znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 55/07-315

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   10.   decembra   2008 v pléne zloženom   z predsedníčky   Ivetty   Macejkovej   a zo   sudcov   Jána Auxta, Ľubomíra Dobríka,   Ľudmily   Gajdošíkovej,   Juraja   Horvátha,   Milana   Ľalíka,   Sergeja   Kohuta,   Jána Lubyho,   Marianny   Mochnáčovej,   Ladislava   Orosza   a Rudolfa   Tkáčika   o sťažnosti MUDr. A. M., K., zastúpeného advokátkou JUDr. D. Š., B., ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta K. konaných 2. decembra 2006, za účasti MUDr. T. B., K., takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. A. M. z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. decembra 2006   doručená   sťažnosť   podľa   čl.   129   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústava“) a podľa § 59 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) MUDr. A. M., K. (ďalej aj „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. D. Š., B., v ktorej   namieta   neústavnosť   a   nezákonnosť   volieb   primátora   mesta   K.   konaných 2. decembra 2006. Sťažnosť smeruje proti zvolenému primátorovi MUDr. T. B. (ďalej aj „odporca“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:«Okrem sťažovateľa v komunálnych voľbách za primátora mesta K. kandidovali aj šiesti nasledovní kandidáti: MUDr. T. B. ako nezávislý kandidát (ďalej len „odporca“). Mgr. M. C. ako nezávislý kandidát, MUDr. L. H, ako kandidát Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja, T. M. ako kandidát za politickú stranu Slobodné fórum (uvedený kandidát   sa   dňa   10. 11.   2006   svojej   kandidatúry   vzdal),   L.   N.   ako   kandidát   za   Stranu priateľov vína a Ing. Š. P. ako nezávislý kandidát.

Celkovo   bolo   pre   voľby   primátora   mesta   v meste   K.   vytvorených   33   volebných okrskov, v zoznamoch voličov bolo zapísaných 30 122 osôb, z nich obálky sa vydali 12 960 voličom. Z vydaných obálok bolo odovzdaných spolu 12 948 kusov. Pre voľby primátora mesta bolo odovzdaných 12 741 platných hlasovacích lístkov.

Z uvedeného   celkového   počtu   12 741   platných   hlasov   bolo   4 781   hlasov   daných kandidátovi na primátora pod č. 1 T. B., ktorý získal najväčší počet hlasov a bol zvolený za primátora   mesta.   Druhý   v poradí   skončil   sťažovateľ,   ktorý   získal   spolu   4 758   platných hlasov voličov. Rozdiel v počte hlasov dvoch najúspešnejších kandidátov bol iba 23 hlasov. Z ostatných kandidátov Mgr. M. C. dostal 1 095 platných hlasov, MUDr. L. H. dostal 1 112 platných hlasov, p. T. M., napriek vzdaniu sa kandidatúry dostal 47 hlasov, p. L. N. získal 50 platných hlasov a Ing. Š. P. získal 898 platných hlasov....

Sťažovateľ má odôvodnené pochybnosti o ústavnosti a zákonnosti priebehu volieb, a to   s poukázaním   na   viaceré   skutočnosti,   týkajúce   sa   jednak   vedenia   predvolebnej kampane   a dodržania   volebného   moratória,   ako   aj   priebehu   hlasovania   a procesu spracovávania jeho výsledkov.

Sťažovateľ má vedomosť o tom, že vo štvrtok dňa 30. 11. 2006, t. j. v čase volebného moratória, boli vo večerných hodinách v K., v časti N. od zástupkyne primátora mesta K., JUDr.   H.   É.,   občanom   rozdávané   peňažné   poukážky,   a to   s odkazom   a zároveň s odporúčaním,   že   im   ich   posiela   p.   primátor   a aby   volili   doterajšieho   primátora   – nezávislého kandidáta MUDr. T. B. Takto prevzali peňažnú poukážku nasledovní občania: J. B., R. K., K. B., V. B., M. N., R. G., M. M., J. Z. a M. B. Menný zoznam osôb (s uvedením ich adries), ktoré prevzali peňažnú poukážku a sú ochotní v prípade potreby túto skutočnosť preukázať svedeckou výpoveďou, tvorí prílohu tohto podania.

Rovnako v časti K. s názvom K., tvoriacej volebný okrsok č. 31, boli dňa 31. 11. 2006 občanom rozdávané peňažné poukážky Billa v hodnote 300,- Sk. Poukážku prevzali napr. p. E. S., V. B., I. P., R. H. a p. K., ktorí uvádzajú, že predmetné poukážky prevzali od pani H. s výzvou, resp. odporúčaním, aby volili p. B. Menný zoznam uvedených osôb s tel. kontaktmi na ne, je prílohou tohto podania....

Rozdávaním nákupných poukážok v čase volebného moratória, s odporúčaním voliť doterajšieho   primátora   –   kandidáta   č.   1   MUDr.   T.   B.,   došlo   podľa   nášho   názoru k závažnému porušeniu § 30 ods. 2 a § 30 ods. 11 volebného zákona. Uvedeným konaním v čase   zákazu   volebnej   kampane   dochádzalo   k rozsiahlej   volebnej   kampani   v prospech odporcu,   pričom   išlo   o kampaň   protiprávnu,   spôsobilú   významným   spôsobom   ovplyvniť výsledok volieb primátora mesta K....

Voľby   možno   v širšom   ponímaní   chápať   nielen   ako   samotný   akt   volebného   aktu a sčítania hlasov voličov, ale aj ako celý volebný proces, zahŕňajúci aj prípravu volieb vrátane   vedenia   predvolebnej   kampane   a dodržiavania   tzv.   volebného   moratória. Kupovanie hlasov voličov považujeme za závažné a hrubé porušenie volebného zákona, upravujúceho v cit. ustanoveniach vedenie volebnej kampane. Aj keď nie je možné určiť presný   vplyv   uvedeného   porušenia   volebného   zákona   na   voličov   pokiaľ   ide   o ich rozhodnutie voliť konkrétneho kandidáta, je možné podľa nášho názoru usúdiť vzhľadom na všetky okolnosti danej veci s poukazom na minimálny rozdiel 23 platných hlasov medzi odporcom   a sťažovateľom,   že   kupovanie   hlasov   voličov   v čase   zákazu   vedenia   volebnej kampane mohlo významným spôsobom ovplyvniť výsledok volieb primátora mesta K. Podľa § 23 v súlade s § 19 volebného zákona kandidát na funkciu primátora sa môže písomne vzdať svojej kandidatúry doručením vyhlásenia o vzdaní sa kandidatúry predsedovi volebnej   komisie.   Predseda   volebnej   komisie   je   následne   povinný   zabezpečiť   jeho uverejnenie spôsobom v mieste obvyklým.

Písomným vyhlásením zo dňa 10. 11. 2006 sa vzdal kandidatúry za primátora mesta K. kandidát č. 5, T. M. V rozpore s cit. ustanovením volebného zákona dokument nazvaný Oznámenie o vzdaní sa kandidatúry, napriek jeho vyhotoveniu, predseda Mestskej volebnej komisie,   p.   F.,   nikde   neuverejnil   spôsobom   prístupným   pre   všetkých   obyvateľov   mesta, pričom   spôsobom   v meste   obvyklým   by   v súlade   s ustálenou   praxou   nepochybne   bolo uverejnenie   na   úradnej   tabuli   obce   a na   výveskách   pred   všetkými   hlasovacími miestnosťami,   resp.   priamo   v nich,   v jednotlivých   volebných   okrskoch.  ...   Jediným spôsobom, ktorým sa verejnosť v K. mohla o danej skutočnosti dozvedieť, bolo dňa 15. 11. 2006 z iniciatívy p. M. uskutočnené umiestnenie oznámenia v miestnych novinách K., kde p. M.   okrem   oznámenia   o odstúpení   vyzval   svojich   sympatizantov,   aby   podporili   a volili nezávislého   kandidáta   na   post   primátora   MUDr.   A.   M.   s por.   č.   3,   t.   j.   sťažovateľa. Oznámenie o vzdaní sa kandidatúry p. M. bolo v deň volieb uverejnené len pred niektorými hlasovacími miestnosťami, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že ne-kandidát T. M. získal celkom 47 hlasov. Vychádzajúc z počtu hlasov, ktoré získal kandidát T. M. (celkom 47 hlasov) je zrejmé, že následkom nedostatočného informovania verejnosti (čo považujeme za porušenie volebného zákona zo strany Mestskej volebnej komisie, menovite jej predsedu p. F.) došlo k odobratiu platných hlasov iným kandidátom, najmä sťažovateľovi, ktorého voľbu p. M. odporučil svojim sympatizantom. Dá sa predpokladať, že pri dostatočnej informovanosti by voliči p. M., resp. značná časť z nich, volila za primátora mesta p. A. M. Je teda vysoko pravdepodobné, že chýbajúcich 23 hlasov by sťažovateľ bol získal, keby boli všetci voliči riadne a v súlade s volebným zákonom upovedomení o vzdaní sa kandidatúry p. M. Podľa   nášho   názoru   významnou   podmienkou   slobodnej   súťaže   kandidátov vo voľbách je zachovávanie zákonných pravidiel vo všetkých štádiách volebného procesu. Keďže   významnou   súčasťou   slobodnej   súťaže   po   voľbách   je   aj   ovplyvňovanie   voličov šírením informácií o kandidátoch, tak skutočnosť, že vo viacerých volebných miestnostiach nebola   umiestnená   informácia   o vzdaní   sa   kandidatúry   p.   M.   (s poukazom   na   jeho zverejnené   odporúčanie   svojim   sympatizantom   voliť   sťažovateľa),   mohla   ovplyvniť   taký veľký počet voličov, že to mohlo viesť k ovplyvneniu výsledkov volieb toho, kto bol nakoniec zvolený.

Na uvedenú skutočnosť upozorňovali aj viaceré nezainteresované osoby, napr. voliči PaedDr. O. Ó., p. R. F. (volil v okrsku č. 18), p. A. M. (za vol. okrsok č. 10), člen okrskovej volebnej komisie č. 6 p.   L.   K., člen okrskovej volebnej komisie č. 4 p.   Š.   R.,   členovia okrskovej volebnej komisie č. 16 p. M. V. a p. I. P....

Ďalšie   porušenia   volebného   zákona   a v konečnom   dôsledku   aj   Ústavy   Slovenskej republiky   vidíme   v nižšie   popísaných   skutočnostiach,   ktoré   sa   vyskytli   v súvislosti s hlasovaním mimo volebných miestností....

V súlade s ustanovením § 31 ods. 6 volebného zákona požiadali voliči vo viacerých volebných   okrskoch   okrskovú   volebnú   komisiu   o to,   aby   mohli   hlasovať   mimo   volebnej miestnosti v územnom obvode daného volebného okrsku. Prehlásenia niektorých voličov v súvislosti   s hlasovaním   mimo   volebných   miestností   poukazujú   na   hrubé   porušovanie ústavnosti a zákonnosti vo voľbách. Napr. p. M. T., ako obyvateľ penziónu pre dôchodcov prehlasuje,   že   mu   nebolo   umožnené   slobodne   zvoliť   sťažovateľa...,   nakoľko   bol pracovníčkou   penziónu   nútený   zakrúžkovať   za   primátora   p.   B.   a poslancov,   ktorých nepozná a nechcel ich voliť....

Taktiež   p.   J.   B.   poukazuje   na   porušovanie   aktívneho   volebného   práva...   členmi volebnej komisie, keď vo svojom Čestnom vyhlásení zo dňa 06. 12. 2006 tvrdí, že členovia okrskovej   volebnej   komisie   vo   volebnom   okrsku   č.   31   odmietli   jeho   požiadavku   na doručenie prenosnej urny do osady L..., kde sú viacerí voliči imobilní. Obdobnú požiadavku p. L. H... okrsková komisia neakceptovala, a to ani napriek ponuke terénneho vozidla.... Na základe našich zistení k pochybeniu v práci Okrskovej volebnej komisie č. 16 došlo aj pri zabezpečení hlasovania mimo volebnej miestnosti. Okrsková volebná komisia má v zmysle Metodických pokynov na spracovanie výsledkov hlasovania vo voľbách do orgánov   samosprávy   obcí   (str.   5)   viesť   zoznam   žiadostí   na   hlasovanie   do   prenosnej volebnej   schránky.   Podľa   našich   zistení   v okrsku   č.   16   požiadalo   niekoľko   občanov o hlasovanie   mimo   volebnej   miestnosti.   Vzhľadom   k   tomu,   že   presný   počet   osôb   nebol známy,   bolo   vydaných   cca   100   volebných   obálok   s hlasovacími   lístkami.   Nakoľko   bola neskôr opätovne predložená požiadavka o prenosnú urnu, bolo vydaných ešte 20 obálok, aj keď požiadavka znela pre 4 osoby. Okrsková volebná komisia neopodstatnene vychádzala z predpokladu, že možnosť voliť využije viac občanov. Členovia komisie teda zobrali so sebou niekoľkonásobne väčší počet lístkov ako bolo žiadateľov....

Podobný postup bol podľa informácií sťažovateľa aj v domove sociálnych služieb O., kde bol nahlásený počet voličov 10, no napriek tomu volebná komisia zobrala so sebou 20 volebných   lístkov   a späť   doniesla   iba   3.   Vysvetlenie,   kde   a kým   boli   použité   zvyšné hlasovacie lístky (7 kusov), nebolo podané.

Podozrenie   z nezákonného   postupu   vzbudzuje   taktiež   postup   okrskovej   volebnej komisie č. 4, a to z nasledovných dôvodov.

Vo   volebnom   obvode   v budove   školského   zariadenia   sa nachádzali   3   volebné miestnosti.   V prvých   dvoch   bola   účasť   voličov   na   úrovni   30   %   a v poslednej   – v spomínanom 4. volebnom okrsku, bola účasť voličov až na úrovni 49 %, čo je pri rovnakej skladbe obyvateľstva prakticky nemožné a z pohľadu štatistiky vysoko nepravdepodobné. Členmi okrskovej volebnej komisie boli niekoľkí ľudia blízki doterajšiemu primátorovi – odporcovi   a ich   konanie   vzbudzuje   odôvodnené   pochybnosti   o ich   nezaujatosti a nezasahovaní do záverečného spočítavania hlasov. Porovnaním počtu hlasov, získaných celkom aj jednotlivo v ostatných volebných okrskoch je možné zistiť niekoľko závažných faktov:

1. Vo volebnom okrsku č. 4 získal odporca podstatne viac hlasov ako v ktoromkoľvek inom okrsku a tiež s výrazným náskokom zvíťazil nad sťažovateľom (247 hlasov v prospech odporcu oproti 158 hlasom v prospech sťažovateľa).

2. Až do nahlásenia počtu hlasov za volebný okrsok č. 4 vo voľbách primátora víťazil o 65 hlasov sťažovateľ.   Až volebný výsledok za 4.   okrsok bol spôsobilý zvrátiť celkový výsledok volieb.

3. Po ukončení hlasovania okolo 20.00 hod. predsedníčka predmetnej komisie určila, že spoločne so zapisovateľkou p. S. (zamestnankyňou mestského úradu) a p. K. (členkou volebnej komisie za Stranu maďarskej koalície) budú sčítavať hlasy. Na sčítavaní hlasov sa zúčastnili len tieto 3 osoby, ktoré svoju činnosť ukončili až takmer po 3 hodinách, pričom podľa našich informácií ostatné okrskové volebné komisie ukončili svoju činnosť až aspoň 1 hodinu   predtým.   Podľa   slov   členky   okrskovej   volebnej   komisie   č.   4   H.   N.   „Celkové počítanie hlasov trvalo dlho až do 22.40 hod., ostatní členovia sedeli nečinne a boli už unavení   a netrpezliví“.   Nie je vylúčené,   že   spomínané   členky   volebnej   komisie,   majúc informáciu   o výsledku   hlasovania   z ostatných   okrskov,   sfalšovaním   hlasovacích   lístkov úmyselne zmanipulovali výsledky volieb tak, aby vo voľbách zvíťazil odporca.

4. Na marenie priebehu volieb v K. podal sťažovateľ dňa 11. 12. 2006 podľa § 196 ods. 1 Tr. por. trestné oznámenie na neznámych páchateľov...

Z čestného prehlásenia Ing. K. Z. vyplýva ďalšie neoprávnené konanie, uskutočnené niektorým z členov okrskovej volebnej komisie č. 2. Menovaná pani po príchode do volebnej miestnosti   zistila,   že   jej   meno   bolo   už   na   oboch   zoznamoch   voličov   (ako   pre voľby primátora,   tak   aj   pre   voľby   do   mestského   zastupiteľstva)   zakrúžkované,   čo prekvapene skonštatovali aj samotní členovia volebnej komisie.   Z uvedeného je zrejmé,   že k úprave minimálne jedného hlasovacieho lístka došlo inou osobou ako voličom, dokonca bez jeho vedomia a súhlasu... porušenie ustanovenia § 31 ods. 1 volebného zákona....

K porušovaniu Ústavy a volebného zákona mohlo dôjsť podľa informácií sťažovateľa aj po ukončení hlasovania počas sčítavania a kontroly hlasovacích lístkov.

Napriek tomu, že ustanovenie § 37 volebného zákona ukladá predsedovi okrskovej volebnej komisie po ukončení hlasovania zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky a až následne dať otvoriť volebnú schránku, sú tu dôkazy, že nepoužité hlasovacie lístky neboli v jednom   volebnom   okrsku   vôbec   zapečatené.   M.   K.,   ako   člen   volebnej   komisie   č.   25 poukazuje na to, že zapisovateľka vyzvala členov okrskovej volebnej komisie k tomu, aby si výsledky hlasovania opísali priamo na nepoužité hlasovacie lístky, čo následne aj urobili. Rovnako postupoval aj p. J. T. ako člen tej istej okrskovej volebnej komisie....

P.   M.   R.   ako   členka   okrskovej   volebnej   komisie   v okrsku   č.   32   poukazuje   na nezákonný postup komisie pri sčítavaní hlasov voličov vo voľbe primátora mesta K. Z jej čestného vyhlásenia vyplýva, že v rozpore s cit. ustanovením § 38 ods. 1 volebného zákona pri záverečnom sčítaní hlasov sa medzi platné lístky dostal aj taký hlasovací lístok, ktorý bol   upravený   nesprávne   a mal   byť   posudzovaný   ako   neplatný.   Predmetný   lístok   bol upravený aj krúžkom aj krížikom, t. j. nie iba zakrúžkovaním jedného kandidáta tak, ako to predpokladá   §   31   ods.   4   volebného   zákona.   Po   upozornení   na   nesprávny   postup podpredseda   volebnej   komisie,   ktorý   je,   mimochodom,   rodinným   príslušníkom   odporcu, trval na posúdení sporného hlasovacieho lístka ako platného.».

Sťažovateľ   svoje   námietky   voči   neústavnosti   a nezákonnosti   volieb   doložil písomnými listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu.

Podľa názoru sťažovateľa došlo počas volieb primátora mesta K. 2. decembra 2006 k porušeniu čl. 30 ods. 1, 3 a 4 a čl. 31 ústavy, ako aj k porušeniu § 30 ods. 2 a 11, § 31 ods. 1 a 6 a § 36 až § 40 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov   (ďalej len „volebný zákon“), a preto sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal toto predbežné opatrenie:

„Mestská volebná komisia v meste K. vytvorená podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov je povinná zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení za primátora mesta K. MUDr. T. B., a to až do rozhodnutia vo veci samej.“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:„Voľby primátora mesta K., konané dňa 02. decembra 2006 vyhlasuje za neplatné.“.

Ústavný   súd   prijal   sťažnosť   sťažovateľa   na   ďalšie   konanie uznesením   č.   k. PL. ÚS 55/07-18 z 9. mája 2007. Návrhu sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia nevyhovel,   pretože   medzičasom   už   bolo   protikandidátovi   vydané   osvedčenie   o zvolení za primátora, čím vydanie predbežného opatrenia stratilo aktuálnosť. Následne ústavný súd požiadal 11.   júna 2007 o vyjadrenie k sťažnosti   zvoleného   protikandidáta   MUDr.   T.   B. a tiež vyzval prednostu Mestského úradu v K. (ďalej len „mestský úrad“), aby predložil zápisnicu mestskej volebnej komisie a zápisnicu okrskovej volebnej komisie č. 4 o výsledku volieb.

Prednosta   mestského úradu doručil   2. júla 2007 ústavnému súdu   úradne overené kópie požadovaných zápisníc.

Odporca   doručil   ústavnému   súdu   28.   augusta   2007   svoje   stanovisko   k sťažnosti, v ktorom k jednotlivým námietkam sťažovateľa okrem iného uviedol:

«Z textu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ svoju sťažnosť opiera o viaceré tvrdenia týkajúce sa:

A) údajného rozdávania vianočných poukážok voličom v čase volebného moratória s výzvou aby volili MUDr. T. B;

B) údajného nezverejnenia vzdania sa kandidatúry T. M.;

C) hlasovania mimo volebných miestností;

D) hlasovanie vo volebnom okrsku č. 4;

E) zakrúžkovania Ing. K. Z. v zozname voličov (2. okrsok);

F) použitie nepoužitých hlasovacích lístkov na zaznamenávanie výsledkov volieb.

A) Vianočné poukážky

Niekoľko slov k poukážkam, ktoré vo svojej sťažnosti spomína sťažovateľ. Mesto K. a jeho predstavitelia, niektorí poslanci, ale najmä primátor mesta MUDr. T. B., v zastúpení mesta   alebo   osobne,   pravidelne   podporujú   občanov   mesta,   najmä   mnohodetné   rodiny, sociálne   odkázaných   občanov   a dôchodcov,   rôznymi   výhodami   a formou   finančných príspevkov   alebo   vecného   daru.   Aj   v priebehu   roku   2006   boli   poskytnuté   rôzne   formy podpory občanom mesta. Poskytovanie darčekových poukážok nie je možné ani z právneho hľadiska posudzovať ako kúpu, vzhľadom na skutočnosť, že neboli poskytnuté odplatne ale ako dar, bez poskytnutia a aj bez reálnej možnosti požadovania akejkoľvek protihodnoty, a boli obdarovanými dobrovoľne prijaté.

Čo   sa   týka   tvrdenia   týkajúceho   sa   JUDr.   É.   H.   ohľadne   údajného   rozdávania poukážok v mestskej časti N. s výzvou, aby zato zvolili MUDr. T. B. je treba konštatovať, že uvedené   tvrdenie   sťažovateľa   sa   nezakladá   na   pravde.   JUDr.   É.   H.   je   poslankyňou Mestského zastupiteľstva v K.   viac volebných období,   je odborníkom na právo v oblasti samosprávy miest a obcí, vrátane volieb do orgánov samosprávy. Ako súkromná osoba aj ako   poslankyňa   mestského   zastupiteľstva   sa   viac   rokov   podieľa   na   podpore verejnoprospešných činností právnických osôb i na podpore občanov mesta či v zastúpení mesta alebo osobne. V čase volebného moratória, ani mimo neho nevykonávala volebnú kampaň rozdávaním peňažných poukážok s výzvou, aby volili MUDr. T. B. za primátora mesta. Túto skutočnosť možno v prípade potreby preukázať aj osobnou výpoveďou JUDr. É. H.,   prípadne   výpoveďou   ďalších   osôb   uvedených   na   zozname   predloženého sťažovateľom....

Po   overení   okolností   údajného   rozdávania   poukážok   v čase   volebného   moratória uvádzame, že tvrdenie sťažovateľa sa nezakladá na pravde. Ani jedna z osôb uvedených v zozname   (ktorý   predložil   sťažovateľ)   nepotvrdila   to,   čo   tvrdí   sťažovateľ   ale   naopak, uvedené tvrdenie sťažovateľa jednoznačne a bez výnimky vyvrátili. Svoje vyjadrenia tieto osoby poskytli aj formou písomných vyhlásení, kde potvrdzujú, že s JUDr. É. H. sa väčšina z nich ani len nestretla, niektoré sa s ňou osobne stretli dňa 29. novembra 2006, ale ani vtedy nehovorili o voľbách a ani neodznela požiadavka, aby vo voľbách volili MUDr. T. B., ani taký prísľub nedali....

Overovali   sme   si   aj   tvrdenia   týkajúce   sa   pani   H.,   ktorá   údajne   mala   rozdávať darčekové   poukážky   BILLA   v mestskej   časti   K.   dňa   31.   11.   2006!   s výzvou   resp. odporúčaním,   aby   volili   pána   MUDr.   T.   B.   Uvedené   tvrdenie   sťažovateľa   sa   taktiež nezakladá   na   pravde.   Všetky   osoby   uvedené   aj   v druhom   zozname   (ktorý   predložil sťažovateľ) písomne potvrdili, že od p. H. neprevzali darčekovú poukážku BILLA, nehovorili o voľbách, neodznela požiadavka, aby vo voľbách volili T. B., ani takýto prísľub nedali. To isté písomne potvrdila aj p. H....

B) Vzdanie sa kandidatúry T. M. T. M. bol zaregistrovaný na základe kandidátnej listiny politickej strany Slobodné fórum dňom 16. 10. 2006 a písomným vyhlásením zo dňa 10. 11. 2006 doručeným mestskej volebnej   komisii   sa   vzdal   kandidatúry.   Vyhlásenie   o vzdaní   sa   kandidatúry   T.   M.   bolo oznámené Mestskou volebnou komisiou dňa 13. 11. 2006 a bolo zverejnené na úradných tabuliach MsÚ v K., prostredníctvom mestskej televízie a v K. listoch a priamo vo volebných miestnostiach,   pričom   K.   listy   financované   z rozpočtu   mesta   sa   bezplatne   doručujú   do každej domácnosti v K.

Nie je teda pravda tvrdenie sťažovateľa, že predseda mestskej volebnej komisie B. F. nikde   neuverejnil   oznámenie   o vzdaní   sa   funkcie   spôsobom   prístupným   pre   všetkých obyvateľov mesta, nakoľko vzdanie sa kandidatúry bolo zverejnené obvyklým spôsobom na úradnej   tabuli   mesta,   vo   volebných   miestnostiach,   v miestnych   novinách   K.   listy a v mestskej   televízii.   Nepravdivosť   uvedených   tvrdení   sťažovateľa   preukazujú   listy Mestského úradu v K. zo dňa 20. augusta a zo dňa 23. augusta 2007, Výpis zo zoznamu písomností vyvesených na úradných tabuliach mesta K., vyhlásenie B. F., predsedu mestskej volebnej   komisie,   ako   aj   vyhlásenia   predsedov   a zapisovateľov   okrskových   volebných komisií k otázke zverejnenia vzdania sa kandidatúry T. M....

Dňa 16. 11. 2006 sa konalo prvé zasadnutie volebných komisií spojené so školením jej členov, kedy boli odovzdané potrebné príručky pre činnosť komisie. Dňa 23. 11. 2006 sa uskutočnilo   školenie   obvodného   úradu   pre   predsedov,   podpredsedov   a zapisovateľov komisií a v deň volieb dňa 2. 12. 2006 o 4.45 hod. pred otvorením volebných miestností sa uskutočnila na Mestskom úrade v K. posledná inštruktáž predsedov a zapisovateľov, kedy boli   opätovne   oboznámení   s najdôležitejšími   úlohami,   ktoré   obdržali   i v písomnej   forme spolu s volebnými a pomocnými materiálmi.

Sťažovateľ   svoje   tvrdenie   nijako   hodnoverne   nepreukázal.  ...   V zápisniciach volebných komisií nie sú zaznamenané žiadne oznámenia ani sťažnosti ohľadne údajného nezverejnenia   vzdania   sa   kandidatúry   T.   M.   Takéto   tvrdenie   prvý   a posledný   krát   sa objavilo   len   v sťažnosti   sťažovateľa   podanej   na   ústavný   súd.   Tvrdenia   osôb,   uvádzané vo vyhláseniach predložených sťažovateľom, sú vo väčšine prípadov nekonkrétne („nezistil som,   nevidela   som   napísané,   nezaregistroval   som“),   sú   zavádzajúco   sformulované   a sú zjavne účelové. Ak by niekto vedel o nevyvesení vzdania sa kandidatúry, mohol a mal o tom bezodkladne informovať volebnú komisiu a nie čakať na skončenie volieb a potom podľa výsledkov   volieb   poskytovať   vyhlásenia   konkrétnej   osobe   pre   jeho   účely   –   za   účelom zrušenia výsledkov volieb....

Záverom k tejto časti sťažnosti ešte poukazujeme na nasledovné:

- vzdanie sa kandidatúry upravuje § 19 zákona o voľbách, kde sa hovorí len o tom, že vzdanie sa kandidatúry sa uverejňuje spôsobom v mieste obvyklým;

- volebný   zákon   nevyžaduje,   aby   sa   oznámenie   o vzdaní   sa   kandidatúry   vyvesilo vo volebnej   miestnosti   ale   podzákonná   norma   –   metodický   pokyn   ministerstva   vnútra, vydaný v zmysle § 61 volebného zákona (relevantnú časť pokynu už predložil sťažovateľ);

- volebný zákon ani iný právny predpis neukladá členom okrskovej volebnej komisie osobitné   oboznamovanie   voličov   so   vzdaním   sa   kandidatúry   niektorého   kandidáta vo volebnej miestnosti, resp. pri hlasovaní do prenosnej volebnej schránky mimo volebnej miestnosti, ani povinnosť uvádzať túto informáciu na prenosnej volebnej schránke;

- nie je preukázateľné, že niektorý volič, ktorý o sebe tvrdí, že dal hlas T. M., že to aj skutočne tak urobil (z dôvodu, že sa nedozvedel o tom, že T. M. sa svojej kandidatúry vzdal). Pozoruhodný   je   i fakt,   že   T.   M.   napriek   tomu,   že   v priestoroch   kde   volil   údajne nezaregistroval žiadnu informáciu o tom, že sa vzdal kandidatúry, taktiež jeho sympatizanti mu počas priebehu volieb oznamovali, že mu dali svoj hlas, pretože nemali informáciu o jeho   odstúpení,   nič   nepodnikol,   neobrátil   sa   na   predsedu   danej   okrskovej   volebnej komisie   alebo   na   mestskú   volebnú   komisiu,   prípadne   na   vyššie   volebné   orgány ale v nasledujúci deň 04. 12. 2006 po zverejnení výsledkov volieb urobil vyhlásenie, ktoré... poskytol   súkromnej   osobe   –   sťažovateľovi   pre   jeho   účely.   Nie   je   možné   preto   vylúčiť, že konal takto za určitým účelom, resp. zámerom.

C) Hlasovanie mimo volebných miestností K prípadu M. T... uvádzame nasledovné:

Pán T. je dôchodca vo veku 86 rokov. Dňa 20. 8. 2007 som ho osobne navštívil v Domove dôchodcov... za prítomnosti sociálnej pracovníčky a hlavnej sestry za účelom overenia   tvrdení   uvádzaných   sťažovateľom.  ...   V prílohe   prikladáme   kópiu   vyhlásenia s textom (dole), ktorý M. T. vlastnoručne napísal („nikdo ma nenutil kruškuvať vo volbach decembri 2006“) a osobne sa podpísal a napísal aj dátum („20. augusta 2007“). Zároveň pripájame aj písomné vyjadrenie riaditeľky tohto domova a tiež vyjadrenie zamestnankýň domova dôchodcov prítomných na voľbách v decembri 2006, ktoré popisujú priebeh volieb v uvedenom zariadení pričom tiež vyvracajú tvrdenie sťažovateľa.

Obyvateľom Domova dôchodcov, ktorí o to požiadali, bolo umožnené hlasovať do prenosnej urny. Okrem troch obyvateľov, ktorí vzhľadom na svoj zdravotný stav hlasovali vo svojich izbách, ostatní obyvatelia, medzi nimi aj pán T, hlasovali v spoločnej jedálni domova,   kde   na   hladký   a regulárny   priebeh   hlasovania   so službukonajúcimi zamestnankyňami spoločne dohliadali i traja členovia okrskovej volebnej komisie z okrsku č. 16, ktorí volebnú urnu do domova priniesli.

Vzhľadom na vysoký vek p. T. je pravdepodobné, že mu pri voľbe pomáhal iný volič (pretože sám na volebnom lístku, ktorý v prípade poslancov obsahoval 33 kandidátov len ťažko mohol nájsť svojich kandidátov a tiež ťažko mohol správne zakrúžkovať), avšak to zákon umožňuje (§ 32 volebného zákona). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je však vylúčené, aby bol k niečomu nútený, ako to tvrdí sťažovateľ (vylučuje to aj povaha p. T., ktorý „sa nedá dirigovať“)....

Nemožno   preto   súhlasiť   s jednostranným   tvrdením   sťažovateľa,   že   došlo k ovplyvňovaniu voličov, ktorí volili mimo volebnej miestnosti....

Čo sa týka tvrdenia o odmietnutí doručenia prenosnej volebnej schránky v okrsku č. 31   do   osád,   kde   bývajú   viacerí   imobilní   občania,   členovia   volebnej   komisie   konali správne a nedali sa ovplyvniť inými osobami (napr. J. B. a L. H.), keďže požiadavku od konkrétnych   voličov   nedostali.  ...   Volebná   komisia   môže   v zmysle   volebného   zákona umožniť hlasovanie do prenosnej volebnej schránky len na požiadanie voliča, ktorý chce voliť a nie na požiadanie iných osôb... (§ 31 ods. 6 volebného zákona, pozn.).

D) Voľby vo 4. okrsku MUDr.   B.   je   veľmi   známy   vo   volebnom   okrsku   č.   4   a má   tam   už   stabilne   silnú podporu. To potvrdzuje skutočnosť, že MUDr. T. B. získal v tomto volebnom okrsku najviac hlasov v celom K. aj počas parlamentných volieb v lete 2006, pričom z výpisu štatistického úradu vyplýva priemerná účasť 51,3 %...

Čo sa týka sčítavania hlasov, je na predsedovi komisie, ako technicky zabezpečí ich mechanické zrátanie, ktorý v zmysle § 33 volebného zákona zodpovedá za poriadok vo volebnej miestnosti a v jej bezprostrednej blízkosti....

Je zarážajúce obvinenie sťažovateľa, že niektorí členovia volebnej komisie mohli údajne sfalšovať hlasovacie lístky a úmyselne zmanipulovať výsledky volieb s čím nemožno súhlasiť. Tvrdenie sťažovateľa je zjavne vykonštruované....

Neobstojí ani tvrdenie o nereálne vysokej účasti voličov, resp. podpore MUDr. T. B. v tomto okrsku; podľa podielu odovzdaných hlasov MUDr. T. B. je uvedený okrsok v poradí jedenásty. V ďalších okrskoch je dokonca vyšší podiel odovzdaných hlasov práve odporcovi (napr. v okrsku č. 3, č. 11). ...

E. Zakrúžkovanie Ing. K. Z. v zozname voličov (2. okrsok) Čo   sa   týka   tvrdenia   Ing.   K.   Z.,   že   pri   vstupe   do   miestnosti   bolo   už   jej   meno zakrúžkované vo volebných zoznamoch uvádzame, že je to len jej tvrdenie, ktoré ničím nepreukázala.... túto skutočnosť nikde nenamietala... Zastávame názor, že Ing. Z. prišla do volebnej   miestnosti   druhýkrát,   preto   jej   meno   už   bolo   v obidvoch   zoznamoch   voličov zakrúžkované.  ... Súdu   predkladáme   písomné   vyjadrenie   P.   D.   –   predsedu   okrskovej volebnej komisie č. 2, kde volila Ing. Z. Pozoruhodným však je fakt, že... nič nepodnikla... Všetko ostatné, čo v tejto veci sťažovateľ uvádza sú len jeho nepreukázané tvrdenia a fikcie...

F) Použitie nepoužitých hlasovacích lístkov Sťažovateľ namieta, že v okrsku č. 25 neboli údajne zapečatené hlasovacie lístky, ktoré sa vraj použili na zapísanie výsledkov volieb. To preukazuje dvomi prehláseniami J. T. (sťažovateľ vo svojej sťažnosti nesprávne uvádza „J. T.“) a M. K.... Na základe vyjadrení predsedníčky volebnej komisie č. 25 pani Z. G., ďalších členov okrskovej volebnej komisie A. F., G. G., R. N., ako aj zapisovateľky R. N. bolo zistené nasledovné:

-pred   sčítavaním   hlasov   sa   nepoužité   hlasovacie   lístky   v miestnosti   zabalili do igelitových vriec, prelepili sa igelitovou páskou a odložili sa na bok;

-sčítavanie hlasov sa robilo na vopred pripravené linajkované pomocné hárky;

-na sčítavanie hlasov sa nepoužili hlasovacie lístky ale linajkované hárky;

-po ukončení sčítania hlasovania bola vyhotovená a podpísaná zápisnica;

-na vyžiadanie jednotlivých členov komisie im bola poskytnutá kópia zápisnice, resp. si výsledky volieb sami opísali na čisté papiere....

-sťažovateľ nepredložil dôkaz o tom, že by nepoužité hlasovacie lístky neboli v čase sčítania hlasov zapečatené a bezpečne oddelené od miesta sčítavania hlasov. Je to len jeho nepodložená fikcia....

Čo sa týka údajnej námietky pani M. R., členky volebnej komisie v okrsku č. 32, že sa medzi   platné   hlasovacie   lístky   dostal   aj   taký,   ktorý   mal   byť   považovaný   za   neplatný, poukazujeme na ust. § 38 ods. 4 volebného zákona v zmysle ktorého „V sporných prípadoch rozhoduje   o platnosti   hlasovacieho   lístka   okrsková   volebná   komisia   s konečnou platnosťou.... Navyše... k sťažnosti nebolo pripojené žiadne prehlásenie, resp. oznámenie M. R., ktorá zápisnicu okrskovej volebnej komisie rovnako ako ostatní členovia komisie podpísala bez výhrad....

Časť VI. Záverom   si   dovoľujeme   poukázať   na   fakt,   že   sťažovateľove   tvrdenia   uvedené v sťažnosti   sú   založené   na   jeho   argumentoch,   ktoré   nie   sú   správne,   pravdivé   a ani hodnoverne preukázané.

Samotná   skutočnosť   rozdielu   23   hlasov   ešte   nezakladá   dôvod   na   vyhlásenie neplatnosti   volieb.   Všetky   argumenty   sťažovateľa   sú   účelové   a predložené   dôkazy   sú bezpredmetné alebo dokonca nepravdivé....

Sme   presvedčení,   že   ak   by   Ústavný   súd   na   základe   týchto   vykonštruovaných a neobjektívnych   tvrdení   sťažovateľa   zrušil   výsledky   volieb,   tým   by   vytvoril   nevídaný precedens   v uplatnení   volebného   systému   Slovenskej   republiky...   Tým   by   došlo   aj k spochybneniu   práce   a súčasného   systému   kontroly   volebných   komisií   zložených zo zástupcov   širokého   politického   spektra   a súčasne   k naštrbeniu   demokratických   zásad uplatnenia   volebného   práva.   Zároveň   by   boli   porušené   aj   ústavné   práva   úspešného kandidáta, ktorý sa nezúčastnil ani priamo ani sprostredkovane na žiadnych činnostiach, ktoré   sa   sťažovateľ   snaží   kvalifikovať   ako   porušenie   zákona,   nikoho   nenabádal   na porušenie   zákona,   naopak   všetky   jeho   činnosti   smerovali   proti   akémukoľvek   porušeniu zákona a k zabezpečeniu riadneho priebehu volieb.».

Ku   všetkým   častiam   svojho   stanoviska   odporca   pripojil   písomnosti   na   podporu svojich   argumentov   a navrhol, aby   ústavný súd   na   základe   výsledkov   dokazovania „sťažnosť   sťažovateľa   zamietol   v plnom   rozsahu   v zmysle   §   63   ods.   1   písm.   d)   zákona č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   o konaní   pred   ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení“.

Sťažovateľ ďalej 28. novembra 2007 doručil ústavnému súdu „Návrh sťažovateľa na doplnenie   petitu   sťažnosti   pre   neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   primátora   mesta   K., konaných dňa 2. decembra 2006 zo dňa 12. 12. 2006, k č. k.: PL. ÚS 55/07“, ktorého znenie navrhuje upraviť takto:

„Voľby primátora mesta K., konané dňa 02. 12. 2006 vyhlasuje za neplatné, alebo mení poradie zvolených a vyhlási sťažovateľa za riadne zvoleného primátora mesta K.“.

Sťažovateľ spolu s návrhom na zmenu petitu doručil ústavnému súdu ďalšie písomné dôkazy.   Po   nahliadnutí   jeho   právnej   zástupkyne   do   spisu   28.   novembra   2007   doručil ústavnému súdu   17. januára 2008, „Vyjadrenie sťažovateľa MUDr. A. M. k vyjadreniu MUDr. T. B. k sťažnosti MUDr. A. M. na ÚS SR zo dňa 12. 12. 2006 pre neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta K. konaných dňa 02. 12. 2006, ktoré bolo doručené ÚS SR dňa 28. 08. 2007“, v ktorom požiadal ústavný súd o zaslanie príloh (písomných dôkazov) odporcu k jeho vyjadreniu z 28. augusta 2007. K jednotlivým bodom vyjadrenia okrem iného uviedol:

„1) Časť I. Sťažovateľ jednoznačne nesúhlasí s tvrdením, že najsilnejším kandidátom na základe uvedených skutočností vo vyjadrení odporcu, bol práve odporca. Naopak, výsledky volieb do   VÚC   za   mesto   K.   v roku   2005   hovoria   úplný   opak.   Tu   vo   voľbách   poslancov samosprávneho   kraja   v   roku   2005   za   mesto   K.   sťažovateľ   podľa   počtu   odovzdaných voličských hlasov sa s veľkým rozdielom hlasov umiestnil na 1. mieste z 24 kandidátov – s počtom odovzdaných jemu hlasov 3295. Odporca sa umiestnil až na 7. mieste s počtom hlasov 2087...

2) A) Vianočné poukážky

OR   PZ   ÚJaKP   v K.   v odôvodnení   uznesenia,   ktorým   odmieta   časť   trestného oznámenia MUDr. A. M., týkajúceho sa podozrenia z prečinu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda, konštatuje, že zistilo, že tí ktorí prevzali peňažné poukážky, tak osoba, ktorá im ich dala, uviedla, že je to pozornosť mesta K. na Vianoce.

Sťažovateľ   je   členom   sociálnej   komisie   mestského   úradu   K.   od   roku   1992.   Táto komisia   neschválila,   resp.   absolútne   sa   nezaoberala   možnosťou   poskytovania   darčekov poukážok na Vianoce 2006 dôchodcom, resp. inak sociálne odkázaným občanom mesta. Kto je to pozornosť mesta?

Faktom   zostáva,   že   primátor   mesta   K.   má   vlastný   fond,   ktorým   disponuje. Zo svedeckých výpovedí vyplýva, že pani poslankyňa JUDr. E. H. vykonávala anonymnú a utajenú dobročinnosť na účet mesta K.

Sťažovateľ   taktiež   listinným   dôkazom   preukazuje,   že   jeho   tvrdenia   ohľadom rozdávania darčekových poukážok BILLA v mestskej časti K. dňa 30. 11. 2006 vo večerných hodinách je pravdivá, pretože E. G. a V. B. prevzali poukážky v hodnote dokonca 500 Sk ako pozornosť od mesta K....

3) Vzdanie sa kandidatúry T. M Predvolávanie predsedov a zapisovateľov okrskových volebných komisií sociálnym odborom Mestského úradu v K. na deň 20. 8. alebo 21. 8. 2007 vo veci komunálnych volieb, a to   na   dodatočné   podpisovanie   Vyhlásení   o vzdaní   sa   kandidatúry   T.   M.   na funkciu primátora, je neústavné a nezákonné. Komunálne voľby v roku 2006 skončili vyhlásením výsledkov volieb. Nie je žiaden zákonný dôvod na aktivizáciu okresných volebných komisií spôsobom, ako protiprávne konal sociálny odbor MÚ K. Túto skutočnosť je nezákonnou manipuláciou s výsledkami volieb.

Všetky   vyhlásenia   predsedov   a zapisovateľov   okrskových   volebných   komisií o zverejnení oznámenia o vzdaní sa kandidatúry T. M. žiadame vylúčiť z dôkazných listín odporcu, pretože na základe nižšie uvedených dôkazov boli tieto vyhotovené dodatočne, nezákonne v auguste 2007....

4 C) Hlasovanie mimo volebných miestností To, že hlasovania uskutočnené mimo volebnú miestnosť bolo vykonávané chaoticky, subjektívne   a s celým   radom   porušení   dodržiavania   všeobecne   záväzných   volebných predpisov.

V prípade hlasovania do prenosnej urny v DD to dokazujú aj zápisnice o výsluchu svedka členov okrskovej volebnej komisie č. 16 k vykonaným voľbám v tomto zariadení. Počínajúc   anonymnou   požiadavkou   na   vykonanie   volieb   prenosnou   urnou, neidentifikovateľným   počtom   voličov   s neznámym   miestom   trvalého   pobytu,   neznámym počtom   vydaných   volebných   obálok   a hlasovacích   lístkov,   počtom   voličov,   počtom vrátených obálok, priebehom volieb, zabezpečenia odstúpenia kandidáta T. M., registráciou len občianskych preukazov, nebola tajnosť hlasovania, koľko členov zostalo vo volebnej miestnosti,   atď.   celý   volebný   akt   sprevádzal   chaos   a nebola   zabezpečená   regulárnosť volieb. V tomto   prípade   postupovala   okrsková   volebná   komisia   č.   16   nezákonne,   bola porušená ústava a volebný zákon....

Odporca   deklaruje   vo   svojom   vyjadrení   dvojaký   prístup   k postupom   volebných komisií pri voľbách s prenosnou urnou....

Aj   volebná   okrsková   komisia   č.   4   porušila   ústavu   a volebný   zákon   pri   voľbách s prenosnou urnou....

5) E) Zakrúžkovanie Ing. K. Z. v zozname voličov (2. okrsok) To sú len odporcom vykonštruované zdôvodnenia konania Ing. K. Z. Menovaná svoje konania   potvrdila   aj   výsluchom   svedka,   ako   aj   ďalší   členovia   tejto   komisie.   Výpovede svedkov sú rozporuplné a je zrejmé, že tiež v tomto prípade došlo k chybám v postupoch okrskovej volebnej komisie.

Neobstojí   ani   tvrdenie,   že   prípad   Z.   je   skutočne   ojedinelý,   že   takýto   prípad   sa nevyskytol,   a že   spôsob   krúžkovania   v zozname   voličov   vylučuje   možnosť   pochybenia. Dokladáme svedecké výpovede rodiny H., kde sa opakuje situácia.“.

Sťažovateľ priložil k svojmu stanovisku ďalšie písomnosti na podporu preukázania svojich tvrdení.

Právny   zástupca   odporcu   doručil   ústavnému   súdu   18.   marca   2008 „Zaslanie informácie a nášho vyjadrenia“, v ktorom žiadal o poskytnutie lehoty 60 dní na vyjadrenie, v rámci   ktorej   predloží   ústavnému   súdu   všetky   významné   doklady. Spolu   s týmto vyjadrením doručil ústavnému súdu 18. marca 2008 kópiu vyjadrenia z 24. augusta 2007 aj s prílohami   v auguste   2007   (21   strán   vyjadrenia   a 353   strán   príloh).   Ústavný   súd   jeho žiadosti o predĺženie lehoty vyhovel.

Ústavnému   súdu   bolo   ďalej   4.   apríla   2008   doručené   podanie   právneho   zástupcu odporcu   označené   ako „Návrh   na   dokazovanie,   žiadosť   o zaslanie   dokladov“, ktorým navrhol, aby ústavný súd „vyžiadal v záujme úplného zistenia skutkového stavu

... - od polície kópie všetkých podaní v súvislosti s konaním volieb v meste K. dňa 2. 12.   2006,   informáciu   o vybavení   resp.   nevybavení   týchto   podaní   a kópie   ostatných súvisiacich písomností,

- od ÚVK kópie všetkých podaní, podaných v súvislosti s konaním volieb v meste K. dňa 2. 12. 2006 a informáciu o vybavení resp. nevybavení týchto podaní a kópie súvisiacich písomností.“.

Odporca taktiež 14. apríla 2008 doručil ústavnému súdu „Vyjadrenie k vyjadreniu sťažovateľa   zo   dňa   23.   11.   2007   (doručené   na   Ústavný   súd   SR   dňa   28.   11.   2007) a vyjadreniu sťažovateľa (doručené na Ústavný súd SR dňa 17. 1. 2008)“.

K časti „VIANOČNÉ POUKÁŽKY“ odporca uviedol:

„Uvádzame,   že   žiadne   informácie   nepotvrdzujú   tvrdenie   sťažovateľa, že by v súvislosti   s voľbami   boli   rozdávané   poukážky   spojené   s výzvami   na   podporu kandidáta. Nevyplýva   ani   z dôkazov   predložených   sťažovateľom   (výsluchy   svedkov označených   sťažovateľom,   uznesenia   Okresného   riaditeľstva   PZ,   Úradu   justičnej a kriminálnej polície v K. číslo ORP-709/OSV-KN-2007 zo dňa 29. 06. 2007 a číslo ORP- 502/OSV-KN-2007 zo dňa 09. 05. 2007). Z predložených dôkazov vyplýva, že niektorým obyvateľom   mestskej   časti   N.   a K.   boli   koncom   mesiaca   november   2006   poskytnuté darčekové   poukážky   k Vianociam,   ale   nie   za   účelom,   aby   volili   odporcu.   Niektorým obdarovaným darca nebol vôbec známy a pokiaľ im bolo povedané, že je to dar od mesta, pozornosť   si   mohli   spájať   s kýmkoľvek,   koho   poznali,   vrátane   sťažovateľa   (ako člena sociálnej komisie) alebo aj s nikým. Napriek určitej neistote, vzhľadom na uplynulé dlhšie obdobie,   väčšia   časť   dôkazov   potvrdzuje   poskytovanie   darčekových   poukážok   dňa   29. novembra 2006 a nie 30. novembra 2006, ako to vo svojej sťažnosti uvádza sťažovateľ. Rozdávanie poukážok dôchodcom a sociálne odkázaným občanom pred Vianocami bez ohľadu na čas konania volieb je bežná prax. V tejto súvislosti analogicky poukazujeme na obdobnú situáciu na národnej úrovni, kde vláda SR rozhodla o poskytnutí vianočného príspevku   všetkým   dôchodcom   na   Slovensku,   bez   ohľadu   na   názor   opozície,   mestských a obecných   zastupiteľstiev   či   verejnej   mienky.   Ide   o zvyčajný   akt   dobrej   vôle pred Vianocami.

Z predložených   dôkazov   jednoznačne   vyplýva,   že   kvalifikovanie   poskytnutia darčekových poukážok k Vianociam ako porušenie volebného zákona v prospech odporcu je účelové a neopodstatnené.“.

K časti „VZDANIE SA KANDIDATÚRY T. M.“ odporca uviedol:

«Poukazujeme na skutočnosť, že sťažovateľ svoju sťažnosť pôvodne opieral takmer výlučne   o vyhlásenia   rôznych   osôb   a podstatnú   časť   svojich   tvrdení   i v súčasnosti preukazuje   neoveriteľnými   vyhláseniami   osôb   zjavne   zaujatých   v prospech   sťažovateľa. Naopak,   v prípade   vyhlásení,   ktoré   predložil   odporca   od   nespochybniteľne   nezaujatých osôb,   prípadne   od   osôb   bez   kladného   (alebo   akéhokoľvek)   vzťahu   k odporcovi o skutočnostiach,   ktoré   vyvracajú   tvrdenia   sťažovateľa,   sťažovateľ   namieta,   že   ide „o nezákonnú   manipuláciu   s výsledkami   volieb“   a žiada   vylúčiť   dôkazy   predložené odporcom z dôkazných listín.

Odporca ako zvolený kandidát z komunálnych volieb v roku 2006, ktorý vykonáva svoj mandát, samozrejme má záujem na výsledku konania o tejto sťažnosti, keďže sa ho priamo dotýka z hľadiska výkonu jeho pasívneho volebného práva. Odporca preto využíva svoje právo predkladať dôkazy. Predkladáme však len dôkazy overiteľné (napr. vyhlásenia o zverejnení   vzdania   sa   kandidatúry   T.   M.),   nepredkladáme   ako   dôkazy   neoveriteľné tvrdenia,   napr.   domnienky   ohľadom   činnosti   volebných   komisií,   vyhlásenia   o pocitoch a zámeroch, o tom kto koho volil, príp. koho iného by volil atď. Našou snahou nebolo ani nie je produkovať dôkazy (ako napr. v prípade vyhlásenia M. T., ktoré predložil sťažovateľ, a ktoré   sa   ukázalo   ako   nepravdivé)   ale   prispieť   k riadnemu   vyriešeniu   sťažnosti sťažovateľa.

Neodopierame   právo   sťažovateľa   podať   sťažnosť   ale   namietame   proti   kvalite dôkazov   predkladaných   sťažovateľom.   Dôkazy   predložené   sťažovateľom   svedčia   o tom, že ako nespokojný neúspešný kandidát sa za každú cenu snaží zvrátiť výsledok volieb vo svoj prospech. Potvrdzuje to postupné produkovanie a predkladanie rôznych vyhlásení ako aj predložený návrh na zmenu petitu (namiesto vyhlásenia volieb za neplatné žiada vyhlásiť sťažovateľa   za   riadne   zvoleného   primátora)   vychádzajúc   najmä   z vyhlásení,   že   ak   by uvedené   osoby   nevolili   T.   M.,   tak   by   určite   volili   sťažovateľa.   S takýmto   postupom sťažovateľa nemožno súhlasiť.

Navyše, sťažovateľ zachádza tak ďaleko, že predkladá súdu doklady z policajného šetrenia ako aj Zoznam obyvateľov s trvalým pobytom v K. (ako prílohu k návrhu zo dňa 23. 11.   2007)   vrátene   rodných   čísel   43   fyzických   osôb,   údaje   o účasti   vo   voľbách a o psychickej identite nesvojprávnej osoby. Nevyhnutne sa tu vynára otázka ako ich získal. V tejto   súvislosti   poukazujeme   na   hrubé   porušenie   zákona   č.   428/2002   Z.   z. o ochrane osobných údajov, v zmysle ktorého rodné číslo a údaj o psychickej identite patria do osobitnej kategórie osobných údajov (§ 8) a možno ich použiť len so súhlasom dotknutej osoby alebo zákonného zástupcu (ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom   rozsahu)   len   vtedy,   ak   jeho   použitie   je   nevyhnutné   na   dosiahnutie   účelu spracovania. Žiadame preto, aby súd prihliadol aj na túto skutočnosť.

T. M. získal celkom 47 hlasov. K tomu, prečo nejaké hlasy mohol získať sme sa už vyjadrili (24. 8. 2007), pričom percento získaných hlasov je porovnateľné s inými prípadmi neprekračuje bežnú toleranciu.

Odporca na podporu svojich tvrdení predložil množstvo vyhlásení, ktoré vzbudzujú najmä nasledovné pochybnosti:

a) Pre voľby do orgánov samosprávy mesta v roku 2006 v K. bolo zriadených 33 volebných okrskov a podľa zápisnice z výsledkov volieb do zoznamu oprávnených voličov bolo zapísaných celkom 30 122 voličov. Sťažovateľ predložil spolu 41 vyhlásení údajných voličov T. M. (pri celkovom počte 47 hlasov). Vyhlásenia sú datované v čase od 12. 12. 2006   do   27.   1.   2007.   Sťažovateľ   za   jeden   a pol   kalendárneho   mesiaca   oslovil   väčšinu z 30 122 voličov, aby zistil, kto z nich volil T. M. a následne zistených 41voličov požiadal o spísanie písomných vyjadrení? Tomu je ťažko uveriť. Navyše, z predloženého zoznamu 41 osôb   v 18   prípadoch   pravdepodobne   sa   jedná   o manželov   (rovnaké   priezvisko,   čo   tiež vyvoláva určitú pochybnosť;

b) Vyhlásenia obsahujú také tvrdenia jednotlivcov, ktoré nie je možné preukázať, resp. overiť. Nie je možné preukázať, že osoby, ktoré vyhlásenie poskytli skutočne T. M. volili. Nie je možné preukázať ani to, že voliči, ktorí volili T. M., ak by ho nevolili, tak by volili   sťažovateľa.   Časť   týchto   voličov   by   logicky   mohla   voliť   aj   iného   kandidáta   ako sťažovateľa a nedá sa vylúčiť ani možnosť, že by niektorí z nich volili odporcu;

c)   Vyhlásenia   sú   datované   v čase   od   12.   12.   2006   do   27.   1.   2007.   Prečo   tieto vyhlásenia neboli predložené súdu skôr ale až 28. 11. 2007, potom keď sťažovateľ zistil, že predsedovia   a zapisovatelia   okrskových   komisií   poskytli   vyjadrenia   v súvislosti so zverejnením vzdania sa kandidatúry T. M?

d) Vzniká pochybnosť, či uvedené vyhlásenia nezasahujú do tajnosti volebného práva zaručeného ústavou. Podľa nášho názoru z dôvodu tajnosti volebného práva nie je možné zisťovať kto ako hlasoval alebo ako by hlasoval;

e) Všetky vyhlásenia napriek tomu, že súvisia so subjektívnym právom voliča na tajné hlasovanie, obsahujú vyhlásenia o vnútorných pocitoch a zámeroch osôb rôznych vekových kategórií, vzdelania a povolania, sú písané rovnakou (podobnou) formou, obsahujú rovnaké (podobné) vyjadrenie vnútorných pocitov osôb, čo nasvedčuje k tomu, že vyhlásenia boli pravdepodobne   produkované   účelovo   rovnakou   osobou.   Sťažovateľ   sa   snaží   takto dokazovať nepodložené a inými dôkazmi nepreukázateľné tvrdenia;

f)   Z celkového   počtu   41   predložených   vyhlásení   v 39   prípadoch   vyhlasovatelia uvádzajú, že neboli informovaní o vzdaní sa kandidatúry T. M. a volili ho preto, lebo jeho meno bolo na hlasovacom lístku. Tieto vyhlásenia nespochybňujú skutočnosť, že vzdanie sa kandidatúry T. M. bolo zverejnené na informačnej tabuli volebného okrsku tak, ako to tvrdia   predsedovia   a zapisovatelia   okrskových   volebných   komisií.   Dvaja   vyhlasovatelia (Ing.   D.   T.   a Z.   T.)   uvádzajú,   že neboli   informovaní   na   vývesnej   tabuli   pri   vchode   do volebnej   miestnosti   a volebnou komisiou.   Ani   uvedené vyhlásenia   nepreukazujú,   že táto informácia nebola informačnej tabuli zverejnená len, že to nevideli. Vzhľadom na rovnaké priezvisko   sa   dá   predpokladať,   že   sa   jedná   o príbuzných   M.   T.,   ktorého   prehlásenia predložené sťažovateľom sa ukázalo ako nepravdivé (vynára sa otázka, kto asi mohol so znalosťou   osobných   údajov   menovaného   napísať   vyhlásenie   v jeho   mene).   V každom prípade   to   potvrdzuje   nedôveryhodnosť   sťažovateľom   predkladaných   vyhlásení.   To,   že niekto nevedel o odstúpení kandidáta, alebo že videl meno kandidáta, ktorý sa vzdal na hlasovacom lístku, nie je porušením volebného zákona....

Pre informáciu uvádzame, že T. M. sa vzdal kandidatúry 10. 11. 2006, t. j. viac ako 3 týždne pred komunálnymi voľbami a pred začatím volebnej kampane.

Záverom   k   tejto   časti   poukazujeme   na   fakt,   že   hlasovanie   vo   voľbách   je o kvalifikovanom uplatňovaní volebného práva voličom, teda volič je zodpovedný za to, ako hlasuje....

Na základe vyššie uvedených argumentov, ako aj na základe skutočností a dôkazov predložených   v našom   vyjadrení   zo   dňa   23.   augusta   2007   navrhujeme,   aby   súd   tieto vyhlásenia predložené sťažovateľom nebral do úvahy, resp. aby ich zohľadnil na ťarchu sťažovateľa.

Čo sa týka tvrdenia sťažovateľa, že v prípade vyhlásení predsedov a zapisovateľov okrskových   volebných   komisií   išlo   o dodatočné   podpisovanie,   ktoré   je   neústavné a nezákonné,   uvádzame,   že   uvedené   tvrdenie   je   neopodstatnené   a účelové.   Zámerom sťažovateľa je zbaviť sa dôkazov predložených odporcom, ktoré vyvracajú jeho tvrdenia podložené   neoveriteľnými   vyhláseniami   osôb,   zjavne   zaujatých   v prospech   sťažovateľa. Uvedené vyhlásenia,   obdobne ako ďalšie písomnosti týkajúce sa volieb,   odporca získal zákonne na základe zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Zákon nezakazuje   poskytnutie   vyjadrenia,   resp.   svedectva   o nejakej   skutočnosti   po   ôsmych   aj viacerých mesiacoch. Vyjadrenia týchto osôb boli poskytnuté v čase keď otázka zverejnenia vzdania   sa   kandidatúry   T.   M.   sa   stala   aktuálnou   práve   na   základe   podanej   sťažnosti sťažovateľa.».

K časti „HLASOVANIE MIMO VOLEBNÝCH MIESTNOSTÍ“ odporca uviedol:«Čo sa týka hlasovania do prenosnej volebnej schránky vo volebnom okrsku č. 4 a č. 16, uvádzame, že v zmysle dôkazov, ktoré predložil sťažovateľ, prebiehalo v danej veci policajné vyšetrovanie, na základe trestného oznámenia sťažovateľa. Vzhľadom nato, že v zmysle predložených dôkazov vyšetrovanie polície nebolo úplne ukončené a odporca nemá možnosť   získať   od polície informácie   a ani iné   dôkazy nemá k dispozícii,   za   súčasných podmienok   sa   nemôžeme   k uvedenej   veci   vyjadriť.   Navrhujeme,   aby   si   súd   vyžiadal od polície správu o vybavení uvedenej veci a následne poskytol možnosť odporcovi vyjadriť sa k získaným podkladom.

Z dôkazov   predložených   sťažovateľom   v súvislosti   s hlasovaním   do   prenosnej volebnej schránky v okrsku č. 16 v domove sociálnych služieb O. (výpoveď a vyhlásenie T. P. a výpoveď R. S.) vyplýva, že do prenosnej volebnej schránky hlasovalo celkom 9 osôb. Tieto osoby síce nemali trvalý pobyt vo volebnom okrsku č. 16 ale majú trvalý pobyt na území mesta K. (okrem jednej, ktorá má trvalý pobyt vo V.). Sú teda oprávnenými voličmi pre voľby primátora. Ak by tieto osoby volili v správnych okrskoch, výsledok volieb (až na jedného) by bol rovnaký ako je teraz. Predložené dôkazy dokazujú, že dané pochybenie okrskovej volebnej komisie nebolo úmyselné, cieľom nebola manipulácia volieb a voliči neúmyselne volili v inom okrsku (možno to dodnes ani netušia). Preto zastávame názor, že nešlo o hrubé a závažné porušenie volebného zákona a pochybenie členov komisie nemalo podstatný vplyv na výsledky volieb. Podotýkame, že kým odporca k obyvateľom domova sociálnych služieb O. nemá žiadny vzťah, sťažovateľ ako odborný lekár – chirurg, ošetruje obyvateľov domova a v rámci volebnej kampane bola preňho v domove organizovaná aj prednáška. Vzhľadom na uvedené, hlasy obyvateľov s najväčšou pravdepodobnosťou získal práve sťažovateľ.

Ďalšie   tvrdenia   sťažovateľa   o chaotickom   priebehu   volieb   nie   sú   preukázané (napr. tvrdenia ohľadne „počtu voličov“, „odstúpenia kandidáta T. M., registráciou len občianskych preukazov“, „nedodržania tajnosti hlasovania“).

Čo   sa   týka   nepoužitých   hlasovacích   lístkov,   ktoré   predložil   sťažovateľ,   dávame do pozornosti fakt, že tak M. K., ako aj J. T. hlasovací lístok získali ako členovia okrskovej volebnej komisie č. 25 z titulu svojej funkcie člena volebnej komisie (sami to uvádzajú vo svojom   vyhlásení,   ktoré   predložil   sťažovateľ),   hlasovací   lístok   po   voľbách   odovzdali   aj s prehlásením   sťažovateľovi   za   účelom   spochybňovania   výsledkov   volieb.   Ide o konanie prinajmenšom v rozpore s dobrými mravmi, čím však neboli ovplyvnené výsledky volieb. Z tohto dôvodu navrhujeme, aby súd túto skutočnosť primerane zvážil.

Obdobne   navrhujeme   postupovať   v prípade   Mgr.   M.   L.,   predsedníčky   okrskovej volebnej komisie č. 16, ktorá s ostatnými členmi komisie podpísala zápisnicu o výsledkoch hlasovania a potvrdila výsledky volieb vo volebnom okrsku bez akýchkoľvek pripomienok či výhrad.   Po   zverejnení   výsledkov   volieb   následne   poskytla   sťažovateľovi   vyhlásenie k spochybneniu   činnosti   volebnej   komisie   a pre   účely   trestného   oznámenia   sťažovateľa. Menovaná,   ako   predsedníčka   volebnej   komisie,   bola   z titulu   tejto   funkcie   opakovane školená o činnosti a úlohách volebnej komisie... a jej členov. Sama vo svojej výpovedi na polícii uviedla, že ona hlasovacie lístky aj obálky vydávala v (obidvoch) prípadoch, kedy bola   oznámená   požiadavka   na   poskytnutie   prenosnej   volebnej   schránky   a tiež,   že   ona vyznačovala na zozname voličov mená, ktoré nahlásili členovia komisie. Následne sama spochybnila   správnosť   tohto   postupu. Ide   o konanie   prinajmenšom   v rozpore   s dobrými mravmi, z toho dôvodu žiadame, aby súd taktiež túto skutočnosť primerane zvážil.

Je otázne, či možno prihliadať na dôkazy, ktoré boli zabezpečené osobami, ktoré namiesto   toho,   aby   dohliadali   na   regulárnosť   volieb   a boli   garantom   ústavnosti a zákonnosti volieb, konajú ináč a na základe tohto konania prispievajú k spochybňovaniu volieb, resp. ich sami spochybňujú. Takéto konanie možno považovať aj za nespravodlivé voči voličom. Žiaden subjekt nesmie na svojich právach alebo slobodách utrpieť akúkoľvek ujmu len preto, že ten, kto mal konať (napr. dohliadať na priebeh volieb, resp. prispievať k regulárnosti volieb) tak nekonal, resp. konal opačne. Platí to aj v prípade, ak sa takéhoto konania   dopustil   orgán   štátu   alebo   volebná   komisia,   resp.   niektorý   jej   člen   (mutatis mutandis PL. ÚS 31/07)....

Podľa Trestného poriadku nie je možné použiť dôkaz získaný nezákonne, tým menej možno prihliadať na dôkazy v konaní pred ústavným súdom. Preto by tento súd na takto získané dôkazy nemal prihliadať. To platí obdobne aj na ostatné dôkazy poskytnuté resp. získané   obdobným   spôsobom   (napr.   vyhlásenia   ohľadom   vzdania   sa   kandidatúry   T.   M. a voľby sťažovateľa).».

K časti „VYHLÁSENIE ING. K. Z.“ odporca uviedol:

„Ing. K. Z. poskytla pre sťažovateľa dve vyhlásenia, a to zo dňa 4. 12. 2006 (overené dňa 8. 12. 2006) a zo dňa 15. 12. 2006. V jednom svojom vyhlásení (s totožným, resp. s obdobným obsahom ako vyhlásenia ďalších osôb, ktoré poskytli svoje vyhlásenia v tejto veci na podporu sťažovateľa) pani Z. uvádza, že nebola oboznámená volebnou komisiou, že T. M. sa vzdal kandidatúry na post primátora, a keby nebola našla jeho meno na volebnom lístku svoj hlas by dala sťažovateľovi! Vo svojom druhom vyhlásení zo dňa 4. 12. 2006 (overené   dňa   8.   12.   2006)   uviedla,   že   jej   meno   na   zozname   voličov   bolo   vopred zakrúžkované. Tieto jej tvrdenia neboli potvrdené, resp. boli vyvrátené ďalšími dôkazmi, vyjadreniami, resp. výpoveďami členov okrskovej volebnej komisie, na ktoré sme poukázali v našom vyjadrení zo dňa 23. 8. 2007, resp. ktoré predložil práve sťažovateľ ako prílohu svojho vyjadrenia.“

K časti, ktorou „SŤAŽOVATEĽ NAVRHUJE ZMENU PETITU“, odporca stanovisko formuloval takto:„Návrh na zmenu petitu vykazuje nasledovné nedostatky :

a) nie   je   možné   podľa   nášho   názoru   zmeniť   petit   sťažnosti   po   uplynutí   lehoty na jej podanie;

b) žiadne z dôkazov nepreukazujú pozíciu sťažovateľa ako víťaza;

c) navrhovateľ   žiadal   vyhlásiť   voľby   za   neplatné   alebo   zmeniť   poradie   zvolených a vyhlásiť sťažovateľa za riadne zvoleného primátora mesto K.

V § 63 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. sú presne uvedené možnosti, ako môže súd rozhodnúť.   V zmysle   tohto   ustanovenia   súd   nemôže   rozhodnúť   tak,   že   „zmení   poradie zvolených a vyhlási sťažovateľa za riadne zvoleného primátora mesta K.“. Navyše, v zmysle § 60 ods. 1 a 2 zákona č. 38/1993 Z. z. v platnom znení musí byť petit súčasťou návrhu, ktorý sa podáva v zákonom stanovenej lehote. Dodatočná zmena petitu by bola v rozpore s týmto ustanovením.

Na základe uvedených skutočností navrhujeme, aby súd nevyhovel návrhu na zmenu petitu.“.

V ZÁVERE“ odporca poukázal na tieto skutočnosti:

«Naďalej tvrdíme, že ani z podaní sťažovateľa nevyplýva, že by bol porušený zákon v prospech odporcu....

Poukazujeme tiež na fakt, že je to prinajmenšom zarážajúce, že spomedzi viac ako 30 000 voličov sa zrazu nájdu tí sympatizanti T. M. (41 osôb zo 47), ktorí za neho hlasovali a nezistili   si,   že   odstúpil?   A potom   zrazu   svojou   sympatiou   obdaria   sťažovateľa   v takej miere, že mu poskytnú svoje vyhlásenia v jeho záujme a pre jeho účely.

Pokiaľ by aj vznikli nejaké pochybnosti na základe tvrdení obsiahnutých v podaní sťažovateľa, naše argumenty tieto tvrdenia jednoznačne vyvracajú a dokazujú, že tvrdenia sťažovateľa   a tým   aj   celé   jeho   podanie   spočíva   na   predpokladoch   a spochybniteľných „čestných   prehláseniach“,   nehovoriac   o   tom,   že   sťažovateľ   sa   pokúša   manipulatívnym spôsobom predkladať súdu políciou uzatvorené prípady a ako dôkaz používa i čiastočné zápisnice z neuzatvorených prípadov, o ktorých legálnosti získania pochybujeme.... Poukazujeme na naše stanovisko predložené súdu dňa 23. 08. 2007, v ktorom sme okrem iného vyjadrili presvedčenie,   že ak by súd na základe vykonštruovaných tvrdení sťažovateľa zrušil výsledky volieb, vytvoril by tým nevídaný precedens...

Záverom,  ...navrhujeme,   aby   súd   na   základe   výsledkov   dokazovania   sťažnosť sťažovateľa zamietol v plnom rozsahu v zmysle § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení.».

Ústavný súd ďalej v súlade s § 31 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ako aj v súlade s návrhom na doplnenie dokazovania zo strany odporcu vyžiadal od Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru skráteného vyšetrovania K. (ďalej len „orgán činný v trestnom konaní“) vyšetrovací spis sp. zn. ČVS: ORP-403/OSV-KN-2007 týkajúci sa prečinu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda podľa § 351 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ku ktorému malo dôjsť v súvislosti s priebehom volieb primátora   mesta   K.   konaných   2.   decembra   2006   v K.   (ďalej   aj   „vyšetrovací   spis“). Vyšetrovací spis, ktorý bol doručený ústavnému súdu 4. júla 2008, obsahuje celkom VII zväzkov. Ďalšia časť vyšetrovacieho spisu bola ústavnému súdu doručená na základe výzvy 10. októbra 2008 (vyšetrovanie v danej veci dosiaľ nie je skončené).

II.

A. Ústavný súd z vyšetrovacieho spisu zistil tieto skutočnosti:

Sťažovateľ MUDr. A. M. 15. februára 2007 vypovedal, že vo volebnom okrsku č. 4 sa zápisnica podpísala 2. decembra 2006 o 22.50 h a odovzdala po 23.00 h. V tomto okrsku získal MUDr. A. M. spolu 158 hlasov a MUDr. T. B. získal 247 hlasov. Pred odovzdávaním tejto zápisnice, ktorá bola posledná, mal MUDr. A. M. náskok z predošlých 32 okrskov 66 hlasov. Po spočítaní hlasov z tejto komisie však prehral o 23 hlasov.

Niektoré   z osôb,   ktoré   vo   volebnom   okrsku   č.   4   volili,   nemali   podľa   výpovede MUDr. A. M. vo volebnom okrsku č. 4 trvalý pobyt. Uviedol mená deviatich osôb, ktoré podľa   neho   nemali   byť   ani   v zozname   voličov.   V prípade,   že   sedia   počty   voličov v zápisnici, tak podľa jeho vyjadrenia museli byť zakrúžkovaní ľudia, ktorí neboli voliť.

V zázname o podaní vysvetlenia z 19. apríla 2007 k voľbám do prenosnej volebnej schránky   a k riešeniu   zistených   nezrovnalostí   v súvislosti   s týmto   spôsobom   volieb, svedkyňa Mgr. T. P., predsedníčka okrskovej volebnej komisie č. 4, presne nevedela uviesť, kto požiadal o voľby do   prenosnej   volebnej schránky v Domove sociálnych služieb pre dospelých O. Podľa nej išlo asi o desať osôb.

Podľa Mgr.   T.   P. dvaja   členovia   volebnej   komisie,   a to   C.   K.   a Š.   R.,   odišli z volebnej miestnosti s prenosnou volebnou schránkou asi o 17.00 h, pričom mali so sebou len rukou napísaný zoznam osôb, ktoré chceli takýmto spôsobom voliť, aj s ich adresami. So sebou zobrali 20 ks volebných obálok a 20 ks volebných lístkov (prepočítaných Mgr. T. P. a zapisovateľkou M. S.). Po návrate s prenosnou volebnou schránkou približne o 18.00 h až 18.30 h C. K. následne predložila svoj zoznam osôb, ktorí volili, a taktiež na ňom bolo napísané meno, priezvisko, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu, a až potom sa osoby začali krúžkovať do zoznamu voličov. V tejto súvislosti uviedla, že „kto zo zoznamu, ktorý mala K. C., čítal mená a priezviská osôb a kto tieto mená aj krúžkoval do zoznamu voličov, tak tú alebo tie osoby neviem uviesť“. O tom, že by sa mali dopisovať mená voličov, ktorí vlastne ani neboli voliť, nemala vedomosť. Uviedla: „... Ja osobne som žiadnu osobu, ktorá nebola voliť, nezakrúžkovala do volebného zoznamu..., ani neviem, kto by také niečo mohol z našej volebnej komisie urobiť“.

Svedkyňa   C.   K.,   členka   okrskovej   volebnej   komisie   č.   4,   v zázname   o podaní vysvetlenia   v súvislosti   s jej   činnosťou   počas   volieb,   najmä   s hlasovaním   do prenosnej volebnej schránky vypovedala, že vo volebnej miestnosti bola stále, len asi tri-štyri razy vyšla von na približne desať minút. S prenosnou volebnou schránkou išla (so Š. R.) do bytov   za   šiestimi   dôchodcami   a   do Domova   sociálnych   služieb   pre   dospelých   O.   asi za desiatimi voličmi. V bytoch odhlasovalo šesť voličov a v Domove sociálnych služieb pre dospelých   O.   odhlasovalo   deväť   voličov.   Z vydaných   dvadsiatich   obálok   zvyšných   päť obálok dala Mgr. T. P., ktorá ich položila na stôl. Ďalej uviedla: „Následne ja som z môjho zoznamu   osôb,   u ktorých   sme   boli,   teda   tých   15   ľudí   začala   hľadať   v zozname   voličov a chcela som ich zakrúžkovať. Našla som však v zozname voličov iba 6 ľudí, teda zvyšných 9 ľudí, ktorí volili v DD O., som nenašla a to preto, lebo nemali trvalý pobyt v okrsku, ako ani v obvode, kde ja som bola členkou volebnej komisie. Zakrúžkovala som teda vlastne len 6 ľudí. Uvedené zistenie som povedala p. S. a p. P. Oni ako aj ja sme nevedeli, že čo máme robiť. Na základe tohto zistenia sme našli riešenie v tom a ja som navrhla, že miesto tých 9 ľudí z O. zakrúžkujeme iných 9 ľudí, o ktorých sme vedeli, že neprídu voliť. Ja osobne som zakrúžkovala bývalého manžela P. K. a jeho manželku Y. K. Ostatných 7 ľudí zakrúžkovala p. S. a p. P. Neviem však, koho ani koľko ktorá zakrúžkovala. Preto sa to urobilo, pretože počet obálok vlastne sedel. Uvedené bolo vykonané cca o 18. 00 hod. Po skončení volieb sme zatvorili volebnú miestnosť a začali sme rátať volebné lístky ako aj obálky. Ich počet sedel a už žiadne dopisovania neboli vykonané“.

Svedkyňa M. S., zapisovateľka okrskovej volebnej komisie č. 4, v spojitosti s voľbou do prenosnej volebnej schránky v tomto volebnom okrsku v zázname o podaní vysvetlenia uviedla, že riaditeľ Domova sociálnych služieb pre dospelých O. T. P. nepredložil zoznam dôchodcov, ktorí chceli voliť v tomto zariadení. Podľa jej výpovede to bola predsedníčka Mgr. T. P., ktorá vo volebnej miestnosti C. K. a Š. R. vydala hlasovacie lístky a volebné obálky. Taktiež uviedla, že títo dvaja členovia išli ešte k ďalším siedmim ľuďom do miesta ich trvalého bydliska na základe telefonického požiadania, a keď sa vrátili, priniesli naspäť štyri volebné obálky aj štyri hlasovacie lístky. K situácii, ktorá nastala po návrate dvoch členov okrskovej volebnej komisie s prenosnou volebnou schránkou do volebnej miestnosti, M. S. uviedla: „Po tom, čo sa vrátili s prenosnou urnou C. K. a Š. R., myslím, že C. K. mala so sebou zoznam osôb, teda dôchodcov, ktorí odvolili v dome dôchodcov. Následne sa ma niekto spýtal, ale neviem už kto, že čo majú teraz robiť a ja som povedala, že veď majú zoznam dôchodcov, ktorí odvolili a aby ich mená zakrúžkovali v zozname voličov. Neviem uviesť počet dôchodcov, ktorí odvolili v dome dôchodcov. Zoznam dôchodcov, ktorí odvolili v DD, neviem, kde sa nachádza a taktiež neviem, kde sa dal, či sa dal za zoznam voličov.“.

V zázname o podaní vysvetlenia svedok Š. R., člen okrskovej volebnej komisie č. 4, ktorý bol vyslaný s prenosnou volebnou schránkou, uviedol, že „koľko volebných obálok a hlasovacích lístkov, ktoré zobrala, resp. jej dala niektorá z týchto osôb, ja neviem uviesť. Zoznam osôb, ku ktorým sme mali ísť s prenosnou urnou do domu dôchodcov, sme nemali. Mali sme len zoznam, myslím, šiestich osôb, ku ktorým sme išli s prenosnou urnou na ich byt. Keď sme prišli do domu dôchodcov, tak bola pripravená jedna miestnosť na voľby, ja som položil prenosnú urnu na stôl. Do volebnej miestnosti potom prišiel jeden pracovník z domova dôchodcov p. S.. P. S. následne volal dôchodcov, aby išli voliť. Ja som stál pred volebnou   miestnosťou,   p.   S.   kontroloval   doklady.   Myslím,   že   takto   v dome   dôchodcov odvolilo asi 9 ľudí.“.

V zázname o podaní vysvetlenia svedkyňa Z. K., členka okrskovej volebnej komisie č.   4,   uviedla:   „ja   som   nezakrúžkovala   žiadnu   osobu   v zozname   voličov,   len   som kontrolovala   doklad   totožnosti.   Taktiež,   keď   sa   išlo   von   s prenosnou   urnou,   ja   som nevydávala   volebné   lístky,   ako   ani   volebné   obálky.   Iba vo   volebnej   miestnosti   som   po kontrole dokladu totožnosti dala občanovi volebný lístok a volebnú obálku.... O tom, že by sa   mali   dopisovať   mená   voličov,   ktorí   vlastne   ani   neboli   voliť,   o tom   nemám   žiadnu vedomosť.“.

V zázname o podaní vysvetlenia svedkyňa É. S., členka okrskovej volebnej komisie č. 4, uviedla: „ja osobne neviem..., ku ktorým občanom sa malo ísť s prenosnou urnou. Následne sa dohodlo, že p. R. a p. K. pôjdu k občanom s prenosnou urnou. V čase okolo 17. 00 hod obaja aj odišli s prenosnou urnou. Myslím, že zoznam osôb, ku ktorým išli, mali so sebou. Viem aj o tom, že obaja menovaní členovia VK išli aj do domova dôchodcov.... Nepamätám sa, že ktorý člen následne zo zoznamu diktoval druhému členovi mená osôb, ktoré   volili   do   prenosnej   urny,   ako   ani   si   nepamätám,   že   ktorý   člen   zapisoval,   resp. krúžkoval tieto osoby do volebného zoznamu.“.

Svedok   MUDr. A.   M.   vo   svojej   výpovedi   z   15.   februára   2007   uviedol: „Podľa vyhlásenia p. L., predsedníčky volebnej komisie okrsku č. 16 p. A. V. jej oznámila, že volali z domu dôchodcov a požiadali o prenosnú urnu. Pretože presný počet osôb, ktoré chceli využiť   právo   voliť,   nevedela,   bolo   vydaných   100   obálok.   Podľa   členov   komisie   bolo vydaných   73   obálok.   Nakoľko   mala   byť   opätovne   požiadavka   o prenosnú   urnu,   bolo vydaných 20 obálok, napriek tomu, že požiadavka bola na 4 osoby.“.

V zázname   o podaní   vysvetlenia   svedkyňa   Mgr.   M.   L.,   predsedníčka   okrskovej volebnej komisie č. 16, k voľbám v Domove dôchodcov do prenosnej volebnej schránky uviedla, že takýmto spôsobom chcelo v tomto zariadení voliť asi 70 – 80 voličov. Následne určila dvoch ďalších členov volebnej komisie, a to I. P. a M. V., aby zobrali prenosnú volebnú schránku a išli do uvedeného zariadenia, pritom im vydala približne 100 alebo 120 volebných   obálok   a zvlášť   aj   hlasovacie   lístky.   Voličov,   ktorí   volili   do   prenosných volebných   schránok,   svedkyňa   Mgr.   M.   L.   v zozname   voličov   označovala   ceruzkou na základe toho, čo nahlásili členovia volebnej komisie, ktorí boli s prenosnou volebnou schránkou. K osobám, ktoré volili do prenosnej volebnej schránky, uviedla: „Mená, ktoré mi členovia volebnej komisie diktovali a ktoré som ja krúžkovala ceruzkou a ktorí volili do prenosnej urny... sedeli a korešpondovali so zoznamom voličov.“.

V zázname o podaní vysvetlenia svedok I. P., člen volebnej okrskovej komisie č. 16, uviedol, že „v čase asi okolo 09. 00 hod povedala zapisovateľka p. V., že bude treba ísť s prenosnou urnou do domu dôchodcov v K. Následne som ja povedal, že pôjdem, pretože aj predtým som sa zúčastnil na iných voľbách a mám s tým skúsenosť. Nik nikoho neurčoval a ďalší člen volebnej komisie p. V. povedal, že pôjde so mnou.... Z volebnej miestnosti následne zobral presne 150 volebných obálok, ktoré ešte pred odchodom sa prepočítali a zobrali sme aj volebné lístky pre voľbu primátora mesta K. ako aj poslancov do mestského zastupiteľstva.  ... Mali   sme   svoj   pracovný   zoznam   voličov-dôchodcov,   ktorí   boli   voliť a členka volebnej komisie kontrolovala, či ten-ktorý dôchodca je na tom zozname, resp. či má vo volebnom okrsku trvalý pobyt. Podľa môjho zistenia všetci dôchodcovia mali v DD trvalý pobyt.“.

V zázname o podaní   vysvetlenia   svedok   M.   V., člen   volebnej   okrskovej   komisie č. 16, o voľbách do prenosnej volebnej schránky v Domove dôchodcov uviedol: „Zobrali sme so sebou iba pracovný zoznam.... Po odvolení dôchodcov sme nezrátali obálky, ktoré zostali. Zostávajúce obálky sa zobrali naspäť do volebnej miestnosti. Opätovne ich bral p. P.   a ten   zostávajúce   obálky   dal   medzi   ostatné,   ktoré   sa   nachádzali   na   stole.   Niektoré volebné obálky sa nachádzali aj na parapete pri okne.“.

V zázname o podaní   vysvetlenia Z.   G.,   predsedníčky   okrskovej   volebnej   komisie č. 25, vo volebnom okrsku sa uvádza: «Prístup „hlas ako hlas“ uplatnila volebná okrsková komisia č. 25 v prípade voličky Z. H. (č. 343), ktorá si pri hlasovaní všimla, že v zozname voličov je namiesto jej mena zakrúžkované meno jej dcéry Z. H. (č. 342, rodné číslo...), hoci tá bola v tom čase v zahraničí (dôkaz vo vyšetrovacom spise vo výpovediach jej matky a jej brata   T.   H.)   a volieb   sa   nezúčastnila.» Napriek   tomuto   zisteniu   okrsková   volebná komisia č. 25 v zozname voličov nijakú nápravu neurobila.

Okrem   týchto   zistení   sa   vo   vyšetrovacom   spise   nachádzajú   záznamy   o podanom vysvetlení   13   osôb,   že   sa   nezúčastnili   volieb   2.   decembra   2006,   avšak   vo volebnom zozname boli vedení ako „zakrúžkovaní voliči“, t. j. ako takí, ktorí sa volieb zúčastnili. Ide konkrétne   o   týchto   voličov   zapísaných   do   oficiálneho   aktuálneho   zoznamu   voličov vo volebnom okrsku č. 4 mesta K.: K. B. (v zozname voličov uvedený pod č. 29), M. B. (č. 32), Ľ. B. (č. 114), P. H. (č. 365), P. K. (č. 450), Y. K. (č. 451), M. M. (č. 700), A. R. (č. 888), D. R. (č. 908), I. R. (č. 909), K. R. (č. 918), M. R. (č. 919) a Z. S. (č. 994), t. j. spolu 13 osôb. Napriek uvedenej skutočnosti v zozname voličov, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť volebnej dokumentácie, sú poradové čísla, pod ktorými sú uvedené mená týchto voličov, jednoznačne   a nespochybniteľne   zakrúžkované,   t.   j.   hlasy   menovaných   voličov   boli započítané do volebného výsledku rovnako ako hlasy tých voličov, ktorí sa volieb skutočne zúčastnili (z iného pohľadu v podobe odovzdaných hlasovacích lístkov).

Vo vyšetrovacom spise sa ďalej nachádzajú záznamy o podanom vysvetlení štyroch osôb, ktoré sa zúčastnili volieb 2. decembra 2006, t. j. boli voliť vo volebnom okrsku č. 4, a to: Z. Š. (č. 1049), A. Š. (č. 1051), S. Š. (č.   1052) a L. T. (č.   1057), avšak napriek vyhláseniu   o tejto   skutočnosti   ich   mená   nie   sú   zakrúžkované   v zozname   voličov   tohto volebného okrsku, to znamená, že z hľadiska zoznamu voličov sa volieb nezúčastnili.

B. Ústavný súd výsluchom 26 svedkov 8. júla 2008 na ústavnom súde (16 svedkov) a 19. septembra 2008 na Okresnom súde K. (10 svedkov) zistil:

a) K roznášaniu vianočných poukážok v čase volebného moratória

Svedkyňa   JUDr.   É.   H.   vo   svojej   výpovedi   k účasti   na rozdávaní   vianočných poukážok v predvianočnom období 2006 uviedla, že sa sama rozhodla poskytnúť darček pre niektorých dôchodcov v K. a vybrala ich z radov svojich osobných známych a spomedzi osôb,   u ktorých   predpokladala,   že   im   týmto   urobí   radosť. Tieto   poukážky   uhradila zo svojich prostriedkov, išlo o celkovú sumu asi 3 000 Sk a o desať osôb, ktorým poskytla vianočné poukážky v hodnote 300 Sk. O tom, kedy túto svoju akciu a ako zrealizovala, vypovedala takto: „Poskytla som, bolo to 29. (novembra 2006, pozn.) a bolo to, nesúviselo to vôbec s voľbami. O voľbách som s tými osobami nehovorila ani som nespomínala, ani som   žiadnym   spôsobom   nechcela...,   že   by   sa   vôbec   volieb   zúčastnili   a vonkoncom   som nechcela alebo teda nehovorili sme o tom, že koho by mali voliť, aby som ich nejakým spôsobom ovplyvnila.“.

Svedkyňa   A.   H.,   ktorá   bola   predvolaná   na   objasnenie   skutočností   súvisiacich s namietaným   roznášaním   poukážok   BILLA   niektorým   voličom   v období   pred   voľbami 2. decembra 2006, svoju účasť na roznášaní týchto poukážok v hodnote 500 Sk v mestskej časti K. potvrdila. Svedkyňa tiež vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že počas jedného dňa (bližšie   ho   nevedela   identifikovať)   asi   od   tretej   do   deviatej   popoludní   a   večer   z auta ukazovala, kde bývajú dôchodcovia, na ktorých adresy sa pýtali pán F. a dr. S. (kandidáti na poslancov   mestského   zastupiteľstva,   pozn.)   pri   roznášaní   poukážok   v hodnote   500   Sk. Tvrdila tiež, že bol vyhotovený zoznam osôb, ktorým sa riadili a podľa ktorého poukážky rozdávali, ako aj to, že nevie, kto takýto zoznam vyhotovil. Svedkyňa nevedela povedať, koľko ľudí zastihli doma (asi „viac ako desiatich“).

Svedkyňa Ing. K. D., vedúca sociálneho a správneho odboru mestského úradu, vo svojej výpovedi uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by sa tento odbor podieľal na týchto predvianočných aktivitách.

b) Ku vzdaniu sa kandidatúry T. M.

Predsedovia a predsedníčky okrskových volebných komisií č. 2, č. 11, č. 16, č. 19, č. 25, č. 32 a č. 33, a to P. D., E. V., Mgr. M. L., Ľ. U., Z. G., T. K. a L. T., na otázku súvisiacu s informovaním o vzdaní sa kandidatúry T. M. odpovedali obsahovo rovnakým spôsobom, že takýto oznam sa   v ich   volebnom okrsku   nachádzal na viditeľnom   mieste podľa inštrukcií (ako úradný oznam).

Svedok Š. R., člen okrskovej volebnej komisie č. 4, vo svojej výpovedi uviedol, že o vzdaní sa kandidatúry pána M. nevedel, preto o tom počas volieb v Domove sociálnych služieb pre dospelých O. neinformoval ani voličov.

Svedok M. V., člen okrskovej volebnej komisie č. 16, vo svojej výpovedi uviedol, že v súvislosti so vzdaním sa kandidatúry T. M. na chodbe pred volebnou miestnosťou bolo toto oznámenie na nástenke „ale v domove dôchodcov nebolo. No nám nikto nevravel, že či máme informovať alebo nemáme.“.

Podľa výpovede svedka M. K., člena okrskovej volebnej komisie č. 25, oznámenie o vzdaní sa kandidatúry T. M. „viselo na nástenke“. Naopak, vzdanie sa kandidatúry T. M. nezaregistrovala vo volebnom okrsku č. 2 svedkyňa Ing. K. Z., a tak vo voľbách hlasovala za uvedeného kandidáta.

Podľa svedka R. S., ošetrovateľa v Domove sociálnych služieb pre dospelých O., v čase konania volieb 2. decembra 2006 obyvatelia tohto zariadenia nevedeli, že niektorý z kandidátov na primátora odstúpil.

Svedok   Mgr.   Z.   P.,   riaditeľ   spoločnosti   s ručením   obmedzeným   C.,   v súvislosti s vysielaním mestskej televízie o voľbách uviedol, že „všetky informácie, ktoré boli u nás uverejnené,   boli   formou   platenej   reklamy“. Výpoveďou   potvrdil,   že   mestská   televízia opakovane odvysielala aj informáciu o vzdaní sa kandidatúry T. M. Taktiež vypovedal, že K. listy vychádzajú v počte 16 500 ks a distribuujú sa zadarmo do každej domácnosti a bolo v nich uverejnené aj oznámenie o vzdaní sa kandidatúry T. M.

c)   K hlasovaniu   mimo   volebných   miestností   v súvislosti   s použitím   prenosných volebných schránok a k sčítavaniu hlasov

T. P., riaditeľ Domova sociálnych služieb pre dospelých O., vypovedal, že v deň konania volieb požiadal okrskovú volebnú komisiu, aby umožnila voliť obyvateľom tohto zariadenia do prenosnej volebnej schránky na základe žiadosti obyvateľov tohto zariadenia (približne 10). Pritom vypovedal, že v ich zariadení nemajú obyvatelia trvalý pobyt, pretože „nie   sme   povinní   poskytnúť   trvalý   pobyt   občanom,   ktorí   nepochádzajú   z K.,   ich   pobyt zostane tam, kde pôsobili, žili celý život.... Trvalé bydlisko ani nemôžeme poskytovať v K., nakoľko my sami sme tam v prenájme.“.

Svedok R. S., ošetrovateľ v Domove sociálnych služieb pre dospelých O., na otázku, či bol v čase konania volieb 2. decembra 2006 poučený o tom, ako majú voľby v tomto zariadení   prebiehať,   a či   mal   zoznam   ľudí,   ktorí   chceli   voliť   do   prenosnej   volebnej schránky, k voľbám do prenosnej volebnej schránky vypovedal, že zoznam vyhotovovala buď vrchná sestra,   alebo „niekto“ z kancelárie.   O samotnom priebehu sa vyjadril   takto: „Keď oznámili, že oni sú z volebnej komisie, vlastne my sme mali pripravené občianske preukazy,   keď   prišiel   volič,   ja   som   odovzdal   ten   občiansky   preukaz   tej   komisii,   oni zapisovali z toho údaje, ja som prečítal im zoznam, buď zakrúžkovali oni, alebo ja som pomáhal, ktorí ma poprosili.“.

Svedkyňa C. K., členka okrskovej volebnej komisie č. 4, na otázky na priebeh volieb do   prenosnej   volebnej   schránky   vypovedala,   že „celý   deň   prebiehal   normálne...   len poobede   sa   stalo   niečo   také,   že   vyšli   sme   s pánom   R.   do   domu   dôchodcov,   tam   boli zahlásení   ľudia,   ktorí   by   tam   mali   voliť,   a šli   sme   s urnou.   Nemali   sme   u seba   menný zoznam a tí ľudia, ktorí tam hlasovali, nemali trvalý pobyt v našom okrsku. Takže keď sme sa vrátili, vtedy sme na to prišli, že títo ľudia nie sú v zozname. A povedala som predsedkyni komisie, keď som na to prišla, že nevedela som ich zakrúžkovať a nevedela som, čo by sme mali robiť v tomto prípade, lebo vybrať tie hlasy už sme nevedeli z urny... alebo niečo s tým robiť a vtedy sme zakrúžkovali miesto tých deviatich ľudí takých ľudí, o ktorých sme vedeli, že neprídu voliť... Po rozhodnutí, ja som to povedala predsedkyni a zapisovateľke, že títo ľudia nie sú v zozname, a pani zapisovateľka vyšla, aby sa rozhodla s ostatnými alebo ja neviem s kým sa rozhodovala o tom, že čo máme v tomto prípade robiť a keď sa vrátila, tak hovorila, že nech zakrúžkujeme tých.... Ostatných nie ja som zakrúžkovala, len tých.“. Vo svojej svedeckej výpovedi ďalej C. K. uviedla, že zakrúžkovala mená dvoch takých osôb, o ktorých vedela, že sa volieb nezúčastnia (P. K. a Y. K.). Uviedla aj to, že podľa nej predsedníčka okrskovej volebnej komisie č. 4 a zapisovateľka okrskovej volebnej komisie č. 4 zakrúžkovali zvyšné mená tak, aby ich počet dosiahol 9, hoci nevie povedať, ktoré mená, resp. poradové čísla konkrétnych voličov v zozname voličov boli zakrúžkované.

d) K pôsobeniu zapisovateľky okrskovej volebnej komisie č. 4

Svedok J. D., člen okrskovej volebnej komisie č. 4, o sčítavaní hlasovacích lístkov vo volebnej miestnosti vypovedal, že najprv spočítavala hlasy predsedníčka okrskovej volebnej komisie spolu so zapisovateľkou. Vzhľadom na to, že sčítavanie išlo pomaly, neskôr sa do sčítavania zapojili aj ďalší členovia volebnej komisie. Ďalej vypovedal: „No a čo sa týka toho, ja akurát to vidím jedinú vec, že jak s tou urnou prišli naspäť, tak normálne ju položili znova tam, kde bola, ale keď sa išli sčítavať hlasy, tú urnu jedna z tých mladších paní chytila a prevrátila bez toho, že by boli, doteraz, vždy keď som bol, tak vždycky sa tie hlasy sčítali, rozumiete ma, že tú urnu, čo vysypali, tú prenosnú, tak tie hlasy vždycky sa sčítali a napísali   sa   -   toľko   to   je,   čo   ja   viem   15,   20,   25,   koľko   tých   príslušníkov   navštívili. Nezúčastnil som sa pri počítaní tých prvých.... ja som... vtedy som pozeral prázdne obálky, lebo tak bolo, že 1000 obálok máte alebo 1200... a teraz každý či riadne vybral lístok, viete, lebo z tých šiestich alebo siedmich, čo sme tam boli, tak trebalo ešte raz skontrolovať tie obálky, že či každý lístok je odtiaľ vybratý. Potom tie obálky sa dávali zvlášť, spočítavali sa tie obálky a ja neviem po 100 kusov alebo po 200 sa viazalo to potom.“.

Svedok Š. R., člen okrskovej volebnej komisie č. 4, o priebehu volieb, keď okrsková volebná komisia pristúpila k samotnému sčítavaniu hlasov, vypovedal, že v prvej fáze sa na sčítavaní hlasov nepodieľal, zapojil sa až potom, keď sčítavanie trvalo dlho. Situáciu pri sčítavaní hlasov opísal takto: „Ony keď to potom prevzali, došlo k sčítaniu hlasov, tak sa to potom vysypalo na stôl a pani predsedkyňa hovorí, že no môžete si sadnúť, oddýchnuť, my to tu spočítame, a aby sme boli skorej hotoví, pretože aby sme sa náhodou nepomýlili, keď nás veľa bude spočítavať. Tak to potom ony spočítavali, jedna, aj druhá, aj tretia a my sme zatiaľ čakali. Keď sa mi to potom zdalo trochu dlho..., hovorím, vážené, trochu dlho to trvá, pretože mali by sme z tých lístkov dať aj na jeden, aj na druhý stôl,... aby to čím skôr bolo hotové. Lebo už sme boli skoro poslední, myslím, na odovzdávanie hlasov. (Kandidátov na primátora počítala trojčlenná skupina).“.

Svedkyňa   H.   N.,   nezávislá   pozorovateľka   v   okrskovej   volebnej   komisii   č.   4,   vo vzťahu   k priebehu   sčítavania   hlasov   vypovedala,   že   predsedníčka   okrskovej   volebnej komisie č. 4 Mgr. T. P. určila, kto bude počítať hlasovacie lístky, a označila C. K. (členku okrskovej volebnej komisie č. 4) a M. S. (zapisovateľku okrskovej volebnej komisie č. 4) ako tie, ktoré sa zúčastnili sčítania hlasov v jeho prvej fáze, t. j. v určitý čas počítali hlasy na primátora len traja. Potvrdila, že zapisovateľka sa aktívne zúčastnila na sčítavaní hlasov. Svedkyňa na otázku, „Čo to znamená, že pomáhala?“, odpovedala: „Podľa mena zase, tá pani predsedkyňa čítala, čo ja viem, tie mená, a ony mali taký zoznam a robili si čiarky, dve to robili, a keď sa ako na konci, že či súhlasia, či majú obidve toľko čiarok, koľko mien sa čítalo.“ Na opakovanú otázku, či zapisovateľka sčítavala hlasy, túto skutočnosť vo svojej výpovedi opakovane potvrdila.

Svedkyňa   Mgr.   M.   L.,   predsedníčka   okrskovej   komisie   č.   16,   k   priebehu   volieb v súvislosti   s použitím   prenosných   volebných   schránok   a so sčítavaním   hlasov vo svojej výpovedi uviedla, že ona sa osobne nestotožnila so zápisnicou, hoci ju podpísala, pretože zistila rozdiel jedného hlasu. Argumentovala tým, že „ja som chcela aj tú prenosnú urnu spočítať a tá prenosná urna, niekto to veľmi rýchlo vysypal... ja som si to skutočne chcela skontrolovať“.

Svedok M. V., člen okrskovej volebnej komisie č. 16, vo svojej výpovedi uviedol, že pre voličov, ktorí volili do prenosnej volebnej schránky, vzali 150 obálok, ale presný počet tých,   ktorí   sa   zúčastnili   volieb,   nikto   nezisťoval.   Ďalej   vypovedal,   že   informácia o kandidátoch, kto sú kandidáti, ani to, či sa niekto vzdal kandidatúry, sa nepodávala. Stav počas volieb do prenosnej volebnej schránky opísal ako chaos. Podľa neho to znamenalo, že „vlastne tí ľudia sa natlačili, my ako členovia komisie sme naozaj iba to vedeli robiť, že odkontrolovať..., ale to, že to krúžkovanie, či bolo regulárne, alebo nie, to ja už neviem.... No, že niektorí dôchodcovia si to nevypĺňali sami... personál to krúžkoval.“. O tom poskytol aj čestné vyhlásenie.

Svedok I. P., člen okrskovej volebnej komisie č. 16, k priebehu volieb po návrate z hlasovania do prenosnej volebnej schránky vypovedal, že „Nepoužité lístky sa dali naspäť na kôpky, ktoré boli vlastne položené na stoloch, tak sme to priložili k tomu nazad“. Podľa jeho výpovede odvolilo takto asi 120 osôb. Vypovedal, že podpísal zápisnicu, hoci nebolo všetko v poriadku.

e) K namietanej manipulácii s nepoužitými hlasovacími lístkami vo volebnom okrsku č. 25

Svedok J. T., člen okrskovej volebnej komisie č. 25, vo svojej výpovedi uviedol, že hlasovacie lístky, na ktoré si zapísal výsledky volieb, si vzal vtedy, keď už bola napísaná a podpísaná   zápisnica   (podobne   si   žiadali   zápisnicu   ešte   jeden   alebo   dvaja   členovia komisie). Na to, či si ich môže vziať, sa pýtal zapisovateľky volebnej komisie.

Svedok M. K., člen okrskovej volebnej komisie č. 25, vo svojej výpovedi uviedol, že zapisovateľka   volebnej komisie súhlasila s tým, aby využil prázdne hlasovacie lístky na záznam o výsledku volieb.

f) K namietanej manipulácii so zoznamom voličov

Svedkyňa Ing. K. Z. ako volička zapísaná v zozname voličov vo volebnom okrsku č. 2 vypovedala, že keď prišla do volebnej miestnosti, pri preukazovaní totožnosti si všimla, že jej meno v zozname voličov už bolo zakrúžkované. Napriek tejto skutočnosti „nerobila žiadny rozruch“ a postupovala podľa pokynov volebnej komisie, t. j. vzala hlasovacie lístky a išla voliť do volebnej kabínky.

g) K pôsobeniu mestskej volebnej komisie v K.

V súvislosti   s vyhodnotením   zápisnice   mestskej   volebnej   komisie   v K.   (ďalej   len „mestská volebná komisia“) ústavný súd výsluchom svedkov zistil:

Svedok B. F. k priebehu volieb konaných 2. decembra 2006 vypovedal, že „Počas volieb   nám   na   mestskú   volebnú   komisiu   neboli   signalizované   žiadne...   nedostatky, v podstate až do doby, keď sa ukončili voľby, začali potom chodiť jednotliví predsedovia spolu aj so zapisovateľmi a odovzdávali už vyplnené tlačivá o spracovaní výsledkov volieb. Ja osobne som bol, takto všetci... každý z nás bol jeden z voličov, ktorý si počas – teda striedavo sme chodili – odvolili sme si vo svojom príslušnom volebnom okrsku, aj ja osobne som bol. Si nepamätám číslo, teda, ale v mieste svojho bydliska, kde som aj súčasne vykonal kvázi takú kontrolu priebehu volieb v troch okrskoch, lebo v tej škole, kde som ja volil, boli tri volebné okrsky. Osobne ja som nezbadal žiadny nedostatok v týchto volebných okrskoch. Následne som sa vrátil späť, no a čakali sme postupne na príchod týchto. Začali chodiť jednotlivé volebné okrsky s výsledkami, ja som si spracoval tam na počítači v exceli jednu tabuľku, kde som si zaznamenával ako prichádzali okrsky, kde koľko odvolilo voličov, koľko ktorý kandidát dostal, ja neviem, hlasov, a podobne... ja si čas skutočne nepamätám, ale to už bolo asi hlboko po polnoci, keď už asi v podstate všetky volebné okrsky až na jeden okrsok doručili svoje výsledky, sme na posledný okrsok zhruba čakali, ja neviem, približne hodinu.“. V súvislosti   s podpisovaním   zápisnice   mestskej   volebnej   komisie   uviedol,   že okrem JUDr. I. K., ktorý odmietol podpísať zápisnicu, zápisnicu mestskej volebnej komisie podpísali   všetci   jej   členovia.   V súvislosti   s výsledkom   volieb   vo volebnom   okrsku   č.   4 vypovedal, že „predtým, než došla posledná okrsková komisia, viedol pán doktor M., a ak si dobre pamätám, presne o 66 hlasov viedol pred doktorom B. Po príchode tejto poslednej volebnej   komisie,   teda   okrskovej   komisie   (č. 4,   pozn.) došlo   k zvratu,   takže   nakoniec v prospech pána doktora B. o 23 hlasov vyhral.“. K výhrade JUDr. I. K. uviedol: „jemu sa nepozdával ten časový sklz, s ktorým došla tá posledná komisia. A medzi nami, aj sa tam trochu hovorilo o tom, že... sa usudzovalo, že... došlo k nejakej manipulácii, že bol na to časový priestor, lebo každý vedel aj informácie išli dosť... Jeden z členov komisie dosť často používal telefón a mal kontakt s viacerými okrskami, takže prakticky táto posledná okrsková komisia kvázi možno hodinu už mohla vedieť, aký je momentálny stav.“.

Svedok   JUDr.   I.   K.,   člen   mestskej   volebnej   komisie   vo   voľbách   konaných 2. decembra 2006, ktorý, ako to vyplynulo z kópie zápisnice mestskej volebnej komisie, uvedenú   zápisnicu   odmietol   podpísať   z dôvodu,   že „podľa   paralelného   sčítania   hlasov nesúhlasia počty hlasov“.

K volebnému výsledku vo volebnom okrsku č. 4 vypovedal takto: „Keď predposledná komisia prišla, tak to bolo nejako, myslím, o desiatej, myslím, pomerne neskoro... To bola štvorka vonku z Budovateľskej, tam boli v tej budove tri komisie a tam bola skoro hodina, myslím, že 50 minút... ešte od predposlednej komisie. Oni nám doniesli ten výsledok, ale zvláštne bolo to, že už, čo ja viem, 10-15 minút po tej poslednej komisii som počul,   ako pán Šanta hovorí,   že pán B. vyhral. Tak ešte predtým, než tie výsledky prišli, ešte som hovoril pánovi F., hovorím, ja tomu ani neverím, kým tu nebude zápisnica,   dovtedy   nemôžeme   hovoriť   o tom,   že   kto   vyhral.   No   ale   potom,   keď   oni   tú zápisnicu doniesli, tak spád bol ten, že tam bolo o tých 26 hlasov mal pán B. viac. A ja potom, keď som pozeral tie čísla, tak viete, mal som tam také podozrenie, keď ja nemám žiadne dôkazy, ani neviem dokazovať, že by došlo k takým manipuláciám alebo falšovaniu volieb, lebo to keď niekto sa toho dopustil, to je vecou tej komisie, ktorá to podpisovala, keď niečo spáchali.“.

Na otázku, či v priebehu počítania mohli odísť informácie (čiastkové výsledky boli známe aj na prízemí, aj na poschodí), svedok JUDr. I. K. reagoval takto:

„No, podľa môjho názoru tie informácie museli ísť, lebo keď pán Š. vtedy do telefónu s niekým telefonoval, ale takto stál asi, za nami bola lavica, za nami sedel, lebo on dával do počítača   to   isté,   čo   my.   A my   sme   vtedy   ako   tú   predposlednú   komisiu   uzavreli,   a on hovorím,   ani   nie   desať   -   pätnásť   minút   na   to   s niekým   telefonoval,   lebo   hovoril   tým kolegyniam, lebo sme boli chrbtom otočení k nemu, že pán B. vyhral. Čiže, samozrejme, musela   byť   konzultácia   medzi   ľuďmi   z mestskej   volebnej   alebo   zapisovateľkami   alebo s niekým,   proste   s tým   štvrtým   okrskom   ešte   predtým.   A pokiaľ   viem,   tak   zákon   ani neumožňuje predtým dávať nejaké výsledky niekomu, pokiaľ sa to neuzavrie. Takže ja viem aj   toľko,   že   strany   jednotlivé   si   cez   svojich   tých   členov   komisií   overovali,   takže   tam dostávali správy aj odtiaľ.“.

C. Vzhľadom na to, že sťažovateľ namietal správnosť posúdenia platnosti volebných lístkov,   vzhľadom   na   vykonané   dokazovanie   výsluchmi   predsedov   a členov   volebných komisií a v tejto súvislosti na zistenia týkajúce sa predovšetkým hlasovaní do prenosných volebných   schránok,   a   aj v súvislosti   s priebehom   sčítavania   hlasovacích   lístkov v príslušných   volebných   komisiách,   ústavný   súd   po   vyžiadaní   príslušnej   volebnej dokumentácie od mestského úradu vykonal 24. septembra 2008 v sídle ústavného súdu prepočítanie hlasovacích lístkov vo volebných okrskoch č. 4, č. 16 a č. 32.

Prepočítania sa zúčastnil odporca a jeho právny zástupca. Sťažovateľ sa ospravedlnil telefonicky a jeho právna zástupkyňa svoju účasť ospravedlnila na výsluchu 19. septembra 2008 v K.

Prepočítaním hlasovacích lístkov odovzdaných vo volebnom okrsku č. 4 ústavný súd zistil   tieto   skutočnosti:   kandidátovi   na   primátora   MUDr.   T.   B.   (kandidát   č. 1)   bolo odovzdaných 247 platných hlasovacích lístkov. Tento počet súhlasí s počtom uvedeným v zápisnici okrskovej volebnej komisie č. 4.

Prepočítaním hlasovacích lístkov odovzdaných kandidátovi na primátora MUDr. A. M. (kandidát č. 3) ústavný súd zistil, že počet platných hlasovacích lístkov je 158. Tento počet   súhlasí   s počtom   uvedeným   v zápisnici   okrskovej   volebnej   komisie   č.   4.   Pri prepočítaní týchto hlasovacích lístkov sa zistili dva „sporné“ hlasovacie lístky, ktoré boli zarátané v prospech MUDr. A. M. Tieto hlasovacie lístky boli upravené tak, že na nich bol okrem poradového čísla kandidáta zakrúžkované aj identifikačné dáta príslušného kandidáta (meno, priezvisko, titul, resp. ďalšie údaje na hlasovacom lístku) ako celok.

Následne   boli   prezreté   neplatné   hlasovacie   lístky   v počte   osem.   Na   jednom hlasovacom lístku bolo zakrúžkované len krstné meno kandidáta č. 1 - MUDr. T. B.

Prepočítaním   hlasovacích   lístkov   odovzdaných   kandidátovi   na   primátora   T.   M. (kandidát   č.   5,   ktorý   sa   vzdal   kandidatúry)   ústavný   súd   zistil,   že   v jeho   prospech   boli odovzdané   tri   hlasovacie   lístky   upravené   spôsobom   ustanoveným   volebným   zákonom. Tento počet súhlasí s počtom uvedeným v zápisnici okrskovej volebnej komisie č. 4, ktorá uznala tieto hlasovacie lístky ako platné.

Prepočítaním hlasovacích lístkov vo volebnom okrsku č. 16 ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

Prepočítaním hlasovacích lístkov odovzdaných kandidátovi na primátora MUDr. T. B. (kandidát č. 1) ústavný súd zistil, že počet platných hlasovacích lístkov je 182. Tento počet súhlasí s počtom uvedeným v zápisnici okrskovej volebnej komisie č. 16.

Prepočítaním hlasovacích lístkov odovzdaných kandidátovi na primátora MUDr. A. M. (kandidát č. 3) ústavný súd zistil, že počet platných hlasovacích lístkov je 149, tento počet súhlasí s počtom uvedeným v zápisnici okrskovej volebnej komisie č. 16.

Podľa zápisnice okrskovej volebnej komisie č. 16 v prospech kandidáta č. 5 T. M. nebol odovzdaný ani jeden platný hlasovací lístok.

Následne boli zrátané neplatné hlasovacie lístky. Týchto lístkov bolo šesť a boli medzi ne zaradené aj tri hlasovacie lístky pre kandidáta č. 5 T. M., ktoré boli upravené spôsobom ustanoveným volebným zákonom.

Z ďalších hlasovacích lístkov zaradených medzi neplatné bol jeden lístok v prospech MUDr. T. B. a jeden lístok v prospech MUDr. A. M. Na hlasovacom lístku odovzdanom v prospech MUDr. T. B. bolo zakrúžkované poradové číslo príslušného kandidáta podľa § 38 ods.   1 písm. b)   v spojení s § 31   ods.   4 zákona o voľbách. Na   hlasovacom   lístku odovzdanom   v prospech   MUDr.   A.   M.   boli   okrem   poradového   čísla   kandidáta zakrúžkované aj identifikačné dáta príslušného kandidáta - meno, priezvisko, titul, resp. ďalšie údaje na hlasovacom lístku.

Prepočítané boli aj hlasovacie lístky na kandidátov na primátora č. 2, 4, 6 a 7. Počty súhlasia s počtami hlasov uvedenými v zápisnici okrskovej volebnej komisie č. 16. Prepočítaním hlasovacích lístkov vo volebnom okrsku č. 32 ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

Pre   kandidáta   na primátora   MUDr.   T.   B. (kandidát   č.   1)   bolo odovzdaných   120 platných hlasovacích lístkov. Tento počet súhlasí s počtom uvedeným v zápisnici okrskovej volebnej komisie č. 32.

Prepočítavaním   hlasovacích   lístkov   sa   zistilo,   že   na   jednom   hlasovacom   lístku odovzdanom   kandidátovi   č.   1   bolo   poradové   číslo   príslušného   kandidáta   súčasne zakrúžkované aj preškrtnuté krížikom.

Prepočítaním hlasovacích lístkov odovzdaných kandidátovi na primátora MUDr. A. M. (kandidát č. 3) sa zistilo, že počet platných hlasovacích lístkov je 31. Tento počet súhlasí s počtom uvedeným v zápisnici okrskovej volebnej komisie č. 32.

V prospech kandidáta č. 5 pána T. M. nebol odovzdaný ani jeden hlasovací lístok.

Zo   zápisnice   mestskej   volebnej   komisie   vyplynulo,   že   vo   voľbách   konaných 2. decembra 2006 bol za primátora mesta K. zvolený počtom hlasov 4781 MUDr. T. B., nezávislý   kandidát.   Na   druhom   mieste   sa   umiestnil   sťažovateľ,   ktorý   získal   v týchto voľbách   na   primátora   mesta   K.   4758   hlasov,   teda   o 23   hlasov   menej   ako   zvolený protikandidát.

III.

Plénu ústavného súdu bol predložený na rozhodnutie návrh sudkyne spravodajkyne na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa   čl.   131   ods.   1   druhej   vety   ústavy   sa   plénum   ústavného   súdu   uznáša nadpolovičnou   väčšinou   všetkých   sudcov.   Ak   sa   táto   väčšina   nedosiahne,   návrh   sa zamietne.

Podľa čl. 134 ods. 1 ústavy sa ústavný súd skladá z trinástich sudcov.Podľa § 4 ods. 2 zákona o ústavnom súde je ústavný súd spôsobilý v pléne konať a uznášať sa, ak je na rokovaní a rozhodovaní prítomných aspoň sedem sudcov.

Podľa   §   4   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   plénum   ústavného   súdu   sa   uznáša nadpolovičnou   väčšinou   všetkých   sudcov.   Ak   sa   táto   väčšina   nedosiahne,   návrh   sa zamietne.

V danom   prípade   na   rokovaní   a rozhodovaní   pléna   ústavného   súdu   boli   prítomní jedenásti sudcovia.

Pretože   pri   hlasovaní   o návrhu   sudkyne   spravodajkyne   nebola   dosiahnutá nadpolovičná väčšina hlasov všetkých sudcov, návrh sa zamietol podľa čl. 131 ods. 1 ústavy a § 4 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2008