znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 52/2014-46

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   18.   februára   2015v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, ĽubomíraDobríka,   Ľudmily   Gajdošíkovej,   Sergeja   Kohuta,   Milana   Ľalíka,   Lajosa   Mészárosa,Marianny   Mochnáčovej,   Ladislava   Orosza   a   Rudolfa   Tkáčika   (sudca   spravodajca)prerokoval   prijatú   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Milanom Očkom, advokátska kancelária, Kuzmányho 18,Žilina, vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce ⬛⬛⬛⬛ konaných15. novembra 2014, za účasti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola27. novembra   2014   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej len „sťažovateľka“), podľa § 59 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákono ústavnom súde“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce konaných 15. novembra 2014. Ako odporcu sťažovateľka označila ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „odporca“).

2. Ústavný súd uznesením sp. zn. PL. ÚS 52/2014 zo 17. decembra 2014 prijalsťažnosť na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľka namietala, že v súvislosti s priebehom volieb do orgánov miestnejsamosprávy obce došlo k závažnému porušeniu Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“)   a   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   346/1990   Zb.   o   voľbách   do   orgánovsamosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“ alebo „volebnýzákon“). Sťažovateľka konkrétne poukázala na porušenie ustanovení § 30 ods. 2 a 11 zákonao voľbách upravujúcich pravidlá volebnej kampane, ku ktorému malo podľa jej vyjadreniadôjsť ovplyvňovaním voličov členmi volebných komisií v čase volebného moratória. Prílohou sťažnosti bola tiež zápisnica miestnej volebnej komisie o výsledku volieb,z ktorej vyplýva, že odporca – zvolený starosta obce dosiahol vo voľbách 782 hlasov,sťažovateľka ako druhá v poradí 736 hlasov, a teda rozdiel v počte získaných hlasov medzinimi bol 46 platných hlasov.

4. V tejto súvislosti sťažovateľka uviedla: „Členom miestnej volebnej komisie v obci ⬛⬛⬛⬛, nominovaný KDH, bol brat zvoleného protikandidáta p. ⬛⬛⬛⬛, nominovaným za stranu SIEŤ bol ⬛⬛⬛⬛... Predsedom a súčasne členom okrskovej volebnej komisie č. 1, nominovaný za politickú úniu SDKÚ, bol p. a členom tejto volebnej komisie, nominovaným za hnutie KDH, bol p.. V deň konania volieb pred samotným aktom výkonu volebného práva a vhodením hlasovacieho lístku kandidátovi na základe slobodnej voľby menovaní páni ovplyvňovali slobodný výkon volebného práva tým, že priamo pred budovou, v ktorej sídlili obe okrskové komisie a v jej bezprostrednom okolí (napr. na parkovisku pred budovou Obecného úradu) agitovali v prospech zvoleného protikandidáta, presviedčali prichádzajúcich voličov, aby odovzdali svoj hlas zvolenému protikandidátovi a odhovárali ich od odovzdania hlasu mojej osobe, čím v deň konania volieb priamo ovplyvňovali vôľu jednotlivých voličov.“

5.   Sťažovateľkou   namietané   konanie   členov   okrskovej   volebnej   komisie   malopretrvávať počas celého dňa, zintenzívnilo sa však v čase približne od 18.30 do 20.00 h,kedy bol vo volebných miestnostiach značný nárast voličov.

6.   Sťažovateľka   tiež   namietala   skutočnosť,   že   ňou   označení   členovia   volebnýchkomisií neboli nestranní, keďže podľa jej názoru „skutočnosť, že členom volebnej komisie je blízky príbuzný zvoleného protikandidáta vzbudzuje pochybnosť o vytvorení regulárnych podmienok   na   slobodné   rozhodovanie   voličov   a to   napriek   tomu,   že   členstvo   blízkeho príbuzného vo volebnej komisii priamo expressis verbis nezakazuje volebný zákona ani Ústava   SR...   Blízke   príbuzenstvo   člena   komisie   a zvoleného   protikandidáta   teda   bez ďalšieho   neguje   vyhlásenie   o jeho   nestrannom   výkone   funkcie   člena   komisie   z dôvodu nevyvrátiteľnej domnienky totožnosti jeho záujmov a záujmov zvoleného protikandidáta.“.

7. Ovplyvňovanie voličov pred vstupom do volebnej miestnosti v čase volebnéhomoratória možno podľa sťažovateľky považovať za „porušenie slobodnej súťaže politických síl zakotvenej v čl. 31 Ústavy SR, ktoré deformuje garantovanú rovnosť prístupu občanov k voleným funkciám podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy SR“, keďže sťažovateľka ako kandidátkana funkciu   starostu „pred   vchodom   do   budovy   Obecného   úradu,   kde   občania   mali vykonávať slobodnú voľbu vo volebných miestnostiach, zástupcu, ktorý by prezentoval jej záujmy, nemala“.

8. Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   namietala   tiež „spôsob   vedenia   volebnej kampane, ktorý nebol v súlade s platnými predpismi a dobrými mravmi“. V tejto súvislostisťažovateľka   uviedla,   že počas   volebnej   kampane   boli   v obci   distribuované   letákyobsahujúce   informáciu,   ktorá   mohla   spôsobiť   u sťažovateľky „poškodenie...   cti,   dobrej povesti, súkromia, dobrého mena a... vážnosti v očiach spoluobčanov vedúce k odmietnutiu voliť“ sťažovateľku do funkcie starostu obce.

9. Sťažovateľka v prílohe svojej sťažnosti predložila ústavnému súdu ako dôkaz DVDnosič obsahujúci videozáznam z bezpečnostnej kamery umiestnenej na budove Obecnéhoúradu ⬛⬛⬛⬛, ako aj snímky sekvencií z tohto videozáznamu. Sťažovateľka tiežpredložila   fotokópiu   letáku,   ktorý   bol   podľa   jej   tvrdenia   v čase   pred konaním   voliebdistribuovaný v obci.

10.   Sťažovateľka   navrhla   vo   veci   vypočuť   ako   svedkov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛.

11.   Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súdrozhodol   nálezom,   ktorým   vyhlási voľby   starostu   obce ⬛⬛⬛⬛ konané15. novembra 2014 za neplatné.

12. Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril odporca podaním doručenýmústavnému súdu 14. januára 2015. Odporca vo svojom stanovisku okrem iného uviedol, žetvrdenia sťažovateľky sa nezakladajú na pravde. Za starostu obce ⬛⬛⬛⬛ odporcakandidoval ako nezávislý kandidát s tým, že nebol dohodnutý so žiadnou politickou stranoualebo   hnutím   na   podpore   vo   voľbách.   K sťažovateľkou   namietanému   spôsobu   vedeniapredvolebnej   kampane   distribúciou   volebného   letáku   sťažovateľkou   označeného   ako„pamflet“ uviedol, že nevie, o aký leták ide. Poukázal na skutočnosť, že jeho predvolebnákampaň bola zameraná výlučne na prezentáciu jeho osoby ako kandidáta na starostu obces uvedením jeho volebného programu.

13. Odporca ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že keďže nemal uzatvorenú žiadnudohodu   s politickými   stranami   SIEŤ,   KDH   a SDKÚ,   nevidí   dôvod,   prečo   by   členoviavolebnej komisie delegovaní uvedenými politickými stranami agitovali u voličov za to, abyodovzdali svoj hlas vo voľbách starostu jemu.

14.   K dôkazom   predloženým   sťažovateľkou   odporca   uviedol,   že   DVD   nosič   anisnímky sekvencií videozáznamu priemyselnej kamery nepreukazujú, že na snímkach súskutočne osoby označené sťažovateľkou, ani to, že tieto osoby agitujú u voličov v jehoprospech, resp. v neprospech sťažovateľky.

15. Odporca tiež poukázal na skutočnosť, že „predsedom miestnej volebnej komisie v komunálnych voľbách konaných v dňoch 15.11.2014 bol syn sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, zapisovateľkou   miestnej   volebnej   komisie   bola   jej   švagriná ⬛⬛⬛⬛,   členkou okrskovej   volebnej   komisie   č.   1   bola   sestra   sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛,   členkou okrskovej volebnej komisie č. 2 bola dcéra sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛ “.

16. Napokon odporca poukázal aj na skutočnosť, že o priebehu a výsledku voliebbola   spísaná   zápisnica   miestnej   volebnej   komisie   s tým,   že   podľa   jeho   informácií   tátoneobsahovala žiadne skutočnosti týkajúce sa porušenia volebného zákona, pričom „rodinní príslušníci sťažovateľky,... ktorí boli členmi okrskových komisii, resp. miestnej komisie... by ani   nepripustili   stav,   že   počas   volieb   by   dochádzalo   k akémukoľvek   porušeniu   zákona o voľbách   a akékoľvek   porušenie   zákona   o voľbách   by   určite   zaznamenali   do   zápisnice o priebehu volieb“.

17.   V   nadväznosti   na   svoju   argumentáciu   odporca   konštatoval,   že   sťažovateľkanepreukázala nezákonnosť volieb starostu, a navrhol sťažnosť v zmysle § 63 ods. 1 písm. d)zákona o ústavnom súde zamietnuť a priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia v sume355,73 €.

18. Podaním z 28. januára 2015 sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcudoplnila sťažnosť a navrhla vo veci vypočuť ako svedkov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛.

19. Právny zástupca sťažovateľky počas výsluchu svedkov konaného 6. februára 2015v kultúrnom dome v ⬛⬛⬛⬛ doručil ústavnému súdu krátkou cestou 82 novýchsnímok   sekvencií   videozáznamu   z priemyselnej   kamery   umiestnenej   pred budovouObecného úradu v ⬛⬛⬛⬛.

20. Právny zástupca sťažovateľky doručil ústavnému súdu 16. februára 2015 listoznačený   ako „Doplnenie   skutočnosti“ spolu   s prílohou „Prezenčná   listina   z prvého zasadania okrskový volebných komisií pre voľby do samosprávy obcí v ⬛⬛⬛⬛ dňa 27. 10. 2014“. Na tejto listine chýba podpis pri mene Ing ⬛⬛⬛⬛ (1. volebnýokrsok) a ⬛⬛⬛⬛ (2. volebný okrsok). Z tejto skutočnosti poukazujúc aj na obsahvýsluchu svedkov právny zástupca sťažovateľky odvodzuje, že uvedené osoby nezložili sľubčlena okrskových volebných komisii podľa § 11 ods. 5 volebného zákona na ich prvomzasadnutí, pričom „Ďalšie zasadanie okrskových volebných komisií nebolo“. Ďalej sa v listeuvádza,   že „Z   dôvodu,   že   o   tejto   skutočnosti   sme   sa   dozvedeli   až   po   uplynutí   lehoty na podanie volebnej sťažnosti... výkon funkcie člena komisie osobami, ktoré nezložili sľub v súlade s ustanoveniami volebného zákona, považujeme za závažné porušenie zákonnosti volebného procesu a preto žiadame, aby Ústavný súd tieto skutočnosti vzal do úvahy, vysporiadal sa s nimi, a teda preskúmal sťažnosťou napadnuté voľby a rozhodol o sťažnosti aj mimo rámca jej petitu v záujme princípu materiálneho chápania ústavnosti v zmysle nálezu ÚS zn. PL. ÚS 96/07 zo 16. apríla 2008, a za týmto účelom si vyžiadal všetky doklady a správy týkajúce sa volieb v obci ⬛⬛⬛⬛ a vypočul   všetkých   členov okrskovej volebnej komisie č. 1 a okrskovej volebnej komisie č. 2“.

II.

Skutkové zistenia ústavného súdu

21.   Ústavný   súd   vykonal   vo   veci   dokazovanie   oboznámením   sa   s   písomnýmipodaniami   sťažovateľky   a   odporcu,   obsahom   listín   predložených   v   prílohe   sťažnosti,s obsahom DVD nosiča a snímok sekvencií videozáznamu.

22.   Sudca   spravodajca   na   základe   poverenia   pléna   ústavného   súdu   vypočul6. februára 2015 podľa § 31 ods. 1 zákona o ústavnom súde v kultúrnom dome v mimo   ústneho   pojednávania   za prítomnosti   sťažovateľa,   jeho   právneho   zástupcua odporcu   svedkov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛. Postupovalpri tom podľa § 120 ods. 1 druhej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadokv znení neskorších predpisov v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde.

23.   Svedok ⬛⬛⬛⬛ uviedol,   že   je   bratom   odporcu.   Po   nahliadnutído predložených snímok sekvencií videozáznamu uviedol, že nevie s určitosťou povedať, čisa   na   týchto   snímkach   nachádza,   keďže   sú   pomerne   rozmazané,   pričom   po   nazretído snímok lepšej kvality, ktoré krátkou cestou predložil v čase výsluchu právny zástupcasťažovateľky, svedok uviedol, že sa na snímkach nachádza s pravdepodobnosťou 90 %.Svedok   ďalej   uviedol,   že   v čase   volieb   bol   členom   miestnej   volebnej   komisie.   Počasvolebného dňa sa „pohyboval rôzne“ a nevie uviesť, kde presne sa v ktorom čase nachádzal.Svedok priznal, že v čase volieb „s ľuďmi rozprával“, ale neovplyvňoval voličov, aby volilijeho brata, iba sa „pozdravil so známymi ľuďmi“. V priestore pred obecným úradom sav čase volieb nachádzal, iba ak sa šiel „prejsť, vyvetrať sa, najesť sa, alebo po veci do auta“.Z budovy, v ktorej   sa konali voľby, nevychádzal iba on, ale aj   iní   členovia   volebnýchkomisií, aj predseda miestnej volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛, a to keď si šli kúpiť jesť alebokeď išli za voličmi s prenosnou volebnou schránkou ako „dohľad nad členmi okrskovej komisie“, čo mu zabralo asi tri hodiny z celého dňa. Vo vzťahu k volebnému letáku, ktorýmu bol daný na nahliadnutie, uviedol, že tento nepozná a „nevie, o čo ide“.

24. Svedok ⬛⬛⬛⬛ po nazretí do piatich predložených snímok sekvenciívideozáznamu uviedol, že minimálne na jednom zo záberov sa nachádza, pričom vo vzťahuk ostatným pripustil možnosť, že ide o jeho osobu. Uviedol, že ako člen miestnej volebnejkomisie sa počas volieb „pohyboval aj vo volebných miestnostiach, aj po vonku, pretože jeho   úlohou   bolo   dozerať   na   voľby“.   Vo   vzťahu   k snímke,   na   ktorej   svoju   osobuidentifikoval, uviedol, že „nevie o akých ľudí ide, nevie povedať, čo tie zábery znamenajú, čo   tam robil,   či sa s ľuďmi   rozprával   alebo bol   ticho“. Svedok   poprel,   že   by voličov„nejakým   spôsobom   ovplyvňoval   alebo   s nimi   hovoril,   koho   majú   voliť“,   s voličmikomunikoval iba o tom, do ktorej volebnej miestnosti majú ísť, resp. sa s nimi rozprával ibao „bežných veciach, o rodine a o deťoch, ako sa majú a pod.“. Na otázku právneho zástupcusťažovateľky   svedok   spresnil,   že   v súčasnosti   pracuje   ako   prednosta   obecného   úradu.Svedok sa tiež vyjadril, že k predloženému volebnému letáku nevie nič uviesť.

25. Svedok ⬛⬛⬛⬛ potvrdil, že bol členom okrskovej volebnej komisieč. 1. Uviedol, že sa spoznáva na troch predložených snímkach sekvencií videozáznamuz dňa   volieb,   pričom   v čase   zachytenom   na   snímkach   sa   nachádzal   v priestorochpred volebnou miestnosťou z dôvodu, že bol zistiť, „prečo je dlhý rad voličov a hľadal riešenie, aby   ľudia mohli   ísť čo najrýchlejšie   odvoliť“. Počas   dňa   volieb sa z volebnejmiestnosti vzdialil asi štyrikrát s prenosnou volebnou schránkou, bol na obede a večeri, alecelkovo   sa   z volebnej   miestnosti   vzdialil „asi   desaťkrát“. Ku   komunikácii   s voličmipred volebnými   miestnosťami   alebo   pred   budovou   obecného   úradu   uviedol,   že   voličov„privítal, a to je všetko“. Ďalej uviedol, že „nikoho neovplyvňoval a ani nikomu, ako má voliť, neradil“. K predloženému volebnému letáku uviedol, že tento pozná, keďže asi dvaalebo tri dni pred voľbami ho mal zrolovaný pri smetnom koši.

26. Svedok ⬛⬛⬛⬛ uviedol, že bol predsedom okrskovej volebnej komisieč. 1. Po nazretí do snímok sekvencií videozáznamu z dňa volieb uviedol, že na snímkach bymohlo ísť o jeho osobu. Svedok vypovedal, že volebnú miestnosť opustil ojedinele „iba v prípadoch, keď bolo veľa ľudí, šiel sa pozrieť, aby mohol zariadiť, čo treba, lebo ako predseda   dohliadal   aj   na   priestory   pred   volebnými   miestnosťami“.   Uviedol   tiež,   že„žiadnym spôsobom voličov neovplyvňoval“. K predloženému volebnému letáku uviedol, žetento nepozná.

27. Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ uviedla, že pri voľbách pôsobila ako zapisovateľkaokrskovej   volebnej   komisie   č.   2.   Vypovedala,   že   hoci   ona   z volebnej   miestnostinevychádzala,   niektorí   členovia   okrskovej   komisie   áno.   Cez   otvorené   dvere   videlapohybovať sa po chodbe ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛.   Odporca   bol   voliť   vo   volebnej   miestnosti   volebného   okrsku   č.   2,pričom   sa   tam   zdržal   a podával   si   ruky   s   niektorými   ďalšími   osobami   v miestnosti.Svedkyňa   nepočula   obsah   žiadneho   rozhovoru   medzi   členmi   volebných   komisiípohybujúcimi sa po chodbe a voličmi. K predloženému volebnému letáku uviedla, že jej synštudujúci v takýto leták niekedy v týždni pred voľbami priniesol domov, presnýdátum   však   uviesť   nevedela.   Uviedla   tiež,   že   nemá   vedomosť   o tom,   kto   tieto   letákyroznášal.

28. Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ uviedla, že je dcérou sťažovateľky a počasvolieb   bola   členkou   okrskovej   volebnej   komisie   č.   2.   Cez   otvorené   dvere   a cez   oknosmerujúce   na   parkovisko   pred   obecným   úradom   videla,   že   členovia   miestnej   volebnejkomisie ⬛⬛⬛⬛ a sa „takmer vôbec nezdržiavali v priestore určenom pre miestnu volebnú komisiu, ale v zádverí obecného úradu, alebo na dolnej chodbe alebo pred   budovou   obecného   úradu   a títo   dvaja   členovia   miestnej   volebnej   komisie   a pán a viacerí iní komunikovali s voličmi, podávali si s nimi ruky“. Svedkyňa tiežuviedla, že konkrétne nepočula, o čom sa rozprávali uvedení členovia volebných komisiis voličmi. Svedkyňa po nahliadnutí do predloženého volebného letáku uviedla, že tentodobre pozná, keďže ju pohoršil a poškodil nielen ju, ale aj jej rodinu, pričom podľa jejnázoru mal tento leták „velikánsky vplyv na voličov“. V posledný deň volebnej kampanestretla dve partie ľudí, ktorí roznášali nejaké materiály, pričom si myslí, že mohlo ísť práveo predmetný volebný leták. S istotou to však potvrdiť nevie, keďže roznášané materiály jejtieto osoby odmietli ukázať.

28.1 Svedkyňa počas výsluchu vypovedala aj o skutočnostiach nad rámec sťažnostia jej dôvodov. Podľa jej tvrdení člen okrskovej komisie č. 2 „pán Pojezdala stál snáď v rozsahu   70   %   času   blízko   plenty   a sledoval   hlasovanie   voličov   a voliči   takto   mohli nadobudnúť dojem, že volili pod nátlakom“. Svedkyňa tiež uviedla, že „je podozrenie, že niektorí   voliči,   napr. ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ nejakým   spôsobom   boli   odmenení za hlasovanie   alebo   za   účasť   jej   neznámou   osobou   alebo   pánom   Pajkošom“.   Napokonsvedkyňa   vypovedala,   že   odporca   sa   po   odvolení   dlhodobo   zdržiaval   na   chodbe   predvolebnou miestnosťou a „rozprával sa aj s prichádzajúcimi voličmi, aj s členmi volebných komisií a bránil vstupu, resp. zavadzal voličom pri vstupe do miestnosti, pretože tam stál s rodinnými príslušníkmi“. Tieto osoby svedkyňa dvakrát upozornila a až potom nastalanáprava.

29. Svedok ⬛⬛⬛⬛ je synom sťažovateľky a počas volieb pôsobil ako predsedamiestnej volebnej komisie. Vypovedal, že ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ sa počas volieb„veľmi málo zdržiavali na určenom mieste pre členov miestnej volebnej komisie, zdržiavali sa v miestach, kde vstupovali voliči do volebných miestností, na chodbách a pred vstupom do obecného úradu“. Bolo to najmä v čase približne o 7.30 h a 19.00 h, keď bol najväčšínával   voličov. ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ podávali   ruky   prichádzajúcim   voličoma komunikovali s nimi, pričom svedok ich upozornil na nevhodnosť ich správania. Jehoupozornenie však nerešpektovali. Napriek tomu, že toto ich správanie videl, keďže sa v tomčase tiež nachádzal pred budovou obecného úradu, z obsahu rozhovorov uvedených osôbs voličmi zachytil iba toľko, že sa rozprávali „o niečom v súvislosti s voľbami“. Volebnýleták,   ktorý   mu   bol   predložený,   videl   položený   na   autobusových   zastávkach   na lavicia podľa jeho názoru bol distribuovaný aj do domácností, keďže jeho spolužiak ho našielrozmočený pri poštovej schránke.

30. Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu nad rámec sťažnosti a jejdôvodov   v doplnení   podania   doručeného   ústavnému   súdu   16.   februára   2015   (bod   20)poukazuje   na   údajné   nezloženie   sľubu   dvomi   členmi   okrskových   komisií,   a tedana skutočnosť,   že   sa   nestali   riadnymi   členmi týchto   volebných   komisií,   z čoho   odvodilpotrebu ďalšieho dokazovania a nezákonnosť napadnutých volieb starostu obce.

31. Ústavný súd riadiac sa i koncentračnou zásadou konania vo volebných veciachusúdil, že ďalšie dokazovanie nie je potrebné, pretože v okolnostiach danej veci nemôžepriniesť také zistenia, ktoré by mohli mať priamy dosah na výsledky volieb. K vecnej stránkeústavný   súd   dodáva,   že   v prípade   spochybnenia   jedného   člena   volebnej   komisie   () z jeho svedectva vyplýva, že zložil sľub člena volebnej komisie do rúk predsedupríslušnej komisie ⬛⬛⬛⬛, ktorý to tiež ako svedok potvrdil. Ústavný súd je tohonázoru, že z predloženej prezenčnej listiny, a teda neúčasti dvoch členov volebných komisiína ich prvom zasadnutí (pokiaľ ide o druhého z nich – ⬛⬛⬛⬛, námietka sa objavujev uvedenom liste prvýkrát), nemožno bez ďalšieho odvodiť nezloženie predpísaného sľubu.Vychádzajúc z ustanovení § 11 ods. 4 a 5 v spojení s § 15 ods. 3 volebného zákona ústavnýsúd konštatuje, že predpísaný sľub člena okrskovej komisie nie je nevyhnutné zložiť naprvom   zasadnutí   a sťažovateľka   nepredkladá   žiadne   indície,   že   v danom   prípade   bolopotrebné aplikovať § 11 ods. 4 tretiu vetu volebného zákona upravujúcu zánik funkcie členakomisie a potrebu povolania náhradníka. V tejto súvislosti nemohol ústavný súd opomenúť,že prvé zasadanie okrskových komisií zvolala a viedla práve sťažovateľka ako starostkaobce.

III.

Skutkové a právne východiská a závery ústavného súdu

32. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnostivolieb prezidenta Slovenskej   republiky, volieb   do Národnej rady Slovenskej republiky,volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

33. Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejnýchvecí   priamo   alebo   slobodnou   voľbou   svojich   zástupcov.   Cudzinci   s   trvalým   pobytomna území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcía do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

34.   Podľa   čl.   30   ods.   3   ústavy   volebné   právo   je   všeobecné,   rovné   a   priamea vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

35.   Podľa   čl.   30   ods.   4   ústavy   občania   majú   za   rovnakých   podmienok   prístupk voleným a iným verejným funkciám.

36. Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jejvýklad   a používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať   slobodnú   súťaž   politických   sílv demokratickej spoločnosti.

37. Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je uskutočnenie voliebv súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánovsamosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 82/07). Zistenánezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takýmnásledkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebnéhopráva a jeho princípov (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 82/07).

38. Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadnezvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

39. Z doterajšej stabilizovanej judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že jehoprávomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákonao   ústavnom   súde   sa   uplatní   len   vtedy,   ak   k   porušeniu   zákona   dôjde   spôsobomovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenietohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadneopätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94,PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 82/07). Inými slovami,nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľbykandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účela zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi.

40.   Neplatnosť   volieb   alebo   voľby   kandidáta   môže   spôsobiť   len   také   závažnéporušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnenevyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov(PL. ÚS 38/07). Platí totiž vyvrátiteľná domnienka, že volebný výsledok zodpovedá vôlivoličov. Predložiť dôkazy na jej vyvrátenie je povinnosťou toho, kto volebné pochybenienamieta (PL. ÚS 74/2011).

41.   Vychádzajúc   z   uvedeného   ústavný   súd   využíva   svoju   právomoc   pri   zisteníneústavnosti alebo nezákonnosti volieb a vyhlási voľby za neplatné alebo zruší výsledokvolieb podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde iba vtedy, ak k porušeniu volebnéhozákona   dôjde   spôsobom   ovplyvňujúcim slobodnú   súťaž   politických   síl   v   demokratickejspoločnosti,   pričom   sa   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné   porušenie,   prípadne   opätovnéporušenie   ustanovení   upravujúcich   prípravu   a   priebeh   volieb   (napr.   PL.   ÚS   17/94a PL. ÚS 18/99, PL. ÚS 32/03). Porušenie volebného zákona musí dosahovať takú intenzitu,ktorá   v   príčinnej   súvislosti   má   za   následok   nezákonnosť   volieb,   resp.   nezákonnosť   ichvýsledku   (PL.   ÚS   14/99,   PL.   ÚS   32/03).   Porušenie   ústavnosti   a   zákonnosti   vo   fázesamotných volieb môže mať za následok tak vyhlásenie volieb za neplatné, ako aj zrušenievýsledku volieb. Základným   predpokladom na zrušenie výsledku volieb je preukázanietakých   porušení   volebného   zákona,   ktoré   odôvodňujú   záver   o   inom   výsledku   volieb(PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 32/03).

42.   Ústavný   súd   uplatnil   citované   východiskové   tézy   aj   pri   posúdení   námietoksťažovateľky týkajúcich sa sťažnosťou napadnutých volieb starostu obce.

43. Sťažovateľka opiera svoju sťažnosť o tvrdenie, že v priebehu fázy prípravy volieb,ako aj v priebehu volieb došlo k porušeniu pravidiel vedenia volebnej kampane zakotvenýchv ustanoveniach § 30 ods. 2 a 11 zákona o voľbách, a to:

a)   ovplyvňovaním   voličov   jednotlivými   členmi   volebných   komisií   v priestorochpred volebnými miestnosťami, ako aj na parkovisku pred budovou obecného úradu, v ktorejsa volebné miestnosti nachádzali,

b)   šírením   volebného   letáka,   ktorý   mal   svojím   difamujúcim   obsahom   poškodiťsťažovateľku v očiach verejnosti do tej miery, že sa táto skutočnosť prejavila vo volebnomvýsledku sťažovateľky.

44.   Ústavný   súd   posudzujúc   tvrdenia   sťažovateľky,   vyjadrenia   odporcu,   obsahpredložených   listinných   dôkazov,   DVD   nosiča   s videozáznamom   a snímok   sekvenciívideozáznamu, ako aj výpovedí svedkov vyhodnotil ich dôkaznú silu riadiac sa dôslednezásadou   voľného   hodnotenia   dôkazov   ukladajúcou   zhodnotiť   každý   dôkaz   jednotlivoa všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. Na základe takto vykonaného dokazovaniadospel k týmto skutkovým zisteniam a relevantným záverom:

45. Podľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách volebná kampaň je činnosť politickej strany,nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo slúžiacana prospech   kandidujúcej   politickej   strany   alebo nezávislého   kandidáta   vrátane   inzerciealebo   reklamy   prostredníctvom   rozhlasového   a   televízneho   vysielania   podľa   odseku   4,hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií.

46. Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách volebná kampaň sa začína 17 dní a končí sa48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.

47. Podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách v čase 48 hodín pred začatím volieb a počasvolieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačnýchprostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednomokolí   vysielať   alebo   zverejňovať   informácie   o   politických   stranách   a nezávislýchkandidátoch   v   ich   prospech   alebo   v   ich   neprospech   slovom,   písmom,   zvukom   aleboobrazom.

48. K námietke týkajúcej sa ovplyvňovania voličov v priebehu volieb jednotlivými,sťažovateľkou označenými členmi volebných komisií ústavný súd na základe vykonanéhodokazovania   považoval   za   preukázané,   že   v deň   konania   volieb   sa   členovia   miestnejvolebnej   komisie ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛,   ako   aj   členovia   okrskovejvolebnej komisie č. 1 ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ opakovane zdržiavali v priestorepred vchodom do budovy obecného úradu. Túto skutočnosť potvrdili vo svojich svedeckýchvýpovediach   tak   uvedené   osoby,   ako   aj   ďalší   vypočutí   svedkovia.   Rovnako   takzo svedeckých výpovedí, ako aj z obsahu videozáznamu na DVD nosiči bolo možné ustáliť,že   medzi   uvedenými   členmi   volebných   komisií   a voličmi   dochádzalo   ku   vzájomnejkomunikácií.

49. Vykonaným dokazovaním sa však nepodarilo žiadnym spôsobom preukázať, čobolo   obsahom   komunikácie   medzi   členmi   volebných   komisií   a voličmi.   Svedkovia, ⬛⬛⬛⬛, ako aj svedok akékoľvek ovplyvňovanie voličov v prospech alebo v neprospech niektorého z kandidátovpopreli.

50.   K   obsahu   komunikácie   medzi   sťažovateľkou   označenými   členmi   volebnýchkomisií a voličmi sa nevedeli vyjadriť ani sťažovateľkou navrhnutí svedkovia ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, keďže žiaden z tejto skupiny svedkov konkrétnyobsah rozhovorov členov volebných komisií s voličmi nepočul.

51. Rovnako tak tvrdenia sťažovateľky o ovplyvňovaní voličov členmi volebnýchkomisií nebolo možné potvrdiť ani oboznámením sa s obsahom videozáznamu na DVDnosiči, keďže sa v danom prípade jedná iba o obrazový záznam bez zvukovej stopy.

52. Ústavný súd konštatuje, že záver o tom, že medzi sťažovateľkou označenýmičlenmi volebných komisií a voličmi dochádzalo ku komunikácii na tému voľby konkrétnehokandidáta, nie je možné vysloviť iba s poukazom na to, že sa označení členovia s voličmipočas   priebehu   volieb   skutočne   rozprávali.   Takýto   záver   by   totiž   nemal   oporuvo vykonanom   dokazovaní   a bol   by   spochybniteľný   v neposlednom   rade   aj   tvrdenímsamotnej   sťažovateľky,   podľa   ktorej   ku   komunikácii   nedochádzalo   iba   s voličmiprichádzajúcimi   voliť,   ale   aj   s voličmi   z volebných   miestností   odchádzajúcimi,   a   tedas osobami,   u ktorých   už   volebná   agitácia   v prospech   alebo   neprospech   niektoréhoz kandidátov nemohla mať žiaden význam.

53.   Sťažovateľka   tiež   spochybnila   nestrannosť   ňou   označených   členov   volebnýchkomisií, a to na tom základe, že člen miestnej volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛ je bratomodporcu   a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ boli   nominantmipolitických strán podporujúcich vo volebnej kampani odporcu.

54. Ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, v ktorej opakovaneuviedol, že volebný zákon nezakazuje blízkym osobám kandidátov byť členmi volebnýchkomisií. Inými slovami, samotné členstvo kandidátovej blízkej osoby vo volebnej komisiisamo   osebe   nemôže   byť   volebnou   vadou   (PL.   ÚS   98/07).   Rovnako   tak   nemôže   byťpochybnosť   o nestrannosti   členov   volebných   komisií   vyvodzovaná   z ich   nomináciepolitickými stranami, pokiaľ ku kreovaniu volebných komisií došlo v súlade s § 14 a § 15volebného   zákona.   Spôsob   kreovania   volebných   komisií   však   sťažovateľka   žiadnymspôsobom nespochybnila a nenamietala. Pozornosti ústavného súdu v tejto súvislosti neušloani to, že sama sťažovateľka, vytýkajúca odporcovi členstvo jeho brata

v miestnej volebnej komisii, mala blízkych príbuzných tak v miestnej volebnejkomisii, ako aj v oboch okrskových komisiách.

55.   Ústavný   súd   v súvislostiach   výsledkov   vykonaného   dokazovania   poukazujena svoj judikovaný názor, podľa ktorého nie každé porušenie volebného zákona vyvolávanevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzujemateriálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípyuznávané demokratickými štátmi (napr. PL. ÚS 6/2011).

56. V rámci svojej rozhodovacej činnosti už ústavný súd uviedol, že dosiahnutieabsolútneho   súladu   prípravy   a   priebehu   volebného   procesu   so   zákonom   je   praktickyneuskutočniteľné.   Ak   by   sa   nespokojnosť   politických   strán   a   hnutí,   resp.   nezávislýchkandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbáchiniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu parlamentnejdemokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledkuz dôvodu   nepatrného   porušenia   ustanovení   zákona   o   voľbách   totiž   vytvára   možnostipre vedomú manipuláciu s voľbami (obdobne PL. ÚS 19/94).

57. Dokazovaním preukázaná opakovaná neprítomnosť členov okrskovej volebnejkomisie   vo   volebnej   miestnosti,   nezdržiavanie   sa   členov   miestnej   volebnej   komisiev priestoroch na to určených, ako aj ďalšie svedkami tvrdené nedostatky v priebehu voliebpodľa názoru ústavného súdu síce nesvedčia o riadnom a svedomitom plnení si povinnostíčlenov volebných komisií v súlade so sľubom člena volebnej komisie podľa § 11 ods. 5volebného zákona, avšak tento druh nedostatkov volebného procesu bolo možné odstrániťiba   v aktuálnom   čase,   a   to   predsedami   alebo   členmi   jednotlivých   volebných   komisií.Navyše,   výhrady   voči   priebehu   volieb   prezentované   sťažovateľkou   v sťažnosti,   ale   aninedostatky   volebného   procesu   popísané   svedkami,   najmä   predsedom   miestnej   volebnejkomisie ⬛⬛⬛⬛,   členkou   okrskovej   volebnej   komisie   č.   2

alebo zapisovateľkou okrskovej volebnej komisie č. 2 ⬛⬛⬛⬛ sažiadnym spôsobom nepremietli do obsahu zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledkuvolieb, ktorá bola podpísaná členmi miestnej volebnej komisie bez výhrad.

58. V tejto   súvislosti   považuje   ústavný   súd   za   vhodné   pripomenúť,   že   funkciaústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná takextenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovaťčinnosť na to povolaných volebných či iných orgánov (PL. ÚS 3/2010).

59. Druhou okolnosťou, ktorá podľa názoru sťažovateľky bola spôsobilá spochybniťplatnosť   volieb   starostu   v obci ⬛⬛⬛⬛,   bol   spôsob   vedenia   volebnej   kampane,v rámci ktorej mal byť v obci distribuovaný volebný leták obsahujúci informáciu spôsobilúpoškodiť česť, dobrú povesť, dobré meno a vážnosť navrhovateľky. Táto skutočnosť mala maťpodľa sťažovateľky za následok rozhodnutie voličov nevoliť sťažovateľku do funkcie starostuobce.

60. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom predmetného letáku a konštatuje, že naozajnejde o difamujúci volebný leták atakujúci nielen sťažovateľku, ale aj jej rodinu. Z hľadiskaformy a obsahu predmetný leták už na prvý pohľad presahuje primeranú mieru kritiky,s ktorou sa musí kandidát na funkciu starostu v rámci volebnej kampane vyrovnať a ktorúmusí byť pripravený znášať.

61. Sťažovateľka však osobu, ktorú pokladá za tvorcu predmetného volebného letáka,v sťažnosti   neoznačila   a tvorca   či   distribútor   letáka   nebol   zistený   ani   vykonanýmdokazovaním. Za tejto situácie bol teda zrejmý iba obsah samotného letáka a skutočnosť, želeták bol v obci šírený, a to najmä na autobusových zastávkach alebo pri oplotení rodinnýchdomov   v   obci.   Z   ničoho   ale   nevyplýva   hodnoverné   preukázanie   toho,   kto   tieto   letákyvyhotovil,   koľko   takýchto   letákov   a   v   akom   čase   bolo   distribuovaných   voličom   obce ⬛⬛⬛⬛,   t.   j.   skutočnosti   preukazujúce   príčinnú   súvislosť   medzi   namietanýmvolebným letákom a výsledkom volieb.

62. Pokiaľ ide o námietky sťažovateľky v ostatnom doplnení sťažnosti (pozri bod 20,30 a 31), ústavný súd uzatvára, že aj v prípade preukázania nezákonnej účasti v dôsledkunezloženia predpísaného sľubu jedného člena v každej z oboch sedem členných okrskovýchkomisií by nebolo možné z tohto dôvodu vyhlásiť napadnuté voľby starostu obce za neplatnéjednak preto, že tieto komisie mali celkovo sedem členov a ich počet by neklesol podminimálny počet päť členov (§ 15 ods. 2 volebného zákona), ale najmä z dôvodu absencieakejkoľvek   príčinnej   súvislosti   s ostatnými   dôvodmi   sťažnosti.   Pre úplnosť   ústavný   súdkonštatuje, že posúdenie tejto námietky nesúvisí s jeho nálezom sp. zn. PL. ÚS 96/07 tak,ako sa sťažovateľka domnieva.

63. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že predovšetkým sťažovateľv konaní o zákonnosti volieb znáša dôkazné bremeno v tom zmysle, že musí nezákonnosťvolieb   nielen   namietať,   ale   svoje   tvrdenie   aj   preukázať   navrhovanými   dôkazmi(m. m. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 94/07, PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 29/2011).

64.   V súvislostiach   vykonaného   dokazovania   preto   ústavný   súd   konštatuje,   žedôkazmi predloženými sťažovateľkou vo volebnej sťažnosti, ako ani ďalším vykonanýmdokazovaním sa dôvodnosť námietok sťažovateľky nepreukázala.

65. Z týchto dôvodov bolo potrebné o tejto sťažnosti rozhodnúť tak, ako to je uvedenévo výroku tohto rozhodnutia.

66. Právny zástupca odporcu uplatnil v konaní náhradu trov konania.

67. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Vzhľadom na charakterpredmetného konania ústavný súd rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal(napr. PL. ÚS 116/07).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V. februára 2015