SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 52/2014-46
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2015v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, ĽubomíraDobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa,Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika (sudca spravodajca)prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Milanom Očkom, advokátska kancelária, Kuzmányho 18,Žilina, vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce ⬛⬛⬛⬛ konaných15. novembra 2014, za účasti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola27. novembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
(ďalej len „sťažovateľka“), podľa § 59 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce konaných 15. novembra 2014. Ako odporcu sťažovateľka označila ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „odporca“).
2. Ústavný súd uznesením sp. zn. PL. ÚS 52/2014 zo 17. decembra 2014 prijalsťažnosť na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľka namietala, že v súvislosti s priebehom volieb do orgánov miestnejsamosprávy obce došlo k závažnému porušeniu Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánovsamosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“ alebo „volebnýzákon“). Sťažovateľka konkrétne poukázala na porušenie ustanovení § 30 ods. 2 a 11 zákonao voľbách upravujúcich pravidlá volebnej kampane, ku ktorému malo podľa jej vyjadreniadôjsť ovplyvňovaním voličov členmi volebných komisií v čase volebného moratória. Prílohou sťažnosti bola tiež zápisnica miestnej volebnej komisie o výsledku volieb,z ktorej vyplýva, že odporca – zvolený starosta obce dosiahol vo voľbách 782 hlasov,sťažovateľka ako druhá v poradí 736 hlasov, a teda rozdiel v počte získaných hlasov medzinimi bol 46 platných hlasov.
4. V tejto súvislosti sťažovateľka uviedla: „Členom miestnej volebnej komisie v obci ⬛⬛⬛⬛, nominovaný KDH, bol brat zvoleného protikandidáta p. ⬛⬛⬛⬛, nominovaným za stranu SIEŤ bol ⬛⬛⬛⬛... Predsedom a súčasne členom okrskovej volebnej komisie č. 1, nominovaný za politickú úniu SDKÚ, bol p. a členom tejto volebnej komisie, nominovaným za hnutie KDH, bol p.. V deň konania volieb pred samotným aktom výkonu volebného práva a vhodením hlasovacieho lístku kandidátovi na základe slobodnej voľby menovaní páni ovplyvňovali slobodný výkon volebného práva tým, že priamo pred budovou, v ktorej sídlili obe okrskové komisie a v jej bezprostrednom okolí (napr. na parkovisku pred budovou Obecného úradu) agitovali v prospech zvoleného protikandidáta, presviedčali prichádzajúcich voličov, aby odovzdali svoj hlas zvolenému protikandidátovi a odhovárali ich od odovzdania hlasu mojej osobe, čím v deň konania volieb priamo ovplyvňovali vôľu jednotlivých voličov.“
5. Sťažovateľkou namietané konanie členov okrskovej volebnej komisie malopretrvávať počas celého dňa, zintenzívnilo sa však v čase približne od 18.30 do 20.00 h,kedy bol vo volebných miestnostiach značný nárast voličov.
6. Sťažovateľka tiež namietala skutočnosť, že ňou označení členovia volebnýchkomisií neboli nestranní, keďže podľa jej názoru „skutočnosť, že členom volebnej komisie je blízky príbuzný zvoleného protikandidáta vzbudzuje pochybnosť o vytvorení regulárnych podmienok na slobodné rozhodovanie voličov a to napriek tomu, že členstvo blízkeho príbuzného vo volebnej komisii priamo expressis verbis nezakazuje volebný zákona ani Ústava SR... Blízke príbuzenstvo člena komisie a zvoleného protikandidáta teda bez ďalšieho neguje vyhlásenie o jeho nestrannom výkone funkcie člena komisie z dôvodu nevyvrátiteľnej domnienky totožnosti jeho záujmov a záujmov zvoleného protikandidáta.“.
7. Ovplyvňovanie voličov pred vstupom do volebnej miestnosti v čase volebnéhomoratória možno podľa sťažovateľky považovať za „porušenie slobodnej súťaže politických síl zakotvenej v čl. 31 Ústavy SR, ktoré deformuje garantovanú rovnosť prístupu občanov k voleným funkciám podľa čl. 30 ods. 4 Ústavy SR“, keďže sťažovateľka ako kandidátkana funkciu starostu „pred vchodom do budovy Obecného úradu, kde občania mali vykonávať slobodnú voľbu vo volebných miestnostiach, zástupcu, ktorý by prezentoval jej záujmy, nemala“.
8. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namietala tiež „spôsob vedenia volebnej kampane, ktorý nebol v súlade s platnými predpismi a dobrými mravmi“. V tejto súvislostisťažovateľka uviedla, že počas volebnej kampane boli v obci distribuované letákyobsahujúce informáciu, ktorá mohla spôsobiť u sťažovateľky „poškodenie... cti, dobrej povesti, súkromia, dobrého mena a... vážnosti v očiach spoluobčanov vedúce k odmietnutiu voliť“ sťažovateľku do funkcie starostu obce.
9. Sťažovateľka v prílohe svojej sťažnosti predložila ústavnému súdu ako dôkaz DVDnosič obsahujúci videozáznam z bezpečnostnej kamery umiestnenej na budove Obecnéhoúradu ⬛⬛⬛⬛, ako aj snímky sekvencií z tohto videozáznamu. Sťažovateľka tiežpredložila fotokópiu letáku, ktorý bol podľa jej tvrdenia v čase pred konaním voliebdistribuovaný v obci.
10. Sťažovateľka navrhla vo veci vypočuť ako svedkov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛.
11. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súdrozhodol nálezom, ktorým vyhlási voľby starostu obce ⬛⬛⬛⬛ konané15. novembra 2014 za neplatné.
12. Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril odporca podaním doručenýmústavnému súdu 14. januára 2015. Odporca vo svojom stanovisku okrem iného uviedol, žetvrdenia sťažovateľky sa nezakladajú na pravde. Za starostu obce ⬛⬛⬛⬛ odporcakandidoval ako nezávislý kandidát s tým, že nebol dohodnutý so žiadnou politickou stranoualebo hnutím na podpore vo voľbách. K sťažovateľkou namietanému spôsobu vedeniapredvolebnej kampane distribúciou volebného letáku sťažovateľkou označeného ako„pamflet“ uviedol, že nevie, o aký leták ide. Poukázal na skutočnosť, že jeho predvolebnákampaň bola zameraná výlučne na prezentáciu jeho osoby ako kandidáta na starostu obces uvedením jeho volebného programu.
13. Odporca ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že keďže nemal uzatvorenú žiadnudohodu s politickými stranami SIEŤ, KDH a SDKÚ, nevidí dôvod, prečo by členoviavolebnej komisie delegovaní uvedenými politickými stranami agitovali u voličov za to, abyodovzdali svoj hlas vo voľbách starostu jemu.
14. K dôkazom predloženým sťažovateľkou odporca uviedol, že DVD nosič anisnímky sekvencií videozáznamu priemyselnej kamery nepreukazujú, že na snímkach súskutočne osoby označené sťažovateľkou, ani to, že tieto osoby agitujú u voličov v jehoprospech, resp. v neprospech sťažovateľky.
15. Odporca tiež poukázal na skutočnosť, že „predsedom miestnej volebnej komisie v komunálnych voľbách konaných v dňoch 15.11.2014 bol syn sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, zapisovateľkou miestnej volebnej komisie bola jej švagriná ⬛⬛⬛⬛, členkou okrskovej volebnej komisie č. 1 bola sestra sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, členkou okrskovej volebnej komisie č. 2 bola dcéra sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛ “.
16. Napokon odporca poukázal aj na skutočnosť, že o priebehu a výsledku voliebbola spísaná zápisnica miestnej volebnej komisie s tým, že podľa jeho informácií tátoneobsahovala žiadne skutočnosti týkajúce sa porušenia volebného zákona, pričom „rodinní príslušníci sťažovateľky,... ktorí boli členmi okrskových komisii, resp. miestnej komisie... by ani nepripustili stav, že počas volieb by dochádzalo k akémukoľvek porušeniu zákona o voľbách a akékoľvek porušenie zákona o voľbách by určite zaznamenali do zápisnice o priebehu volieb“.
17. V nadväznosti na svoju argumentáciu odporca konštatoval, že sťažovateľkanepreukázala nezákonnosť volieb starostu, a navrhol sťažnosť v zmysle § 63 ods. 1 písm. d)zákona o ústavnom súde zamietnuť a priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia v sume355,73 €.
18. Podaním z 28. januára 2015 sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcudoplnila sťažnosť a navrhla vo veci vypočuť ako svedkov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛.
19. Právny zástupca sťažovateľky počas výsluchu svedkov konaného 6. februára 2015v kultúrnom dome v ⬛⬛⬛⬛ doručil ústavnému súdu krátkou cestou 82 novýchsnímok sekvencií videozáznamu z priemyselnej kamery umiestnenej pred budovouObecného úradu v ⬛⬛⬛⬛.
20. Právny zástupca sťažovateľky doručil ústavnému súdu 16. februára 2015 listoznačený ako „Doplnenie skutočnosti“ spolu s prílohou „Prezenčná listina z prvého zasadania okrskový volebných komisií pre voľby do samosprávy obcí v ⬛⬛⬛⬛ dňa 27. 10. 2014“. Na tejto listine chýba podpis pri mene Ing ⬛⬛⬛⬛ (1. volebnýokrsok) a ⬛⬛⬛⬛ (2. volebný okrsok). Z tejto skutočnosti poukazujúc aj na obsahvýsluchu svedkov právny zástupca sťažovateľky odvodzuje, že uvedené osoby nezložili sľubčlena okrskových volebných komisii podľa § 11 ods. 5 volebného zákona na ich prvomzasadnutí, pričom „Ďalšie zasadanie okrskových volebných komisií nebolo“. Ďalej sa v listeuvádza, že „Z dôvodu, že o tejto skutočnosti sme sa dozvedeli až po uplynutí lehoty na podanie volebnej sťažnosti... výkon funkcie člena komisie osobami, ktoré nezložili sľub v súlade s ustanoveniami volebného zákona, považujeme za závažné porušenie zákonnosti volebného procesu a preto žiadame, aby Ústavný súd tieto skutočnosti vzal do úvahy, vysporiadal sa s nimi, a teda preskúmal sťažnosťou napadnuté voľby a rozhodol o sťažnosti aj mimo rámca jej petitu v záujme princípu materiálneho chápania ústavnosti v zmysle nálezu ÚS zn. PL. ÚS 96/07 zo 16. apríla 2008, a za týmto účelom si vyžiadal všetky doklady a správy týkajúce sa volieb v obci ⬛⬛⬛⬛ a vypočul všetkých členov okrskovej volebnej komisie č. 1 a okrskovej volebnej komisie č. 2“.
II.
Skutkové zistenia ústavného súdu
21. Ústavný súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s písomnýmipodaniami sťažovateľky a odporcu, obsahom listín predložených v prílohe sťažnosti,s obsahom DVD nosiča a snímok sekvencií videozáznamu.
22. Sudca spravodajca na základe poverenia pléna ústavného súdu vypočul6. februára 2015 podľa § 31 ods. 1 zákona o ústavnom súde v kultúrnom dome v mimo ústneho pojednávania za prítomnosti sťažovateľa, jeho právneho zástupcua odporcu svedkov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛. Postupovalpri tom podľa § 120 ods. 1 druhej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadokv znení neskorších predpisov v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde.
23. Svedok ⬛⬛⬛⬛ uviedol, že je bratom odporcu. Po nahliadnutído predložených snímok sekvencií videozáznamu uviedol, že nevie s určitosťou povedať, čisa na týchto snímkach nachádza, keďže sú pomerne rozmazané, pričom po nazretído snímok lepšej kvality, ktoré krátkou cestou predložil v čase výsluchu právny zástupcasťažovateľky, svedok uviedol, že sa na snímkach nachádza s pravdepodobnosťou 90 %.Svedok ďalej uviedol, že v čase volieb bol členom miestnej volebnej komisie. Počasvolebného dňa sa „pohyboval rôzne“ a nevie uviesť, kde presne sa v ktorom čase nachádzal.Svedok priznal, že v čase volieb „s ľuďmi rozprával“, ale neovplyvňoval voličov, aby volilijeho brata, iba sa „pozdravil so známymi ľuďmi“. V priestore pred obecným úradom sav čase volieb nachádzal, iba ak sa šiel „prejsť, vyvetrať sa, najesť sa, alebo po veci do auta“.Z budovy, v ktorej sa konali voľby, nevychádzal iba on, ale aj iní členovia volebnýchkomisií, aj predseda miestnej volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛, a to keď si šli kúpiť jesť alebokeď išli za voličmi s prenosnou volebnou schránkou ako „dohľad nad členmi okrskovej komisie“, čo mu zabralo asi tri hodiny z celého dňa. Vo vzťahu k volebnému letáku, ktorýmu bol daný na nahliadnutie, uviedol, že tento nepozná a „nevie, o čo ide“.
24. Svedok ⬛⬛⬛⬛ po nazretí do piatich predložených snímok sekvenciívideozáznamu uviedol, že minimálne na jednom zo záberov sa nachádza, pričom vo vzťahuk ostatným pripustil možnosť, že ide o jeho osobu. Uviedol, že ako člen miestnej volebnejkomisie sa počas volieb „pohyboval aj vo volebných miestnostiach, aj po vonku, pretože jeho úlohou bolo dozerať na voľby“. Vo vzťahu k snímke, na ktorej svoju osobuidentifikoval, uviedol, že „nevie o akých ľudí ide, nevie povedať, čo tie zábery znamenajú, čo tam robil, či sa s ľuďmi rozprával alebo bol ticho“. Svedok poprel, že by voličov„nejakým spôsobom ovplyvňoval alebo s nimi hovoril, koho majú voliť“, s voličmikomunikoval iba o tom, do ktorej volebnej miestnosti majú ísť, resp. sa s nimi rozprával ibao „bežných veciach, o rodine a o deťoch, ako sa majú a pod.“. Na otázku právneho zástupcusťažovateľky svedok spresnil, že v súčasnosti pracuje ako prednosta obecného úradu.Svedok sa tiež vyjadril, že k predloženému volebnému letáku nevie nič uviesť.
25. Svedok ⬛⬛⬛⬛ potvrdil, že bol členom okrskovej volebnej komisieč. 1. Uviedol, že sa spoznáva na troch predložených snímkach sekvencií videozáznamuz dňa volieb, pričom v čase zachytenom na snímkach sa nachádzal v priestorochpred volebnou miestnosťou z dôvodu, že bol zistiť, „prečo je dlhý rad voličov a hľadal riešenie, aby ľudia mohli ísť čo najrýchlejšie odvoliť“. Počas dňa volieb sa z volebnejmiestnosti vzdialil asi štyrikrát s prenosnou volebnou schránkou, bol na obede a večeri, alecelkovo sa z volebnej miestnosti vzdialil „asi desaťkrát“. Ku komunikácii s voličmipred volebnými miestnosťami alebo pred budovou obecného úradu uviedol, že voličov„privítal, a to je všetko“. Ďalej uviedol, že „nikoho neovplyvňoval a ani nikomu, ako má voliť, neradil“. K predloženému volebnému letáku uviedol, že tento pozná, keďže asi dvaalebo tri dni pred voľbami ho mal zrolovaný pri smetnom koši.
26. Svedok ⬛⬛⬛⬛ uviedol, že bol predsedom okrskovej volebnej komisieč. 1. Po nazretí do snímok sekvencií videozáznamu z dňa volieb uviedol, že na snímkach bymohlo ísť o jeho osobu. Svedok vypovedal, že volebnú miestnosť opustil ojedinele „iba v prípadoch, keď bolo veľa ľudí, šiel sa pozrieť, aby mohol zariadiť, čo treba, lebo ako predseda dohliadal aj na priestory pred volebnými miestnosťami“. Uviedol tiež, že„žiadnym spôsobom voličov neovplyvňoval“. K predloženému volebnému letáku uviedol, žetento nepozná.
27. Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ uviedla, že pri voľbách pôsobila ako zapisovateľkaokrskovej volebnej komisie č. 2. Vypovedala, že hoci ona z volebnej miestnostinevychádzala, niektorí členovia okrskovej komisie áno. Cez otvorené dvere videlapohybovať sa po chodbe ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛. Odporca bol voliť vo volebnej miestnosti volebného okrsku č. 2,pričom sa tam zdržal a podával si ruky s niektorými ďalšími osobami v miestnosti.Svedkyňa nepočula obsah žiadneho rozhovoru medzi členmi volebných komisiípohybujúcimi sa po chodbe a voličmi. K predloženému volebnému letáku uviedla, že jej synštudujúci v takýto leták niekedy v týždni pred voľbami priniesol domov, presnýdátum však uviesť nevedela. Uviedla tiež, že nemá vedomosť o tom, kto tieto letákyroznášal.
28. Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛ uviedla, že je dcérou sťažovateľky a počasvolieb bola členkou okrskovej volebnej komisie č. 2. Cez otvorené dvere a cez oknosmerujúce na parkovisko pred obecným úradom videla, že členovia miestnej volebnejkomisie ⬛⬛⬛⬛ a sa „takmer vôbec nezdržiavali v priestore určenom pre miestnu volebnú komisiu, ale v zádverí obecného úradu, alebo na dolnej chodbe alebo pred budovou obecného úradu a títo dvaja členovia miestnej volebnej komisie a pán a viacerí iní komunikovali s voličmi, podávali si s nimi ruky“. Svedkyňa tiežuviedla, že konkrétne nepočula, o čom sa rozprávali uvedení členovia volebných komisiis voličmi. Svedkyňa po nahliadnutí do predloženého volebného letáku uviedla, že tentodobre pozná, keďže ju pohoršil a poškodil nielen ju, ale aj jej rodinu, pričom podľa jejnázoru mal tento leták „velikánsky vplyv na voličov“. V posledný deň volebnej kampanestretla dve partie ľudí, ktorí roznášali nejaké materiály, pričom si myslí, že mohlo ísť práveo predmetný volebný leták. S istotou to však potvrdiť nevie, keďže roznášané materiály jejtieto osoby odmietli ukázať.
28.1 Svedkyňa počas výsluchu vypovedala aj o skutočnostiach nad rámec sťažnostia jej dôvodov. Podľa jej tvrdení člen okrskovej komisie č. 2 „pán Pojezdala stál snáď v rozsahu 70 % času blízko plenty a sledoval hlasovanie voličov a voliči takto mohli nadobudnúť dojem, že volili pod nátlakom“. Svedkyňa tiež uviedla, že „je podozrenie, že niektorí voliči, napr. ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ nejakým spôsobom boli odmenení za hlasovanie alebo za účasť jej neznámou osobou alebo pánom Pajkošom“. Napokonsvedkyňa vypovedala, že odporca sa po odvolení dlhodobo zdržiaval na chodbe predvolebnou miestnosťou a „rozprával sa aj s prichádzajúcimi voličmi, aj s členmi volebných komisií a bránil vstupu, resp. zavadzal voličom pri vstupe do miestnosti, pretože tam stál s rodinnými príslušníkmi“. Tieto osoby svedkyňa dvakrát upozornila a až potom nastalanáprava.
29. Svedok ⬛⬛⬛⬛ je synom sťažovateľky a počas volieb pôsobil ako predsedamiestnej volebnej komisie. Vypovedal, že ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ sa počas volieb„veľmi málo zdržiavali na určenom mieste pre členov miestnej volebnej komisie, zdržiavali sa v miestach, kde vstupovali voliči do volebných miestností, na chodbách a pred vstupom do obecného úradu“. Bolo to najmä v čase približne o 7.30 h a 19.00 h, keď bol najväčšínával voličov. ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ podávali ruky prichádzajúcim voličoma komunikovali s nimi, pričom svedok ich upozornil na nevhodnosť ich správania. Jehoupozornenie však nerešpektovali. Napriek tomu, že toto ich správanie videl, keďže sa v tomčase tiež nachádzal pred budovou obecného úradu, z obsahu rozhovorov uvedených osôbs voličmi zachytil iba toľko, že sa rozprávali „o niečom v súvislosti s voľbami“. Volebnýleták, ktorý mu bol predložený, videl položený na autobusových zastávkach na lavicia podľa jeho názoru bol distribuovaný aj do domácností, keďže jeho spolužiak ho našielrozmočený pri poštovej schránke.
30. Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu nad rámec sťažnosti a jejdôvodov v doplnení podania doručeného ústavnému súdu 16. februára 2015 (bod 20)poukazuje na údajné nezloženie sľubu dvomi členmi okrskových komisií, a tedana skutočnosť, že sa nestali riadnymi členmi týchto volebných komisií, z čoho odvodilpotrebu ďalšieho dokazovania a nezákonnosť napadnutých volieb starostu obce.
31. Ústavný súd riadiac sa i koncentračnou zásadou konania vo volebných veciachusúdil, že ďalšie dokazovanie nie je potrebné, pretože v okolnostiach danej veci nemôžepriniesť také zistenia, ktoré by mohli mať priamy dosah na výsledky volieb. K vecnej stránkeústavný súd dodáva, že v prípade spochybnenia jedného člena volebnej komisie () z jeho svedectva vyplýva, že zložil sľub člena volebnej komisie do rúk predsedupríslušnej komisie ⬛⬛⬛⬛, ktorý to tiež ako svedok potvrdil. Ústavný súd je tohonázoru, že z predloženej prezenčnej listiny, a teda neúčasti dvoch členov volebných komisiína ich prvom zasadnutí (pokiaľ ide o druhého z nich – ⬛⬛⬛⬛, námietka sa objavujev uvedenom liste prvýkrát), nemožno bez ďalšieho odvodiť nezloženie predpísaného sľubu.Vychádzajúc z ustanovení § 11 ods. 4 a 5 v spojení s § 15 ods. 3 volebného zákona ústavnýsúd konštatuje, že predpísaný sľub člena okrskovej komisie nie je nevyhnutné zložiť naprvom zasadnutí a sťažovateľka nepredkladá žiadne indície, že v danom prípade bolopotrebné aplikovať § 11 ods. 4 tretiu vetu volebného zákona upravujúcu zánik funkcie členakomisie a potrebu povolania náhradníka. V tejto súvislosti nemohol ústavný súd opomenúť,že prvé zasadanie okrskových komisií zvolala a viedla práve sťažovateľka ako starostkaobce.
III.
Skutkové a právne východiská a závery ústavného súdu
32. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnostivolieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky,volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.
33. Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejnýchvecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytomna území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcía do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.
34. Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priamea vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.
35. Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístupk voleným a iným verejným funkciám.
36. Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jejvýklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických sílv demokratickej spoločnosti.
37. Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je uskutočnenie voliebv súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánovsamosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 82/07). Zistenánezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takýmnásledkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebnéhopráva a jeho princípov (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 82/07).
38. Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
a) vyhlásiť voľby za neplatné,
b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,
c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadnezvolený,
d) sťažnosť zamietnuť.
39. Z doterajšej stabilizovanej judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že jehoprávomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákonao ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobomovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenietohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadneopätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94,PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 82/07). Inými slovami,nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľbykandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účela zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi.
40. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažnéporušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnenevyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov(PL. ÚS 38/07). Platí totiž vyvrátiteľná domnienka, že volebný výsledok zodpovedá vôlivoličov. Predložiť dôkazy na jej vyvrátenie je povinnosťou toho, kto volebné pochybenienamieta (PL. ÚS 74/2011).
41. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd využíva svoju právomoc pri zisteníneústavnosti alebo nezákonnosti volieb a vyhlási voľby za neplatné alebo zruší výsledokvolieb podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde iba vtedy, ak k porušeniu volebnéhozákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickejspoločnosti, pričom sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovnéporušenie ustanovení upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94a PL. ÚS 18/99, PL. ÚS 32/03). Porušenie volebného zákona musí dosahovať takú intenzitu,ktorá v príčinnej súvislosti má za následok nezákonnosť volieb, resp. nezákonnosť ichvýsledku (PL. ÚS 14/99, PL. ÚS 32/03). Porušenie ústavnosti a zákonnosti vo fázesamotných volieb môže mať za následok tak vyhlásenie volieb za neplatné, ako aj zrušenievýsledku volieb. Základným predpokladom na zrušenie výsledku volieb je preukázanietakých porušení volebného zákona, ktoré odôvodňujú záver o inom výsledku volieb(PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 32/03).
42. Ústavný súd uplatnil citované východiskové tézy aj pri posúdení námietoksťažovateľky týkajúcich sa sťažnosťou napadnutých volieb starostu obce.
43. Sťažovateľka opiera svoju sťažnosť o tvrdenie, že v priebehu fázy prípravy volieb,ako aj v priebehu volieb došlo k porušeniu pravidiel vedenia volebnej kampane zakotvenýchv ustanoveniach § 30 ods. 2 a 11 zákona o voľbách, a to:
a) ovplyvňovaním voličov jednotlivými členmi volebných komisií v priestorochpred volebnými miestnosťami, ako aj na parkovisku pred budovou obecného úradu, v ktorejsa volebné miestnosti nachádzali,
b) šírením volebného letáka, ktorý mal svojím difamujúcim obsahom poškodiťsťažovateľku v očiach verejnosti do tej miery, že sa táto skutočnosť prejavila vo volebnomvýsledku sťažovateľky.
44. Ústavný súd posudzujúc tvrdenia sťažovateľky, vyjadrenia odporcu, obsahpredložených listinných dôkazov, DVD nosiča s videozáznamom a snímok sekvenciívideozáznamu, ako aj výpovedí svedkov vyhodnotil ich dôkaznú silu riadiac sa dôslednezásadou voľného hodnotenia dôkazov ukladajúcou zhodnotiť každý dôkaz jednotlivoa všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. Na základe takto vykonaného dokazovaniadospel k týmto skutkovým zisteniam a relevantným záverom:
45. Podľa § 30 ods. 1 zákona o voľbách volebná kampaň je činnosť politickej strany,nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo slúžiacana prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta vrátane inzerciealebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania podľa odseku 4,hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií.
46. Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách volebná kampaň sa začína 17 dní a končí sa48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.
47. Podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách v čase 48 hodín pred začatím volieb a počasvolieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačnýchprostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednomokolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislýchkandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom aleboobrazom.
48. K námietke týkajúcej sa ovplyvňovania voličov v priebehu volieb jednotlivými,sťažovateľkou označenými členmi volebných komisií ústavný súd na základe vykonanéhodokazovania považoval za preukázané, že v deň konania volieb sa členovia miestnejvolebnej komisie ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, ako aj členovia okrskovejvolebnej komisie č. 1 ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ opakovane zdržiavali v priestorepred vchodom do budovy obecného úradu. Túto skutočnosť potvrdili vo svojich svedeckýchvýpovediach tak uvedené osoby, ako aj ďalší vypočutí svedkovia. Rovnako takzo svedeckých výpovedí, ako aj z obsahu videozáznamu na DVD nosiči bolo možné ustáliť,že medzi uvedenými členmi volebných komisií a voličmi dochádzalo ku vzájomnejkomunikácií.
49. Vykonaným dokazovaním sa však nepodarilo žiadnym spôsobom preukázať, čobolo obsahom komunikácie medzi členmi volebných komisií a voličmi. Svedkovia, ⬛⬛⬛⬛, ako aj svedok akékoľvek ovplyvňovanie voličov v prospech alebo v neprospech niektorého z kandidátovpopreli.
50. K obsahu komunikácie medzi sťažovateľkou označenými členmi volebnýchkomisií a voličmi sa nevedeli vyjadriť ani sťažovateľkou navrhnutí svedkovia ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, keďže žiaden z tejto skupiny svedkov konkrétnyobsah rozhovorov členov volebných komisií s voličmi nepočul.
51. Rovnako tak tvrdenia sťažovateľky o ovplyvňovaní voličov členmi volebnýchkomisií nebolo možné potvrdiť ani oboznámením sa s obsahom videozáznamu na DVDnosiči, keďže sa v danom prípade jedná iba o obrazový záznam bez zvukovej stopy.
52. Ústavný súd konštatuje, že záver o tom, že medzi sťažovateľkou označenýmičlenmi volebných komisií a voličmi dochádzalo ku komunikácii na tému voľby konkrétnehokandidáta, nie je možné vysloviť iba s poukazom na to, že sa označení členovia s voličmipočas priebehu volieb skutočne rozprávali. Takýto záver by totiž nemal oporuvo vykonanom dokazovaní a bol by spochybniteľný v neposlednom rade aj tvrdenímsamotnej sťažovateľky, podľa ktorej ku komunikácii nedochádzalo iba s voličmiprichádzajúcimi voliť, ale aj s voličmi z volebných miestností odchádzajúcimi, a tedas osobami, u ktorých už volebná agitácia v prospech alebo neprospech niektoréhoz kandidátov nemohla mať žiaden význam.
53. Sťažovateľka tiež spochybnila nestrannosť ňou označených členov volebnýchkomisií, a to na tom základe, že člen miestnej volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛ je bratomodporcu a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ boli nominantmipolitických strán podporujúcich vo volebnej kampani odporcu.
54. Ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, v ktorej opakovaneuviedol, že volebný zákon nezakazuje blízkym osobám kandidátov byť členmi volebnýchkomisií. Inými slovami, samotné členstvo kandidátovej blízkej osoby vo volebnej komisiisamo osebe nemôže byť volebnou vadou (PL. ÚS 98/07). Rovnako tak nemôže byťpochybnosť o nestrannosti členov volebných komisií vyvodzovaná z ich nomináciepolitickými stranami, pokiaľ ku kreovaniu volebných komisií došlo v súlade s § 14 a § 15volebného zákona. Spôsob kreovania volebných komisií však sťažovateľka žiadnymspôsobom nespochybnila a nenamietala. Pozornosti ústavného súdu v tejto súvislosti neušloani to, že sama sťažovateľka, vytýkajúca odporcovi členstvo jeho brata
v miestnej volebnej komisii, mala blízkych príbuzných tak v miestnej volebnejkomisii, ako aj v oboch okrskových komisiách.
55. Ústavný súd v súvislostiach výsledkov vykonaného dokazovania poukazujena svoj judikovaný názor, podľa ktorého nie každé porušenie volebného zákona vyvolávanevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzujemateriálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípyuznávané demokratickými štátmi (napr. PL. ÚS 6/2011).
56. V rámci svojej rozhodovacej činnosti už ústavný súd uviedol, že dosiahnutieabsolútneho súladu prípravy a priebehu volebného procesu so zákonom je praktickyneuskutočniteľné. Ak by sa nespokojnosť politických strán a hnutí, resp. nezávislýchkandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbáchiniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu parlamentnejdemokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledkuz dôvodu nepatrného porušenia ustanovení zákona o voľbách totiž vytvára možnostipre vedomú manipuláciu s voľbami (obdobne PL. ÚS 19/94).
57. Dokazovaním preukázaná opakovaná neprítomnosť členov okrskovej volebnejkomisie vo volebnej miestnosti, nezdržiavanie sa členov miestnej volebnej komisiev priestoroch na to určených, ako aj ďalšie svedkami tvrdené nedostatky v priebehu voliebpodľa názoru ústavného súdu síce nesvedčia o riadnom a svedomitom plnení si povinnostíčlenov volebných komisií v súlade so sľubom člena volebnej komisie podľa § 11 ods. 5volebného zákona, avšak tento druh nedostatkov volebného procesu bolo možné odstrániťiba v aktuálnom čase, a to predsedami alebo členmi jednotlivých volebných komisií.Navyše, výhrady voči priebehu volieb prezentované sťažovateľkou v sťažnosti, ale aninedostatky volebného procesu popísané svedkami, najmä predsedom miestnej volebnejkomisie ⬛⬛⬛⬛, členkou okrskovej volebnej komisie č. 2
alebo zapisovateľkou okrskovej volebnej komisie č. 2 ⬛⬛⬛⬛ sažiadnym spôsobom nepremietli do obsahu zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledkuvolieb, ktorá bola podpísaná členmi miestnej volebnej komisie bez výhrad.
58. V tejto súvislosti považuje ústavný súd za vhodné pripomenúť, že funkciaústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná takextenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovaťčinnosť na to povolaných volebných či iných orgánov (PL. ÚS 3/2010).
59. Druhou okolnosťou, ktorá podľa názoru sťažovateľky bola spôsobilá spochybniťplatnosť volieb starostu v obci ⬛⬛⬛⬛, bol spôsob vedenia volebnej kampane,v rámci ktorej mal byť v obci distribuovaný volebný leták obsahujúci informáciu spôsobilúpoškodiť česť, dobrú povesť, dobré meno a vážnosť navrhovateľky. Táto skutočnosť mala maťpodľa sťažovateľky za následok rozhodnutie voličov nevoliť sťažovateľku do funkcie starostuobce.
60. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom predmetného letáku a konštatuje, že naozajnejde o difamujúci volebný leták atakujúci nielen sťažovateľku, ale aj jej rodinu. Z hľadiskaformy a obsahu predmetný leták už na prvý pohľad presahuje primeranú mieru kritiky,s ktorou sa musí kandidát na funkciu starostu v rámci volebnej kampane vyrovnať a ktorúmusí byť pripravený znášať.
61. Sťažovateľka však osobu, ktorú pokladá za tvorcu predmetného volebného letáka,v sťažnosti neoznačila a tvorca či distribútor letáka nebol zistený ani vykonanýmdokazovaním. Za tejto situácie bol teda zrejmý iba obsah samotného letáka a skutočnosť, želeták bol v obci šírený, a to najmä na autobusových zastávkach alebo pri oplotení rodinnýchdomov v obci. Z ničoho ale nevyplýva hodnoverné preukázanie toho, kto tieto letákyvyhotovil, koľko takýchto letákov a v akom čase bolo distribuovaných voličom obce ⬛⬛⬛⬛, t. j. skutočnosti preukazujúce príčinnú súvislosť medzi namietanýmvolebným letákom a výsledkom volieb.
62. Pokiaľ ide o námietky sťažovateľky v ostatnom doplnení sťažnosti (pozri bod 20,30 a 31), ústavný súd uzatvára, že aj v prípade preukázania nezákonnej účasti v dôsledkunezloženia predpísaného sľubu jedného člena v každej z oboch sedem členných okrskovýchkomisií by nebolo možné z tohto dôvodu vyhlásiť napadnuté voľby starostu obce za neplatnéjednak preto, že tieto komisie mali celkovo sedem členov a ich počet by neklesol podminimálny počet päť členov (§ 15 ods. 2 volebného zákona), ale najmä z dôvodu absencieakejkoľvek príčinnej súvislosti s ostatnými dôvodmi sťažnosti. Pre úplnosť ústavný súdkonštatuje, že posúdenie tejto námietky nesúvisí s jeho nálezom sp. zn. PL. ÚS 96/07 tak,ako sa sťažovateľka domnieva.
63. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že predovšetkým sťažovateľv konaní o zákonnosti volieb znáša dôkazné bremeno v tom zmysle, že musí nezákonnosťvolieb nielen namietať, ale svoje tvrdenie aj preukázať navrhovanými dôkazmi(m. m. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 94/07, PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 29/2011).
64. V súvislostiach vykonaného dokazovania preto ústavný súd konštatuje, žedôkazmi predloženými sťažovateľkou vo volebnej sťažnosti, ako ani ďalším vykonanýmdokazovaním sa dôvodnosť námietok sťažovateľky nepreukázala.
65. Z týchto dôvodov bolo potrebné o tejto sťažnosti rozhodnúť tak, ako to je uvedenévo výroku tohto rozhodnutia.
66. Právny zástupca odporcu uplatnil v konaní náhradu trov konania.
67. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Vzhľadom na charakterpredmetného konania ústavný súd rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal(napr. PL. ÚS 116/07).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V. februára 2015