SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 59/2011-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 16. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť I. O., C., vo veci nezákonnosti volieb do orgánov obce Chrasť nad Hornádom konaných 27. novembra 2010 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť I. O. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra 2010 doručená sťažnosť I. O., C. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou sa domáhal, aby ústavný súd prešetril priebeh a výsledky volieb starostu obce Chrasť nad Hornádom konaných 27. novembra 2010.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že „Komunálne voľby neprebiehali v súlade so zákonom, boli zmanipulované, lebo vyhrali všetci kandidáti za K. a jeden ako nezávislý kandidát, z toho 4 kandidáti boli poslancami aj v niekoľkých predchádzajúcich volebných obdobiach. Tí traja poslanci, ktorí ukončili svoju pôsobnosť v obecnom zastupiteľstve v predchádzajúcom volebnom období nesúhlasili s názormi a činnosťou, starostu obce....
Voľby neprebiehali v súlade so zákonom č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obce, často bol porušovaný § 31. 2. predsedníčkou a členmi okrskovej volebnej komisie po predložení preukazu totožnosti, že im ho netreba, lebo voličov poznajú. Nie každý volič musel mať platný preukaz totožnosti.“.
Sťažovateľ ďalej uviedol, že po odchode kontroly z obvodnej volebnej komisie zo Spišskej Novej Vsi a po odchode dvoch členov okrskovej volebnej komisie s prenosnou volebnou schránkou (čo sa malo stať dvakrát počas priebehu volieb) mali predsedníčka, členovia a zapisovateľka okrskovej volebnej komisie hlasovať namiesto rómskych voličov.
Podľa sťažovateľa malo v deň konania volieb po obci jazdiť osobné auto s letákom „Voľte č. 1“ (majiteľa R. O.), do ktorého sa naložili potraviny a alkohol, ktoré odišlo do rómskej osady, čo považuje za porušenie § 30 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov.
Napokon sa sťažovateľ vyjadruje takto: „So sklamanými občanmi z výsledkov komunálnych volieb očakávam prešetrenie priebehu a výsledkov komunálnych volieb v našej obci.“
Sťažnosť neobsahovala náležitosti návrhu na začatie konania podľa § 20 a § 60 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Ústavný súd preto výzvou z 10. januára 2011 vyzval sťažovateľa na jej doplnenie. Sťažovateľ prevzal výzvu ústavného súdu 14. januára 2011 a reagoval na ňu 19. januára 2011 už právny zástupca sťažovateľa, avšak bez toho, aby dokladoval splnomocnenie sťažovateľa na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, ktorý faxovým podaním 19. januára 2001 označeným ako „Žiadosť o predĺženie termínu na doplnenie návrh“ požiadal ústavný súd o predĺženie lehoty na účely doplnenia sťažnosti. Žiadosť o predĺženie lehoty odôvodnil tým, že klient mu doručil materiály 19. januára 2011. Faxové podanie, obsahom ktorého bola žiadosť o predĺženie lehoty, v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) však nedoplnil do troch dní originálom tejto žiadosti ani splnomocnením na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom.
II.
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde preskúmal, či spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti návrhu podľa § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 20 zákona ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca. K návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
Podľa § 59 zákona o ústavnom súde sťažnosť pre neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb môže podať okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov. Sťažnosť proti výsledku volieb do orgánu miestnej samosprávy môže podať aj protikandidát, ktorý získal aspoň 10 % hlasov. Sťažnosť môže podať aj najmenej 10 % voličov príslušného volebného obvodu; k sťažnosti musia byť pripojené podpisy a adresy týchto občanov.
V konaní o sťažnosti kandidáta (§ 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde) sú účastníkmi len sťažovateľ a kandidát, proti ktorému sťažnosť smeruje.
Podľa § 60 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania vo volebných veciach popri všeobecných náležitostiach uvedených v § 20 musí obsahovať:
a) vyjadrenie sťažovateľa o tom, či napáda voľby na celom území Slovenskej republiky, alebo len v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta vo svojom volebnom obvode,
b) dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov,
c) údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa § 59; to neplatí v prípade navrhovateľov uvedených v § 18 písm. a) až e),
d) návrh na rozhodnutie vo veci podľa § 63 ods. 1.
Sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 6. decembra 2010, to znamená do desiatich dní po oznámení výsledku volieb (§ 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ktorá ale okrem opisu volieb a tvrdení sťažovateľa o nezákonnosti volieb neobsahovala označenie navrhovaných dôkazov a ani žiadne prílohy, ktoré by potvrdzovali tvrdenia sťažovateľa.
Ústavný súd predovšetkým nemal za preukázané, že sťažovateľ vo voľbách uskutočnených 27. novembra 2010 bol v konaní pred ústavným súdom aktívne legitimovaný na podanie sťažnosti podľa § 59 zákona o ústavnom súde, resp. zo sťažnosti nie je jasné, proti komu/čomu smeruje, či proti výsledkom volieb starostu alebo proti výsledkom volieb poslancov obecného zastupiteľstva. Sťažnosť neobsahovala ani návrh na rozhodnutie, ani splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom.
Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu z 10. januára 2011 na odstránenie nedostatkov jeho sťažnosti nereagoval napriek tomu, že ho ústavný súd podrobne informoval o zákonom ustanovených náležitostiach volebnej sťažnosti a upozornil ho aj na potrebu predloženia dôkazov na preukázanie jeho tvrdení o manipulácii volieb a o ich nezákonnosti, resp. hrubého alebo závažného porušenia volebného zákona. Sťažovateľ, resp. advokát, ktorý oznámil, že ho sťažovateľ požiadal o zastúpenie pred ústavným súdom, v určenej lehote len faxovým podaním požiadal o predĺženie lehoty na doplnenie sťažnosti, ktorého originál však ústavnému súdu nepredložil v lehote ustanovenej v § 42 ods. 1 OSP a podanie nedoplnil a nenavrhol ani nepredložil relevantné dôkazy, ktoré navrhuje vykonať, a preto naň ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa ani neprihliadal.
V nadväznosti na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. februára 2011