znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 53/2014-117

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   11.   februára   2015 v pléne zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa), Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika prerokoval prijatú   sťažnosť   P.   M.,   zastúpeného   advokátom   M.   O.,   za   účasti   F.   Ž.,   starostu   obce Bystrany, vo veci namietanej nezákonnosti a neústavnosti volieb starostu obce Bystrany konaných 15. novembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. M. z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 25. novembra 2014   doručená   sťažnosť   P.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom M. O., za účasti F. Ž. (ďalej aj „odporca“), pre nezákonnosť a neústavnosť volieb starostu obce Bystrany (ďalej len „voľby starostu“) konaných 15. novembra 2014.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že vo voľbách starostu kandidoval ako nezávislý kandidát a svoju vôľu kandidovať prejavil pred ostatnými občanmi obce Bystrany (ďalej aj „obec“) už koncom júna 2014. Od tohto momentu sa sťažovateľ, ako aj jeho rodina stali terčom „protiprávneho   konania   spočívajúceho   v   nátlaku   sťažovateľa   na   vzdanie   sa kandidatúry“ na funkciu   starostu   obce.   Išlo   najmä   o   opakovanú   snahu   o   podplatenie sťažovateľa   ponukami poskytnutia   funkcie   za   vzdanie   sa   kandidatúry   na starostu   obce, ohováranie osoby sťažovateľa v rómskej kolónii, vyhrážanie sa sťažovateľovi a jeho rodine, ako aj zneužívanie funkcie starostu zo strany odporcu na podnecovanie poslancov s ním sympatizujúcich, aby vyvíjali tlak na sťažovateľa a viedli proti nemu diskreditačnú kampaň.

V čase príprav na voľby a počas predvolebnej kampane sťažovateľ podrobne opísal niekoľko konkrétnych situácií, ktoré tieto tvrdenia podporujú. Išlo o stretnutie politickej strany   Právo   a   spravodlivosť   konané   11.   septembra   2014   v   Košiciach,   po   ktorom   sa od starostu obce Richnava dozvedel, že ho chceli zbiť poslanci obecného zastupiteľstva z Bystrian   (ďalej   aj   „obecné   zastupiteľstvo“),   lebo   pozval   na   stretnutie   strany   aj sťažovateľa.   Nasledujúci   deň   bol   sťažovateľ   telefonicky   zavolaný   na   Obecný   úrad v Bystranoch (ďalej aj „obecný úrad“) na stretnutie s odporcom, kde mu tento približne pred 40   svedkami   ponúkol   funkciu   hlavného   koordinátora   projektu   občianskych   hliadok s príjmom 950 € „v čistom“, ak stiahne svoju kandidatúru na starostu. Sťažovateľ túto ponuku neprijal. Dňa 13. septembra 2014 bola sťažovateľovi na Obecnom úrade v Žehre zo strany J. D. ponúkaná funkcia   prednostu   Obecného úradu   v   Bystranoch,   ktorú   bude zastávať nasledujúce 4 roky, a potom si funkcie s odporcom   vymenia. Aj túto ponuku sťažovateľ   odmietol.   O   niekoľko   dní   neskôr   od   sťažovateľa   žiadali   niektorí   poslanci obecného zastupiteľstva, aby im odovzdal nimi podpísanú petíciu, ktorou podporili jeho kandidatúru na starostu.

Odporca vystupoval proti sťažovateľovi [ako aj O. Ž. (svedkovi sťažovateľa, pozn.)] aj v   ďalšom   období,   keď   mu   22.   septembra   2014   udelil   písomné   pokarhanie za   hrubé porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu, že nevedel o ním čerpanej dovolenke, ktorú mu mal osobne nahlásiť.

Opakovane bola 26. septembra 2014 sťažovateľovi ponúkaná funkcia koordinátora občianskych hliadok doma u J. Š. Následne mu bola R. K. ponúkaná pozícia prednostu obecného úradu s platom 2 500 € mesačne, na ktorú sťažovateľ reagoval tým, že podľa jeho názoru   je   v   obci   pozícia   prednostu   obecného   úradu „finančným   prepychom“.   Napriek uvedeným ponukám sťažovateľ vyhlásil, že svoju kandidatúru na starostu nemieni stiahnuť. V ten istý deň bola sťažovateľovi pri obecnom úrade poslancami F. Ž., R. K., I. K. a M. H. ponúkaná pozícia prednostu obecného úradu s platom 1 200 € mesačne, ktorú tiež odmietol. Členka   volebnej   komisie   za   Rómsku   iniciatívu   Slovenska   E.   M.   sťažovateľovi 2. októbra 2014 uviedla, čo potvrdila aj čestným vyhlásením, že počas prvého zasadnutia volebnej komisie sa prítomný starosta obce snažil o vyradenie sťažovateľa z kandidátnej listiny z dôvodu   niekoľkých   sfalšovaných podpisov   voličov   na jeho petičnej   listine.   Až po nesúhlasnom telefonickom stanovisku riaditeľky Okresného úradu Spišská Nová Ves, odboru všeobecnej vnútornej správy sa tak nestalo.

Dňa 4. októbra 2014 bol sťažovateľ C. Ž. informovaný, že starosta   obce odišiel do Anglicka spolu s niektorými poslancami, aby tam voličom prisľúbil objednanie dvoch autobusov,   ktoré   ich   privezú   na   Slovensko   v   čase   volieb.   E.   Š.   sťažovateľovi   osobne potvrdil, že bol u nich starosta a zbieral občianske preukazy tých, ktorí sú v Anglicku. Na základe oznámenia P. Ž. sťažovateľ zistil, že záznam z predvolebného stretnutia starostu s   voličmi   v   Anglicku   sa   nachádza   na   Facebooku   (ústavnému   súdu   bude   dodatočne predložený po jeho zaznamenaní na CD nosič).

Sťažovateľovi sa F. Ž. 13. októbra 2014 v kancelárii predsedníčky volebnej komisie A. S. za prítomnosti ďalších 3 osôb vyhrážal vyhodením z Bystrian.

Počas návštevy u sťažovateľa 12. novembra 2014 ho D. D. a E. D. informovali, že z Anglicka prichádzajú voliči s občianskymi preukazmi iných osôb, na základe ktorých sa pokúsia   vykonať   volebný   akt.   Ďalšou   formou   podvodu   má   byť   voľba   prostredníctvom prenosnej urny, s ktorou má chodiť poslanec F. Ž. bez akejkoľvek nezávislej kontroly.

Sťažovateľ   ďalej   uviedol,   že   v   deň   volieb   začala   činnosť   volebnej   komisie   asi o 5.00 h ráno, pričom dvaja členovia volebnej komisie F. Ž. (prezývaný B., pozn.) a F. Ž. (z bytovky) odišli do rómskej kolónie s prenosnou urnou okolo 6.00 h ráno, teda ešte pred oficiálnym   otvorením   volebnej   miestnosti.   O   tejto   skutočnosti   sa   sťažovateľ   dozvedel od C. Ž. v ten deň vo večerných hodinách.

Sťažovateľ   tiež   argumentoval,   že   pred   konaním   volieb   jeho   tím   určil   dvoch nezávislých pozorovateľov volieb – S. P. a I. K. Rovnako ďalší kandidát na starostu M. P. si stanovil   nezávislú   občiansku   kontrolu.   Odporca   takto   postupovať   nemusel,   keďže   zo sedemčlennej   volebnej   komisie   boli   piati   jeho   rodina   alebo   priaznivci   a   predsedníčka volebnej komisie mu bola zaviazaná prísľubom pracovného miesta po výhre vo voľbách. Sympatizanti   sťažovateľa   mu   ešte v   doobedňajších   hodinách   oznámili,   že   S.   P.   musela opustiť volebnú miestnosť už okolo 9.00 h s odôvodnením predsedníčky volebnej komisie, že   nezávislá   kontrola   sa   bude   striedať   po dvoch   hodinách.   Sťažovateľ   preto   zabezpečil prítomnosť ďalšieho nezávislého pozorovateľa I. K. vo volebnej miestnosti, v ktorej však mohla zotrvať len do 11.00 h, pričom opätovný návrat S. P. do volebnej miestnosti volebná komisia už neumožnila.

V   deň   konania   volieb   bol   sťažovateľ   informovaný,   že   volebná   komisia   využíva možnosť   preukázania   totožnosti   voliča   súhlasným   vyhlásením   dvoch   jej   členov   bez predloženia občianskeho preukazu. V dôsledku   uvedeného postupu volebnej komisie sa pokúsila voliť sedemnásťročná J. Ž., ktorej to znemožnila členka volebnej komisie E. M. Voliť však bol J. P., ktorý má trvalý pobyt vo V., ktorý sa mal pred D. D. a E. D. vyjadriť, že bol voliť sedemkrát. Voliť boli podľa informácií sťažovateľa aj J. P. (20-ročný), ktorý dosiaľ   nemá   občiansky   preukaz   z   dôvodu   duševnej   poruchy,   M.   P.   pochádzajúci   z M. vykonal   voľbu   po   predložení   preukazu   poistenca   zdravotnej   poisťovne,   volili   P.   Š. (15-ročná) a M. Š. (15-ročná), T. M. boli predsedníčkou volebnej komisie odovzdané tri obálky   namiesto   dvoch.   Súčasne   bolo   voliť   viacero   osôb,   ktoré   predložili   občianske preukazy osôb nachádzajúcich sa v čase volieb v Anglicku, ktorých zoznam sťažovateľ predložil ústavnému súdu. Podľa sťažovateľa stotožnenie čo i len jednej osoby z tohto zoznamu ako osoby, ktorá sa volieb zúčastnila, so zoznamom voličov, ktorý je súčasťou volebnej dokumentácie, bude potvrdením podvodného konania.

M.   P.   poskytol   sťažovateľovi   17.   novembra   2014   spolu   s R.   V.   K.,   ktorá   tiež vykonávala   funkciu   nezávislého   kontrolného   orgánu   vo volebnej   miestnosti,   niekoľko postrehov týkajúcich sa volebného dňa. Podľa ich tvrdenia sa volieb zúčastnila aj osoba, ktorá sa predstavila ako J. K., a oznámila dátum narodenia, avšak taká osoba v zozname voličov nebola. Po nájdení osoby s menom D. K. v zozname voličov táto osoba tvrdila, že je to ona, aj keď nesedel dátum narodenia. P. dostal od volebnej komisie dva volebné lístky na starostu   obce,   ale   ani   jeden   na   voľbu   poslanca   obecného   zastupiteľstva.   Minimálne trikrát   bol   voliť   T.   Ž.   –   novoprijatý   asistent   terénneho   sociálneho   pracovníka. Za prítomnosti viacerých osôb (napr. M. P.) vyšla o 19.55 h v deň konania volieb z volebnej miestnosti predsedníčka volebnej komisie a vyzvala F. Ž. (prezývaného B., pozn.), aby doniesol z auta hlasovacie lístky a obálky, pretože už predtým odovzdal volebnú urnu, ale nie obálky a hlasovacie lístky.

Týmto rozsiahlym a dlhotrvajúcim konaním bolo podľa názoru sťažovateľa porušené jeho základné právo na prístup k voleným a iným funkciám garantované čl. 30 ods.   4 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   ako   aj   základné   právo   podľa   čl.   31 ústavy,   ktoré   sú   chránené   aj   Medzinárodným   dohovorom   o   občianskych   a   politických právach.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyhlásil voľby starostu obce Bystrany konané 15. novembra 2014 za neplatné.

V   prípade,   ak   ústavný   súd   nevyhlási   voľby   za   neplatné,   sťažovateľ   vzhľadom na počet   jemu   odovzdaných   hlasov,   ktoré   v   konečnom   súčte   prevýšili   počet   hlasov odovzdaných zvolenému starostovi, navrhol, aby po porovnaní zoznamu voličov, ktorí sa volieb   zúčastnili,   so   zoznamom   voličov,   ktorí   sa   v   čase   volieb   nachádzali   v zahraničí, predloženým sťažovateľom, vydal nález, v ktorom vysloví:

„Zrušuje   sa   rozhodnutie   miestnej   volebnej   komisie   v   obci   Bystrany   zapísané v zápisnici o výsledku volieb starostu obce Bystrany konaných dňa 15. 11. 2014 v časti týkajúcej sa F. Ž.   a P.   M. Súčasne vyhlasuje P. M. za riadne zvoleného starostu obce Bystrany.“

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sťažovateľ   podaním   doručeným   faxom 12. decembra 2014 a poštou 15. decembra 2014 odstránil nedostatky sťažnosti spočívajúce v nesprávnom označení účastníkov konania, proti ktorým jeho sťažnosť smeruje, a uviedol, že jediným porušovateľom ním označených základných práv je F. Ž., starosta obce.

Uvedeným   podaním   sťažovateľ   súčasne   doplnil   svoju   sťažnosť   a   špecifikoval jednotlivých členov okrskovej volebnej komisie uvedením ich presných adries a na účel preukázania svojho tvrdenia o neprítomnosti niektorých voličov v obci Bystrany na území Slovenskej   republiky   v   čase   volieb   konaných   15.   novembra   2014   navrhol   vykonanie výsluchu   konkrétnych   svedkov.   Súčasne   predložil   v   kópii   výňatky   zo   zoznamov vyhotovených Štatistickým úradom Slovenskej republiky o výsledkoch volieb do orgánov samosprávy obcí konaných 15. novembra 2014.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   odporca   doručil   svoje   vyjadrenie   k   sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu   15.   decembra 2014,   v   ktorom   všetky   tvrdenia   sťažovateľa označil ako nepravdivé a zavádzajúce, odvolávajúc sa na písomné vyjadrenia osôb (uvedené v prílohe). K jednotlivým skutočnostiam uvedeným v sťažnosti odporca uviedol:

K   stretnutiu   poslancov   obecného   zastupiteľstva   konanému   12.   septembra   2014 na obecnom úrade odporca namietal, že ho síce nezvolával, ale bol prítomný, a je pravdou, že   sa   sťažovateľa   vzhľadom   na   jeho   predchádzajúce   pracovné   skúsenosti   (pôsobil v Policajnom zbore), ako aj vzhľadom na to, že vypracoval projekt občianskych hliadok pre obec Bystrany, opýtal, či má záujem o funkciu koordinátora občianskych hliadok, čo sťažovateľ odmietol. Odporca odmietol aj tvrdenie, že by prostredníctvom J. D. ponúkol sťažovateľovi miesto prednostu obecného úradu. Odporca tiež vyvrátil tvrdenia sťažovateľa, že vyčítal F. P., že sa podpísal pod petíciu sťažovateľa. Rovnako podľa odporcu nie je pravdivé tvrdenie, že ho H. Š. požiadala o pomoc pri oprave strechy, ani skutočnosť, že poslanec J. P. odstúpil z kandidatúry na poslanca obecného zastupiteľstva pod nátlakom I. K. a J. Š., ale skôr z toho dôvodu,   že mal dať sťažovateľovi 10 € „za kandidátku“. Odporca ďalej odmietol argumenty sťažovateľa o jeho zasahovaní do rokovania volebnej komisie a v tejto súvislosti poukázal na vyjadrenie predsedníčky volebnej komisie, ktoré bolo súčasťou jeho vyjadrenia. Pokiaľ ide o disciplinárne potrestanie sťažovateľa a O. Ž. odporcom, odporca argumentoval, že uvedené sa týka výlučne pracovnoprávneho vzťahu, a nie volieb starostu obce. Odporca ďalej uviedol, že v Anglicku síce bol, ale nevyvíjal žiadnu   iniciatívu,   ktorá   by   smerovala   k zbieraniu   občianskych   preukazov,   k   voličom neprehovoril a nahrávku stretnutia zverejnenú na sociálnej sieti považuje za zmanipulovanú. K samotnému priebehu volieb odporca uviedol len informáciu, že o piatej ráno odovzdal volebnú   miestnosť   volebnej   komisii   a   v   ostatnom   opakovane   odkázal   na   vyjadrenie predsedníčky volebnej komisie.

Ústavný súd prijal predmetnú sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie uznesením č. k. PL. ÚS 53/2014-10 zo 17. decembra 2014.

Na základe výzvy ústavného súdu bola 17. decembra 2014 osobne predsedníčkou volebnej komisie doručená zapečatená volebná dokumentácia, ktorá bola za prítomnosti dvoch sudcov ústavného súdu otvorená 19. januára 2015.

Zo   zápisnice   volebnej   komisie   o   výsledku   volieb   vyplýva,   že   celkovo   bolo vo voľbách   do   obecného   zastupiteľstva   a   voľbách   starostu   obce   voličom   vydaných 829 obálok   a   rovnaký   počet   obálok   bol   aj   odovzdaný.   Vo   voľbách   starostu   obce   bolo vyhodnotených   795   odovzdaných   hlasovacích   lístkov   ako   platných,   pričom   v   prospech sťažovateľa bolo odovzdaných 220 platných hlasov a v prospech odporcu 388 platných hlasov, čo predstavuje rozdiel 168 hlasov. Zápisnicu podpísalo 7 členov miestnej volebnej komisie   bez   vznesenia   pripomienok   k   voľbám.   Sťažovateľ   nevzniesol   námietky   proti regulárnosti   sčítania   hlasov   volebnou   komisiou,   a   preto   ústavný   súd   nepristúpil ku kontrolnému prepočítaniu odovzdaných hlasov.

Na   základe   poverenia   pléna   ústavného   súdu   (sp.   zn.   Spr   1620/2014 zo 17. decembra 2014) sudkyňa spravodajkyňa vypočula 22. januára 2015 na Okresnom súde   Spišská   Nová   Ves za   prítomnosti   sťažovateľa,   jeho   právneho   zástupcu   a   odporcu týchto navrhnutých a ústavným súdom predvolaných svedkov:

Svedkyňa   A.   S.,   predsedníčka   volebnej   komisie   a   pracovníčka   obecného   úradu, k priebehu volieb v obci uviedla, že volebnú miestnosť otvorili o siedmej hodine ráno, a preto ani hlasovanie do prenosnej volebnej schránky nemohlo začať o šiestej hodine ráno, ako to tvrdí sťažovateľ. K prítomnosti nezávislých pozorovateľov počas volieb vo volebnej miestnosti   svedkyňa   vysvetlila,   že   na   základe   odporúčania   pani   P.   z Okresného   úradu v Spišskej   Novej   Vsi,   ako   aj   odporúčania   pani   Ch.,   zapisovateľky   Ústrednej   volebnej komisie   z Bratislavy,   formou   uznesenia   spísali,   že   nezávislí   pozorovatelia   sa   budú vo volebnej miestnosti striedať po dvoch hodinách vzhľadom na ich vysoký počet (18), ako aj nedostatočný priestor vo volebnej miestnosti. Čo sa týka overovania totožnosti voličov, ktorí   nemali   občiansky   preukaz,   svedkyňa   uviedla,   že   už   od   začiatku   členom   volebnej komisie   prízvukovala,   aby   trvali   na   preukazovaní   totožnosti   voličov   občianskym preukazom.   Voliči,   ktorí   boli   zapísaní   v   zozname   voličov   a   boli   nesvojprávni,   boli v zozname označení a voliť nemohli a ani nevolili. Problém vznikol, keď sa pokúsil voliť J. P.,   v   dôsledku   čoho   bola   privolaná   policajná   hliadka   zo   Spišskej   Novej   Vsi.   Podľa svedkyne   členka   volebnej   komisie   pani   M.   sama   skonštatovala,   že   ak   voliči   nemajú občianske preukazy, stačí, „že dvaja z komisie ich poznajú“. Týmto spôsobom bola podľa znalostí svedkyne zistená totožnosť asi piatich voličov. Okrem členov volebnej komisie pri sčítaní hlasov bol prítomný pán P. (ďalší kandidát na starostu, pozn.), pán starosta a dvaja členovia   komisie   zo   Spišskej   Novej   Vsi.   Svedkyňa   na   otázku   právneho   zástupcu sťažovateľa uviedla, že volebnú miestnosť opustila vždy len na niekoľko minút vtedy, keď na základe podnetov pána P. prišla opakovane policajná hliadka alebo keď mu vysvetľovala, že   sa   nemá   zdržiavať   pred   volebnou   miestnosťou.   Podľa   svedkyne   členovia   volebnej komisie (pani P., F. Ž. a druhý F. Ž.) odišli s prenosnou volebnou schránkou za voličmi do dediny okolo trištvrte na tri popoludní; do osady odišli len F. Ž. s druhým F. Ž., pretože pani M. do osady odmietla ísť. S prenosnou volebnou schránkou sa vrátili pred siedmou hodinou   večer.   Keď   svedkyni   odovzdali   prenosnú   volebnú   schránku,   okamžite   ich požiadala, aby z auta doniesli aj chýbajúce hlasovacie lístky na starostu, poslancov a obálky. Hlasovacie lístky a obálky pre účely hlasovania do prenosnej volebnej schránky vydávala svedkyňa,   pričom   pre   hlasovanie   voličov   v   dedine   vydala   po   15   hlasovacích   lístkov a 15 obálok a   pre   hlasovanie   voličov   v   osade   zase   20 hlasovacích   lístkov   a   20   obálok. Vrátené   jej   boli   2 nepoužité   hlasovacie   lístky   na starostu,   2   nepoužité   hlasovacie   lístky na poslancov obecného zastupiteľstva a 2 obálky, pretože dvaja voliči nevolili.

Vo   svojom   písomnom   stanovisku   menovaná   svedkyňa   podrobnejšie   opísala skutočnosti, o ktorých vypovedala počas výsluchu.

Svedok F.   Ž. (prezývaný B., pozn.), člen volebnej komisie,   vypovedal, že počas hlasovania voličov sa nachádzal vo volebnej miestnosti pri dverách a priebežne vpúšťal voličov   dnu   asi   po   štyroch   až   piatich,   a   preto   nemá   vedomosť   o overovaní   totožnosti jednotlivých voličov. Svedok tiež potvrdil, že bol jedným z členov volebnej komisie spolu s pani P.   a druhým   F.   Ž.,   ktorí   odišli   za voličmi s prenosnou   volebnou schránkou   jeho vlastným   motorovým   vozidlom,   teda   on   vystupoval   v pozícii   vodiča.   Hlasovania do prenosnej volebnej schránky v osade sa pani P. už nezúčastnila, pretože to odmietla. Svedok   tiež   potvrdil,   že   pri   odovzdávaní   prenosnej   volebnej   schránky   predsedníčke volebnej komisie ich tá upozornila, že zabudli vrátiť aj nepoužité hlasovacie lístky a obálky, a preto sa svedok pre ne okamžite vrátil do svojho auta.

F.   Ž.,   člen   volebnej   komisie,   počas   výsluchu   uviedol,   že   nie   je   v príbuzenskom vzťahu k odporcovi a bol členom volebnej komisie, ktorý chodil s prenosnou volebnou schránkou k voličom. Počas hlasovania do prenosnej volebnej schránky sa podľa vyjadrenia svedka   každý   volič   preukázal   občianskym   preukazom.   Najprv   navštevovali   voličov bývajúcich v dedine spolu s pani P. a druhým F. Ž., do osady už išiel len svedok spolu s F. Ž. Po návrate odovzdali prenosnú volebnú schránku predsedníčke volebnej komisie. V tom čase tam boli aj asi dvaja zástupcovia volebnej komisie zo Spišskej Novej Vsi. Počas hlasovania vo volebnej miestnosti sa podľa svedka „žiadny podvod nestal“, on len vydával hlasovacie   lístky   voličom,   a   pokiaľ   vie,   členky   volebnej   komisie   pani   P.   a   pani   M. bez občianskeho preukazu nepustili voliť nikoho.

J. Ž., člen volebnej komisie, starší brat odporcu, uviedol, že voľby podľa jeho názoru prebehli „normálne“.   Voliči   hlasovali   po   preukázaní   svojej   totožnosti   na   základe občianskeho   preukazu   alebo   keď   ich   dvaja   členovia   volebnej   komisie   poznali.   Týmto spôsobom   mohlo voliť približne 20 až 30   ľudí,   pričom   nešlo len o   rómskych   voličov. K prítomnosti nezávislých pozorovateľov svedok vypovedal, že vo volebnej miestnosti boli stále prítomní dvaja pozorovatelia, ktorí sa striedali po nejakom čase, ktorý nevedel presne určiť.

Š. Ž.,   člen volebnej komisie,   uviedol,   že predsedníčka   volebnej komisie už pred otvorením volebnej miestnosti prízvukovala, že voliči sa majú preukazovať občianskymi preukazmi. Počas hlasovania svedok len vydával hlasovacie lístky na poslancov obecného zastupiteľstva, v zozname voličov krúžkovali ich mená členky volebnej komisie pani P. a pani M. Podľa svedka všetko prebehlo podľa pravidiel, keďže viackrát bola v ten deň prítomná   aj   polícia   zo   Spišskej   Novej   Vsi.   K overovaniu   totožnosti   voličov   sa   svedok nevedel vyjadriť. Podľa jeho znalostí sa pokúsil voliť J. P., toho však pani M. vyhodila na základe informácie pozorovateľky   pani P.,   ktorá   pracuje ako „poštárka“ a   všetkých osobne pozná. Nezávislí pozorovatelia sa podľa svedka striedali po dvoch hodinách, avšak nevedel uviesť, koľko pozorovateľov sa celkovo volieb zúčastnilo. K volebnej propagácii odporcu v Anglicku sa svedok nevedel vyjadriť.

Š. Ž., nevlastný brat starostu, počas výsluchu uviedol, že si myslí, že počas volieb bolo hlasované aj za obyvateľov obce, ktorí sa v čase volieb nachádzali mimo územia Slovenskej   republiky.   K   uvedenému   záveru   dospel   na   základe   informácií   získaných z počutia.   Tiež počul, že niektorí   voliči   hlasovali opakovane.   Svedok   ďalej   uviedol,   že vo voľbách   kandidoval   za   poslanca   obecného   zastupiteľstva.   V   súvislosti   s   jeho kandidatúrou sa mu vyhrážali osoby, ktoré bližšie nešpecifikoval. Vo vzťahu k prítomnosti osôb R. Ž., I. Ž., J. Ž., S. Ž., M. Ž., M. Ž., B. Ž., J. Ž., R. H. v deň volieb svedok vypovedal, že sa v uvedenom čase určite nenachádzali na Slovensku. Všetky menované osoby pozná, pretože sú to jeho príbuzní. Svedok tiež počul, že odporca bol pred voľbami v Anglicku, kde sľuboval voličom, že ak prídu voliť, zaplatí im cestu tam aj naspäť. Stretnutie odporcu s voličmi v Anglicku je podľa sťažovateľa zaznamenané na USB kľúči.

Svedok   E.   K.   vypovedal,   že   v   súvislosti   s   voľbami   v   obci   bol   vypočutý vyšetrovateľom a všetky skutočnosti a tvrdenia uvedené v zápisnici z tohto výsluchu sú pravdivé.   Svedok   ďalej uviedol,   že v čase pred voľbami boli všetci   poslanci obecného zastupiteľstva   zvolaní   do   kancelárie   starostu   obce,   kde   počul,   ako   bola   sťažovateľovi ponúknutá funkcia v obecnej hliadke s platom 950 € mesačne. Svedok tiež potvrdil, že obyvatelia obce S. Š., L. T., A. T., J. Š. a Š. Š. sa v čase volieb fyzicky nenachádzali v obci. Všetky uvedené osoby svedok pozná, pretože ide o jeho príbuzných. Na otázku právneho zástupcu sťažovateľa svedok uviedol, že jeho manželka I. K. pôsobila ako pozorovateľka počas volieb, ale po necelých troch hodinách musela volebnú miestnosť opustiť.

Svedok C. Ž. uviedol, že v súvislosti s voľbami v obci bol vypočutý vyšetrovateľom a všetky skutočnosti a tvrdenia uvedené v zápisnici z tohto výsluchu sú pravdivé. Svedok tiež   uviedol,   že   videl,   ako   jeden   z   voličov   hlasoval   po   predložení   preukazu   poistenca zdravotnej   poisťovne.   Tiež   počul,   že   viacerí   voliči   svoju   totožnosť   počas   volieb preukazovali   rodnými   listami,   kartičkami   futbalového   klubu,   preukazmi   poistencov zdravotnej poisťovne. Svedok osobne znemožnil hlasovanie R. Ž., ktorý nemá 18 rokov a ktorý   volebnej   komisii   predložil   preukaz   poistenca.   Svedok   ďalej   uviedol,   že   pred voľbami boli poslanci obecného zastupiteľstva zvolaní na obecný úrad, kde štyrom z nich (sympatizantom sťažovateľa) ponúkli prácu v obecnej hliadke s príjmom 650 € mesačne, ak sa   vzdajú   kandidatúry   na   funkcie   poslancov   obecného   zastupiteľstva.   Rovnako   podľa svedka sťažovateľovi ponúkali plat asi 900 €, ak sa vzdá kandidatúry na starostu obce. Svedok tiež potvrdil, že osoby J. Ž., R. Ž., P. Ž., K. Ž., M. P., Š. H., E. H., I. P., V. P., I. P. a S. P., R. Ž. (zať), J. Ž. (svat), C. Ž. ml. (syn), I. P. a E. Ž. (dcéra) v čase volieb neboli doma, o čom svedok vie, pretože sú to jeho príbuzní.

Svedok F. P. počas výsluchu uviedol, že všetky skutočnosti uvedené počas výsluchu pred vyšetrovateľom sú pravdivé. Svedok vypovedal, že videl voliť bratovho syna J. P., ktorý je nemý a s ktorým bol za plentou jeho bratranec, ktorý zaňho „škrtal“. Svedok tiež počul, že niektorí obyvatelia obce sa opakovane zúčastnili hlasovania. Tiež potvrdil, že osoby I. P., V. P., S. P. a I. P. sa v čase volieb nachádzali v zahraničí. Uvedené informácie má z tohto dôvodu, že ide o jeho rodinu. Svedok tiež videl starostu niekedy pre voľbami v Anglicku na stretnutí s obyvateľmi obce, ktorí tam pracujú. Počas stretnutia však starosta nerozprával,   k   voličom   sa   prihováral   pán   D.   v   rómskom   jazyku.   Má   to   zaznamenané na USB kľúči. Svedok tiež počul, že bolo sľubované zaplatenie cesty autobusom z dôvodu účasti na voľbách z Anglicka na Slovensko a späť. Uvedené sa napokon neuskutočnilo. K predvolebnej kampani odporcu svedok uviedol, že vo štvrtok pred voľbami sa v obci varil guláš a rozdával alkohol. Museli to vidieť všetci obyvatelia obce, keďže sa to uskutočnilo na verejnom priestranstve.

Svedkyňa N. M., manželka sťažovateľa, počas výsluchu uviedla, že v deň volieb zvážali voličov osobnými motorovými vozidlami k obecnému úradu, kde sa nachádzala volebná   miestnosť.   Na   otázku   právneho   zástupcu   sťažovateľa   svedkyňa   upresnila,   že voličov vozil F. Ž. (prezývaný C., pozn.). Svedkyňa nepotvrdila, že by videla nejakú osobu hlasovať vo voľbách bez preukázania totožnosti občianskym preukazom. Svedkyňa tiež potvrdila, že osoby J. Š. starší, D. Š., D. H., M. D. a R. D. sa v čase volieb nenachádzali doma. O uvedenej skutočnosti vie, pretože ide o jej bezprostredných susedov, resp. o osoby, ktoré si s manželom osvojili alebo prichýlili.

Svedok M. P., jeden z kandidátov na starostu obce, počas výsluchu uviedol, že pred volebnú   miestnosť   sa   dostavil   desať   minút   pred   siedmou   hodinou   ráno,   kedy   mu   bol predsedníčkou   volebnej   komisie   odovzdaný   list   –   uznesenie   volebnej   komisie,   ktorým rozhodla, že pozorovatelia sa počas volieb môžu zdržiavať vo volebnej miestnosti len jednu hodinu a štyridsaťštyri minút, a nie opakovane. Svedok taký postup odmietol, keďže jemu volebná   komisia   schválila   štyroch   pozorovateľov.   Počas   volieb   sa   podľa   svedka pozorovatelia   celý   deň   striedali   v   zmysle   spomínaného   uznesenia   volebnej   komisie. K odovzdávaniu   prenosnej   volebnej   schránky   predsedníčke   volebnej   komisie   svedok uviedol, že všetky okolnosti uviedol vo svojom písomnom stanovisku, ktoré ústavnému súdu   krátkou   cestou   predložil.   Počas   výsluchu   ďalej   vypovedal,   že   asi   päť minút pred ôsmou   hodinou   večer   vyšla   predsedníčka   volebnej   komisie   pred   volebnú   miestnosť a „pýtala   si   volebné   lístky   a   obálky“.   Všetci   prítomní   boli   z   jej   konania   prekvapení. Následne jej člen volebnej komisie požadované hlasovacie lístky a obálky z auta priniesol. Svedok tiež uviedol, že v deň volieb podal trestné oznámenie týkajúce sa skutočností, ktoré sa stali v čase volieb, ako aj pred voľbami. Podstatu písomného stanoviska svedka M. P. predstavujú   okolnosti   týkajúce   sa   jeho   podnetu   na   trestné   stíhanie   a   okolnosti   jeho predvolebnej kampane (zmiznuté plagáty).

Svedkyňa H. Š. počas výsluchu nepotvrdila skutočnosť uvádzanú sťažovateľom, že opravu strechy na jej dome podmieňoval odporca hlasovaním jej rodiny vo voľbách starostu v jeho prospech. Strechu jej pred voľbami opravila obecná firma, pričom v tejto súvislosti svedkyňa nekomunikovala s odporcom, ale len so zamestnancom tejto firmy. Sťažovateľ sa k výpovedi svedkyne vyjadril v tom zmysle, že v sťažnosti ňou uvádzané informácie zrejme chybne interpretoval.

Svedok   R.   H.   bol   vypočutý   vyšetrovateľom   a uviedol,   že   skutočnosti   uvedené v zápisnici o výsluchu sú pravdivé. Svedok kandidoval vo voľbách na poslanca obecného zastupiteľstva   a   v   tejto   súvislosti   bol   ovplyvňovaný   prísľubom   zamestnania   v obecnej hliadke   s   príjmom   650   €   mesačne,   ak   sa   vzdá   kandidatúry   na   poslanca   obecného zastupiteľstva.   Táto   ponuka   bol   svedkovi   predložená   na   stretnutí   všetkých   poslancov obecného zastupiteľstva, kde bol prítomný aj sťažovateľ. Svedok svoju kandidatúru spolu s ďalšími tromi stiahol, ale sľúbené pracovné miesto napokon získali len dvaja, svedok nie. Súčasne počul, ako bolo ponúkané pracovné miesto v súvislosti s projektom občianskych hliadok   v   obci   aj   sťažovateľovi.   Odporca   počas   výsluchu   spochybnil,   že   svedok   svoju kandidatúru   na   poslanca   obecného   zastupiteľstva   skutočne   podal.   Právny   zástupca k uvedenému poukázal na písomné stanovisko, ktoré na pojednávaní predložil.

Svedok   O.   Ž.   uviedol,   že   pracuje   na   obecnom   úrade   ako   sociálny   pracovník a vo voľbách   kandidoval   na   poslanca   obecného   zastupiteľstva.   K   veci   bol   vypočutý vyšetrovateľom.   Svedkovi   sa   v   súvislosti   s   jeho   kandidatúrou   na   poslanca   a   podporou sťažovateľovi vyhrážal odporca a dvaja poslanci obecného zastupiteľstva F. Ž. (prezývaný C.,   pozn.)   a R.   K.   Sťažovateľovi   zase   ponúkali   pracovné   miesto   kontrolóra   s   príjmom 1 200 €,   ak   odstúpi   z   volieb.   Svedok   tiež   vypovedal,   že   spolu   so sťažovateľom   boli disciplinárne   potrestaní   odporcom   z   dôvodu,   že   bez   podpísaného   dovolenkového   lístka čerpali   dovolenku.   Podľa   svedka   však   postupovali   obvyklým   spôsobom.   Písomné vyjadrenie k disciplinárnemu previneniu svedok z obavy o stratu zamestnania nepodpísal.

Svedkyňa   E.   M.,   členka   volebnej   komisie,   uviedla,   že   nezrovnalosti   nastali   už pri voľbe   predsedníčky   volebnej   komisie.   Napriek   tomu,   že   prvé   zasadanie   volebnej komisie malo začať o 16.00 h a svedkyňa prišla niekoľko minút pred týmto termínom, predsedníčka   volebnej   komisie   už   bola   zvolená,   pričom   ona   bez   zloženia   prísahy   len podpísala predložené dokumenty. Následne sa vo veci angažoval odporca, ktorý navrhoval, aby   nebola   prijatá   kandidátna   listina   sťažovateľa.   To   sa   vyriešilo   až   po   telefonickom dohovore s pani P. zo Spišskej Novej Vsi. Svedkyňa sa v pozícii členky volebnej komisie zúčastňovala volieb už 30 rokov, ale práve tieto voľby podľa jej názoru boli najhoršie, pretože pán Ž. (prezývaný C., pozn.) sa jej ako majiteľke obchodu v obci vyhrážal, že „oni majú všetky voľby kúpené... starosta bude ten, čo je“. Pokiaľ ide o overovanie totožnosti voličov, svedkyňa uviedla, že mnohí voliči predkladali namiesto občianskych preukazov zdravotné preukazy, rodné listy alebo športové preukazy. Ona mnohých pozná osobne, ale nie podľa mena, keďže sa „oni veľa podobajú“. Ak upozornila ostatných členov volebnej komisie,   dvaja   z   nich   vyhlásili,   že   danú   osobu   poznajú,   a   preto   ju   musela   pripustiť k voľbám. Uvedená situácia sa stala nespočetne veľakrát, možno v 20 až 30 prípadoch. Rovnako sa podľa jej názoru niektorý z voličov zúčastnil hlasovania opakovane, čo sa stalo asi v ďalších   15 až 20   prípadoch,   avšak mená týchto   osôb   nevedela   uviesť.   Zápisnicu o výsledku volieb však svedkyňa podpísala bez uvedenia výhrad. K veci bola svedkyňa vypočutá vyšetrovateľom.

Svedok M. Ž. počas výsluchu uviedol, že nevie, prečo bol sťažovateľom navrhnutý podať svedeckú výpoveď, keď on si „nič nepamätá a o ničom nevie“.

Svedkyňa M. Š., maloletá, vypovedala za prítomnosti svojho zákonného zástupcu – otca R. Š. K veci už bola vypočutá vyšetrovateľom. Počas výsluchu uviedla, že bola voliť napriek tomu, že nemá 18 rokov. Predsedníčka volebnej komisie „A.“ jej povedala, že sa má volieb zúčastniť a tiež za ňu krúžkovala kandidátov na hlasovacom lístku. Odovzdala jej 3 papiere a 3 obálky. Za hlasovanie jej predsedníčka komisie dala 10 €. Svedkyňa tiež uviedla, že nevie čítať, a preto nevedela s istotou uviesť, ktorého kandidáta na hlasovacom lístku predsedníčka volebnej komisie označila.

Predvolaní   svedkovia   Ľ.   H.,   E.   D.   a D.   D.   sa   na výsluch   nedostavili   (doručenie predvolaní na výsluch u nich nebolo vykázané).

Sťažovateľ   vo   svojom   písomnom   vyjadrení   predloženom   ústavnému   súdu   počas výsluchu svedkov, v ktorom reagoval na stanovisko odporcu k sťažnosti, v podstate len bližšie   konkretizoval   jednotlivé   okolnosti,   ktoré   tvorili   obsah   ním   pôvodne   podanej sťažnosti s cieľom upriamiť pozornosť na nepravdivosť a zavádzajúce vyjadrenia odporcu uvedené v jeho stanovisku.

Keďže sťažovateľ k sťažnosti priložil zápisnicu o trestnom oznámení, ktoré urobil 19. novembra 2014 na Prezídiu Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúre, národnej jednotke finančnej polície, expozitúre Bratislava, ústavný súd zisťoval stav tohto konania. Dňa 23. decembra 2014 listom sp. zn. PPZ-NKA-JFP-351-001/2014 z 12. decembra 2014 bolo   ústavnému   súdu   oznámené,   že „Zápisnica   o   trestnom   oznámení“ bola odstúpená Prezídiu   Policajného   zboru,   Národnej   kriminálnej   agentúre,   národnej protikorupčnej jednotke v Bratislave.

Dňa 16. januára 2015 vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, národnej protikorupčnej jednotky, expozitúry Východ listom ČVS: PPZ-25/NKA-PK-VY-2015 zo 16. januára 2015 oznámil, že časť trestného oznámenia sťažovateľa bola z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti odstúpená Obvodnému oddeleniu Policajného zboru v Spišských Vlachoch. Národnou protikorupčnou jednotkou je ďalej vo veci vedené konanie pre podozrenie z trestného činu volebnej korupcie. Prílohou tohto listu boli kópie zápisníc vyšetrovateľom vypočutých svedkov.

Zo zápisnice o výsluchu E. K., C. Ž., F. P., R. H., O. Ž. a E. M. uskutočnenom pred vyšetrovateľom vyplynuli totožné zistenia ako z výsluchu vykonaného ústavným súdom. Svedkyňa   M.   Š.   pred   vyšetrovateľom   oproti   tvrdeniam   uvedeným   počas   výsluchu   pred ústavným   súdom   uviedla,   že   za   hlasovanie   vo   voľbách   nebola   nijako   odmenená a k hlasovaniu ju motivoval J. Š.

Okrem uvedených svedkov boli vyšetrovateľom vypočuté aj tieto osoby:Š. Ž., ktorý počas výsluchu uviedol, že vzhľadom na volebný výsledok spochybňuje spočítanie hlasov volebnou komisiou odovzdaných v jeho prospech, keďže ako kandidát na starostu obce získal podľa uverejnených volebných výsledkov iba 2 hlasy napriek tomu, že on spolu s manželkou a synom určite krúžkovali jeho poradové číslo. K motivovaniu sťažovateľa, aby sa vzdal kandidatúry na starostu obce, sa svedok nevedel vyjadriť. J. Š., člen občianskej hliadky obce, uviedol, že do volebnej kampane odporcu sa nezapojil   a   vo   volebnej   miestnosti   nebol.   K   snahám   o   ovplyvňovanie   sťažovateľa pred voľbami nevedel nič uviesť.

J. P. uviedol, že sa mu nikto v súvislosti s jeho kandidatúrou na poslanca obecného zastupiteľstva nevyhrážal a ponuku odporcu na prácu v občianskej hliadke neprijal, napriek tomu   svoju   kandidatúru   stiahol.   O   motivovaní   sťažovateľa   v   súvislosti   so vzdaním   sa kandidatúry na starostu obce nevedel.

J. M. vypovedal, že z dôvodu vlastníctva obchodu s potravinami v dedine pozná viacerých obyvateľov obce, a preto vypomáhal sťažovateľovi so zbieraním podpisov na jeho petičnú listinu, keďže kandidoval ako nezávislý. Jeho manželka bola členkou volebnej komisie. O motivovaní sťažovateľa, aby z kandidatúry odstúpil, nevedel.

Konania o oznámení sťažovateľa vedené Obvodným oddelením Policajného zboru Spišské Vlachy, ako aj národnou protikorupčnou jednotkou neboli dosiaľ skončené.

V   súvislosti   s   oznámením   M.   P.   o   skutočnostiach   nasvedčujúcich   tomu,   že   bol spáchaný prečin marenia prípravy a priebehu volieb a referenda podľa § 351 ods. 2 písm. b) Trestného zákona Obvodné oddelenie Policajného zboru Spišské Vlachy uznesením sp. zn. ČVS: ORP-1474/SV-SN-2014 z 3. februára 2015 odmietlo predmetné oznámenie z dôvodu, že   nezistilo   dôvod   na   začatie   trestného   stíhania   alebo   na   postup   podľa   §   197   ods.   2 Trestného poriadku. Predmetné rozhodnutie dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť.

II.

A. Právne východiská

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

Podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať   slobodnú   súťaž   politických   síl v demokratickej spoločnosti.

Voľby   sú   všeobecne   akceptovaným   demokratickým   prostriedkom   pravidelného obnovovania verejnej moci voličmi.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva.

Prostredníctvom   čl.   30 ods.   2 ústavy   sa   garantuje všetkým   oprávneným voličom spolurozhodovať   o   personálnom,   resp.   politickom   zložení   príslušných   zastupiteľských orgánov pri rešpektovaní zásad všeobecnosti rovnosti a priamosti volebného práva, ako aj tajnosti   hlasovania   (aktívne   volebné   právo).   Ústava   zároveň   garantuje   najmä prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej   samosprávy   aj   cudzincom   s   trvalým   pobytom   na   území   Slovenskej   republiky (čl. 30 ods. 1 druhá veta ústavy) uchádzať sa o zvolenie za člena (poslanca) niektorého zo zastupiteľských   orgánov   za   rovnakých   podmienok   [pasívne   volebné   právo (PL. ÚS 43/07)].

Podstatou   zákonnosti   volieb   do   orgánov   územnej   samosprávy   je   uskutočnenie volieb v   súlade   so   všetkými   dotknutými   volebnými   predpismi   s   právnou   silou   zákona (PL. ÚS   34/99,   PL.   ÚS   82/07),   pričom   podľa   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktorá je v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (PL. ÚS 82/07).

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon všetkých   politických   práv,   je   čl.   31   ústavy,   podľa   ktorého   zákonná   úprava   všetkých politických   práv   a   slobôd   a   jej   výklad a   uplatňovanie   musia   umožňovať a   ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Článok 31 ústavy má priamu spojitosť   so   všetkými   politickými   právami   vyjadrenými   v   ústave   a   svojou   povahou ovplyvňuje a predurčuje spôsob formovania politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná   súťaž   politických   síl   nachádza   svoj   výraz   predovšetkým   vo   voľbách   a   je základným predpokladom fungovania demokratického štátu (PL. ÚS 19/98, PL. ÚS 82/97).

Voľby môžu byť v zmysle judikatúry ústavného súdu spochybnené v zásade tromi spôsobmi, a to tým, že došlo k volebnej chybe (nesprávne sčítanie), k volebnému deliktu (úmyselná   činnosť   k   zmareniu   alebo   ovplyvneniu   volieb),   alebo   len   k   neprípustnému ovplyvňovaniu výsledku hlasovania [kupovanie hlasov (PL. ÚS 98/07)].

Podľa   § 63 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd môže:

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

Vychádzajúc   z   uvedeného   ústavný   súd   využíva   svoju   právomoc   pri   zistení neústavnosti alebo nezákonnosti volieb a vyhlási voľby za neplatné alebo zruší výsledok volieb   podľa   §   63   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   iba   vtedy,   ak   k   porušeniu   zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „volebný   zákon“   alebo   aj   „zákon   o voľbách“)   dôjde spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti, pričom sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie ustanovení upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94 a PL. ÚS 18/99, PL. ÚS 32/03). Porušenie volebného zákona musí dosahovať takú intenzitu, ktorá v príčinnej súvislosti má za   následok   nezákonnosť   volieb,   resp.   nezákonnosť   ich   výsledku   (PL.   ÚS   14/99, PL. ÚS 32/03).   Porušenie   ústavnosti   a zákonnosti   vo   fáze   samotných   volieb   môže   mať za následok tak vyhlásenie volieb za neplatné, ako aj zrušenie výsledku volieb. Základným predpokladom   na   zrušenie   výsledku   volieb   je   preukázanie   takých   porušení   volebného zákona, ktoré odôvodňujú záver o inom výsledku volieb (PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 32/03). Inými slovami, nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta.

Ústavný   súd   každý   prípad   posudzuje   materiálne,   prihliada   pritom   tak   na   účel a zmysel   volebného   zákona,   ako   aj   na   princípy   uznávané   demokratickými   štátmi. Neplatnosť   volieb   alebo   voľby   kandidáta   môže   spôsobiť   len   také   porušenie   volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledok sú prejavom skutočnej vôle voličov.

S ohľadom na uvedené zásady a kritériá ústavný súd v danom prípade posúdil, či zistené   skutočnosti   jednotlivo   alebo   spoločne   sú   ústavne   relevantným   porušením príslušných ustanovení volebného zákona a ústavy.

Relevantné ustanovenia zákona o voľbách

Podľa   §   5   ods.   1   volebného   zákona   zoznamy   voličov   oprávnených   hlasovať v jednotlivých   volebných   okrskoch   (ďalej   len   „zoznam   voličov“)   vyhotovia   obce, v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti (ďalej len „obec“) na základe stáleho zoznamu voličov. Do zoznamu voličov obec dopíše cudzincov, ktorí spĺňajú podmienky ustanovené v § 2 ods. 1. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia zoznam voličov podľa odseku 1 odovzdá obec v dvoch rovnopisoch okrskovým volebným komisiám najneskôr dve hodiny pred začatím hlasovania. Podľa ods. 2 do zoznamu voličov okrsková volebná komisia dopíše v deň volieb voliča

a) na základe rozhodnutia súdu,

b) ktorý platným preukazom totožnosti preukáže, že má trvalý pobyt v mieste, ktoré patrí do volebného okrsku.

Podľa   §   30   ods.   1   volebného   zákona   volebná   kampaň   (ďalej   len   „kampaň“)   je činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu   alebo   slúžiaca   na   prospech   kandidujúcej   politickej   strany   alebo   nezávislého kandidáta   vrátane   inzercie   alebo   reklamy   prostredníctvom   rozhlasového   a   televízneho vysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané. Podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia v čase kampane má politická strana a nezávislý kandidát zabezpečený   rovnaký   prístup   k   hromadným   informačným   prostriedkom   a   k   službám územnej samosprávy zameraným na podporu alebo na prospech ich volebnej kampane.

Podľa   §   31   ods.   2   volebného   zákona   volič   po   príchode   do   volebnej   miestnosti preukáže svoju totožnosť a po zázname v zozname voličov dostane od komisie obálku a hlasovacie lístky. Ak volič nemá preukaz totožnosti a žiadny z členov okrskovej volebnej komisie ho nepozná, komisia požiada, aby volič preukázal svoju totožnosť svedectvom dvoch osôb známych komisii. Ak tak neurobí ani do ukončenia hlasovania, hlasovanie sa mu neumožní.

Podľa   § 31 ods.   6 volebného zákona   volič môže   požiadať zo   závažných,   najmä zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná komisia   zriadená.   V   takom   prípade   okrsková   volebná   komisia   vyšle   k   voličovi   dvoch svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.

Podľa   §   33   volebného   zákona   za   poriadok   vo   volebnej   miestnosti   a   v   jej bezprostrednom okolí zodpovedá predseda okrskovej volebnej komisie. Jeho pokyny na zachovanie poriadku vo volebnej miestnosti a dôstojný priebeh hlasovania sú záväzné pre všetkých prítomných.

Podľa § 15 ods. 5 volebného zákona v obci, v ktorej je utvorený iba jeden volebný okrsok, sa okrsková volebná komisia neutvára; jej úlohy plní miestna volebná komisia.

Podľa   §   43 ods.   1 volebného zákona   miestna volebná komisia   vyhotoví   dvojmo zápisnicu o výsledku volieb v obci. Zápisnicu podpíše predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ komisie. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.

Podľa § 41 ods.   1 volebného zákona v miestnosti, kde miestna volebná komisia sčítava   hlasy,   majú   právo   byť   prítomní   členovia   volebných   komisií   vyššieho   stupňa a pracovníci   ich   odborných   (sumarizačných)   útvarov,   ako   i   osoby,   ktorým   na   to   dala povolenie Ústredná volebná komisia.

B. Skutkové zistenia a závery ústavného súdu

Podľa   prvej   námietky   sťažovateľa   v   čase   pred   voľbami   odporca   vyvinul   veľmi intenzívne   snaženie   s   cieľom   opakovanými   ponukami   platovo   zaujímavých   pracovných miest v rámci samosprávy obce alebo projektu občianskych hliadok ovplyvniť sťažovateľa, aby sa vzdal kandidatúry na starostu obce. Ako vyplynulo z písomných podaní sťažovateľa, z predložených listinných dôkazov, ako aj z výpovedí svedkov uvedené tvrdenia možno považovať za preukázané, avšak tieto ponuky odporcu sťažovateľ v konečnom dôsledku neprijal. V danom prípade tak možnosť zásahu do práva sťažovateľa podľa čl. 30 ods. 4 ústavy (pasívne volebné právo) nevznikla, keďže ako kandidát na starostu obce sa volieb konaných 15. novembra 2014 riadne zúčastnil bez toho, aby bol obmedzovaný jeho prístup k službám územnej samosprávy zameraným na podporu alebo na prospech jeho volebnej kampane, o čom svedčí aj počet odovzdaných hlasov v jeho prospech uvedený v zápisnici volebnej komisie o výsledku volieb. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil ústavný súd túto námietku sťažovateľa za irelevantnú.

V súvislosti s tvrdením sťažovateľa, že v rozpore s § 26 ods. 1 volebného zákona sa v obci začali voľby do prenosnej volebnej schránky predčasne (okolo 6.00 h), ústavný súd konštatuje,   že   uvedené   tvrdenia   sa   vykonaným   dokazovaním   nepreukázali.   Vypočutí svedkovia zhodne uviedli, že určení členovia volebnej komisie odišli s prenosnou volebnou schránkou za obyvateľmi obce, ktorí o túto formu hlasovania vo voľbách požiadali, až v popoludňajších hodinách.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej namietal, že došlo k nesprávnemu postupu volebnej komisie po skončení hlasovania do prenosnej volebnej schránky, keď nepoužité hlasovacie lístky a obálky boli predsedníčke volebnej komisie odovzdané až dodatočne na základe jej upozornenia.   Výpovede   svedkov   potvrdili,   že   k   uvedenému   pochybeniu   po   skončení hlasovania do prenosnej volebnej schránky skutočne došlo, avšak tieto nepoužité hlasovacie lístky a obálky (v počte po 2 kusy) sa nachádzali v osobnom motorovom vozidle člena volebnej   komisie   iba veľmi   krátky   časový   úsek,   a to   tesne   pred   skončením   hlasovania vo voľbách. Uvedený formálny nedostatok v postupe volebnej komisie nepovažuje ústavný súd v okolnostiach danej veci za spôsobilý spochybniť zistený výsledok volieb.

Vo vzťahu k tvrdenému obmedzovaniu účasti pozorovateľov vo volebnej miestnosti počas   konania   volieb   z   listinných   dôkazov,   ako   aj   z   výpovedí   svedkov   vyplynulo,   že volebná komisia v deň konania volieb jednohlasne prijala uznesenie, ktorým vzhľadom na vysoký počet schválených žiadostí o možnosť zúčastniť sa volieb v pozícii pozorovateľa, ako aj berúc do úvahy nedostatočné priestorové možnosti volebnej miestnosti rozhodla, že pozorovatelia sa budú vo volebnej miestnosti striedať v určených časových intervaloch. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tieto osoby sa počas volieb vo volebnej miestnosti podľa stanoveného harmonogramu striedali. Samotné obmedzenie prítomnosti pozorovateľov určením časového intervalu v okolnostiach danej veci preto nemožno podľa názoru   ústavného   súdu   považovať   za   porušenie   volebných   predpisov.   Ústavný   súd v súvislosti   s   touto   argumentáciou   sťažovateľa   tiež   konštatuje,   že   byť   pripustený   ako pozorovateľ   počas   volieb   do   orgánov   samosprávy   obce   nemožno   považovať za   právne nárokovateľné aj vzhľadom na to, že ustanovenia § 36 ani § 41 ods. 2 volebného zákona neukladajú   príslušnej   volebnej   komisii   povinnosť   bezpodmienečne   vyhovieť   žiadosti o priznanie statusu pozorovateľa, a v prípade nevyhovenia takejto žiadosti im neukladajú, aby toto svoje rozhodnutie zdôvodnili. Na základe uvedeného aj túto námietku sťažovateľa ústavný súd posúdil ako neopodstatnenú.

Ako ťažiskovú   námietku ústavný súd vyhodnotil námietku sťažovateľa, že počas volieb bolo zneužité pravidlo overenia totožnosti voliča na základe vyhlásenia niektorého člena volebnej komisie, v dôsledku čoho sa vo voľbách hlasovalo aj za osoby, ktoré sa nachádzali mimo územia Slovenskej republiky, prípadne volili osoby maloleté alebo osoby bez spôsobilosti na právne úkony. Sťažovateľ na preukázanie tohto tvrdenia ústavnému súdu predložil zoznam obyvateľov obce, ktorí podľa jeho zistení v čase konania volieb v obci   neboli   prítomní.   Výsluchom   jednotlivých   svedkov,   ktorí   sú   s   týmito   osobami v príbuzenskom   alebo   obdobnom   vzťahu,   bolo   potvrdené,   že   menovaní   sa   skutočne nachádzali   v   deň   volieb   v   zahraničí.   Porovnaním   sťažovateľom   predloženého   zoznamu neprítomných   voličov   verifikovaného   svedeckými   výpoveďami   so   zoznamom   voličov zúčastnených na voľbách, ktorý bol súčasťou volebnej dokumentácie, ústavný súd dospel k záveru,   že   nie   je   možné   bez   uvedenia   ďalšieho   identifikátora   (dátumu   narodenia) v zozname   predloženom   sťažovateľom   stotožniť   jednoznačným   spôsobom   jednotlivé fyzické osoby, a to v dôsledku opakujúcej sa totožnosti mena a priezviska osôb bývajúcich na rovnakej adrese.

V tejto súvislosti je tiež potrebné zohľadniť znenie § 31 ods. 2 zákona o voľbách, ktorý jednoznačne konkretizuje a vymedzuje postup volebnej komisie tak, že neumožnenie hlasovania voličovi,   ktorý   po príchode   do   volebnej miestnosti   nemôže   preukázať svoju totožnosť preukazom totožnosti, prichádza do   úvahy iba v prípade,   ak žiadny z členov okrskovej volebnej komisie voliča nepozná a tento nepreukáže svoju totožnosť svedectvom dvoch   osôb   známych   komisii   do   ukončenia   hlasovania   (PL.   ÚS   31/07).   Z   uvedeného vyplýva,   že   k   preukázaniu   totožnosti   voliča   vo   voľbách   do   orgánov   samosprávy   obce nemusí   nevyhnutne   dôjsť   len   predložením   platného   dokladu   totožnosti   s   vyznačeným údajom   o   trvalom   pobyte,   pretože   volebný   zákon   pripúšťa   aj   náhradné   spôsoby preukazovania   totožnosti,   ktoré   boli   počas   volieb   v   obci   Bystrany,   ako   vyplýva zo svedeckých výpovedí (E. M., J. Ž.), aplikované približne v 20 až 30 prípadoch v súlade s týmto ustanovením volebného zákona.

Ústavný   súd   k   tejto   námietke   sťažovateľa   konštatuje,   že   napriek   kvantite sťažovateľom ponúknutých dôkazov sa jeho tvrdenia o zneužívaní overovania totožnosti voličov nepotvrdili.

Za   nepreukázané   považuje   ústavný   súd   aj   námietku   sťažovateľa,   že   vo   voľbách do orgánov   samosprávy   obce   hlasoval   J.   P.   (fyzická   osoba   bez   spôsobilosti   na právne úkony).   V   zozname voličov   oprávnených   hlasovať,   ktorý   v   zmysle   §   5   ods.   1   zákona o voľbách vyhotovuje obec podľa stáleho zoznamu voličov, menovaný nebol vyznačený s poznámkou   nesvojprávny,   a   teda   mu   malo   byť   umožnené   sa   hlasovania   vo voľbách zúčastniť.

Výpoveď   maloletej   svedkyne   M.   Š.   (16   rokov),   ktorá   sa   podľa   svojich   tvrdení zúčastnila volebného aktu napriek nesplneniu podmienky dosiahnutia vekovej hranice, má podľa názoru ústavného súdu zníženú vierohodnosť vzhľadom na jej negramotnosť (ktorú sama potvrdila počas výsluchu, pozn.), ako aj rozporuplnosť opísania skutkových okolností jej hlasovania vyplývajúcich zo zápisnice o výsluchu uskutočnenom pred vyšetrovateľom a tiež okolností uvedených počas výsluchu ústavným súdom.

Ústavný súd napokon považuje za nepreukázanú aj námietku sťažovateľa, ktorou poukazoval na nekorektnosť vedenia volebnej súťaže odporcom, ktorý počas svojho pobytu v Anglicku motivoval k účasti na voľbách voličov dlhodobo žijúcich v zahraničí prísľubom úhrady   nákladov   na   cestovné.   Z   výpovede   svedka   F.   P.   vyplynulo,   že   k zabezpečeniu autobusov   pre   týchto   voličov   napokon   nedošlo   a   uvedený   prísľub   ani   nebol   odporcom na stretnutí s voličmi daný.

Pre posúdenie všetkých námietok sťažovateľa z ústavných a zákonných hľadísk je podstatné,   že   všetci   členovia   volebnej   komisie   podpísali   zápisnicu   o   výsledku   volieb bez uvedenia námietok, ako aj skutočnosť, že rozdiel hlasov medzi zvoleným starostom a sťažovateľom   ako   neúspešným   kandidátom   bol   až   168   hlasov,   a   preto   ani   počet maximálne   30   hlasov   odovzdaných   voličmi,   ktorí   hlasovali   bez   preukázania   totožnosti občianskym   preukazom   (čo   nebolo   vyhodnotené   ako   porušenie   volebného   zákona), nemohlo zmeniť konečné výsledky volieb starostu obce takým spôsobom, aby bolo dôvodné vyhlásiť voľby starostu obce za neplatné, prípadne zrušiť napadnutý výsledok volieb.

Ústavný súd chápajúc právne východiská a vychádzajúc zo svojich zistení konštatuje, že vykonané dokazovanie len čiastočne potvrdilo námietky sťažovateľa, a to v takej miere, ktorú nemožno hodnotiť ako spôsobilú na ovplyvnenie volebnej súťaže politických síl.

Ústavný   súd   poukazujúc   na   svoje   skutkové   závery,   ktoré   v   danom   prípade neumožňujú vysloviť   záver   o   hrubom   alebo závažnom,   prípadne   opakovanom   porušení volebných predpisov pri voľbách starostu obce Bystrany konaných 15. novembra 2014, rozhodol podľa § 63 písm. d) zákona o ústavnom súde a sťažnosť sťažovateľa zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2015