrávala na inom mieste (vo veľkej sále kultúrneho domu) ako mala sídlo miestna volebná komisia (volebná miestnosť v obecnom penzióne). To potvrdila napokon pri výsluchu aj svedkyňa I. Š., ktorá si prišla do kultúrneho domu vyzdvihnúť z mikulášskej zábavy svoju štvorročnú dcérku (a až doma od nej zistila, že medzi darčekmi dostala aj predmetnú pohľadnicu).

Z výpisu   z listu   vlastníctva,   fotodokumentácie   a situačného   náčrtu   vyplýva,   že kultúrny dom a obecný penzión nie je tá istá budova, ale sú to susediace budovy. Vchod do kultúrneho domu je tiež z inej svetovej strany ako vchod do obecného penziónu, pričom v pozícii k vchodu do obecného penziónu sa nenachádza z privrátenej, ale z odvrátenej časti kultúrneho domu.

Z dokazovania pred ústavným súdom je zrejmé, že záver okresnej volebnej komisie zo 7. decembra 2002 o tom, že pohľadnice boli rozdávané v priestoroch, kde sídli miestna volebná komisia, nezodpovedá skutočnosti.

Zo stručnej písomnej sťažnosti I. Š. z 5. decembra 2002 mohol takýto záver na prvý pohľad vyplývať. Okresná volebná komisia poverila dvoch svojich členov Ing. L. K. a M. O., aby sťažnosť preverili na mieste. Obaja ústavnému súdu potvrdili, že boli poverení, aby sťažnosť preverili len u sťažovateľky. Taktiež uviedli, že pri tomto preverovaní iba z údajov sťažovateľky pochopili, že mikulášska zábava bola na tom istom mieste, kde sídli miestna volebná komisia. V tomto zmysle následne informovali aj okresnú volebnú komisiu. Táto potom dospela k už uvedenému záveru, ktorý však ústavný súd neakceptoval.

1. 2. Podľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách: „Volebná kampaň (ďalej len „kampaň“) je činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu   alebo   slúžiaca   na   prospech   kandidujúcej   politickej   strany   alebo   nezávislého kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných   nosičov   informácií.“   Podľa   odseku   2   citovaného   ustanovenia:   „Kampaň   sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.“

V odseku   11   citovaného   ustanovenia   sú   uvedené   konkrétne   činnosti,   ktoré   sú zakázané v čase 48 hodín pred začatím volieb a počas volieb. Zákonodarca bol evidentne toho názoru, že takéto činnosti by mohli byť v rozpore s ústavnými princípmi uvedenými v čl. 30 ods. 1, 3 a 4, resp. čl. 31 ústavy a mohli by tieto princípy bezprostredne ohroziť.

Podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy: „Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.“

Podľa   odseku   3   citovaného   ustanovenia:   „Volebné   právo   je   všeobecné,   rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.“

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia: „Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.“

Podľa čl. 31 ústavy: „Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie   musia   umožňovať   a ochraňovať   slobodnú   súťaž   politických   síl v demokratickej spoločnosti.“

Porušením volebného moratória podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách by mohlo byť aj uverejnenie v zakázanom čase informácií o kandidátovi na funkciu starostu obce a v jeho prospech písmom alebo obrazom v budove, kde sídli okrsková volebná komisia, alebo v jej bezprostrednom okolí, pretože to by mohlo byť považované v zmysle § 30 ods.1 zákona o voľbách za aktívnu činnosť napr. ďalšieho subjektu, ktorá je „zameraná na podporu alebo slúžiaca na prospech... kandidáta“ (pozri mutatis mutandis PL. ÚS 13/02).

Podľa názoru ústavného súdu nemožno považovať za porušenie volebného moratória rozdávanie predmetných pohľadníc v čase volebného moratória deťom vo veku od troch do desiatich rokov na mikulášskej zábave v kultúrnom dome v obci. Hoci na pohľadniciach išlo   o informácie   písmom   a obrazom   v   podstate   v prospech   odporcu   ako   kandidáta   na funkciu   starostu   obce,   tieto   pohľadnice   neboli   rozdávané v budove,   kde   sídlila   miestna volebná komisia, a ani v jej bezprostrednom okolí a aj preto nemohli bezprostredne ohroziť ústavné   princípy   súvisiace   s voľbami   (popri   skutočnosti,   že   boli   rozdávané   maloletým deťom).

Ústavný súd už napokon v minulosti uviedol, že v rozpore s § 30 zákona o voľbách nie   je   akékoľvek   správanie,   ktorým   sa   uskutočňuje   sloboda   prejavu   alebo   právo   na informácie.   Predmetom   zákazu je iba   rozširovanie   informácií   súvisiacich   s voľbami,   ak obsahom   prejavu   je   informácia   natoľko   závažná,   ktorá   by   v čase   moratória   zmenila rozhodnutie voličov odovzdať svoj hlas v prospech určitého kandidáta (PL. ÚS 3/99).

2. 1. Námietka porušenia § 11 ods. 7 zákona o voľbách: „Volebná komisia na svojom prvom   zasadnutí   určí   dohodou   zo   svojho   stredu   predsedu   a podpredsedu.   Ak   nedôjde k dohode, určí sa predseda a podpredseda žrebom. Žrebovanie riadi najstarší člen volebnej komisie.“

Sťažovateľ tvrdil, že predsedu miestnej volebnej komisie Mgr. A. B., ktorý je zaťom odporcu, vymenoval odporca ako činný starosta obce. Ďalší členovia tejto komisie boli tiež v blízkom   príbuzenskom   vzťahu   k   odporcovi.   Zapisovateľka   N.   B.   je   jeho   švagrinou (sestrou zaťa Mgr. A. B.), členka komisie Bc. B. B. je jeho dcérou a ďalšia členka komisie I. B. (podpredsedníčka komisie) je jeho podriadenou, pretože pracuje na obecnom úrade ako sekretárka starostu. Za nezávislých členov volebnej komisie bolo preto možné považovať iba R. B. a I. Š.

Odporca popieral tieto tvrdenia sťažovateľa. Uviedol, že predseda miestnej volebnej komisie bol určený dohodou členov tejto komisie, a nie jeho vymenovaním. Zapisovateľka bola vymenovaná v súlade s metodickými materiálmi. Všetci členovia komisie boli inak delegovaní za politické strany (SDKÚ, SMK, Žena a rodina, ANO a ROJ SR).

Stanovisko   odporcu   potvrdzujú   najmä   zápisnica   zo   zasadnutia   miestnej   volebnej komisie zo 16. októbra 2002, jeho oznámenie z 21. októbra 2002 okresnému úradu o zložení tejto komisie a výpovede jej členov a zapisovateľky ako svedkov na ústavnom súde (až na I. Š.).

Zo zápisnice zo 16. októbra 2002 vyplýva, že členovia miestnej volebnej komisie po tom, ako zložili sľub, dali návrh na osobu predsedu a podpredsedu tejto komisie (A. B. a I. B.), pričom s ním aj jednohlasne súhlasili (zápisnicu overovala I. Š.). Až na I. Š. ostatní členovia volebnej komisie a zapisovateľka svedecky potvrdili správnosť obsahu zápisnice, pričom   uviedli,   že   o návrhu   jednohlasne   hlasovali.   Predseda   volebnej   komisie   a   aj podpredsedníčka boli teda zvolení jej členmi, a nie vymenovaní odporcom.

I. Š. pred ústavným súdom tvrdila, že predsedu volebnej komisie vymenoval odporca ako starosta, pričom až potom jej členovia s tým súhlasili a o takomto predsedovi komisie jednohlasne hlasovali. V uvedenom zmysle treba chápať aj overenie zápisnice z jej strany. Žiadnu   námietku   k zápisnici   nepripojila   v   podstate   preto,   lebo   v   tom   čase   ešte   nebola informovaná, že ako treba predsedu komisie zvoliť (len potom sa dozvedela, ako to má byť).

2. 2. Keďže prevažujúce dôkazy potvrdili, že predseda miestnej volebnej komisie bol určený v súlade s § 11 ods. 7 zákona o voľbách, ústavný súd nemal za preukázané tvrdenie sťažovateľa o opaku.

3.   1.   Námietka   použitia   vo   voľbách   kovovej   volebnej   schránky,   ktorá   nebola zapečatená spôsobom znemožňujúcim jej prípadné otvorenie počas volieb.

Sťažovateľ okrem toho tvrdil, že kovová volebná schránka bola použitá namiesto papierovej, ktorú pre voľby poskytla okresná volebná komisia. Lepiaca páska na kovovej volebnej schránke však mohla byť odlepená bez viditeľných stôp. Táto páska naviac bola opatrená len pečiatkou obecného úradu, ktorých sa na obecnom úrade nachádza viacero kusov, a nebola opatrená ani krížovými podpismi členov miestnej volebnej komisie.

Podľa   §   28   ods.   1   prvej   vety   zákona   o voľbách:   „Predseda   okrskovej   volebnej komisie   skontroluje   pred   začatím   volieb   za   prítomnosti   komisie   volebnú   schránku a prenosnú volebnú schránku a zapečatí ich.“

Podľa   odseku   2   citovaného   ustanovenia:   „Ak   sa   konajú   voľby   vo   dvoch   dňoch, zabezpečí predseda okrskovej volebnej komisie, aby po skončení prvého dňa bola volebná schránka a prenosná volebná schránka zapečatená tak, aby sa znemožnilo vkladať do nich hlasovacie lístky, a spolu s ostatnými volebnými spismi ich uloží na bezpečné miesto.“

Z výpovedí členov miestnej volebnej komisie a zapisovateľky vyplynulo, že kovovú volebnú schránku obec dostala od okresného úradu ešte v minulosti a pri týchto voľbách ju tiež použili (popri prenosnej papierovej volebnej schránke) najmä preto, lebo bola väčšia, a teda   vzhľadom   na   počet   voličov   vhodnejšia   ako   menšia   papierová   volebná   schránka. Kovová volebná schránka bola tiež otvorená a skontrolovaná pred jej zapečatením (proti možnému otvoreniu) ešte pred začatím volieb. Zapečatená bola aj proti možnému vkladaniu hlasovacích lístkov po ukončení prvého dňa volieb, keď bola takisto zapečatená aj volebná miestnosť.   Na   začiatku   druhého   dňa   volieb   členovia   volebnej   komisie   a zapisovateľka najskôr spoločne skontrolovali neporušenosť zapečatenia volebnej miestnosti a po vstupe do nej aj neporušenosť zapečatenia volebných schránok. Závady zistené neboli. Na zapečatenie boli použité lepiace pásky, cez ktoré bol tiež daný odtlačok pečiatky volebnej komisie. Niektorí členovia volebnej komisie (A. B., B. B. a I. B.) si pamätali, že pri zapečatení kovovej volebnej schránky proti jej možnému otvoreniu sa cez lepiacu pásku a odtlačok pečiatky podpísal aj predseda tejto komisie, nikto však nepotvrdil s istotou, že by sa bol tento podpísal cez lepiacu pásku a odtlačok pečiatky aj pri zapečatení kovovej volebnej schránky proti možnému vkladaniu hlasovacích lístkov. Iba I. Š. trvala na tom, že cez zapečatenie kovovej volebnej schránky sa nikto z komisie nepodpisoval, lebo vzhľadom na jej materiál sa to ani nedalo.

Členovia volebnej komisie až na I. Š. a tiež zapisovateľka tejto komisie nepripustili, že   by   mohlo   dôjsť   počas   volieb   v súvislosti   s kovovou   volebnou   schránkou   k nejakej manipulácii.   Jedine   I.   Š.   uviedla,   že   vzhľadom   na   možnosť   odstránenia   lepiacej   pásky z kovovej volebnej schránky takáto možnosť existovala (napr. v noci by to mohol urobiť ten,   kto   má   pečiatku   a   kľúče).   Počas   volieb   ju   však   pred   členmi   volebnej   komisie nenamietala a nechala si ju pre seba.

Okresný   úrad sa na požiadanie ústavného súdu   písomne vyjadril   22. mája 2003. Okrem iného uviedol, že voľby do orgánov samosprávy obcí v Gemerských Dechtároch boli pripravené podľa harmonogramu v súlade s metodickými pokynmi a vybavenosť volebnej miestnosti bola kontrolovaná zamestnancom odboru všeobecnej vnútornej správy okresného úradu.   Na   zapečatenie   volebných   schránok,   pevnej   a prenosnej,   boli   do   okrsku   dodané samolepiace pásky.

Závady v súvislosti s volebnými schránkami nezistili ani členovia okresnej volebnej komisie Ing. L. K. a M. O., ktorí v obci 6. decembra 2002 preverovali sťažnosť I. Š., pričom skontrolovali   aj   volebnú   miestnosť   a jej   bezprostredné   okolie.   M.   O.   bol   napokon   vo volebnej miestnosti prítomný aj 7. decembra 2002 pri sčítaní hlasov.

Odporca   k námietkam   sťažovateľa   v tomto   smere   písomne   uviedol:   „Volebnú miestnosť a potrebné pomôcky prevzala miestna volebná komisia bez pripomienok. Kovová urna   je   objemovo   väčšia   a bezpečnejšia   a v bežnom   praxi   pri   voľbách   sú   používané. Volebná urna a volebná miestnosť bola zapečatená, otváraná kolektívne s komisiou. Žiadne porušenie ani námietky počas volieb neboli registrované.“

3. 2. Pred ústavným súdom sťažovateľ v zhrnutí svojho stanoviska napr. uviedol: „Vzhľadom na tú okolnosť, že urna mohla byť teoreticky otvorená, my tvrdíme len toľko, že nebola tá urna zabezpečená takým spôsobom, aby boli odstránené pochybnosti o tom, že nebolo prípadne manipulované s hlasovacími lístkami. Netvrdíme, že bolo, ale bola daná možnosť.“

Stanovisko sťažovateľa k možnosti manipulovania s kovovou volebnou schránkou je podľa názoru ústavného súdu jeho domnienkou, a nie preukázanou skutočnosťou. Treba zdôrazniť, že dôkazné bremeno znáša v týchto súvislostiach sťažovateľ (PL. ÚS 17/94), pričom jedine predpoklad nesprávnosti výsledku volieb nepostačuje pre jeho akceptáciu zo strany ústavného súdu (PL. ÚS 39/95).

Vykonané dôkazy - vrátane výpovede člena miestnej volebnej komisie R. B., ktorého aj sťažovateľ považuje za jej nezávislého člena - nasvedčujú, že kovová volebná schránka bola   počas   volieb   zabezpečená   proti   nedovolenému   otvoreniu   a vkladaniu   hlasovacích lístkov   spôsobom   ustanoveným   v   §   28   ods.   1   prvej   vety   a ods.   2   zákona   o voľbách. Prevenciou   proti   manipulácii   v tomto   smere   bol   napokon   aj   zvýšený   záujem   okresnej volebnej komisie o priebeh volieb v obci z dôvodu sťažnosti I. Š. z 5. decembra 2002.

4.   1.   Námietka   porušenia   §   36   zákona   o voľbách:   „V   miestnosti,   kde   okrsková volebná komisia sčíta hlasy, majú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci ich odborných (sumarizačných) útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala povolenie okrsková volebná komisia.“

Podľa sťažovateľa malo byť citované ustanovenie porušené tým, že miestna volebná komisia   neumožnila   obyvateľkám   obce,   a   to   Z.   Z.,   G.   H.   a H.   H.   (ďalej   len   „tri obyvateľky“), ktoré ju o to požiadali, aby boli prítomné ako pozorovatelia pri sčítaní hlasov.

Sťažovateľ   poukázal   aj   na   uznesenie   Ústrednej   volebnej   komisie   č.   46   zo 6. decembra   2002,   podľa   ktorého   „Ústredná   volebná   komisia   vyzýva   okrskové   volebné komisie, aby v maximálne možnej miere vyhoveli žiadostiam fyzických osôb na prítomnosť pri sčítaní hlasov (§ 36 volebného zákona)“.

V zápisniciach miestnej volebnej komisie zo 7. decembra 2002 o hlasovaní, resp. o výsledku volieb sa nachádza uznesenie č. 1 v znení: „Okrsková volebná komisia dostala žiadosť   od   H.   H.,   G.   H.   a Z.   Z.,   aby   mohli   byť   pozorovateľmi   pri   sčítavaní   hlasov s poverením ČEMADOKU, ale poverenie nemali. Neskôr dali ešte žiadosť, ako fyzické osoby, aby mohli byť pozorovateľmi pri sčítavaní hlasov. Komisia hlasovala (1 za; 4 proti prítomnosti). Komisia rozhodla, že nemôžu byť prítomné pri sčítavaní hlasov.“

Členovia   miestnej   volebnej komisie a aj zapisovateľka pri svojich   výsluchoch   na ústavnom súde v podstate potvrdili rozhodné skutočnosti v súlade s označeným uznesením. Tí členovia komisie, ktorí hlasovali proti prítomnosti troch obyvateliek pri sčítaní hlasov, uviedli pre takýto postup rôzne dôvody. A. B. napr. tvrdil, že pri sčítaní hlasov ich bolo dosť a účasť týchto obyvateliek preto nebola potrebná. B. B. uviedla, že väčšina komisie sa rozhodla proti prítomnosti preto, lebo nechceli, aby ich rušili pri práci (keď naviac pri sčítaní boli prítomní aj dvaja pozorovatelia z okresnej volebnej komisie).   I. B. uviedla: „Podľa môjho názoru ony všetky boli na strane jedného kandidáta, takže my sme si mysleli, že   ak   z jednej   strany   prídu   pozorovatelia,   tak   nech   prídu   aj   z ostatných   troch   strán.“ Z výpovede   R.   B.   vyplýva, že   tri   obyvateľky   nemali riadne   splnomocnenie   (zrejme od Csemadoku) a o ich prítomnosti volebná komisia hlasovala. Aj I. Š., ktorá hlasovala za ich prítomnosť, potvrdila len fakt hlasovania volebnej komisie o tejto otázke.

Svedkyňa A. R., ktorá je v obci aj predsedníčkou Csemadoku, uviedla, že pečiatku Csemadoku na žiadosť o možnosť zúčastniť sa volieb ako pozorovatelia nedala z viacerých dôvodov   (napr.   sama   o tom   nemohla   rozhodnúť,   Z.   Z.   nebola   členkou   Csemadoku, Csemadok je kultúrno-spoločenská organizácia), medzi ktorými však vôbec neuviedla ten, ktorý   naznačoval   sťažovateľ   (svoj   predbežný   ústny   súhlas   nedodržala   preto,   lebo   ju medzičasom ovplyvnil predseda miestnej volebnej komisie).

Podľa vedomostí odporcu trom obyvateľkám nebola umožnená prítomnosť pri sčítaní hlasov najskôr pre problémy s Csemadokom a potom preto, lebo „keď sa opakovane hlásili ako fyzické osoby, okrsková komisia už rozhodla neprijať ďalších pozorovateľov vzhľadom na nedostatok času a príval pozorovateľov z okresnej úrovne“.

4. 2. Z § 36 zákona o voľbách vyplýva právny nárok byť prítomný v miestnosti, kde okrsková   volebná komisia   sčíta   hlasy, len u   členov volebných   komisií   vyššieho stupňa a zamestnancov ich odborných (sumarizačných) útvarov, nie však u iných osôb, ktorých prítomnosť závisí od predošlého povolenia okrskovej volebnej komisie. U týchto osôb ide len o právnu možnosť, ale nie o právny nárok byť prítomný v miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčíta hlasy.

Aj uznesenie Ústrednej volebnej komisie č. 46 zo 6. decembra 2002 treba chápať ako odporúčanie, ktoré malo za cieľ dosiahnuť, aby označená právna možnosť bola v praxi čo najširšie   realizovaná.   Nepovolenie   prítomnosti   osoby   okrskovou   volebnou   komisiou v konkrétnom prípade však neznamená porušenie § 36 zákona o voľbách.

Ani nepovolenie prítomnosti trom obyvateľkám pri sčítaní hlasov miestnou volebnou komisiou v tomto prípade neznamenalo porušenie § 36 zákona o voľbách. Naviac, viacerí členovia tejto komisie vysvetlili dôvody pre označený postup, pričom aj zo zápisníc komisie o hlasovaní   a výsledku   volieb   vyplýva,   že   na   sčítaní   hlasov   sa   okrem   členov   komisie a zapisovateľky zúčastnili aj dvaja členovia okresnej volebnej komisie (M. O. a Ľ. M.), čím bola jeho objektívnosť dostatočne zabezpečená.

III.

Sťažovateľ tvrdil, že porušením označených ustanovení zákona o voľbách došlo aj k porušeniu   ústavných   princípov   uvedených   v čl. 30   ods.   3 a 4 a čl. 31   ústavy   a voľby starostu obce preto treba pre neústavnosť považovať za neplatné.

Nesprávnym postupom   vo voľbách   do   orgánov   územnej samosprávy   môže dôjsť k porušeniu ústavných princípov volebného práva (aktívneho alebo pasívneho) priamo alebo sprostredkovane   porušením   niektorých   ustanovení   zákona   o voľbách   do   týchto   orgánov (PL. ÚS 39/95).

Keďže   ústavný   súd   nezistil   v prípravnej   fáze   týchto   volieb,   ako   ani   vo   voľbách samotných   (PL.   ÚS   50/99)   vrátane sčítania   hlasov   porušenie sťažovateľom   označených ustanovení zákona o voľbách a ani porušenie ústavných princípov aktívneho a pasívneho volebného   práva   a slobodnej   súťaže   politických   síl   v demokratickej   spoločnosti,   jeho volebnú sťažnosť uznesením podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde zamietol (§ 63 ods. 2 a 5 zákona o ústavnom súde.)

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. decembra 2003