znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 51/2014-65

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   18.   februára   2015v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, ĽubomíraDobríka,   Ľudmily   Gajdošíkovej,   Milana   Ľalíka,   Sergeja   Kohuta,   Lajosa   Mészárosa,Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika (sudca spravodajca) v konanío sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkouMgr. Marcelou Grancovou, Advokátska kancelária, Kováčska 28, Košice, ktorou namietaneústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta konaných 15. novembra 2014,za účasti ⬛⬛⬛⬛, Šafárikova 2015/12,, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bolo25. novembra 2014 doručené podanie ⬛⬛⬛⬛, Ternavská 2238/7, (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Volebná sťažnosť... podľa článku 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a návrh na vydanie predbežného opatrenia“. Ako odporcu sťažovateľoznačil ⬛⬛⬛⬛, Šafárikova 2015/12, (ďalej len „odporca“).

2.   Vo   voľbách   od   orgánov   miestnej   samosprávy   konaných   v meste 15. novembra   2014   sa   sťažovateľ   a odporca   uchádzali   o funkciu   primátora   mesta.Zo zápisnice   mestskej   volebnej   komisie   o výsledku   volieb   do   mestského   zastupiteľstvaa volieb   primátora   mesta   spísanej   16.   novembra   2014 „vyplýva,   že   počet   platne odovzdaných hlasovacích lístkov pre voľby primátora mesta bolo 8.050, z toho v prospech sťažovateľa bolo platne odovzdaných 3.998 hlasov a v prospech odporcu bolo platne odovzdaných 4.052 hlasov. V zmysle predloženej Zápisnice o výsledku volieb bol za primátora   mesta   zvolený   odporca.   Rozdiel   hlasov   medzi   sťažovateľom   a odporcom predstavuje len 54 hlasov.“.

3.   Hneď   v úvode   svojej   sťažnosti   sťažovateľ   poukazuje   na   §   9   ods.   5   zákonaSlovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“ alebo,,volebný zákon“) a zdôrazňuje, že„v   meste boli   aj   napriek   vyššie   citovanému   zákonnému   ustanoveniu,   a teda v rozpore s ním, pre voľbu primátora mesta vytvorené až dva volebné obvody. Vzhľadom na to, že volebný výsledok je zisťovaný sčítaním hlasov za celé mesto, ktoré by v zmysle   citovaného   ustanovenia   malo   tvoriť   jeden   jednomandátový   volebný   obvod, sťažovateľ touto volebnou sťažnosťou napáda voľby primátora mesta... z dôvodu ich nezákonnosti a neústavnosti, vo volebnom obvode celého mesta “.

4. Sťažovateľ sformuloval dva dôvody, na ktorých založil sťažnostnú argumentáciu.Tie   súvisia   s „ovplyvňovaním   vôle   voličov   nedovoleným   spôsobom,   zneužitím   ich odkázanosti   a dozorom   nad   ich   hlasovaním   prostredníctvom   asistencie   zamestnancov – Špecializovaného zariadenia, zariadenia pre seniorov a domova sociálnych služieb,   pri hlasovaní   klientov   zariadenia,   ovplyvňovaním   a navádzaním   na   hlasovanie v prospech odporcu (volebný okrsok č. 5 volebného obvodu č. 1)“, a s «volebnou korupciou, tzv. „kupovaním hlasov“ rómskych voličov patriacich do znevýhodnenej sociálno-etnickej skupiny (volebné okrsky č. 3 a 4 volebného obvodu č. 1)».

5.   K prvému   dôvodu   sťažnosti   sťažovateľ   uvádza,   že   riaditeľ –Špecializovaného   zariadenia,   zariadenia   pre   seniorov   a domova   sociálnych   služieb, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „špecializované zariadenie“), ⬛⬛⬛⬛,požiadal 7. novembra 2014 okrskovú volebnú komisiu v okrsku č. 5 o prenosnú volebnúschránku zo zdravotných dôvodov pre 110 voličov – klientov špecializovaného zariadenia.Podľa   sťažovateľa   k tejto   žiadosti „neboli   pripojené   žiadne   plnomocenstvá,   ktorým   by čo i len jeden zo 110 voličov bol splnomocnil riaditeľa, aby v jeho mene požiadal o volebnú schránku“,   hoci „je   to   práve   volič,   ktorý   žiada   o prenosnú   volebnú   schránku.   Právo požiadať   o možnosť   hlasovať   mimo   volebnej   miestnosti   teda   volebný   zákon   priznáva individuálnej,   konkrétnej   osobe   –   voličovi.   Sťažovateľ   podotýka,   že   určená   volebná miestnosť   pre   obyvateľov   volebného   okrsku   č.   5   bola   určená   v Gymnáziu, ⬛⬛⬛⬛ a nachádza sa cca 3 minúty pešej chôdze vo vzdialenosti približne 200 metrov. S prihliadnutím na obsah čestných vyhlásení členov okrskovej komisie je sťažovateľ presvedčený aj o tom, že závažné dôvody neboli dané minimálne u polovice voličov uvedených v mennom zozname.“. Sťažovateľ uvádza, že členovia okrskovej volebnejkomisie   vyslaní   do   špecializovaného   zariadenia   po   príchode „zistili,   že   v hale Špecializovaného zariadenia je zhromaždených okolo 50 voličov (tzn. nešlo o voličov, ktorí nie sú schopní pohybu, resp. chôdze). Hala bola vybavená 4 zástenami určenými na voľbu. Nachádzali sa v nej aj stoly so stoličkami pre členov okrskovej komisie a pre prenosnú volebnú schránku.“.

6. Sťažovateľ tvrdí, že «riaditeľ si vytvoril v Špecializovanom zariadení de facto súkromnú volebnú miestnosť, čo je v rozpore so zákonnými ustanoveniami zákona o voľbách týkajúcich   sa   miesta   vykonania   volieb   a určenia   volebnej   miestnosti.   Sťažovateľ   sa domnieva,   že   vytvorením   súkromnej   volebnej   miestnosti   došlo   okrem   iného   k uvedeniu voličov do omylu a navodenia dojmu, že ide o oficiálnu volebnú miestnosť a voliči nemôžu hlasovať   na   inom   mieste.   Sťažovateľ   je   presvedčený,   že   vytvorením   takejto   súkromnej volebnej miestnosti v rozpore so zákonom o voľbách si zároveň riaditeľ vytvoril priestor na kontrolu   priebehu   hlasovania   voličov   –   klientov   zariadenia.   Toto   presvedčenie sťažovateľa   utvrdzuje   skutočnosť,   že   riaditeľ   osobne   uviedol   členom   okrskovej   volebnej komisie,   že   trvá   na   svojej   osobnej   účasti   vo   „volebnej   miestnosti“   počas   hlasovania prítomných   voličov   a na asistencii   zamestnancov   Špecializovaného   zariadenia   voličom pri hlasovaní.

Vzhľadom   na   to,   že   voliči   boli   zamestnancami   Špecializovaného   zariadenia od začiatku   hlasovania   bez   vyslovenia   žiadosti   o pomoc   iného   voliča   sprevádzaní do priestorov určených na hlasovanie, kde s nimi zotrvávali, boli všetci prítomní dôrazne poučení o zásade tajnosti hlasovania prítomnými členmi okrskovej komisie. Následne začali všetci   voliči   zaradom   žiadať   o asistenciu   pri   hlasovaní,   pričom   tieto   vyhlásenia   činili aj voliči, ktorí navonok nejavili známky, že nemôžu čítať alebo písať, nemali ani okuliare a pritom sa pohybovali bez pomoci, resp. nejavili známky takého poškodenia, ktoré by im znemožňovali   voliť   bez   asistencie.   Z ústavnoprávneho   hľadiska   je   pritom   potrebné pred slobodným výberom osoby asistujúcej, preferovať ústavnú zásadu slobodného výkonu volebného práva podľa čl. 30 ods. 1 ústavy.».

7.   Všetky   popísané   skutočnosti   sťažovateľ   vyhodnocuje   tak,   že   vyjadrovali„nepochybnú vôľu riaditeľa ovplyvniť týchto voličov a skontrolovať ich hlasovanie. Riaditeľ Špecializovaného zariadenia svojím konaním mohol ovplyvniť 110 voličov, čo pri konečnom rozdiele 54 hlasov medzi sťažovateľom a odporcom je významný počet voličov.“.

8. Zároveň sťažovateľ k prvému dôvodu svojej sťažnosti uvádza, že špecializovanézariadenie   je   určené   aj   pre   fyzické   osoby, «ktoré   nie   sú   spôsobilé   orientácie   v čase, nerozpoznávajú   čas,   neopoznávajú   blízke   osoby,   nerozlišujú   zvuky,   trpia   demenciou, Alzheimerovou   chorobou   a podobne.   V zmysle   obsahu   priloženého   čestného   vyhlásenia ⬛⬛⬛⬛ (predseda   okrskovej   volebnej   komisie   č.   5,   pozn.) osoby, ktoré javili   známky   dezorientácie   v čase   a priestore   tvorili   približne   polovicu   z voličov, v zastúpení   ktorých   riaditeľ   Špecializovaného   zariadenia   požiadal   o prenosnú   volebnú schránku. Sťažovateľ je presvedčený, že hlasovanie týchto osôb, ako osôb úplne odkázaných na služby Špecializovaného zariadenia mohlo byť zmanipulované, keď tieto osoby volili za asistencie zamestnancov Špecializovaného zariadenia. Neprípustnej manipulácii s týmito plne   odkázanými   voličmi,   ovplyvňovaniu   a navádzaniu,   nasvedčujú   vyjadrenia   voličov, ktorí týmto   asistujúcim   zamestnancom   výslovne   uvádzali,   aby   v ich   mene   krúžkovali kandidáta „tak ako sa ráno dohodli“ a podobne ⬛⬛⬛⬛ pritom v priloženom čestnom vyhlásení uviedol aj nasledovné: „Vzhľadom na to, že členovia okrskovej volebnej komisie boli prítomní pri zaznamenaní vôle voličov, ktorí volili s asistenciou, je možné skonštatovať, že všetci títo voliči volili za primátora kandidáta č. 1 ⬛⬛⬛⬛. Nie je známy ani jeden volič, ktorý by s asistenciou volil kandidáta č. 2

. Celkovo v zriadení volilo 98 voličov.“

Sťažovateľ   sa   domnieva,   že   zo   strany   týchto   voličov   išlo   o naučené   hlasovanie, resp. nešlo o slobodnú vôľu voličov.».

9. Druhý dôvod sťažnosti sťažovateľ vysvetľuje tak, že vo volebných okrskoch č. 3a č. 4 v meste, v ktorých „volili rómski voliči patriaci do znevýhodnenej sociálno- etnickej   skupiny“,   došlo   ku   „kupovaniu   hlasov“.   Na   podporu   tohto   záveru   sťažovateľuvádza, že «vo volebnom okrsku č. 3... získal odporca o cca 90% hlasov viac ako sťažovateľ a vo volebnom okrsku č. 4 získal odporca o cca 80% hlasov viac ako sťažovateľ... Ani v jednom z ostatných 17 okrskov oboch volebných obvodov nedošlo k takémuto výraznému rozdielu...

Záveru, že rómski voliči z okrskov 3 a 4 boli osobitne „motivovaní“ zúčastniť sa volieb,   svedčí   aj   ich   doposiaľ   nebývalý   záujem   o veci   verejné,   a teda   rekordná   účasť vo voľbách...   Špecifikum   rómskych   voličov   spočíva   pritom   vo   všeobecnosti   v ich   skôr nezáujme o veci verejné a o voľby ako také.».

10.   S poukazom   na   čestné   vyhlásenia   členov   okrskových   volebných   komisiísťažovateľ uvádza, že v kritizovaných volebných okrskoch „mnohí voliči mali na rukách napísanú kombináciu čísel, ktorá vždy začínala číslom 1, pričom pod číslom 1 kandidoval na post primátora odporca“.

11.   Sťažovateľ   cituje   vyjadrenie ⬛⬛⬛⬛,   vo   voľbách   konaných15. novembra 2014 neúspešného kandidáta na funkciu poslanca Mestského zastupiteľstvav,   elektronicky   zverejnené   na   sociálnej   sieti,   a   súčasne   uvádza,   že   sestramenovaného ⬛⬛⬛⬛ bola členkou okrskovej volebnej komisie č. 4. Na jej adresu saďalší   členovia   tejto   okrskovej   volebnej   komisie   v priložených   čestných   vyhláseniachvyjadrili tak, že „často opúšťala volebnú miestnosť a pred volebnou miestnosťou napriek upozorňovaniu predsedom volebnej komisie sústavne komunikovala s voličmi v rómskom jazyku a často bolo pri ich komunikácii počuť slovo JEK;... to v rómčine znamená JEDEN“.

12. Napokon sťažovateľ predkladá odpoveď Okresného riaditeľstva Policajného zboruv na   žiadosť   o podanie   informácie   z 20.   novembra   2014.   Sťažovateľ   hodnotí„vyjadrenie poslanca ⬛⬛⬛⬛ pre hliadku Obvodného oddelenia Policajného zboru   v,   s ktorým   sa   Obvodné   oddelenie...   uspokojilo,   o tom,   že   potravinové balíčky   rozdával   niektorým   voličom   ako   poďakovanie   a išlo   len   o menšiu   oslavu, ako tvrdenie účelové“.

13.   Sťažovateľ   uzatvára,   že „v   sťažnosti   opísané   porušenia   zákona   o voľbách, a teda aj označených   článkov   Ústavy   Slovenskej   republiky,   v tomto   prípade   vzhľadom na tesný volebný výsledok vo voľbách na post primátora mesta dosiahli celkom zrejme takú intenzitu, že boli spôsobilé ovplyvniť voličov v prospech voľby konkrétneho kandidáta – odporcu, a mali tak priamy a relevantný dosah aj na konečný výsledok volieb primátora mesta “. Navrhuje preto ústavnému súdu vyhlásiť voľby primátora mesta za neplatné.

14. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po tom, ako nezistil dôvody na jej odmietnutie,uznesením č. k. PL. ÚS 51/2014-14 zo 17. decembra 2014 podľa § 25 ods. 3 zákonaNárodnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.

15. Na výzvu ústavného súdu (30. decembra 2014) doručil odporca svoje vyjadreniek predloženej sťažnosti 14. januára 2015. V ňom k prvému sťažnostnému dôvodu zdôraznil,že „spôsob vykonávania hlasovania počas volieb v predchádzajúcich volebných obdobiach, ako   aj   hlasovanie   vo   volebnom   roku   2014   (vo   voľbách   do   vyšších   územných   celkov, v prezidentských voľbách, ako aj vo voľbách do europarlamentu) boli týmito voličmi takto vykonávané do prenosnej schránky a pritom nikdy nebolo poukazované na nesprávnosť resp. protizákonnosť takto uskutočňovaného hlasovania.

Napokon   aj   vo   voľbách   roku   2010   do   miestnej   samosprávy,   kedy   bol   zvolený za primátora mesta sťažovateľ, bolo hlasovanie realizované resp. uskutočnené tým istým   spôsobom   ako   teraz.   Ani   vtedy   neboli   žiadne   námietky   tak   od   členov   okrskovej komisie ani od samotných kandidátov na primátora mesta, ktorí vo voľbách neboli úspešní.

Myslím si, že práve neúspech sťažovateľ vo voľbách na primátora mesta v roku 2014, až po zistení prehry v týchto voľbách, keď nebol zvolený za primátora, začali napádať   členovia   okrskových   volebných   komisií   nezákonnosť   volieb,   ktorých   za   členov navrhovalo hnutie ⬛⬛⬛⬛ a prehlasovať formou čestných vyhlásení, že došlo k pochybeniam,   nezákonnosti   a možnosti   ovplyvňovania   volieb   na   primátora   mesta.

Na   druhej   strane,   ani   jeden   z týchto   členov   okrskovej   volebnej   komisie   č.   5 pri vypracovaní zápisnice a jej podpísaní nepožiadal a nezapísal, že nesúhlasí s obsahom, má pripomienky resp. že zápisnicu nepodpíše.“.

16. K druhému dôvodu sťažnosti odporca uvádza, že „je znevažujúci predovšetkým proti rómom,   rozhodne   nemá   nič   spoločné   so   mnou   a voľbami“.   Motivácia   voličovvo volebných   okrskoch   č.   3   a č.   4   nevoliť   sťažovateľa   podľa   odporcu „nespočívala vo volebnej korupcii teda kupovaním hlasov, ale skôr spočívala v tom, že rómskej menšine počas   volebného   obdobia   2010-2014,   keď   bol   primátorom   sťažovateľ,   boli   mestskou políciou odoberané vozíky, bicykle, kočíky, ktorými zvážali do svojich obydlí veci a tieto boli v mesiaci august počas konania Dní osláv mesta vystavené na verejnosti v oplotenom   priestore   v mestskom   parku.   Práve   konanie   sťažovateľa   počas   jeho vykonávania   funkcie   primátora   mesta vo   vzťahu   k rómskym   občanom   mohlo ovplyvniť rómskych voličov, že mali záujem o veci verejné.

Preto uvedené tvrdenie a indície sťažovateľa v tomto bode sťažnosti považujem len v rovine nedoložených špekulácií.

Na   záver   chcem   uviesť,   že   vo   volebnom   okrsku   č.   3   a č.   4   som   nikdy   nebol, a to ani počas predvolebnej kampani a ani po voľbách.“.

17.   Sťažovateľ   doručil   ústavnému   súdu   16.   januára   2015   oznámenie,v ktorom uviedol,   že   1.   decembra   2014   podal   na   Krajskej   prokuratúre   v oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestnýchčinov pri voľbách primátora mesta. Súčasne informoval, že jeho podanie bolonásledne   postúpené   Generálnej   prokuratúre   Slovenskej   republiky,   Úradu   špeciálnejprokuratúry. Uvedené skutočnosti doložil sťažovateľ prílohami svojho podania.

18. Na výzvu ústavného súdu doručilo mesto 23. januára 2015 originályvolebnej dokumentácie z volieb do orgánov samosprávy mesta, a to z okrskov č. 3,č. 4 a č. 5.

19. Na výzvu ústavného súdu doručil sťažovateľ 28. januára 2015 ústavnému súduoznačenie   voličov   –   klientov   špecializovaného   zariadenia,   ktorí   sú   podľa   jeho   názoruspôsobilí vypovedať o skutočnostiach uvádzaných v sťažnosti. Išlo o 50 voličov, ktorýchsťažovateľ   rozdelil   do   dvoch   skupín.   V prvej   uviedol   voličov, „ktorí   nejavili   známky zdravotnej   indispozície   a mali   byť   medzi   50   voličmi   nachádzajúcimi   sa   v hale Špecializovaného   zariadenia   po   príchode   členov   volebnej   komisie   a boli   sprevádzaní zamestnancami Špecializovaného zariadenia od začiatku hlasovania bez vyslovenia žiadosti o pomoc iného voliča do priestorov určených na hlasovanie“. Do druhej skupiny sťažovateľzaradil voličov, „ktorí javili známky dezorientácie v priestore a čase a vo vzťahu ku ktorým došlo podľa názoru sťažovateľa k neprípustnej manipulácii ako s plne odkázanými voličmi, a teda k ovplyvňovaniu a navádzaniu“. Sťažovateľ navrhol aj výsluch ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, „ktorá je zamestnankyňou Špecializovaného zariadenia“. Tentodôkazný návrh sťažovateľ doložil printscreenom sociálnej siete Facebook, kde navrhnutásvedkyňa   v diskusii   uvádzala,   že   v špecializovanom   zariadení   došlo   k ovplyvňovaniuvoličov.

20. Ústavný súd 5. februára 2015 v priestoroch Okresného súdu Trebišov vypočulv predmetnej veci svedkov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛. Prítomní boli aj sťažovateľ so svojouprávnou zástupkyňou a odporca.

21. Na výzvu ústavného súdu mu 12. februára 2015 boli Prezídiom Policajného zboruSlovenskej   republiky,   Národnou   kriminálnou   agentúrou,   národnou   protikorupčnoujednotkou,   expozitúrou   Východ   (ďalej   len   „NAKA“),   doručené   fotokópie   podkladovzo spisu ČVS: PPZ-1107/NKA-PK-VY-2014 vo veci trestného stíhania začatého na základetrestného oznámenia sťažovateľa o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestných činovpodľa § 336a a § 351 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

22. Ústavnému súdu doručil 13. februára 2015 sťažovateľ svoje vyjadrenie k veci,v ktorom   reagoval   na   výsluchy   svedkov   uskutočnené   5.   februára   2015.   Dokazovaniepodľa jeho   názoru   vo   vzťahu   k   volebnému   okrsku   č.   3   jednoznačne   preukázalo,že hlasovanie voličov s asistenciou prebehlo v rozpore s § 31 ods. 5 zákona o voľbách,lebo „voliči voliaci s asistenciou... nevhadzovali volebné obálky do volebnej schránky sami, ale   činili   tak   za   nich   asistenti“.   Znovu   zopakoval   atypické   črty   volebnej   účastiv „rómskych“ volebných okrskoch.

23. Svedecké výpovede ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ hodnotí sťažovateľ ako„účelové“. Zvýrazňuje fakt, ako ⬛⬛⬛⬛ na   účel preukázania jeho neprítomnostiv deň volieb   v meste „pohotovo priniesol lístky na   autobus zhodou okolností korešpondujúce s termínom volieb“. Sťažovateľ vyslovuje názor, že v komunite rómskychvoličov dochádzalo k zastrašovaniu.

24.   Ďalej   sťažovateľ   upozorňuje,   že   riaditeľ   špecializovaného   zariadenia   žiadalo prenosnú volebnú schránku „bez predchádzajúceho splnomocnenia voličmi“. Kritizujeaj to, že „voliči hlasovali s asistenciou bez toho, aby o ňu boli požiadali“. Z výpovederiaditeľa špecializovaného zariadenia podľa názoru sťažovateľa vyplýva, že „zamestnanci... hlásili riaditeľovi zariadenia spôsob, akým hlasovali voliči s ich asistenciou. Uvedené... potvrdzuje,   že   došlo   k manipulácii   voličov,   resp.   to,   že   riaditeľ   v konečnom   dôsledku dozoroval spôsob hlasovania prostredníctvom, zamestnancov...“.

25. Sťažovateľ naďalej trvá na vypočutí 50 svedkov, ktorých označil vo svojomvyjadrení doručenom ústavnému súdu 28. januára 2015. Odôvodňuje to tým, že „nepozná osobne   voličov   zariadenia,   preto   nie   je   v jeho   možnostiach   a schopnostiach označiť a vyselektovať z 98 voličov, ktorí napokon odvolili do prenosnej volebnej schránky, tých ktorí boli bezvládni, dezorientovaní a ktorí sú úplne odkázaní na služby zariadenia.   Domnieva   sa   však,   že   nemožno   uzavrieť   na   základe   6   svedeckých   výpovedí realizovaných dňa 05.02.2015, že takí voliči nevolili, resp. že takí voliči v zariadení nie sú a neboli ovplyvnení pri voľbe...“.

26.   V závere   svojho   vyjadrenia   sťažovateľ   sumarizuje   pochybenia   pri   hlasovanív špecializovanom zariadení a uzatvára, že „porušenie volebného zákona možno považovať za   hrubé   a intenzívne“.   Zároveň   sťažovateľ   tvrdí,   že   viacnásobné   porušenie   volebnéhozákona   (umožnenie   hlasovania   do   prenosnej   schránky,   nezabezpečenie   dôslednýmspôsobom tajnosti hlasovania) spôsobila okrsková volebná komisia okrsku č. 5, konkrétnejej predseda a člen pri voľbe do prenosnej volebnej schránky v špecializovanom zariadení.

27.   K vyjadreniu   sťažovateľa   je   pripojené   čestné   vyhlásenie ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zapisovateľky mestskej volebnej komisie. Uvádzav ňom, že na pokyn predsedu mestskej volebnej komisie kontaktovala 15. novembra 2014ústrednú volebnú komisiu na účel usmernenia o postupe pri hlasovaní do prenosnej volebnejschránky osobou, ktorá zároveň požiadala o úpravu svojho hlasovacieho lístka podľa § 32zákona o voľbách. Uvádza, že Ústredná volebná komisia jej podala takéto usmernenie:„Volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú vadu, alebo preto, že nemôže čítať   alebo   písať,   má   právo   požiadať   o pomoc   iného   voliča,   avšak   pri   hlasovaní do prenosnej volebnej schránky musia byť prítomní aj obaja členovia okrskovej volebnej komisie,   ktorí   zároveň   počujú   čo   oprávnený   volič   povie   voličovi,   ktorý   mu   pomáha pri úprave hlasovacieho lístka a zároveň vidia čo tento pomocný volič v hlasovacom lístku vyznačí, t. j. či sa prejav vôle voliča zhoduje s tým, čo je uvedené na jeho hlasovacom lístku, ktorý upravil pomocný volič.

II. Skutkové východiská prerokovávanej veci

28. Skutkovú stránku prerokovávanej veci ústavný súd objasňoval na prvom miestepostupom podľa § 62 zákona ústavnom súde, podľa ktorého si ústavný súd vyžiada všetkydoklady a správy týkajúce sa volieb. V tomto smere ústavný súd zameral svoju pozornosť namestom doručenú volebnú dokumentáciu z volebných okrskov č. 3, č. 4 a č. 5,ktorú preskúmal so zreteľom na charakter sťažnostných námietok. Tie od ústavného súdunevyžadovali   prepočítavanie   hlasovacích   lístkov   odovzdaných   v prospech   súperiacichkandidátov   o funkciu   primátora   mesta.   Zápisnice   okrskových   volebných   komisiív uvedených   volebných   okrskoch   boli   podpísané   všetkými   členmi   týchto   komisiíbez výhrad.

29.   Ústavný   súd   ďalej   pri   skúmaní   skutkovej   stránky   prerokovávanej   veci   vzaldo úvahy aj k sťažnosti priložené čestné vyhlásenia predsedu mestskej volebnej komisie( ⬛⬛⬛⬛ ), predsedu okrskovej volebnej komisie č. 5 ( ⬛⬛⬛⬛ ),obsahovo   identické   čestné   vyhlásenia   predsedu   okrskovej   volebnej   komisie   č.   3( ⬛⬛⬛⬛ )   a člena   tejto   volebnej   komisie   ( ⬛⬛⬛⬛ ),   identické   čestnévyhlásenia   predsedu   okrskovej   volebnej   komisie   č.   4   ( ⬛⬛⬛⬛ )   a člena   tejtookrskovej volebnej komisie ( ⬛⬛⬛⬛ ), identické čestné vyhlásenia ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a.

30.   Sudca   spravodajca   na   základe   poverenia   pléna   ústavného   súdu   vypočul5. februára 2015 podľa § 31 ods. 1 zákona o ústavnom súde na Okresnom súde Trebišovmimo ústneho pojednávania niektorých zo sťažovateľom navrhnutých svedkov. Postupovalpritom podľa § 120 ods. 1 druhej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadokv znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde.

31.   Sťažovateľ   v sťažnosti   navrhol   okrem   iného   výsluch   110   klientovšpecializovaného   zariadenia   na   účel   preukázania   tvrdení   o nesplnení   podmienokpre hlasovanie   mimo   „riadnej“   volebnej miestnosti,   ako   aj   na   účel preukázania   tvrdenío manipulácii voličov pri tvorbe ich vôle prejavenej vo volebnom akte. Berúc do úvahyhľadiská procesnej ekonómie a hospodárnosti konania pred ústavným súdom vyzval ústavnýsúd   16.   januára   2015   prostredníctvom   právnej   zástupkyne   sťažovateľa   na   riadnea zrozumiteľné   označenie   primeraného   počtu   z pôvodne   navrhnutých   110   klientovšpecializovaného   zariadenia.   Sťažovateľ   prostredníctvom   právnej   zástupkyne   doručil28. januára   2015   ústavnému   súdu   návrh   vypočuť   spolu   50   klientov   špecializovanéhozariadenia   s upresnením   ich   mien,   priezvísk   a dátumom   narodenia.   Navrhovaný   početnepovažoval   ústavný   súd   za   dostatočne   zohľadňujúci   spomenuté   hľadiská   procesnejekonómie   a hospodárnosti   konania,   pretože   stále   išlo   o značný   počet   navrhovanýchsvedectiev k tým istým otázkam. Ústavný súd preto náhodným výberom určil na vypočutiepo 3 klientoch (svedkov) z každej dvoch skupín vymedzených samotným sťažovateľom (bod19), spolu 6 svedkov.

32. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že v konaní podľa čl. 129 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) sa uplatňuje stabilne judikovaný názor, podľaktorého   namietané   protiústavné   alebo   nezákonné   konanie   musí   mať   priamy   vplyvna dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale ajdoložiť   exaktnými   dôkazmi.   Nestačí   samotné   označenie   dôkazov   (PL.   ÚS   17/94,PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03). Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody,pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnomsúde]. Funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôžebyť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať,prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokoncav tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súdpodrobne rekonštruovať celý volebný proces (m. m. PL. ÚS 3/2010).

33. Rovnako nepovažoval ústavný súd potrebné vypočuť všetkých zo skupiny štyrochnavrhnutých svedkov ( ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ ), ktorí mali vypovedať o poskytnutí odmenyvoličom „znevýhodnenej sociálno-etnickej skupiny“ vo volebných okrskoch č. 3 a č. 4.Skutočnosť,   že   všetci   títo   navrhovaní   svedkovia   bývajú   na   rovnakej   adrese   a totožnosťpriezvisk troch z nich naznačovala ich príbuzenských vzťah (ten sa počas výsluchu svedkovaj potvrdil), ale tiež identický obsah ich čestných vyhlásení priložených k sťažnosti podľanázoru ústavného súdu významným spôsobom eliminujú predpoklad zásadných rozdielovv očakávaných   svedeckých   výpovediach.   Ústavný   súd   preto   z konkretizovanej   skupinynavrhnutých svedkov vypočul iba ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛.

34.   Svedok ⬛⬛⬛⬛ bol   členom   okrskovej   volebnej   komisievo volebnom okrsku č. 5. Vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že „bol aj v minulosti členom   toho   istého   okrsku   č.   5   a aj   sa   zúčastňoval   volieb   v “.   Poukázalna skutočnosť, že v minulosti bolo pri voľbách do prenosnej volebnej schránky prítomnýchpäť až šesť členov okrskovej volebnej komisie, kým počas napadnutých volieb 15. novembra2014 to boli iba dvaja členovia okrskovej volebnej komisie. Vypovedal, že v minulostivolili hendikepovaní voliči za plentou s asistenciou, kým v ostatných komunálnych voľbáchsa tak dialo „pri stole pred zrakom členov okrskovej volebnej komisie“. Ostatní voličiuskutočnili volebný akt za plentou. Riaditeľ špecializovaného zariadenia počas volieb „bol prítomný, ale nepostrehol, že by zasahoval do hlasovania“.

35.   Svedok ⬛⬛⬛⬛,   klient   špecializovaného   zariadenia,   uviedol,   že   savolieb   zúčastnil   a hlasoval   v špecializovanom   zariadení,   v ktorom   býva   už   10   rokov.V každých   voľbách   hlasuje   do   prenosnej   volebnej   schránky,   a teda   ani   pri   ostatnýchkomunálnych   voľbách   nepozoroval   žiaden   rozdiel.   Volil   sám,   za   plentou   a   hlasovalslobodne. Nebol účastníkom žiadnej volebnej kampane, zaregistroval len volebné plagáty,na ktorých videl oboch kandidátov. Vypovedal tiež, že o prenosnú volebnú schránku žiadal,lebo má problémy s chôdzou, a ak by mal ísť do „riadnej“ volebnej miestnosti, asi by voliťnešiel.   O možnosti   voľby   do   prenosnej   volebnej   schránky   hovoril   pred   voľbamiso zamestnancami   špecializovaného   zariadenia   (so   sestričkami).   Nevie   o nikom,   kto   byako zdravý po telesnej i duševnej stránke volil s pomocou asistencie.

36.   Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛,   klientka   špecializovaného   zariadenia,   volilado prenosnej volebnej schránky v špecializovanom zariadení. Volila samostatne, za plentou,bez   prítomnosti   inej   osoby   a slobodne   sa   rozhodla,   koho   bude   voliť.   Nevidela   žiadnuprimerane zdravú osobu, ktorej by pri voľbe niekto pomáhal. Otázkou voľby do prenosnejvolebnej schránky sa nejako osobitne nezaoberala, pretože podľa doterajších skúsenostívedela, že sa voľby uskutočnia v špecializovanom zariadení.

37. Svedok ⬛⬛⬛⬛, klient špecializovaného zariadenia, sa volieb zúčastnil,volil   v jedálni   špecializovaného   zariadenia,   volil   sám,   za   plentou,   slobodnea bez akéhokoľvek   nátlaku   či   prehovárania   inou   osobou.   O možnosti   voliť   v priestorochšpecializovaného   zariadenia   sa   dozvedel   tak,   že   si   to   prečítal   na   nástenke.V špecializovanom   zariadení   neprebiehala   v rámci   volebnej   kampane   žiadna   akcia,pozoroval len vylepené plagáty, nevie však, čo bolo na nich zobrazené, resp. napísané.

38. Svedok, klient špecializovaného zariadenia, volil v jeho priestoroch,volil   sám,   za   plentou   a o svojom   výbere   sa   rozhodoval   slobodne.   Pred   voľbami   saod zamestnancov špecializovaného zariadenia dozvedel, že bude môcť voliť do prenosnejvolebnej   schránky.   Všimol si,   že nevládnym osobám pomáhali pri   hlasovaní   sestričky.V čase, keď volil on, bol v miestnosti prítomný aj riaditeľ špecializovaného zariadenia,ale do priebehu volieb nezasahoval.

39. Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, klientka špecializovaného zariadenia, volilav jedálni   špecializovaného   zariadenia,   hlasovala   za   plentou,   bez   pomoci   s vyplňovanímhlasovacieho lístka. Rozhodla sa sama a slobodne. Na prítomnosť riaditeľa špecializovanéhozariadenia pri hlasovaní si nepamätá. Nevidela, že by niekto z voličov volil s asistenciou.V špecializovanom zariadení boli pred voľbami vylepené predvolebné plagáty, no nepamätási, kto na nich bol zobrazený.

40. Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, klientka špecializovaného zariadenia, taktiež volilado prenosnej   volebnej   schránky.   Volila   sama,   nikto   jej   pri   úprave   hlasovacieho   lístkanepomáhal   a o voľbe   sa   rozhodla   sama.   Riaditeľ   špecializovaného   zariadenia   nebolv miestnosti prítomný. Uviedla, že osoby, ktoré sedeli v jedálni počas voľby, kričali na ňuaj na jej spolubývajúcich. Nevie povedať prečo, ale pamätá sa, že povedali, že ich dajúna súd.   Kričali   na   nich   bezdôvodne.   Z prítomných   účastníkov   konania   spoznala   pána, ale nepamätá si, či bol na predvolebných plagátoch.

41. Svedok ⬛⬛⬛⬛ bol predsedom okrskovej volebnej komisie vo volebnomokrsku   č.   4.   Uviedol,   že   text   čestného   vyhlásenia,   ktoré   je   súčasťou   príloh   sťažnosti,skoncipoval   spolu   so   sťažovateľom.   K priebehu   volieb   vypovedal,   že   pred   otvorenímvolebnej miestnosti sa pred ňou vytvárali rady voličov, preto museli požiadať o pomocmestskú   políciu   na   účel   udržania   verejného   poriadku.   V   samotnej   volebnej   miestnostiprebiehali   voľby   pokojne.   Počas   volieb   požiadalo   o asistenciu   asi   sto   voličov,a to buď pri identifikácii totožnosti alebo aj spoza plenty. On sa ako predseda volebnejkomisie v takom prípade snažil z radov čakajúcich voličov vybrať niekoho, kto by potrebnúasistenciu poskytol. Volebný akt potom   prebiehal tak, že buď volič spolu s asistentomza plentou   upravili   hlasovací   lístok,   alebo   v iných   prípadoch   asistent   povedal   nahlasalebo naznačil voličovi čísla, ktoré je potrebné zakrúžkovať. Veľakrát sa to dialo v rómskomjazyku   alebo   vo   východoslovenskom   dialekte.   Mnohí   voliči   mali   na   rukách   napísanúkombináciu čísel, ktorá vo väčšine prípadov začínala číslicou 1. Proti tomuto stavu nemoholzakročiť, lebo to zákon nezakazuje. Považuje to však za spôsob, akým niekto naviedoldotyčných voličov, aby volili číslo, ktoré mali poznačené. Sú mu známe skutočnosti, žev ranných hodinách v deň volieb skupina ľudí chodila po domoch a presviedčala voličov navoľbu   konkrétneho   kandidáta.   S odstupom   času   po   Vianociach   a v priebehu   januára   siuvedomil, že tento faktor zrejme stál za neobvykle veľkým záujmom voličov o voľby. Členuvedenej skupiny ⬛⬛⬛⬛, ktorý navštevoval príbytky voličov, ich motivoval k účastina voľbách a inštruoval ich, ktorých kandidátov majú voliť. Údajne voličov motivoval ajhmotne formou vína, keksov, prípadne iným prézentom. Členka volebnej komisie, ktorejbol   predsedom,   pani ⬛⬛⬛⬛ podľa   upozornenia   iných   členov   komisie   častovychádzala   z volebnej   miestnosti   a komunikovala   v rómskom   jazyku   s voličmi,   pričomčasto bolo počuť výraz „jekh“, čo v preklade znamená „jeden“. On ako predseda okrskovejvolebnej   komisie   ju   potom   upozornil,   aby   s takým   správaním   prestala.   Sám   ju   videlvychádzať často, no po jeho upozornení s tým prestala. Nebol prvýkrát členom okrskovejvolebnej komisie, oproti minulosti výrazne narástla motivácia voliť.

42. Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, členka okrskovej volebnej komisie č. 4, nepozorovalav priebehu volieb vo volebnej miestnosti žiadne problémy. Nie je si vedomá ani problémus veľkým   počtom   voličov.   Nie   je   pravdou,   že   by   často   opúšťala   volebnú   miestnosť,vychádzala len vtedy, keď išla fajčiť. Bolo to v priebehu volieb viac ako päťkrát, presnýpočet si však nepamätá. Na chodbe stretávala voličov, ktorí buď odchádzali z volebnejmiestnosti   alebo   na   volebný   akt   ešte   len   čakali.   Komunikovala   s nimi   len   vtedy,ak potrebovali informáciu, do ktorej volebnej miestnosti majú ísť voliť. Voličov, ktorí eštenevolili,   neovplyvňovala,   snažila   sa   s nimi   hovoriť   po   slovensky,   aby   rozumela   aj   jejkolegyňa, ktorá tam bola s ňou. Nie je pravdou, že by pri rozhovoroch s voličmi na chodbeopakovane použila rómsky výraz „jekh“.

43. Svedok ⬛⬛⬛⬛, člen okrskovej volebnej komisie č. 4, uviedol, že textčestného vyhlásenia, ktoré je prílohou sťažnosti, vznikol na základe skúseností z voliebv budove   Základnej   školy ⬛⬛⬛⬛ a po   stretnutí   s p. ⬛⬛⬛⬛,   ktoré   sauskutočnilo   aj za prítomnosti   pánov ⬛⬛⬛⬛ 21.   novembra   2014na pôde   mestského   úradu.   S textom   súhlasil,   preto   ho   podpísal.   K podaniu   informáciítvoriacich obsah spísaného textu čestného vyhlásenia bol vyzvaný ⬛⬛⬛⬛, ktorý sapýtal, či majú vedomosti a poznatky o skutočnostiach spochybňujúcich voľby. Ešte v deňvolieb hovoril s predsedom volebnej komisie, že už príchod voličov a komunikácia, ktorámedzi   nimi   prebiehala,   neboli   v poriadku   a že   čísla,   ktoré   voliči   zakrúžkovali,   nebolináhodou. Z rozhovorov s aktivačnými pracovníkmi sa dozvedel, že volili tak, aby nemaliproblémy, a na jeho priamu otázku o číslach mu ich aj priamo potvrdili. Svoje tvrdenianevie podoprieť konkrétnymi menami osôb, ktorí počas volieb mali nekalé praktiky vyvíjať.Informácie   získal   len   sprostredkovane,   z počutia.   Pamätá   si   jednu   voličku,   ktorá   volilaza plentou a spýtala sa ho, či správne zakrúžkovala čísla, ktoré mala vyznačené na ruke.Nevie však, ako došlo k tomu, že na rukách mali voliči číselné kombinácie. Je presvedčený,že hlasovacie lístky negramotných voličov, ktorí mali asistentov, boli upravené na základevôle   asistentov,   nie   samotných   voličov.   Vníma   ako   neregulárne,   keď   za   voličov,ktorí nevedia čítať a písať, hlasovali asistenti, aj si je vedomý, že je to v súlade so zákonom.Sám nevidel, koho takíto voliči volili, ale počul vyslovovanie výrazu „jekh“. V priebehuvolieb   sa   so   svojimi   pochybnosťami   podelil   s predsedom   okrskovej   volebnej   komisie,nevedel však, že tieto pochybnosti môže vyjadriť aj odmietnutím podpisu na zápisnicus uvedením dôvodov odmietnutia.

44.   Sťažovateľom   navrhnutý   svedok ⬛⬛⬛⬛,   ktorého   čestné   vyhlásenieo ovplyvňovaní voličov pred voľbami bolo priložené k sťažnosti, uviedol, že takéto čestnévyhlásenie nikdy nepodpísal ani nevie, čo je jeho obsahom. Podpis na listine spoznáva, je tojeho podpis. Bývalý prednosta mestského úradu ⬛⬛⬛⬛ ho požiadal o podpísanieprázdneho papiera. Pre ⬛⬛⬛⬛ pracuje už asi dvadsať rokov (vykonáva prácev jeho záhrade), a tak mu dôveroval, že jeho podpis na prázdny papier je potrebný a nebudezneužitý.   K podpisu   došlo   20.   novembra   2014   a pri   podpise   bol   prítomný   len   ona ⬛⬛⬛⬛. Z textu čestného vyhlásenia nevie nič potvrdiť ani vyvrátiť, pretože od 13.do 19. novembra 2014 bol odcestovaný v Londýne. Má so sebou cestovné lístky, ktoré si sosebou pre istotu zobral, ak by musel preukázať svoju neúčasť na voľbách, prípadne jejdôvod.

45. Sťažovateľom navrhnutá svedkyňa ⬛⬛⬛⬛, ktorej čestné vyhlásenieo ovplyvňovaní voličov pred voľbami bolo priložené k sťažnosti, uviedla, že jej svokor, priniesol domov prázdny papier s tým, aby ho podpísala a ona tak urobila.V minulosti jej nikdy nedával nič podpisovať. Nevie nič o tom, že by sa deň po voľbáchv osade, v ktorej žijú Rómovia, pred pohostinstvom rozdávali potraviny. V tom časeani nebola vonku a nemá k tomu čo povedať. Osobu s menom ⬛⬛⬛⬛ nepozná.

46. Svedok ⬛⬛⬛⬛, predseda okrskovej volebnej komisie č. 3, potvrdilnárazovo veľký počet voličov vo volebnom okrsku č. 3, ako aj vo volebnom okrsku č. 4.Okrskové   volebné   komisie   č. 3   a č.   4   a volebné   miestnosti   týchto   okrskov   totiž   sídliliv rovnakej budove. Vo volebnom okrsku č. 3 bol veľký počet voličov, ktorí   vyhlásili,že nevedia   čítať   ani   písať.   Asistenciu   pri   hlasovaní   vníma   ako   spôsob   kontrolya ovplyvňovania voličov, ktorí takto volia. Nie každý volič využívajúci asistenciu mal inéhoasistenta. Asistentov bolo len niekoľko. Uvedomil si to až s odstupom času po voľbách a pristretnutí a vzájomnej komunikácii členov volebných komisií. O asistentov žiadali voliči,s ktorými už asistent prišiel. Volič sa prezentoval u volebnej komisie, požiadal o asistentaa na   otázku   odpovedal,   že   asistenta   má.   Samotní   asistenti   sa   hlásili,   že   budú   voliťs dotyčnými, odobrali sa za plentu a spoločne vyplnili lístok. On sa snažil trvať na tom,aby do urny lístok odovzdal samotný volič. Táto jeho snaha nebola vždy úspešná. Voličinijako   neskrývali,   že   na   rukách   majú   číselné   kombinácie.   Niektorí   ich   mali   napísanéna lístkoch papiera. Členom volebnej komisie bol prvýkrát.

47. Svedok ⬛⬛⬛⬛, člen okrskovej volebnej komisie č. 3, potvrdil vznik textučestného   vyhlásenia   spôsobom,   o ktorom   vypovedali   už   predchádzajúci   svedkovia.Na množstvo voličov, ktorí už o siedmej ráno čakali pred volebnou miestnosťou, pripadlov ich volebnom obvode asi 30 – 40 asistencií, o ktoré žiadali nevidiaci, prestárli voliči,ale aj mladí ľudia, ktorí vyhlásili, že nevedia písať. Voľby prebiehali štandardne za plentou.Použitie asistenta   vníma   ako   riziko,   že   v takom   prípade   bude   výsledkom   voľby   vôľaasistenta,   nie   voliča.   Členovia   okrskovej   volebnej   komisie   upozorňovali   prítomných,že aj pri voľbe s pomocou asistenta je potrebné, aby hlasovací lístok do urny vhodil volič.

48.   Svedkyňa ⬛⬛⬛⬛,   navrhnutá   na   výsluch   sťažovateľom,   uviedla,že netuší,   prečo   je   predvolaná.   Informácia,   podľa   ktorej   je   zamestnankyňoušpecializovaného zariadenia, sa nezakladá na pravde. Pracuje v zubnej ambulancii a v rámcisvojej   práce   chodieva   do   špecializovaného   zariadenia.   K svojmu   vyjadreniu   v rámcikomunikácie na Facebooku uvádza, že to bol jej názor, ktorý po tom, ako si uvedomila, žeho nevie preukázať a že nemá výpovednú hodnotu, asi po dvoch minútach zmazala.

49. Svedok ⬛⬛⬛⬛, riaditeľ špecializovaného zariadenia, uvádza, že jevo funkcii riaditeľa od roku 2000. V minulosti voľby v špecializovanom zariadení prebiehalitak,   že   zakaždým   požiadali   o prenosnú   volebnú   urnu   pre   tých,   ktorí   mali   zdravotnéproblémy. Pred rokmi bolo ale aj pre ostatných klientov pohodlnejšie voliť do prenosnejvolebnej urny, no často nebol k dispozícii dostatočný počet hlasovacích lístkov. Bolo potompotrebné vracať sa pre hlasovacie lístky, rukou sa dopisovali mená voličov do hárkov a bolprípad,   keď   sa   dokonca   musela   priniesť   druhá   urna.   Na   mestskom   úrade   mu   potomodporučili, aby žiadali o prenosnú volebnú urnu pre všetkých voličov. Prax teda ukázala,že je   výhodnejšie   spísať   všetkých   voličov   a požiadať   o prenosnú   volebnú   schránkupre všetkých. Organizácia žiadostí prebieha tak, že pracovník sociálneho úseku zistí záujemklientov o hlasovanie a na základe toho potom on ako riaditeľ špecializovaného zariadeniapožiada o prenosnú volebnú schránku. Je tomu tak aj teraz pri blížiacom sa referende.V minulosti   mu   nikdy   zo   strany   okrskovej   volebnej   komisie   ani   nikým   iným   nebolovytýkané, že k žiadostiam o prenosnú volebnú schránku nie sú pripojené splnomocneniaod klientov. Vždy od neho potrebovali iba zoznam voličov, a to tak pri komunálnych, ako ajpri parlamentných voľbách, či pri voľbách do Európskeho parlamentu. V deň volieb sa muohlásili   dvaja   členovia   okrskovej   volebnej   komisie   (predseda   a jeden   člen),   priniesliprenosnú volebnú schránku a on im ukázal priestory jedálne vyhradené pre voľby. Po začatíhlasovania bol upozornený, že sa má vzdialiť z volebnej miestnosti. Chvíľu stál pri dverácha požiadal, či by bolo možné zvládnuť hlasovanie do podávania obeda. Po tomto odišiel dosvojej   kancelárie.   Jedáleň   nemala   znaky   volebnej   miestnosti,   bola   iba   prispôsobená   nahlasovanie. Asi po piatich minútach bol privolaný, oznámili mu, že voľby boli prerušenéa v jedálni   sa   dozvedel,   že   klienti   sa   dožadujú   asistencie   pri   volebnom   akte.   Prítomnýpredseda mestskej volebnej komisie mu oznámil, že tento stav hodnotí ako manipuláciuvolieb a že zavolá políciu. Predseda okrskovej volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛ mu oznámil,že telefonicky dostal pokyn, podľa ktorého klientom môžu asistovať ošetrovateľky, ale oni,dvaja členovia okrskovej volebnej komisie, sa musia úpravy hlasovacieho lístku zúčastniť zaplentou. Svedok im povedal, že skôr takýto postup považuje za porušenie zákona. Na toodišiel z jedálne. Po skončení hlasovania, zhruba o pol štvrtej, obaja členovia okrskovejvolebnej komisie na jeho otázku, či bolo všetko v poriadku, odpovedali kladne a s tým sarozišli. Kampaň pred voľbami v špecializovanom zariadení neprebiehala, bol iba oslovený,či môžu byť zverejnené volebné plagáty. Boli asi dva, jeden na vrátnici a vo vestibule.Naňho nebol vyvíjaný nátlak zo žiadnej strany, aby organizoval alebo umožnil predvolebnéaktivity v špecializovanom zariadení. Pri porovnaní s priebehom volieb v minulosti nebadáv ostatných komunálnych voľbách nič atypické. Bolo mu naznačené, že sa v jedálni nemázdržiavať, tak bez problémov odišiel. Netuší, prečo mu povedali, že všetci klienti žiadalio asistenciu, lebo bolo mnoho voličov (asi 38), ktorí voľby zvládli samostatne. Pravdaže, inásituácia bola v pavilónoch s ťažko zdravotne postihnutými a imobilnými klientmi. Početklientov schopných voliť samostatne mu uviedli úsekové pracovníčky.

50. Svedok ⬛⬛⬛⬛, predseda mestskej volebnej komisie, uviedol,že mnoho   nezrovnalostí   pri   voľbách   zistil   až   po   voľbách,   keď   si   ich   dal   do   súvisus volebnými   výsledkami.   Považuje   za   správne,   že   spísal   čestné   vyhlásenie,   ktoré   jepriložené   k sťažnosti.   Voľby   boli   nečestné   a neférové   voči ⬛⬛⬛⬛.V špecializovanom zariadení bol osobne   prítomný,   keď   riešil otázku   osobnej   asistenciepri volebnom akte. Na jeho pokyn zapisovateľka ⬛⬛⬛⬛ telefonicky na číslo,ktoré im v rámci predvolebnej inštruktáže bolo uvedené, kontaktovala ústrednú volebnúkomisiu, kde jej oznámili, že požadovanú informáciu im neposkytnú písomne ani faxom,alebo mailom, lebo počas volieb takéto informácie poskytujú len telefonicky. Po príchodedo   špecializovaného   zariadenia   videl   neštandardnú   situáciu,   v podstate   išlo   o simuláciuďalšieho volebného okrsku, čo nekorešponduje s pravidlami o voľbe do prenosnej volebnejschránky.   Pozoroval   aj   neprimerané   správanie   riaditeľa   špecializovaného   zariadenia,ktorý trval na tom, aby asistenciu klientom poskytli ošetrovatelia, nechcel opustiť volebnúmiestnosť, a to ani po dôraznom požiadaní. Všimol si nevidiacu klientku, ktorej nemalkto pomôcť   pri   hlasovaní,   z čoho   usudzuje,   že   klienti   boli   vopred   inštruovanía zmanipulovaní. Až po ubezpečení sa, že aktuálny stav je v súlade s inštruktážou Ústrednejvolebnej komisie, opustil špecializované zariadenie. Myslí si, že ošetrovatelia asistovalipri hlasovaní aj mimoriadne nezorientovaným klientom, ktorí ani netušili, o čo ide. Svedoknetuší, ako sa tieto osoby dostali k voľbám, ľudsky mu pripadá neprípustné, aby takétoosoby mohli žiadať o prenosnú volebnú schránku a dostali sa k voľbám. Mnoho klientovšpecializovaného zariadenia nie je z, nepoznali kandidátov na primátora, a predsahromadne   žiadali   o prenosnú   volebnú   schránku.   U ľudí,   ktorí   majú   závažné   zdravotnéproblémy,   je   veľká   pravdepodobnosť,   že   ich   hlasy   môžu   byť   zneužité.   Na   chodbev priestoroch špecializovaného zariadenia videl na stoloch materiály jedného z kandidátov.Boli   ich   desiatky.   Kým   bol   primátorom ⬛⬛⬛⬛,   pôsobil   svedok   ako prednostaMestského úradu v. Odišiel dohodou k 31. decembru 2014 sám, pretože nebolochotný spolupracovať s novým vedením mesta. Na druhý deň po voľbách ráno šiel po uliciŠvermovej   a v osade   stálo   červené   nákladné   auto,   okolo   neho   bolo   mnoho   Rómov.Preto kontaktoval mestskú políciu i štátnu políciu. Dostal informáciu, že boli rozdávanépotravinové balíčky a že vec bola postúpená Národnej kriminálnej agentúre. Vo vzťahuk volebným okrskom č. 3 a č. 4 ho kontaktovali členovia okrskových volebných komisiís problémami s množstvom voličov. Videl ⬛⬛⬛⬛, ako hovorí s voličmi, fajčila,a tak bola vykázaná za roh budovy školy. Pri prechode autom cez rómsku osadu nevidelžiadne volebné plagáty, a tak netuší, na základe čoho sa Rómovia pri voľbe rozhodovali.Na vlastné oči však videl skupinu ľudí, ktorá chodila po najzanedbanejšej časti rómskejosady v čase volieb. K ⬛⬛⬛⬛ svedok uviedol, že na základe toho, čo mu pán povedal, sám napísal text čestného vyhlásenia pre ⬛⬛⬛⬛, ktorí podpisovalitext, nie prázdny papier. Bola to svedkova iniciatíva. Pán mu vypomáhal drobnýmiprácami v záhrade, a tak mali vzájomne užitočné vzťahy. Predpokladá, že na základe toho samu pán zdôveril s informáciami, ktoré potom svedok spísal do čestného vyhlásenia.Včera mu pán Šandor telefonicky povedal, že je zastrašovaný a že pred ústavným súdomnepovie pravdu.

51. Svedok ⬛⬛⬛⬛, predseda okrskovej volebnej komisie č. 5, pracujeako notársky kandidát. K označeniu „súkromná volebná miestnosť“ použitému v čestnomvyhlásení ho viedla úprava jedálne v špecializovanom zariadení. Boli tam 4 plenty, stôl,stoličky pre volebnú komisiu, vyzeralo to ako volebná miestnosť. Proces voľby s prenosnouvolebnou schránkou nenapĺňal jeho predstavy o tom, ako má takáto voľba prebiehať. Jehopochybnosti o voľbách sa formovali počas dňa volieb, ale aj po voľbách, keďže volebný deňbol preňho náročný. Žiadosť o prenosnú volebnú schránku bola doručená mestskému úradu,jemu   ju   predložila   zapisovateľka   okrskovej   volebnej   komisie   ráno   v deň   volieb,a tak nad náležitosťami   žiadosti   a nad   jej   oprávnenosťou   neuvažoval   a neskúmal   to.Ak niekto požiada o prenosnú volebnú schránku, on nie je oprávnený hodnotiť oprávnenosťžiadosti.   V špecializovanom   zariadení   volila   s asistenciou   aj   dobrá   polovica   všetkýchklientov, ale konkrétne číslo voličov s asistenciou v jedálni si netrúfa uviesť. Keď odvolilo98   voličov,   tak   polovica   je   zhruba   50   osôb,   ale   je   to   len   jeho   odhad.   Počas   voliebv špecializovanom   zariadení   narastal   počet   požiadaviek   na   asistenciu,   a to   aj   takých,pri ktorých   to   zjavne   nebolo   potrebné.   Preto   sa   na   základe   telefonátu   dostavil   osobnepredseda   mestskej   volebnej   komisie   a podal   stanovisko   Ústrednej   volebnej   komisie,podľa ktorého   asistencia   ošetrovateľa   klientovi   musí   prebiehať   pod   dohľadom   členovokrskovej   volebnej   komisie.   Aj   on   očakával   a žiadal   tento   pokyn   v písomnej   forme,lebo ako právnikovi sa mu to nepozdávalo. Dostalo sa mu však informácie, že počas voliebÚstredná volebná komisia komunikuje len telefonicky. Spočiatku volili voliči s asistenciouaj bez   prítomnosti členov okrskovej volebnej   komisie. Volili aj   takí,   ktorí o asistenciunepožiadali   a personál   ich   odprevádzal   –   toto   sa   týkalo   jedálne.   V prípadoch,   keď   bolosobne   pri volebnom   akte   prítomný,   všetci   volili   p..   Napriek   pochybnostiamzápisnicu   podpísal   na   základe   konzultácie   s p.,   keďže   dospeli   k záveru,že do zápisnice netreba nič dodávať, lebo samotný akt volieb zo strany okrskovej volebnejkomisie prebehol v podstate regulárne. Nevidí rozpor medzi svojím pôsobením predseduokrskovej volebnej komisie a osobou, ktorá podpísala čestné vyhlásenie, lebo samotný akthlasovania prebehol v súlade so zákonom, a teda ako predseda okrskovej volebnej komisienemal   dôvod   akékoľvek   pripomienky   uviesť.   Je   potrebné   odlíšiť   jeho   postavenie   akopredsedu   okrskovej   volebnej   komisie   na   jednej   strane   a osoby   podávajúcej   čestnévyhlásenie na účely konania pred ústavným súdom na strane druhej.

52. Ústavný súd pri tvorbe skutkového obrazu prejednávanej veci bral ďalej do úvahyobsah verejných listín, ktoré tvorili prílohy sťažnosti, prípadne si ich ústavný súd vyžiadalod iných orgánov verejnej moci, a to menovite:

-   rozhodnutie   primátora   mesta z 2.   októbra   2014   o určení   volebnýchokrskov a volebných miestností podľa § 10 ods. 2 zákona o voľbách,

-   úradný   záznam   Obvodného   oddelenia   Policajného   zboru   Slovenskej   republikyv zo 16. novembra 2014,

- záznam Mestskej polície č. j.: 370/14-UZ zo 16. novembra 2014,

- fotokópiu zápisnice mestskej volebnej komisie zo 16. novembra 2014 o výsledkuvolieb do mestského zastupiteľstva a primátora mesta,

- uznesenie NAKA ČVS: PPZ-1107/NKA-PK-VY-2014 z 19. januára 2015 o začatítrestného stíhania,

- zápisnicu NAKA o výsluchu svedka ⬛⬛⬛⬛ z 20. januára 2015,

- zápisnicu NAKA o výsluchu svedka ⬛⬛⬛⬛ z 3. februára 2015,

- zápisnicu NAKA o výsluchu svedka ⬛⬛⬛⬛ z 3. februára 2015,

- zápisnicu NAKA o výsluchu svedka ⬛⬛⬛⬛ z 3. februára 2015,

- zápisnicu NAKA o výsluchu svedka ⬛⬛⬛⬛ z 3. februára 2015,

- zápisnicu NAKA o výsluchu svedka ⬛⬛⬛⬛ z 3. februára 2015.

53. Na podklade rekapitulovaných dôkazných prostriedkov ústavný súd považovalv konaní o sťažnosti sťažovateľa za preukázané tieto skutočnosti podstatné pre posúdeniekvality volieb vo volebnom okrsku č. 5:

- voľby do prenosnej volebnej schránky sa v špecializovanom zariadení využívaliaj pri iných voľbách v minulosti,

- žiadosť o prenosnú volebnú schránku v minulosti aj v procese prípravy napadnutýchvolieb   podával   riaditeľ   špecializovaného   zariadenia   za všetkých   klientov,   ktorí o takéhlasovanie   prejavili   záujem,   pričom   okrskové   volebné   komisie   akceptovali,   že riaditeľšpecializovaného   zariadenia   žiada   o prenosnú   volebnú   schránku   bez splnomocneniavoličmi,

-   v špecializovanom   zariadení   prebiehalo   15.   novembra   2014   hlasovaniedo prenosnej   volebnej   schránky,   a to   tak,   že   jedna   skupina   voličov   hlasovala   v jedálni(niektorí   s asistenciou,   iní   bez   asistencie)   a druhá   skupina   voličov   hlasovala   na   izbáchšpecializovaného zariadenia,

-   v jedálni   hlasovali   spočiatku   s asistenciou   (ošetrovatelia   špecializovanéhozariadenia) aj takí klienti, ktorí o ňu formálne nepožiadali,

-   v určitých,   presne   neidentifikovaných   časových   úsekoch   bol   riaditeľšpecializovaného zariadenia v jedálni počas hlasovania prítomný, do priebehu hlasovaniavšak nezasahoval,

- predseda   okrskovej   volebnej   komisie   vo   volebnom   okrsku   č.   5   (

) a člen tejto komisie boli osobne prítomní pri úprave hlasovacieholístka bližšie nešpecifikovaného počtu tých voličov v špecializovanom zariadení, ktorí volilis asistenciou,

- klienti špecializovaného zariadenia, ktorí volili za plentou v jedálni bez asistencie,sa pri úprave hlasovacieho lístka rozhodovali bez predchádzajúceho vplyvu iných osôb,

- žiaden člen okrskovej volebnej komisie č. 5 nevyužil právo odmietnuť podpísaniezápisnice okrskovej volebnej komisie o hlasovaní.

54. Vo vzťahu k voľbám vo volebných okrskoch č. 3 a č. 4 považoval ústavný súdza preukázané, že:

- vo volebných miestnostiach bol 15. novembra 2014 záujem voličov hlasovať vyššíoproti   záujmu   vo   voľbách   v minulosti;   záujem   o hlasovanie   bol   koncentrovaný   hlavnev ranných hodinách,

- v priebehu hlasovania bližšie neidentifikovaný, avšak nezanedbateľný počet voličovžiadal   voliť   s asistenciou,   ktorú   poskytoval   stabilný   okruh   osôb   vybraných   samotnýmivoličmi žiadajúcimi si asistenciu,

- voliči spolu v priestoroch vo volebnej miestnosti, prípadne v jej bezprostrednejblízkosti   komunikovali,   pričom   často   používali   výraz   „jekh“,   čo   v rómskom   jazykuznamená „jeden“,

- veľký počet voličov   mal na   rukách   alebo na pomocných papierových   lístkochvyznačenú číselnú kombináciu začínajúcu číslicou „1“,

- v dopoludňajších hodinách 16. novembra 2014 sa v blízkosti pohostinstva nachádzalo nákladné motorové vozidlo a súčasne v uvedenej lokalite došlo k rozdávaniupotravín,

- členka okrskovej volebnej komisie č. 4 ⬛⬛⬛⬛ počas volieb opúšťalavolebnú miestnosť, mimo ktorej komunikovala s voličmi,

- texty čestných vyhlásení ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ boli skoncipované na základe iniciatívy sťažovateľa,

- podpis ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ pod čestné vyhlásenia identickéhoznenia, ktoré sú priložené k sťažnosti, inicioval ⬛⬛⬛⬛, predseda mestskejvolebnej komisie,

- žiaden z členov okrskových volebných komisií č. 3, č. 4 nevyužil právo odmietnuťpodpísanie zápisnice okrskovej volebnej komisie o hlasovaní.

III.

Právne posúdenie veci

55. Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnostivolieb prezidenta Slovenskej   republiky, volieb   do Národnej rady Slovenskej republiky,volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

56. Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejnýchvecí   priamo   alebo   slobodnou   voľbou   svojich   zástupcov.   Cudzinci   s   trvalým   pobytomna území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcía do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

57.   Podľa   čl.   30   ods.   3   ústavy   volebné   právo   je   všeobecné,   rovné   a   priamea vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

58.   Podľa   čl.   30   ods.   4   ústavy   občania   majú   za   rovnakých   podmienok   prístupk voleným a iným verejným funkciám.

59. Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jejvýklad   a používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať   slobodnú   súťaž   politických   sílv demokratickej spoločnosti.

60. Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je uskutočnenie voliebv súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánovsamosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 82/07). Zistenánezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takýmnásledkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebnéhopráva a jeho princípov (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 82/07).

61. Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadnezvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

62. Z doterajšej stabilizovanej judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že jehoprávomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákonao   ústavnom   súde   sa   uplatní   len   vtedy,   ak   k   porušeniu   zákona   dôjde   spôsobomovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenietohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadneopätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94,PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 18/07, PL. ÚS 82/07). Inými slovami,nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľbykandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účela zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi.

63. Vo všeobecnosti platí, že na to, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti,musia   byť   splnené   tri   základné   predpoklady:   a)   zistenie   protizákonnosti   volieb,t. j. porušenie   zákonov   upravujúcich   organizáciu   a   priebeh   volieb,   resp.   zákonov,ktoré s nimi bezprostredne súvisia, b) príčinná súvislosť medzi zistenou protizákonnosťouvolieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta a c) intenzitanezákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvolávapochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov (m. m.PL. ÚS 73/07). Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzityvolebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na rozhodovanie voličov a najmä na výsledokvolieb (PL. ÚS 8/2011).

64. Sťažovateľ hneď v úvode odôvodnenia svojej sťažnosti poukázal na porušenie § 9ods. 5 zákona o voľbách, keďže na účel voľby primátora mesta boli na územímesta vytvorené dva volebné obvody.

65.   Ústavný   súd   vo   svojich   predchádzajúcich   rozhodnutiach   vyslovil,   že   voľbypodľa volebného zákona možno chápať v užšom a širšom zmysle, pričom voľby v širšomzmysle zahŕňajú aj prípravu na voľby (PL. ÚS 17/94 a PL. ÚS 15/94). Za prípravu na voľbymožno bez pochybností označiť tvorbu volebných obvodov a volebných okrskov, v rámciktorých sa uskutočnia voľby do orgánov územnej samosprávy (PL. ÚS 34/99).

66. Podľa § 9 ods. 5 zákona o voľbách pre voľby starostu obce (primátora) tvoríkaždá obec jeden jednomandátový volebný obvod.

67. Z podkladov priložených k sťažnosti naozaj vyplýva, že samotný sťažovateľ ešteako primátor mesta určil podľa § 10 ods. 2 zákona o voľbách 2. októbra 2014 volebnéokrsky   a volebné   miestnosti,   pričom   v tomto   rozhodnutí   sú   jednotlivé   volebné   okrskyzadelené do dvoch volebných obvodov.

68. Z obsahu sťažnosti ani z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, aký vplyvmalo preukázané porušenie zákona o voľbách na výsledky volieb primátora mesta z 15. novembra 2014. Preto rešpektujúc podstatu volebného súdnictva, ktorá sa okrem inéhovyznačuje   aj   zisťovaním   intenzity   volebných   nedostatkov   z   hľadiska   ich   vplyvuna rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb, ústavný súd konštatuje irelevantnosťzisteného porušenia zákona o voľbách v jeho § 9 ods. 5 v relácii k výsledku napadnutýchvolieb. Táto námietka je preto nedôvodná.

69.   Sťažovateľ   svoju   ďalšiu   sťažnostnú   argumentáciu   skutkovo   i právne   rozdelildo dvoch   okruhov.   Preto   aj   ústavný   súd   považoval   pri   odôvodnení   svojho   rozhodnutiaza potrebné zohľadniť naznačenú rozdielnosť dôvodov, ktorými sťažovateľ voľby primátoramesta konané 15. novembra 2014 spochybnil.

70. Tvrdená neplatnosť volieb primátora mesta, ktorú sťažovateľ navrhujeústavnému   súdu   autoritatívne   konštatovať,   je   v prvom   rade   založená   na   údajnejneregulárnosti priebehu volieb v špecializovanom zariadení. Hlasovanie sa tu realizovalodo prenosnej   volebnej   schránky.   Približne   polovica   klientov,   pre   ktorých   sa   žiadalaprenosná volebná schránka, hlasovala v na to upravenej jedálni. Sťažovateľ v tejto súvislostiprednáša viacero čiastkových námietok.

71. Podľa § 31 ods. 6 zákona o voľbách volič môže požiadať zo závažných, najmäzdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnejmiestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebnákomisia   zriadená.   V   takom   prípade   okrsková   volebná   komisia   vyšle   k   voličovi   dvochsvojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Voličhlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.

72.   V konaní   pred   ústavným   súdom   je   preukázané,   že   riaditeľ   špecializovanéhozariadenia požiadal pre 110 klientov o hlasovanie mimo volebnej miestnosti, konkrétnev priestoroch špecializovaného zariadenia. Rovnako je preukázané, že k žiadosti o prenosnúvolebnú   schránku   neboli   pripojené   splnomocnenia   klientov.   Z formálneho   hľadiska   takústavný súd konštatuje porušenie zákona o voľbách, pretože bez náležitého splnomocneniasa žiadosť doručená na mestský úrad okrskovej volebnej komisii dostáva po právnej stránkedo polohy žiadosti riaditeľa špecializovaného zariadenia, nie žiadosti klientov – voličov.

73. Na druhej strane ústavný súd nemôže opomenúť, že klienti špecializovanéhozariadenia   sa   vzhľadom   na   svoje   zdravotné   problémy   a v niektorých   prípadoch   väčšiu,v iných prípadoch zas menšiu mieru sociálnej odkázanosti zjavne spoliehajú na personálšpecializovaného zariadenia pri vybavovaní svojich administratívnych a iných záležitostí,pri ktorých prichádzajú do formálne regulovaného kontaktu s verejnou mocou. To vediek vytvoreniu   zaužívanej   praxe   fungovania   vzájomných   vzťahov   klientov   a personálu,resp. vedenia   špecializovaného   zariadenia   v štandardizovaných   situáciách.   K takýmnepochybne patrí aj hlasovanie vo voľbách.

74. Z dokazovania pre ústavný súd vyplynulo, že v špecializovanom zariadení jeobvyklé,   ak   jeho   riaditeľ   v procese   prípravy   volieb   požiada   okrskovú   volebnú   komisiuo prenosnú   volebnú   schránku,   a to   takpovediac   paušálne,   teda   pre   všetkých   klientov,ktorí o voľbu podľa § 31 ods. 6 zákona o voľbách prejavia záujem, bez ohľadu na to, či imich zdravotné ťažkosti umožňujú alebo neumožňujú navštíviť na účel hlasovania „riadnu“volebnú   miestnosť.   Táto   prax   je   výsledkom   viacročného   vývoja   popísaného   riaditeľomšpecializovaného zariadenia v jeho svedeckej výpovedi. Navyše, a to považuje ústavný súdza podstatné, okrskové volebné komisie ani v minulosti a ani v spochybnených ostatnýchvoľbách   nevnímali   postup   riaditeľa   špecializovaného   zariadenia   za   právne   imperfektnýv takej   miere,   že   by   požadovali   doplnenie   žiadosti   podanej   podľa §   31   ods.   6   zákonao voľbách alebo že by dokonca prijatej žiadosti nevyhoveli.

75.   Ústavný   súd   zastáva   názor,   že   v zariadeniach   podobného   typu,   akým   ješpecializované zariadenie, nemožno ani v budúcnosti vylúčiť taký spôsob využitia § 31ods. 6   zákona   o voľbách,   ktorý   bude   hraničiť   s postupom   contra   legem.   Predmetnéustanovenie zákona o voľbách sa však prioritne orientuje na voličov – jednotlivcov, ktorí súzdravotne hendikepovaní. Nie je vôbec neakceptovateľné, ak sa v sociálnych zariadeniach,v ktorých je umiestnených podstatne viac takýchto jednotlivcov, vyvinie prax posúvajúcainštitút   splnomocnenia   žiadateľa   do   polohy   neformálneho   ústneho   súhlasu   klientaso zaužívanou ponukou voliť do prenosnej volebnej schránky. Navyše, ak najmenej jeden zosvedkov potvrdil, že v opačnom prípade by voliť nešiel.

76.   V popísaných   okolnostiach   sa   ústavný   súd   obracia   na   svoju   judikatúru,podľa ktorej nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť voliebalebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom takna účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi(napr. PL. ÚS 6/2011).

77.   Z uvedených   dôvodov   podľa   názoru   ústavného   súdu   konštatované   formálneporušenie zákona o voľbách v procese prípravy volieb primátora mesta materiálnenevykazuje   známky   tak   závažného   protiprávneho   konania,   ktoré   by   odôvodňovaloexistenciu   pochybností   o   tom,   či namietané   voľby   primátora   mesta   a   ich   výsledky   súprejavom skutočnej vôle voličov.

78. K aplikácii § 31 ods. 6 zákona o voľbách ústavný súd s ohľadom na podstatusťažnostnej argumentácie ďalej uvádza, že toto ustanovenie zákona o voľbách ustanovuje ibacieľ, ktorý musí volebná komisia dosiahnuť, nie však prostriedky, tie ponecháva na voľbučlenov okrskovej volebnej komisie. Pri tomto type hlasovania je postup členov volebnejkomisie   upravený   jediným   pravidlom:   sú   povinní   postupovať   tak,   aby   bola   zachovanátajnosť hlasovania (PL. ÚS 22/08).

79.   Sťažovateľ v sťažnosti   a ⬛⬛⬛⬛ vo   svojom   čestnom vyhlásenía v naň nadväzujúcej svedeckej výpovedi podrobili kritike fakt, že hoci členovia okrskovejvolebnej komisie č. 5 prišli s prenosnou volebnou schránkou, v špecializovanom zariadeníbola zriadená v podstate štandardná volebná miestnosť.

80. Zákon o voľbách neupravuje podrobne priebeh hlasovania do prenosnej volebnejschránky. Jedinou požiadavkou je rešpektovanie tajnosti hlasovania. Ani formálno-právneniet   teda   žiadnej   prekážky,   aby   použitie   prenosnej   volebnej   schránky   malo   podobuhlasovania väčšieho počtu voličov v tej istej miestnosti.

81. Okrem toho ústavný súd dokazovaním nezistil, že by členovia okrskovej volebnejkomisie ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ potom,   ako   sa   dostavili   do   špecializovanéhozariadenia a zistili, akým spôsobom sú jeho priestory na hlasovanie pripravené, alebo počashlasovania vzniesli pripomienky ku skutočnosti, že hlasovanie klientov špecializovanéhozariadenia   bude   prebiehať   v jedálni.   Ústavný   súd   preto   aj   túto   sťažnostnú   námietkuvyhodnotil ako nedôvodnú.

82.   Sťažovateľ   ďalej   v sťažnosti   namietal,   že   viacerí   voliči   v špecializovanomzariadení   neboli   natoľko   zdravotne   indisponovaní,   že   by   nevyhnutne   museli   voliťs asistenciou.

83. Podľa § 32 zákona o voľbách volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístokpre telesnú   vadu   alebo   preto,   že   nemôže   čítať   alebo   písať,   má   právo   vziať   so   seboudo priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovacílístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky.

84.   V prvom   rade   ústavný   súd   judikuje,   že   na   vykonanie   volebného   aktuprostredníctvom   prenosnej volebnej   schránky   je   aplikovateľný   §   32   zákona   o   voľbách,a preto   poskytnutie   pomoci   v   intenciách   označeného   ustanovenia   takto   hlasujúcemuhendikepovanému voličovi nie je porušením princípu tajnosti hlasovania (PL. ÚS 22/2011).

85. Citované ustanovenie zákona o voľbách neznamená, že by bol volič dožadujúcisa   pomoci   iného   voliča   z   dôvodu   svojej   negramotnosti   povinný   toto   svoje   tvrdeniepreukazovať. V zásade preto platí, že ak volič takéto tvrdenie prednesie, treba z nehovychádzať. Iba v prípade, keby napríklad vzhľadom na dosiahnutý vyšší stupeň vzdelaniači zastávanú funkciu voliča by sa javilo jeho tvrdenie ako prima facie nepravdivé, bolo bymožné takémuto voličovi odoprieť pomoc iného voliča (PL. ÚS 90/07).

86. Z dokazovania vykonaného pred ústavným súdom nevyplýva, že by členoviaokrskovej volebnej komisie č. 5 ( ⬛⬛⬛⬛ a ), prítomní pri hlasovanív špecializovanom   zariadení,   odopreli   niektorému   z voličov   požadovanú   asistenciu.V situácii,   keď   mali   vážne   pochybnosti   o potrebe   asistencie   pre   voličov,   kontaktovalimestskú   volebnú   komisiu   a prostredníctvom   nej   v súčinnosti   s Ústrednou   volebnoukomisiou pochybnosti vyriešili tak, že pri úprave hlasovacieho lístka voličov hlasujúcichs asistenciou boli prítomní samotní členovia okrskovej volebnej komisie.

87.   Skutočnosť   hlasovania   s asistenciou   sa   ústavnému   súdu   v zariadení,   akým   ješpecializované zariadenie, nejaví ako riziková z pohľadu splnenia podmienok podľa § 32zákona   o voľbách.   Aj   v nadväznosti   na   už   citovaný   judikovaný   názor   vo   veci   sp.   zn.PL. ÚS 90/07   možno   skôr   prezumovať   právne   významnú   odkázanosť   klientov,   ktorío asistenciu   požiadajú.   Zo svedeckých   výpovedí   ani   z iných   podkladov   priloženýchk sťažnosti nevyplynuli žiadne informácie, že by sa tvrdenie konkrétneho voliča o potrebeasistencie javilo prima facie nepravdivé. Ani sťažovateľ, ani vypočutí svedkovia žiadnukonkrétnu osobu na tento účel neoznačili. Sťažovateľ len všeobecne uviedol, že o asistenciužiadali „aj voliči, ktorí navonok nejavili známky, že nemôžu čítať alebo písať, nemali ani okuliare a pritom sa pohybovali bez pomoci, resp. nejavili známky takého poškodenia, ktoré by im znemožňovali voliť bez asistencie“. Sťažovateľ v nadväznosti na to navrhol vypočuť50 klientov špecializovaného zariadenia. Z nich ústavný súd náhodne vybral 6 svedkov,pričom   žiaden   z nich   argumentáciu   sťažovateľa   nepotvrdil,   a to   ani   vo   vzťahu   k inýmspolubývajúcim, ktorí v jedálni špecializovaného zariadenia volili.

88.   Pokiaľ   ide   samotnú   úpravu   hlasovacieho   lístka   u voličov,   ktorí   volilis asistenciou,   sťažovateľ   v sťažnosti   tvrdil   zneužitie   odkázanosti   voličov,   a týmaj manipuláciu   ich   vôle,   čo   podporil   obsahom   čestného   vyhlásenia

,   predsedu   okrskovej   volebnej   komisie   č.   5,   ktorý   bol   prítomný   pri   úpravehlasovacích   lístkov   voličov   využívajúcich   asistenciu,   a uviedol,   že «voliči   nabádali asistujúcich zamestnancov zariadenia, aby „zakrúžkovali kandidáta, tak ako oni uznajú za ;vhodné“,   resp.   nech   „zakrúžkujú   tak   ako   sa   ráno   dohodli“   a pod.   Mnoho   voličov prejavilo svoju vôľu len po položení otázky či chcú voliť „jedničku, alebo dvojku “».

89. K uvedenej námietke už ústavný súd v minulosti konštatoval, že je na vôli voliča(jeho interná voľba), ktorý požiadal o pomoc pri úprave hlasovacieho lístka, a následne jeaj na   jeho   zodpovednosti,   aký   spôsob   komunikácie   zvolí   s   voličom,   ktorého   o   pomocpri úprave hlasovacieho lístka požiadal, tak aby realizoval svoje aktívne hlasovacie právov súlade s jeho vôľou... (PL. ÚS 7/07).

90.   V ustálených   skutkových   okolnostiach   potom   ústavný   súd   nemôže   apriórneuzavrieť, že komunikácia voliča s jeho asistentom v podobe, aká je citovaná v bode 88,znamená nedovolené prerušenie ústavou i zákonom chránenej línie medzi vôľou voliča a jejformálnym   prejavením   úpravou   hlasovacieho   lístka.   Prejavom   vôle   voliča   hlasujúcehov podmienkach   regulovaných   v   §   32   zákona   o voľbách   môže   byť   aj   výzva   asistentovi,aby „zakrúžkoval tak, ako sa ráno dohodli“, prípadne aby „zakrúžkoval kandidáta tak, ako to on uzná za vhodné“. Obe uvedené možnosti sú prejavom vôle voliča, ktorý sa stotožňujes vôľou   asistenta   do   tej   miery,   že   sa   z hľadiska   právneho   stáva   jeho   vlastnou   vôľou.Napokon, vzhľadom na to, že pri hlasovaní podľa § 32 zákona o voľbách je nevyhnutná istáviac   či   menej   intenzívna   súčinnosť   voliča   a asistenta,   nemožno   očakávať,   že   takétohlasovanie prebehne bez akejkoľvek komunikácie. Ak však jej podoba má byť vyhodnotenáako nedovolená manipulácia či zneužitie voličovej odkázanosti, musí sťažovateľ preukázať,že vôľa asistenta prejavená úpravou hlasovacieho lístka je v rozpore s vôľou voliča, ktorémuasistent pomáha.

91.   Neplatnosť   volieb   alebo   voľby   kandidáta   môže   spôsobiť   len   také   závažnéporušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnenevyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov(PL. ÚS 38/07). Platí totiž vyvrátiteľná domnienka, že volebný výsledok zodpovedá vôlivoličov. Predložiť dôkazy na jej vyvrátenie je povinnosťou toho, kto volebné pochybenienamieta (PL. ÚS 74/2011).

92.   Ústavný   súd   nespochybňuje,   že   niektorí   klienti   špecializovaného   zariadeniaskutočne s ohľadom na ich zdravotný postih sú len vo veľmi obmedzenej miere spôsobilíprejaviť samostatne a zrozumiteľne vlastnú vôľu. Rovnako je však nepochybné, že zákono voľbách umožňuje podľa § 2 ods. 2 písm. d) odoprieť hlasovanie len takým zdravotnehendikepovaným osobám, ktoré sú pozbavené alebo obmedzené v spôsobilosti na právneúkony. Sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno v otázke účinného spochybnenia súladu vôleprejavenej asistentom a vôle voličov – klientov špecializovaného zariadenia, ktorí asistenciupri hlasovaní využili. Nepodarilo sa mu tak účinne vyvrátiť domnienku súladu volebnéhovýsledku vo volebnom okrsku č. 5 s vôľou voličov špecializovaného zariadenia.

93. Vážnou námietkou prednesenou sťažovateľom v sťažnosti je tvrdenie, že v jedálnišpecializovaného zariadenia volili s asistenciou aj voliči, ktorí o ňu vôbec nežiadali.

94. ⬛⬛⬛⬛, predseda okrskovej volebnej komisie č. 5, vo svojomčestnom   vyhlásení   uviedol,   že „personál   zariadenia   hneď   zo   začiatku,   aj   napriek predchádzajúcim   inštrukciám,   odprevádzal   viacerých   voličov   do   priestorov   určených na hlasovanie,   kde aj počas   volebného   aktu   zotrvával.   Všetci   prítomní   boli   opakovane dôrazne poučení o zásade tajnosti hlasovania a zároveň informovaní, že volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok, môže požiadať o asistenciu...“. Aj ⬛⬛⬛⬛,predseda   mestskej   volebnej   komisie,   v   čestnom   vyhlásení   potvrdil,   že   mu   predsedaokrskovej volebnej komisie č. 5 v čase hlasovania telefonicky oznámil, že „odprevádzali zamestnanci   zariadenia   viacerých   voličov   do   priestorov   určených   na   hlasovanie   a tam aj s týmito voličmi zotrvávali, aj keď išlo o voličov, ktorí nepožiadali o asistenciu“.

95. Ústavný súd konštatuje, že hlasovanie s asistenciou bez žiadosti voliča nie jev súlade s § 32 zákona o voľbách a môže sa negatívne dotknúť aj ústavného atribútu tajnostihlasovania.

96.   V   rámci   konania   o   volebných   sťažnostiach   (agendy   volebného   súdnictvaaj vo vzťahu ku konaniam ústavnému súdu o týchto veciach) sa však neuplatňuje teóriatzv. absolútnych vád volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré bymali za následok automatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania).Vzhľadom na túto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebnéhoprocesu   za   relatívne   a   zvažovať,   resp.   zohľadňovať   ich   význam   podľa ich   vplyvuna výsledok   volieb   do   zastupiteľského   orgánu   alebo   na   výsledok   voľby   konkrétnehokandidáta.   Overovanie   volieb   je   založené   na   predpoklade   objektívnej   súvislostimedzi volebnou   vadou   a   obsadením   funkcie   starostu   alebo   minimálne   takej   možnejpríčinnej súvislosti [princíp potenciálnej kauzality (m. m. PL. ÚS 7/2010)]. Túto možnúpríčinnú súvislosť však treba vykladať nie iba ako abstraktnú možnosť, ale treba ju v konaníriadne preukázať (PL. ÚS 16/2011).

97.   Podľa   čestného   vyhlásenia   a   výpovede v špecializovanom zariadení volilo 98 osôb, z toho približne polovica v jedálni. Z výpovedíďalších   svedkov   (

) je preukázané, že z približného počtu 50 osôb, ktorí volili v jedálni zariadenia,nevolili   s asistenciou   všetci. ⬛⬛⬛⬛ dokonca   vypovedal,   že   38   klienti   zvládlihlasovanie   samostatne.   Aj ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ uviedli,   že   po   získaníinformácie z ústrednej volebnej komisie sa podarilo hlasovanie v jedálni dostať do súladus inštruktážou Ústrednej volebnej komisie, z čoho vyplýva, že pri hlasovaní ďalšej skupinyvoličov   v jedálni   (tá   početne   znižuje   množstvo   voličov,   ktorí   volili   s asistencioubez požiadania) už pochybnosti o súlade volebného aktu so zákonom o voľbách nevyvstali.

98.   K hlasovaniu   s asistenciou   bez   výslovnej   žiadosti   voliča   došlo   teda   v jedálnišpecializovaného zariadenia v počte podstatne nižšom než 50. Ak sa s týmto ustálenýmfaktom   spojí   nikým   nespochybnená   a z podkladov   priložených   k sťažnosti   preukázanáskutočnosť, že rozdiel medzi hlasmi sťažovateľa a odporcu bol 54 hlasov, potom porušeniezákona o voľbách v jeho § 32 nedosahuje intenzitu, ktorá už spochybňuje výsledky voliebprimátora mesta a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či tieto voľbya ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov. Preto aj túto námietku vyhodnotilústavný súd ako nedôvodnú.

99. Popísané poznatky získané zo svedeckých výpovedí členov okrskovej volebnejkomisie   č.   5   sú   pre   ústavný   súd   postačujúcimi   dôkazmi,   ktoré   neslúžia   podpore,ale vyvráteniu sťažnostných dôvodov prednesených sťažovateľom v odôvodnení sťažnosti.

100. Formálny rozpor so zákonom o voľbách ústavný súd zistil v procese prípravyvolieb, keď v žiadosti riaditeľa špecializovaného zariadenia o prenosnú volebnú schránkuchýbali   splnomocnenia   klientov,   v prospech   ktorých   bola   prenosná   volebná   schránkažiadaná.   Závažnosť   tejto   vady   je   však   minimálna,   pretože   dokazovaním   sa   preukázalo,že v špecializovanom   zariadení   je   takáto   prax   už   dlhšie   zaužívaná   a doteraz   ju   žiadnaz okrskových volebných komisií nespochybnila. Nemožno preto usudzovať na reálny vplyvtejto nezákonnosti na výsledok volieb primátora mesta.

101. ⬛⬛⬛⬛ zápisnicu okrskovej volebnej komisie č. 5 o hlasovanípodpísal bez výhrad a pri svojej svedeckej výpovedi zdôraznil, že dôvodom nevyužitia jehopráva   na odmietnutie   podpisu   pod uvedenú zápisnicu bolo   vedomie,   že „akt volieb   zo strany okrskovej volebnej komisie sa uskutočnil regulárne, lebo počas volieb sa problémy riešili priebežne“. Aj ⬛⬛⬛⬛, člen okrskovej volebnej komisie č. 5, ktorý bolprítomný pri hlasovaní v špecializovanom zariadení a ktorý sa už aj v minulosti ako členokrskovej   volebnej   komisie   č.   5   hlasovania   v špecializovanom   zariadení   zúčastňoval,vo svojej   svedeckej   výpovedi   na   otázku,   či   nespozoroval   počas   hlasovania   zásahalebo nedostatok,   ktorý   by   mu   ako   dlhoročnému   členovi   volebných   komisií   pripadalnesprávny,   uviedol,   že „predmetné   voľby...   prebehli   do   prenosnej   volebnej   schránky v zariadení dosiaľ   najobjektívnejším   spôsobom“.   Hoci   citovaná   pasáž   výpovedesvedka je skôr hodnotiacim úsudkom než svedectvom o skutkovej okolnosti, pre ústavnýsúd mala význam v jej komparatívnej perspektíve, keďže dokázal porovnaťkvalitu priebehu volieb v špecializovanom zariadení v minulosti a v ostatných namietanýchvoľbách.

102.   Súhrnne   tak   ústavný   súd   k prvému   okruhu   námietok   sťažovateľa   uvádza,že neboli   preukázané   žiadne   skutočnosti,   ktoré   by   viedli   k záveru   o rozpore   priebehuhlasovania v špecializovanom zariadení so zákonom alebo s ústavnými atribútmi volebnéhopráva. Informácie uvádzané v tejto súvislosti v čestnom vyhlásení ⬛⬛⬛⬛,predsedu okrskovej volebnej komisie č. 5, ktoré významne slúžili sťažovateľovi ako podkladpre   sťažnostnú   argumentáciu,   sú   podstatne   spochybnené   preukázanou   skutočnosťou,   že ⬛⬛⬛⬛ zápisnicu o výsledku hlasovania podpísal bez akýchkoľvek výhrad. Tentopreukázaný fakt nie je pre ústavný súd z hľadiska hodnotenia preukázaných skutočnostívôbec zanedbateľný. Podľa § 15 ods. 4 písm. a) zákona o voľbách okrsková volebná komisiazabezpečuje priebeh hlasovania, najmä dozerá na správne odovzdávanie hlasovacích lístkova dbá na poriadok vo volebnej miestnosti. Práve okrsková volebná komisia je tak orgánomzodpovedným za bezchybnosť v priebehu hlasovania vo volebnej miestnosti či pri postupepodľa § 31 ods. 6 a § 32 zákona o voľbách. Ak potom členovia okrskovej volebnej komisiedisponujú poznatkami z priebehu hlasovania, ktoré môžu mať podľa ich názoru vplyv naústavnosť a zákonnosť volieb (resp. v najširšom slova zmysle na ich regulárnosť), najlepšouprávnou možnosťou, ako na tieto nedostatky poukázať, je práve využitie práva odmietnuťpodpísanie zápisnice o hlasovaní spojeného s uvedením dôvodov takého odmietnutia.

103. Rovnaký záver prijal ústavný súd k porušeniu zákona o voľbách v dôsledkuabsencie výslovných žiadostí presne neidentifikovaného počtu klientov hlasujúcich v jedálnišpecializovaného   zariadenia   o asistenciu   podľa   §   32   zákona   o voľbách.   Ich   počet   bols istotou poznateľne nižší než 50. V tomto prípade sa preto s ohľadom na rozdiel 54 hlasovmedzi   sťažovateľom   a   odporcom   nepreukázala   intenzita   porušenia   zákona   o voľbáchodôvodňujúca pochybnosť o tom, či výsledky volieb primátora mesta sú (boli)prejavom skutočnej vôle voličov.

104.   K tomu   ústavný   súd   uvádza,   že   dosiahnutie   absolútneho   súladu   prípravya priebehu   volebného   procesu   so   zákonom   je   prakticky   neuskutočniteľné.   Ak   by   sanespokojnosť   politických   strán   a   hnutí,   resp.   nezávislých   kandidátov   zúčastnenýchna voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách iniciovaním konania predústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu parlamentnej demokracie a inštitútuvolieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu nepatrnéhoporušenia ustanovení zákona o voľbách totiž, vytvára možnosti pre vedomú manipulácius voľbami (obdobne PL. ÚS 19/94).

105.   Druhý   okruh   námietok   sťažovateľa   sa   koncentroval   na   tvrdené   „kupovaniehlasov“   vo   volebných   okrskoch   č.   3   a č.   4   vyznačujúcich   sa   dominantne   rómskymelektorátom.

106. Ústavný súd už konštatoval, že „kupovanie hlasov“ patrí medzi najzávažnejšieporušenia   ustanoveného   zákazu   volebnej   kampane,   pretože   ide   o   aktivitu   na   získanievoličských hlasov počas volieb, ktorá zasahuje do samotnej podstaty volebného (aktívnehoči pasívneho) práva zaručeného v čl. 30 ústavy. Toto obmedzenie nesie so sebou také veľkénebezpečenstvo   pre   slobodnú   súťaž   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti,že od ústavného súdu vyžaduje veľmi prísne posúdenie (PL. ÚS 5/03).

107.   Ústavný   súd   skutkovo   ustálil,   že   záujem   voličskej   základne   v predmetnýchvolebných   okrskoch   bol   podstatne   vyšší,   než   tomu   bolo   v minulosti.   Navyše,   záujemo hlasovanie bol nárazový a sústredený do ranných hodín. V správaní sa voličov pritom boliprítomné   evidentné   známky   organizácie   (asistencia   stále   sa   opakujúcich   osôb,   číselnékombinácie   na   rukách   voličov,   komunikácia   voličov   vo   volebnej   miestnosti   i v jejbezprostrednom okolí s častým používaním výrazu „jekh“). Všetky preukázané fakty majúvšak   podľa   názoru   ústavného   súdu   iba   povahu   nepriamych   dôkazov,   ktoré   musia   byťv skutkovej   reťazi   prejednávanej   veci   napojené   na dôkazy   spôsobilé   priamo,   a tým   ajdostatočne hodnoverne preukázať, že prvok organizovanosti v správaní voličov volebnéhookrsku č. 3 a č. 4 bol výsledkom prísľubu odmeny zo strany primerane konkretizovanýchosôb.

108. V procese dokazovania boli z uvedených hľadísk podstatné svedecké výpovedesťažovateľom označených členov okrskových volebných komisií č. 3 a č. 4, ktoré ústavnýsúd   konfrontoval   aj   s obsahom   ich   výpovedí   pred   orgánom   činným   v trestnom   konaní(vyšetrovateľ   NAKA).   Z tejto   konfrontácie   ústavný   súd   nezistil   podstatné   odchýlkyv obsahu   jednotlivých   výpovedí,   ktoré   sa   vyznačovali   domnienkami   na   základesprostredkovaných   informácií   podaných   často   z počutia,   ako   aj   výrazným   nedostatkominformácií o konkrétnych osobách, ktoré voličov v rómskej osade mali korumpovať.

109. Svedok ⬛⬛⬛⬛ vypovedal, že v ranných hodinách v deň volieb skupinaľudí chodila po domoch a presviedčala voličov na voľbu konkrétneho kandidáta. Takétotvrdenie   je   však   nekonkrétne   a nevierohodné,   bez   ďalších   dôkazov.   Vo   výpovedi   predorgánom činným v trestnom konaní tento svedok uviedol, že od osoby menom,ktorej priezvisko nepozná, sa dozvedel, že skupina ľudí okolo osoby menom nabádala ráno v deň volieb rómskych voličov, aby išli voliť. Ako protihodnotu mali za todostávať   víno,   malinovky   a klobásy.   Ide   však   už   o sprostredkovanú   informáciu,   navyšeod osoby, ktorej priezvisko svedok ani nepozná.

110. Svedok ⬛⬛⬛⬛ sa z rozhovorov s aktivačnými pracovníkmi dozvedel,že volili tak, aby nemali problémy, a na jeho priamu otázku o číslach mu ich aj priamopotvrdili. Svoje tvrdenia však nevie podoprieť konkrétnymi menami osôb, ktorí počas voliebmali vyvíjať nekalé praktiky. Informácie získal len sprostredkovane, z počutia. Rovnakovypovedal aj pred orgánom činným v trestnom konaní.

111.   Svedok ⬛⬛⬛⬛ pred   orgánom   činným   v trestnom   konanívypovedal,   že nevie,   kto   rómskym   voličom   povedal,   že   nebudú   môcť   ďalej   pracovaťna aktivačnej   činnosti,   ak   odporca   nebude   zvolený   za   primátora,   ani   nevie,   kto   sľúbilza podporu odporcu vo voľbách potravinové odmeny.

112.   Svedok ⬛⬛⬛⬛ pred   orgánom   činným   v trestnom   konaní   nevedelkonkretizovať   žiadnu   osobu,   ktorá   rómskym   voličom   mala   sľúbiť   protihodnotu   za   to,že budú voliť odporcu.

113.   Svedok ⬛⬛⬛⬛ videl,   že   na   ulici v osade   stáločervené nákladné auto, okolo neho bolo mnoho Rómov. Neskôr dostal informáciu, že bolirozdávané   potravinové   balíčky.   Na vlastné   oči   videl   skupinu   ľudí,   ktorá   chodilapo najzanedbanejšej časti rómskej osady v čase volieb. Z takejto výpovede ústavný súdnevie skutkovo ustáliť, kto a komu rozdával potravinové balíčky, a predovšetkým, čo bolodôvodom   takejto   aktivity.   Pozorovaný   fakt,   že po   rómskej   osade   v čase   volieb   chodilaskupina ľudí, nepreukazuje organizované kupovanie hlasov.

114. Svedecké výpovede členov okrskových volebných komisií č. 3 a č. 4 ( ⬛⬛⬛⬛ )   ani ⬛⬛⬛⬛ podľa   názoru   ústavného   súduneposkytujú   dostatočný   základ   pre   záver   o existencii   prísľubu   odmeny   za   hlasovaniev prospech niektorého z kandidátov. Tento záver podporuje aj výsledok svedeckej výpovede ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛.   K sťažnosti   boli pripojené nimi podpísané čestnévyhlásenia, podľa ktorých im bola pred voľbami sľúbená odmena, ak budú voliť odporcu.Ústavný súd preto považoval dôkaznú hodnotu ich výpovedí za vysokú. Obaja svedkoviavšak   vypovedali,   že   od ⬛⬛⬛⬛ dostali   na   podpis   prázdny   papier,na ktorý on   potom   vniesol   text,   ktorý   nemôžu   ani   potvrdiť   ani   vyvrátiť.   Ostalo   takbez významu   ďalej   ich   vypočúvať   o   prípadných   predvolebných   aktivítách   napĺňajúcichskutkovú podstatu „kupovania hlasov“.

115. Ani skutočnosť viacnásobného opúšťania volebnej miestnosti členkou okrskovejvolebnej   komisie   č.   4 ⬛⬛⬛⬛ nedokazuje   podľa   názoru   ústavného   súdukupovanie voličských hlasov. Fakt, že mimo volebnej miestnosti komunikovala s voličmi,nemožno interpretovať ako dôkaz jej snahy získavať hlasy voličov v prospech niektoréhoz kandidátov za prísľub odmeny.

116.   Navyše,   pri   posudzovaní   hodnovernosti   uvedených   svedeckých   výpovedíústavný súd nemohol opomenúť   preukázanú skutočnosť,   že   spísanie   čestných   vyhlásenísvedkov ⬛⬛⬛⬛ a bolo   výsledkom   organizovanej   aktivitypodnietenej   sťažovateľom   ako   neúspešným   kandidátom   na   funkciu   primátora   mesta.   Uvedení   svedkovia   počas   výkonu   funkcie   primátora   mesta   sťažovateľompracovali   ako   vedúci   Mestského   aktivačného   strediska   mesta (),resp. ako referenti Mestského aktivačného strediska mesta ( ⬛⬛⬛⬛ ), ktoréje organizačnou zložkou mestského úradu.

117.   Aj   pokiaľ   ide   o čestné   vyhlásenie   a svedeckú   výpoveď

, ústavný súd nepovažuje za zanedbateľnú preukázanú skutočnosť, že menovanýpočas funkčného obdobia predchádzajúceho primátora (sťažovateľa) pôsobil ako prednostamestského úradu, ktorý je za výkon svojej funkcie priamo zodpovedný primátorovi mesta.Napokon, aj pri skúmaní okolností vzniku čestného vyhlásenia svedkov a jeho príbuznej ⬛⬛⬛⬛ nestráca ústavný súd zo zreteľa odkázanosť na ⬛⬛⬛⬛, ktorému už zhruba dvadsať rokov pomáha pri prácachv záhrade (podľa jeho výpovede „mali vzájomne užitočné vzťahy“).

118.   Všetky   v prechádzajúcom   odseku   rekapitulované   fakty   po   ich   jednotlivomzhodnotení podľa § 132 OSP v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde podľa názoruústavného súdu vrhajú účinný tieň pochybností na dôkazný koncept založený na vnútornejsúvislosti hodnotených čestných vyhlásení a svedeckých výpovedí.

119.   Vzhľadom   na   to,   že   podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   je   topredovšetkým sťažovateľ, ktorý v konaní o zákonnosti volieb znáša dôkazné bremeno v tomzmysle, že musí nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenie aj doložiť exaktnýmidôkazmi (pozri napr. PL. ÚS 17/94), ústavný súd musel pri hodnotení dokazovania uvedenépochybnosti o vierohodnosti čestných vyhlásení a svedeckých výpovedí pričítať na ťarchusťažovateľa.

120. Sťažovateľ namietal aj skutočnosť, že vo volebnom okrsku č. 3 dochádzalopri hlasovaní   voličov   hlasujúcich   s asistenciou   k vhadzovaniu   obálok   s vyplnenýmihlasovacími lístkami do volebnej schránky samotnými asistentmi, nie voličmi.

121. Podľa § 31 ods. 5 zákona o voľbách volič hlasuje tak, že po opustení priestoruurčeného na úpravu hlasovacích lístkov vloží obálku do volebnej schránky...

122.   Za   hlasovanie   v   súlade   s   volebným   zákonom   treba   považovať   len   takéhlasovanie, pri ktorom volič sám vloží volebnú obálku do volebnej schránky. Podľa názoruústavného súdu uvedené platí aj pre hlasovanie do prenosnej volebnej schránky. Zmysloma účelom vloženia obálky s hlasovacími lístkami do volebnej schránky (vrátane prenosnejvolebnej   schránky)   je   garantovať   tajnosť   hlasovania   a   znemožniť   prípadnú   manipulácius odovzdaným hlasom.

123. Ústavný súd už v minulosti vo veci sp. zn. PL. ÚS 4/2011 konštatoval hrubéporušenie zákona o voľbách spojené s vyslovením neplatnosti volieb v prípade, keď obálkus hlasovacím lístkom odovzdal volič členovi okrskovej volebnej komisie, ktorý mal neskôr(na inom mieste ako volič hlasoval) túto obálku vložiť do prenosnej volebnej schránky,pričom prenosná volebná schránka nebola po celý čas súčasne pod dozorom obidvochvyslaných členov volebnej komisie.

124. O takúto situáciu však v posudzovanom prípade nejde. Zo svedeckej výpovede ⬛⬛⬛⬛,   predsedu   okrskovej   volebnej   komisie   č.   3,   vyplynulo,   že   sapri hlasovaní s asistenciou „snažil trvať na tom, aby do urny odovzdal lístok samotný volič. Tá snaha nebola vždy úspešná, vo viacerých prípadoch hodil lístok do urny asistent“.Svedok ⬛⬛⬛⬛ (člen   okrskovej   volebnej   komisie   č.   3)   uviedol,   že „u   voličov, ktorí hlasovali   s asistenciou   boli   aj   také   pokusy,   že   asistent   šiel   hodiť   hlasovací   lístok do urny namiesto voliča, ale boli upozornení, že takto to nemôže byť a že tento krok musí byť umožnený samotnému voličovi“.

125.   Z citovaných   výpovedí   ústavný   súd   uzatvára,   že   namietané   porušenie   §   31ods. 5 zákona o voľbách nie je preukázané bez pochybností. Ak by však ústavný súd ajhodnotil svedeckú výpoveď ⬛⬛⬛⬛ ako pravdivú, je zrejmé, že závažnosťporušenia § 31 ods. 5 zákona o voľbách by bola podstatne menšia, ako tomu bolo v kauzesp. zn. PL. ÚS 4/2011. Zo svedeckej výpovede totiž plynie, že asistenti vhadzovali obálkydo volebnej schránky pred zrakom členov okrskovej volebnej komisie. Nedochádzalo tedak úniku obálok   s hlasovacími   lístkami mimo volebnú   miestnosť. Navyše, z dokazovanianevyplýva,   v koľkých   prípadoch   vhadzovali   obálku   s hlasovacími   lístkami   do   volebnejschránky asistenti. Absencia tohto zistenia neumožňuje spoľahlivo posúdiť prípadný vplyvnaznačenej nezákonnosti na výsledok volieb.

126. Aj pri posudzovanej námietke je preto potrebné aplikovať už uvádzaný stabilnýnázor ústavného súdu, podľa ktorého dosiahnutie absolútneho súladu prípravy a priebehuvolebného   procesu   so   zákonom   je   prakticky   neuskutočniteľné...   Vyhlásenie   voliebza neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu nepatrného porušenia ustanovení zákonao voľbách,   totiž   vytvára   možnosti   pre vedomú   manipuláciu   s voľbami   (obdobnePL. ÚS 19/94).

127. Ústavný súd preto aj druhý okruh sťažnostných námietok sťažovateľa vyhodnotilako nedôvodný.

IV. Závery

128.   Sumarizujúc   priebeh   konania   o sťažnosti   sťažovateľa   ústavný   súd   uzatvára,že sťažovateľ   nepreukázal   kupovanie   hlasov   vo   volebných   okrskoch   č.   3   a č.   4,keďže dôkazné   návrhy,   ktoré   produkoval,   viedli   iba   k získaniu   nepriamych   dôkazovpreukazujúcich organizáciu voličskej základne v uvedených okrskoch. K týmto nepriamymdôkazom   však   nepristúpil   žiaden   dôkaz   spôsobilý   preukázať,   že   konkrétne   osobyv konkrétnom   čase   prisľúbili   relevantnému   počtu   voličov   protihodnotu   za   hlasovaniev prospech odporcu.

129.   Sťažovateľovi   sa   podarilo   preukázať   porušenie   zákona   o voľbách   v proceseprípravy volieb, a to pri určovaní volebných obvodov pre voľby primátora mesta na územímesta (porušenie § 9 ods. 5 zákona o voľbách) a pri podávaní žiadosti o prenosnúvolebnú schránku riaditeľom špecializovaného zariadenia (porušenie § 31 ods. 6 zákonao voľbách),   ako   aj   v procese   hlasovania,   a to   v dôsledku absencie   výslovných   žiadostípresne neidentifikovaného počtu klientov hlasujúcich v jedálni špecializovaného zariadeniao asistenciu podľa § 32 zákona o voľbách.

130.   Neušlo   pozornosti   ústavného   súdu,   že   pre   posudzovanú   sťažnosť   jecharakteristická   povolebná   aktivita   a   významná   úloha   v konaní   pred   ústavným   súdomniekoľkých   predsedov   a členov   volebných   komisií   (celkovo   7),   najmä   v   „sporných“volebných okrskoch č. 3, 4 a č. 5, ktorí vypovedali pred ústavným súdom k najzávažnejšímnámietkam voči regulárnosti volieb primátora a šiesti z nich sa prezentovali aj čestnýmivyhláseniami na potvrdenie sťažovateľových tvrdení. Viacerí z týchto svedkov boli zároveňv určitom stupni závislosti či spriaznenosti ku sťažovateľovi (bod 116, 117). Všetci títosvedkovia v pozícii členov volebných komisií podpísali zápisnice o výsledku volieb bezvýhrad a niektorí to priamo odôvodnili ich regulárnym priebehom (bod 100). Ide teda o ichdosť výraznú zmenu postojov počas volieb a bezprostredne po ich skončení, pričom štyriaz týchto svedkov koncipovali svoje čestné vyhlásenia spolu so sťažovateľom. Tento vývojnázorov napokon zavŕšil sám sťažovateľ, keď vo svojom vyjadrení (bod 22 a 26) označilza vinníkov nezákonnosti volieb svojich kľúčových svedkov. Ústavný súd a priori svedeckévýpovede   týchto   svedkov   neodmietol,   naopak,   oprel   o ne   preukázanie   niektorýchskutkových   zistení   (bod   53,   54).   Popísané   skutočnosti   však   vo   všeobecnosti   nabádajúústavný súd k maximálnej zdržanlivosti pri uplatňovaní svojej právomoci vo volebnýchveciach, pretože nemožno vylúčiť, že v niektorých prípadoch členovia volebných komisiízámerne nezasiahnu počas volebného aktu („on line“) proti prípadným nezákonnostiam,(nehovoriac o tom, že by ich mohli aj sami vyvolať), aby pri určitom výsledku volieb saneskôr zasadili o presadenie ich neplatnosti v konaní pred ústavným súdom.

131. Zistené nezákonnosti však predstavujú naplnenie len jednej z troch kumulatívnekoncipovaných   podmienok   pre   záver   ústavného   súdu   o neplatnosti   volieb   (judikatúracitovaná v bode 63). Dokazovaním sa nepreukázal vplyv popísaných nedostatkov na súladvôle   voličov   s výsledkami   volieb,   a   preto   nedosiahli   intenzitu   účinne   spochybňujúcuvýsledok volieb. Kvantifikácia uvedených pochybení neumožňuje prijať záver o neplatnostivolieb primátora mesta. V danom prípade je preto potrebné uplatniť stabilizovanýnázor ústavného súdu, podľa ktorého ak určité skutkové okolnosti odporujúce ustanoveniamvolebného zákona nemali a nemohli mať vplyv na zákonnosť volieb, resp. ich výsledky,ktoré   by   boli   rovnaké,   nedá   sa   uvažovať   o   nezákonnosti   volieb   a o   ich   neplatnosti(PL. ÚS 11/95).

132. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 63 ods. 1 písm.d) zákona o ústavnom súde zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2015