znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 52/2011-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 9. februára 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   skupiny   93   voličov   volebného   obvodu   obce   Rokycany, zastúpených advokátom JUDr. V. B., P., za účasti M. J., zvoleného starostu obce Rokycany, pre   namietanú   neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   starostu   obce   Rokycany   konaných 27. novembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť skupiny 93 voličov volebného obvodu obce Rokycany o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra 2010   doručená   sťažnosť   93   voličov   volebného   obvodu   obce   Rokycany   (ďalej   len „sťažovatelia“),   zastúpených   advokátom   JUDr.   V.   B.,   P.,   pre   namietanú   neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Rokycany konaných 27. novembra 2010.

Sťažovatelia uviedli, že v obci Rokycany sa zúčastnilo volieb na starostu a poslancov obecného   zastupiteľstva   444   voličov   z celkového   počtu   552   voličov   zapísaných vo volebnom zozname. Sťažnosť podpísalo 93 voličov, čo je viac ako požadovaných 10 % oprávnených voličov volebného obvodu.

O zvolenie za starostu obce sa uchádzali piati kandidáti, z ktorých bol zvolený M. J. s počtom 164 hlasov. Na ďalších miestach sa umiestnili kandidáti J. K., ktorý získal 129 hlasov, P. Š. – 111 hlasov, S. P. – 34 hlasov a M. E. získala 2 hlasy.

Volieb sa zúčastnilo temer 80 % voličov a zvolený starosta získal necelých 30 % hlasov, čo je podľa sťažovateľov značný nepomer s účasťou na voľbách.

Sťažovatelia ďalej uviedli: «Zvolený kandidát na funkciu starostu obce Rokycany, pán M. J., kandidoval ako nezávislý   kandidát.   Súčasťou   kandidátskej   listiny   nezávislého   kandidáta   je   petícia podpísaná voličmi podporujúcimi jeho kandidatúru (zák. SNR č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí, § 16 ods. 9, prvá veta). Podľa našich zistení bola petícia v prevažnej miere podpísaná občanmi z rómskej osady Rokycany. Počas priebehu volieb občania z rómskej osady dobrovoľne medzi sebou pred členmi miestnej volebnej komisie hovorili   o   kandidátovi,   ktorého   majú   voliť.   Na   základe   toho   sa   domnievame   a   máme podozrenie, že došlo k tzv. „kupovaniu“ voličských hlasov v rómskej osade, ktoré bolo zistené   občanmi   obce   Rokycany   od   občanov   z   rómskej   osady   Rokycany.   Za   účasť na voľbách a voľby p. M. J. vraj mali dostať občania z rómskej osady po 5 Eur a po jeho úspešnom zvolení na funkciu starostu obce Rokycany im malo byť vyplatených po 50 Eur. Na potvrdenie týchto skutočností navrhujeme vyžiadať z Obecného úradu Rokycany, kópiu petície podporujúcej kandidatúru pána M. J. ako nezávislého kandidáta a kópiu zoznamu voličov, ktorí sa zúčastnili na voľbách, vzhľadom k tomu, že na naše požiadanie nám bolo oznámené, že všetky listiny ohľadom volieb sú už zapečatené a nie je možné nám uvedené listiny poskytnúť. Porovnaním petície so zoznamom voličov by bolo možné preukázať nami vyššie tvrdené skutočnosti, aj vzhľadom na počet získaných hlasov zvoleného starostu pána M. J. Máme vedomosť o tom, že na uvedenej petícii je podpísaných približne 140 rómskych občanov a počet voličských hlasov, ktoré získal pán M. J. je 164 a na základe uvedených skutočností je tu podľa nás dôvodné podozrenie tzv. „kupovania“ hlasov.»

Sťažovatelia ďalej navrhujú:„Za   účelom   preukázania   pravdivosti   vyššie   uvedených   tvrdení   sťažovateľov navrhujeme   vypočutie   svedkov,   a   to   občanov   z   rómskej   osady   Rokycany   uvedených a podpísaných vo vyššie uvedenej petícii“.

Sťažovatelia žiadajú vyhlásiť voľby starostu obce Rokycany konané 27. novembra 2010   za   neplatné.   Zároveň   podľa   §   31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) a § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhujú vydať predbežné opatrenie, ktorým „prikazuje M. J., trvale bytom R., zvolenému kandidátovi na funkciu starostu obce Rokycany zdržať sa výkonu právomocí starostu obce až do rozhodnutia Ústavného súdu SR o sťažnosti pre neústavnosť a nezákonnosť volieb do orgánu miestnej samosprávy a proti výsledku volieb.“

II.

Podľa   čl.   124   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   ústava“)   ústavný   súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb..., do orgánov územnej samosprávy...

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 zákona o ústavnom súde preskúma, či sťažnosť spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti návrhu podľa § 20, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či nie sú dôvody na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2   zákona   o ústavnom   súde.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovatelia preukázali, že tvoria skupinu voličov, ktorá predstavuje viac ako 10 % voličov [§ 59 ods. 2 a § 60 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde], teda majú v konaní pred   ústavným   súdom   procesnú   legitimáciu   na   podanie   sťažnosti   podľa   §   59   zákona o ústavnom súde.

Sťažnosť bola podaná v lehote ustanovenej § 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručených čl. 30   ústavy,   a to   jednak   aktívneho   volebného práva   vykonať voľbu   svojich   zástupcov v orgánoch samosprávy, ale aj volebného práva pasívneho, ktorého obsahom je byť zvolený do týchto orgánov samosprávy.

Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb v súlade   so   všetkými   zákonnými   predpismi   so   silou   zákona,   ktoré   sa   týkajú   volieb do orgánov samosprávy obcí (PL. ÚS 34/99).

Zistená   nezákonnosť   volieb   do   orgánov   samosprávy   obcí   musí   byť   v   príčinnej súvislosti   s takým   následkom   porušenia   práv,   ktoré   je v konečnom   dôsledku   porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (PL. ÚS 21/94).

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických   práv,   je   čl.   31   ústavy   a jeho   výklad   a   realizácia.   Táto   musí   umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Toto ustanovenie ústavy má priamu spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti.

Slobodná súťaž politických síl nachádzajúca význam predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu (PL. ÚS 19/98).

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl   demokratickej   spoločnosti. Na uplatnenie   tohto   oprávnenia   ústavného   súdu   sa   však   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (PL.   ÚS   17/94,   PL.   ÚS   50/99).   Inými slovami, nie   každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo volieb kandidáta.

Ústavný   súd   každý   prípad   posudzuje   materiálne,   prihliada   pritom   tak   na   účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi.

Neplatnosť volieb alebo volieb kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré   už spochybňuje výsledok   volieb   a ktoré   odôvodnene   vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

S ohľadom   na   tieto   zásady   ústavný   súd   posudzoval   aj   predloženú   sťažnosť,   či tvrdenia v nej obsiahnuté jednotlivo alebo v spojení môžu ovplyvniť ústavnosť a zákonnosť volieb   starostu   a porušiť   zároveň   ústavou   garantované   práva   a tiež   ustanovenia   zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“).

Ústavný súd využíva svoju právomoc pri zistení neústavnosti alebo nezákonnosti volieb a vyhlási voľby za neplatné alebo zruší výsledok volieb podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom   súde   iba   vtedy,   ak   k porušeniu   volebného   zákona   dôjde   spôsobom ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl   v demokratickej   spoločnosti,   pričom   sa vyžaduje   hrubé   alebo   závažné   porušenie,   prípadne   opätovné   porušenie   ustanovení upravujúcich prípravu a priebeh volieb (PL. ÚS 18/99, PL. ÚS 32/03).

Sťažovatelia   namietali   priebeh   volieb   starostu   vo   volebnom   obvode   Rokycany, pričom   tvrdili,   že   počas   ich   priebehu   došlo   ku „kupovaniu“ hlasov   z rómskej   osady Rokycany.   Ako   dôkaz   uviedli   petíciu,   na   základe   ktorej   bol   zapísaný   za   kandidáta   na starostu kandidát, ktorý neskôr vo voľbách 27. novembra 2010 uspel a bol zvolený.

Na potvrdenie týchto skutočností sťažovatelia navrhli vyžiadať petíciu podporujúcu kandidatúru M. J. a porovnať ju s kópiou zoznamu voličov. Z porovnania týchto listín by malo vyplývať, že v oboch prípadoch sa nachádza asi 140 rómskych občanov.

Sťažovatelia   neuviedli   dôkazy,   ktoré   by   svedčili   o tzv. „kupovaní   hlasov“,   ani skutkové postupy, ktoré by k takémuto konaniu smerovali, a neuviedli ani svedkov, ktorí by takého   konanie   preukazovali.   Napriek   tomu,   že   sú   zastúpení   kvalifikovaným   právnym zástupcom, nepostupovali podľa § 20 zákona o ústavnom súde a nepredložili relevantné dôkazy,   ktoré   by   preukazovali   nimi   naznačené   porušenia,   ktoré   by   mohli   smerovať k požadovanému   petitu.   Neoznačili   ani   ustanovenia   zákona   o voľbách,   ktoré   malo   byť porušené, a preto nemohla byť ani preskúmaná zákonnosť dodržania takéhoto ustanovenia citovaného zákona.

Ústavný súd už v predchádzajúcich svojich rozhodnutiach uviedol, že len domnienka nesprávnosti výsledku volieb nie je dôvodom na rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by zrušil výsledok volieb (PL. ÚS 39/95, PL. ÚS 32/03).

Tvrdenie sťažovateľov, že podpisy na petícii, ktoré podporili kandidáta, sú zhodné s podpismi   na   volebnom   zozname,   a tým   došlo   ku „kupovaniu   hlasov“,   nemajú   oporu v žiadnych predložených dôkazoch.

Z tvrdenia   sťažovateľov   však   nebolo   bez   ďalšieho   možné   vyvodiť   neústavnosť a nezákonnosť výsledku volieb, sťažovatelia nepreukázali medzi nimi príčinnú súvislosť. Táto by bola preukázaná v prípade manipulácie s hlasovacími lístkami, ktoré by dokázali svedkovia vypočutí v konaní pred ústavným súdom, ktorých však sťažovatelia neoznačili. Uviedli len, že „za účelom preukázania pravdivosti vyššie uvedených tvrdení sťažovateľov navrhujú vypočutie svedkov a to občanov z rómskej osady Rokycany“.

Sťažovatelia sa mylne domnievajú, že ústavný súd v konaní vo volebných veciach sa riadi aj zásadou vyhľadávacou, ktorá je jednou z vedúcich zásad trestného konania pred orgánmi   činnými v trestnom   konaní,   nie   však   v konaní   vo   volebných   veciach.   V tomto smere sťažovatelia nepredložili žiadne relevantné dôkazy a ani sa o to nepokúsili a túto otázku   predložili   namiesto   v rovine   namietaných   dôkazov   len   v rovine   nekonkrétnej domnienky.   Vychádzajúc   z uvedeného   a   s poukazom   na   judikatúru   ústavného   súdu vo volebných   veciach   nemožno   tvrdeniam   sťažovateľov   pripísať   povahu   právne relevantných   dôvodov   na   konanie   o sťažnosti.   Ústavný   súd   preto   považoval   sťažnosť za zjavne neopodstatnenú v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   to,   že   plénum   ústavného   súdu   odmietlo   sťažnosť   ako   zjavne neopodstatnenú, bolo bez ďalšieho právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. februára 2011