znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 55/2014-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 17. decembra 2014 predbežne prerokoval sťažnosť M. H., zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Trúsikom, Dolná 6A, Banská Bystrica, za účasti J. J., I. Š. a T. T., pre neústavnosť a nezákonnosť volieb poslancov Mestského zastupiteľstva mesta Vysoké Tatry konaných 15. novembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. novembra 2014 faxom a 27. novembra 2014 poštou doručená sťažnosť M. H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Trúsikom, za účasti J. J., I. Š., T. T. (spolu ďalej len   „odporcovia“),   pre   nezákonnosť   volieb   poslancov   Mestského   zastupiteľstva   mesta Vysoké Tatry (ďalej len „voľby poslancov“) konaných 15. novembra 2014.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že vo voľbách do orgánov miestnej samosprávy obcí konaných 15. novembra 2014 bol kandidátom na poslanca Mestského zastupiteľstva mesta Vysoké   Tatry   (ďalej   aj   „mestské   zastupiteľstvo“),   časť   Tatranská   Lomnica,   za   volebný obvod č. 5.

Zo zápisnice miestnej volebnej komisie zo 16. novembra 2014 sťažovateľ zistil, že za volebný obvod č. 5 boli za poslancov mestského zastupiteľstva zvolení J. J. s počtom hlasov   264,   I.   Š.   s   počtom   hlasov   250   a T.   T.   s   počtom   hlasov   239.   Sťažovateľ   ako nezávislý kandidát získal 237 platných hlasov, a teda je oprávnenou osobou na podanie sťažnosti proti výsledku volieb poslancov.

Podľa   názoru   sťažovateľa   výsledky   volieb   poslancov   v   5.   volebnom   obvode   sú nesprávne, pretože sčítavanie hlasov nebolo uskutočnené na základe princípu „štyroch očí“, teda hlasovacie lístky pri ich sčítavaní videl len jeden člen okrskovej volebnej komisie a druhý jej člen len zaznamenával, čo mu bolo diktované, čím vznikal priestor pre chybnosť sčítavania hlasov. Uvedené skutočnosti vyplynuli zo zistení pozorovateľov, ktorí boli pri sčítavaní prítomní so súhlasom okrskovej volebnej komisie (J. P. a J. O.).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že okrsková volebná komisia vo volebnom okrsku č. 6 uskutočnila spolu tri sčítania hlasov s troma rozličnými výsledkami. Prvé kontrolné prepočítanie platne odovzdaných hlasov bolo vykonané na podnet J. O. pre podozrenie z chybnosti prvého sčítania. Druhé prepočítanie hlasov navrhla po telefonickom dohovore I. B., predsedníčka miestnej volebnej komisie, a jeho výsledok bol zaznamenaný v zápisnici okrskovej volebnej komisie napriek tomu, že bol odlišný od predchádzajúcich dvoch sčítaní hlasov. Uvedené odlišné výsledky spočívali tak v celkovom počte platných hlasov, ako aj v poradí   a   počte   odovzdaných   hlasov   pre   jednotlivých   kandidátov   na   poslancov.   Podľa informácií   poskytnutých   pozorovateľmi   bol   v rámci   jedného   zo   sčítaní   hlasov   medzi zvolenými poslancami za 5. volebný obvod aj sťažovateľ.

Vzhľadom   na   uvedené   je   sťažovateľ   toho   názoru,   že   výsledok   volieb   poslancov neodráža skutočnú vôľu voličov vo volebnom obvode č. 5 (okrsok č. 6), a preto navrhol, aby   ústavný   súd   prijal   jeho   sťažnosť   na   ďalšie   konanie   a   po   vykonaní   dokazovania výsluchom   svedkov   a   prekontrolovaní   volebnej   dokumentácie   odovzdanej   okrskovou volebnou komisiou vo volebnom okrsku č. 6 vydal nález, ktorým zruší výsledok volieb poslancov v časti týkajúcej sa zvolenia J. J., I. Š. a T. T.

II.

Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje   o   ústavnosti   a   zákonnosti   volieb   prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Podľa čl. 129 ods. 7 poslednej vety ústavy podrobnosti o postupe ústavného súdu ustanoví zákon.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   základných   práv zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva. Ústava   garantuje   všetkým   oprávneným   voličom   voliť   svojich   zástupcov   do   voľbami kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom, resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričom garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie tajným   hlasovaním   (čl.   30   ods.   3   ústavy).   Ústava   zároveň   garantuje   predovšetkým prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej   samosprávy   aj   cudzincom   s   trvalým   pobytom   na   území   Slovenskej   republiky (čl. 30 ods. 1 druhá veta ústavy) uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie poslanca obecného zastupiteľstva za rovnakých podmienok [pasívne volebné právo (m. m. PL. ÚS 18/07)].

Pod   zákonnosťou   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   treba   rozumieť uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou zákona (m. m. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry ústavného   súdu   zistená   nezákonnosť   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   musí   byť v príčinnej   súvislosti   s   takým   následkom   porušenia   práv   dotknutých   osôb,   ktoré   je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (m. m. PL. ÚS 21/94 alebo PL. ÚS 82/07).

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd   a   jej   výklad   a   používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať   slobodnú   súťaž politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Citované   ustanovenie   ústavy   má   priamu spojitosť   so   všetkými   politickými   právami   vyjadrenými   v   ústave   a   svojou   povahou ovplyvňuje   formovanie   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž politických   síl   nachádza   svoje   vyjadrenie   predovšetkým   vo   voľbách   a   je   základným predpokladom   a   podmienkou   fungovania   demokratického   štátu   (m.   m.   PL.   ÚS   19/98, PL. ÚS 82/07).

Podľa   §   63   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd môže   a)   vyhlásiť   voľby   za neplatné,   b)   zrušiť   napadnutý   výsledok   volieb,   c)   zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, a d) sťažnosť zamietnuť.

Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou len vtedy, ak k porušeniu zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších   predpisov (ďalej len „volebný zákon“) dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne   opätovné   porušenie   zákonov   upravujúcich   prípravu   a   priebeh   volieb   (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Nie každé porušenie volebného zákona teda vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje   materiálne,   prihliada   pritom   na   účel   a zmysel   volebného   zákona,   ako   aj   na princípy   volebného   práva   uznávané   spoločenstvom   demokratických   štátov.   Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou   volieb   a   sťažovateľom   namietanou   neplatnosťou   volieb,   resp.   voľby kandidáta,   a   c)   intenzita   protizákonnosti   volieb,   ktorá   už   spochybňuje   výsledky   volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej   vôle   voličov   (m.   m.   PL.   ÚS   73/07).   Dôležitým   komponentom   volebného súdnictva   je   teda   zisťovanie   intenzity   volebných   nedostatkov   z   hľadiska   ich   vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

Vychádzajúc z uvedených zásad a kritérií ústavný súd pri predbežnom prerokovaní posudzoval,   či   tvrdenie   sťažovateľa   v   prípade   jeho   preukázania,   môže   vytvoriť   reálny predpoklad   uplatnenia   právomoci   ústavného   súdu   podľa   §   63   ods.   1   písm.   a)   zákona o ústavnom   súde,   t. j.   zrušiť   rozhodnutie   volebnej   komisie   v   časti   týkajúcej   sa   volieb poslancov, a súčasne posudzoval, či neexistujú dôvody na odmietnutie sťažnosti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný súd sa zaoberal v podstate jedinou námietkou sťažovateľa, a to tvrdeným pochybením okrskovej volebnej komisie volebného okrsku č. 6 pri sčítavaní hlasovacích lístkov,   pričom   zistenie   výrazných   rozdielov   oproti   výsledkom   uvedeným   v   zápisnici o hlasovaní by potenciálne mohlo byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia volebnej komisie v časti týkajúcej sa poslancov zvolených za 5. volebný obvod do Mestského zastupiteľstva mesta Vysoké Tatry vzhľadom na rozdiel v počte hlasov odovzdaných sťažovateľovi (237) oproti   poslednému   zvolenému   kandidátovi   na   poslanca   Mestského   zastupiteľstva   mesta Vysoké Tatry (239).

Ústavný súd si vyžiadal od mesta Vysoké Tatry volebnú dokumentáciu odovzdanú okrskovou volebnou komisiou vo volebnom okrsku č. 6 (piaty volebný obvod) z volieb uskutočnených 15. novembra 2014. Po prepočítaní všetkých platných hlasovacích lístkov pre   kandidátov   na   poslancov   do   mestského   zastupiteľstva   (769)   a hlasovacích   lístkov vyhodnotených   ako   neplatné   (3)   zistil,   že   počet   hlasovacích   lístkov   predložených na kontrolné sčítanie uvedený v zápisnici o hlasovaní z 15. novembra 2014 sa zhoduje s počtom platných a neplatných hlasovacích lístkov zisteným pri prepočítaní hlasovacích lístkov na ústavnom súde.

Do   mestského   zastupiteľstva   boli   vo   voľbách   uskutočnených   15. novembra   2014 za piaty volebný obvod zvolení 3 poslanci. Počet hlasov potrebných na zvolenie za poslanca mestského zastupiteľstva za piaty volebný obvod sa pohyboval od 239 do 264 platných hlasov. Kandidáti, ktorí neboli zvolení za poslancov, boli celkovo desiati, sťažovateľ ako prvý z náhradníkov získal 237 hlasov (podľa zápisnice o hlasovaní).

Pri porovnaní výsledkov prepočítania hlasovacích lístkov za poslancov mestského zastupiteľstva uskutočneného na ústavnom súde 9. decembra 2014 s výsledkami uvedenými v zápisnici okrskovej   volebnej komisie o hlasovaní z 15. novembra 2014 neboli zistené žiadne odlišnosti, čím je vylúčená možnosť hrubého alebo závažného porušenia volebného zákona,   ku   ktorému   podľa   tvrdenia   sťažovateľa   malo   dôjsť   nesprávnym   sčítaním hlasovacích lístkov členmi okrskovej volebnej komisie vo volebnom okrsku č. 6.

Vychádzajúc z týchto zistení ústavný súd sťažovateľom navrhovaný výsluch svedkov – nezávislých pozorovateľov, ktorí sa zúčastnili spočítania hlasov vo volebnom okrsku č. 6, so súhlasom okrskovej volebnej komisie neuskutočnil, keďže ich tvrdenia nemohli žiadnym spôsob ovplyvniť rozhodnutie ústavného súdu.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   ústavný   súd   nezistil   žiadne   skutočnosti,   ktoré   by signalizovali porušenie volebného zákona alebo neústavnosť volieb poslancov a ktoré by odôvodňovali prijatie sťažnosti na ďalšie konanie pred ústavným súdom, a preto sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2014