znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 59/2011-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 16. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť I. O., C., vo veci nezákonnosti volieb do orgánov obce Chrasť nad Hornádom konaných 27. novembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. O. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra 2010 doručená sťažnosť I. O., C. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou sa domáhal, aby ústavný súd prešetril priebeh a výsledky volieb starostu obce Chrasť nad Hornádom konaných 27. novembra 2010.

Sťažovateľ   v sťažnosti   okrem   iného   uviedol,   že „Komunálne voľby neprebiehali v súlade so zákonom, boli zmanipulované, lebo vyhrali všetci kandidáti za K. a jeden ako nezávislý kandidát, z toho 4 kandidáti boli poslancami aj v niekoľkých predchádzajúcich volebných   obdobiach.   Tí   traja   poslanci,   ktorí   ukončili   svoju   pôsobnosť   v   obecnom zastupiteľstve   v   predchádzajúcom   volebnom   období   nesúhlasili   s   názormi   a   činnosťou, starostu obce....

Voľby neprebiehali v súlade so zákonom č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obce, často bol porušovaný § 31. 2. predsedníčkou a členmi okrskovej volebnej komisie po predložení preukazu totožnosti, že im ho netreba, lebo voličov poznajú. Nie každý volič musel mať platný preukaz totožnosti.“.

Sťažovateľ   ďalej   uviedol,   že   po   odchode   kontroly   z   obvodnej   volebnej   komisie zo Spišskej Novej Vsi a po odchode dvoch členov okrskovej volebnej komisie s prenosnou volebnou schránkou (čo sa malo stať dvakrát počas priebehu volieb) mali predsedníčka, členovia a zapisovateľka okrskovej volebnej komisie hlasovať namiesto rómskych voličov.

Podľa sťažovateľa malo v deň konania volieb po obci jazdiť osobné auto s letákom „Voľte č. 1“ (majiteľa R. O.), do ktorého sa naložili potraviny a alkohol, ktoré odišlo do rómskej osady, čo považuje za porušenie § 30 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov.

Napokon   sa   sťažovateľ   vyjadruje   takto: „So   sklamanými   občanmi   z   výsledkov komunálnych   volieb   očakávam   prešetrenie   priebehu   a   výsledkov   komunálnych   volieb v našej obci.“

Sťažnosť neobsahovala náležitosti návrhu na začatie konania podľa § 20 a § 60 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Ústavný súd preto výzvou z 10. januára 2011   vyzval   sťažovateľa   na   jej   doplnenie.   Sťažovateľ   prevzal   výzvu   ústavného   súdu 14. januára 2011 a reagoval na ňu 19. januára 2011 už právny zástupca sťažovateľa, avšak bez toho, aby dokladoval splnomocnenie sťažovateľa na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným   súdom,   ktorý   faxovým   podaním   19.   januára   2001   označeným   ako „Žiadosť o predĺženie termínu na doplnenie návrh“ požiadal ústavný súd o predĺženie lehoty na účely doplnenia   sťažnosti.   Žiadosť   o   predĺženie   lehoty   odôvodnil   tým,   že   klient   mu   doručil materiály 19. januára 2011. Faxové podanie, obsahom ktorého bola žiadosť o predĺženie lehoty, v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) však nedoplnil do troch dní originálom tejto žiadosti ani splnomocnením na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   podľa   §   25   ods.   1   zákona o ústavnom súde preskúmal, či spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti návrhu podľa § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 20 zákona ústavnom   súde návrh   na začatie konania sa   ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu   návrh   smeruje,   akého   rozhodnutia   sa   navrhovateľ   domáha,   odôvodnenie   návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca. K návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   V   splnomocnení   sa   musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa § 59 zákona o ústavnom súde sťažnosť pre neústavnosť alebo nezákonnosť volieb   do   orgánu   miestnej   samosprávy   alebo proti   výsledku   volieb   môže   podať   okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov. Sťažnosť proti výsledku volieb do orgánu miestnej samosprávy môže podať aj protikandidát, ktorý získal aspoň 10 % hlasov. Sťažnosť môže podať aj najmenej 10 % voličov príslušného volebného obvodu; k sťažnosti musia byť pripojené podpisy a adresy týchto občanov.

V konaní o sťažnosti kandidáta (§ 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde) sú účastníkmi len sťažovateľ a kandidát, proti ktorému sťažnosť smeruje.

Podľa § 60 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania vo volebných veciach popri všeobecných náležitostiach uvedených v § 20 musí obsahovať:

a)   vyjadrenie   sťažovateľa   o   tom,   či   napáda   voľby   na   celom   území   Slovenskej republiky, alebo len v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta vo svojom volebnom obvode,

b) dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov,

c) údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa § 59; to neplatí v prípade navrhovateľov uvedených v § 18 písm. a) až e),

d) návrh na rozhodnutie vo veci podľa § 63 ods. 1.

Sťažnosť   bola   podaná   na   poštovú   prepravu   6.   decembra   2010,   to   znamená   do desiatich dní po oznámení výsledku volieb (§ 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ktorá ale okrem opisu volieb a tvrdení sťažovateľa o nezákonnosti volieb neobsahovala označenie navrhovaných dôkazov a ani žiadne prílohy, ktoré by potvrdzovali tvrdenia sťažovateľa.

Ústavný   súd   predovšetkým   nemal   za   preukázané,   že   sťažovateľ   vo   voľbách uskutočnených 27. novembra 2010 bol v konaní pred ústavným súdom aktívne legitimovaný na podanie sťažnosti podľa § 59 zákona o ústavnom súde, resp. zo sťažnosti nie je jasné, proti komu/čomu smeruje, či proti výsledkom volieb starostu alebo proti výsledkom volieb poslancov obecného zastupiteľstva. Sťažnosť neobsahovala ani návrh na rozhodnutie, ani splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom.

Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu z 10. januára 2011 na odstránenie nedostatkov jeho sťažnosti nereagoval napriek tomu, že ho ústavný súd podrobne informoval o zákonom ustanovených náležitostiach volebnej sťažnosti a upozornil ho aj na potrebu predloženia dôkazov   na   preukázanie   jeho   tvrdení   o   manipulácii   volieb   a   o   ich   nezákonnosti,   resp. hrubého alebo závažného porušenia volebného zákona. Sťažovateľ, resp. advokát, ktorý oznámil, že ho sťažovateľ požiadal o zastúpenie pred ústavným súdom, v určenej lehote len faxovým podaním požiadal o predĺženie lehoty na doplnenie sťažnosti, ktorého originál však   ústavnému   súdu   nepredložil   v   lehote   ustanovenej   v   §   42   ods.   1   OSP   a   podanie nedoplnil a nenavrhol ani nepredložil relevantné dôkazy, ktoré navrhuje vykonať, a preto naň ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa ani neprihliadal.

V   nadväznosti   na   uvedené   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   podľa   §   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2011