znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 50/2018-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 5. decembra 2018 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej JUDr. Jánom Krnáčom, Námestie slobody 2, Banská Bystrica, za účasti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Ľuboriečka konaných 10. novembra 2018 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ na neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Ľuboriečka p r i j í m a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra 2018 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, kandidátky na starostku obce Ľuboriečka (ďalej len „sťažovateľka“), podľa § 59 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Ľuboriečka.

Podľa § 31 ods. 2 a § 62 zákona o ústavnom súde si ústavný súd 21. novembra 2018 e-mailom vyžiadal od Obecného úradu v Ľuboriečke úplnú volebnú dokumentáciu.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že vo voľbách do orgánov samosprávy konaných 10. novembra 2018 v obci Ľuboriečka (ďalej len „obec“) bol za starostu obce zvolený (ďalej len „odporca“), ktorý z celkového počtu 111 odovzdaných hlasov získal 70 hlasov (t. j. 63,06 %). Sťažovateľka ako kandidátka na starostku získala 41 hlasov (t. j. 36,93 %) a umiestnila sa v poradí na druhom mieste.

Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti tvrdí, že výsledok volieb mal byť ovplyvnený hromadným prihlasovaním osôb zdržiavajúcich sa v Inštitúte Krista Veľkňaza, Dome Lazár, Osušie 18, Ľuboriečka (ďalej len „Inštitút Krista Veľkňaza“), na trvalý pobyt v obci bezprostredne pred konaním volieb. Účelové prihlasovanie sa na trvalý pobyt v obci tvrdí tiež u rodinných príslušníkov odporcu (manželky a syna; tí sa majú reálne zdržiavať v meste Lučenec). Uvedeným sťažovateľka tvrdí, že volebný výsledok mal byť utvorený na základe vôle osôb, ktoré k obci ako k jednotke územnej samosprávy nemajú žiaden vzťah ani úmysel sa na území obce trvale zdržiavať [porovnaj čl. 64a Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)], malo ísť teda len o ovplyvnenie volebného výsledku.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla výsluch viacerých svedkov, ktorých nebolo možné zo sťažnosti identifikovať, pretože boli určení iba menom a priezviskom. Z toho dôvodu ústavný súd 22. novembra 2018 e-mailom vyzval sťažovateľku na konkretizáciu navrhnutých svedkov. Podaním doručeným ústavnému súdu 26. novembra 2018 sťažovateľka doplnila navrhovaných svedkov, a teda navrhla vypočuť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛,

; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ;. Domáha sa tak isto sprístupnenia zoznamu voličov a doplnenia svedkov na jeho základe.

V širšej súvislosti sťažovateľka tiež tvrdí, že voliči zdržiavajúci sa v Inštitúte Krista Veľkňaza mali byť na voľby dopravovaní hromadne, pričom očití svedkovia ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ mali počuť ako sa šoféri dopravných prostriedkov po uskutočnenej voľbe voličov dopytovali na okolnosti voľby; či všetci vedeli ako mali voliť. V čase voľby takto privezených voličov sa s nimi mala vo volebnej miestnosti rozprávať ⬛⬛⬛⬛, členka miestnej volebnej komisie a matka odporcu, pričom pri tom nesedela za stolom ako ostatní členovia miestnej volebnej komisie, ale sedela s voličmi na stoličkách pripravených pre nich. Podľa tvrdenia sťažovateľky je možné dôvodne predpokladať, že ⬛⬛⬛⬛ takto ovplyvňovala voličov, pretože ich vôbec nemohla poznať.

Sťažovateľka ďalej tvrdí, že podľa vyjadrenia predsedu miestnej volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛ zapisovateľka miestnej volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛ mala vyhotoviť zápisnicu o priebehu volieb 10. novembra 2018 okolo 14.00 h (ďalej len „zápisnica“) a mala ju dať vopred podpísať všetkým členom miestnej volebnej komisie s odôvodnením, že po sčítaní hlasov sa do zápisnice doplnia len údaje o zvolených kandidátoch. Uvedeným sťažovateľka tvrdí porušenie § 30 ods. 1 a § 188 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“).

Sťažovateľka tiež tvrdí, že v priebehu volieb mali hlasovať do prenosnej volebnej schránky aj voliči, ktorí neboli oprávnení takto hlasovať na základe vlastnej predchádzajúcej žiadosti. Tvrdí, že s prenosnou volebnou schránkou mali byť k voličom vyslané ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ spolu so zapisovateľkou ⬛⬛⬛⬛. Vyslané osoby mali byť späté s odporcom a mali dovoliť, aby v jednotlivých rodinách do prenosnej volebnej schránky volili aj členovia domácnosti, ktorí na to neboli oprávnení. Takto mali voľby prebehnúť v rodine ⬛⬛⬛⬛ ; rodine ⬛⬛⬛⬛,

; rodine ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ; rodine. Uvedeným sťažovateľka tvrdí porušenie § 24 ods. 7 zákona o voľbách.

Ďalej sťažovateľka tvrdí, že ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, mala podpísať prevzatie hlasovacích lístkov a obálky v zozname voličov namiesto svojho otca ⬛⬛⬛⬛, pričom opitý ani nevošiel do volebnej miestnosti, ale len stál pri dverách. Následne mala dcéra svoje aj otcove volebné lístky vyplniť a v obálkach vhodiť do volebnej schránky. Proti uvedenému sa mal ohradiť ⬛⬛⬛⬛, na čo mal byť ubezpečený členkami miestnej volebnej komisie ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, že taký postup je v poriadku, pretože ide o rodinného príslušníka. Na to mal do volebnej miestnosti prísť odporca (aj napriek tomu, že on sám už voľbu vykonal) a spolu s ⬛⬛⬛⬛ (jeho matkou, členkou miestnej volebnej komisie) mal z miestnosti odísť. Následne sa odporca mal do miestnosti vrátiť podrobne informovaný o vzniknutom probléme týkajúcom sa voľby a konfrontovať ⬛⬛⬛⬛ so slovami, aby to neriešil, lebo jedine on bude mať z toho problémy. Uvedeným sťažovateľka tvrdí porušenie § 24 ods. 1 a § 24 ods. 2 zákona o voľbách.

Napokon sťažovateľka tvrdí, že zapisovateľka miestnej volebnej komisie počas sčítavania hlasov voličov 10. novembra 2018 približne v čase o 22.15 h mala na pokyn inej členky miestnej volebnej komisie opustiť volebnú miestnosť a telefonovať odporcovi, aby ho informovala o priebežných výsledkoch volieb. Pre účely overenia tohto tvrdenia sťažovateľka navrhuje vyžiadať si od mobilného operátora podrobný výpis hovorov z telefónneho čísla ⬛⬛⬛⬛ (t. j. ⬛⬛⬛⬛ ). Uvedeným sťažovateľka tvrdí, že ⬛⬛⬛⬛ mala nezákonne poskytovať informácie o priebehu a čiastkových výsledkoch volieb.

Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vyhlásil voľby starostu obce Ľuboriečka konané 10. novembra 2018 za neplatné a aby sťažovateľke priznal náhradu trov konania.

⬛⬛⬛⬛

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd preskúmal, či návrh sťažovateľky spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti podľa § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd konštatuje, že jeho právomoc konať vo veci je daná čl. 129 ods. 2 ústavy.

Ďalej ústavný súd zistil, že sťažnosť podala kandidátka, ktorá vo volebnom obvode získala najmenej 10 % hlasov voličov, ako aj to, že sťažnosť bola podaná v 10-dňovej lehote podľa § 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľka na podporu svojich tvrdení predložila listinné dôkazy a označila aj ďalšie dôkazy vzťahujúce sa na napadnuté voľby starostu obce Ľuboriečka. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľkou opísaný skutkový stav mohol znamenať porušenie ústavy a zákona o voľbách a zároveň mohol ovplyvniť to, kto bol zvolený za starostu obce, pričom tento opis skutkového stavu nemožno pokladať za zjavne nepravdivý alebo nesprávny. Z tohto dôvodu sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

Po predbežnom prerokovaní sťažnosti teda ústavný súd zistil, že v časti napadnutia neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Ľuboriečka sú splnené všetky ústavné a zákonné predpoklady na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, a preto rozhodol o jej prijatí tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia (§ 25 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. decembra 2018