znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

PL. ÚS 56/07-51

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. októbra 2008 v pléne zloženom   z predsedu   Milana   Ľalíka   a zo   sudcov   Jána   Auxta,   Petra   Brňáka,   Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta (sudca spravodajca), Jána Lubyho,   Lajosa   Mészárosa,   Marianny   Mochnáčovej   a Rudolfa   Tkáčika   o návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania o súlade ustanovenia § 21 písm.   a)   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č. 288/1995   Z.   z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd,   za   účasti   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky ako vedľajšieho účastníka, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, takto

r o z h o d o l :

Návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 29. novembra 2006   doručený   návrh   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „navrhovateľ“) doplnený podaním z 22. mája 2008 na začatie konania o súlade ustanovenia § 21 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách   a náhradách   súdnych   exekútorov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „napadnuté ustanovenie“)   s čl. 1 ods.   1 prvou   vetou a čl. 46   ods.   1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Uznesením   ústavného   súdu   č.   k.   PL.   ÚS   56/07-9   zo   16.   mája   2007   bol   návrh navrhovateľa   na začatie konania o súlade právnych predpisov   prijatý   na ďalšie konanie v celom rozsahu.

Ústavný súd z dôvodu, že navrhovateľ v podaní z 30. júla 2007, ako aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a vláda Slovenskej republiky v podaní doručenom ústavnému súdu 31. augusta 2007 vyslovili súhlas s tým, aby v zmysle §   30 ods.   2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, rozhodol o návrhu navrhovateľa na neverejnom zasadnutí na základe písomných stanovísk účastníkov a listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise.

II.

Navrhovateľ   požadoval   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   nesúlad napadnutého ustanovenia s označenými článkami ústavy a dohovoru, a to na základe toho, že „ustanovenie § 21 písm. a) vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení vyhl. č. 141/2008 Z. z. je v zrejmom rozpore s princípom právneho štátu ustanoveným v článku 1 ods. 1 Ústavy, ako jedným zo základných ústavných princípov a so základným právom na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ústavy, ako aj s článkom 6 ods. 1 Dohovoru, lebo pri súčasnej   právnej   úprave   nemá   účastník   exekučného   konania   možnosť   získať   fotokópie z exekučného spisu za úhradu primeraných (vecných) nákladov obdobne, ako to upravuje Občiansky súdny poriadok v § 44 ods. 1, podľa ktorého majú účastníci a ich zástupcovia právo nazerať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov.

Podľa ustanovenia § 21 písm. a) cit. vyhlášky musel účastník exekučného konania zaplatiť súdnemu exekútorovi sumu 100 Sk a od 1. 5. 2008 sumu 20 Sk za jednu stranu odpisu,   resp.   fotokópie   z exekučného   spisu.   Náklady   účastníka   exekučného   konania   za vyhotovenie fotokópií dokumentov z exekučného spisu v rozsahu napr. 100 a viac strán, potom predstavujú niekoľko tisíc až desiatok tisíc slovenských korún. Celý úkon exekútora pritom spočíva len vo vyhotovení fotokópií dokumentov. Uvedená suma za jednu stranu odpisu, resp. fotokópie z exekučného spisu je neúmerná a neprimeraná, a pre účastníkov exekučného   konania   predstavuje   prekážku   prístupu   k súdu   a k   spravodlivosti   a je   aj niekoľkonásobne   vyššia   než   suma účtovaná   podľa   §   44   ods.   1   Občianskeho   súdneho poriadku, hoci exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa a plní úlohy štátneho orgánu.

Keďže exekútor sa podieľa na výkone súdnej moci v zmysle článku 142 ods. 1 Ústavy, a teda je štátnym orgánom obdobne ako všeobecný súd, je nedôvodné a nelegitímne, aby poplatok   účtovaný   účastníkovi   exekučného   konania   podľa   §   21   písm.   a)   vyhlášky o odmenách   a   náhradách   súdnych   exekútorov   za   jednu   stranu   odpisu,   resp.   fotokópie z exekučného   spisu,   bol   niekoľko   násobkom   poplatku   účtovaného   účastníkovi   súdneho konania   podľa   §   44   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku,   hoci   účastník   exekučného konania   a   účastník   súdneho   konania   vyhotovovaním   odpisov,   resp.   fotokópií   zo   spisov realizujú   identické   ústavné   právo   na   súdnu   ochranu   podľa   článku   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej   republiky,   resp.   právo   na   spravodlivý   súdny   proces   podľa   článku   6   ods.   1 Dohovoru.

Uvedená   právna   povinnosť   účastníka   exekučného   konania   zaplatiť   exekútorovi poplatok   vo   výške   20   Sk   za   jednu   stranu   odpisu,   resp.   fotokópie   z   exekučného   spisu, predstavuje neprimeranú prekážku v prístupe na súd, ktorá obmedzuje právo na prístup k súdu v jeho podstate. Pre mnohých účastníkov exekučného konania môže predstavovať táto povinnosť až prekážku neprekonateľnú.

Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo na prístup k súdu. Právo na prístup k súdu zahŕňa zákaz vytvárať neprimerané prekážky v prístupe na súd. Tento zákaz, okrem iného, vyžaduje od štátu, aby nevytváral procesnoprávne podmienky sťažujúce prístup na súd, ktoré by marili účel práva na súdnu ochranu.

S   poukazom   na   vyššie   uvedenú   argumentáciu   je   potrebné   konštatovať,   že   §   21 písm. a) vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v platnom znení nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, vetou prvou, čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.“

Ministerstvo   spravodlivosti   vo   vyjadrení   navrhlo   nevyhovieť   návrhu   generálneho prokurátora,   pretože „Zníženie   odmeny   súdneho   exekútora   za   vydanie   odpisu   alebo potvrdenia   zo   spisu   v ustanovení   §   21   písm.   a)   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov vykonané vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.   141/2008   Z.   z.   s účinnosťou   od   1.   mája   2008   bolo   reakciou   na   predmetné   podanie generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky.   Pri   modifikácii   výšky   odmeny   súdneho exekútora za vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisu zo 100 Sk na 20 Sk za každú aj začatú   stranu   textu   sa   sledoval   legitímny   cieľ   –   odstrániť   dovtedajšiu   neúmernosť a neprimeranosť   dotknutej   sadzby,   tak   aby   nepredstavovala   pre   účastníka   exekučného konania   neprimeranú   prekážku   v prístupe   k súdu   a to   pri   rešpektovaní   faktu,   že   súdny exekútor   riadi   činnosť   exekútorského   úradu,   ktorý   v jeho   mene   plní   úlohy   spojené s odborným organizačným a technickým zabezpečením exekučnej činnosti.

... Sadzba ustanovená v § 21 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov   by   mala   vyvážene   reflektovať   na   priemerný   hodinový   zárobok   zamestnanca súdneho   exekútora,   ktorý   v praxi   najčastejšie   vyhotovuje   fotokópie   dokumentov z exekučného spisu, priemerný čas vynaložený na túto činnosť, priemerné náklady spojené s prevádzkou   kopírovacieho   zariadenia   a zároveň   viesť   účastníkov   exekučného   konania a ich   právnych   zástupcov   k tomu,   aby   vo   svojej   žiadosti   o vydanie   fotokópie   zo   spisu upresnili, o ktoré konkrétne dokumenty majú záujem (malo by ísť o podstatné rozhodnutia vydané v exekučnom konaní).

...   Priemerný   náklad   spojený   s vyhotovením   prvej   strany   fotokópie   z exekučného spisu   predstavuje   38,78   Sk,   pričom   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   súdneho exekútora 21 000 Sk + odvody do fondov = 28 390 Sk; priemerná mzda pripadajúca na 15 minút = 35,50 Sk; priemerné prevádzkové náklady kopírovania prvej strany (papier, toner, nájom, el. energia) = 3,28 Sk.

...   Ak   bolo   podanie   urobené   elektronicky   a   podpísané   zaručeným   elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, súd si bude účtovať za vyhotovenie rovnopisu takéhoto podania a jeho príloh vrátane rovnopisov, ktoré sa budú doručovať účastníkom konania súdny   poplatok   vo   výške   2   Sk   za   každú   stranu,   najmenej   200   Sk   za   podanie,   ktoré   je návrhom na začatie konania a najmenej 50 Sk za ostatné podania, či už vo veci samej (napr. odvolanie) alebo za nemeritórne podania (napr. návrh na rozhodnutie o trovách konania).

...   V ustanovení   §   21   písm.   a)   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov   sa   zaviedla   pevná   sadzba   20   Sk   za   každú   aj   začatú   stranu   vydaného   textu. V porovnaní so súdnym poplatkom v položke 20a tento mechanizmus nie je možné označiť za znevýhodňujúci. Podľa jeho názoru dotknuté ustanovenie žiadnym spôsobom nezasahuje do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu garantovaného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v článku 6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a nie je v rozpore s princípom právneho štátu, ktorý čerpá svoj základ v článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

...   Ustanovenie   §   21   písm.   a)   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov   zabezpečuje   účastníkom   exekučného   konania   reálnu   možnosť   na   uplatnenie práva   nazerať   do   exekučného   spisu   a oboznamovať   sa   so   skutočnosťami   z neho vyplývajúcimi.“.

Na   výzvu   ústavného   súdu   sa   k   návrhu   generálneho   prokurátora   vyjadrila aj Slovenská komora exekútorov, a to prípisom doručeným ústavnému súdu 17. júla 2008, v ktorom uviedla:

„Manipulácia so spismi – vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisov za každú aj začatú stranu vydaného textu nie je úkon, ktorý možno porovnávať či stotožňovať s úkonmi účastníkov a ich zástupcov pri nazeraní do súdneho spisu v zmysle ustanovenia § 44 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

...   Odpisy   a potvrdenia   vydávajú   exekútori   zo   spisov   uložených   v kancelárii exekútora, t. j. na úrade, ktorého náklady na prevádzku znáša v plnom rozsahu exekútor, na rozdiel od súdov, kde sa na prevádzku poskytujú nemalé štátne finančné prostriedky. Na prevádzku   zo štátu nedostávajú   finančné   prostriedky ani   banky,   ktoré   si   však za jedno potvrdenie – poskytnutie súčinnosti o účte povinného podľa ustanovenia § 34 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, účtujú tisíc a viac slovenských korún.“

III.

Podľa   čl.   125   ods.   1 písm.   b)   ústavy   ústavný   súd   rozhoduje   o súlade   všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou.

Podľa   čl.   1   ods.   1   prvej   vety   ústavy   Slovenská   republika   je   zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Napadnuté ustanovenie znelo v čase podania návrhu navrhovateľa ústavnému súdu takto:

„§ 21

Odmena za manipuláciu so spismi

Odmena za

a) vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisov za každú aj začatú stranu vydaného textu je 100 Sk...“

Po nadobudnutí účinnosti vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 141/2008 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 405/2006 Z. z. (teda po 1. máji 2008), napadnutie ustanovenie znie takto:

„§ 21

Odmena za manipuláciu so spismi

Odmena za

a) vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisov za každú aj začatú stranu vydaného textu je 20 Sk...“

Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, ktorý bol zavedený vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 141/2008 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 405/2006 Z. z., „V exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov“.

Ústavný   súd   v zhode   so   svojou   skoršou   judikatúrou   (a   ostatne   aj   v zhode so stanoviskami navrhovateľa i ministerstva) konštatuje, že nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí,   vrátane   súdnej   exekúcie   podľa   Exekučného   poriadku,   je   podľa   stabilnej judikatúry súdu (PL. ÚS 21/00, I. ÚS 5/00) súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy sa nemôže skončiť len vydaním právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ale musí zahŕňať   aj   možnosť   núteným   spôsobom   a   proti   vôli   povinného   realizovať   povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne (I. ÚS 5/00).   Obdobne   sa   výkon   súdneho   rozhodnutia   chápe   ako   súčasť   práva na spravodlivý súdny proces aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd sa stotožňuje s navrhovateľom aj v tom, že do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru patrí aj právo každého oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami rozhodnými pre jeho vec, vrátane práva nazerať do spisu a robiť si z neho odpisy a fotokópie.

Právo na prístup k súdu zahŕňa zákaz vytvárať neprimerané prekážky v prístupe k súdu. Tento zákaz okrem iného vyžaduje od štátu, aby nevytváral také procesnoprávne podmienky, ktoré sťažujú prístup k súdu, teda prekážky, ktoré by marili účel práva na súdnu ochranu,   neboli   by   odôvodnené   sledovaním   legitímneho   cieľa   a   súčasne   by   nespĺňali podmienku   spravodlivej   rovnováhy   medzi   použitými   prostriedkami   a sledovaným legitímnym cieľom. Inak takéto prekážky obmedzujú prístup k súdu v jeho podstate a treba ich považovať za nesúladné nielen s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale aj s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy.

Právo na súd nie je absolútnym právom ani v jeho chápaní Európskym súdom pre ľudské   práva (ďalej   aj „ESĽP“),   pretože   môže podliehať rôznym obmedzeniam,   keďže právo   na   prístup   k súdu   si   už   svojou   samotnou   podstatou   vynucuje   reguláciu   štátom. Európsky súd pre ľudské práva už rozhodol v niektorých prípadoch, že najmä tam, kde sa dané obmedzenia tohto práva vzťahovali na podmienky prípustnosti odvolania, alebo tam, kde   záujem   spravodlivosti   vyžadoval,   aby   sťažovateľ   v súvislosti   so   svojím   odvolaním zložil záruku za náklady, ktoré ponesie druhá strana konania, môže byť prístup jednotlivca k súdu alebo tribunálu podrobený rôznym obmedzeniam, vrátane finančných (rozsudok vo veci Brualla Gómez de la Torre v. Španielsko z 19. decembra 1997, § 33, rozsudok vo veci Tolstoy – Miloslavsky v. Spojené kráľovstvo z 13. júla 1995, § 61 a nasl.). Európsky súd pre ľudské práva pripustil, že môžu existovať prípady, v ktorých budúca strana sporu musí najprv získať povolenie pred tým, ako jej je dovolené podať žalobu (rozsudok vo veci Ashingdane v. Spojené kráľovstvo z 28. mája 1985, § 59). Vo všetkých týchto prípadoch sa však ESĽP uistil, že aplikované obmedzenia nezužujú prístup poskytnutý sťažovateľovi takým spôsobom alebo v takej miere, že bola narušená samotná podstata práva na prístup k súdu. Európsky súd pre ľudské práva v týchto súvislostiach zdôraznil, že obmedzenie prístupu   k súdu   alebo   tribunálu   nebude   zlučiteľné   s čl.   6   ods.   1   dohovoru,   ak   nebude sledovať   legitímny   cieľ   a ak   nebude   existovať   primeraný   vzťah   proporcionality   medzi použitými prostriedkami a legitímnym účelom, ktorý má byť dosiahnutý (rozsudok vo veci Tinnelly a Sohn Ltd. a ďalší a McEldulff a ďalší v. Spojené kráľovstvo z 10. júla 1998, § 72).

Cieľom   zavedenia   ustanovenia   zakladajúceho   právo   exekútora   na   odmenu   za vyhotovenie odpisu alebo potvrdenia zo spisu bolo vytvoriť takú právnu úpravu, ktorá by umožňovala súdnemu exekútorovi vyhotovovať odpisy alebo potvrdenia zo spisu na žiadosť účastníka bez toho, aby náklady plnenia takejto povinnosti súdny exekútor znášal sám. Obdobný bol prístup zákonodarcu i vo vzťahu k súdom, ktorým takisto umožňuje platná právna úprava v prípadoch vydávania odpisov alebo potvrdení zo súdnych spisov účtovať za ich   vyhotovenie   odplatu   účastníkom   konania.   Takýto   cieľ,   teda   vo   všeobecnosti zabezpečenie chodu justície, ktoré sa v danom prípade premieta do potreby zabezpečenia fungovania systému núteného výkonu rozhodnutia prostredníctvom štátom poverenej osoby

- súdneho exekútora a jeho úradu, je nevyhnutné považovať za cieľ legitímny.

Preto zavedenie odmeny súdneho exekútora za vyhotovenie odpisu alebo potvrdenia zo spisu nemožno považovať apriorne za obmedzenie prístupu k súdu, a teda za porušenie čl. 1 ods. 1 prvej vety, čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ako   vyplýva   z podaní   navrhovateľa   a jeho   argumentácie,   ani   navrhovateľ nespochybňuje samotnú legitímnosť cieľa ustanoviť odmenu exekútora v oboch prípadoch, poukazuje však na to, že niet spravodlivej rovnováhy medzi výškou odmeny exekútora a týmto   legitímnym   cieľom,   teda   viazaním   vydania   odpisu   alebo   potvrdenia   zo   spisu súdnym exekútorom na zaplatenie odmeny vo výške 20 Sk za každú aj začatú stranu textu, a to aj po nadobudnutí účinnosti novely vyhlášky pre konania začaté po 1. máji 2008.

Preto   sa   ústavný   súd   sústredil   na   posúdenie   spravodlivej   rovnováhy   medzi sledovaným   legitímnym   cieľom   a   napadnutým   ustanovením,   ktoré   zakladá   právo na odmenu súdnemu exekútorovi vo výške 20 Sk za každú aj začatú stranu vydaného textu.

Navrhovateľ v tejto časti svojho návrhu argumentoval tým, že účastník exekučného konania nemá možnosť získať fotokópie z exekučného spisu za primeranú úhradu obdobne, ako to upravuje Občiansky súdny poriadok v § 44 ods. 1, čo môže mať za následok, že náklady účastníka exekučného konania za vyhotovenie fotokópií dokumentov z exekučného spisu v rozsahu napr. 100 a viac strán potom predstavujú niekoľko tisíc slovenských korún. Celý úkon exekútora pritom spočíva len vo vyhotovení fotokópií dokumentov a potvrdení zo spisu, no suma 20 Sk za jednu stranu fotokópie z exekučného spisu predstavuje približne 10-násobok sumy účtovanej súdom podľa § 44 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a to napriek tomu, že aj exekútor sa podieľa na výkone súdnej moci obdobne ako všeobecný súd a účastník u oboch realizuje identické právo.

Ministerstvo   naproti   tomu   argumentovalo,   že   pri porovnaní   vecných   nákladov vynaložených   na   vyhotovovanie   odpisov   a potvrdení   zo   spisu   na   súde   a u súdneho exekútora existuje rozdiel v časti tvorby týchto nákladov, keď všeobecné súdy účtujú síce účastníkom za vyhotovenie jednej strany fotokópie zo súdneho spisu poplatok v rozpätí od 2 Sk do 8 Sk, avšak táto suma je vytvorená iba z časti nákladov, ktorými sú len náklady na papier a na toner, no u súdneho exekútora do týchto nákladov priamo vstupujú aj ďalšie náklady   spojené   s odborným,   organizačným   a technickým   zabezpečením   exekučnej činnosti, najmä pokiaľ ide o mzdy a odvody pre zamestnancov, na ktoré exekútor vynakladá iba vlastné finančné prostriedky, čo sa nutne premieta aj do vyšších poplatkov za vydávanie odpisov a potvrdení z exekučných spisov.

Ústavný   súd   nemá   dôvod   pochybovať   o správnosti   údajov   poskytnutých ministerstvom,   pokiaľ   ide   o výšku   odplaty,   ktorú   vyžadujú   všeobecné   súdy   za vyhotovovanie kópií zo spisov všeobecných súdov, a preto vychádza z toho, že sumu 20 Sk za vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisov za každú aj začatú stranu vydaného textu exekútorom treba považovať za primeranú práve s ohľadom na skutočnosť, že táto suma má pokryť všetky náklady súdneho exekútora vynaložené na túto činnosť v rámci chodu celého exekútorského orgánu.

Preto ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté ustanovenie, pokiaľ ide o výšku odmeny súdneho exekútora za vyhotovenie odpisu a potvrdenie zo spisu, nenarúša princíp spravodlivej rovnováhy medzi výškou odmeny a sledovaným legitímnym cieľom.

Vo vzťahu k argumentom navrhovateľa považuje ústavný súd za nevyhnutné ďalej uviesť:

Prekážkou prístupu k súdu vo svojej podstate je najmä taká prekážka, ktorá bráni samotnému meritórnemu prejednaniu práva uplatneného účastníkom pred súdom   a jeho vypočutiu súdom. O takýto prípad išlo aj vo veci Kreuz v. Poľsko prejednávanej ESĽP na základe sťažnosti č. 28249/95 (na ktorú poukazuje navrhovateľ vo svojom návrhu), v ktorej ESĽP založil svoje rozhodnutie na zistení, že z dôvodu zastavenia konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh v súdom stanovenej výške sťažovateľ nikdy nebol vypočutý v súvislosti so svojou kauzou súdom, čo narušilo samotnú podstatu jeho práva na prístup k súdu (rozsudok vo veci Kreuz v. Poľsko z 19. júna 2001, § 66).

Na   rozdiel   od   uvedeného   prípadu,   namietané   ustanovenie   a v ňom   obsiahnuté obmedzenie, nemá priamu súvislosť s meritórnym prerokovaním veci   do tej   miery, aby mohlo   ísť   o odmietnutie   práva   na   prístup   k súdu   v jeho   podstate,   a hoci   napadnuté ustanovenie obmedzuje toto právo účastníka uhradením odmeny súdnemu exekútorovi za vyhotovenie   odpisu   alebo   potvrdenia   zo   spisu   súdnym   exekútorom,   nijako   zásadne neobmedzuje účastníka v možnosti oboznámiť sa s obsahom spisu, prípadne robiť si z neho výpisky,   a takto   nadobudnúť   dostatočnú   vedomosť   o obsahu   spisu.   Navyše   napadnuté ustanovenie   sa   môže   stať   nepoužiteľným   v prípade,   ak   dôjde   k   vyhotovovaniu   odpisu zo spisu samotným účastníkom za použitia jeho technického zariadenia.

Ústavný súd s ohľadom na uvedené skutočnosti uvádza, že napadnuté ustanovenie nie   je   takou   prekážkou   pre   účastníka   v prístupe   k súdu,   ktorá   obmedzuje   jeho   právo na prístup k súdu v jeho podstate, a nie je ani narušením spravodlivej rovnováhy medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom, ktorý ústavný súd považuje za legitímny, a preto dospel k záveru, že napadnuté ustanovenie nie je v rozpore s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a čl. 46   ods.   1 ústavy   a ani s čl. 6 ods.   1 dohovoru, a návrhu generálneho prokurátora nevyhovel.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2008