znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 50/2011-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 9. februára 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Okresného   centra   Kresťanskodemokratického   hnutia   P., zastúpeného advokátom JUDr. F. B., K., ktorou namieta nezákonnosť volieb poslancov Mestského zastupiteľstva mesta Prešov konaných 27. novembra 2010, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Okresného centra Kresťanskodemokratického hnutia P. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. decembra 2010 doručená sťažnosť Okresného centra Kresťanskodemokratického hnutia P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. F. B., ktorou sa domáhalo, aby ústavný súd „voľby   poslancov   Mestského   zastupiteľstva   Prešov   konané   dňa   27. novembra   2010“ vyhlásil za neplatné.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   uviedol,   že «je   politickou   stranou,   ktorá   sa   v   súlade s príslušnými ustanoveniami slovenského právneho poriadku zúčastnila volieb do orgánov samosprávy obcí - konkrétne volieb poslancov Mestského zastupiteľstva v Prešove. Sťažovateľ   sa   formou   predloženia   kandidátnej   listiny   v   zmysle   ustanovenia   §   16 ods. 1   zákona   SNR   č.   346/1990   Zb.   o   voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   v   znení neskorších   predpisov   s   menami   kandidátov   uchádzal   o   ich   účasť   pre   voľby   poslancov Mestského zastupiteľstva v Prešove, ktoré sa konali dňa 27. novembra 2010.

Mestská   volebná   komisia   v   Prešove   dňa   18.10.2010   vyhlásila   zaregistrovanie kandidátov pre voľby poslancov Mestského zastupiteľstva v 7 volebných obvodoch v rámci mesta Prešov....

V čase volebného moratória (teda v čase 48 hodín a menej pred voľbami ako aj v deň samotných volieb, došlo v meste Prešov k závažnému porušeniu zákazu vedenia kampane a to v prospech kandidátov politických strán SMER - Sociálna demokracia (PhDr. M. L., Ing. Ľ. Č., Ing. D. H., RNDr. M. K., PhDr. A. K., Ing. F. V.), ĽS - HZDS (V. H., Ing. J. L.), ako aj nasledovných nezávislých kandidátov (MUDr. D. M., MUDr. P. K., Mgr. M. M., PhDr. M. L., Ing. P. S. doc. PhDr. Š. A., PhD., MPH, PhDr. R. D., Mgr. M. G., Ing. D. H., PharmDr. V. K., Ing. M. N., Mgr. I. P., JUDr. D. S., Ing. J. T., R. V.) pre voľby poslancov do MZ.

V dôsledku toho boli kandidáti sťažovateľa voči kandidátom politickej strany SMER

-Sociálna demokracia a ĽS-HZDS, ako aj voči vyššie uvedeným nezávislým kandidátom znevýhodnení a to v takom rozsahu a takou intenzitou, že došlo k porušeniu čl. 31 Ústavy SR. K porušeniu § 30 ods. 2 a ods. 11 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí (ďalej len „volebný zákon“) došlo tým, že v dopravných prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy v meste Prešov, bol mnohokrát pravidelne a opakovane v čase volebného   moratória   vysielaný   v   20   vozidlách   na   40   monitoroch   obrazový   záznam   na reklamných   displejoch,   propagujúci   kandidátov   politickej   strany   SMER   -   Sociálna demokracia, ĽS –HZDS, ako aj vyššie uvedených nezávislých kandidátov.

O tomto flagrantnom porušení volebného moratória bol na základe oznámenia F. N., spísaný úradný záznam Obvodného oddelenia Policajného... Podľa vedomosti sťažovateľa disponuje príslušné oddelenie PZ predmetným obrazovým záznamom na DVD nosiči, preto sťažovateľ   navrhuje   ústavnému   súdu,   aby   bol   tento   obrazový   záznam   pre   účely   tejto sťažnosti od príslušného obvodného oddelenia vyžiadaný.

Obvodná   volebná   komisia   dňa   27.11.2010   prerokovala   doručené   podnety,   medzi ktorými bol aj vyššie uvedený úradný záznam OO PZ... o porušení volebného moratória. Sťažovateľ   poukazuje   na   rozhodnutie   ústavného   súdu   č.   PL.   ÚS   6/06   zo   dňa 22.08.2006,   ktorý   vyhlásil   za   neplatné   voľby   starostu   mestskej   časti   B.   Citované rozhodnutie   ústavného   súdu   ako   jeden   z   dôvodov   vyhlásenia   neplatnosti   volieb   uvádza porušenie volebného moratória.

Podľa   názoru   sťažovateľa   slobodná   súťaž   politických   síl   nachádza   výraz predovšetkým vo voľbách a je základným predpokladom fungovania demokratického štátu. S touto   požiadavkou   je   potrebné   konfrontovať   volebný   zákon   a   sledovať,   či   umožňuje a ochraňuje slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. V tomto kontexte je potom potrebné posudzovať konanie, kedy v čase volebného moratória bezpochyby došlo k propagovaniu,   a   teda   k   možnému   zvýhodneniu   niektorých   kandidátov   voči   iným,   ako neakceptovateľné v právnom štáte. Sťažovateľ má za to. že v tomto konkrétnom prípade došlo   k   porušeniu   Ústavy   SR   a   volebného   zákona,   pretože   závažnosť   týchto   porušení a reálna   možnosť   ich   vplyvu   na   volebný   výsledok,   zvlášť   na   to,   že   boli   úspešní   aj   tí kandidáti, ktorí boli protizákonne v čase volebného moratória propagovaní, bola extrémne vysoká. Vysielanie obrazového záznamu v prostriedkoch MHD je tak neúmernou výhodou niektorých kandidátov, že môže mať reálny dopad na celkový volebný výsledok a potom v žiadnom prípade nie je možné hovoriť o zaručení slobodnej a rovnej súťaže politických strán   v   demokratickej   spoločnosti,   tak   ako   je   garantovaná   ústavou.   Prezentovanie obrazového   záznamu   v   prostriedkoch   MHD   má   jednoznačne   charakter   zverejňovania informácií   v   hromadných   informačných   prostriedkoch,   aj   keď   je   potrebné   priznať,   že momentálne   v   slovenskom   právnom   poriadku   po   zrušení   zákona   č.   81/1966   Zb. o periodickej   tlači   a   o   ostatných   hromadných   informačných   prostriedkoch   v   znení neskorších predpisov absentuje zákonná definícia a presné vymedzenie pojmu „hromadné informačné prostriedky“. Keďže však volebný zákon v § 30 ods. 1 tento termín používa, je potrebné aj hľadať podľa právnej teórie spôsoby výkladu tohto ustanovenia a neostáva iná možnosť, ako vzhľadom na momentálnu absenciu definovania predmetného pojmu použiť analógiu na právne vzťahy, ktoré náš právny poriadok upravoval a ktoré sú zaužívané a všeobecne známe.

Zo zápisnice mestskej volebnej komisie o výsledkoch volieb v meste Prešov je zrejmé, že vo všeobecnosti boli úspešní kandidáti, ktorí porušením volebného moratória nezákonne mohli získať neoprávnenú výhodu ohľadom konečného volebného výsledku

Sťažovateľ z vyššie uvedených dôvodov závažného porušenia volebného moratória napáda voľby poslancov Mestského zastupiteľstva vo všetkých 7 volebných obvodoch mesta Prešov...».

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„Ústavný   súd   voľby   poslancov   Mestského   zastupiteľstva   Prešov   konané   dňa 27.11.2010 vyhlasuje za neplatné.“

Ústavný   súd   v   rámci   prípravy   predbežného   prerokovania   sťažnosti   požiadal primátora mesta Prešov o zaslanie volebnej dokumentácie volieb konaných 27. novembra 2010.

II.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   podľa   §   25   ods.   1   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) preskúmal, či spĺňa všeobecné a osobitné náležitosti návrhu podľa § 20 ods. 1 a 2, § 59 a § 60 zákona o ústavnom súde a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z volebnej dokumentácie, ktorá bola ústavnému súdu doručená 14. januára 2011, vyplýva, že sťažovateľ sa ako politická strana zúčastnil na voľbách do orgánov samosprávy mesta Prešov konaných 27. novembra 2010, je teda v zmysle ustanovenia § 59 ods.   1 zákona   o   ústavnom   súde   aktívne   legitimovaný   na   podanie   sťažnosti   na   neústavnosť a nezákonnosť volieb.

Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 6. decembra 2010, to znamená do desiatich dní po oznámení výsledku volieb (§ 60 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručených čl. 30   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   t.   j.   aktívneho   a   pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom   spolurozhodovať   pri   tvorbe   zastupiteľských   orgánov   (aktívne   volebné   právo) a jednak možnosť uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Pokiaľ ide o voľby do orgánov samosprávy obcí (a do samosprávy vyšších územných celkov), majú v podmienkach Slovenskej republiky právo voliť a byť volení okrem jej občanov aj cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v   konečnom   dôsledku   porušením   ústavného   volebné   práva   a   jeho   princípov   (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94).

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických   práv,   je   čl.   31   ústavy.   Podľa   tohto   ustanovenia   zákonná   úprava   všetkých politických   práv   a   slobôd   a   jej   výklad   a   používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl   v   demokratickej   spoločnosti. Na uplatnenie   tohto   oprávnenia   ústavného   súdu   sa   však   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Inými slovami, nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta   môže   spôsobiť   len   také   závažné   porušenie   volebného   zákona,   ktoré   už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Z   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   len   hrubé   alebo   závažné porušenie   alebo   opätovné   porušovanie   zákonov   upravujúcich   prípravu   a   priebeh   volieb môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť podľa   §   63   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde.   Namietané   protiústavné   alebo   nezákonné konanie musí   mať priamy vplyv na dosiahnutý   výsledok   volieb.   Túto   skutočnosť   musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 36/2011). Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na význam volieb   v demokratickej   spoločnosti   a   z   neho   vyplývajúcu   prezumpciu   ich   ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy,   ktoré   vzhľadom   na konkrétne   okolnosti   prípadu   nasvedčujú,   že   jeho   tvrdenia o neústavnosti   alebo   nezákonnosti   volieb   sú   reálne   možné,   prípadne   pravdepodobné, a zároveň sú spôsobilé preukázať porušenie zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb.   o voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „volebný   zákon“)   odôvodňujúce   záver   o   inom   legitímnom   výsledku   volieb.   V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahrádzať, prípadne dopĺňať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov,   a to   dokonca   v tom   smere,   že   iba   na   základe   špekulatívne   formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces (PL. ÚS 3/2011). K uvedeným zaužívaným záverom ústavný súd v neposlednom rade uvádza, že prezumpcia ústavnosti   a zákonnosti   volieb   vyžaduje   od   ústavného   súdu   okrem   iného   tiež   rozumnú zdržanlivosť,   ktorej   opodstatnenosť   v danej   veci   (vzhľadom   na   kvalitu   a rozsah sťažovateľom   produkovaných   dôkazov)   môže   vyplývať napríklad   zo   snahy   sťažovateľa pokračovať   v politickom/volebnom   zápase   aj   v povolebnom   období   (mutatis   mutandis PL. ÚS 36/2011).

Sťažovateľ predložil ústavnému súdu čestné vyhlásenia, v ktorých štyria obyvatelia mesta   Prešov   (A.   T.,   F.   N.,   V.   D.   a A.   N.)   vyhlasujú,   že   v čase   volebného   moratória v autobuse mestskej hromadnej dopravy videli obrazový záznam propagujúci kandidátov na poslancov do Mestského zastupiteľstva mesta Prešov za politickú stranu SMER – sociálna demokracia, ako aj iných politických strán a nezávislých kandidátov.

Tieto   sťažovateľom   navrhnuté   dôkazy   o neústavnosti   a nezákonnosti   volieb poslancov do Mestského zastupiteľstva mesta Prešov nemohol ústavný súd považovať za dostatočné,   a   to   aj   v kontexte   sťažovateľom   predloženej   zápisnice   zo IV.   zasadnutia obvodnej komisie pre voľby do orgánov samosprávy obcí (ďalej len „komisia“) konaného 27. novembra 2010, z ktorého vyplýva, že „po oznámení PhDr. R. M. o porušení volebného moratória vykonali členovia Obvodnej volebnej komisie v Prešove osobnú prehliadku Z.... a v čase o 12,30 hod. nezistili, aby na LCD obrazovke firmy... boli prezentované reklamné šoty akýchkoľvek kandidátov na primátora mesta Prešov ako aj na poslancov Mestského zastupiteľstva Prešov“. Z citovanej zápisnice nevyplýva, že by obvodná volebná komisia zaznamenala   aj   iný   podnet   na   porušovanie   volebného   moratória   (obrazový   záznam v autobusoch mestskej hromadnej dopravy), ktorý by prípadne mohla tiež preskúmať.

Podľa uznesenia z uvedeného zasadnutia komisia zobrala na vedomie úradný záznam Obvodného úradu Policajného zboru P., podľa ktorého 26. novembra 2010 F. N. oznámil, že   „v autobusoch   mestskej   hromadnej   dopravy   prebieha   elektronická   reklama   firmy   Z., ktorá propaguje kandidátov do volieb“.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu podnet   na   porušovanie   volebného   moratória „propagovaním kandidátov kandidujúcich v rámci komunálnych volieb uskutočnených dňa 27.11.2010“ Obvodné   oddelenie   Policajného   zboru...   pod   č.   ORP-PP-SE-112-028/2010 3. decembra   2010 postúpilo   Obvodnému   úradu,   odboru   všeobecnej   vnútornej   správy..., ktorý   vo   svojom   rozhodnutí   zo   17.   decembra   2010   konštatoval,   že „došlá   vec   zároveň nijakým spôsobom nezakladá podozrenie zo spáchania priestupku alebo trestného činu. Preto   správny   orgán   vec   v   zmysle   §   66   ods.   2   písm.   a)   zákona   SNR   č. 372/1990   Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov odložil.“.

Ústavný   súd   preskúmal   volebnú   dokumentáciu   z   príprav   a   priebehu   volieb do orgánov samosprávy mesta Prešov komplexne a zistil, že z 23 poslancov kandidujúcich do mestského zastupiteľstva, v prospech ktorých mala byť uskutočňovaná kampaň počas volebného   moratória   v   prostriedkoch   hromadnej   dopravy, „v   dôsledku   ktorej   mali   byť kandidáti sťažovateľa voči kandidátom politickej strany SMER - Sociálna demokracia a ĽS- HZDS a nezávislým kandidátom znevýhodnení v takom rozsahu a takou intenzitou, že došlo k porušeniu čl. 31 ústavy“, boli do mestského zastupiteľstva v skutočnosti zvolení len šiesti kandidáti rôznych politických strán.

Okrem   toho   ústavný   súd   poukazuje na to,   že   sťažovateľ   nedoložil   žiaden   dôkaz o tom,   že   by   ním   označení   protikandidáti   v snahe   získať   priazeň   voličov   sami   vyvíjali iniciatívu vo svoj prospech.

Ústavný   súd   už   vo   svojich   rozhodnutiach   (mutatis   mutandis   PL.   ÚS   1/00 PL. ÚS 20/01) vyslovil záver, že medzi porušením volebného zákona a výsledkom volieb musí   existovať   príčinná   súvislosť.   V danom   prípade   z vykonaného   dokazovania nevyplynulo,   že   by   potencionálne   porušenie   §   30   ods.   2   volebného   zákona   (ktoré v konečnom dôsledku ani nebolo preukázané) akýmkoľvek spôsobom ovplyvnilo vyhlásený výsledok volieb.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02).

Sťažovateľ nepredložil relevantné dôkazy, a tým ani nepoukázal na také porušenia ústavy   alebo   volebného   zákona,   ktoré   by   boli   v príčinnej   súvislosti   s namietaným výsledkom   napadnutých   volieb.   Skutočnosti,   ktoré   sťažovateľ   namietal,   nie   sú   takého charakteru, aby by predstavovali dostatočné dôvody na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie a následne   aby   ústavný   súd   zrušil   výsledky   volieb   do   Mestského   zastupiteľstva   mesta Prešov   konaných   27.   novembra   2010   z dôvodu   porušenia   čl.   31   ústavy   a §   30   ods.   2 volebného zákona čoho sa sťažovateľ v sťažnosti domáhal.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde a sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. februára 2011