znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 59/07-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. októbra 2007 v pléne zloženom   z predsedníčky   Ivetty   Macejkovej   a zo   sudcov   Jána   Auxta,   Petra   Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Milana   Ľalíka,   Lajosa   Mészárosa,   Marianny   Mochnáčovej,   Ladislava   Orosza   a Rudolfa Tkáčika o sťažnosti Ing. M. L., K., kandidáta na starostu obce K., zastúpeného advokátkou Mgr. C. S., K., ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce K. konaných 2. decembra 2006, za účasti starostu obce T. T., K. zastúpeného advokátkou JUDr. O. S., P., takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. L.   z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. decembra 2006 doručená sťažnosť Ing. M. L., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou Mgr.   C.   S.,   K.,   v ktorej   namieta   neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   starostu   obce   K. konaných   2. decembra   2006,   za účasti   starostu   obce   K.   T.   T.,   zastúpeného   advokátkou JUDr. O. S., P.

Podľa   sťažovateľa   neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   starostu   obce   K.   spočívala v tom, že počet voličov v obci nesúhlasil s počtom odovzdaných volebných lístkov, a teda počet   neplatných   hlasovacích   lístkov   nemohol   zodpovedať   skutočnosti,   čo   bolo   zistené miestnou volebnou komisiou. Tento rozdiel mohol mať vplyv na konečný výsledok voľby starostu   obce,   pretože   išlo   o 180 hlasov.   Okrem   toho   tvrdí,   že   chcel   byť   prítomný   pri spočítavaní   hlasov   v okrskovej   komisii   č.   2,   táto   mu   to   však   neumožnila,   aj   keď predchádzajúci prísľub mal.

Sťažovateľ   z uvedeného   vyvodil   záver,   že   pri   voľbách   starostu   obce   K.   došlo k manipulácii s hlasovacími lístkami, o čom svedči prepisovanie zápisnice členmi okrskovej volebnej komisie č. 2.

K sťažnosti   sa   písomne   vyjadril   aj   starosta   obce,   ktorý   uvádza,   že   voľby   v obci prebehli   legálne   a korektne,   bez   akýchkoľvek   zásahov   do   práce   volebných   komisií 2. decembra 2006. V činnosti okrskovej komisie č. 2 v obci K. došlo len k administratívnej chybe po spočítavaní hlasov, keď namiesto správneho čísla 461 bolo napísané číslo 641, čo skreslilo celkový obraz o výsledku volieb v uvedenom okrsku. Túto administratívnu chybu však   napravila   miestna   volebná   komisia   a okresnej   volebnej   komisii   boli   odovzdané zápisnice v správnom znení.

Sťažnosť sťažovateľa bola plénom ústavného súdu prijatá na ďalšie konanie 16. mája 2007 na neverejnom zasadnutí, pretože spĺňala všetky všeobecné a osobité náležitosti podľa ustanovení   §   20   ods.   1   a 2   a podľa   §   60   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje   o ústavnosti   a zákonnosti   volieb   prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Ústavný súd vo svojej judikatúre uviedol, že podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je uskutočnenie volieb v súlade so všetkými relevantnými zákonmi, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy (PL. ÚS 34/99), pričom zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré   je   v konečnom   dôsledku   porušením   ústavného   volebného   práva   a jeho   princípov (PL. ÚS 21/94).

Ústavný   súd   okrem   toho   judikoval,   že   voľby   sú   prostriedkom   pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé, závažné alebo viacnásobné porušenie práv občanov   priznaných   ústavou   alebo   zákonom   zakladá   právomoc   ústavného   súdu   zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože namietnuté porušenia práva mohli ovplyvniť priebeh a výsledok volieb. Dôležitým komponentom vo volebných veciach   je   teda   zisťovanie   intenzity   volebných   nedostatkov   z hľadiska   ich   vplyvu na výsledok volieb.

S ohľadom   na   uvedené   treba   uviesť,   že   vo   všeobecnosti   musia   byť   splnené   tri predpoklady, aby bolo možné vyhovieť volebnej sťažnosti: 1. protizákonnosť, porušenie zákonov týkajúcich sa volieb, 2. vzťah medzi touto protizákonnosťou a neplatnosťou volieb alebo voľby kandidáta a 3. intenzita protizákonnosti, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá   odôvodnene   vyvoláva   pochybnosť   o tom,   či   voľby   a ich   výsledky   sú   prejavom skutočnej vôle.

Teda základným predpokladom pre vyslovenie protizákonnosti volieb je nesporné zistenie a konštatovanie, že voľby prebehli v rozpore zo zákonom.

Ústavný súd vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu navrhnutom účastníkmi.Na   základe   vykonaného   dokazovania   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   nedošlo k porušeniu zákonnosti volieb v obci K.

Zo zisteného skutkového stavu vyplývalo, že v deň volieb 2. decembra 2006 boli v obci   K.   zriadené   dve   okrskové   volebné   komisie   a jedna   miestna   volebná   komisia. Sťažovateľ   namietal   postup   okrskovej   volebnej   komisie   č.   2,   preto   boli   vypočutí   jej členovia, ako aj predseda miestnej volebnej komisie Ing. Š. Tento svedok uviedol, že keď miestna   volebná   komisia   dostala   zápisnice   o výsledkoch   volieb   starostu   obce,   pri   ich skúmaní zistil, že „nie sú tam správne čísla“, že zrejme došlo k chybe pri počítaní. Bol to preto   on,   kto   na   to   upozornil   okrskovú   volebnú   komisiu   a   ktorej   vrátil   ňou   doručenú zápisnicu. Táto komisia opätovne prehodnotila údaje uvedené v zápisnici a zistila, že došlo k chybnému uvedeniu číslice do zápisnice, keď v jednej kolónke namiesto čísla 461 (ktoré bolo správne)   uviedli   číslo   641 (ktoré   bolo chybné). Zápisnicu   zapisovateľke diktovala predsedníčka tejto komisie, p. I., a nebolo zrejmé, či nesprávne číslo nadiktovala ona, alebo napísala zapisovateľka. Všetci členovia tejto komisie však vyhlásili, že keď sa im vrátila zápisnica na opravu, znova prepočítali hlasy a zistili, že číslo 461 bolo správne a že len technickou chybou došlo k inému napísaniu číslice, čo spôsobilo problém.

Svedkom bolo umožnené nahliadnuť do zápisnice, boli oboznámení aj s poznámkami v zápisnici.   Všetci   uviedli,   že   opravená   zápisnica   s číslom   461   bola   správna   a dávala správny súčet hlasov a skutočný výsledok hlasov pri voľbe starostu obce.

Takto opravená zápisnica bola opätovne poskytnutá miestnej volebnej komisii, ktorá ju uviedla už v správnom znení. V skutočnosti teda ak sa sčítali hlasy oboch okrskových komisií, nechýbalo 180 hlasov, ako sa domnieval sťažovateľ.

Z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že k manipulácii s volebnými hlasmi pri ich sčítavaní v obci K. v okrskovej komisii č. 2 nedošlo, jej postup, ako aj postup miestnej volebnej komisie bol v súlade so zákonom, pretože v okrskovej komisii č. 2 v obci K. pri vyhotovovaní   zápisnice   došlo   len   k administratívnej   chybe   spôsobenej   neúmyselnou zámenou číslic, ktorá bola opravená pri kontrole celou volebnou komisiou.

Pokiaľ bola spísaná zápisnica volebnej komisie 15. decembra 2006 označená ako zápisnica č. 1, jej zasadnutie sa uskutočnilo na podnet predsedu miestnej volebnej komisie a bola vyvolaná pochybnosťami sťažovateľa o zákonnosti volieb. Samotná zápisnica slúžila pre   vnútorné   potreby   a nebola   odoslaná   na   okresnú   volebnú   komisiu,   ani   na   ústrednú volebnú komisiu. Z toho nie je možné vyvodiť, že k oprave zápisnice okrskovej volebnej komisie   došlo   až   15.   decembra   2006,   pretože   k oprave   došlo   ešte   v deň   volieb,   teda 2. decembra 2006, čo bolo rozhodujúce pre posúdenie veci.

Sťažovateľ uviedol, že k manipulácii pri sčítavaní hlasov komisiou došlo aj na tom základe, že predsedníčkou volebnej komisie, resp. aj predsedom miestnej volebnej komisie mu bol daný prísľub možnosti zúčastniť sa sčítavania hlasov, nakoniec mu však tento súhlas bol odopretý.

Z vykonaného   dokazovania   vyplynulo,   že   predsedom   miestnej   volebnej   komisie a predsedníčkou   okrskovej   komisie   č.   2   skutočne   bol   daný   ústny   prísľub   na   účasť   pri sčítavaní   hlasov   sťažovateľovi,   tento   návrh   však   po   prerokovaní   okrsková   komisia neschválila a taká možnosť nebola daná ani jednému z kandidátov na starostu obce, aj keď okrem sťažovateľa o to ostatní nežiadali. Písomne o to sťažovateľ nežiadal a písomne o tom nebol   ani   vyrozumený,   členovia   komisie   však   potvrdili,   že   to   bolo   ich   kolektívne rozhodnutie.

Sťažovateľ mal právo byť prítomný pri sčítavaní hlasov, avšak „ak sa nepreukázala reálna   súvislosť   medzi   zistenými   porušeniami   volebného   zákona   a výsledkami   volieb a volebné výsledky boli volebnými komisiami zistené v zásade správne, tak nie je dôvod vyhlásiť voľby za neplatné ani zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného predkladateľa   volebnej   sťažnosti   (PL.   ÚS   20/01)“.   Voľby   v obci   K.   boli   uskutočnené v súlade so zákonom, teda aj volebné komisie v obci postupovali v súlade so zákonom.

Sťažovateľ neoznačil iné konkrétne podozrenie na možnosť manipulácie pri sčítavaní hlasov   po   ukončení   volieb,   nemal   k tomu   dôkaz   a nepodnikol   ani   iné   právne   kroky na zistenie a prešetrenie svojho podozrenia. Svoju sťažnosť postavil len na domnienke.Domnienka sťažovateľa vykonaným dokazovaním potvrdená nebola.

Ústavný   súd   na   základe   uvedeného   dospel   k   záveru,   že   sťažovateľom   uvedené skutočnosti nemajú taký charakter, aby predstavovali dostatočné dôvody na to, aby ústavný súd zrušil výsledky volieb starostu obce K., čo je pri volebných sťažnostiach dôvodom na zamietnutie.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. októbra 2007