znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 53/2018-204

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. januára 2019 v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka, Miroslava Duriša, Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyne spravodajkyne), Sergeja Kohuta, Jany Laššákovej, Milana Ľalíka, Mojmíra Mamojku, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ( ⬛⬛⬛⬛ ), ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ( ⬛⬛⬛⬛ ), ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátkou JUDr. Vladimírou Houdek Běhalovou, Strojárenská 11/C, Košice, pre neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu a poslancov Obecného zastupiteľstva obce ⬛⬛⬛⬛ a proti výsledku volieb starostu a poslancov Obecného zastupiteľstva obce ⬛⬛⬛⬛ konaných 10. novembra 2018 za účasti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Nechala & Co s. r. o., Panenská 23, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Pavel Nechala, PhD., ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, politickej strany SPOLU občianska demokracia, Koperníkova 47, Bratislava, politickej strany Demokrati Slovenska, Panská 27, Bratislava, politickej strany SMER   sociálna demokracia, Súmračná 25, Bratislava, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ( ⬛⬛⬛⬛ ), ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ( ), ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, z a m i e t a.

⬛⬛⬛⬛

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. novembra 2018 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ( ⬛⬛⬛⬛ ), ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ( ⬛⬛⬛⬛ ), ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovatelia“) pre neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu a poslancov Obecného zastupiteľstva obce ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „obecné zastupiteľstvo“) a proti výsledku volieb starostu a poslancov obecného zastupiteľstva obce ⬛⬛⬛⬛ konaných 10. novembra 2018.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia napádajú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu a poslancov Obecného zastupiteľstva obce ⬛⬛⬛⬛ konaných 10. novembra 2018 (ďalej aj „voľby“), napádajú výsledky volieb, a to zvolenie

za starostu obce a zvolenie ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

a ⬛⬛⬛⬛ za poslancov obecného zastupiteľstva.

Svoju sťažnosť sťažovatelia odôvodňujú troma skupinami dôvodov označených ako dôvody majúce svoj základ v prípravnej fáze volieb, dôvody súvisiace s činnosťou volebných komisií a dôvody súvisiace s činnosťou kandidátov, pričom v sťažnosti uvádzajú len dôvody, ktoré súvisia s činnosťou volebných komisií, a dôvody, ktoré súvisia s činnosťou kandidátov.

K dôvodom súvisiacim s činnosťou volebných komisií uvádzajú: „V zmysle Metodického pokynu na spracovanie výsledkov hlasovania vo voľbách do orgánov samosprávy obcí vydaného podľa ust. § 217 ods. 2 zák. č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, otváranie odovzdaných obálok a vyberanie ich obsahu je dôležitou činnosťou pred samotným posúdením platnosti hlasovacích lístkov. Členovia okrskovej volebnej komisie musia platnosť hlasovacích lístkov posúdiť ihneď po ich vybratí z obálky. Nemôžu teda obsah obálky odložiť alebo robiť iné úkony, kým neposúdili platnosť hlasovacích lístkov vybraných z práve otvorenej obálky.

Volebná komisia však v zmysle vyššie uvedeného nepostupovala, nakoľko na jednu kopu boli odložené obálky – údajne prázdne, pričom člen volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛ pri kontrole týchto obálok, ktoré mali byť prázdne, zistil, že vo všetkých prázdnych obálkach okrem jednej sa nachádzali hlasovacie lístky, pričom na hlasovacích lístkoch pre voľby starostu obce bol zakrúžkovaný sťažovateľ ⬛⬛⬛⬛. To v sťažovateľovi vyvoláva pochybnosti, že niektorí členovia komisie mali v úmysle ho pri sčítavaní hlasov poškodiť. Skutočnosť, že jedna obálka sa našla prázdna svedčí aj o tom, že hlasovacie lístky boli vynesené z volebnej miestnosti...

... Hlasy sčítavali dve členky komisie – ⬛⬛⬛⬛ a

, pričom neumožnili pozorovateľom ani ďalším členom volebnej komisie nahliadnuť do sčítavania hlasov, prepočítať hlasy, resp. overiť správnosť sčítania hlasov. ⬛⬛⬛⬛ si značila počty hlasov pre jednotlivých kandidátov a dokonca rukou zakrývala tieto počty sčítaných hlasov pre jednotlivých kandidátov, aby ich ostatní členovia komisie, resp. pozorovatelia volieb nemohli vidieť.

, členka volebnej komisie, ktorá sčítavala hlasy, je manželkou kandidáta na poslanca ⬛⬛⬛⬛, ktorý vo voľbách získal najvyšší počet hlasov zo všetkých kandidátov na poslancov obecného zastupiteľstva. To v súvislosti so skutočnosťou, že spolu p. ⬛⬛⬛⬛ odmietli umožniť podieľať sa sčítaní hlasov aj ostatným členom volebnej komisie vzbudzuje pochybnosti o korektnom sčítaní hlasov...“

Sťažovatelia poukazujú na skutočnosti, na základe ktorých zistili, že nezákonným spôsobom bolo odopreté právo byť prítomný pri sčítavaní hlasov členovi volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛ a pozorovateľom volieb ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛.

Sťažovatelia na základe uvedených skutočností v sťažnosti ústavný súd žiadajú, aby zabezpečil preskúmanie volebných výsledkov, najmä počet hlasov odovzdaných jednotlivým kandidátom na starostu obce a poslancov obecného zastupiteľstva, pretože majú pochybnosti o správnosti sčítania hlasov. V súvislosti s uvedenými námietkami sťažovatelia navrhli vypočutie člena volebnej komisie, pozorovateľov volieb, ako aj zapisovateľky.

Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že medzi dôvody súvisiace s činnosťou kandidátov možno zaradiť:

«a) vedenie kampane mimo určeného času a spôsobom, ktorý je počas volieb zakázaný;

b) cielenú manipuláciu s voličmi v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí;

c) tzv. „kupovanie hlasov“ voličov, resp. „volebnú korupciu“ – teda ovplyvňovanie vôle konkrétnych voličov nedovoleným spôsobom, napr. poskytnutím finančnej hotovosti, ale aj

d) nátlak na voličov vyhrážaním sa zo strany kandidáta (napr. tým, že v prípade hlasovania za protikandidáta nebude volič viac zaradený na aktivačné práce, čím stratí aj svoje minimálne sociálne istoty).»

Sťažovatelia v sťažnosti poukazujú, na to že «Tak pred voľbami ako aj v deň konania volieb boli v obci ⬛⬛⬛⬛ „kupované hlasy“ rómskych voličov. V deň konania volieb, t. j. 10. 11. 2018 sa po osade „ “ pohyboval ⬛⬛⬛⬛ (osoba odlišná od zvoleného starostu ⬛⬛⬛⬛ ), zvaný a syn úspešného kandidáta na starostu obce – ⬛⬛⬛⬛, ktorí Rómom ponúkali pálenku, dezerty, cigarety, paštéty a hotovosť za to, aby išli voliť a volili za starostu kandidáta s číslom 1 – a aby krúžkovali z kandidátov na poslancov obecného zastupiteľstva poradové čísla 2, 3, 5 a 7. Ako vyplýva zo zoznamu zaregistrovaných kandidátov pre voľby do obecného zastupiteľstva figurovali pod číslami 2, 3, 5 a 7 títo kandidáti na poslancov:

2. ⬛⬛⬛⬛,

3. ⬛⬛⬛⬛,

5.

7. ⬛⬛⬛⬛.

Práve títo kandidáti obsadili prvé štyri miesta vo voľbách do obecného zastupiteľstva.

O vyššie uvedených skutočnostiach svedčia čestné prehlásenia rómskych voličov, a to ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a

, ktorí uviedli že ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ im núkali protihodnotu (peniaze, pálenku, dezerty, paštéty, cigarety) za to, aby za starostu volili poradové číslo 1, teda ⬛⬛⬛⬛ a za poslancov poradové čísla 2, 3, 5, 7. Všetci vyššie uvedení Rómovia si ponúkané protihodnoty aj vzali. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ na súde označia aj ďalších Rómov, ktorí si ponúkané protihodnoty vzali. Chcú tak však urobiť až pred údom, pretože majú strach.

Je potrebné uviesť, že zo 675 oprávnených voličov v obci tvorili Rómovia viac ako 1/3 (presne 236 oprávnených voličov bolo Rómov). Vzhľadom na malý rozdiel v počte hlasov medzi zvoleným starostom ⬛⬛⬛⬛ a sťažovateľom ⬛⬛⬛⬛ (9 hlasov) ako aj vzhľadom na rozdiel 20-40 hlasov medzi zvolenými a nezvolenými poslancami je možné predpokladať, že bez „kupovania hlasov“ v rómskej osade by výsledky volieb starostu obce ako aj poslancov do obecného zastupiteľstva dopadli inak.».

Na preukázanie týchto skutočností sťažovatelia k sťažnosti pripojili čestné vyhlásenia ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a.

Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že «... v deň konania volieb sa priamo vo volebnej miestnosti odfotil syn zvoleného starostu – ⬛⬛⬛⬛ (urobil si selfie) s hlasovacím lístkom, na ktorom zakrúžkoval pre voľby starostu obce svojho otca ⬛⬛⬛⬛ a túto fotku uverejnil na sociálnej sieti facebook s komentárom „Dnes som cestoval z domov na otočku, aby som mohol voliť. Odvolil som a už idem naspäť do kvôli práci. Choďte všetci voliť priatelia. Využite svoje hlasovacie právo.“ Okrem svojej fotografie, na ktorej ⬛⬛⬛⬛ drží hlasovací lístok na ktorom je zakrúžkovaný jeho otec ⬛⬛⬛⬛, uverejnil na tejto sociálnej sieti aj hlasovací lístok so zakrúžkovaným kandidátom č. 1 ⬛⬛⬛⬛ s komentárom „Choďťe voliť!  ⬛⬛⬛⬛ .“

Na uvedené konanie syna zvoleného starostu upozornil volič ⬛⬛⬛⬛, ktorý si z opatrnosti urobil screenshoot (t.j. odfotil si príspevok ⬛⬛⬛⬛. aby mal dôkaz) príspevku uverejneného na facebooku, z ktorého je zrejmé uverejnenie fotografie s hlasovacím lístkom dňa 10.11.2018 o 17. 05 hod. ⬛⬛⬛⬛ oznámil vyššie označené konanie ⬛⬛⬛⬛ volebnej komisii, ktorá sa však touto jeho informáciou odmietla zaoberať, preto kontaktoval políciu. Prípad je v štádiu šetrenia. Uverejnením hlasovacieho lístka na facebooku so zakrúžkovaným kandidátom č. 1 na starostu obce a vyzývaním voličov, aby išli voliť mohol ⬛⬛⬛⬛ ovplyvniť voličov, ktorí neboli presvedčení o tom, že voliť pôjdu, resp. neboli presvedčení, koho budú voliť za starostu obce.».

Na preukázanie týchto skutočností sťažovatelia navrhujú výsluch a k sťažnosti pripojili „scrennshoot fotografie ⬛⬛⬛⬛ uverejnenej na facebooku“.Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po vykonaní dokazovania vydal tento nález:„1. Voľby starostu obce ⬛⬛⬛⬛ konané dňa 10. 11. 2018 vyhlasuje za neplatné.

2. Voľby poslancov do Obecného zastupiteľstva obce ⬛⬛⬛⬛ konané dňa 10. 11. 2018 vyhlasuje za neplatné.

3. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľom trovy konania vo výške 325,42 EUR do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu k rukám ich právnej zástupkyne.“

II.

Uznesením č. k. PL. ÚS 53/2018-31 z 5. decembra 2018 prijal ústavný súd sťažnosť sťažovateľov na ďalšie konanie a vyzval odporcov na vyjadrenie sa k sťažnosti sťažovateľov.

Podaním doručeným ústavnému súdu 18. decembra 2018 sťažovatelia oznámili identifikáciu osôb, ktoré sa mali dopustiť volebnej korupcie, a zároveň uviedli, že sťažovateľ ⬛⬛⬛⬛ podal na uvedené osoby trestné oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu volebnej korupcie.

Ústavnému súdu bolo 2. januára 2019 doručené vyjadrenie odporcu ⬛⬛⬛⬛, v ktorom uvádza: „Na základe Vašej výzvy na vyjadrenie sa ku skutočnostiam, uvedeným v sťažnosti p. ⬛⬛⬛⬛, pre neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu a poslancov obecného zastupiteľstva konaných dňa 10. 11. 2018, Vám oznamujem, že nemám vedomosť o akýchkoľvek nezákonných a nepovolených činnostiach počas predvolebného obdobia, ani v čase konania volieb dňa 10. 11. 2018. V deň konania volieb som bol vo volebnej miestnosti odovzdať svoj hlas, v čase medzi 8.30 a 9.00 hod. Po tejto dobe som odcestoval z miesta svojho trvalého bydliska, aj z obce, na rodinnú návštevu. Domov som sa vrátil až v neskorších večerných hodinách (asi okolo 21.00 hod).

Ohľadom práce volebnej komisie sa nemôžem vyjadriť, keďže som nemal možnosť sledovať podrobne ich prácu.

Zároveň čestne prehlasujem, že som kandidoval za poslanca obecného zastupiteľstva vo voľbách, konaných dňa 10. 11. 2018, bez akýchkoľvek úmyslov podvádzať, či podplácať akékoľvek osoby počas predvolebnej kampane, ani v čase konania volieb, a ani som sa na takýchto aktivitách nezúčastňoval.“

Ústavnému súdu bolo 3. januára 2019 doručené vyjadrenie odporkyne ⬛⬛⬛⬛, ktorá uvádza: „... k podanej sťažnosti sa neviem vyjadriť, nakoľko, okrem času stráveného vo volebnej miestnosti, potrebného pre voľbu, som sa nezdržiavala mimo svojho bydliska, takže nemám žiadne vedomosti o podstate podanej sťažnosti.

A k môjmu zvoleniu za poslankyňu obecného zastupiteľstva:

Kandidovala som v komunálnych voľbách konaných dňa 10. novembra 2018 za poslankyňu obecného zastupiteľstva. Získala som dostatočný počet hlasov od voličov, pre zvolenie, napriek tomu, že som si nerobila sama, ani nikto v prospech mňa, žiadnu predvolebnú kampaň. Nenavštevovala som voličov v domácnostiach ani som neorganizovala žiaden predvolebný míting. Verím, že občania – voliči, ktorí mi dali svoj hlas, ocenili moju dlhoročnú aktívnu činnosť v prospech obce.“

Ústavnému súdu bolo 3. januára 2019 doručené vyjadrenie odporcu ⬛⬛⬛⬛, ktorý uvádza: „... v deň konania volieb dňa 10. 11. 2018 som ako občan a zároveň kandidát na poslanca obce využil svoje volebné právo v poobedňajších hodinách. Po odvolení som odviezol svoju matku, ktorá sa zúčastnila volieb spolu so mnou a vrátil sa domov. K práci volebnej komisie sa objektívne vyjadriť nemôžem, nakoľko ich činnosť som ako kandidát na poslanca obecného zastupiteľstva sledovať nemohol.

2.A. a 2.B:

Tieto body sťažnosti som musel prečítať niekoľkokrát, nechápajúc konšpirácie, ktoré v ňom boli vyjadrené. Jedno tvrdenie z môjho pohľadu občana mi nijako nezapadalo do ďalšieho tvrdenia a modelovania situácie. Nijako som neporozumel tejto hypotéze, ktorú sťažovateľ vo svojom mene i v mene 77 občanov sformuloval. Kladie sa mi otázka, či všetci 77 občania ⬛⬛⬛⬛ čítali túto sťažnosť skôr, ako ju podpísali, či si boli vedomí tejto konšpirácie, ktorú z môjho pohľadu sťažovateľ vykonštruoval.

Čestne prehlasujem, že som za poslanca obecného zastupiteľstva vo voľbách konaných dňa 10. 11.2018, kandidoval bez úmyslu podvádzať, či podplácať. Na žiadnych protizákonných aktivitách počas predvolebnej kampane ako aj v čase konania volieb som sa nezúčastňoval.“

Ústavnému súdu bolo 7. januára 2019 doručené vyjadrenie odporcu ⬛⬛⬛⬛, ktorý v sťažnosti uvádza: „V deň konania volieb dňa 10.11.2018 som ako občan a zároveň kandidát na starostu obce využil svoje volebné právo spolu s manželkou a mladším synom medzi 14,15 – 14,30 hod. Po odchode z volebnej miestnosti som sa spolu s nimi vrátil do nášho rodinného domu.

K práci volebnej komisie sa objektívne vyjadriť nemôžem, nakoľko ich činnosť som ako kandidát na starostu obce sledovať nemohol.

Som však presvedčený, že všetci členovia volebnej komisie si odviedli svoju prácu čestne, spravodlivo, podľa najlepšieho vedomia a svedomia čo potvrdili aj podpisom zápisnice volebnej okrskovej komisie.

Domnievam sa, že obvinenie členov volebnej komisie sa absolútne nezakladá na pravde a je umelo vykonštruované. Svedčí o tom aj fakt, že člen volebnej komisie p. po ukončením volieb a sčítaní hlasov podpísal zápisnicu volebnej okrskovej komisie bez výhrad a o niekoľko dní nato v sťažnosti podanej na ústavný súd spochybnil a napadol prácu volebnej komisie a tým aj prácu samého seba. Rovnako sa domnievam, že keďže p. ⬛⬛⬛⬛ najprv podpísal zápisnicu volebnej okrskovej komisie bez výhrad a následne tieto voľby napáda, nevie dôveryhodne vysvetliť, prečo sú podľa neho voľby nezákonné, keďže sám ich zákonnosť ako člen volebnej okrskovej komisie overoval.“

Odporca ⬛⬛⬛⬛ vo vyjadrení poukazuje, že «... tvrdenie o kupovaní hlasov rómskych voličov počas predvolebnej kampane a osobitne počas konania komunálnych volieb, dňa 10.11.2018 považujem za krivé obvinenie menovaných a to môjho syna ako aj ⬛⬛⬛⬛ (zvaného „ “)...

... hneď po tom ako som využil svoje volebné právo a opustil hlasovaciu miestnosť, približne po 14:30 hod., odišiel som spolu s manželkou a synom domov, do nášho rodinného domu. Cestou domov som spozoroval v obci pohyb riaditeľa obecnej modulovej základnej školy, ⬛⬛⬛⬛, ktorý sa v tom čase presúval v jeho motorovom vozidle do lokality, kde sa nachádza obecná modulová základná škola...

... ⬛⬛⬛⬛ bol priamym podriadeným neúspešného kandidáta na starostu obce, ⬛⬛⬛⬛ a aktívne sa podieľal na jeho predvolebnej kampani. Pán riaditeľ školy má síce trvalý pobyt v našej obci, ale dlhodobo žije v meste. Keďže bola sobota a sobota je pre riaditeľa školy dňom pracovného voľna, kedy neprebieha v škole žiadne vyučovanie, zdalo sa mi zvláštne, prečo pán riaditeľ školy

ide v daný deň do tejto lokality. Nenechalo ma to chladným aj z toho dôvodu, že išlo o deň volieb a tak som toto konanie zo strany pána riaditeľa školy považoval za silne podozrivé a nechcel som ho nechať bez povšimnutia. Avšak ako kandidát na starostu som nemohol osobne ísť do tejto lokality a situáciu preveriť. Tak som o to požiadal pána ⬛⬛⬛⬛ („ “) a neskôr aj môjho syna ⬛⬛⬛⬛.

(„ “) približne o 15.20 hod. a následne môj syn približne o 16.00 hod. išli do lokality k obecnej modulovej škole preveriť situáciu. Po príchode do uvedenej lokality si všimli, že pán riaditeľ sa nachádza v budove školy, pred školou mal odstavené svoje auto. Situáciu monitorovali približne do 17:15 hod., pán riaditeľ sa stále zdržiaval v priestoroch školy. Keďže sa po zotmení začalo v okolí školy pohybovať početné množstvo Rómov, rozhodli sa približne po 17,15 hod. kontaktovať políciu na čísle 158, o čom existuje aj policajný záznam. Policajná hliadka po svojom príchode cca o 17,30 hod. vyzvala riaditeľa školy, ⬛⬛⬛⬛ k opusteniu priestorov školy. Pán riaditeľ ich výzvu poslúchol, priestory školy približne o 17,45 hod. opustil a odišiel preč. Po jeho odchode môj syn ⬛⬛⬛⬛ aj ⬛⬛⬛⬛ („ “) lokalitu rovnako opustili. Pri odchode z tejto lokality bol pán ⬛⬛⬛⬛ („ “) zo strany inej policajnej hliadky kontrolovaný ohľadom toho, či nemá u seba nejaký alkohol a pod., ktorý vraj mohol ponúkať Rómom.

Policajná hliadka však pri kontrole u neho nič nenašla.».

Odporca Mgr. ⬛⬛⬛⬛ vo svojom vyjadrení uvádza, že «... čestné prehlásenia rómskych voličov, že za to aby volili mňa ako kandidáta na starostu obce s č. 1 a kandidátov na poslancov č. 2 – ⬛⬛⬛⬛, č. 3 – ⬛⬛⬛⬛, č. 5 – a č. 7 – ⬛⬛⬛⬛ dostávali od p. ⬛⬛⬛⬛ („ “) a protihodnotu (peniaze, alkohol, dezerty, paštéty a cigarety) je bezhraničné klamstvo a krivé svedectvo voči menovaným...».

K porušeniu volebného moratória tým, že jeho syn umiestnil svoju fotografiu s hlasovacím lístkom na sociálnej sieti Facebook, odporca ⬛⬛⬛⬛ uvádza:„... uvedené fotografie boli uverejnené na súkromných profiloch môjho syna na sociálnych sieťach. Na súkromné profily ani nie je možné pridať finančne sponzorované príspevky. Z uvedeného teda jasne vyplýva, že fotografie na sociálne siete zverejnené byť mohli. Domnievam sa preto, že môj syn týmto konaním žiaden zákon neporušil. Neovplyvňoval a ani sa nesnažil presvedčiť voličov, aby išli voliť mňa. Syn bol v predmetnej veci už oslovený aj Políciou SR. Predmetná vec nebola klasifikovaná ani ako priestupok, pretože jednoducho neurobil nič, čím by porušil volebné moratórium a platné zákony Slovenskej republiky...“

Ústavnému súdu bolo 7. januára 2019 doručené vyjadrenie odporcu ⬛⬛⬛⬛, v ktorom uvádza: „Svoje volebné právo v deň konania volieb dňa 10.11.2018 som využil v čase 10,30 - 11,00 hod. Po odchode z volebnej miestnosti som sa vrátil do svojho rodinného domu, kde som strávil celý zvyšok dňa.

Všetky obvinenia, ktoré sa týkajú priebehu volieb a taktiež vedenia predvolebnej kampane považujem za nepravdivé a vykonštruované.

K práci volebnej komisie sa relevantne vyjadriť nemôžem, nakoľko som ich činnosť sledovať nemohol. Avšak som presvedčený, že svoju prácu vykonávali čestne a svedomito. Do komunálnej politiky som vstupoval ako rodák obce ⬛⬛⬛⬛, v ktorej žijem až doteraz s úmyslom pracovať pre obec a všetkých jej občanov spravodlivo.“Ústavnému súdu bolo 9. januára 2019 doručené vyjadrenie odporcu

k sťažnosti, v ktorom uvádza: „Na základe Vašej výzvy na vyjadrenie sa ku skutočnostiam, uvedeným v sťažnosti p. ⬛⬛⬛⬛ PL. ÚS 53/2018, pre neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu a poslancov obecného Zastupiteľstva konaných dňa 10.11.2018, Vám oznamujem, že nemám vedomosť o akýchkoľvek Nezákonných a nepovolených činnostiach počas predvolebného obdobia, ani v čase konania volieb dňa 10.11.2018.

V deň konania volieb som bol vo volebnej miestnosti odovzdať svoj hlas spolu s mojou rodinou v popoludňajších hodinách. Po tejto dobe som trávil čas doma v rodinnom kruhu. Ohľadom práce volebnej komisie sa nemôžem vyjadriť, keďže som nemal možnosť sledovať podrobne ich prácu.

Zároveň čestne prehlasujem, že som kandidoval za poslanca obecného zastupiteľstva vo voľbách, konaných dňa 10. 11. 2018, bez akýchkoľvek úmyslov podvádzať, či podplácať akékoľvek osoby počas predvolebnej kampane, ani v čase konania volieb a ani som sa na takýchto aktivitách nezúčastňoval. Zároveň čestne prehlasujem že v čase predvolebného obdobia ako aj samotných volieb a ani po nich som nikomu neposkytol žiadnu finančnú hotovosť.“

Ústavnému súdu bolo 10. januára 2019 doručené podanie sťažovateľov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, obsahom, ktorého je ich čestné vyhlásenie o tom, že sa „dištancujú“ od akýchkoľvek obvinení o uplácaní a kupovaní hlasov v predvolebnej kampani v obci ⬛⬛⬛⬛, ako aj podania trestného oznámenie na ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, pretože tieto skutky nevedia dokázať a nie sú im známe. Ďalej v podaní uviedli: „... po voľbách v našej obci sme dali svoj podpis a súhlas na prešetrenie volieb. To sa týkalo len prepočítania a skontrolovania hlasovacích lístkov. Od iných podnetov a skutkov sa rázne dištancujeme.“

Ústavný súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich prílohu sťažnosti, s obsahom predloženej volebnej dokumentácie, s vyjadrením predsedníčky volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 19. decembra 2018, s čestným vyhlásením predsedníčky volebnej komisie z 19. decembra 2018, oboznámením sa s vyjadreniami odporcov, s čestnými vyhláseniami ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ z 19. decembra 2018, s čestným vyhlásením ⬛⬛⬛⬛ z 20. decembra 2018, s vyjadrením sa odporcov k priebehu predvolebnej kampane, ktoré tvorilo prílohu vyjadrenia odporcu k sťažnosti, s vyjadrením archivárky obce ⬛⬛⬛⬛ z 8. januára 2019, s úradným záznamom Okresného riaditeľstva Policajného odboru v, odboru poriadkovej a dopravnej polície, obvodného oddelenia Policajného zboru č. k. ORPZ-RA-OPDP3-/2018 zo 14. decembra 2018, oboznámením sa so „Žiadosťou o poskytnutie úradného záznamu – správa – zaslanie“ Okresného riaditeľstva Policajného odboru v odboru poriadkovej a dopravnej polície, obvodného oddelenia Policajného zboru č. k. ORPZ-RA-OPDP3-57-001/2019 z 9. januára 2019, s čestným vyhlásením ⬛⬛⬛⬛ zo 14. novembra 2018 a výsluchmi svedkov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a.

Ústavný súd uskutočnil prepočítanie hlasovacích lístkov odovzdaných kandidátom na starostu obce ⬛⬛⬛⬛, ako aj prepočítanie hlasovacích lístkov odovzdaných kandidátom na poslancov Obecného zastupiteľstva obce ⬛⬛⬛⬛.

III.

Východiská pre rozhodnutie ústavného súdu

A. Skutkové zistenia

A.1 Skutkové zistenia súvisiace s predložením volebnej dokumentácie a prepočítaním volebných lístkov súvisiace s voľbou starostu a poslancov Obecného zastupiteľstva obce

V súvislosti s namietanou neústavnosťou i nezákonnosťou volieb a namietaným výsledkom volieb do orgánov samosprávy obce ⬛⬛⬛⬛, a to tak voľby starostu obce ⬛⬛⬛⬛, ako aj poslancov Obecného zastupiteľstva obce ⬛⬛⬛⬛ sťažovatelia namietajú skutočnosti súvisiace s činnosťou volebnej komisie, pričom žiadajú ústavný súd, aby „zabezpečil preskúmanie volebných výsledkov, najmä počet hlasov odovzdaných jednotlivým kandidátom na starostu obce a poslancov obecného zastupiteľstva, nakoľko vzhľadom na nemožnosť kontroly sčítania hlasov ostatnými členmi volebnej komisie majú pochybnosti o správnosti sčítania hlasov“.

Podľa § 62 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Zb. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) výzvou z 28. novembra 2018 vyžiadal od obce volebnú dokumentáciu, ktorá mu bola doručená 6. decembra 2018.

Volebná dokumentácia bola ústavnému súdu doručená osobne sťažovateľom ⬛⬛⬛⬛, pričom z pripojeného podania obce, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 6. decembra 2018, vyplýva, že urna z volieb starostu a poslancov obecného zastupiteľstva obce konaných 10. novembra 2018 bola úradne prepečatená 28. novembra 2018 prednostom Okresného úradu v za účasti svedkov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛.

Po otvorení volebnej urny bolo zistené, že vyžiadaná volebná dokumentácia týkajúca sa volieb starostu a poslancov Obecného zastupiteľstva obce konaných 10. novembra 2018 obsahuje:

- dva originály „Zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku vo voľbách do orgánov samosprávy obcí 10. 11. 2018“;

- vzory a metodické usmernenia pre okrskovú volebnú komisiu;

- zošit opatrený pečiatkou obce ⬛⬛⬛⬛ obsahujúci zoznam voličov, ktorí volili do prenosnej volebnej urny;

- „Odpis Zápisnice miestnej – mestskej1) volebnej komisie o výsledku volieb v obci – meste-mestskej časti1) vo voľbách do orgánov samosprávy obcí 10. 11. 2018“;

- dva hárky (kopy) zoznamu voličov obce ⬛⬛⬛⬛, zopnuté binder klipom (pozn.);

- dve „kopy“ otvorených – použitých hlasovacích opečiatkovaných obálok pečiatkou obce ⬛⬛⬛⬛ prelepených bielou lepiacou páskou;

- jednu nepoužitú opečiatkovanú obálku   pečiatkou obce ⬛⬛⬛⬛ ;

- jednu poskladanú použitú obálku opatrenú pečiatkou obce prelepenú bielou páskou s nápisom „pokazené z koša“;

- voľne pohodenú neprelepenú kopu pomocných hlasovacích lístkov pre voľbu starostu obce ⬛⬛⬛⬛ a aj pre voľby poslancov Obecného zastupiteľstva obce ⬛⬛⬛⬛ ;

- jednu „kopu“ neplatných „Hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce

10. novembra 2018“ prelepenú bielou lepiacou páskou;

- jednu „kopu“ neplatných „Hlasovacích lístkov pre voľby poslancov Obecného zastupiteľstva v ⬛⬛⬛⬛ 10. novembra 2018“ prelepenú bielou lepiacou páskou;

- jednu „kopu“ nepoužitých „Hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce

10. novembra 2018“ prelepenú bielou lepiacou páskou;

- jednu „kopu“ nepoužitých „Hlasovacích lístkov pre voľby poslancov Obecného zastupiteľstva v ⬛⬛⬛⬛ 10. novembra 2018“ prelepenú bielou lepiacou páskou;

- tri „kopy“ „Hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce 10. novembra 2018“ prelepené bielou lepiacou páskou;

- jednu „kopu“ „Hlasovacích lístkov pre voľby poslancov Obecného zastupiteľstva v ⬛⬛⬛⬛ 10. novembra 2018“ prelepenú bielou lepiacou páskou.

Ústavný súd prepočítaním zistil, že volebná dokumentácia obsahovala spolu 494 použitých obálok.

Podľa zápisnice okrskovej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku vo voľbách do orgánov samosprávy obcí konaných 10. novembra 2018 v obci ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „zápisnica“) počet voličov, ktorí sa zúčastnili na hlasovaní, bol 494, počet odovzdaných obálok bol 494, počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby do Obecného zastupiteľstva obce ⬛⬛⬛⬛ bol 473 a počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce

bol 466.

Ústavný súd po oboznámení sa so zápisnicou považoval za preukázané, že z celkového počtu piatich členov volebnej komisie bolo prítomných päť členov a boli prítomní aj pozorovatelia. Predsedníčkou okrskovej volebnej komisie v obci bola ⬛⬛⬛⬛ a členmi boli aj ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛. Všetci členovia volebnej komisie podpísali zápisnicu bez výhrad.

Ústavný súd po oboznámení sa s „Odpisom Zápisnice miestnej – mestskej1) volebnej komisie o výsledku volieb v obci – meste-mestskej časti1) vo voľbách do orgánov samosprávy obcí 10.11.2018“ (ďalej len „odpis zápisnice“) zistil, že

- kandidát pod poradovým číslom „1., “ získal 230 platných hlasov a bol zvolený za starostu obce,

- kandidát pod poradovým číslom „2. ⬛⬛⬛⬛, “ získal 15 platných hlasova

- kandidát pod poradovým číslom „3. ⬛⬛⬛⬛, “ získal 221 platných hlasov.

Ústavný súd po oboznámení sa s odpisom zápisnice zistil, že za poslancov obecného zastupiteľstva boli zvolení v tomto poradí

- kandidát pod poradovým „č. 5 ⬛⬛⬛⬛, “, ktorý získal 195 platných hlasov,

- kandidát pod poradovým „č. 3 ⬛⬛⬛⬛, “, ktorý získal 194 platných hlasov,

- kandidát pod poradovým „č. 2 ⬛⬛⬛⬛ “, ktorý získal 193 platných hlasov,

- kandidát pod poradovým „č. 7 ⬛⬛⬛⬛ “, ktorý získal 174 platných hlasov,

- kandidátka pod poradovým „č. 11 ⬛⬛⬛⬛ “, ktorá získala 174 platných hlasov.

Ústavný súd po oboznámení sa s odpisom zápisnice zistil, že náhradníkmi, a teda kandidátmi, ktorí neboli zvolení za poslancov obecného zastupiteľstva, v poradí podľa počtu získaných platných hlasov boli

- kandidátka pod poradovým „č. 8 ⬛⬛⬛⬛ “, ktorá získala 173 platných hlasov,

- kandidát pod poradovým „č. 12 “, ktorý získal 172 platných hlasov,

- kandidátka pod poradovým „č. 6 ⬛⬛⬛⬛ “, ktorá získala 171 platných hlasov,

- kandidátka pod poradovým „č. 4. ⬛⬛⬛⬛, “, ktorá získala 159 platných hlasov,

- kandidátka pod poradovým „č. 1. ⬛⬛⬛⬛ “, ktorá získala 101 platných hlasov,

- kandidátka po poradovým „č. 10. ⬛⬛⬛⬛, “, ktorá získala 100 platných hlasov, a

- kandidátka pod poradovým „č. 9 ⬛⬛⬛⬛ “, ktorá získala 83 platných hlasov.

A.1.1 Skutkové zistenia súvisiace s prepočítaním hlasovacích lístkov pre voľbu starostu

Ústavný súd prepočítaním zistil, že počet hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce ⬛⬛⬛⬛ pre kandidáta pod poradovým číslom „1. ⬛⬛⬛⬛, “ je 230 hlasovacích lístkov, pre kandidáta pod poradovým číslom „2. ⬛⬛⬛⬛, “ je 15 hlasovacích lístkov a pre kandidáta pod poradovým číslom „3. ⬛⬛⬛⬛, “ je 221 hlasovacích lístkov.

Ústavný súd zistil, že „kopa“ neplatných hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce ⬛⬛⬛⬛ obsahovala 27 hlasovacích lístkov, pričom z toho tri vyhodnotil ústavný súd ako sporné hlasovacie lístky, a to

- hlasovací lístok, na ktorom boli zakrúžkovaní všetci traja kandidáti, a zároveň krúžky pre kandidáta dva a tri boli aj prečiarknuté,

- hlasovací lístok, na ktorom boli zakrúžkovaní prvý a tretí kandidát, a zároveň krúžok pre tretieho kandidáta bol aj prečiarknutý, a

- hlasovací lístok, na ktorom boli zakrúžkovaní prvý a druhý kandidát, a zároveň krúžok pre druhého kandidáta bol aj prečiarknutý.

Ústavný súd pri prepočítavaní platných hlasov zistil, že v „kope“ platných hlasovacích lístkov sa nachádzal jeden sporný hlasovací lístok, na ktorom bolo poradové číslo kandidáta ⬛⬛⬛⬛ zakrúžkované a zároveň bol krúžok prečiarknutý.

Ústavný súd pri prepočítaní zistil, že medzi hlasovacími lístkami pre kandidáta č. 3 ⬛⬛⬛⬛ bol jeden platný hlasovací lístok pre kandidáta č. 1 ⬛⬛⬛⬛.

A.1.2 Skutkové zistenia súvisiace s prepočítaním hlasovacích lístkov pre voľbu poslancov obecného zastupiteľstva

Ústavný súd prepočítaním zistil, že počet hlasovacích lístkov pre voľby poslancov Obecného zastupiteľstva obce ⬛⬛⬛⬛ pre

- kandidátku pod poradovým „č. 1. ⬛⬛⬛⬛ “ bolo 100 hlasovacích lístkov,

- kandidáta pod poradovým „č. 2 ⬛⬛⬛⬛ “ bolo 191 hlasovacích lístkov,

- kandidáta pod poradovým „č. 3 ⬛⬛⬛⬛, “ bolo 195 hlasovacích lístkov,

- kandidátku pod poradovým „č. 4 ⬛⬛⬛⬛, “ bolo 160 hlasovacích lístkov,

- kandidáta pod poradovým „č. 5 ⬛⬛⬛⬛, “ bolo 197 hlasovacích lístkov,

- kandidátku pod poradovým „č. 6 ⬛⬛⬛⬛ “ bolo 171 hlasovacích lístkov,

- kandidáta pod poradovým „č. 7 ⬛⬛⬛⬛ “ bolo 184 hlasovacích lístkov,

- kandidátku pod poradovým „č. 8 ⬛⬛⬛⬛ “ bolo 173 hlasovacích lístkov,

- kandidátku pod poradovým „č. 9 ⬛⬛⬛⬛ “ bolo 82 hlasovacích lístkov,

- kandidátku pod poradovým „č. 10 ⬛⬛⬛⬛.“ bolo 99 hlasovacích lístkov,

- kandidátku pod poradovým „č. 11 ⬛⬛⬛⬛ “ bolo 175 hlasovacích lístkov a

- kandidáta pod poradovým „č. 12 “ bolo 169 hlasovacích lístkov.

Ústavný súd zistil, že „kopa“ neplatných hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce ⬛⬛⬛⬛ obsahuje 19 hlasovacích lístkov, pričom z toho dva vyhodnotil ústavný súd ako sporné hlasovacie lístky, a to:

- na jednom bola zakrúžkovaná kandidátka č. 1 – ⬛⬛⬛⬛.

- na druhom boli zakrúžkovaní kandidáti č. 3 – ⬛⬛⬛⬛ a kandidátka č. 4 – ⬛⬛⬛⬛.

Ústavný súd pri prepočítaní zistil, že medzi hlasovacími lístkami pre kandidáta pod poradovým č. 2 ⬛⬛⬛⬛ bol jeden sporný hlasovací lístok, na ktorom boli zakrúžkovaní kandidáti pod poradovými číslami 2, 3 a 4, pričom krúžok pre kandidáta ⬛⬛⬛⬛ bol z časti začiarknutý.

Ústavný súd pri prepočítaní zistil, že medzi hlasovacími lístkami pre kandidátku pod poradovým č. 6 ⬛⬛⬛⬛ bol jeden sporný hlasovací lístok, na ktorom sú zakrúžkovaní kandidáti pod poradovými číslami 4 a 5 a poradové číslo pre kandidátku ⬛⬛⬛⬛ bolo zakrúžkované len čiastočne.

Ústavný súd pri prepočítaní zistil, že medzi hlasovacími lístkami pre kandidátku pod poradovým č. 11 ⬛⬛⬛⬛ a kandidáta pod poradovým č. 12 ⬛⬛⬛⬛ bol jeden sporný hlasovací lístok, na ktorom boli zakrúžkovaní kandidáti pod poradovými číslami 6, 11 a 12, pričom krúžky pre kandidátov pod poradovými číslami 11 a 12 ⬛⬛⬛⬛ a boli prečiarknuté.

A.2 Skutkové zistenia z čestných vyhlásení

Z čestného vyhlásenia ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zo 14. novembra 2018 ústavný súd zistil, že 10. novembra 2018, keď boli voľby, videla v ich osade „“ a zobrala od ⬛⬛⬛⬛ (zvaného „“) a od ⬛⬛⬛⬛ úplatok – pálenku, cigarety, dezerty, aby volili starostu č. 1, a rozdávali aj papierik s menami a číslami poslancov, ktorých majú voliť č. 2, 3, 5 a 7, ktorý vyhodila.

Z čestného vyhlásenia ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zo 14. novembra 2018 ústavný súd zistil, že 10. novembra 2018 bol v ich osade ⬛⬛⬛⬛ a a rozdávali pálenku, cigarety a dezerty kvôli tomu, aby volili starostu č. 1 a rozdávali aj papieriky s číslami a menami poslancov 2, 3, 5 a 7 a kázali im ich voliť. Úplatok si vzal, čo ho veľmi mrzí.

Z čestného vyhlásenia ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zo 14. novembra 2018 ústavný súd zistil, že 10. novembra 2018, keď boli voľby, videla v ich osade „“ a zobrala od ⬛⬛⬛⬛ (zvaného ) a od ⬛⬛⬛⬛ úplatok – pálenku, cigarety, dezerty, aby volili starostu č. 1, a rozdávali aj papierik s menami a číslami poslancov, ktorých majú voliť č. 2, 3, 5 a 7, ktorý vyhodila.

Z čestného vyhlásenia ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zo 14. novembra 2018 ústavný súd zistil, že 10. novembra 2018 bol v ich osade ⬛⬛⬛⬛ a a rozdávali pálenku, cigarety a dezerty kvôli tomu, aby volili starostu č. 1 ⬛⬛⬛⬛, a rozdávali aj papieriky s číslami a menami poslancov 2, 3, 5 a 7. Niektorí dávali aj peniaze a paštéty.

Z čestného vyhlásenia ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zo 14. novembra 2018 ústavný súd zistil, že keď boli voľby 10. novembra 2018, boli v ich osade - a ⬛⬛⬛⬛ a dávali peniaze po 10 €, 15 €, 20 €, pálenku, cigarety, dezerty, paštéty, preto, aby volili za starostu č. 1, a dali im aj papiere s menami a číslami poslancov. Tieto úplatky si od nich vzala.

Z čestného vyhlásenia ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zo 14. novembra 2018 ústavný súd zistil, že 10. novembra 2018 videl, že ⬛⬛⬛⬛ (zvaný „“) a boli u nich v osade, presviedčali ich, aby za starostu volili č. 1, a za to im rozdávali alkohol, cigarety a pálenku.

Z čestného vyhlásenia pána ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ ústavný súd nad rámec skutočností, ktoré vyplynuli z ich výsluchu, zistil, že tvrdenie o kupovaní hlasov rómskych voličov počas predvolebnej kampane a osobitne počas konania komunálnych volieb 10. novembra 2018 sa nezakladá na pravde. Ďalej uviedli, že „... čestné prehlásenia rómskych voličov, že za to aby volili kandidáta na starostu ⬛⬛⬛⬛ na kandidátke na starostu s č. 1 a kandidátov na poslancov s č. 2 – ⬛⬛⬛⬛, s č. 3 –, s č. 5 – ⬛⬛⬛⬛ a s. č. 7 – ⬛⬛⬛⬛ dostávali od nás protihodnotu (peniaze, alkohol, dezerty, paštéty a cigarety) je bezhraničné klamstvo a krivé obvinenie menovaných“.

Z čestného vyhlásenia ⬛⬛⬛⬛ ústavný súd zistil, že skutočnosť, podľa ktorej sa odfotil s hlasovacím lístkom a na ňom bol zakrúžkovaný jeho otec, je pravdivá. Túto fotografiu uverejnil ako príspevok na jeho súkromný profil na sociálnej sieti Facebook, o čom dodnes existuje dôkaz, keďže fotografia sa tam stále nachádza. Fotografiu, na ktorej je hlasovací lístok, na ktorom bol zakrúžkovaný jeho otec, neuverejnil na sociálnej sieti Facebook, ako to uvádzajú sťažovatelia. Túto fotografiu uverejnil na sociálnej sieti Instagram, taktiež na jeho súkromnom profile. Fotografiu neuverejnil v sobotu 10. novembra 2018 o 17.05 h, ako uvádzajú sťažovatelia, ale uverejnil ju v sobotu 10. novembra 2018 o 9.21 h ráno, teda keď bol voliť vo volebnej miestnosti. Ďalej uviedol, že sa dočítal, že Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán vo štvrtok 8. novembra 2018 vydala rozhodnutie, že volebné moratórium sa nevzťahuje na nesponzorované statusy na sociálnych sieťach, a teda vedel, že fotografie na sociálne siete môže uverejniť, ak na ne nepoužije finančný sponzoring (teda nezaplatí reklamu). Uvedené fotografie na sociálne siete uverejnil, pretože vedel, že tým nič neporušuje, pričom podotkol, že fotografie uverejnil na svojich súkromných profiloch na sociálnych sieťach a na súkromné profily ani nie je možné pridať finančne sponzorované príspevky.

Na 11. január 2019 bol nariadený výsluch 14 svedkov na získanie a overenie skutkových zistení.

A.3 Skutkové zistenia z výsluchov svedkov a vyjadrení

Z výsluchu, z vyjadrenia a z čestného vyhlásenia predsedníčky volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛ ústavný súd zistil, že všetci členovia volebnej komisie, ktorí o to požiadali, mali možnosť sa zúčastniť prepočítavania hlasov, a ak niektorý z členov volebnej komisie požiadal hlasovacie lístky, opakovane sa prepočítali. Vo volebnej miestnosti boli prítomní aj pozorovatelia. Ani jeden z pozorovateľov nevzniesol ani jednu námietku k činnosti volebnej komisie. Na požiadanie člena volebnej komisie ešte pred samotným prepočítavaním hlasovacích lístkov sa skontrolovali prázdne obálky. Pri uvedenej kontrole prázdnych obálok sa ešte v dvoch našli hlasovacie lístky. Pri prepočítavaní odovzdaných obálok sa našla medzi nimi jedna prázdna obálka. Pri sčítavaní hlasov kandidátov na poslancov všetko kontroloval člen volebnej komisie. Pri sčítavaní hlasov pre kandidátov na starostu sčítavala hlasy predsedníčka komisie a ⬛⬛⬛⬛. Po ukončení sčítavania urnu zalepili a podpísali. Počas celého priebehu volieb nebolo potrebné riešiť žiadne pripomienky, sťažnosti ani konflikty, ani zo strany občanov, ani zo strany pozorovateľov, ani zo strany polície. Nemá vedomosť o tom, že by počas volieb došlo k takej činnosti, ktorá by nebola v súlade so zákonom a narušila by priebeh volieb. Jediný podnet, ktorý riešila, bol ten, že jeden z voličov sa za zástenou odfotil s volebným lístkom a túto fotku následne zverejnil na sociálnej sieti. O týchto skutočnostiach svedčí aj to, že zápisnicu podpísali bez akýchkoľvek pripomienok všetci členovia volebnej komisie. Po odovzdaní zápisnice v ⬛⬛⬛⬛ a po jej návrate do obce ⬛⬛⬛⬛ v čase, keď bolo potrebné odovzdať volebnú dokumentáciu do úschovy obce, pán ⬛⬛⬛⬛ ako starosta obce odmietol túto prevziať. Napokon súhlasil a spolu s ním ju do kancelárie obecného úradu odniesli dvaja členovia volebnej komisie. Následne sa dozvedela, že vraj volebná dokumentácia sa niekoľko dní nachádzala na stole v kancelárii obecného úradu, čiže nebola uložená do archívu. Kto a ako s ňou manipuloval, jej nie je známe. Podpredseda miestnej volebnej komisie ( ⬛⬛⬛⬛ ) vzhľadom na to, za akých okolností bola odovzdávaná volebná dokumentácia („bola ešte aj týždeň v kancelárii a nie v archíve“), žiadal nového starostu obce, aby skontrolovali, či je naozaj odložená, v akom je stave, či nie je porušené zapečatenie a či vôbec niekto s ňou manipuloval. Nový starosta ⬛⬛⬛⬛ vzhľadom na to, že mu predchádzajúci starosta pri svojom odchode nič neodovzdal, predsedníčka volebnej komisie kontaktovala políciu, a v nadväznosti na to archivárku, ktorá oznámila, že telefonovala predchádzajúcemu starostovi, ktorý jej oznámil, že túto dokumentáciu osobne odniesol na ústavný súd.

Z výpovedí členov volebnej komisie vyplynulo, že jedna volička si dala do vrecka hlasovací lístok (vraj pokazila volebný lístok), a tak ju členka volebnej komisie zastavila a nepripustili ju k volebnej urne, kým sa neskonzultoval ďalší postup. Po konzultácii s koordinátorom ich volieb bola pripustená k volebnej urne. Člen volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛, ktorý vypovedal, že už predtým bol členom volebnej komisie (päťkrát, pozn.) a má skúsenosti s voľbami, uviedol, že členovia volebnej komisie neboli poučení predsedníčkou volebnej komisie, aké majú práva a povinnosti, a následne sa riadili jej pokynmi a pokynmi ďalšej členky volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛. Zapisovateľka volebnej komisie výslovne uviedla, že spolu s predchádzajúcim starostom požiadali prednostu Okresného úradu v o prepečiatkovanie volebnej urny, a to z dôvodu, aby niekto nezneužil volebnú dokumentáciu, pričom volebná urna bola prepečiatkovaná neporušená.

Z písomného vyjadrenia archivárky obce ⬛⬛⬛⬛, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 10. januára 2019, ústavný zistil, že volebná urna bola v pracovný deň nasledujúci po voľbách uložená v archíve, zapečatená a neporušená odovzdaná do archívu.

Z výpovedí ďalších svedkov vyplynulo, že ⬛⬛⬛⬛ v predvolebnom období ešte ako kandidát na starostu rozdával v osade v rámci predvolebnej kapane letáky s označením jeho poradového čísla ako kandidáta na starostu, šumivé polosuché víno, dezerty a cigarety a podľa vyjadrení niektorých aj peniaze. ⬛⬛⬛⬛ ešte ako kandidát na starostu pre obyvateľov obce zorganizoval futbalový zápas a opakovane ponúkal obyvateľom obce guláš (z výsluchu svedkov vyplynulo, že túto akciu – športový deň, považovali za povinnú).

Svedok ⬛⬛⬛⬛ (zvaný „“) vypovedal, že po tom, ako odvolil aj s manželkou, mu okolo 15.00 h telefonoval pán ⬛⬛⬛⬛, že smerom k modulovej škole sa presúva jej riaditeľ ⬛⬛⬛⬛ ktorý je priamym podriadeným ⬛⬛⬛⬛, aby preveril situáciu: „Sadol na bicykel a vybral sa smerom ku škole“. Z cesty asi 100 metrov od školy monitoroval aj spolu s ⬛⬛⬛⬛, s ktorým sa stretol. Po určitom čase, keď sa už stmievalo a raz sa zasvietilo v jedálni školy a raz v kancelárii a potom opäť, sa rozhodol zavolať na číslo 158 policajtov, aby vyzvali pána riaditeľa na opustenie školy vzhľadom na skutočnosť, že je sobota, voľný čas a sú voľby. Prišli policajti a vyzvali pána riaditeľa, aby opustil školu. Potom odišli. Aj oni odišli domov, ale jemu to nedalo, a tak sa po trištvrte hodine tam vrátil, na čo ⬛⬛⬛⬛ na neho zavolal políciu, že tam „nalieva pálenku“. Prišli policajti, prezreli ho, nemal u seba nič, ani alkohol, ani pálenku, a na to odišiel s policajtmi domov a už neopustil svoj dom. Uviedol, že predtým, keď bol starostom ⬛⬛⬛⬛, bol on poslancom, mali incident, keď prišiel o poslanecký mandát, ale súd napokon rozhodol, že mal pravdu on. Dva týždne pred voľbami bol na osade, keď rozdávali aj s ⬛⬛⬛⬛, novým starostom, šampanské, dezerty a letáky. Pán starosta sa bol predstaviť, ale v každom dome povedal, že peniaze nebude dávať nikomu. V deň volieb vôbec nebol v osade a neposkytol žiadnemu rómskemu voličovi žiadne dary.

Svedok ⬛⬛⬛⬛ (syn úspešného kandidáta na starostu, pozn.) vypovedal, že v predvolebnom období sa do kampane nijako nezapojil. V deň volieb on s otcom a mamou išli voliť, keď vychádzali z volebnej miestnosti, všimli si, že p. ktorý je riaditeľom obecnej školy, mieri k tejto škole. To u nich vzbudilo podozrenie. Keď prišli domov, jeho otec poprosil pána ⬛⬛⬛⬛ zvaného „“, aby išiel preveriť situáciu. Na to potom volal pán „“, aby prišiel k nemu niekto, aby tam nebol sám, tak išiel on ( ⬛⬛⬛⬛ ). Keď sa už začalo stmievať a v škole bol pohyb, rozhodli sme sa zavolať políciu. Polícia p. poprosila, aby zo školy odišiel, načo odišli okolo 18-tej hodine aj oni domov. Uviedol, že v deň volieb ani pred voľbami nebol v osade. Uviedol, že v uvedenej osade bol raz v živote pred desiatimi alebo dvanástimi rokmi.

Z vyjadrenia k predvolebnej kampani, ktoré bolo ústavnému súdu doručené spolu s vyjadrením odporcu ⬛⬛⬛⬛ 7. januára 2019, vyplynulo:

«1. Predvolebnú kampaň v obci sme začali spracovaním predvolebného letáku... v prvej polovici októbra. Leták sme distribuovali do poštových schránok občanov ⬛⬛⬛⬛ dňa 16. 10. 2018.

V dobe od 22. 10. 2018 – 5. 11. 2018 (s výnimkou víkendov a sviatku) sme sa rozhodli pre osobný kontakt s voličmi. V uvedenej dobe sme osobne navštívili odhadom 90 % občanov našej obce, kde sme ich nenásilným spôsobom požiadali o účasť vo voľbách, slušne a nenásilne sme im bližšie predstavili a komentovali náš volebný program, samozrejme len pokiaľ o to prejavili záujem.

2. Dňa 28. 10. 2018 sme sa v spoločenskej miestnosti obce

na základe obojstranného záujmu stretli s približne 12 rómskymi spoluobčanmi, kde sme ich taktiež požiadali o účasť vo voľbách, rozdali sme im naše predvolebné letáky, predstavili sme náš program. Otázky Rómov boli smerované hlavne k získaniu pozemkov v rómskej osade, keďže tieto sú nevysporiadané a rómske obydlia stoja na cudzích pozemkoch. Hneď na úvod stretnutia sme ich upozornili, že do volieb ideme čestným a slušným spôsobom a nikdy sa neznížime k volebnej korupcii formou kupovania hlasov za finančnú hotovosť. Na tomto stretnutí sme spolu s nimi skonzumovali 1 liter liehoviny a krabicu domáceho slaného a sladkého pečiva. Toto pohostenie samozrejme prijali. Zároveň sme im prisľúbili návštevu v rómskej osade, o ktorú nás požiadali.

3. Dňa 4. 11. 2018 kandidát na starostu ⬛⬛⬛⬛ a kandidáti poslancov ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ navštívili rómsku osadu. Spolu s nimi osadu navštívil p. ⬛⬛⬛⬛ („ “). ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ kvôli súkromným povinnostiam osadu nenavštívili. Počas návštevy sme ich slušne žiadali o účasť vo voľbách, taktiež slušne a nenásilne sme ich požiadali o našu podporu. Vždy sme zdôrazňovali, že nikdy sa neznížime k volebnej korupcii formou kupovania hlasov za finančnú hotovosť. V každej rómskej rodine, ktorá prejavila záujem o rozhovor s nami sme pri príležitosti tejto návštevy spolu s predvolebným letákom darovali fľašu perlivého ovocného vína zn. Moscato De Luxe a dezert zn. Le Palais.

Takto sme rozdali 60 fliaš uvedeného vína a 60 ks dezertov.

Víno bolo zakúpené dňa 31.10.2018 v akciovej cene v Kauflande, cena za kus 1,59 €. Dezerty boli zakúpené dňa 31.10.2018 a 3.11.2018 v Lidli, cena za kus 1,09 €.

4. Dňa 5.11.2018 sme distribuovali do poštových schránok občanov leták s pozvaním na predvolebné stretnutie. Toto stretnutie sa uskutočnilo dňa 7. 11. 2018 v dobe od 17,00 – 18,30 hod. v priestoroch bývalej Materskej školy v obci ⬛⬛⬛⬛. Tohto stretnutia sa zúčastnilo približne 40 – 50 obyvateľov našej obce. Počas stretnutia kandidát na starostu obce ⬛⬛⬛⬛ oboznámil prítomných s volebným programom. Stretnutie prebehlo v pokojnej atmosfére bez akýchkoľvek emócií. Celá kampaň bola vedená v súlade so zákonom a neporušovala volebné moratórium. Údajné kupovanie hlasov, ktoré napáda pán bývalý starosta ⬛⬛⬛⬛ a ostatní sťažovatelia, nie je nijako preukázané políciou a dôkazy sú len jednostranné nepodložené vyjadrenia.

Počas predvolebného obdobia ako aj samotných volieb sme nikomu neposkytli žiadnu finančnú hotovosť. Čestne prehlasujeme, že vyššie uvedené vyjadrenia sú pravdivé.»

A.4 Vyjadrenia policajných orgánov

Oboznámením sa s úradným záznamom Okresného riaditeľstva Policajného odboru v odboru poriadkovej a dopravnej polície, obvodného oddelenia Policajného zboru sp. zn. ORPZ-RA-OPDP3-/2018 zo 14. decembra 2018 považuje ústavný súd za preukázané, že 14. decembra 2018 v čase od 18.00 h do 06.00 h 15. decembra 2018 vykonávala hliadka realizačnú službu v služobnom obvode podľa inštruktážneho záznamu. V čase o 20.49 h ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, oznámila, že ako predsedníčka volebnej komisie, ktoré sa konali v novembri 2018, musí na základe žiadosti ústavného súdu skontrolovať volebnú urnu, ktorá sa však v archíve Obecného úradu v ⬛⬛⬛⬛ nenachádza, a žiada na miesto hliadku. Po príchode hliadky na miesto bolo od menovanej zistené, že v novembri 2018 bola predsedníčkou volebnej komisie v obci ⬛⬛⬛⬛. Ďalej uviedla, že voľby starostu obce prebehli bez problémov, bez sťažností a po riadnom sčítaní hlasov bola volebná urna zapečatená a podpísaná volebnou komisiou, pričom mala byť archivovaná v archíve na obecnom úrade. Následne pár dní po voľbách bol ústavnému súdu občanmi obce zaslaný podnet na prešetrenie zákonnosti volieb, pričom jej ako predsedníčke volebnej komisie bola z ústavného súdu zaslaná žiadosť o preverenie, či nedošlo k poškodeniu volebnej urny alebo k nejakej nezákonnej manipulácii. Hliadka spolu s pani následne vykonala previerku u ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

archivárky obce, kde bolo zistené, že volebnú urnu osobne odniesol na ústavný súd bývalý starosta ⬛⬛⬛⬛ po konzultácii s právničkou na základe písomnej žiadosti ústavného súdu, ktorá by sa mala nachádzať na Obecnom úrade v ⬛⬛⬛⬛.

Oboznámením sa so „Žiadosťou o poskytnutie úradného záznamu – správa – zaslanie“ Okresného riaditeľstva Policajného odboru v odboru poriadkovej a dopravnej polície, obvodného oddelenia Policajného zboru č. k. ORPZ-RA-OPDP3-57-001/2019 z 9. januára 2019 považuje ústavný súd za preukázané, že 10. novembra 2018 bola na podnet ⬛⬛⬛⬛ vyslaná hliadka na cestu, ktorá vedie do osady v obci ⬛⬛⬛⬛. Hliadka sa skontaktovala s pánom ⬛⬛⬛⬛, ktorý uviedol, že sleduje pohyb okolo školy pod osadou, pretože má podozrenie z kupovania hlasov. Následne hliadka vykonala previerku v osade ako aj v obci ⬛⬛⬛⬛, pričom obyvatelia obce uviedli, že k žiadnemu kupovaniu hlasov nedochádzalo, ani ich nikto nekontaktoval s ničím, čo by sa týkalo volieb.

Navyše, ústavný súd 25. januára 2019 na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru pre účely preverenia podaných trestných oznámení v súvislosti s voľbami, ktoré sa konali v obci ⬛⬛⬛⬛ 10. novembra 2018, prostredníctvom vyšetrovateľa odboru kriminálnej polície pána zistil, že v súvislosti s voľbami v obci

riešili len trestné oznámenia, ktoré podal pán ⬛⬛⬛⬛ a pán v súvislosti so spisovaním petície v obci ⬛⬛⬛⬛. Tieto trestné oznámenia boli odmietnuté vzhľadom na skutočnosť, že sa nepreukázali informácie v nich uvedené. Ďalej uviedol, že o žiadnych ďalších trestných oznámeniach nemá vedomosť.

B. Všeobecné právne východiská pre rozhodovanie volebných sťažností

Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

Podľa § 63 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) až c) ústavný súd rozhoduje nálezom.

Podľa § 189 ods. 4 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) za starostu obce je zvolený ten kandidát, ktorý získal najviac platných hlasov. Pri rovnosti hlasov sa vykonajú nové voľby.

Podľa § 189 ods. 1 zákona o voľbách za poslancov obecného zastupiteľstva sú zvolení kandidáti, ktorí získali vo volebnom obvode v poradí najviac platných hlasov.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov, resp. obyvateľov obcí v danom štáte, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Volebná komisia je orgánom verejnej moci, ktorý túto vykonáva vo verejnom záujme. Inak povedané, volebná komisia je inštitúciou verejnej moci a činnosť, ktorú vykonáva, je činnosťou vykonávanou vo verejnom záujme.

Okrsková volebná komisia vo voľbách do obecnej samosprávy plní aj úlohy garanta ústavnosti a zákonnosti samotného volebného aktu a prvotného sčítania hlasov. Tomuto zodpovedá jej kreovanie, zákonom ustanovené postupy a zisťovanie volebných výsledkov, ktoré sú prejavom vôle voličov (nález sp. zn. PL. ÚS 1/07 z 23. januára 2008).

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 82/07, PL. ÚS 11/2011). Každé porušenie volebného zákona (vtedy platného a účinného zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, pozn.) nevyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov (PL. ÚS 20/2011).

Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, prípadne zákonov bezprostredne s nimi súvisiacich, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 118/07, PL. ÚS 11/2011). Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

Zmyslom rozhodovania ústavného súdu o volebných sťažnostiach nie je sankcionovanie kandidáta, ktorý porušil zákon alebo v prospech ktorého bol porušený zákon, ale posúdenie, či volebné vady mohli ovplyvniť výsledok volieb. Z toho však vyplýva, že je nutné posúdiť nielen volebné vady spôsobené priamo kandidátmi, ale vziať do úvahy aj volebné vady spôsobené inými osobami (ochrana objektívneho volebného práva) (uznesenie sp. zn. PL. ÚS 78/2011 z 23. februára 2011).

Rozhodnutie voličov ako suveréna môže ústavný súd zmeniť len vo výnimočných prípadoch, keď vady volebného procesu spôsobili alebo mohli preukázateľne spôsobiť, že (by) voliči rozhodli inak a bol (by) zvolený iný kandidát. Podstatné však je, že zrušenie výsledkov volieb alebo vyhlásenie volieb za neplatné nemožno brať ako trest za porušenie volebného zákona, ale ako prostriedok na zaistenie legitimity zvoleného orgánu (PL. ÚS 12/2015).

S ohľadom na uvedené zásady ústavný súd v okolnostiach danej veci skúmal, či skutočnosti namietané sťažovateľmi mohli vyvolať také porušenie ústavy a zákona o voľbách, ktoré bolo spôsobilé v konečnom dôsledku reálne ovplyvniť výsledok napadnutých volieb starostu a poslancov Obecného zastupiteľstva obce.

C. Vyhodnotenie a závery

C.1 K hodnoteniu sporných hlasovacích lístkov pre voľby starostu a poslancov Obecného zastupiteľstva obce ⬛⬛⬛⬛ a k námietke sťažovateľov o správnosti sčítania platných hlasov a k ďalším námietkam spojených s činnosťou volebnej komisie

Podľa § 182 ods. 3 zákona o voľbách volič vkladá v osobitnom priestore na úpravu hlasovacích lístkov do obálky jeden hlasovací lístok pre voľby do obecného zastupiteľstva a jeden hlasovací lístok pre voľby starostu obce. Na hlasovacom lístku pre voľby do obecného zastupiteľstva zakrúžkovaním poradových čísiel označí kandidátov, pre ktorých hlasuje. Zakrúžkovať môže najviac taký počet kandidátov, aký má byť v príslušnom volebnom obvode zvolený počet poslancov obecného zastupiteľstva. Na hlasovacom lístku pre voľby starostu obce zakrúžkovaním poradového čísla označí jedného kandidáta, pre ktorého hlasuje.

Podľa § 184 ods. 1 zákona o voľbách ak volič neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta alebo ak označil zakrúžkovaním viac kandidátov, než má byť vo volebnom obvode zvolených poslancov obecného zastupiteľstva, alebo neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta pre voľby starostu obce, alebo ak zakrúžkovaním označil viac ako jedného kandidáta pre voľby starostu obce, je hlasovací lístok neplatný.

Podľa § 184 ods. 2 zákona o voľbách ak je v obálke niekoľko hlasovacích lístkov pre voľby do obecného zastupiteľstva, sú všetky tieto hlasovacie lístky neplatné. Ak je v obálke niekoľko hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce, sú všetky tieto hlasovacie lístky neplatné. Neplatné sú aj hlasovacie lístky, ktoré nie sú na predpísanom tlačive.

Podľa § 29 ods. 3 zákona o voľbách poškodenie hlasovacieho lístka alebo obálky nemá vplyv na ich platnosť. Na prečiarknutie a dopisovanie hlasovacieho lístka sa neprihliada.

Podľa § 29 ods. 4 zákona o voľbách v sporných prípadoch rozhoduje o platnosti hlasovacieho lístka a obálky okrsková volebná komisia s konečnou platnosťou.

Z citovaných ustanovení zákona o voľbách vyplýva, že pre posúdenie hlasovacieho lístka ako platného, a teda na jednoznačný prejav vôle voliča zákon vyžaduje, aby volič prejavil svoju vôľu zakrúžkovaním poradového čísla ním vybraného kandidáta na starostu obce alebo kandidáta, prípadne kandidátov na poslanca obecného zastupiteľstva.

Ústavný súd vo svojej judikatúre konštatoval, že prejav vôle voliča musí nepochybne smerovať k tomu, aby pri úprave hlasovacieho lístka pri voľbách bolo nepochybné, koho volil, a aby prejav jeho vôle smeroval k voľbe ním označeného kandidáta, a to tým, že označí kandidáta, ktorého volil. Ústavný súd každý prípad posudzuje osobitne, pričom prihliada na účel a zmysel volebného zákona, ako aj dodržiavanie princípov právneho štátu (PL. ÚS 8/08).

Zákon o voľbách posudzovanie hlasovacích lístkov upravuje spôsobom negatívnej enumerácie. Neplatný je hlasovací lístok, ak volič neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta pre voľby starostu obce, alebo ak zakrúžkovaním označil viac ako jedného kandidáta pre voľby starostu obce (§ 184 ods. 1), ak je v obálke niekoľko hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce, sú všetky tieto hlasovacie lístky neplatné, neplatné sú aj hlasovacie lístky, ktoré nie sú na predpísanom tlačive (§ 184 ods. 2). Z uvedených ustanovení vyplýva, že hlasovací lístok, ktorý napĺňa čo i len jeden z dôvodov neplatnosti, nemožno považovať za platný hlasovací lístok. Nie je rozhodujúce, ktoré z kritérií (dôvodov) neplatnosti kvalifikuje hlasovací lístok za neplatný. Rovnakú relevanciu má skutočnosť, kedy dôvod neplatnosti hlasovacieho lístku vznikol a kto ho zapríčinil.

Z § 183 zákona o voľbách vyplýva, že okrsková volebná komisia zisťuje počet platných hlasov osobitne pre voľby do obecného zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce. Zákon o voľbách v § 29 ods. 4 zveruje okrskovej volebnej komisii právomoc rozhodnúť s konečnou platnosťou o platnosti hlasovacieho lístka, uvedená právomoc však neznamená, že okrsková volebná komisia má úplnú voľnosť pri posúdení hlasovacieho lístka. V kontexte s § 184 zákona o voľbách taký hlasovací lístok, ktorý nie je označený zakrúžkovaním poradového čísla kandidáta, nemožno uznať za platný. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť fakt, že posudzovanie hlasovacích lístkov bolo prípadne benevolentnejšie u všetkých kandidátov (PL. ÚS 21/99).

Z vyhodnotenia sporných hlasovacích lístkov a prepočítania hlasovacích lístkov vyplynuli tieto závery:

Počet sporných hlasovacích lístkov pre voľbu starostu obce je štyri, pričom v jednom prípade ide o hlasovací lístok, na ktorom sú všetci traja kandidáti zakrúžkovaní a zároveň krúžky pre kandidáta dva a tri sú aj prečiarknuté. Tento hlasovací lístok ústavný súd nepovažoval za označený zákonným spôsobom, preto ho považuje za neplatný.

V jednom prípade ide o hlasovací lístok, na ktorom sú zakrúžkovaní prvý a tretí kandidát a zároveň krúžok pre tretieho kandidáta je aj prečiarknutý. Tento hlasovací lístok ústavný súd nepovažoval za označený zákonným spôsobom, preto ho považuje za neplatný.

Jeden hlasovací lístok, na ktorom sú zakrúžkovaní prvý a druhý kandidát a zároveň krúžok pre druhého kandidáta je aj prečiarknutý. Tento hlasovací lístok ústavný súd nepovažoval za označený zákonným spôsobom, preto ho považuje za neplatný.

Ústavný súd pri prepočítavaní platných hlasov zistil, že v kope platných hlasovacích lístkov pre kandidáta ⬛⬛⬛⬛ sa nachádzal jeden sporný hlasovací lístok, na ktorom je poradové číslo kandidáta ⬛⬛⬛⬛ zakrúžkované a zároveň je krúžok prečiarknutý. Tento hlasovací lístok ústavný súd nepovažoval za označený zákonným spôsobom, preto ho považuje za neplatný.

Ústavný súd pri prepočítaní zistil, že medzi hlasovacími lístkami pre kandidáta č. 3 ⬛⬛⬛⬛ bol jeden platný hlasovací lístok pre kandidáta č. 1 ⬛⬛⬛⬛.Čo sa týka posúdenia sporných hlasovacích lístkov, ústavný súd dospel v prípade troch sporných hlasovacích lístkov umiestnených v kope neplatných hlasovacích lístkov k rovnakému záveru ako miestna volebná komisia a tieto považoval za neplatné.

Ústavný súd v prípade jedného sporného lístka umiestneného v kope platných hlasovacích lístkov pre kandidáta pod poradovým č. 1 ⬛⬛⬛⬛, na ktorom je poradové číslo kandidáta ⬛⬛⬛⬛ zakrúžkované a zároveň je krúžok prečiarknutý, dospel k odlišnému názoru ako miestna volebná komisia a považuje ho za neplatný.

Vzhľadom na uvedené sú výsledky voľby starostu obce po prepočítaní ústavným súdom takéto:

- kandidát pod poradovým „č. 1, “ získal 230 platných hlasov a bol zvolený za starostu obce ⬛⬛⬛⬛,

- kandidát pod poradovým „č. 2 ⬛⬛⬛⬛ “ získal 15 platných hlasov a

- kandidát pod poradovým „č. 2 ⬛⬛⬛⬛ “ získal 220 platných hlasov.

Na základe prepočítania hlasov ústavný súd konštatuje, že námietka sťažovateľov o nesprávnom sčítaní hlasov je opodstatnená vo vzťahu k voľbám starostu čiastočne, keďže podľa výsledkov prepočítavania ústavný súd zistil iný počet získaných hlasov u sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ktorý po prepočítaní získal len 220 hlasov. Ústavný súd konštatuje, že zistený rozdiel v počte platných hlasov nemá v konečnom dôsledku vplyv na výsledok voľby starostu obce ⬛⬛⬛⬛.

Počet sporných hlasovacích lístkov pre voľbu poslancov Obecného zastupiteľstva obce ⬛⬛⬛⬛ je päť, pričom v jednom prípade ide o hlasovací lístok, ktorý bol umiestnený v kope neplatných hlasovacích lístkov, na ktorom je zakrúžkovaná kandidátka pod poradovým č. 1 ⬛⬛⬛⬛. Tento hlasovací lístok považoval ústavný súd za označený zákonným spôsobom, preto ho považuje za platný.

V ďalšom prípade ide o hlasovací lístok, ktorý bol taktiež umiestnený v kope neplatných hlasovacích lístkov, na ktorom sú zakrúžkovaní kandidáti pod poradovými č. 3 a 4 ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛. Tento hlasovací lístok považoval ústavný súd za označený zákonným spôsobom, preto ho považuje za platný.

V jednom prípade sú na hlasovacom lístku zakrúžkovaní kandidáti pod poradovými č. 2, 3 a 4, pričom krúžok pre kandidáta ⬛⬛⬛⬛ je len z časti začiarknutý. Tento hlasovací lístok považoval ústavný súd za označený zákonným spôsobom, preto ho považuje za platný.

V jednom prípade sú na hlasovacom lístku zakrúžkovaní kandidáti pod poradovými č. 4 a 5, pričom poradové číslo pre kandidátku ⬛⬛⬛⬛ je zakrúžkované len čiastočne. Tento hlasovací lístok považoval ústavný súd za označený zákonným spôsobom, preto ho považuje za platný.

V jednom prípade sú na hlasovacom lístku zakrúžkovaní kandidáti pod poradovými č. 6, 11 a 12, pričom krúžky pre kandidátov pod poradovými č. 11 a 12 a sú prečiarknuté. Tento hlasovací lístok ústavný súd nepovažoval za označený zákonným spôsobom, preto ho považuje za neplatný.

Vzhľadom na uvedené sú výsledky volieb poslancov Obecného zastupiteľstva obce ⬛⬛⬛⬛, ktoré sa konali 10. novembra 2018, po prepočítaní ústavným súdom takéto:

- prvý v poradí – ⬛⬛⬛⬛ – 197 platných hlasov – zvolený za poslanca,

- druhý v poradí – ⬛⬛⬛⬛ – 196 platných hlasov – zvolený za poslanca,

- tretí v poradí – ⬛⬛⬛⬛ – 191 platných hlasov – zvolený za poslanca,

- štvrtý v poradí – ⬛⬛⬛⬛ – 184 platných hlasov – zvolený za poslanca,

- piata v poradí – ⬛⬛⬛⬛ – 174 platných hlasov – zvolená za poslankyňu.

Náhradníkmi, a teda kandidátmi, ktorí neboli zvolení za poslancov obecného zastupiteľstva, sa v poradí podľa počtu získaných platných hlasov stali

- kandidátka pod poradovým „č. 8 ⬛⬛⬛⬛ “, ktorá získala 173 platných hlasov,

- kandidát pod poradovým „č. 12 “, ktorý získal 172 platných hlasov,

- kandidátka pod poradovým „č. 6 ⬛⬛⬛⬛ “, ktorá získala 171 platných hlasov,

- kandidátka pod poradovým „č. 4. ⬛⬛⬛⬛, “, ktorá získala 161 platných hlasov,

- kandidátka pod poradovým „č. 1. ⬛⬛⬛⬛ “, ktorá získala 101 platných hlasov,

- kandidátka po poradovým „č. 10. ⬛⬛⬛⬛, “, ktorá získala 99 platných hlasov, a

- kandidátka pod poradovým „č. 9 ⬛⬛⬛⬛ “, ktorá získala 82 platných hlasov.

Na základe prepočítania hlasov ústavný súd konštatuje, že námietka sťažovateľov o nesprávnom sčítaní hlasov je čiastočne opodstatnená aj vo vzťahu k voľbám poslancov obecného zastupiteľstva, keďže podľa výsledkov prepočítania ústavný súd zistil u prvých štyroch zvolených poslancov iné počty platných hlasov, ako sú uvedené v zápisnici miestnej volebnej komisie, a taktiež boli zistené iné počty platných hlasov v prípade náhradníkov nezvolených kandidátov na poslancov obecného zastupiteľstva. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že zistené rozdiely v počte odovzdaných hlasov jednotlivým kandidátom na poslancov obecného zastupiteľstva v konečnom dôsledku nemajú vplyv na výsledok volieb, keďže aj podľa prepočítania uskutočneného ústavným súdom získali najvyšší počet hlasov zo všetkých kandidátov tí kandidáti (a teda mali byť zvolení), ktorí boli zvolení za poslancov obecného zastupiteľstva podľa zápisnice miestnej volebnej komisie, pričom ani poradie náhradníkov   nezvolených kandidátov na poslancov obecného zastupiteľstva sa v konečnom dôsledku nezmenilo.

Sťažovatelia v sťažnosti namietajú aj skutočnosť, že hlasy sčítavali iba dve členky volebnej komisie, a to jej predsedníčka pani ⬛⬛⬛⬛ a členka volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛, ktoré podľa ich tvrdení neumožnili pozorovateľom ani ďalším členom volebnej komisie nahliadať do sčítavania hlasov, hlasy prepočítavať, a tak overiť správnosť sčítavania hlasov.

Ústavný súd výsluchom členov volebnej komisie považuje za preukázané, že ani táto námietka sťažovateľov nie je opodstatnená. Z výsluchov členov volebnej komisie bolo zistené, že hlasy spočítavali všetci členovia komisie, ktorí sa striedali, a komukoľvek, kto o to požiadal, predsedníčka volebnej komisie umožnila účasť pri sčítavaní hlasov, pričom pozorovatelia, ktorí mali záujem, mohli po celý čas z bezprostrednej blízkosti sledovať ich prácu. Tieto skutočnosti nepoprel vo svojej výpovedi ani člen volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛, ktorého výsluch na preukázanie týchto skutočností navrhli sťažovatelia, pričom vo svojej výpovedi na otázku súdu, či mu bolo priamo predsedníčkou volebnej komisie alebo jej členmi odopreté právo zúčastniť sa sčítavania, uviedol, že mu to odopreté nebolo.

Sťažovatelia v sťažnosti namietajú aj nedodržanie ustanovení Metodického pokynu na spracovanie výsledkov hlasovania vo voľbách do orgánov samosprávy, ktorý bol vydaný podľa § 217 ods. 2 zákona o voľbách. Namietajú, že volebná komisia nepostupovala v jeho intenciách pri vyberaní hlasovacích lístkov z obálok a ich následnom posúdení ako platných, resp. neplatných.

V súvislosti s touto námietkou ústavný súd upriamuje pozornosť na už citovanú stabilnú judikatúru ústavného súdu, a to že nie každé porušenie zákona o voľbách vyvoláva nevyhnute neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd ďalej uvádza, že metodické pokyny vydané v súvislosti s voľbami nie sú všeobecne záväzné právne predpisy a už z uvedeného je zrejmé, že ich prípadné porušenie ani nemôže priamo vyvolať dôsledky spočívajúce v prípadnom vyhlásení volieb za neplatné.

Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že pochybnosti sťažovateľov, ktoré z uvedených námietok vyplynuli, a to že niektorí členovia mali v úmysle poškodiť sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ a nezvolených kandidátov na poslancov obecného zastupiteľstva, boli vyvrátené prepočítaním platných hlasov, ktoré v rámci tohto konania ústavný súd uskutočnil.

K námietke sťažovateľov o „cielenej manipulácii“ s voličmi v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí a k námietke o „nátlaku na voličov vyhrážaním sa“ zo strany kandidáta napr. tým, že v prípade hlasovania za protikandidáta nebude zaradený na aktivačné práce, ústavný súd uvádza, že tieto námietky boli zo strany sťažovateľov formulované len vo všeobecnej rovine, pričom ani len nenavrhovali na preukázanie týchto skutočností vykonanie akýchkoľvek dôkazov. Opodstatnenosť uvedených tvrdení teda nebolo zo strany ústavného súdu možné akokoľvek overiť.

Počas konania pred ústavným súdom boli zo strany viacerých účastníkov konania prezentované námietky týkajúce sa pochybností z možnej manipulácie s obsahom volebnej dokumentácie, a preto ústavný súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj k uvedeným skutočnostiam.

Podľa § 29 ods. 1 zákona o voľbách po skončení hlasovania dá predseda okrskovej volebnej komisie zapečatiť nevydané hlasovacie lístky a obálky, a potom dá otvoriť volebnú schránku. Ak okrsková volebná komisia na žiadosť použila aj prenosnú volebnú schránku, obsah schránok po ich otvorení zmieša.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o voľbách okrsková volebná komisia odovzdáva volebné dokumenty do úschovy obci.

Podľa § 39 ods. 1 zákona o voľbách volebné komisie odovzdávajú volebné dokumenty do úschovy obciam, okresným úradom, samosprávnym krajom a ministerstvu vnútra. Odovzdanie volebných dokumentov ustanovuje zákon v osobitných častiach. O odovzdaní volebných dokumentov sa vyhotoví protokol, ktorého súčasťou sú zoznamy odovzdávaných volebných dokumentov. Protokol podpíšu predsedovia príslušných volebných komisií a osoby zodpovedné za ich prevzatie.

Podľa § 39 ods. 2 zákona o voľbách dňom prevzatia volebných dokumentov podľa odseku 1 sa volebné dokumenty stávajú súčasťou registratúry toho orgánu, ktorý ich prevzal do úschovy a spravujú sa podľa jeho registratúrneho poriadku.

Podľa § 39 ods. 3 zákona o voľbách na sprístupňovanie zápisníc o výsledkoch volieb sa vzťahuje osobitný predpis, do ostatných volebných dokumentov môžu nahliadať len súd a orgán činný v trestnom konaní.

Volebná dokumentácia bola ústavnému súdu doručená osobne 6. decembra 2018 v zapečatenej volebnej schránke. Tak, ako vyplýva aj z fotodokumentácie, ktoré je súčasťou spisu, volebná schránka bola neporušená, prelepená bielou lepiacou páskou, na ktorej sa nachádzali pečiatky obce ⬛⬛⬛⬛ a taktiež pečiatky Okresného úradu a cez bielu lepiacu pásku bola volebná schránka popodpisovaná.

Ústavný súd konštatuje, že počas výsluchov, ktoré ústavný súd vykonal 11. januára 2019, boli objasnené skutočnosti, ktoré vylučujú možnosť prípadnej manipulácie s volebnými dokumentmi.

Tak, ako vyplynulo z výsluchov členov volebnej komisie po ukončení sčítavania hlasov a odovzdaní zápisnice v ⬛⬛⬛⬛, volebná schránka bola členmi volebnej komisie pánom ⬛⬛⬛⬛ a pánom odnesená do kancelárie obecného úradu.

Tak, ako vyplynulo z výpovede zapisovateľky pani a vyjadrenia archivárky obce ⬛⬛⬛⬛, volebná schránka bola v pondelok ráno v týždni po konaní volieb uložená opečiatkovaná, popodpisovaná a neporušená do archívu obce.

Z podania, ktorým bola ústavnému súdu doručená vyžiadaná volebná dokumentácia, vyplýva, že táto bola doručená osobne sťažovateľom ⬛⬛⬛⬛, ktorý dal uvedenú volebnú schránku 28. novembra 2018 prepečatiť na Okresnom úrade jeho prednostom ⬛⬛⬛⬛ za účasti svedkov

a ⬛⬛⬛⬛.

Ústavný súd konštatuje, že v konaní nezistil ani opodstatnenosť námietok týkajúcich sa prípadnej manipulácie s volebnou dokumentáciou.

C.2 K námietke porušenia volebného moratória uverejnením fotografie na sociálnej sieti

Námietku o porušení volebného moratória spájali sťažovatelia výlučne len s uverejnením fotografie na sociálnej sieti Facebook.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o volebnej kampani“) volebná kampaň na účely tohto zákona je akákoľvek činnosť politickej strany, politického hnutia, koalície politických strán a politických hnutí, kandidátov a tretích strán podľa § 8, za ktorú sa obvykle platí úhrada, smerujúca k propagácii ich činnosti, cieľov a programu za účelom získania funkcie volenej podľa osobitného predpisu. Rozumie sa tým činnosť v prospech aj v neprospech subjektov podľa prvej vety.

Podľa § 2 ods. 2 zákona o volebnej kampani volebná kampaň začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „vyhlásenie volieb“) a končí 48 hodín predo dňom konania volieb.

Podľa § 2 ods. 3 zákona o volebnej kampani činnosť iných subjektov ako ustanovených v odseku 1 na podporu alebo v neprospech politických strán, koalícií politických strán a kandidátov sa v čase ustanovenom na volebnú kampaň zakazuje.

Podľa § 13 ods. 1 zákona o volebnej kampani rozhlas a televízia Slovenska a vysielateľ s licenciou môžu na čas ustanovený v § 12 ods. 1 vyhradiť vysielací čas na diskusné programy pre kandidátov na funkciu predsedu samosprávneho kraja, poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja, starostu obce, primátora mesta a poslanca obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva alebo miestneho zastupiteľstva v rozhlasovom vysielaní a televíznom vysielaní tak, aby určením času vysielania nebol žiadny z kandidátov znevýhodnený.

Podľa § 13 ods. 2 zákona o volebnej kampani vysielanie iných programov ako programov uvedených v odseku 1, ktoré by mohli ovplyvniť hlasovanie osôb oprávnených voliť v prospech alebo v neprospech kandidáta, je zakázané.

Podľa § 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani zverejňovať informácie o kandidujúcich politických stranách, kandidujúcich koalíciách politických strán, kandidátoch na prezidenta a kandidátoch na funkcie do orgánov územnej samosprávy v ich prospech alebo neprospech v rozhlasovom vysielaní, v televíznom vysielaní, v rámci audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, v periodických publikáciách, neperiodických publikáciách a v agentúrnom spravodajstve je 48 hodín pred začiatkom volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania zakázané.

Podľa § 14 ods. 2 zákona o volebnej kampani ustanovenia odseku 1 sa nevzťahujú na vysielanie prostredníctvom internetu.

Podľa § 17 prvej vety v čase 14 dní predo dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania je zakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov.

Z legálnej definície volebnej kampane obsiahnutej v citovanom § 2 ods. 1 zákona o volebnej kampani možno vyvodiť, že jej podstata spočíva v „aktivite“, t. j. v činorodej iniciatíve buď politickej strany, alebo nezávislého kandidáta, prípadne iných subjektov zúčastňujúcich sa na volebnom procese, ktorá je zameraná na aktívne šírenie, zverejňovanie, resp. propagovanie či už kandidujúcej politickej strany ako takej, alebo jej kandidáta, prípadne nezávislého kandidáta, spôsobom slúžiacim na jej (jeho) podporu a prospech prípadne aj v ich neprospech. Účelom takejto aktivity je aktívne ovplyvňovať formovanie názoru voličov na vo voľbách sa zúčastňujúcich kandidátov, ktorá by sa mala premietnuť do odovzdania voličského hlasu v prospech toho-ktorého kandidáta, resp. politickej strany (koalície). Volebná kampaň teda spočíva v aktívnom sprístupňovaní informácií o kandidátovi alebo politickej strane do dispozičnej sféry voliča s cieľom ovplyvniť jeho voľbu, pričom v súvislosti s porušovaním volebného moratória nie je podstatné, kedy mal volič subjektívne možnosť oboznámiť sa s danou informáciou, ale kedy sa táto informácia objektívne dostala do zorného poľa jeho záujmu (m. m. PL. ÚS 62/2014).

Ústavný súd v súvislosti s už uvedeným zároveň pripomína, že zákon o volebnej kampani počas volebného moratória v prípade volieb do orgánov obecného zastupiteľstva explicitne nezakazuje všetky formy volebnej agitácie, ale len tie, ktoré sú subsumovateľné pod ustanovenie § 14 ods. 1 tohto zákona o volebnej kampani (m. m. PL. ÚS 63/2014).

Z už citovaného § 14 ods. 1 zákona o voľbách vyplýva, že počas volebného moratória je volebná kampaň zakázaná (len) v rozhlasovom a televíznom vysielaní a v ďalších hromadných informačných prostriedkoch. Ústavný súd v tejto súvislosti potvrdzuje svoj právny názor vyslovený v uznesení sp. zn. PL. ÚS 25/2015 z 18. februára 2015, podľa ktorého z povahy sociálnej siete Facebook ako rozsiahleho komunikačného webového systému, ktorý je primárne prostriedkom sociálnej komunikácie, a nie prostriedkom pravidelného informovania verejnosti, vyplýva, že túto sociálnu sieť nemožno považovať za hromadný informačný prostriedok, na ktorý by sa vzťahoval zákaz ustanovený v § 30 ods. 11 zákona o voľbách (teraz § 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani, pozn.) Ústavný súd pripomína, že v zásade obdobný záver už formuloval vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 42/2011, keď uviedol, že prístup verejnosti na sociálnu sieť Facebook je viazaný na registráciu prostredníctvom mailu s uvedením mena a hesla, t. j. je určitým spôsobom obmedzený, a preto nemožno informácie uverejnené na sociálnej sieti Facebook považovať za také, ktoré by práve vzhľadom na podmienky prístupu na túto sieť dosahovali rozsahom svojho rozšírenia medzi verejnosťou intenzitu porušenia § 30 ods. 11 zákona o voľbách (teraz § 14 ods. 1 zákona o volebnej kampani, pozn.).

Na tomto základe ústavný súd konštatoval, že námietka sťažovateľov o porušení volebného moratória prostredníctvom sociálnej siete Facebook je neodôvodnená.

C.3 K námietke „kupovania hlasov“

Sťažovatelia v sťažnosti namietajú s poukazom na čestné vyhlásenia obyvateľov obce ⬛⬛⬛⬛, že v obci došlo ku „kupovaniu hlasov voličov“.

Ústavný súd v prvom rade pri vyhodnocovaní tejto námietky sťažovateľov v kontexte s ich návrhom na vyhlásenie volieb konaných 10. novembra 2018 v obci za neplatné poukazuje na to, že prihliadol aj na skutočnosť, že počas konania pred ústavným súdom sa časť sťažovateľov „dištancovala“ od akýchkoľvek obvinení o uplácaní a kupovaní hlasov v predvolebnej kampani v obci ⬛⬛⬛⬛, ako aj podania trestného oznámenia na ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ („“), a to práve s poukázaním, že tieto skutky nevedia dokázať a nie sú im známe.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti uskutočnil ústavný súd 11. januára 2019 na účely preskúmania opodstatnenosti tejto námietky výsluch svedkov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a („“).

Ústavný súd z výpovedí vyjadrení a z čestných vyhlásení zistil, že v obci

sa zo strany novozvoleného aj bývalého starostu v rámci predvolebnej kampane uskutočnilo stretnutie s obyvateľmi obce, z ktorých bývalý starosta zorganizoval futbalový zápas a pohostenia „volebným gulášom“ a novozvolený starosta na požiadanie obyvateľov osady ich navštívil a v rámci pohostenia im dal/poskytol „fľašu šampanského a dezert“; podľa jeho vyjadrenia hodnota jedného poskytnutého „volebného balíčka“ predstavovala sumu nepresahujúcu 3 €. Tvrdenie poskytovania peňažných prostriedkov sa na základe vykonaných dôkazov jednoznačne nepreukázalo.

Ústavný súd prihliadol aj na skutočnosti, ktoré vyplynuli zo správy Okresného riaditeľstva Policajného odboru v odboru poriadkovej a dopravnej polície, obvodného oddelenia Policajného zboru sp. zn. ORPZ-RA-OPDP3-57-001/2019 z 9. januára 2019, a to že v deň konania volieb policajná hliadka vykonala previerku v osade, ako aj v obci ⬛⬛⬛⬛, pričom obyvatelia obce uviedli, že k žiadnemu kupovaniu hlasov nedochádzalo, ani ich nikto nekontaktoval s ničím, čo by sa týkalo volieb.

Vychádzajúc zo získaných dôkazov ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom sa nepodarilo hodnoverne preukázať, že v priebehu volebnej kampane, resp. v čase volebného moratória došlo v obci ⬛⬛⬛⬛ k aktivitám, ktoré by sa dali označiť ako „kupovanie hlasov“.

D. Závery

Ústavný súd po posúdení dôvodov sťažovateľmi tvrdenej neústavnosti a nezákonnosti volieb konaných 10. novembra 2018 v obci ⬛⬛⬛⬛ na základe svojich skutkových zistení a formulovaných právnych názorov konštatuje, že sťažovatelia nepreukázali svoje tvrdenia o porušení pravidiel volebnej súťaže nezákonným ovplyvnením slobodnej vôle voličov v takom rozsahu a intenzite, ktoré by mohlo spochybniť výsledky napadnutých volieb. Sťažovatelia neuniesli dôkazné bremeno tým, že nepreukázali také porušenie zákona o voľbách, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s namietaným výsledkom volieb starostu a poslancov Obecného zastupiteľstva obce ⬛⬛⬛⬛. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2019