znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 51/2011-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 9. februára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť V. K., Š., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K., ktorou namieta   nezákonnosť   volieb   do   orgánov   samosprávy   obce   Švedlár   uskutočnených 27. novembra 2010, ako aj porušenie svojich základných práv podľa čl. 30 ods. 2, 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. K.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra 2010 doručená sťažnosť V. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou žiadal „vyhlásiť voľby za poslancov do obecného zastupiteľstva obce Švedlár a voľby za starostu obce konané 27. 11. 2010 za neplatné“.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:«Týmto podávam sťažnosť na neústavnosť, podvod a nezákonnosť vo voľbách do samosprávy obce Švedlár, ktoré sa konali 27.11.2010.

K podvodom došlo uplácaním voličov, kde Rómovia boli vození autami k volebnej miestnosti, značkami BMV ŠPZ..., W Pasát..., Ford... čo mohla zaregistrovať aj polícia z N. a TV Markíza.

Pri týchto autách sa pozastavil v nejakom čase a diskutoval bez problémov predseda volebnej   komisie   (ich   človek)   vzdialený   od   volebnej   miestnosti   200   či   300   metrov, komunikoval   s   ľuďmi,   ktorí   vyplácali   rómskych   voličov   (čestné   vyhlásenia   prípadne výsluchy).

Obrazový záznam o týchto udalostiach bol natočený a odohratý v televízií Markíza. Tento obrazový záznam bol odvysielaný v deň volieb vo večerných správach 27.11.2010 o 19.00 hod. V týchto správach sa vyjadril jasne aj V. P., že dávali EURA. Podľa toho čo sa pohybovala televízia Markíza, točila rôzne situácie. V televíznych správach bola len časť, kde je možné vidieť aj ľudí ktorý uplácali a chceli uplácať, (čestné vyhlásenia) ako aj predsedu volebnej komisie pri nich, ktorý bol značne vzdialený od volebnej miestnosti. Členovia komisie upozorňovali predsedu volebnej komisie, že za zástenou sú aj 4 občania no on to pripúšťal, že je nával a to je v poriadku, až sa objavila TV Markíza potom púšťali   po   jednom.   Podľa   zákona   je   predseda   zodpovedný   za   poriadok   v   miestnosti a v bezprostrednej blízkosti pred ňou.

V   pondelok...   29.11.2010   po   voľbách   predseda   komisie   dal   podpisovať   určitým členom komisie nejakú zápisnicu o konaní volieb niektorí členovia to nepodpísali, čo vložili do volebnej urny až potom ju zapečatili - podivné spôsoby.

2 dni v čase moratória pred voľbami v štvrtok 25. a v piatok 26. 11.2010 cez výzvy v miestnom rozhlase zapisovala príbuzná zvoleného starostu, ktorá mu robí sekretárku do zamestnania   ľudí   do   priemyselného   parku,   ktorého   koordinátorom   je   syn   starostu a podpredseda volebnej komisie, (rómska populácia je v obci cca 60%).

Vo   Švedlári   zatiaľ   neexistuje   žiadny   priemyselný   park   kde   by   niekto   niekoho zamestnával.

Okrem   toho   v piatok   26.11.2010   tesne   pred   voľbami   vyvesili   do   verejnej   vitríny zoznam   viac   ako   250   občanov   ktorých   starosta   bude   odškodňovať   a   budú   dostávať odškodné za povodne údajne od úradu vlády... miestnym rozhlasom vyzývali občanov aby si išli odkontrolovať údaje či sedia... (jedná sa najmä o rómov).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ako aj okolnosti mám za to, že došlo k porušeniu osobnosti ako aj k porušeniu slobody a tajnosti čo bolo spôsobilé ovplyvniť výsledok volieb, preto, žiadam aby Ústavný súd vydal nález z výrokom:

Ústavný   súd   zrušuje   výsledky   volieb   starostu   obce   Švedlár   konané   27.11.2010 výsledok ktorých je zapísaný v miestnej volebnej komisie o hlasovaní z 28.11.2010. Ústavný   súd   zrušuje   výsledky   volieb   poslancov   obce   Švedlár   konané   27.11.2010 výsledok ktorých je zapísaný v miestnej volebnej komisie o hlasovaní z 28.11.2010. „Ústavný súd vyhlasuje voľby za poslancov do obecného zastupiteľstva obce Švedlár a voľby za starostu obce konané 27.11.2010 za neplatné.“»

Sťažnosť neobsahovala náležitosti predpísané zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“),   preto   ústavný   súd   sťažovateľa   vyzval   na   odstránenie   nedostatkov podania.

Sťažovateľ po výzve 28. decembra 2010 doručil ústavnému súdu plnú moc, ktorou svojím zastupovaním v konaní pred ústavným súdom poveril advokátku JUDr. D. S.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v ten istý deň doručila sťažnosť, v ktorej uviedla: «Navrhovateľ osvedčuje svoje oprávnenie na podanie ústavnej sťažnosti podľa ust. § 59   ods.   2   citovaného   zákona   tým,   že   vo   voľbách   za   starostu   obce   Švedlár   získal z celkového   počtu   1135   platných,   odovzdaných   hlasov   voličov   celkom   409   hlasov,   t.j 36,03 %...

V   čase   volebného   moratória   /teda   v   deň   samotných   volieb/   došlo   k   závažnému porušeniu zákazu vedenia volebnej kampane a to v prospech odporcu. V dôsledku toho bol sťažovateľ voči odporcovi znevýhodnený a to v takom rozsahu a v takej intenzite, že došlo k porušeniu čl. 30 ods. 4 Ústavy SR.

V ten istý deň došlo k porušeniu čl. 30, ods. 3 Ústavy SR a § 29 zák. č. 346/1990 Zb. o   voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   v   znení   neskorších   predpisov.   /V   priestoroch vyhradených   na   tajné   hlasovanie  ,   za   hlasovacou   oponou   sa   volieb   zúčastňovali   aj   4 občania súčasne. Na túto skutočnosť bol upozornený aj predseda volebnej komisie, ktorý situáciu neriešil, práve naopak tvrdil, že je to v poriadku /.

Podľa názoru navrhovateľa súčasne došlo aj k porušeniu ust. § 30 ods. 2 a § 30 ods. 11   zák.   č.   346/1990   Zb.   o   voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí,   v   znení   neskorších predpisov. Rómski spoluobčania boli autami zvážaní k volebným urnám, vyplácali sa im peniaze za účasť na voľbách. O tom svedčí aj záznam TV Markíza z 27. II 2010 v ktorom občan V. P., potvrdil vyplácanie peňazí voličom. Predseda volebnej komisie v čase volieb diskutoval s rómskymi spoluobčanmi diskutoval a to priamo pri autách, na ktorých ich k volebným   urnám   hromadne   zvážali.   Ako   dôkaz   navrhujeme   vyžiadať   od   TV   Markíza záznam z volieb do obecného zastupiteľstva a z volieb starostu obce Švedlár, ktorý bol odvysielaný 27. 11. 2010 o 19.00 hod.

Ústavný súd vo svojom rozhodnutí č. k. PL. ÚS 5/03/110 vyslovil, citujem: „Ústavný súd   tzv.   Kupovanie   hlasov...voličov...   hodnotí   zo   všetkých   tvrdení   sťažovateľa   ako najzávažnejšie porušenie ustanoveného zákazu volebnej kampane, pretože ide o aktivitu na získanie voličských hlasov počas volieb, ktorá zasahuje do samotnej podsaty volebného /aktívneho či pasívneho /práva zaručeného v či. 30 ústavy. Takéto obmedzenie nesie so sebou   také   veľké   nebezpečenstvo   pre   slobodnú   súťaž   politických   síl   v   demokratickej spoločnosti, že od ústavného súdu vyžaduje veľmi prísne posúdenie.“

Navrhovateľ   sa   domnieva,   že   došlo   aj   k   porušeniu   jeho   práv   zaručených   čl.   31 Ústavy   SR   k   porušeniu   ochrany   slobodnej   súťaže   politických   síl   v   demokratickej spoločnosti.

Navrhovateľ sa domáha toho, aby ústavný súd Slovenskej republiky, po preskúmaní veci vyhlásil sťažnosť za prijateľnú a následne, aby vydal vo veci tento nález:

Právo navrhovateľa zaručené čl. 30 ods. 2, 3 a 4 Ústavy SR o všeobecnom, rovnom a priamom volebnom práve na rovnaké podmienky prístupu k voleným a iným verejným funkciám, ako aj čl. 31 práva na umožnenie a ochranu slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti ako aj Dodatkového protokolu 1, čl. 3 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd, práva na slobodné voľby porušené boli.

Ústavný súd vyhlasuje voľby starostu obce Švedlár, konané dňa 27. 11. 2010 za neplatné. Ústavný súd vyhlasuje voľby poslancov do obecného zastupiteľstva obce Švedlár z 27. 11 2010 za neplatné.

Navrhovateľ   súčasne   navrhuje,   aby   Ústavný   súd   nariadil   predbežné   opatrenie, ktorým uloží miestnej volebnej komisii obce Švedlár, vytvorenej podľa zák. č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení za starostu obce Švedlár O. M. do rozhodnutia vo veci samej.»

II.

Ústavný   súd   sťažnosť   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí a zistil, že právomoc ústavného súdu konať vo veci je daná v čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Návrh   na   začatie   konania   vo   volebných   veciach   musí   popri   všeobecných náležitostiach (§ 20 zákona o ústavnom súde) obsahovať aj osobitné náležitosti uvedené v ustanovení § 59 ods. 1 a § 60 ods. 1 písm. a) až d) zákona o ústavnom súde. Musí obsahovať   vyjadrenie   sťažovateľa   o   tom,   či   napáda   voľby   na   celom   území   Slovenskej republiky, alebo len v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta vo   svojom   volebnom obvode,   dôvody,   pre   ktoré voľby   napáda, s označením dôkazov, údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom a návrh na rozhodnutie vo veci. Volebná sťažnosť musí byť podľa § 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde podaná do 10 dní po oznámení výsledku volieb.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručených čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Podstatou zákonnosti volieb do orgánov   samosprávy   obcí   je   zase   uskutočnenie   volieb   v   súlade   so   všetkými   právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí.

Ústavný   súd   uplatňuje   svoju   právomoc   vyhlásiť   voľby   za   neplatné   alebo   zrušiť výsledok volieb podľa § 63 ods.   1 zákona o ústavnom súde iba vtedy,   ak k porušeniu volebného   zákona   dôjde   spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl v demokratickej   spoločnosti,   pričom   na   uplatnenie   tohto   oprávnenia   sa   vyžaduje   hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie ustanovení zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94 a PL. ÚS 18/99). Porušenie volebného zákona   musí   dosahovať   takú   intenzitu,   ktorá   je   spôsobilá   založiť   následok   spočívajúci v nezákonnosti   výsledku   volieb   (PL.   ÚS   14/99). Inými   slovami,   nie   každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Porušenie ústavnosti a zákonnosti vo fáze samotných volieb môže mať za následok tak vyhlásenie volieb za neplatné, ako aj zrušenie výsledku volieb. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov (obdobne PL. ÚS 38/07).

Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na význam volieb   v   demokratickej   spoločnosti   a   z   neho   vyplývajúcu   prezumpciu   ich   ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie   konanie označil   také   dôkazy,   ktoré   vzhľadom   na konkrétne   okolnosti   prípadu nasvedčujú, že tvrdenia sťažovateľa o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú   reálne možné, prípadne pravdepodobné a zároveň sú spôsobilé preukázať porušenie volebného zákona   odôvodňujúce   záver   o   inom   legitímnom   výsledku   volieb   (PL.   ÚS   107/07). Z konštantnej judikatúry   ústavného súdu   vyplýva, že predovšetkým   sťažovateľ v konaní o zákonnosti volieb znáša dôkazné bremeno v tom zmysle, že musí nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenie aj doložiť exaktnými dôkazmi (m. m. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 94/07, PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 29/2011).

1. Sťažovateľ namieta neústavnosť a nezákonnosť voľby starostu a tvrdí, že bol jeden z   dvoch   kandidátov   vo   voľbách,   získal   viac   ako   10   %   platných   hlasov,   a   teda   spĺňa podmienku aktívnej legitimácie na podanie sťažnosti.

Podľa   §   59   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   na   neústavnosť   alebo nezákonnosť volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, do Európskeho parlamentu alebo   do   orgánu   miestnej   samosprávy   alebo   proti   výsledku   volieb   môže   podať   okrem navrhovateľov   uvedených   v   §   18   ods.   1   písm.   a)   až   e)   aj   politická   strana,   ktorá   sa vo voľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode   najmenej 10 % voličov.   Z uvedeného vyplýva, že dôkazné bremeno na preukázanie aktívnej legitimácie je na tom, kto tvrdí, že došlo k porušeniu jeho základného práva. V danom prípade tak nebolo, pretože sťažovateľ o tom, že je oprávneným navrhovateľom,   nepredložil   žiaden   dôkaz,   a to   aj   napriek   tomu,   že   bol   kvalifikovane zastúpený a na odstránenie nedostatkov podania bol aj vyzvaný.

Ústavný   súd   zo   zápisnice   miestnej   volebnej   komisie   do   obecného   zastupiteľstva a starostu   obce   Švedlár   predloženej   právnou   zástupkyňou   sťažovateľa   zistil,   že   v   obci Švedlár na funkciu starostu kandidovali dvaja kandidáti, z ktorých O. M. z celkového počtu 1135 platných hlasov získal 726 platných hlasov a jeho protikandidát (bez uvedenia mena) získal 409 platných hlasov. Skutočnosť, že bol týmto kandidátom sťažovateľ, vyplýva len z jeho tvrdenia.

Keďže sťažovateľ nedoložil dôkaz o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa § 59 zákona o ústavnom súde, nesplnil tak jednu z podstatných náležitostí, ktoré sťažnosť musí obsahovať podľa § 60 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde.

2. Sťažovateľ v sťažnosti tvrdil, že v obci Švedlár došlo:

- ku kupovaniu hlasov voličov,

- k porušovaniu tajnosti volieb,

- k porušeniu volebného moratória

- a že zápisnicu o výsledku volieb nepodpísali všetci členovia volebnej komisie.

2.1 Ústavný súd tzv. kupovanie hlasov voličov hodnotí za vážne porušenie volebnej kampane, pretože ide o aktivitu na získanie voličských hlasov počas volieb, ktorá zasahuje do samotnej podstaty volebného (aktívneho či pasívneho) práva zaručeného v čl. 30 ústavy. Takéto   obmedzenie   nesie   so   sebou   také   veľké   nebezpečenstvo   pre   slobodnú   súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, že od ústavného súdu vyžaduje veľmi prísne posúdenie   (m.   m.   PL.   ÚS   5/03). Podľa   názoru   ústavného   súdu   poskytovanie „protihodnoty“ za hlasovanie vo voľbách je protiústavné, lebo účelom aktívneho volebného práva je možnosť účasti na správe vecí verejných, a nie bezprostredný materiálny prospech (PL. ÚS 45/07).

Sťažovateľ   ako   dôkaz   o namietanej   činnosti   odporcu   pripojil   k sťažnosti   čestné vyhlásenie troch obyvateľov obce Švedlár (R. H., Ľ. P. a M. P.), z ktorých R. H. tvrdil, že ho oslovili rómski spoluobčania, J. H. a P. P. a ponúkli mu 30 € za to, že bude voliť starostu M. Ľ. P. bez bližšej špecifikácie vyhlásil, že „sa konali uplácania rómskych občanov... uplácali   v domoch   aj   v   autách“.   M.   P.   vyhlásil,   že „sa   konali   uplácania   rómskych občanov“ a on je jedným z nich. Sťažovateľ neuviedol mená a adresy viacerých svedkov, ktorí by mohli potvrdiť jeho tvrdenia o uplácaní rómskych voličov, ani mená a adresy majiteľov   osobných   motorových   vozidiel,   ktorými   mali   byť   privážaní   rómski   voliči k volebnej miestnosti a podobne [§ 60 ods. 1 písm. b) a c) zákona o ústavnom súde], preto jeho tvrdenie (aj s ohľadom na veľký rozdiel v počte získaných hlasov voličov) nemožno považovať za dostatočne odôvodnené.

Ústavný súd túto činnosť hodnotí ako neetickú formu prístupu k volebnej agitácii („rafinovaná   forma“),   ktorú   nemožno   v žiadnom   prípade   hodnotiť   ako   zákonnú, avšak v okolnostiach posudzovanej volebnej sťažnosti ústavný súd považoval pri jej predbežnom prerokovaní   za   zásadnú   skutočnosť,   že   podľa   výsledkov   volieb   starostu   v obci   Švedlár získal sťažovateľ (v prípade, že to bol skutočne on, čo nepreukázal) 409 hlasov, zatiaľ čo odporca (víťazný kandidát) získal 726 platných hlasov z celkového počtu 1135 platných odovzdaných hlasov pre voľbu starostu, t. j. skutočnosť, že medzi hlasmi odovzdanými sťažovateľovi a zvolenému starostovi bol výrazný rozdiel (317 hlasov). Táto skutočnosť totiž zjavne signalizuje, že ani v prípade, ak by ústavný súd zohľadnil námietku sťažovateľa a dokazovaním by zisťoval jej hodnovernosť a relevanciu pre účely spochybnenia výsledku volieb,   by táto   nepostačovala   na to,   aby mohol   po   prijatí   volebnej   sťažnosti   na ďalšie konanie dospieť k záveru, že pri voľbách starostu obce Švedlár došlo k tak intenzívnemu porušeniu volebných predpisov, ktoré by ho oprávňovalo na uplatnenie právomoci podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde, t. j. na vyhlásenie týchto volieb za neplatné, tak ako to navrhuje sťažovateľ (mutatis mutandis PL. ÚS 29/2011).

2.2   Sťažovateľ   namietal,   že „V   priestoroch   vyhradených   na   tajné   hlasovanie, za hlasovacou oponou sa volieb zúčastňovali aj 4 občania súčasne.“.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je to predovšetkým sťažovateľ, ktorý v konaní o zákonnosti volieb znáša dôkazné bremeno v tom zmysle, že musí nezákonnosť volieb   nielen   namietať,   ale   svoje   tvrdenie   aj   doložiť   exaktnými   dôkazmi   (pozri   napr. PL. ÚS 17/94). Sťažovateľ neuviedol dostatočné dôkazy mená a adresy členov volebnej komisie, ktorí by sa mali vyjadriť k porušovaniu tajnosti hlasovania a ďalším okolnostiam priebehu volieb, ktoré namieta.

Neunesenie dôkazného bremena sťažovateľom musel preto ústavný súd pričítať na ťarchu sťažovateľa.

2.3 Sťažovateľ   porušenie   volebného   moratória   videl   v tom,   že „2   dni   v   čase moratória pred voľbami v štvrtok 25. a v piatok 26. 11. 2010 cez výzvy v miestnom rozhlase zapisovala príbuzná zvoleného starostu, ktorá mu robí sekretárku do zamestnania ľudí do priemyselného   parku,   ktorého   koordinátorom   je   syn   starostu   a podpredseda   volebnej komisie, (rómska populácia je v obci cca 60%). Okrem toho v piatok 26.11.2010 tesne pred voľbami vyvesili do verejnej vitríny zoznam viac ako 250 občanov ktorých starosta bude odškodňovať a budú dostávať odškodné za povodne údajne od úradu vlády... miestnym rozhlasom vyzývali občanov aby si išli odkontrolovať údaje či sedia... (jedná sa najmä o rómov).“.

Podľa § 30 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“) volebná kampaň   je   činnosť   politickej   strany,   nezávislého   kandidáta,   prípadne   ďalších   subjektov zameraná   na   podporu   alebo   slúžiaca   na   prospech   kandidujúcej   politickej   strany   alebo nezávislého   kandidáta   vrátane   inzercie   alebo   reklamy   prostredníctvom   rozhlasového a televízneho   vysielania,   hromadných   informačných   prostriedkov,   plagátov   alebo   iných nosičov informácií.

Ústavný súd konštatuje, že bez ďalších súvislostí a dôkazov je tvrdenie sťažovateľa o zapisovaní uchádzačov o prácu v priemyselnom parku v kontexte s volebnou kampaňou iba všeobecné a neurčité. Absentuje v ňom akákoľvek súvislosť s voľbami, preto sa z neho nedá vyvodiť porušenie volebného moratória v zmysle citovaného ustanovenia § 30 ods. 1 zákona o voľbách.

2.4   Sťažovateľ   tvrdil,   že   zápisnicu   o konaní   volieb   nepodpísali   všetci   členovia volebnej   komisie,   avšak   bližšie   neuviedol,   ktorý   z členov   volebnej   komisie   zápisnicu nepodpísal.

Ústavný súd z predloženej zápisnice miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci Švedlár zistil, že je podpísaná všetkými členmi volebnej komisie, preto tvrdenie sťažovateľa   o porušení   zákona   o voľbách   v tomto   smere   považuje   za   zjavne neopodstatnené.

Ústavný   súd   navyše   dodáva,   že   v   súlade   s   judikatúrou   ústavného   súdu   je   jeho právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o   ústavnom   súde   len   vtedy,   ak   k porušeniu   zákona   dôjde   spôsobom   ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného   súdu   sa   však   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné   porušenie,   prípadne   opätovné porušenie   zákonov   upravujúcich   prípravu   a   priebeh   volieb   (napr.   PL.   ÚS   17/94, PL. ÚS 19/94,   PL.   ÚS   50/99).   To   znamená,   že   nie   každé   porušenie   volebného   zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už spochybňuje výsledky volieb   a   ktoré   odôvodnene   vyvoláva   pochybnosť   o   tom,   či   voľby   a   ich   výsledky   sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Volebné   nedostatky   sa   posudzujú   podľa   zásad   volebného   súdnictva.   Volebný výsledok   sa   zrušuje   len   vtedy,   ak   volebný   nedostatok   mohol   mať   vplyv   na   celkové rozhodnutie   voličov.   Dôležitým   komponentom   volebného   súdnictva   je   teda   zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu na výsledok volieb.

Víťazný kandidát na funkciu starostu v obci Švedlár získal 726 platných hlasov. Jeho protikandidát získal o 317 hlasov menej. Takýto veľký rozdiel v počte získaných platných hlasov   vyžaduje   vykonanie   rozsiahleho   dokazovania,   pri   ktorom   sťažovateľ   neposkytol dostatočnú súčinnosť tak, ako to vyžadujú citované ustanovenia zákona o ústavnom súde.

Po   vyhodnotení   zistených   skutočností   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   sťažnosť sťažovateľa je potrebné odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. februára 2011