znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 59/2014-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 17. decembra 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   D.   K.,   vo   veci   neústavnosti   a   nezákonnosti   volieb do orgánov obce Štítnik konaných 15. novembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 25. novembra 2014 doručená sťažnosť D. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou sa domáha, aby ústavný súd preskúmal priebeh a výsledky volieb do orgánov obce Štítnik konaných 15. novembra 2014.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   uviedla,   že   vo   voľbách   kandidovala   za   starostku   obce a získala „najmenej 10 % voličských hlasov“. V sťažnosti namieta porušenie § 30, § 31 ods. 1 a 6 a § 37 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“).

Namietané porušenie § 30 zákona o voľbách odôvodnila takto:„Úspešný kandidát na post starostu, spolu s ďalšími tromi súčasnými poslancami obecného zastupiteľstva tesne pred skončením volebnej kampane v stredu 12. 11. 2014, vo večerných   hodinách,   sa   podieľal   na   vydaní   a   rozširovaní   novín   −   pamfletu, do domácností   voličom   v   obci   Štítnik.   Tieto   noviny   boli   a   sú   zverejnené   na internete, dostupné širokej verejnosti. V týchto novinách išlo o podanie nepravdivých informácií v môj neprospech   s cieľom   diskreditácie   mňa   ako   protikandidáta   a   nebolo   mi   už   umožnené reagovať   v kampani   na   tieto   vyjadrenia,   nakoľko   od   13. 11. 2014   začalo   volebné moratórium (ods. 8, 9). V deň konania volieb došlo k incidentu medzi dvomi kandidátmi na post poslancov obecného zastupiteľstva, neďaleko budovy, v ktorej bola volebná miestnosť. Jeden z týchto kandidátov na poslancov sa vrátil do budovy, kde bola volebná miestnosť, namiesto toho aby išiel domov. Predsedníčka volebnej komisie a členovia komisie mu poskytli pomoc, zavolali záchranku a políciu. Po nejakom čase bola privolaná televízia a k uvedenému incidentu počas volieb predsedníčka volebnej komisie podala pred dverami do volebnej miestnosti   televíznemu   štábu   rozhovor.   Týmto   mohlo   dôjsť   k   ovplyvňovaniu   voličov z vyhrotenej atmosféry v budove pred dverami volebnej miestnosti. V   deň   volieb   sa   zdržiaval   kandidát   na   post   starostu   aj   s   kandidátom   na   post poslanca, ktorý bol jedným z účastníkov incidentu, pred vlastnou nehnuteľnosťou, ktorá susedí s kultúrnym domom, v ktorom bola volebná miestnosť a viedli rozhovory s voličmi. Na túto skutočnosť bola upozornená polícia, ktorá to mala preveriť.

Hovorí a aj píše sa v diskusii na sociálnej sieti o ovplyvňovaní voličov v našej obci pred   voľbami   jedným   z   kandidátov   na   post   starostu,   o   poskytovaní   finančnej   hotovosti a materiálnych   výhod,   najmä   sociálne   slabším   voličom   a   rómskej   komunite,   aby   volili v prospech jedného kandidáta. Za uvedenú činnosť bol jeden kandidát na post starostu, pred voľbami   vyšetrovaný   políciou,   z   čoho   ma   priamo   avšak   bezdôvodne   obvinil na verejnosti   po   začatí   volebného   moratória   Voličom   boli   sľubované   rôzne   výhody za odovzdanie hlasu v jeho prospech. Svedčí o tom promptné vzdanie sa mandátu novo zvolenej poslankyne za účelom zamestnania sa na obecnom úrade.“

Sťažovateľka   ďalej   namieta   porušenie   §   31   ods.   1   a 6   zákona   o voľbách   tým, že jedna z členiek volebnej komisie upravovala hlasovacie lístky za voliča, ktorý hlasoval do prenosnej volebnej schránky. K porušeniu zákona o voľbách malo dôjsť aj pri sčítaní hlasov,   keď   pri   prvom   sčítaní   hlasov   pre   jednotlivých   kandidátov   na   funkciu   starostu bol zistený   nesúlad   medzi   počtom   odovzdaných   platných   hlasovacích   lístkov   a súčtom platných   hlasov   pre   jednotlivých   kandidátov.   Preto   bolo   vykonané   opakované   sčítanie, pri ktorom „predsedníčka volebnej komisie objavila a oznámila všetkým prítomným členom volebnej   komisie   a   pozorovateľom,   že   má   ešte   10   ks   hlasovacích   lístkov   ktoré   voliči odovzdali   mne   −   protikandidátovi   na   post   starostu   a   skončila   som   na   druhom   mieste v poradí“.

Na   základe   uvedenej   argumentácie   sťažovateľka   navrhuje „vyhlásenie   volieb do orgánov samosprávy v obci Štítnik konané dňa 15. 11. 2014 za neplatné“.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde   upravujúce   predbežné   prerokovanie   návrhu sa vzťahujú   aj   na   volebné   sťažnosti,   ktoré   musia   obsahovať   obligatórne   náležitosti predpísané v § 20 a § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 20 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie konania musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho právny zástupca.   K návrhu na začatie konania sa   musí priložiť splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom.   V   splnomocnení   sa   musí výslovne   uviesť,   že   sa   udeľuje   na   zastupovanie   pred   ústavným   súdom.   Ústavný   súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne ustanovených v tomto zákone.

Volebná   sťažnosť   okrem   všeobecných   náležitostí   uvedených   v   §   20   zákona o ústavnom súde musí podľa § 60 ods. 1 zákona o ústavnom súde obsahovať aj

a)   vyjadrenie   sťažovateľa   o   tom,   či   napáda   voľby   na   celom   území   Slovenskej republiky, alebo len v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta vo svojom volebnom obvode,

b) dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov,

c) údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa § 59; to neplatí v prípade navrhovateľov uvedených v § 18 písm. a) až e),

d) návrh na rozhodnutie vo veci podľa § 63 ods. 2.

Sťažnosť   bola   doručená   25.   novembra   2014,   to   znamená   do   desiatich   dní po oznámení výsledku volieb (§ 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd však pri predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľky   zistil,   že   táto   v   predloženom   znení neobsahuje   všetky   obligatórne   náležitosti   ustanovené   v   §   20   a § 60   ods.   1   zákona o ústavnom súde pre volebné sťažnosti, keďže

a) nie je k nej priložené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľky advokátom v konaní pred ústavným súdom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde),

b)   nie   je   v nej   označený   kandidát,   proti   ktorému   volebná   sťažnosť   smeruje [§ 60 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde],

c) neobsahuje označenie dôkazov na preukázanie všetkých sťažovateľkiných tvrdení [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde],

d)   neobsahuje   údaj   a dôkaz   o tom,   že   sťažovateľka   je   aktívne   legitimovaná na podanie sťažnosti [§ 60 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde],

e) neobsahuje návrh   na rozhodnutie   vo veci   zodpovedajúci podmienkam   zákona, keďže sťažovateľka uviedla, či žiada vyhlásiť za neplatné voľby do orgánov samosprávy obce Štítnik, zo sťažnosti však vyplýva, že kandidovala len na starostku obce [§ 60 ods. 1 písm. d) v spojení s § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde].

Ústavný   súd   nevyzýval   sťažovateľku   na   odstránenie   nedostatkov   jej   volebnej sťažnosti   vzhľadom   na   to,   že   u osoby,   ktorá   kandiduje   na   funkciu   starostu   obce   ako najvyššieho   výkonného   orgánu   obce,   ktorý   rozhoduje   o právach,   právom   chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, a pri výkone   tejto   funkcie   je   povinná   uplatňovať   ústavu,   ústavné   zákony,   zákony   a   ostatné všeobecne   záväzné   právne   predpisy   podľa   svojho   najlepšieho   vedomia   a svedomia, sa predpokladá, že je oboznámená so všetkými podmienkami konania podľa čl. 129 ods. 2 ústavy a § 59 až § 63 zákona o ústavnom súde minimálne v rozsahu schopnosti podať sťažnosť, ktorá spĺňa zákonom predpísané náležitosti. Sťažovateľka si je nespochybniteľne vedomá   lehoty   na   podanie   sťažnosti   podľa   §   60   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde, ako aj niektorých ďalších podmienok tohto konania (napr. podmienky aktívnej legitimácie), napriek   tomu   jej   sťažnosť   nespĺňa   ďalšie   náležitosti,   na   ktoré   odkazuje,   resp.   uvádza § 60 zákona   o ústavnom   súde.   Ústavný   súd   aj   vzhľadom   na   lehotu   na   rozhodnutie o sťažnosti podľa § 63 ods. 6 zákona o ústavnom súde nie je povinný odstraňovať z úradnej moci nedostatky v zákonom predpísaných náležitostiach, ktoré zistil vo veci sťažovateľky. Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   sťažovateľky   podľa   §   25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2014