SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 51/2014-65
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2015v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, ĽubomíraDobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Milana Ľalíka, Sergeja Kohuta, Lajosa Mészárosa,Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika (sudca spravodajca) v konanío sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkouMgr. Marcelou Grancovou, Advokátska kancelária, Kováčska 28, Košice, ktorou namietaneústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta konaných 15. novembra 2014,za účasti ⬛⬛⬛⬛, Šafárikova 2015/12,, takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo25. novembra 2014 doručené podanie ⬛⬛⬛⬛, Ternavská 2238/7, (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Volebná sťažnosť... podľa článku 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a návrh na vydanie predbežného opatrenia“. Ako odporcu sťažovateľoznačil ⬛⬛⬛⬛, Šafárikova 2015/12, (ďalej len „odporca“).
2. Vo voľbách od orgánov miestnej samosprávy konaných v meste 15. novembra 2014 sa sťažovateľ a odporca uchádzali o funkciu primátora mesta.Zo zápisnice mestskej volebnej komisie o výsledku volieb do mestského zastupiteľstvaa volieb primátora mesta spísanej 16. novembra 2014 „vyplýva, že počet platne odovzdaných hlasovacích lístkov pre voľby primátora mesta bolo 8.050, z toho v prospech sťažovateľa bolo platne odovzdaných 3.998 hlasov a v prospech odporcu bolo platne odovzdaných 4.052 hlasov. V zmysle predloženej Zápisnice o výsledku volieb bol za primátora mesta zvolený odporca. Rozdiel hlasov medzi sťažovateľom a odporcom predstavuje len 54 hlasov.“.
3. Hneď v úvode svojej sťažnosti sťažovateľ poukazuje na § 9 ods. 5 zákonaSlovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“ alebo,,volebný zákon“) a zdôrazňuje, že„v meste boli aj napriek vyššie citovanému zákonnému ustanoveniu, a teda v rozpore s ním, pre voľbu primátora mesta vytvorené až dva volebné obvody. Vzhľadom na to, že volebný výsledok je zisťovaný sčítaním hlasov za celé mesto, ktoré by v zmysle citovaného ustanovenia malo tvoriť jeden jednomandátový volebný obvod, sťažovateľ touto volebnou sťažnosťou napáda voľby primátora mesta... z dôvodu ich nezákonnosti a neústavnosti, vo volebnom obvode celého mesta “.
4. Sťažovateľ sformuloval dva dôvody, na ktorých založil sťažnostnú argumentáciu.Tie súvisia s „ovplyvňovaním vôle voličov nedovoleným spôsobom, zneužitím ich odkázanosti a dozorom nad ich hlasovaním prostredníctvom asistencie zamestnancov – Špecializovaného zariadenia, zariadenia pre seniorov a domova sociálnych služieb, pri hlasovaní klientov zariadenia, ovplyvňovaním a navádzaním na hlasovanie v prospech odporcu (volebný okrsok č. 5 volebného obvodu č. 1)“, a s «volebnou korupciou, tzv. „kupovaním hlasov“ rómskych voličov patriacich do znevýhodnenej sociálno-etnickej skupiny (volebné okrsky č. 3 a 4 volebného obvodu č. 1)».
5. K prvému dôvodu sťažnosti sťažovateľ uvádza, že riaditeľ –Špecializovaného zariadenia, zariadenia pre seniorov a domova sociálnych služieb, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „špecializované zariadenie“), ⬛⬛⬛⬛,požiadal 7. novembra 2014 okrskovú volebnú komisiu v okrsku č. 5 o prenosnú volebnúschránku zo zdravotných dôvodov pre 110 voličov – klientov špecializovaného zariadenia.Podľa sťažovateľa k tejto žiadosti „neboli pripojené žiadne plnomocenstvá, ktorým by čo i len jeden zo 110 voličov bol splnomocnil riaditeľa, aby v jeho mene požiadal o volebnú schránku“, hoci „je to práve volič, ktorý žiada o prenosnú volebnú schránku. Právo požiadať o možnosť hlasovať mimo volebnej miestnosti teda volebný zákon priznáva individuálnej, konkrétnej osobe – voličovi. Sťažovateľ podotýka, že určená volebná miestnosť pre obyvateľov volebného okrsku č. 5 bola určená v Gymnáziu, ⬛⬛⬛⬛ a nachádza sa cca 3 minúty pešej chôdze vo vzdialenosti približne 200 metrov. S prihliadnutím na obsah čestných vyhlásení členov okrskovej komisie je sťažovateľ presvedčený aj o tom, že závažné dôvody neboli dané minimálne u polovice voličov uvedených v mennom zozname.“. Sťažovateľ uvádza, že členovia okrskovej volebnejkomisie vyslaní do špecializovaného zariadenia po príchode „zistili, že v hale Špecializovaného zariadenia je zhromaždených okolo 50 voličov (tzn. nešlo o voličov, ktorí nie sú schopní pohybu, resp. chôdze). Hala bola vybavená 4 zástenami určenými na voľbu. Nachádzali sa v nej aj stoly so stoličkami pre členov okrskovej komisie a pre prenosnú volebnú schránku.“.
6. Sťažovateľ tvrdí, že «riaditeľ si vytvoril v Špecializovanom zariadení de facto súkromnú volebnú miestnosť, čo je v rozpore so zákonnými ustanoveniami zákona o voľbách týkajúcich sa miesta vykonania volieb a určenia volebnej miestnosti. Sťažovateľ sa domnieva, že vytvorením súkromnej volebnej miestnosti došlo okrem iného k uvedeniu voličov do omylu a navodenia dojmu, že ide o oficiálnu volebnú miestnosť a voliči nemôžu hlasovať na inom mieste. Sťažovateľ je presvedčený, že vytvorením takejto súkromnej volebnej miestnosti v rozpore so zákonom o voľbách si zároveň riaditeľ vytvoril priestor na kontrolu priebehu hlasovania voličov – klientov zariadenia. Toto presvedčenie sťažovateľa utvrdzuje skutočnosť, že riaditeľ osobne uviedol členom okrskovej volebnej komisie, že trvá na svojej osobnej účasti vo „volebnej miestnosti“ počas hlasovania prítomných voličov a na asistencii zamestnancov Špecializovaného zariadenia voličom pri hlasovaní.
Vzhľadom na to, že voliči boli zamestnancami Špecializovaného zariadenia od začiatku hlasovania bez vyslovenia žiadosti o pomoc iného voliča sprevádzaní do priestorov určených na hlasovanie, kde s nimi zotrvávali, boli všetci prítomní dôrazne poučení o zásade tajnosti hlasovania prítomnými členmi okrskovej komisie. Následne začali všetci voliči zaradom žiadať o asistenciu pri hlasovaní, pričom tieto vyhlásenia činili aj voliči, ktorí navonok nejavili známky, že nemôžu čítať alebo písať, nemali ani okuliare a pritom sa pohybovali bez pomoci, resp. nejavili známky takého poškodenia, ktoré by im znemožňovali voliť bez asistencie. Z ústavnoprávneho hľadiska je pritom potrebné pred slobodným výberom osoby asistujúcej, preferovať ústavnú zásadu slobodného výkonu volebného práva podľa čl. 30 ods. 1 ústavy.».
7. Všetky popísané skutočnosti sťažovateľ vyhodnocuje tak, že vyjadrovali„nepochybnú vôľu riaditeľa ovplyvniť týchto voličov a skontrolovať ich hlasovanie. Riaditeľ Špecializovaného zariadenia svojím konaním mohol ovplyvniť 110 voličov, čo pri konečnom rozdiele 54 hlasov medzi sťažovateľom a odporcom je významný počet voličov.“.
8. Zároveň sťažovateľ k prvému dôvodu svojej sťažnosti uvádza, že špecializovanézariadenie je určené aj pre fyzické osoby, «ktoré nie sú spôsobilé orientácie v čase, nerozpoznávajú čas, neopoznávajú blízke osoby, nerozlišujú zvuky, trpia demenciou, Alzheimerovou chorobou a podobne. V zmysle obsahu priloženého čestného vyhlásenia ⬛⬛⬛⬛ (predseda okrskovej volebnej komisie č. 5, pozn.) osoby, ktoré javili známky dezorientácie v čase a priestore tvorili približne polovicu z voličov, v zastúpení ktorých riaditeľ Špecializovaného zariadenia požiadal o prenosnú volebnú schránku. Sťažovateľ je presvedčený, že hlasovanie týchto osôb, ako osôb úplne odkázaných na služby Špecializovaného zariadenia mohlo byť zmanipulované, keď tieto osoby volili za asistencie zamestnancov Špecializovaného zariadenia. Neprípustnej manipulácii s týmito plne odkázanými voličmi, ovplyvňovaniu a navádzaniu, nasvedčujú vyjadrenia voličov, ktorí týmto asistujúcim zamestnancom výslovne uvádzali, aby v ich mene krúžkovali kandidáta „tak ako sa ráno dohodli“ a podobne ⬛⬛⬛⬛ pritom v priloženom čestnom vyhlásení uviedol aj nasledovné: „Vzhľadom na to, že členovia okrskovej volebnej komisie boli prítomní pri zaznamenaní vôle voličov, ktorí volili s asistenciou, je možné skonštatovať, že všetci títo voliči volili za primátora kandidáta č. 1 ⬛⬛⬛⬛. Nie je známy ani jeden volič, ktorý by s asistenciou volil kandidáta č. 2
. Celkovo v zriadení volilo 98 voličov.“
Sťažovateľ sa domnieva, že zo strany týchto voličov išlo o naučené hlasovanie, resp. nešlo o slobodnú vôľu voličov.».
9. Druhý dôvod sťažnosti sťažovateľ vysvetľuje tak, že vo volebných okrskoch č. 3a č. 4 v meste, v ktorých „volili rómski voliči patriaci do znevýhodnenej sociálno- etnickej skupiny“, došlo ku „kupovaniu hlasov“. Na podporu tohto záveru sťažovateľuvádza, že «vo volebnom okrsku č. 3... získal odporca o cca 90% hlasov viac ako sťažovateľ a vo volebnom okrsku č. 4 získal odporca o cca 80% hlasov viac ako sťažovateľ... Ani v jednom z ostatných 17 okrskov oboch volebných obvodov nedošlo k takémuto výraznému rozdielu...
Záveru, že rómski voliči z okrskov 3 a 4 boli osobitne „motivovaní“ zúčastniť sa volieb, svedčí aj ich doposiaľ nebývalý záujem o veci verejné, a teda rekordná účasť vo voľbách... Špecifikum rómskych voličov spočíva pritom vo všeobecnosti v ich skôr nezáujme o veci verejné a o voľby ako také.».
10. S poukazom na čestné vyhlásenia členov okrskových volebných komisiísťažovateľ uvádza, že v kritizovaných volebných okrskoch „mnohí voliči mali na rukách napísanú kombináciu čísel, ktorá vždy začínala číslom 1, pričom pod číslom 1 kandidoval na post primátora odporca“.
11. Sťažovateľ cituje vyjadrenie ⬛⬛⬛⬛, vo voľbách konaných15. novembra 2014 neúspešného kandidáta na funkciu poslanca Mestského zastupiteľstvav, elektronicky zverejnené na sociálnej sieti, a súčasne uvádza, že sestramenovaného ⬛⬛⬛⬛ bola členkou okrskovej volebnej komisie č. 4. Na jej adresu saďalší členovia tejto okrskovej volebnej komisie v priložených čestných vyhláseniachvyjadrili tak, že „často opúšťala volebnú miestnosť a pred volebnou miestnosťou napriek upozorňovaniu predsedom volebnej komisie sústavne komunikovala s voličmi v rómskom jazyku a často bolo pri ich komunikácii počuť slovo JEK;... to v rómčine znamená JEDEN“.
12. Napokon sťažovateľ predkladá odpoveď Okresného riaditeľstva Policajného zboruv na žiadosť o podanie informácie z 20. novembra 2014. Sťažovateľ hodnotí„vyjadrenie poslanca ⬛⬛⬛⬛ pre hliadku Obvodného oddelenia Policajného zboru v, s ktorým sa Obvodné oddelenie... uspokojilo, o tom, že potravinové balíčky rozdával niektorým voličom ako poďakovanie a išlo len o menšiu oslavu, ako tvrdenie účelové“.
13. Sťažovateľ uzatvára, že „v sťažnosti opísané porušenia zákona o voľbách, a teda aj označených článkov Ústavy Slovenskej republiky, v tomto prípade vzhľadom na tesný volebný výsledok vo voľbách na post primátora mesta dosiahli celkom zrejme takú intenzitu, že boli spôsobilé ovplyvniť voličov v prospech voľby konkrétneho kandidáta – odporcu, a mali tak priamy a relevantný dosah aj na konečný výsledok volieb primátora mesta “. Navrhuje preto ústavnému súdu vyhlásiť voľby primátora mesta za neplatné.
14. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po tom, ako nezistil dôvody na jej odmietnutie,uznesením č. k. PL. ÚS 51/2014-14 zo 17. decembra 2014 podľa § 25 ods. 3 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.
15. Na výzvu ústavného súdu (30. decembra 2014) doručil odporca svoje vyjadreniek predloženej sťažnosti 14. januára 2015. V ňom k prvému sťažnostnému dôvodu zdôraznil,že „spôsob vykonávania hlasovania počas volieb v predchádzajúcich volebných obdobiach, ako aj hlasovanie vo volebnom roku 2014 (vo voľbách do vyšších územných celkov, v prezidentských voľbách, ako aj vo voľbách do europarlamentu) boli týmito voličmi takto vykonávané do prenosnej schránky a pritom nikdy nebolo poukazované na nesprávnosť resp. protizákonnosť takto uskutočňovaného hlasovania.
Napokon aj vo voľbách roku 2010 do miestnej samosprávy, kedy bol zvolený za primátora mesta sťažovateľ, bolo hlasovanie realizované resp. uskutočnené tým istým spôsobom ako teraz. Ani vtedy neboli žiadne námietky tak od členov okrskovej komisie ani od samotných kandidátov na primátora mesta, ktorí vo voľbách neboli úspešní.
Myslím si, že práve neúspech sťažovateľ vo voľbách na primátora mesta v roku 2014, až po zistení prehry v týchto voľbách, keď nebol zvolený za primátora, začali napádať členovia okrskových volebných komisií nezákonnosť volieb, ktorých za členov navrhovalo hnutie ⬛⬛⬛⬛ a prehlasovať formou čestných vyhlásení, že došlo k pochybeniam, nezákonnosti a možnosti ovplyvňovania volieb na primátora mesta.
Na druhej strane, ani jeden z týchto členov okrskovej volebnej komisie č. 5 pri vypracovaní zápisnice a jej podpísaní nepožiadal a nezapísal, že nesúhlasí s obsahom, má pripomienky resp. že zápisnicu nepodpíše.“.
16. K druhému dôvodu sťažnosti odporca uvádza, že „je znevažujúci predovšetkým proti rómom, rozhodne nemá nič spoločné so mnou a voľbami“. Motivácia voličovvo volebných okrskoch č. 3 a č. 4 nevoliť sťažovateľa podľa odporcu „nespočívala vo volebnej korupcii teda kupovaním hlasov, ale skôr spočívala v tom, že rómskej menšine počas volebného obdobia 2010-2014, keď bol primátorom sťažovateľ, boli mestskou políciou odoberané vozíky, bicykle, kočíky, ktorými zvážali do svojich obydlí veci a tieto boli v mesiaci august počas konania Dní osláv mesta vystavené na verejnosti v oplotenom priestore v mestskom parku. Práve konanie sťažovateľa počas jeho vykonávania funkcie primátora mesta vo vzťahu k rómskym občanom mohlo ovplyvniť rómskych voličov, že mali záujem o veci verejné.
Preto uvedené tvrdenie a indície sťažovateľa v tomto bode sťažnosti považujem len v rovine nedoložených špekulácií.
Na záver chcem uviesť, že vo volebnom okrsku č. 3 a č. 4 som nikdy nebol, a to ani počas predvolebnej kampani a ani po voľbách.“.
17. Sťažovateľ doručil ústavnému súdu 16. januára 2015 oznámenie,v ktorom uviedol, že 1. decembra 2014 podal na Krajskej prokuratúre v oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestnýchčinov pri voľbách primátora mesta. Súčasne informoval, že jeho podanie bolonásledne postúpené Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, Úradu špeciálnejprokuratúry. Uvedené skutočnosti doložil sťažovateľ prílohami svojho podania.
18. Na výzvu ústavného súdu doručilo mesto 23. januára 2015 originályvolebnej dokumentácie z volieb do orgánov samosprávy mesta, a to z okrskov č. 3,č. 4 a č. 5.
19. Na výzvu ústavného súdu doručil sťažovateľ 28. januára 2015 ústavnému súduoznačenie voličov – klientov špecializovaného zariadenia, ktorí sú podľa jeho názoruspôsobilí vypovedať o skutočnostiach uvádzaných v sťažnosti. Išlo o 50 voličov, ktorýchsťažovateľ rozdelil do dvoch skupín. V prvej uviedol voličov, „ktorí nejavili známky zdravotnej indispozície a mali byť medzi 50 voličmi nachádzajúcimi sa v hale Špecializovaného zariadenia po príchode členov volebnej komisie a boli sprevádzaní zamestnancami Špecializovaného zariadenia od začiatku hlasovania bez vyslovenia žiadosti o pomoc iného voliča do priestorov určených na hlasovanie“. Do druhej skupiny sťažovateľzaradil voličov, „ktorí javili známky dezorientácie v priestore a čase a vo vzťahu ku ktorým došlo podľa názoru sťažovateľa k neprípustnej manipulácii ako s plne odkázanými voličmi, a teda k ovplyvňovaniu a navádzaniu“. Sťažovateľ navrhol aj výsluch ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, „ktorá je zamestnankyňou Špecializovaného zariadenia“. Tentodôkazný návrh sťažovateľ doložil printscreenom sociálnej siete Facebook, kde navrhnutásvedkyňa v diskusii uvádzala, že v špecializovanom zariadení došlo k ovplyvňovaniuvoličov.
20. Ústavný súd 5. februára 2015 v priestoroch Okresného súdu Trebišov vypočulv predmetnej veci svedkov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛. Prítomní boli aj sťažovateľ so svojouprávnou zástupkyňou a odporca.
21. Na výzvu ústavného súdu mu 12. februára 2015 boli Prezídiom Policajného zboruSlovenskej republiky, Národnou kriminálnou agentúrou, národnou protikorupčnoujednotkou, expozitúrou Východ (ďalej len „NAKA“), doručené fotokópie podkladovzo spisu ČVS: PPZ-1107/NKA-PK-VY-2014 vo veci trestného stíhania začatého na základetrestného oznámenia sťažovateľa o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestných činovpodľa § 336a a § 351 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
22. Ústavnému súdu doručil 13. februára 2015 sťažovateľ svoje vyjadrenie k veci,v ktorom reagoval na výsluchy svedkov uskutočnené 5. februára 2015. Dokazovaniepodľa jeho názoru vo vzťahu k volebnému okrsku č. 3 jednoznačne preukázalo,že hlasovanie voličov s asistenciou prebehlo v rozpore s § 31 ods. 5 zákona o voľbách,lebo „voliči voliaci s asistenciou... nevhadzovali volebné obálky do volebnej schránky sami, ale činili tak za nich asistenti“. Znovu zopakoval atypické črty volebnej účastiv „rómskych“ volebných okrskoch.
23. Svedecké výpovede ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ hodnotí sťažovateľ ako„účelové“. Zvýrazňuje fakt, ako ⬛⬛⬛⬛ na účel preukázania jeho neprítomnostiv deň volieb v meste „pohotovo priniesol lístky na autobus zhodou okolností korešpondujúce s termínom volieb“. Sťažovateľ vyslovuje názor, že v komunite rómskychvoličov dochádzalo k zastrašovaniu.
24. Ďalej sťažovateľ upozorňuje, že riaditeľ špecializovaného zariadenia žiadalo prenosnú volebnú schránku „bez predchádzajúceho splnomocnenia voličmi“. Kritizujeaj to, že „voliči hlasovali s asistenciou bez toho, aby o ňu boli požiadali“. Z výpovederiaditeľa špecializovaného zariadenia podľa názoru sťažovateľa vyplýva, že „zamestnanci... hlásili riaditeľovi zariadenia spôsob, akým hlasovali voliči s ich asistenciou. Uvedené... potvrdzuje, že došlo k manipulácii voličov, resp. to, že riaditeľ v konečnom dôsledku dozoroval spôsob hlasovania prostredníctvom, zamestnancov...“.
25. Sťažovateľ naďalej trvá na vypočutí 50 svedkov, ktorých označil vo svojomvyjadrení doručenom ústavnému súdu 28. januára 2015. Odôvodňuje to tým, že „nepozná osobne voličov zariadenia, preto nie je v jeho možnostiach a schopnostiach označiť a vyselektovať z 98 voličov, ktorí napokon odvolili do prenosnej volebnej schránky, tých ktorí boli bezvládni, dezorientovaní a ktorí sú úplne odkázaní na služby zariadenia. Domnieva sa však, že nemožno uzavrieť na základe 6 svedeckých výpovedí realizovaných dňa 05.02.2015, že takí voliči nevolili, resp. že takí voliči v zariadení nie sú a neboli ovplyvnení pri voľbe...“.
26. V závere svojho vyjadrenia sťažovateľ sumarizuje pochybenia pri hlasovanív špecializovanom zariadení a uzatvára, že „porušenie volebného zákona možno považovať za hrubé a intenzívne“. Zároveň sťažovateľ tvrdí, že viacnásobné porušenie volebnéhozákona (umožnenie hlasovania do prenosnej schránky, nezabezpečenie dôslednýmspôsobom tajnosti hlasovania) spôsobila okrsková volebná komisia okrsku č. 5, konkrétnejej predseda a člen pri voľbe do prenosnej volebnej schránky v špecializovanom zariadení.
27. K vyjadreniu sťažovateľa je pripojené čestné vyhlásenie ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zapisovateľky mestskej volebnej komisie. Uvádzav ňom, že na pokyn predsedu mestskej volebnej komisie kontaktovala 15. novembra 2014ústrednú volebnú komisiu na účel usmernenia o postupe pri hlasovaní do prenosnej volebnejschránky osobou, ktorá zároveň požiadala o úpravu svojho hlasovacieho lístka podľa § 32zákona o voľbách. Uvádza, že Ústredná volebná komisia jej podala takéto usmernenie:„Volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú vadu, alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, má právo požiadať o pomoc iného voliča, avšak pri hlasovaní do prenosnej volebnej schránky musia byť prítomní aj obaja členovia okrskovej volebnej komisie, ktorí zároveň počujú čo oprávnený volič povie voličovi, ktorý mu pomáha pri úprave hlasovacieho lístka a zároveň vidia čo tento pomocný volič v hlasovacom lístku vyznačí, t. j. či sa prejav vôle voliča zhoduje s tým, čo je uvedené na jeho hlasovacom lístku, ktorý upravil pomocný volič. “
II. Skutkové východiská prerokovávanej veci
28. Skutkovú stránku prerokovávanej veci ústavný súd objasňoval na prvom miestepostupom podľa § 62 zákona ústavnom súde, podľa ktorého si ústavný súd vyžiada všetkydoklady a správy týkajúce sa volieb. V tomto smere ústavný súd zameral svoju pozornosť namestom doručenú volebnú dokumentáciu z volebných okrskov č. 3, č. 4 a č. 5,ktorú preskúmal so zreteľom na charakter sťažnostných námietok. Tie od ústavného súdunevyžadovali prepočítavanie hlasovacích lístkov odovzdaných v prospech súperiacichkandidátov o funkciu primátora mesta. Zápisnice okrskových volebných komisiív uvedených volebných okrskoch boli podpísané všetkými členmi týchto komisiíbez výhrad.
29. Ústavný súd ďalej pri skúmaní skutkovej stránky prerokovávanej veci vzaldo úvahy aj k sťažnosti priložené čestné vyhlásenia predsedu mestskej volebnej komisie( ⬛⬛⬛⬛ ), predsedu okrskovej volebnej komisie č. 5 ( ⬛⬛⬛⬛ ),obsahovo identické čestné vyhlásenia predsedu okrskovej volebnej komisie č. 3( ⬛⬛⬛⬛ ) a člena tejto volebnej komisie ( ⬛⬛⬛⬛ ), identické čestnévyhlásenia predsedu okrskovej volebnej komisie č. 4 ( ⬛⬛⬛⬛ ) a člena tejtookrskovej volebnej komisie ( ⬛⬛⬛⬛ ), identické čestné vyhlásenia ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a.
30. Sudca spravodajca na základe poverenia pléna ústavného súdu vypočul5. februára 2015 podľa § 31 ods. 1 zákona o ústavnom súde na Okresnom súde Trebišovmimo ústneho pojednávania niektorých zo sťažovateľom navrhnutých svedkov. Postupovalpritom podľa § 120 ods. 1 druhej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadokv znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde.
31. Sťažovateľ v sťažnosti navrhol okrem iného výsluch 110 klientovšpecializovaného zariadenia na účel preukázania tvrdení o nesplnení podmienokpre hlasovanie mimo „riadnej“ volebnej miestnosti, ako aj na účel preukázania tvrdenío manipulácii voličov pri tvorbe ich vôle prejavenej vo volebnom akte. Berúc do úvahyhľadiská procesnej ekonómie a hospodárnosti konania pred ústavným súdom vyzval ústavnýsúd 16. januára 2015 prostredníctvom právnej zástupkyne sťažovateľa na riadnea zrozumiteľné označenie primeraného počtu z pôvodne navrhnutých 110 klientovšpecializovaného zariadenia. Sťažovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne doručil28. januára 2015 ústavnému súdu návrh vypočuť spolu 50 klientov špecializovanéhozariadenia s upresnením ich mien, priezvísk a dátumom narodenia. Navrhovaný početnepovažoval ústavný súd za dostatočne zohľadňujúci spomenuté hľadiská procesnejekonómie a hospodárnosti konania, pretože stále išlo o značný počet navrhovanýchsvedectiev k tým istým otázkam. Ústavný súd preto náhodným výberom určil na vypočutiepo 3 klientoch (svedkov) z každej dvoch skupín vymedzených samotným sťažovateľom (bod19), spolu 6 svedkov.
32. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že v konaní podľa čl. 129 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) sa uplatňuje stabilne judikovaný názor, podľaktorého namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyvna dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale ajdoložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94,PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03). Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody,pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnomsúde]. Funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôžebyť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať,prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokoncav tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súdpodrobne rekonštruovať celý volebný proces (m. m. PL. ÚS 3/2010).
33. Rovnako nepovažoval ústavný súd potrebné vypočuť všetkých zo skupiny štyrochnavrhnutých svedkov ( ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ ), ktorí mali vypovedať o poskytnutí odmenyvoličom „znevýhodnenej sociálno-etnickej skupiny“ vo volebných okrskoch č. 3 a č. 4.Skutočnosť, že všetci títo navrhovaní svedkovia bývajú na rovnakej adrese a totožnosťpriezvisk troch z nich naznačovala ich príbuzenských vzťah (ten sa počas výsluchu svedkovaj potvrdil), ale tiež identický obsah ich čestných vyhlásení priložených k sťažnosti podľanázoru ústavného súdu významným spôsobom eliminujú predpoklad zásadných rozdielovv očakávaných svedeckých výpovediach. Ústavný súd preto z konkretizovanej skupinynavrhnutých svedkov vypočul iba ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛.
34. Svedok ⬛⬛⬛⬛ bol členom okrskovej volebnej komisievo volebnom okrsku č. 5. Vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že „bol aj v minulosti členom toho istého okrsku č. 5 a aj sa zúčastňoval volieb v “. Poukázalna skutočnosť, že v minulosti bolo pri voľbách do prenosnej volebnej schránky prítomnýchpäť až šesť členov okrskovej volebnej komisie, kým počas napadnutých volieb 15. novembra2014 to boli iba dvaja členovia okrskovej volebnej komisie. Vypovedal, že v minulostivolili hendikepovaní voliči za plentou s asistenciou, kým v ostatných komunálnych voľbáchsa tak dialo „pri stole pred zrakom členov okrskovej volebnej komisie“. Ostatní voličiuskutočnili volebný akt za plentou. Riaditeľ špecializovaného zariadenia počas volieb „bol prítomný, ale nepostrehol, že by zasahoval do hlasovania“.
35. Svedok ⬛⬛⬛⬛, klient špecializovaného zariadenia, uviedol, že savolieb zúčastnil a hlasoval v špecializovanom zariadení, v ktorom býva už 10 rokov.V každých voľbách hlasuje do prenosnej volebnej schránky, a teda ani pri ostatnýchkomunálnych voľbách nepozoroval žiaden rozdiel. Volil sám, za plentou a hlasovalslobodne. Nebol účastníkom žiadnej volebnej kampane, zaregistroval len volebné plagáty,na ktorých videl oboch kandidátov. Vypovedal tiež, že o prenosnú volebnú schránku žiadal,lebo má problémy s chôdzou, a ak by mal ísť do „riadnej“ volebnej miestnosti, asi by voliťnešiel. O možnosti voľby do prenosnej volebnej schránky hovoril pred voľbamiso zamestnancami špecializovaného zariadenia (so sestričkami). Nevie o nikom, kto byako zdravý po telesnej i duševnej stránke volil s pomocou asistencie.
36. Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, klientka špecializovaného zariadenia, volilado prenosnej volebnej schránky v špecializovanom zariadení. Volila samostatne, za plentou,bez prítomnosti inej osoby a slobodne sa rozhodla, koho bude voliť. Nevidela žiadnuprimerane zdravú osobu, ktorej by pri voľbe niekto pomáhal. Otázkou voľby do prenosnejvolebnej schránky sa nejako osobitne nezaoberala, pretože podľa doterajších skúsenostívedela, že sa voľby uskutočnia v špecializovanom zariadení.
37. Svedok ⬛⬛⬛⬛, klient špecializovaného zariadenia, sa volieb zúčastnil,volil v jedálni špecializovaného zariadenia, volil sám, za plentou, slobodnea bez akéhokoľvek nátlaku či prehovárania inou osobou. O možnosti voliť v priestorochšpecializovaného zariadenia sa dozvedel tak, že si to prečítal na nástenke.V špecializovanom zariadení neprebiehala v rámci volebnej kampane žiadna akcia,pozoroval len vylepené plagáty, nevie však, čo bolo na nich zobrazené, resp. napísané.
38. Svedok, klient špecializovaného zariadenia, volil v jeho priestoroch,volil sám, za plentou a o svojom výbere sa rozhodoval slobodne. Pred voľbami saod zamestnancov špecializovaného zariadenia dozvedel, že bude môcť voliť do prenosnejvolebnej schránky. Všimol si, že nevládnym osobám pomáhali pri hlasovaní sestričky.V čase, keď volil on, bol v miestnosti prítomný aj riaditeľ špecializovaného zariadenia,ale do priebehu volieb nezasahoval.
39. Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, klientka špecializovaného zariadenia, volilav jedálni špecializovaného zariadenia, hlasovala za plentou, bez pomoci s vyplňovanímhlasovacieho lístka. Rozhodla sa sama a slobodne. Na prítomnosť riaditeľa špecializovanéhozariadenia pri hlasovaní si nepamätá. Nevidela, že by niekto z voličov volil s asistenciou.V špecializovanom zariadení boli pred voľbami vylepené predvolebné plagáty, no nepamätási, kto na nich bol zobrazený.
40. Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, klientka špecializovaného zariadenia, taktiež volilado prenosnej volebnej schránky. Volila sama, nikto jej pri úprave hlasovacieho lístkanepomáhal a o voľbe sa rozhodla sama. Riaditeľ špecializovaného zariadenia nebolv miestnosti prítomný. Uviedla, že osoby, ktoré sedeli v jedálni počas voľby, kričali na ňuaj na jej spolubývajúcich. Nevie povedať prečo, ale pamätá sa, že povedali, že ich dajúna súd. Kričali na nich bezdôvodne. Z prítomných účastníkov konania spoznala pána, ale nepamätá si, či bol na predvolebných plagátoch.
41. Svedok ⬛⬛⬛⬛ bol predsedom okrskovej volebnej komisie vo volebnomokrsku č. 4. Uviedol, že text čestného vyhlásenia, ktoré je súčasťou príloh sťažnosti,skoncipoval spolu so sťažovateľom. K priebehu volieb vypovedal, že pred otvorenímvolebnej miestnosti sa pred ňou vytvárali rady voličov, preto museli požiadať o pomocmestskú políciu na účel udržania verejného poriadku. V samotnej volebnej miestnostiprebiehali voľby pokojne. Počas volieb požiadalo o asistenciu asi sto voličov,a to buď pri identifikácii totožnosti alebo aj spoza plenty. On sa ako predseda volebnejkomisie v takom prípade snažil z radov čakajúcich voličov vybrať niekoho, kto by potrebnúasistenciu poskytol. Volebný akt potom prebiehal tak, že buď volič spolu s asistentomza plentou upravili hlasovací lístok, alebo v iných prípadoch asistent povedal nahlasalebo naznačil voličovi čísla, ktoré je potrebné zakrúžkovať. Veľakrát sa to dialo v rómskomjazyku alebo vo východoslovenskom dialekte. Mnohí voliči mali na rukách napísanúkombináciu čísel, ktorá vo väčšine prípadov začínala číslicou 1. Proti tomuto stavu nemoholzakročiť, lebo to zákon nezakazuje. Považuje to však za spôsob, akým niekto naviedoldotyčných voličov, aby volili číslo, ktoré mali poznačené. Sú mu známe skutočnosti, žev ranných hodinách v deň volieb skupina ľudí chodila po domoch a presviedčala voličov navoľbu konkrétneho kandidáta. S odstupom času po Vianociach a v priebehu januára siuvedomil, že tento faktor zrejme stál za neobvykle veľkým záujmom voličov o voľby. Členuvedenej skupiny ⬛⬛⬛⬛, ktorý navštevoval príbytky voličov, ich motivoval k účastina voľbách a inštruoval ich, ktorých kandidátov majú voliť. Údajne voličov motivoval ajhmotne formou vína, keksov, prípadne iným prézentom. Členka volebnej komisie, ktorejbol predsedom, pani ⬛⬛⬛⬛ podľa upozornenia iných členov komisie častovychádzala z volebnej miestnosti a komunikovala v rómskom jazyku s voličmi, pričomčasto bolo počuť výraz „jekh“, čo v preklade znamená „jeden“. On ako predseda okrskovejvolebnej komisie ju potom upozornil, aby s takým správaním prestala. Sám ju videlvychádzať často, no po jeho upozornení s tým prestala. Nebol prvýkrát členom okrskovejvolebnej komisie, oproti minulosti výrazne narástla motivácia voliť.
42. Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, členka okrskovej volebnej komisie č. 4, nepozorovalav priebehu volieb vo volebnej miestnosti žiadne problémy. Nie je si vedomá ani problémus veľkým počtom voličov. Nie je pravdou, že by často opúšťala volebnú miestnosť,vychádzala len vtedy, keď išla fajčiť. Bolo to v priebehu volieb viac ako päťkrát, presnýpočet si však nepamätá. Na chodbe stretávala voličov, ktorí buď odchádzali z volebnejmiestnosti alebo na volebný akt ešte len čakali. Komunikovala s nimi len vtedy,ak potrebovali informáciu, do ktorej volebnej miestnosti majú ísť voliť. Voličov, ktorí eštenevolili, neovplyvňovala, snažila sa s nimi hovoriť po slovensky, aby rozumela aj jejkolegyňa, ktorá tam bola s ňou. Nie je pravdou, že by pri rozhovoroch s voličmi na chodbeopakovane použila rómsky výraz „jekh“.
43. Svedok ⬛⬛⬛⬛, člen okrskovej volebnej komisie č. 4, uviedol, že textčestného vyhlásenia, ktoré je prílohou sťažnosti, vznikol na základe skúseností z voliebv budove Základnej školy ⬛⬛⬛⬛ a po stretnutí s p. ⬛⬛⬛⬛, ktoré sauskutočnilo aj za prítomnosti pánov ⬛⬛⬛⬛ 21. novembra 2014na pôde mestského úradu. S textom súhlasil, preto ho podpísal. K podaniu informáciítvoriacich obsah spísaného textu čestného vyhlásenia bol vyzvaný ⬛⬛⬛⬛, ktorý sapýtal, či majú vedomosti a poznatky o skutočnostiach spochybňujúcich voľby. Ešte v deňvolieb hovoril s predsedom volebnej komisie, že už príchod voličov a komunikácia, ktorámedzi nimi prebiehala, neboli v poriadku a že čísla, ktoré voliči zakrúžkovali, nebolináhodou. Z rozhovorov s aktivačnými pracovníkmi sa dozvedel, že volili tak, aby nemaliproblémy, a na jeho priamu otázku o číslach mu ich aj priamo potvrdili. Svoje tvrdenianevie podoprieť konkrétnymi menami osôb, ktorí počas volieb mali nekalé praktiky vyvíjať.Informácie získal len sprostredkovane, z počutia. Pamätá si jednu voličku, ktorá volilaza plentou a spýtala sa ho, či správne zakrúžkovala čísla, ktoré mala vyznačené na ruke.Nevie však, ako došlo k tomu, že na rukách mali voliči číselné kombinácie. Je presvedčený,že hlasovacie lístky negramotných voličov, ktorí mali asistentov, boli upravené na základevôle asistentov, nie samotných voličov. Vníma ako neregulárne, keď za voličov,ktorí nevedia čítať a písať, hlasovali asistenti, aj si je vedomý, že je to v súlade so zákonom.Sám nevidel, koho takíto voliči volili, ale počul vyslovovanie výrazu „jekh“. V priebehuvolieb sa so svojimi pochybnosťami podelil s predsedom okrskovej volebnej komisie,nevedel však, že tieto pochybnosti môže vyjadriť aj odmietnutím podpisu na zápisnicus uvedením dôvodov odmietnutia.
44. Sťažovateľom navrhnutý svedok ⬛⬛⬛⬛, ktorého čestné vyhlásenieo ovplyvňovaní voličov pred voľbami bolo priložené k sťažnosti, uviedol, že takéto čestnévyhlásenie nikdy nepodpísal ani nevie, čo je jeho obsahom. Podpis na listine spoznáva, je tojeho podpis. Bývalý prednosta mestského úradu ⬛⬛⬛⬛ ho požiadal o podpísanieprázdneho papiera. Pre ⬛⬛⬛⬛ pracuje už asi dvadsať rokov (vykonáva prácev jeho záhrade), a tak mu dôveroval, že jeho podpis na prázdny papier je potrebný a nebudezneužitý. K podpisu došlo 20. novembra 2014 a pri podpise bol prítomný len ona ⬛⬛⬛⬛. Z textu čestného vyhlásenia nevie nič potvrdiť ani vyvrátiť, pretože od 13.do 19. novembra 2014 bol odcestovaný v Londýne. Má so sebou cestovné lístky, ktoré si sosebou pre istotu zobral, ak by musel preukázať svoju neúčasť na voľbách, prípadne jejdôvod.
45. Sťažovateľom navrhnutá svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, ktorej čestné vyhlásenieo ovplyvňovaní voličov pred voľbami bolo priložené k sťažnosti, uviedla, že jej svokor, priniesol domov prázdny papier s tým, aby ho podpísala a ona tak urobila.V minulosti jej nikdy nedával nič podpisovať. Nevie nič o tom, že by sa deň po voľbáchv osade, v ktorej žijú Rómovia, pred pohostinstvom rozdávali potraviny. V tom časeani nebola vonku a nemá k tomu čo povedať. Osobu s menom ⬛⬛⬛⬛ nepozná.
46. Svedok ⬛⬛⬛⬛, predseda okrskovej volebnej komisie č. 3, potvrdilnárazovo veľký počet voličov vo volebnom okrsku č. 3, ako aj vo volebnom okrsku č. 4.Okrskové volebné komisie č. 3 a č. 4 a volebné miestnosti týchto okrskov totiž sídliliv rovnakej budove. Vo volebnom okrsku č. 3 bol veľký počet voličov, ktorí vyhlásili,že nevedia čítať ani písať. Asistenciu pri hlasovaní vníma ako spôsob kontrolya ovplyvňovania voličov, ktorí takto volia. Nie každý volič využívajúci asistenciu mal inéhoasistenta. Asistentov bolo len niekoľko. Uvedomil si to až s odstupom času po voľbách a pristretnutí a vzájomnej komunikácii členov volebných komisií. O asistentov žiadali voliči,s ktorými už asistent prišiel. Volič sa prezentoval u volebnej komisie, požiadal o asistentaa na otázku odpovedal, že asistenta má. Samotní asistenti sa hlásili, že budú voliťs dotyčnými, odobrali sa za plentu a spoločne vyplnili lístok. On sa snažil trvať na tom,aby do urny lístok odovzdal samotný volič. Táto jeho snaha nebola vždy úspešná. Voličinijako neskrývali, že na rukách majú číselné kombinácie. Niektorí ich mali napísanéna lístkoch papiera. Členom volebnej komisie bol prvýkrát.
47. Svedok ⬛⬛⬛⬛, člen okrskovej volebnej komisie č. 3, potvrdil vznik textučestného vyhlásenia spôsobom, o ktorom vypovedali už predchádzajúci svedkovia.Na množstvo voličov, ktorí už o siedmej ráno čakali pred volebnou miestnosťou, pripadlov ich volebnom obvode asi 30 – 40 asistencií, o ktoré žiadali nevidiaci, prestárli voliči,ale aj mladí ľudia, ktorí vyhlásili, že nevedia písať. Voľby prebiehali štandardne za plentou.Použitie asistenta vníma ako riziko, že v takom prípade bude výsledkom voľby vôľaasistenta, nie voliča. Členovia okrskovej volebnej komisie upozorňovali prítomných,že aj pri voľbe s pomocou asistenta je potrebné, aby hlasovací lístok do urny vhodil volič.
48. Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, navrhnutá na výsluch sťažovateľom, uviedla,že netuší, prečo je predvolaná. Informácia, podľa ktorej je zamestnankyňoušpecializovaného zariadenia, sa nezakladá na pravde. Pracuje v zubnej ambulancii a v rámcisvojej práce chodieva do špecializovaného zariadenia. K svojmu vyjadreniu v rámcikomunikácie na Facebooku uvádza, že to bol jej názor, ktorý po tom, ako si uvedomila, žeho nevie preukázať a že nemá výpovednú hodnotu, asi po dvoch minútach zmazala.
49. Svedok ⬛⬛⬛⬛, riaditeľ špecializovaného zariadenia, uvádza, že jevo funkcii riaditeľa od roku 2000. V minulosti voľby v špecializovanom zariadení prebiehalitak, že zakaždým požiadali o prenosnú volebnú urnu pre tých, ktorí mali zdravotnéproblémy. Pred rokmi bolo ale aj pre ostatných klientov pohodlnejšie voliť do prenosnejvolebnej urny, no často nebol k dispozícii dostatočný počet hlasovacích lístkov. Bolo potompotrebné vracať sa pre hlasovacie lístky, rukou sa dopisovali mená voličov do hárkov a bolprípad, keď sa dokonca musela priniesť druhá urna. Na mestskom úrade mu potomodporučili, aby žiadali o prenosnú volebnú urnu pre všetkých voličov. Prax teda ukázala,že je výhodnejšie spísať všetkých voličov a požiadať o prenosnú volebnú schránkupre všetkých. Organizácia žiadostí prebieha tak, že pracovník sociálneho úseku zistí záujemklientov o hlasovanie a na základe toho potom on ako riaditeľ špecializovaného zariadeniapožiada o prenosnú volebnú schránku. Je tomu tak aj teraz pri blížiacom sa referende.V minulosti mu nikdy zo strany okrskovej volebnej komisie ani nikým iným nebolovytýkané, že k žiadostiam o prenosnú volebnú schránku nie sú pripojené splnomocneniaod klientov. Vždy od neho potrebovali iba zoznam voličov, a to tak pri komunálnych, ako ajpri parlamentných voľbách, či pri voľbách do Európskeho parlamentu. V deň volieb sa muohlásili dvaja členovia okrskovej volebnej komisie (predseda a jeden člen), priniesliprenosnú volebnú schránku a on im ukázal priestory jedálne vyhradené pre voľby. Po začatíhlasovania bol upozornený, že sa má vzdialiť z volebnej miestnosti. Chvíľu stál pri dverácha požiadal, či by bolo možné zvládnuť hlasovanie do podávania obeda. Po tomto odišiel dosvojej kancelárie. Jedáleň nemala znaky volebnej miestnosti, bola iba prispôsobená nahlasovanie. Asi po piatich minútach bol privolaný, oznámili mu, že voľby boli prerušenéa v jedálni sa dozvedel, že klienti sa dožadujú asistencie pri volebnom akte. Prítomnýpredseda mestskej volebnej komisie mu oznámil, že tento stav hodnotí ako manipuláciuvolieb a že zavolá políciu. Predseda okrskovej volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛ mu oznámil,že telefonicky dostal pokyn, podľa ktorého klientom môžu asistovať ošetrovateľky, ale oni,dvaja členovia okrskovej volebnej komisie, sa musia úpravy hlasovacieho lístku zúčastniť zaplentou. Svedok im povedal, že skôr takýto postup považuje za porušenie zákona. Na toodišiel z jedálne. Po skončení hlasovania, zhruba o pol štvrtej, obaja členovia okrskovejvolebnej komisie na jeho otázku, či bolo všetko v poriadku, odpovedali kladne a s tým sarozišli. Kampaň pred voľbami v špecializovanom zariadení neprebiehala, bol iba oslovený,či môžu byť zverejnené volebné plagáty. Boli asi dva, jeden na vrátnici a vo vestibule.Naňho nebol vyvíjaný nátlak zo žiadnej strany, aby organizoval alebo umožnil predvolebnéaktivity v špecializovanom zariadení. Pri porovnaní s priebehom volieb v minulosti nebadáv ostatných komunálnych voľbách nič atypické. Bolo mu naznačené, že sa v jedálni nemázdržiavať, tak bez problémov odišiel. Netuší, prečo mu povedali, že všetci klienti žiadalio asistenciu, lebo bolo mnoho voličov (asi 38), ktorí voľby zvládli samostatne. Pravdaže, inásituácia bola v pavilónoch s ťažko zdravotne postihnutými a imobilnými klientmi. Početklientov schopných voliť samostatne mu uviedli úsekové pracovníčky.
50. Svedok ⬛⬛⬛⬛, predseda mestskej volebnej komisie, uviedol,že mnoho nezrovnalostí pri voľbách zistil až po voľbách, keď si ich dal do súvisus volebnými výsledkami. Považuje za správne, že spísal čestné vyhlásenie, ktoré jepriložené k sťažnosti. Voľby boli nečestné a neférové voči ⬛⬛⬛⬛.V špecializovanom zariadení bol osobne prítomný, keď riešil otázku osobnej asistenciepri volebnom akte. Na jeho pokyn zapisovateľka ⬛⬛⬛⬛ telefonicky na číslo,ktoré im v rámci predvolebnej inštruktáže bolo uvedené, kontaktovala ústrednú volebnúkomisiu, kde jej oznámili, že požadovanú informáciu im neposkytnú písomne ani faxom,alebo mailom, lebo počas volieb takéto informácie poskytujú len telefonicky. Po príchodedo špecializovaného zariadenia videl neštandardnú situáciu, v podstate išlo o simuláciuďalšieho volebného okrsku, čo nekorešponduje s pravidlami o voľbe do prenosnej volebnejschránky. Pozoroval aj neprimerané správanie riaditeľa špecializovaného zariadenia,ktorý trval na tom, aby asistenciu klientom poskytli ošetrovatelia, nechcel opustiť volebnúmiestnosť, a to ani po dôraznom požiadaní. Všimol si nevidiacu klientku, ktorej nemalkto pomôcť pri hlasovaní, z čoho usudzuje, že klienti boli vopred inštruovanía zmanipulovaní. Až po ubezpečení sa, že aktuálny stav je v súlade s inštruktážou Ústrednejvolebnej komisie, opustil špecializované zariadenie. Myslí si, že ošetrovatelia asistovalipri hlasovaní aj mimoriadne nezorientovaným klientom, ktorí ani netušili, o čo ide. Svedoknetuší, ako sa tieto osoby dostali k voľbám, ľudsky mu pripadá neprípustné, aby takétoosoby mohli žiadať o prenosnú volebnú schránku a dostali sa k voľbám. Mnoho klientovšpecializovaného zariadenia nie je z, nepoznali kandidátov na primátora, a predsahromadne žiadali o prenosnú volebnú schránku. U ľudí, ktorí majú závažné zdravotnéproblémy, je veľká pravdepodobnosť, že ich hlasy môžu byť zneužité. Na chodbev priestoroch špecializovaného zariadenia videl na stoloch materiály jedného z kandidátov.Boli ich desiatky. Kým bol primátorom ⬛⬛⬛⬛, pôsobil svedok ako prednostaMestského úradu v. Odišiel dohodou k 31. decembru 2014 sám, pretože nebolochotný spolupracovať s novým vedením mesta. Na druhý deň po voľbách ráno šiel po uliciŠvermovej a v osade stálo červené nákladné auto, okolo neho bolo mnoho Rómov.Preto kontaktoval mestskú políciu i štátnu políciu. Dostal informáciu, že boli rozdávanépotravinové balíčky a že vec bola postúpená Národnej kriminálnej agentúre. Vo vzťahuk volebným okrskom č. 3 a č. 4 ho kontaktovali členovia okrskových volebných komisiís problémami s množstvom voličov. Videl ⬛⬛⬛⬛, ako hovorí s voličmi, fajčila,a tak bola vykázaná za roh budovy školy. Pri prechode autom cez rómsku osadu nevidelžiadne volebné plagáty, a tak netuší, na základe čoho sa Rómovia pri voľbe rozhodovali.Na vlastné oči však videl skupinu ľudí, ktorá chodila po najzanedbanejšej časti rómskejosady v čase volieb. K ⬛⬛⬛⬛ svedok uviedol, že na základe toho, čo mu pán povedal, sám napísal text čestného vyhlásenia pre ⬛⬛⬛⬛, ktorí podpisovalitext, nie prázdny papier. Bola to svedkova iniciatíva. Pán mu vypomáhal drobnýmiprácami v záhrade, a tak mali vzájomne užitočné vzťahy. Predpokladá, že na základe toho samu pán zdôveril s informáciami, ktoré potom svedok spísal do čestného vyhlásenia.Včera mu pán Šandor telefonicky povedal, že je zastrašovaný a že pred ústavným súdomnepovie pravdu.
51. Svedok ⬛⬛⬛⬛, predseda okrskovej volebnej komisie č. 5, pracujeako notársky kandidát. K označeniu „súkromná volebná miestnosť“ použitému v čestnomvyhlásení ho viedla úprava jedálne v špecializovanom zariadení. Boli tam 4 plenty, stôl,stoličky pre volebnú komisiu, vyzeralo to ako volebná miestnosť. Proces voľby s prenosnouvolebnou schránkou nenapĺňal jeho predstavy o tom, ako má takáto voľba prebiehať. Jehopochybnosti o voľbách sa formovali počas dňa volieb, ale aj po voľbách, keďže volebný deňbol preňho náročný. Žiadosť o prenosnú volebnú schránku bola doručená mestskému úradu,jemu ju predložila zapisovateľka okrskovej volebnej komisie ráno v deň volieb,a tak nad náležitosťami žiadosti a nad jej oprávnenosťou neuvažoval a neskúmal to.Ak niekto požiada o prenosnú volebnú schránku, on nie je oprávnený hodnotiť oprávnenosťžiadosti. V špecializovanom zariadení volila s asistenciou aj dobrá polovica všetkýchklientov, ale konkrétne číslo voličov s asistenciou v jedálni si netrúfa uviesť. Keď odvolilo98 voličov, tak polovica je zhruba 50 osôb, ale je to len jeho odhad. Počas voliebv špecializovanom zariadení narastal počet požiadaviek na asistenciu, a to aj takých,pri ktorých to zjavne nebolo potrebné. Preto sa na základe telefonátu dostavil osobnepredseda mestskej volebnej komisie a podal stanovisko Ústrednej volebnej komisie,podľa ktorého asistencia ošetrovateľa klientovi musí prebiehať pod dohľadom členovokrskovej volebnej komisie. Aj on očakával a žiadal tento pokyn v písomnej forme,lebo ako právnikovi sa mu to nepozdávalo. Dostalo sa mu však informácie, že počas voliebÚstredná volebná komisia komunikuje len telefonicky. Spočiatku volili voliči s asistenciouaj bez prítomnosti členov okrskovej volebnej komisie. Volili aj takí, ktorí o asistenciunepožiadali a personál ich odprevádzal – toto sa týkalo jedálne. V prípadoch, keď bolosobne pri volebnom akte prítomný, všetci volili p.. Napriek pochybnostiamzápisnicu podpísal na základe konzultácie s p., keďže dospeli k záveru,že do zápisnice netreba nič dodávať, lebo samotný akt volieb zo strany okrskovej volebnejkomisie prebehol v podstate regulárne. Nevidí rozpor medzi svojím pôsobením predseduokrskovej volebnej komisie a osobou, ktorá podpísala čestné vyhlásenie, lebo samotný akthlasovania prebehol v súlade so zákonom, a teda ako predseda okrskovej volebnej komisienemal dôvod akékoľvek pripomienky uviesť. Je potrebné odlíšiť jeho postavenie akopredsedu okrskovej volebnej komisie na jednej strane a osoby podávajúcej čestnévyhlásenie na účely konania pred ústavným súdom na strane druhej.
52. Ústavný súd pri tvorbe skutkového obrazu prejednávanej veci bral ďalej do úvahyobsah verejných listín, ktoré tvorili prílohy sťažnosti, prípadne si ich ústavný súd vyžiadalod iných orgánov verejnej moci, a to menovite:
- rozhodnutie primátora mesta z 2. októbra 2014 o určení volebnýchokrskov a volebných miestností podľa § 10 ods. 2 zákona o voľbách,
- úradný záznam Obvodného oddelenia Policajného zboru Slovenskej republikyv zo 16. novembra 2014,
- záznam Mestskej polície č. j.: 370/14-UZ zo 16. novembra 2014,
- fotokópiu zápisnice mestskej volebnej komisie zo 16. novembra 2014 o výsledkuvolieb do mestského zastupiteľstva a primátora mesta,
- uznesenie NAKA ČVS: PPZ-1107/NKA-PK-VY-2014 z 19. januára 2015 o začatítrestného stíhania,
- zápisnicu NAKA o výsluchu svedka ⬛⬛⬛⬛ z 20. januára 2015,
- zápisnicu NAKA o výsluchu svedka ⬛⬛⬛⬛ z 3. februára 2015,
- zápisnicu NAKA o výsluchu svedka ⬛⬛⬛⬛ z 3. februára 2015,
- zápisnicu NAKA o výsluchu svedka ⬛⬛⬛⬛ z 3. februára 2015,
- zápisnicu NAKA o výsluchu svedka ⬛⬛⬛⬛ z 3. februára 2015,
- zápisnicu NAKA o výsluchu svedka ⬛⬛⬛⬛ z 3. februára 2015.
53. Na podklade rekapitulovaných dôkazných prostriedkov ústavný súd považovalv konaní o sťažnosti sťažovateľa za preukázané tieto skutočnosti podstatné pre posúdeniekvality volieb vo volebnom okrsku č. 5:
- voľby do prenosnej volebnej schránky sa v špecializovanom zariadení využívaliaj pri iných voľbách v minulosti,
- žiadosť o prenosnú volebnú schránku v minulosti aj v procese prípravy napadnutýchvolieb podával riaditeľ špecializovaného zariadenia za všetkých klientov, ktorí o takéhlasovanie prejavili záujem, pričom okrskové volebné komisie akceptovali, že riaditeľšpecializovaného zariadenia žiada o prenosnú volebnú schránku bez splnomocneniavoličmi,
- v špecializovanom zariadení prebiehalo 15. novembra 2014 hlasovaniedo prenosnej volebnej schránky, a to tak, že jedna skupina voličov hlasovala v jedálni(niektorí s asistenciou, iní bez asistencie) a druhá skupina voličov hlasovala na izbáchšpecializovaného zariadenia,
- v jedálni hlasovali spočiatku s asistenciou (ošetrovatelia špecializovanéhozariadenia) aj takí klienti, ktorí o ňu formálne nepožiadali,
- v určitých, presne neidentifikovaných časových úsekoch bol riaditeľšpecializovaného zariadenia v jedálni počas hlasovania prítomný, do priebehu hlasovaniavšak nezasahoval,
- predseda okrskovej volebnej komisie vo volebnom okrsku č. 5 (
) a člen tejto komisie boli osobne prítomní pri úprave hlasovacieholístka bližšie nešpecifikovaného počtu tých voličov v špecializovanom zariadení, ktorí volilis asistenciou,
- klienti špecializovaného zariadenia, ktorí volili za plentou v jedálni bez asistencie,sa pri úprave hlasovacieho lístka rozhodovali bez predchádzajúceho vplyvu iných osôb,
- žiaden člen okrskovej volebnej komisie č. 5 nevyužil právo odmietnuť podpísaniezápisnice okrskovej volebnej komisie o hlasovaní.
54. Vo vzťahu k voľbám vo volebných okrskoch č. 3 a č. 4 považoval ústavný súdza preukázané, že:
- vo volebných miestnostiach bol 15. novembra 2014 záujem voličov hlasovať vyššíoproti záujmu vo voľbách v minulosti; záujem o hlasovanie bol koncentrovaný hlavnev ranných hodinách,
- v priebehu hlasovania bližšie neidentifikovaný, avšak nezanedbateľný počet voličovžiadal voliť s asistenciou, ktorú poskytoval stabilný okruh osôb vybraných samotnýmivoličmi žiadajúcimi si asistenciu,
- voliči spolu v priestoroch vo volebnej miestnosti, prípadne v jej bezprostrednejblízkosti komunikovali, pričom často používali výraz „jekh“, čo v rómskom jazykuznamená „jeden“,
- veľký počet voličov mal na rukách alebo na pomocných papierových lístkochvyznačenú číselnú kombináciu začínajúcu číslicou „1“,
- v dopoludňajších hodinách 16. novembra 2014 sa v blízkosti pohostinstva nachádzalo nákladné motorové vozidlo a súčasne v uvedenej lokalite došlo k rozdávaniupotravín,
- členka okrskovej volebnej komisie č. 4 ⬛⬛⬛⬛ počas volieb opúšťalavolebnú miestnosť, mimo ktorej komunikovala s voličmi,
- texty čestných vyhlásení ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ boli skoncipované na základe iniciatívy sťažovateľa,
- podpis ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ pod čestné vyhlásenia identickéhoznenia, ktoré sú priložené k sťažnosti, inicioval ⬛⬛⬛⬛, predseda mestskejvolebnej komisie,
- žiaden z členov okrskových volebných komisií č. 3, č. 4 nevyužil právo odmietnuťpodpísanie zápisnice okrskovej volebnej komisie o hlasovaní.
III.
Právne posúdenie veci
55. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnostivolieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky,volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.
56. Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejnýchvecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytomna území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcía do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.
57. Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priamea vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.
58. Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístupk voleným a iným verejným funkciám.
59. Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jejvýklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických sílv demokratickej spoločnosti.
60. Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je uskutočnenie voliebv súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánovsamosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 82/07). Zistenánezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takýmnásledkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebnéhopráva a jeho princípov (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 82/07).
61. Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
a) vyhlásiť voľby za neplatné,
b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,
c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadnezvolený,
d) sťažnosť zamietnuť.
62. Z doterajšej stabilizovanej judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že jehoprávomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákonao ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobomovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenietohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadneopätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94,PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 82/07). Inými slovami,nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľbykandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účela zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi.
63. Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti,musia byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb,t. j. porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, resp. zákonov,ktoré s nimi bezprostredne súvisia, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťouvolieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta a c) intenzitanezákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvolávapochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov (m. m.PL. ÚS 73/07). Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzityvolebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledokvolieb (PL. ÚS 8/2011).
64. Sťažovateľ hneď v úvode odôvodnenia svojej sťažnosti poukázal na porušenie § 9ods. 5 zákona o voľbách, keďže na účel voľby primátora mesta boli na územímesta vytvorené dva volebné obvody.
65. Ústavný súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že voľbypodľa volebného zákona možno chápať v užšom a širšom zmysle, pričom voľby v širšomzmysle zahŕňajú aj prípravu na voľby (PL. ÚS 17/94 a PL. ÚS 15/94). Za prípravu na voľbymožno bez pochybností označiť tvorbu volebných obvodov a volebných okrskov, v rámciktorých sa uskutočnia voľby do orgánov územnej samosprávy (PL. ÚS 34/99).
66. Podľa § 9 ods. 5 zákona o voľbách pre voľby starostu obce (primátora) tvoríkaždá obec jeden jednomandátový volebný obvod.
67. Z podkladov priložených k sťažnosti naozaj vyplýva, že samotný sťažovateľ ešteako primátor mesta určil podľa § 10 ods. 2 zákona o voľbách 2. októbra 2014 volebnéokrsky a volebné miestnosti, pričom v tomto rozhodnutí sú jednotlivé volebné okrskyzadelené do dvoch volebných obvodov.
68. Z obsahu sťažnosti ani z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, aký vplyvmalo preukázané porušenie zákona o voľbách na výsledky volieb primátora mesta z 15. novembra 2014. Preto rešpektujúc podstatu volebného súdnictva, ktorá sa okrem inéhovyznačuje aj zisťovaním intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvuna rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb, ústavný súd konštatuje irelevantnosťzisteného porušenia zákona o voľbách v jeho § 9 ods. 5 v relácii k výsledku napadnutýchvolieb. Táto námietka je preto nedôvodná.
69. Sťažovateľ svoju ďalšiu sťažnostnú argumentáciu skutkovo i právne rozdelildo dvoch okruhov. Preto aj ústavný súd považoval pri odôvodnení svojho rozhodnutiaza potrebné zohľadniť naznačenú rozdielnosť dôvodov, ktorými sťažovateľ voľby primátoramesta konané 15. novembra 2014 spochybnil.
70. Tvrdená neplatnosť volieb primátora mesta, ktorú sťažovateľ navrhujeústavnému súdu autoritatívne konštatovať, je v prvom rade založená na údajnejneregulárnosti priebehu volieb v špecializovanom zariadení. Hlasovanie sa tu realizovalodo prenosnej volebnej schránky. Približne polovica klientov, pre ktorých sa žiadalaprenosná volebná schránka, hlasovala v na to upravenej jedálni. Sťažovateľ v tejto súvislostiprednáša viacero čiastkových námietok.
71. Podľa § 31 ods. 6 zákona o voľbách volič môže požiadať zo závažných, najmäzdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnejmiestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebnákomisia zriadená. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvochsvojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Voličhlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.
72. V konaní pred ústavným súdom je preukázané, že riaditeľ špecializovanéhozariadenia požiadal pre 110 klientov o hlasovanie mimo volebnej miestnosti, konkrétnev priestoroch špecializovaného zariadenia. Rovnako je preukázané, že k žiadosti o prenosnúvolebnú schránku neboli pripojené splnomocnenia klientov. Z formálneho hľadiska takústavný súd konštatuje porušenie zákona o voľbách, pretože bez náležitého splnomocneniasa žiadosť doručená na mestský úrad okrskovej volebnej komisii dostáva po právnej stránkedo polohy žiadosti riaditeľa špecializovaného zariadenia, nie žiadosti klientov – voličov.
73. Na druhej strane ústavný súd nemôže opomenúť, že klienti špecializovanéhozariadenia sa vzhľadom na svoje zdravotné problémy a v niektorých prípadoch väčšiu,v iných prípadoch zas menšiu mieru sociálnej odkázanosti zjavne spoliehajú na personálšpecializovaného zariadenia pri vybavovaní svojich administratívnych a iných záležitostí,pri ktorých prichádzajú do formálne regulovaného kontaktu s verejnou mocou. To vediek vytvoreniu zaužívanej praxe fungovania vzájomných vzťahov klientov a personálu,resp. vedenia špecializovaného zariadenia v štandardizovaných situáciách. K takýmnepochybne patrí aj hlasovanie vo voľbách.
74. Z dokazovania pre ústavný súd vyplynulo, že v špecializovanom zariadení jeobvyklé, ak jeho riaditeľ v procese prípravy volieb požiada okrskovú volebnú komisiuo prenosnú volebnú schránku, a to takpovediac paušálne, teda pre všetkých klientov,ktorí o voľbu podľa § 31 ods. 6 zákona o voľbách prejavia záujem, bez ohľadu na to, či imich zdravotné ťažkosti umožňujú alebo neumožňujú navštíviť na účel hlasovania „riadnu“volebnú miestnosť. Táto prax je výsledkom viacročného vývoja popísaného riaditeľomšpecializovaného zariadenia v jeho svedeckej výpovedi. Navyše, a to považuje ústavný súdza podstatné, okrskové volebné komisie ani v minulosti a ani v spochybnených ostatnýchvoľbách nevnímali postup riaditeľa špecializovaného zariadenia za právne imperfektnýv takej miere, že by požadovali doplnenie žiadosti podanej podľa § 31 ods. 6 zákonao voľbách alebo že by dokonca prijatej žiadosti nevyhoveli.
75. Ústavný súd zastáva názor, že v zariadeniach podobného typu, akým ješpecializované zariadenie, nemožno ani v budúcnosti vylúčiť taký spôsob využitia § 31ods. 6 zákona o voľbách, ktorý bude hraničiť s postupom contra legem. Predmetnéustanovenie zákona o voľbách sa však prioritne orientuje na voličov – jednotlivcov, ktorí súzdravotne hendikepovaní. Nie je vôbec neakceptovateľné, ak sa v sociálnych zariadeniach,v ktorých je umiestnených podstatne viac takýchto jednotlivcov, vyvinie prax posúvajúcainštitút splnomocnenia žiadateľa do polohy neformálneho ústneho súhlasu klientaso zaužívanou ponukou voliť do prenosnej volebnej schránky. Navyše, ak najmenej jeden zosvedkov potvrdil, že v opačnom prípade by voliť nešiel.
76. V popísaných okolnostiach sa ústavný súd obracia na svoju judikatúru,podľa ktorej nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť voliebalebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom takna účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi(napr. PL. ÚS 6/2011).
77. Z uvedených dôvodov podľa názoru ústavného súdu konštatované formálneporušenie zákona o voľbách v procese prípravy volieb primátora mesta materiálnenevykazuje známky tak závažného protiprávneho konania, ktoré by odôvodňovaloexistenciu pochybností o tom, či namietané voľby primátora mesta a ich výsledky súprejavom skutočnej vôle voličov.
78. K aplikácii § 31 ods. 6 zákona o voľbách ústavný súd s ohľadom na podstatusťažnostnej argumentácie ďalej uvádza, že toto ustanovenie zákona o voľbách ustanovuje ibacieľ, ktorý musí volebná komisia dosiahnuť, nie však prostriedky, tie ponecháva na voľbučlenov okrskovej volebnej komisie. Pri tomto type hlasovania je postup členov volebnejkomisie upravený jediným pravidlom: sú povinní postupovať tak, aby bola zachovanátajnosť hlasovania (PL. ÚS 22/08).
79. Sťažovateľ v sťažnosti a ⬛⬛⬛⬛ vo svojom čestnom vyhlásenía v naň nadväzujúcej svedeckej výpovedi podrobili kritike fakt, že hoci členovia okrskovejvolebnej komisie č. 5 prišli s prenosnou volebnou schránkou, v špecializovanom zariadeníbola zriadená v podstate štandardná volebná miestnosť.
80. Zákon o voľbách neupravuje podrobne priebeh hlasovania do prenosnej volebnejschránky. Jedinou požiadavkou je rešpektovanie tajnosti hlasovania. Ani formálno-právneniet teda žiadnej prekážky, aby použitie prenosnej volebnej schránky malo podobuhlasovania väčšieho počtu voličov v tej istej miestnosti.
81. Okrem toho ústavný súd dokazovaním nezistil, že by členovia okrskovej volebnejkomisie ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ potom, ako sa dostavili do špecializovanéhozariadenia a zistili, akým spôsobom sú jeho priestory na hlasovanie pripravené, alebo počashlasovania vzniesli pripomienky ku skutočnosti, že hlasovanie klientov špecializovanéhozariadenia bude prebiehať v jedálni. Ústavný súd preto aj túto sťažnostnú námietkuvyhodnotil ako nedôvodnú.
82. Sťažovateľ ďalej v sťažnosti namietal, že viacerí voliči v špecializovanomzariadení neboli natoľko zdravotne indisponovaní, že by nevyhnutne museli voliťs asistenciou.
83. Podľa § 32 zákona o voľbách volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístokpre telesnú vadu alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, má právo vziať so seboudo priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovacílístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky.
84. V prvom rade ústavný súd judikuje, že na vykonanie volebného aktuprostredníctvom prenosnej volebnej schránky je aplikovateľný § 32 zákona o voľbách,a preto poskytnutie pomoci v intenciách označeného ustanovenia takto hlasujúcemuhendikepovanému voličovi nie je porušením princípu tajnosti hlasovania (PL. ÚS 22/2011).
85. Citované ustanovenie zákona o voľbách neznamená, že by bol volič dožadujúcisa pomoci iného voliča z dôvodu svojej negramotnosti povinný toto svoje tvrdeniepreukazovať. V zásade preto platí, že ak volič takéto tvrdenie prednesie, treba z nehovychádzať. Iba v prípade, keby napríklad vzhľadom na dosiahnutý vyšší stupeň vzdelaniači zastávanú funkciu voliča by sa javilo jeho tvrdenie ako prima facie nepravdivé, bolo bymožné takémuto voličovi odoprieť pomoc iného voliča (PL. ÚS 90/07).
86. Z dokazovania vykonaného pred ústavným súdom nevyplýva, že by členoviaokrskovej volebnej komisie č. 5 ( ⬛⬛⬛⬛ a ), prítomní pri hlasovanív špecializovanom zariadení, odopreli niektorému z voličov požadovanú asistenciu.V situácii, keď mali vážne pochybnosti o potrebe asistencie pre voličov, kontaktovalimestskú volebnú komisiu a prostredníctvom nej v súčinnosti s Ústrednou volebnoukomisiou pochybnosti vyriešili tak, že pri úprave hlasovacieho lístka voličov hlasujúcichs asistenciou boli prítomní samotní členovia okrskovej volebnej komisie.
87. Skutočnosť hlasovania s asistenciou sa ústavnému súdu v zariadení, akým ješpecializované zariadenie, nejaví ako riziková z pohľadu splnenia podmienok podľa § 32zákona o voľbách. Aj v nadväznosti na už citovaný judikovaný názor vo veci sp. zn.PL. ÚS 90/07 možno skôr prezumovať právne významnú odkázanosť klientov, ktorío asistenciu požiadajú. Zo svedeckých výpovedí ani z iných podkladov priloženýchk sťažnosti nevyplynuli žiadne informácie, že by sa tvrdenie konkrétneho voliča o potrebeasistencie javilo prima facie nepravdivé. Ani sťažovateľ, ani vypočutí svedkovia žiadnukonkrétnu osobu na tento účel neoznačili. Sťažovateľ len všeobecne uviedol, že o asistenciužiadali „aj voliči, ktorí navonok nejavili známky, že nemôžu čítať alebo písať, nemali ani okuliare a pritom sa pohybovali bez pomoci, resp. nejavili známky takého poškodenia, ktoré by im znemožňovali voliť bez asistencie“. Sťažovateľ v nadväznosti na to navrhol vypočuť50 klientov špecializovaného zariadenia. Z nich ústavný súd náhodne vybral 6 svedkov,pričom žiaden z nich argumentáciu sťažovateľa nepotvrdil, a to ani vo vzťahu k inýmspolubývajúcim, ktorí v jedálni špecializovaného zariadenia volili.
88. Pokiaľ ide samotnú úpravu hlasovacieho lístka u voličov, ktorí volilis asistenciou, sťažovateľ v sťažnosti tvrdil zneužitie odkázanosti voličov, a týmaj manipuláciu ich vôle, čo podporil obsahom čestného vyhlásenia
, predsedu okrskovej volebnej komisie č. 5, ktorý bol prítomný pri úpravehlasovacích lístkov voličov využívajúcich asistenciu, a uviedol, že «voliči nabádali asistujúcich zamestnancov zariadenia, aby „zakrúžkovali kandidáta, tak ako oni uznajú za ;vhodné“, resp. nech „zakrúžkujú tak ako sa ráno dohodli“ a pod. Mnoho voličov prejavilo svoju vôľu len po položení otázky či chcú voliť „jedničku, alebo dvojku “».
89. K uvedenej námietke už ústavný súd v minulosti konštatoval, že je na vôli voliča(jeho interná voľba), ktorý požiadal o pomoc pri úprave hlasovacieho lístka, a následne jeaj na jeho zodpovednosti, aký spôsob komunikácie zvolí s voličom, ktorého o pomocpri úprave hlasovacieho lístka požiadal, tak aby realizoval svoje aktívne hlasovacie právov súlade s jeho vôľou... (PL. ÚS 7/07).
90. V ustálených skutkových okolnostiach potom ústavný súd nemôže apriórneuzavrieť, že komunikácia voliča s jeho asistentom v podobe, aká je citovaná v bode 88,znamená nedovolené prerušenie ústavou i zákonom chránenej línie medzi vôľou voliča a jejformálnym prejavením úpravou hlasovacieho lístka. Prejavom vôle voliča hlasujúcehov podmienkach regulovaných v § 32 zákona o voľbách môže byť aj výzva asistentovi,aby „zakrúžkoval tak, ako sa ráno dohodli“, prípadne aby „zakrúžkoval kandidáta tak, ako to on uzná za vhodné“. Obe uvedené možnosti sú prejavom vôle voliča, ktorý sa stotožňujes vôľou asistenta do tej miery, že sa z hľadiska právneho stáva jeho vlastnou vôľou.Napokon, vzhľadom na to, že pri hlasovaní podľa § 32 zákona o voľbách je nevyhnutná istáviac či menej intenzívna súčinnosť voliča a asistenta, nemožno očakávať, že takétohlasovanie prebehne bez akejkoľvek komunikácie. Ak však jej podoba má byť vyhodnotenáako nedovolená manipulácia či zneužitie voličovej odkázanosti, musí sťažovateľ preukázať,že vôľa asistenta prejavená úpravou hlasovacieho lístka je v rozpore s vôľou voliča, ktorémuasistent pomáha.
91. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažnéporušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnenevyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov(PL. ÚS 38/07). Platí totiž vyvrátiteľná domnienka, že volebný výsledok zodpovedá vôlivoličov. Predložiť dôkazy na jej vyvrátenie je povinnosťou toho, kto volebné pochybenienamieta (PL. ÚS 74/2011).
92. Ústavný súd nespochybňuje, že niektorí klienti špecializovaného zariadeniaskutočne s ohľadom na ich zdravotný postih sú len vo veľmi obmedzenej miere spôsobilíprejaviť samostatne a zrozumiteľne vlastnú vôľu. Rovnako je však nepochybné, že zákono voľbách umožňuje podľa § 2 ods. 2 písm. d) odoprieť hlasovanie len takým zdravotnehendikepovaným osobám, ktoré sú pozbavené alebo obmedzené v spôsobilosti na právneúkony. Sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno v otázke účinného spochybnenia súladu vôleprejavenej asistentom a vôle voličov – klientov špecializovaného zariadenia, ktorí asistenciupri hlasovaní využili. Nepodarilo sa mu tak účinne vyvrátiť domnienku súladu volebnéhovýsledku vo volebnom okrsku č. 5 s vôľou voličov špecializovaného zariadenia.
93. Vážnou námietkou prednesenou sťažovateľom v sťažnosti je tvrdenie, že v jedálnišpecializovaného zariadenia volili s asistenciou aj voliči, ktorí o ňu vôbec nežiadali.
94. ⬛⬛⬛⬛, predseda okrskovej volebnej komisie č. 5, vo svojomčestnom vyhlásení uviedol, že „personál zariadenia hneď zo začiatku, aj napriek predchádzajúcim inštrukciám, odprevádzal viacerých voličov do priestorov určených na hlasovanie, kde aj počas volebného aktu zotrvával. Všetci prítomní boli opakovane dôrazne poučení o zásade tajnosti hlasovania a zároveň informovaní, že volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok, môže požiadať o asistenciu...“. Aj ⬛⬛⬛⬛,predseda mestskej volebnej komisie, v čestnom vyhlásení potvrdil, že mu predsedaokrskovej volebnej komisie č. 5 v čase hlasovania telefonicky oznámil, že „odprevádzali zamestnanci zariadenia viacerých voličov do priestorov určených na hlasovanie a tam aj s týmito voličmi zotrvávali, aj keď išlo o voličov, ktorí nepožiadali o asistenciu“.
95. Ústavný súd konštatuje, že hlasovanie s asistenciou bez žiadosti voliča nie jev súlade s § 32 zákona o voľbách a môže sa negatívne dotknúť aj ústavného atribútu tajnostihlasovania.
96. V rámci konania o volebných sťažnostiach (agendy volebného súdnictvaaj vo vzťahu ku konaniam ústavnému súdu o týchto veciach) sa však neuplatňuje teóriatzv. absolútnych vád volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré bymali za následok automatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania).Vzhľadom na túto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebnéhoprocesu za relatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa ich vplyvuna výsledok volieb do zastupiteľského orgánu alebo na výsledok voľby konkrétnehokandidáta. Overovanie volieb je založené na predpoklade objektívnej súvislostimedzi volebnou vadou a obsadením funkcie starostu alebo minimálne takej možnejpríčinnej súvislosti [princíp potenciálnej kauzality (m. m. PL. ÚS 7/2010)]. Túto možnúpríčinnú súvislosť však treba vykladať nie iba ako abstraktnú možnosť, ale treba ju v konaníriadne preukázať (PL. ÚS 16/2011).
97. Podľa čestného vyhlásenia a výpovede v špecializovanom zariadení volilo 98 osôb, z toho približne polovica v jedálni. Z výpovedíďalších svedkov (
) je preukázané, že z približného počtu 50 osôb, ktorí volili v jedálni zariadenia,nevolili s asistenciou všetci. ⬛⬛⬛⬛ dokonca vypovedal, že 38 klienti zvládlihlasovanie samostatne. Aj ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ uviedli, že po získaníinformácie z ústrednej volebnej komisie sa podarilo hlasovanie v jedálni dostať do súladus inštruktážou Ústrednej volebnej komisie, z čoho vyplýva, že pri hlasovaní ďalšej skupinyvoličov v jedálni (tá početne znižuje množstvo voličov, ktorí volili s asistencioubez požiadania) už pochybnosti o súlade volebného aktu so zákonom o voľbách nevyvstali.
98. K hlasovaniu s asistenciou bez výslovnej žiadosti voliča došlo teda v jedálnišpecializovaného zariadenia v počte podstatne nižšom než 50. Ak sa s týmto ustálenýmfaktom spojí nikým nespochybnená a z podkladov priložených k sťažnosti preukázanáskutočnosť, že rozdiel medzi hlasmi sťažovateľa a odporcu bol 54 hlasov, potom porušeniezákona o voľbách v jeho § 32 nedosahuje intenzitu, ktorá už spochybňuje výsledky voliebprimátora mesta a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či tieto voľbya ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov. Preto aj túto námietku vyhodnotilústavný súd ako nedôvodnú.
99. Popísané poznatky získané zo svedeckých výpovedí členov okrskovej volebnejkomisie č. 5 sú pre ústavný súd postačujúcimi dôkazmi, ktoré neslúžia podpore,ale vyvráteniu sťažnostných dôvodov prednesených sťažovateľom v odôvodnení sťažnosti.
100. Formálny rozpor so zákonom o voľbách ústavný súd zistil v procese prípravyvolieb, keď v žiadosti riaditeľa špecializovaného zariadenia o prenosnú volebnú schránkuchýbali splnomocnenia klientov, v prospech ktorých bola prenosná volebná schránkažiadaná. Závažnosť tejto vady je však minimálna, pretože dokazovaním sa preukázalo,že v špecializovanom zariadení je takáto prax už dlhšie zaužívaná a doteraz ju žiadnaz okrskových volebných komisií nespochybnila. Nemožno preto usudzovať na reálny vplyvtejto nezákonnosti na výsledok volieb primátora mesta.
101. ⬛⬛⬛⬛ zápisnicu okrskovej volebnej komisie č. 5 o hlasovanípodpísal bez výhrad a pri svojej svedeckej výpovedi zdôraznil, že dôvodom nevyužitia jehopráva na odmietnutie podpisu pod uvedenú zápisnicu bolo vedomie, že „akt volieb zo strany okrskovej volebnej komisie sa uskutočnil regulárne, lebo počas volieb sa problémy riešili priebežne“. Aj ⬛⬛⬛⬛, člen okrskovej volebnej komisie č. 5, ktorý bolprítomný pri hlasovaní v špecializovanom zariadení a ktorý sa už aj v minulosti ako členokrskovej volebnej komisie č. 5 hlasovania v špecializovanom zariadení zúčastňoval,vo svojej svedeckej výpovedi na otázku, či nespozoroval počas hlasovania zásahalebo nedostatok, ktorý by mu ako dlhoročnému členovi volebných komisií pripadalnesprávny, uviedol, že „predmetné voľby... prebehli do prenosnej volebnej schránky v zariadení dosiaľ najobjektívnejším spôsobom“. Hoci citovaná pasáž výpovedesvedka je skôr hodnotiacim úsudkom než svedectvom o skutkovej okolnosti, pre ústavnýsúd mala význam v jej komparatívnej perspektíve, keďže dokázal porovnaťkvalitu priebehu volieb v špecializovanom zariadení v minulosti a v ostatných namietanýchvoľbách.
102. Súhrnne tak ústavný súd k prvému okruhu námietok sťažovateľa uvádza,že neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k záveru o rozpore priebehuhlasovania v špecializovanom zariadení so zákonom alebo s ústavnými atribútmi volebnéhopráva. Informácie uvádzané v tejto súvislosti v čestnom vyhlásení ⬛⬛⬛⬛,predsedu okrskovej volebnej komisie č. 5, ktoré významne slúžili sťažovateľovi ako podkladpre sťažnostnú argumentáciu, sú podstatne spochybnené preukázanou skutočnosťou, že ⬛⬛⬛⬛ zápisnicu o výsledku hlasovania podpísal bez akýchkoľvek výhrad. Tentopreukázaný fakt nie je pre ústavný súd z hľadiska hodnotenia preukázaných skutočnostívôbec zanedbateľný. Podľa § 15 ods. 4 písm. a) zákona o voľbách okrsková volebná komisiazabezpečuje priebeh hlasovania, najmä dozerá na správne odovzdávanie hlasovacích lístkova dbá na poriadok vo volebnej miestnosti. Práve okrsková volebná komisia je tak orgánomzodpovedným za bezchybnosť v priebehu hlasovania vo volebnej miestnosti či pri postupepodľa § 31 ods. 6 a § 32 zákona o voľbách. Ak potom členovia okrskovej volebnej komisiedisponujú poznatkami z priebehu hlasovania, ktoré môžu mať podľa ich názoru vplyv naústavnosť a zákonnosť volieb (resp. v najširšom slova zmysle na ich regulárnosť), najlepšouprávnou možnosťou, ako na tieto nedostatky poukázať, je práve využitie práva odmietnuťpodpísanie zápisnice o hlasovaní spojeného s uvedením dôvodov takého odmietnutia.
103. Rovnaký záver prijal ústavný súd k porušeniu zákona o voľbách v dôsledkuabsencie výslovných žiadostí presne neidentifikovaného počtu klientov hlasujúcich v jedálnišpecializovaného zariadenia o asistenciu podľa § 32 zákona o voľbách. Ich počet bols istotou poznateľne nižší než 50. V tomto prípade sa preto s ohľadom na rozdiel 54 hlasovmedzi sťažovateľom a odporcom nepreukázala intenzita porušenia zákona o voľbáchodôvodňujúca pochybnosť o tom, či výsledky volieb primátora mesta sú (boli)prejavom skutočnej vôle voličov.
104. K tomu ústavný súd uvádza, že dosiahnutie absolútneho súladu prípravya priebehu volebného procesu so zákonom je prakticky neuskutočniteľné. Ak by sanespokojnosť politických strán a hnutí, resp. nezávislých kandidátov zúčastnenýchna voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách iniciovaním konania predústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu parlamentnej demokracie a inštitútuvolieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu nepatrnéhoporušenia ustanovení zákona o voľbách totiž, vytvára možnosti pre vedomú manipulácius voľbami (obdobne PL. ÚS 19/94).
105. Druhý okruh námietok sťažovateľa sa koncentroval na tvrdené „kupovaniehlasov“ vo volebných okrskoch č. 3 a č. 4 vyznačujúcich sa dominantne rómskymelektorátom.
106. Ústavný súd už konštatoval, že „kupovanie hlasov“ patrí medzi najzávažnejšieporušenia ustanoveného zákazu volebnej kampane, pretože ide o aktivitu na získanievoličských hlasov počas volieb, ktorá zasahuje do samotnej podstaty volebného (aktívnehoči pasívneho) práva zaručeného v čl. 30 ústavy. Toto obmedzenie nesie so sebou také veľkénebezpečenstvo pre slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti,že od ústavného súdu vyžaduje veľmi prísne posúdenie (PL. ÚS 5/03).
107. Ústavný súd skutkovo ustálil, že záujem voličskej základne v predmetnýchvolebných okrskoch bol podstatne vyšší, než tomu bolo v minulosti. Navyše, záujemo hlasovanie bol nárazový a sústredený do ranných hodín. V správaní sa voličov pritom boliprítomné evidentné známky organizácie (asistencia stále sa opakujúcich osôb, číselnékombinácie na rukách voličov, komunikácia voličov vo volebnej miestnosti i v jejbezprostrednom okolí s častým používaním výrazu „jekh“). Všetky preukázané fakty majúvšak podľa názoru ústavného súdu iba povahu nepriamych dôkazov, ktoré musia byťv skutkovej reťazi prejednávanej veci napojené na dôkazy spôsobilé priamo, a tým ajdostatočne hodnoverne preukázať, že prvok organizovanosti v správaní voličov volebnéhookrsku č. 3 a č. 4 bol výsledkom prísľubu odmeny zo strany primerane konkretizovanýchosôb.
108. V procese dokazovania boli z uvedených hľadísk podstatné svedecké výpovedesťažovateľom označených členov okrskových volebných komisií č. 3 a č. 4, ktoré ústavnýsúd konfrontoval aj s obsahom ich výpovedí pred orgánom činným v trestnom konaní(vyšetrovateľ NAKA). Z tejto konfrontácie ústavný súd nezistil podstatné odchýlkyv obsahu jednotlivých výpovedí, ktoré sa vyznačovali domnienkami na základesprostredkovaných informácií podaných často z počutia, ako aj výrazným nedostatkominformácií o konkrétnych osobách, ktoré voličov v rómskej osade mali korumpovať.
109. Svedok ⬛⬛⬛⬛ vypovedal, že v ranných hodinách v deň volieb skupinaľudí chodila po domoch a presviedčala voličov na voľbu konkrétneho kandidáta. Takétotvrdenie je však nekonkrétne a nevierohodné, bez ďalších dôkazov. Vo výpovedi predorgánom činným v trestnom konaní tento svedok uviedol, že od osoby menom,ktorej priezvisko nepozná, sa dozvedel, že skupina ľudí okolo osoby menom nabádala ráno v deň volieb rómskych voličov, aby išli voliť. Ako protihodnotu mali za todostávať víno, malinovky a klobásy. Ide však už o sprostredkovanú informáciu, navyšeod osoby, ktorej priezvisko svedok ani nepozná.
110. Svedok ⬛⬛⬛⬛ sa z rozhovorov s aktivačnými pracovníkmi dozvedel,že volili tak, aby nemali problémy, a na jeho priamu otázku o číslach mu ich aj priamopotvrdili. Svoje tvrdenia však nevie podoprieť konkrétnymi menami osôb, ktorí počas voliebmali vyvíjať nekalé praktiky. Informácie získal len sprostredkovane, z počutia. Rovnakovypovedal aj pred orgánom činným v trestnom konaní.
111. Svedok ⬛⬛⬛⬛ pred orgánom činným v trestnom konanívypovedal, že nevie, kto rómskym voličom povedal, že nebudú môcť ďalej pracovaťna aktivačnej činnosti, ak odporca nebude zvolený za primátora, ani nevie, kto sľúbilza podporu odporcu vo voľbách potravinové odmeny.
112. Svedok ⬛⬛⬛⬛ pred orgánom činným v trestnom konaní nevedelkonkretizovať žiadnu osobu, ktorá rómskym voličom mala sľúbiť protihodnotu za to,že budú voliť odporcu.
113. Svedok ⬛⬛⬛⬛ videl, že na ulici v osade stáločervené nákladné auto, okolo neho bolo mnoho Rómov. Neskôr dostal informáciu, že bolirozdávané potravinové balíčky. Na vlastné oči videl skupinu ľudí, ktorá chodilapo najzanedbanejšej časti rómskej osady v čase volieb. Z takejto výpovede ústavný súdnevie skutkovo ustáliť, kto a komu rozdával potravinové balíčky, a predovšetkým, čo bolodôvodom takejto aktivity. Pozorovaný fakt, že po rómskej osade v čase volieb chodilaskupina ľudí, nepreukazuje organizované kupovanie hlasov.
114. Svedecké výpovede členov okrskových volebných komisií č. 3 a č. 4 ( ⬛⬛⬛⬛ ) ani ⬛⬛⬛⬛ podľa názoru ústavného súduneposkytujú dostatočný základ pre záver o existencii prísľubu odmeny za hlasovaniev prospech niektorého z kandidátov. Tento záver podporuje aj výsledok svedeckej výpovede ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛. K sťažnosti boli pripojené nimi podpísané čestnévyhlásenia, podľa ktorých im bola pred voľbami sľúbená odmena, ak budú voliť odporcu.Ústavný súd preto považoval dôkaznú hodnotu ich výpovedí za vysokú. Obaja svedkoviavšak vypovedali, že od ⬛⬛⬛⬛ dostali na podpis prázdny papier,na ktorý on potom vniesol text, ktorý nemôžu ani potvrdiť ani vyvrátiť. Ostalo takbez významu ďalej ich vypočúvať o prípadných predvolebných aktivítách napĺňajúcichskutkovú podstatu „kupovania hlasov“.
115. Ani skutočnosť viacnásobného opúšťania volebnej miestnosti členkou okrskovejvolebnej komisie č. 4 ⬛⬛⬛⬛ nedokazuje podľa názoru ústavného súdukupovanie voličských hlasov. Fakt, že mimo volebnej miestnosti komunikovala s voličmi,nemožno interpretovať ako dôkaz jej snahy získavať hlasy voličov v prospech niektoréhoz kandidátov za prísľub odmeny.
116. Navyše, pri posudzovaní hodnovernosti uvedených svedeckých výpovedíústavný súd nemohol opomenúť preukázanú skutočnosť, že spísanie čestných vyhlásenísvedkov ⬛⬛⬛⬛ a bolo výsledkom organizovanej aktivitypodnietenej sťažovateľom ako neúspešným kandidátom na funkciu primátora mesta. Uvedení svedkovia počas výkonu funkcie primátora mesta sťažovateľompracovali ako vedúci Mestského aktivačného strediska mesta (),resp. ako referenti Mestského aktivačného strediska mesta ( ⬛⬛⬛⬛ ), ktoréje organizačnou zložkou mestského úradu.
117. Aj pokiaľ ide o čestné vyhlásenie a svedeckú výpoveď
, ústavný súd nepovažuje za zanedbateľnú preukázanú skutočnosť, že menovanýpočas funkčného obdobia predchádzajúceho primátora (sťažovateľa) pôsobil ako prednostamestského úradu, ktorý je za výkon svojej funkcie priamo zodpovedný primátorovi mesta.Napokon, aj pri skúmaní okolností vzniku čestného vyhlásenia svedkov a jeho príbuznej ⬛⬛⬛⬛ nestráca ústavný súd zo zreteľa odkázanosť na ⬛⬛⬛⬛, ktorému už zhruba dvadsať rokov pomáha pri prácachv záhrade (podľa jeho výpovede „mali vzájomne užitočné vzťahy“).
118. Všetky v prechádzajúcom odseku rekapitulované fakty po ich jednotlivomzhodnotení podľa § 132 OSP v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde podľa názoruústavného súdu vrhajú účinný tieň pochybností na dôkazný koncept založený na vnútornejsúvislosti hodnotených čestných vyhlásení a svedeckých výpovedí.
119. Vzhľadom na to, že podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je topredovšetkým sťažovateľ, ktorý v konaní o zákonnosti volieb znáša dôkazné bremeno v tomzmysle, že musí nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenie aj doložiť exaktnýmidôkazmi (pozri napr. PL. ÚS 17/94), ústavný súd musel pri hodnotení dokazovania uvedenépochybnosti o vierohodnosti čestných vyhlásení a svedeckých výpovedí pričítať na ťarchusťažovateľa.
120. Sťažovateľ namietal aj skutočnosť, že vo volebnom okrsku č. 3 dochádzalopri hlasovaní voličov hlasujúcich s asistenciou k vhadzovaniu obálok s vyplnenýmihlasovacími lístkami do volebnej schránky samotnými asistentmi, nie voličmi.
121. Podľa § 31 ods. 5 zákona o voľbách volič hlasuje tak, že po opustení priestoruurčeného na úpravu hlasovacích lístkov vloží obálku do volebnej schránky...
122. Za hlasovanie v súlade s volebným zákonom treba považovať len takéhlasovanie, pri ktorom volič sám vloží volebnú obálku do volebnej schránky. Podľa názoruústavného súdu uvedené platí aj pre hlasovanie do prenosnej volebnej schránky. Zmysloma účelom vloženia obálky s hlasovacími lístkami do volebnej schránky (vrátane prenosnejvolebnej schránky) je garantovať tajnosť hlasovania a znemožniť prípadnú manipulácius odovzdaným hlasom.
123. Ústavný súd už v minulosti vo veci sp. zn. PL. ÚS 4/2011 konštatoval hrubéporušenie zákona o voľbách spojené s vyslovením neplatnosti volieb v prípade, keď obálkus hlasovacím lístkom odovzdal volič členovi okrskovej volebnej komisie, ktorý mal neskôr(na inom mieste ako volič hlasoval) túto obálku vložiť do prenosnej volebnej schránky,pričom prenosná volebná schránka nebola po celý čas súčasne pod dozorom obidvochvyslaných členov volebnej komisie.
124. O takúto situáciu však v posudzovanom prípade nejde. Zo svedeckej výpovede ⬛⬛⬛⬛, predsedu okrskovej volebnej komisie č. 3, vyplynulo, že sapri hlasovaní s asistenciou „snažil trvať na tom, aby do urny odovzdal lístok samotný volič. Tá snaha nebola vždy úspešná, vo viacerých prípadoch hodil lístok do urny asistent“.Svedok ⬛⬛⬛⬛ (člen okrskovej volebnej komisie č. 3) uviedol, že „u voličov, ktorí hlasovali s asistenciou boli aj také pokusy, že asistent šiel hodiť hlasovací lístok do urny namiesto voliča, ale boli upozornení, že takto to nemôže byť a že tento krok musí byť umožnený samotnému voličovi“.
125. Z citovaných výpovedí ústavný súd uzatvára, že namietané porušenie § 31ods. 5 zákona o voľbách nie je preukázané bez pochybností. Ak by však ústavný súd ajhodnotil svedeckú výpoveď ⬛⬛⬛⬛ ako pravdivú, je zrejmé, že závažnosťporušenia § 31 ods. 5 zákona o voľbách by bola podstatne menšia, ako tomu bolo v kauzesp. zn. PL. ÚS 4/2011. Zo svedeckej výpovede totiž plynie, že asistenti vhadzovali obálkydo volebnej schránky pred zrakom členov okrskovej volebnej komisie. Nedochádzalo tedak úniku obálok s hlasovacími lístkami mimo volebnú miestnosť. Navyše, z dokazovanianevyplýva, v koľkých prípadoch vhadzovali obálku s hlasovacími lístkami do volebnejschránky asistenti. Absencia tohto zistenia neumožňuje spoľahlivo posúdiť prípadný vplyvnaznačenej nezákonnosti na výsledok volieb.
126. Aj pri posudzovanej námietke je preto potrebné aplikovať už uvádzaný stabilnýnázor ústavného súdu, podľa ktorého dosiahnutie absolútneho súladu prípravy a priebehuvolebného procesu so zákonom je prakticky neuskutočniteľné... Vyhlásenie voliebza neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu nepatrného porušenia ustanovení zákonao voľbách, totiž vytvára možnosti pre vedomú manipuláciu s voľbami (obdobnePL. ÚS 19/94).
127. Ústavný súd preto aj druhý okruh sťažnostných námietok sťažovateľa vyhodnotilako nedôvodný.
IV. Závery
128. Sumarizujúc priebeh konania o sťažnosti sťažovateľa ústavný súd uzatvára,že sťažovateľ nepreukázal kupovanie hlasov vo volebných okrskoch č. 3 a č. 4,keďže dôkazné návrhy, ktoré produkoval, viedli iba k získaniu nepriamych dôkazovpreukazujúcich organizáciu voličskej základne v uvedených okrskoch. K týmto nepriamymdôkazom však nepristúpil žiaden dôkaz spôsobilý preukázať, že konkrétne osobyv konkrétnom čase prisľúbili relevantnému počtu voličov protihodnotu za hlasovaniev prospech odporcu.
129. Sťažovateľovi sa podarilo preukázať porušenie zákona o voľbách v proceseprípravy volieb, a to pri určovaní volebných obvodov pre voľby primátora mesta na územímesta (porušenie § 9 ods. 5 zákona o voľbách) a pri podávaní žiadosti o prenosnúvolebnú schránku riaditeľom špecializovaného zariadenia (porušenie § 31 ods. 6 zákonao voľbách), ako aj v procese hlasovania, a to v dôsledku absencie výslovných žiadostípresne neidentifikovaného počtu klientov hlasujúcich v jedálni špecializovaného zariadeniao asistenciu podľa § 32 zákona o voľbách.
130. Neušlo pozornosti ústavného súdu, že pre posudzovanú sťažnosť jecharakteristická povolebná aktivita a významná úloha v konaní pred ústavným súdomniekoľkých predsedov a členov volebných komisií (celkovo 7), najmä v „sporných“volebných okrskoch č. 3, 4 a č. 5, ktorí vypovedali pred ústavným súdom k najzávažnejšímnámietkam voči regulárnosti volieb primátora a šiesti z nich sa prezentovali aj čestnýmivyhláseniami na potvrdenie sťažovateľových tvrdení. Viacerí z týchto svedkov boli zároveňv určitom stupni závislosti či spriaznenosti ku sťažovateľovi (bod 116, 117). Všetci títosvedkovia v pozícii členov volebných komisií podpísali zápisnice o výsledku volieb bezvýhrad a niektorí to priamo odôvodnili ich regulárnym priebehom (bod 100). Ide teda o ichdosť výraznú zmenu postojov počas volieb a bezprostredne po ich skončení, pričom štyriaz týchto svedkov koncipovali svoje čestné vyhlásenia spolu so sťažovateľom. Tento vývojnázorov napokon zavŕšil sám sťažovateľ, keď vo svojom vyjadrení (bod 22 a 26) označilza vinníkov nezákonnosti volieb svojich kľúčových svedkov. Ústavný súd a priori svedeckévýpovede týchto svedkov neodmietol, naopak, oprel o ne preukázanie niektorýchskutkových zistení (bod 53, 54). Popísané skutočnosti však vo všeobecnosti nabádajúústavný súd k maximálnej zdržanlivosti pri uplatňovaní svojej právomoci vo volebnýchveciach, pretože nemožno vylúčiť, že v niektorých prípadoch členovia volebných komisiízámerne nezasiahnu počas volebného aktu („on line“) proti prípadným nezákonnostiam,(nehovoriac o tom, že by ich mohli aj sami vyvolať), aby pri určitom výsledku volieb saneskôr zasadili o presadenie ich neplatnosti v konaní pred ústavným súdom.
131. Zistené nezákonnosti však predstavujú naplnenie len jednej z troch kumulatívnekoncipovaných podmienok pre záver ústavného súdu o neplatnosti volieb (judikatúracitovaná v bode 63). Dokazovaním sa nepreukázal vplyv popísaných nedostatkov na súladvôle voličov s výsledkami volieb, a preto nedosiahli intenzitu účinne spochybňujúcuvýsledok volieb. Kvantifikácia uvedených pochybení neumožňuje prijať záver o neplatnostivolieb primátora mesta. V danom prípade je preto potrebné uplatniť stabilizovanýnázor ústavného súdu, podľa ktorého ak určité skutkové okolnosti odporujúce ustanoveniamvolebného zákona nemali a nemohli mať vplyv na zákonnosť volieb, resp. ich výsledky,ktoré by boli rovnaké, nedá sa uvažovať o nezákonnosti volieb a o ich neplatnosti(PL. ÚS 11/95).
132. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 63 ods. 1 písm.d) zákona o ústavnom súde zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. februára 2015