znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 57/07-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 16. mája 2007 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. V. H., H., zastúpeného advokátom JUDr. M. M., B., za účasti Z. Č., H., pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta H. konaných 2. decembra 2006 takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť Ing. V. H.   p r i j í m a   na ďalšie konanie.

2. Návrh na vydanie predbežného opatrenia   o d m i e t a.

3. S p á j a   sa vec sp. zn. PL. ÚS 57/07 s vecou sp. zn. PL. ÚS 7/07 a vec sa bude viesť pod sp. zn. PL. ÚS 7/07.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra 2006 doručená sťažnosť Ing. V. H., H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. M., za účasti Z. Č., H., pre neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta H. konaných 2. decembra 2006.

Sťažovateľ bol kandidátom, ktorý sa zúčastnil volieb primátora mesta H., v ktorých získal 1 290 hlasov, čím splnil podmienku získania viac ako 10 % hlasov ustanovených v § 59 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na získanie aktívnej legitimácie pre podanie volebnej sťažnosti.

Voľby sa konali 2. decembra 2006. Volebná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 7. decembra 2006, teda v lehote 10 dní podľa § 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ uviedol, že v rámci volieb na primátora mesta H. sa o funkciu uchádzal aj on.

Porušenie ústavnosti a zákonnosti volieb primátora mesta H. vidí sťažovateľ v tom, že   priebeh   volieb   v Domove   dôchodcov   a domove   sociálnych   služieb   v H.   (ďalej   len „domov dôchodcov“) nebol regulárny, pretože členovi komisie Ing. Š. B. nebolo umožnené zúčastniť sa hlasovania do prenosnej urny ani podpísať zápisnicu o hlasovaní. Na základe toho   podal   oznámenie   o trestnom   čine   na neznámeho   páchateľa.   Okrem   toho   tvrdil,   že v uvedenom domove dôchodcov boli občania prestarnutí, so značne poškodeným zdravím, aj mentálne postihnutí. Toto mali využiť iní členovia komisie a za týchto voličov označovali hlasy v prospech víťazného kandidáta, pričom im neumožňovali ani vizuálnu kontrolu o ich hlasovaní.

Uvedené skutočnosti sťažovateľ podložil dôkazmi vo forme písomného vyhlásenia, pričom navrhol aj vypočutie ním označených voličov.

Sťažovateľ namietal aj spôsob prepočítavania hlasov s tvrdením, že niektorí členovia komisie sa navzájom informovali o hlasovaní, a to ešte pred podpísaním konečnej zápisnice, čo mohlo ovplyvniť prepočítanie hlasov s ohľadom na konečný výsledok.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   v náleze vyslovil neplatnosť voľby primátora mesta H. alebo alternatívne, aby vyslovil, že zrušuje rozhodnutie mestskej volebnej komisie o výsledku volieb v meste H. a primátora mesta H. zapísané   v zápisnici   z mestskej   volebnej   komisie   o výsledku   volieb   v meste   H. do mestského zastupiteľstva a primátora mesta v časti, v ktorej bol zvolený za primátora mesta H. Z. Č. a súčasne, aby za primátora mesta H. bol vyhlásený sťažovateľ.

II.

Ústavný   súd   sťažnosť   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   predbežne prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí,   pričom   zistil,   že právomoc   ústavného   súdu   konať vo veci je daná v čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Sťažnosť podal kandidát, ktorý vo voľbách získal viac ako 10 % platných hlasov, teda je podaná oprávnenou osobou, sťažnosť bola podaná v 10 dňovej lehote podľa § 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde, má zákonom predpísané náležitosti a sťažovateľ predložil aj dôkazy, ktoré potvrdzujú jeho tvrdenia.

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľom namietané porušenie ústavy a zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí (ďalej len „volebný zákon“) môže viesť k záveru, že v rámci týchto volieb mohol byť za primátora mesta H. zvolený iný kandidát.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom opísaný skutkový stav mohol znamenať porušenie ústavy a volebného zákona, mohol ovplyvniť kto bol zvolený za starostu a jeho opis nemožno pokladať za zjavne nepravdivý a nesprávny. Preto sťažnosť nie je ani zjavne neopodstatnená.

Keďže   ústavný   súd   nezistil   v rámci   predbežného   prerokovania   sťažnosti   žiadny dôvod   na   jej   odmietnutie,   prijal   sťažnosť   podľa   §   25   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde na ďalšie konanie.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

III.

Sťažnosť obsahuje aj návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal predbežné opatrenie na zákaz výkonu funkcie Z. Č. až do rozhodnutia ústavného súdu a zdržania sa všetkých úkonov, súvisiacich s výkonom funkcie.

Podľa   §   54   zákona   o ústavnom   súde,   ak sťažovateľ   vezme   svoju   sťažnosť   späť, ústavný súd o nej konanie zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.

Protikandidátovi   sťažovateľa   miestnou   volebnou   komisiou   už   bolo   vydané osvedčenie o zvolení za primátora, takže návrh v uvedenej časti sa stal bezpredmetným a neboli ohrozené základné práva a slobody.

Podľa ustanovenia § 31a zákona o ústavnom súde, ak tento zákon neustanovuje inak a povaha   veci   to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

Podľa   ustanovenia   § 112 ods.   1   OSP v záujme hospodárnosti   konania môže   súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Vychádzajúc z toho,   že v uvedenej   veci   a veci   vedenej   pod   sp.   zn.   PL.   ÚS   7/07 ide v zásade o tých istých účastníkov a o tú istú právnu problematiku, ústavný súd tieto konania spojil na spoločné konanie, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2007