znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 58/07-56

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. októbra 2007 v pléne zloženom   z predsedu   Milana   Ľalíka   a zo   sudcov   Jána   Auxta,   Petra   Brňáka,   Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť JUDr. Z. S., G., a skupiny voličov J. R. st., G., M. R., G., J. R. ml., G., M. K. ml., G., J. H. ml., G., M. P. ml., G., L. P., G., M. M., G., D. P., G., M. P., G., M. K. st., G., A. K., G., M. H., G., J. H. st., G., J. H., G., M. H., G., M. H., G., J. O., G., A. O., G., Ľ. O., G., A. G., G. a J. A., G.,   všetci   zastúpení   advokátom   JUDr. J.   H.,   K.,   vo veci   namietanej   neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce G. konaných 2. decembra 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   JUDr.   Z.   S.   a skupiny   voličov   J.   R.   st.,   M.   R.,   J.   R.   ml.,   M.   K.   ml., J. H. ml., M. P. ml., L. P., M. M., D. P., M. P., M. K. st., A. K., M. H., J. H. st., J. H., M. H., M. H., J. O., A. O., Ľ. O., A. G. a J. A. (22 voličov)   z a m i e t a  .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. decembra 2006 doručená sťažnosť JUDr. Z. S. (ďalej len „sťažovateľ“) a skupiny voličov J. R. st., M. R., J. R. ml., M. K. ml., J. H. ml., M. P. ml., L. P., M. M., D. P., M. P., M. K. st., A. K., M. H., J. H. st., J. H., M. H., M. H., J. O., A. O., Ľ. O., A. G., a J. A. (ďalej aj „skupina voličov“) podľa čl. 30 ods. 1, 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) pre neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce G. konaných 2. decembra 2006 (ďalej len „sťažnosť“ a „voľby“).

Sťažovateľ ako kandidát na funkciu starostu obce G. sa zúčastnil volieb, v ktorých získal hlasy 50 voličov zo 112 odovzdaných hlasovacích lístkov, teda viac ako 10 % hlasov ustanovených v § 59 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   na   získanie aktívnej legitimácie pre podanie sťažnosti na výsledky volieb starostu obce.

Sťažovateľ uviedol, že členmi volebnej komisie sa stali prevažne osoby, o ktorých je známe,   že   podporovali   starostu.   Vzhľadom   na rozdiel   v počte   získaných   hlasov   medzi sťažovateľom a protikandidátom p. J. N., ako aj vzhľadom na zloženie volebnej komisie nadobudol presvedčenie, že pri sčítaní hlasov došlo k chybám pri posudzovaní platnosti hlasov v jeho neprospech, čo by mala potvrdiť členka volebnej komisie v obci p. I. R..

Okrem toho uviedol, že výsledky volieb boli ovplyvnené aj tým, že jeho manželka M. S., jeho syn P. S. a jeho nevesta J. S. boli vyčiarknutí zo zoznamu voličov, a to z toho dôvodu,   že   pracovníčka   obecného   úradu   im   nevystavila   potvrdenie   o trvalom   pobyte v obci, a to ani 1. decembra 2006 na pokyn terajšieho starostu obce.

Uvedenými skutočnosťami   malo   dôjsť   k zmareniu   objektívneho   výsledku   volieb a ich ovplyvneniu, preto žiadal, aby ústavný súd vo veci rozhodol:

„Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlasuje voľby starostu vo volebnom obvode G. vo   voľbách   do   orgánov   obecnej   samosprávy,   ktoré   sa   uskutočnili   dňa   2.   12.   2006   za neplatné.“

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   podľa   §   25   ods.   1   zákona o ústavnom súde preskúmal, či podanie sťažovateľa spĺňalo všeobecné a osobitné náležitosti návrhu podľa § 20 ods. l a 2, § 59 a podľa § 60 zákona o ústavnom súde a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 tohto zákona.

Sťažnosť spĺňala všetky podmienky na jej prijatie, preto plénum ústavného súdu 16. mája 2007 prijalo podanú sťažnosť na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb   do   Národnej   rady   Slovenskej   republiky,   volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Ústavný súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov a písomnými listinami, ktoré označil sťažovateľ, ako aj starosta obce.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol   dve   námietky,   ktoré   mali   byť   v rozpore so zákonom a ústavou.

Prvá   námietka   sa   týkala   spôsobu   spočítavania   hlasov,   ktoré   sa   malo   stať   v jeho neprospech, a to členmi volebnej komisie najmä pri posudzovaní platnosti hlasov.

Z uvedeného   dôvodu   bola   vypočutá   pani   I.   R.,   členka   volebnej   komisie,   a pani Mgr. G. N., zapisovateľka volebnej komisie.

Z ich výpovedí vyplynulo, že v deň volieb sa neudiali mimoriadne udalosti a pri sčítaní hlasov boli prítomní všetci členovia volebnej komisie. Sporný bol iba jeden hlas, ktorý volebná komisia uznala za platný, a to v prospech sťažovateľa.

V priebehu   vykonávania   dokazovania   ani   jeden   zo   skupiny   voličov   na   strane sťažovateľa, a v konečnom dôsledku ani sám sťažovateľ, netvrdili, že sčítavanie hlasov sa nedialo v súlade so zákonom.

Ústavný   súd   rozhoduje   o ústavnosti   a zákonnosti   volieb   do   orgánov   územnej samosprávy v zmysle čl. 129 ods. 2 ústavy, pričom ochraňuje základné práva a slobody zaručené v čl. 30 ústavy.

Ústavný súd vo svojej judikatúre uviedol, že podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy (PL. ÚS 34/99), pričom zistená nezákonnosť   volieb   do   orgánov   samosprávy   musí   byť   v príčinnej   súvislosti   s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (PL. ÚS 21/94).

Ústavný   súd   okrem   toho   judikoval,   že   voľby   sú   prostriedkom   pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé, závažné alebo viacnásobné porušenie práv občanov   priznaných   ústavou   alebo   zákonom   zakladá   právomoc   ústavného   súdu   zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože označené porušenia práva mohli ovplyvniť priebeh a výsledok volieb. Dôležitou súčasťou volebných vecí je teda zisťovanie intenzity chýb volieb z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb.

S ohľadom   na   uvedené   skutočnosti   je   potrebné   konštatovať,   že   vo   všeobecnosti musia   byť   splnené   tri   predpoklady,   aby   bolo   možné   vyhovieť   volebnej   sťažnosti: 1. protizákonnosť   ako   porušenie   zákonov   týkajúcich   sa   volieb,   2.   vzťah   medzi   touto protizákonnosťou   a neplatnosťou   volieb   alebo   voľby   kandidáta   a 3.   intenzita protizákonnosti,   ktorá   už   spochybňuje   výsledky   volieb   a ktorá   odôvodnene   vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Teda základným predpokladom pre vyslovenie protizákonnosti volieb je nesporné zistenie a konštatovanie, že voľby prebehli v rozpore so zákonom.

V posudzovanom prípade však sťažovateľ ničím nepreukázal, že by priebeh volieb bol   v rozpore   so   zákonom,   alebo   že   pri   sčítavaní   hlasov   došlo   k manipulácii,   a tým k nezákonnosti konania niektorého z členov volebnej komisie. V konečnom dôsledku to netvrdila   ani   skupina   voličov,   ktorá   podpísala   sťažnosť   adresovanú   ústavnému   súdu uvádzajúc, že tak urobila na požiadanie sťažovateľa.

V uvedenom   smere   teda   plénum   ústavného   súdu   posúdilo   sťažnosť   sťažovateľa a skupiny voličov ako nepreukázanú a nedôvodnú.

V ďalšom sťažovateľ namietal, že výsledky volieb boli ovplyvnené aj tým, že obecný úrad neprihlásil na trvalý pobyt jeho manželku, syna a nevestu, následne volebnou komisiou boli vyčiarknutí zo zoznamu voličov, čím im bolo odopreté právo voliť a ich hlasy mohli v konečnom dôsledku ovplyvniť počet hlasov vo voľbách starostu obce v jeho prospech.

Podľa   ustanovenia   § 2   ods.   1   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   346/1990 Zb. o voľbách do organov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“) právo voliť do orgánov samosprávy obcí majú obyvatelia Slovenskej republiky, ktorí majú v obci trvalý pobyt.

Podľa   ustanovenia   §   5   ods.   1   volebného   zákona   zoznamy   voličov   oprávnených hlasovať v jednotlivých volebných okrskoch vyhotovia obce na základe stáleho zoznamu voličov.

Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hlásení pobytu občanov“) určuje mechanizmus a podmienky prihlasovania občanov na trvalý pobyt a prechodný pobyt.

Podľa ustanovenia § 26 ods. 2 zákona o hlásení pobytu občanov, na postup štátnych orgánov, obcí, iných právnických osôb a fyzických osôb a na ich úkony vykonávané podľa tohto zákona sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Z výpovede pracovníčky obecného úradu pani A. V. vyplynulo, že si sťažovateľ (nie jeho príbuzní) 29. novembra 2006 vyzdvihol na obecnom úrade prihlasovacie lístky pre trvalý pobyt, ktoré však podpisuje starosta obce, a ona bez jeho podpisu nebola oprávnená vykonať zápis na trvalý pobyt. Starosta obce v tom čase čerpal riadnu dovolenku a bol mimo obce. Preto s ohľadom na uvedenú situáciu telefonicky volala na Ministerstvo vnútra Slovenskej   republiky   ohľadne   uvedeného   problému   a   bola   informovaná,   že   ak   neboli splnené podmienky zákona, teda nebol vykonaný zápis na trvalý pobyt, nemôže zapísať iných občanov do voličského zoznamu, teda ani príbuzných sťažovateľa. To bol aj dôvod, prečo príbuzní sťažovateľa neboli do voličského zoznamu zapísaní. Sťažovateľ sa uvedenú záležitosť snažil vybaviť na polícii vo V., tam však bol informovaný, že polícia nemôže prikázať, resp. robiť zmeny v prihlasovaní občanov na trvalý pobyt.

Po voľbách v obci sťažovateľ dal podnet na konanie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu súvisiaceho s uvedenou okolnosťou, toto konanie však nie je ukončené.

M. S., P. S. a J. S. nepodnikli žiadny právny krok tesne pred voľbami, resp. v čase volieb   na to,   aby boli   zapísaní   do   voličského   zoznamu   obce.   Pritom   z výpovede   P.   S. vyplynulo, že na trvalý pobyt sa chcel so svojimi príbuznými prihlásiť len z toho dôvodu, aby svojimi hlasmi vo voľbách pomohli otcovi – sťažovateľovi.

Aj   v tejto   časti   považuje   ústavný   súd   sťažnosť   za   nedôvodnú,   pretože   volebná komisia bola viazaná len zoznamom voličov, ktorí boli prihlásení na trvalý pobyt v obci. Osoby,   ktorých   sa   zápis   na   trvalý   pobyt   týkal,   nepodnikli   žiadne   právne   kroky   na odstránenie   uvedeného   stavu.   Ich   neúčasť   vo voľbách   pritom   podstatne   neovplyvnila výsledok volieb v obci.

Ústavný súd zistil, že ostatná skupina voličov podpísaných na ústavnej sťažnosti, ako aj iní svedkovia nemali žiadnu vedomosť o okolnostiach zápisu príbuzných sťažovateľa na trvalý pobyt v obci.

Z uvedeného vyplýva, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by v obci G. v deň konania volieb došlo k manipulácii pri sčítavaní hlasov po vykonaných voľbách a nebolo   zistené   ani   porušenie   zákona   volebnou   komisiou   pri   vyčiarknutí   príbuzných sťažovateľa zo zoznamu voličov.

Ústavný   súd   tak   uzatvára,   že   skutočnosti   uvedené   sťažovateľom   nepredstavovali dostatočné dôvody na to, aby ústavný súd zrušil výsledky volieb starostu obce G., pretože nebolo zasiahnuté do súťaže politických síl nezákonným a neústavným spôsobom.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2007