znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  PL. ÚS 56/2011-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2011 v pléne zloženom   z predsedu   Milana   Ľalíka   a zo   sudcov   Jána   Auxta,   Petra   Brňáka,   Ľubomíra Dobríka,   Ľudmily   Gajdošíkovej,   Juraja   Horvátha,   Jána   Lubyho,   Lajosa   Mészárosa, Ladislava   Orosza   a Rudolfa   Tkáčika,   prerokoval   sťažnosť   P.   L.   –   B.,   D.,   a I.   Š.,   D., zastúpených advokátom P. F., Advokátska kancelária, B., pre neústavnosť a nezákonnosť volieb do Obecného zastupiteľstva obce Dolná Lehota a volieb starostu obce Dolná Lehota konaných 27. novembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Voľby   starostu   a   voľby   do   Obecného   zastupiteľstva v obci Dolná Lehota v y h l a s u j e   za   n e p l a t n é.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. PLs. ÚS 13/2010-6 zo 14. decembra 2010 spojil na spoločné konanie sťažnosť P. L. – B. (ďalej aj „sťažovateľ 1“) a I. Š. (ďalej aj „sťažovateľ 2“, spolu len „sťažovatelia“) pre neústavnosť a nezákonnosť volieb do Obecného zastupiteľstva obce Dolná Lehota   a volieb   starostu   obce   Dolná   Lehota   konaných 27. novembra 2010. Uznesením č. k. PL. ÚS 56/2011-21 z 9. februára 2011 prijal sťažnosť sťažovateľov   podľa   §   25   ods.   3 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z.   o   organizácii Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie a zároveň   odložil   vykonateľnosť   rozhodnutia   predsedu   Národnej   rady   Slovenskej republiky uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 463/2010 Z. z. v časti týkajúcej sa vyhlásenia nových volieb starostu obce Dolná Lehota.

2. Sťažovateľ 1 v sťažnosti namietal, že rozdielom jedného hlasu nebol zvolený za poslanca Obecného zastupiteľstva   obce   Dolná   Lehota,   a   stal   sa   tak   v   poradí 1. náhradníkom. Sťažovateľ 2 získal vo voľbách na funkciu starostu obce rovnaký počet hlasov ako ďalšia kandidátka. Z uvedeného dôvodu boli rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky na funkciu starostu obce Dolná Lehota vyhlásené nové voľby.

3. Obaja sťažovatelia v sťažnosti zo 7. decembra 2010 namietali, že k neústavnosti a nezákonnosti   volieb   v obci   Dolná   Lehota   došlo   postupom   miestnej   volebnej   komisie, ktorá   pri   sčítavaní   hlasov   o výsledkoch   volieb   nepostupovala   v súlade   s   §   41   zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“). Právny zástupca sťažovateľov sťažnosť na výzvu ústavného súdu doplnil podaním s prílohami doručenými ústavnému súdu 18. januára 2011. Ústavný súd listom z 20. januára 2011 požiadal   Obecný úrad v Dolnej Lehote   o predloženie   kompletnej   volebnej   dokumentácie   z volieb   do   orgánov   miestnej samosprávy uskutočnených 27. novembra 2010, ktorú prevzal osobne na obecnom úrade sudca spravodajca.

4.   Ústavný   súd   vykonal   3.   februára   2011   kontrolu   volebnej   dokumentácie o výsledkoch volieb do obecného zastupiteľstva a volieb starostu v obci Dolná Lehota.

II.

5. Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánu územnej samosprávy, vrátane volieb starostu obce.

Podľa čl. 69 ods. 1 ústavy orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce.

Podľa čl. 69 ods. 3 ústavy starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie.

Z uvedených   článkov ústavy vyplýva, že tak ako sú zdrojom štátnej moci občania (čl. 2 ods. 1 ústavy), zdrojom moci obecnej samosprávy sú obyvatelia obce. Obyvatelia obce   ustanovujú   túto   obecnú   samosprávnu   moc   prostredníctvom   slobodných a demokratických volieb. Voľby sú teda prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci   občanmi, resp. obyvateľmi obce. Tomuto zodpovedá i zákonná úprava volebného súdnictva,   pre   ktoré   platí   „vyvrátiteľná   domnienka“,   podľa   ktorej   volebný   výsledok zodpovedá vôli voličov. Predložiť dôkazy na vyvrátenie tejto domnienky je povinnosťou toho, kto volebné pochybenie namieta.

Podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

6. Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov, resp. obyvateľov obcí v danom štáte, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie za   člena   niektorého   zo   zastupiteľských   orgánov   (pasívne   volebné   právo).   Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

7. Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (mutatits mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94).

8. Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon politických   práv,   je   čl.   31   ústavy.   Podľa   tohto   ustanovenia   zákonná   úprava   všetkých politických   práv   a slobôd   a jej   výklad   a používanie   musia   umožňovať   a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Toto ustanovenie ústavy má priamu spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje   formovanie   politických   síl   v demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž politických síl nachádzajúca výraz predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu (PL. ÚS 19/98).

9. Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na   uplatnenie   tohto   oprávnenia   ústavného   súdu   sa   však   vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr.   PL.   ÚS   17/94,   PL.   ÚS   19/94,   PL.   ÚS   50/99).   Inými   slovami,   každé   porušenie volebného   zákona   nevyvoláva   nevyhnutne   neplatnosť   volieb   alebo   voľby   kandidáta. Ústavný   súd   každý   prípad   posudzuje   materiálne, prihliada   pritom   tak na   účel   a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len tak závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

10. Sťažovatelia namietali porušenie čl. 30 ústavy podľa odseku 3, ktorého volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného   práva   ustanoví   zákon.   Sťažovatelia   namietali   aj   porušenie   §   41   zákona o voľbách,   podľa   ktorého   miestna   volebná   komisia   sčíta   hlasy   a zistí   celkové   výsledky hlasovania   v obci   na   podklade   zápisníc   o hlasovaní   zaslaných   okrskovými   volebnými komisiami. Ak vzniknú pochybnosti, má právo vyžiadať od okrskových volebných komisií hlasovacie   lístky   a ostatné   volebné   spisy,   prípadne   vysvetlivky   a iné   informácie.   Podľa odseku 2 tohto paragrafu v miestnosti, kde miestna volebná komisia sčítava hlasy, majú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci ich odborných (sumarizačných)   útvarov,   ako   i osoby,   ktorým   na   to   dala   povolenie   Ústredná   volebná komisia.

11. Predmetom konania na ústavnom súde je tvrdenie sťažovateľov o neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy, resp. sťažnosť proti ich výsledkom. Účelom takého konania je preskúmanie volieb do orgánov územnej samosprávy, ako aj ich výsledkov   z hľadiska   dodržiavania   ústavnosti   a zákonnosti.   Ak   dôjde   v priebehu   volieb k zásahu do ústavných práv, je nepochybné, že je založená právomoc ústavného súdu ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti.

12. Ústavný súd si vyžiadal volebnú dokumentáciu z volieb uskutočnených v obci Dolná Lehota konaných 27. novembra 2010, ku ktorej Obecný úrad v Dolnej Lehote podal „Stanovisko k sčítavaniu hlasov“ (ďalej len „stanovisko“), v ktorom sa uvádza:

„Členovia   volebnej   komisie   koordinovali   voľby   a dohliadali   na   správnosť   hlasovania súlade so zloženým sľubom a riadila sa pritom Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi.

Po uzatvorení volebnej miestnosti členovia volebnej komisie postupovali nasledovne: zapečatili nepoužité volebné lístky a vyniesli ich z volebnej miestnosti otvorili volebnú schránku a prenosnú volebnú schránku a ich obsah spolu zmiešali spočítali vydané obálky a vybrali hlasovacie lístky z obálok vylúčili neplatné hlasovacie lístky pre voľby poslancov (pre voľby starostu obce bolo neplatných 9 hlasov a pre voľby obecného zastupiteľstva bolo neplatných 16 hlasov).

Do zoznamu voličov bolo v obci Dolná Lehota zapísaných 601voličov. Volieb sa zúčastnilo 384 voličov, ktorým boli vydané obálky, čo predstavuje 63,89%. Počet platných hlasovacích lístkov pre voľby obecného zastupiteľstva bol 368, to znamená, že neplatných bolo 16 hlasov. Počet   platných   hlasovacích   lístkov   pre   voľby   starostu   obce   bol   375,   to   znamená,   že neplatných bolo 9 hlasov.

Všetky   uvedené   úkony   urobili   členovia   volebnej   komisie   v priestore   volebnej   miestnosti a samozrejme za účasti všetkých členov komisie, ktorí zistili absolútnu zhodu v počte: zakrúžkovaných mien voličov v obidvoch rovnopisoch voličských zoznamov vydaných prázdnych nepriehľadných obálok s odtlačkom úradnej pečiatky obce vydaných hlasovacích lístkov pre voľbu starostu vydaných hlasovacích lístkov pre voľby poslancov do obecného zastupiteľstva. Z uvedených   skutočností   vyplýva,   že   ak   volebná   komisia   zistila,   že   počet   odovzdaných platných hlasov pre voľby starostu obce bol 375 a počet odovzdaných platných hlasov pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva bol 368, evidentne nebolo možné so zistenými číslami manipulovať.

Až   následne,   po   vykonaní   týchto   úkonov   členovia   komisie   z dôvodu,   aby   sa   navzájom nevyrušovali,   vytvorili   tri   dvojice,   ktoré   už   sčítané   hlasy   priraďovali   jednotlivým kandidátom podľa zakrúžkovania na hlasovacích lístkoch.

Je vylúčené, aby došlo k nezrovnalostiam pri sčítavaní hlasov už aj vzhľadom k tomu, že dvojice tvorili členovia komisie, ktoré zastupovali rôzne politické strany, a to: M. B. (KDH) a L. Š. (SaS) I. Š. (SMER) a M. S. (HZDS) JUDr. A. M. (menovaná starostom obce) a M. H. (zapisovateľka).“

13. Ústavný súd po otvorení zapečatenej škatule s volebnou dokumentáciou zistil, že do   úschovy   obce   nebola   odovzdaná   volebná   dokumentácia   v súlade   s   §   40   zákona o voľbách. Vo volebnej dokumentácii sa nenachádzal originál zápisnice miestnej volebnej komisie   o výsledku   volieb   v obci   do   obecného   zastupiteľstva   a starostu   obce.   Napriek skutočnostiam uvádzaným v stanovisku   obce boli nepoužité hlasovacie lístky   pre voľby poslancov do obecného zastupiteľstva a starostu obce nezapečatené. Nezapečatené boli aj platné hlasovacie lístky odovzdané vo voľbách poslancov obecného zastupiteľstva a platné hlasovacie   lístky   odovzdané   vo   voľbách   starostu,   ako   aj   neplatné   hlasovacie   lístky odovzdané vo voľbách poslancov obecného zastupiteľstva a voľbách starostu.

Nezapečatenie volebnej dokumentácie považuje ústavný súd za závažné porušenie volebného   zákona   (§   40   ods.   2),   keďže   v konečnom   dôsledku   môže   viesť k nepreskúmateľnosti výsledkov volieb (reálna nemožnosť objektívne preskúmať výsledky volieb)   a   zároveň   zakladá   dôvodné   podozrenie   z   manipulácie s hlasovacími lístkami (PL. ÚS 9/02). Ústavný súd súčasne poukazuje aj na ďalšie pochybenie volebnej komisie spočívajúce v nerešpektovaní pokynu na úschovu hlasovacích lístkov a iných volebných spisov z volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2010 vydaného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky č. 220-2010/018343 z 12. júna 2010   na   základe ustanovenia § 61 ods.   1   písm.   a)   volebného   zákona.   Aj   keď   porušenie   povinností   volebnou   komisiou vyplývajúcich z uvedeného pokynu nemožno kvalifikovať ako porušenie zákonnosti (takýto pokyn je potrebné považovať za inštrukciu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a nie všeobecne   záväzný   právny   predpis),   nedodržanie   povinnosti   o úschove   a usporiadaní jednotlivých   častí   volebnej   dokumentácie   vrátane   povinnosti   zapečatiť   odovzdané hlasovacie lístky (platné aj neplatné) s vyznačením ich počtu však pri prieskume ústavnosti a zákonnosti volieb ústavným súdom spochybňuje hodnovernosť jednotlivých častí volebnej dokumentácie   a celej   činnosti   volebnej   komisie   ako   takej.   Ako   najzávažnejšie   z týchto pochybení možno kvalifikovať jednak to, že odovzdané hlasovacie lístky pre absenciu ich riadneho   zapečatenia   neboli   v rámci   volebnej   dokumentácie   oddelené   od   pomocných a nepoužitých hlasovacích lístkov, a to, že volebná dokumentácia nebola riadne uložená, zabalená   a zapečatená   tak,   aby   bola   vylúčená   akákoľvek   možnosť,   že   po   podpísaní zápisnice o výsledku volieb volebnou komisiou bolo s touto dokumentáciou manipulované. Volebná   komisia   preto   pri   zapečatení   hlasovacích   lístkov,   obálok   a zoznamov   voličov nepostupovala dôsledne, nenapĺňajúc účel a zmysel § 40 ods. 2 volebného zákona (PL. ÚS 4/2011).

14. Porušenie volebného zákona zásadným spôsobom namietali vo svojej sťažnosti aj samotní   sťažovatelia,   ktorí   uviedli,   a potvrdila   to   aj   zapisovateľka   miestnej   volebnej komisie v stanovisku predloženom ústavnému súdu, že výsledky dosiahnuté vo voľbách do obecného zastupiteľstva a vo voľbách starostu obce boli spočítavané v troch samostatných miestnostiach. Hlasovacie lístky spočítavali členovia volebnej komisie takto: v 1. miestnosti M. B. a L. Š., v 2. miestnosti   I. Š. a M. S. a v 3. miestnosti sa na spočítavaní zúčastnila zapisovateľka   miestnej   volebnej   komisie   M.   H.   a JUDr.   A.   M.,   predsedníčka   miestnej volebnej komisie, čo je v rozpore s ustanovením § 41 ods. 2 zákona o voľbách. Rovnako zapisovateľka   miestnej   volebnej   komisie   je   len   technickou   zamestnankyňou,   nie   však členkou volebnej komisie, ktorá by sa mohla zúčastniť sčítavania hlasov; takýto postup je v rozpore s § 37 zákona o voľbách, ktorý proces zisťovania vôle voličov zveruje výlučne do právomoci členov volebnej komisie (PL. ÚS 1/07 a PL. ÚS 4/2011).

Ústavný súd konštatuje, že uvedeným postupom miestnej volebnej komisie došlo k závažnému porušeniu volebného zákona, a to jeho deviatej časti – Zisťovanie výsledku volieb,   ktorý   v   §   36   a nasl.   ustanovuje   postup   volebnej   komisie   pri   sčítaní   hlasov, posudzovaní platnosti hlasovacích lístkov, vyhotovení zápisnice o výsledku volieb a uložení volebnej dokumentácie.

15. Ústavný súd preskúmal a prepočítal   hlasovacie lístky odovzdané vo voľbách poslancov   obecného   zastupiteľstva   a vo   voľbách   starostu   pre   jednotlivých   kandidátov. Podľa kópie volebnej zápisnice predloženej sťažovateľmi k sťažnosti i stanoviska malo byť pre voľbu starostu z celkového počtu 384 odovzdaných hlasov neplatných 9 hlasovacích lístkov. Ústavný súd z volebnej dokumentácie zistil, že sa v nej nachádzalo 8 neplatných hlasovacích lístkov pre voľby starostu, z ktorých však bol 1 platný hlasovací lístok pre kandidáta M., 5 hlasovacích lístkov bolo neplatných a 2 lístky neboli označené. Podľa kópie volebnej zápisnice predloženej sťažovateľmi i stanoviska malo byť pre voľby poslancov obecného   zastupiteľstva   odovzdaných   16   neplatných   hlasovacích   lístkov,   vo   volebnej dokumentácii   bolo   uložených   13   hlasovacích   lístkov,   z ktorých   bolo   6   neplatných   a 7 neoznačených.

Vo volebnej zápisnici je uvedené, že kandidátka na starostu č. 2 V. H. a kandidát č. 4 I. Š. získali zhodne po 114 hlasov. Na základe uvedenej skutočnosti podľa § 48 zákona o voľbách predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásil rozhodnutím č. 463/2010 Z. z. v obci Dolná Lehota nové voľby starostu obce. Po prijatí volebnej sťažnosti na ďalšie konanie   odložil   ústavný   súd   uznesením   č.   k.   PL.   ÚS   56/2011-21   z 9.   februára   2011 vykonateľnosť rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky do právoplatného rozhodnutia   ústavného   súdu.   Po   prepočítaní   platných   hlasov   odovzdaných   pre   voľby starostu bolo zhodne   s údajmi uvedenými v kópii zápisnice o voľbách zistené, že obaja kandidáti   získali   rovnaký   počet   hlasov.   Uskutočnenie   nových   volieb   starostu   obce   je z uvedených dôvodov opodstatnené.

V obci Dolná Lehota sa do obecného zastupiteľstva volilo 7 poslancov. Kandidát na poslanca č. 1 Š. B. získal podľa volebnej zápisnice 152 platných hlasov, čím sa umiestnil na 7. – poslednom zvoliteľnom mieste. Sťažovateľ 1 - kandidát na poslanca č. 5 P. L. – B. získal 151 hlasov, a stal sa tak prvým náhradníkom na poslanca obecného zastupiteľstva. Prepočítaním hlasov uložených vo volebnej dokumentácii ústavný súd zistil, že kandidát Š. B.   získal   152   hlasov   a kandidát   P.   L.   –   B.   získal   153   hlasov.   Na   základe   uvedených skutočností mal byť zvoleným poslancom P. L. – B. a 1. náhradníkom sa mal stať Š. B.

16. Ústavný súd na základe zistených skutočností konštatuje, že

a)   miestna   volebná   komisia   (postupom   pri   spočítavaní   hlasov   vo   voľbách   do miestneho zastupiteľstva a starostu obce a pri odovzdaní volebnej dokumentácie do úschovy obce) opakovane a závažným spôsobom porušila ustanovenia zákona o voľbách,

b)   volebné   výsledky   dosiahnuté   sťažovateľom   1   do   obecného   zastupiteľstva a uvedené v zápisnici o voľbách nezodpovedajú výsledkom zisteným prepočítaním hlasov vo volebnej dokumentácii pre uvedeného kandidáta,

c) proces zisťovania vôle voličov nevykonávali iba členovia volebnej komisie, na základe čoho, a v súlade so zákonom o voľbách, je potrebné uskutočniť nové voľby.

Všetky uvedené zistenia vo svojom súhrne predstavujú tak závažné porušenie zákona o voľbách, na základe ktorých je ústavný súd podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde oprávnený vyhlásiť voľby starostu a voľby do Obecného zastupiteľstva v obci Dolná Lehota za neplatné.

17. Právoplatnosťou tohto nálezu zaniká predbežné opatrenie vydané v uznesení č. k. PL. ÚS 56/2011-21 z 9. februára 2011 v bode 2.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. marca 2011