SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 50/07-33
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. apríla 2008 v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika o sťažnostiach MUDr. V. B., T., kandidátky na primátora mesta T., a S., B., obe zastúpené advokátom JUDr. M. S., Č., ktorými namietajú neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta T. konaných 2. decembra 2006, za účasti primátora mesta T. M. R., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., Č., takto
r o z h o d o l :
Sťažnosti MUDr. V. B. a S. z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 13. decembra 2006 doručené sťažnosti MUDr. V. B. a S. (spolu ďalej aj „sťažovateľky“), obe zastúpené advokátom JUDr. M. S. (ďalej len „právny zástupca“), ktorými namietali neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta T. konaných 2. decembra 2006 (ďalej aj „voľby“).
Ústavný súd 9. mája 2007 uvedené sťažnosti prijal na ďalšie konanie uzneseniami č. k. PL. ÚS 50/07-14 a č. k. PL. ÚS 53/07-14, pričom obe veci spojil uznesením č. k. PL. ÚS 53/07-14 z 9. mája 2007 na spoločné konanie vedené pod sp. zn. PL. ÚS 50/07.
Sťažovateľky od ústavného súdu žiadajú, aby podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vyhlásil voľby primátora mesta T. konané 2. decembra 2006 za neplatné, a súčasne navrhujú priznať aj náhradu trov právneho zastúpenia.
Návrh na vyhlásenie volieb za neplatné sťažovateľky v sťažnostiach odôvodňujú najmä tým, že:
„Mesto T. je vlastníkom televízneho káblového rozvodu, v rámci ktorého vysiela i mestský kanál – T. (ďalej len TVT). V období trvania volebnej kampane vysielala TVT T. noviny, obsahom ktorých bolo:
- stretnutie primátora mesta T. M. R. s architektom, ktorého predmetom rokovania bol návrh architektonického riešenia budúcich dvoch t. námestí (dňa 09. 11. 2006)
- účasť primátora M. R. na 25. výročí otvorenia Kysuckej galérie v priestoroch O. kaštieľa, výsledkom ktorej má byť prísľub účasti akademických výtvarníkov – t. rodákov na podujatiach v rámci T. leta (dňa 10. 11. 2006)
- pozvanie primátora M. R. pre riaditeľov miestnych škôl na rokovanie o environmentálnej výchove na školách (so želaním primátora, aby akcie ako je Deň zeme boli 365 dní v roku) (dňa 13. 11. 2006)
- účasť primátora M. R. na stretnutí primátorov a starostov v rámci projektu odkanalizovania H. a zásobovania pitnou vodou
- stretnutie primátora M. R. s členmi sociálnozdravotnej komisie a so zástupcami občianskeho združenia Partnerstvo sociálnej inklúzie, ktorí ponúkli pomoc pri tvorbe komunitných plánov sociálneho rozvoja (dňa 14. 11. 2006).
Toto 32. vydanie T. novín, vydané Mestským úradom T. bolo odvysielané v dňoch
18. 11. 2006 - 24. 11. 2006 a dňa 02. 12. 2006.
V dňoch od 25. 11. 2006 do 01. 12. 2006 sa vysielalo denne 33. vydanie T. novín, ktorého obsahom bolo:
- stretnutie primátora M. R. s dôchodcami Klubu Dôchodcov mesta T.
- zvolanie rokovania primátorom M. R. s Komisiou pre prevenciu protispoločenskej činnosti
- primátor M. R. sa objavuje aj na sv. omši v miestnom kostole pri slávnostnom vysvätení sôch.
Mestský úrad T. na čele s primátorom ako výrobca T. novín prezentoval všestranné aktivity M. R. niekoľkokrát do dňa, kedy vysielala TVT s pokrytím pre celé územie volebného obvodu s tým, že rovnakú možnosť na svoju prezentáciu ostatní kandidáti na primátora nemali. Ich žiadosť bola odmietnutá Mestským úradom T. s odôvodnením, že mestský kanál nemá licenciu na vysielanie politických programov. Vysielanie T. novín bolo možné sledovať aj prostredníctvom internetu na stránke mesta (www.mestot.sk). (…) Vysielanie T. novín je vydávané Mestským úradom T., ktorý zároveň určuje aovplyvňuje ich obsahovú štruktúru. Z uvedeného dôvodu nemožno hovoriť o ich nestrannosti a nezávislosti (absentuje kritika, poukazovanie na problémy mesta).
M. R. je prezentovaný v oblastiach, ktoré patria pre voliča k najcitlivejším a to školstvo, sociálna politika, bezpečnosť, ochrana prírody, kultúra. Rokovania sa končia záväzkom budúcej spolupráce a pomoci. Rovnako je meno primátora spájané s nastávajúcim architektonickým rozvojom mesta.
Je zrejmé, že občianska informovanosť by neutrpela ujmu neznalosťou správy o stretnutí M. R. s dôchodcami a prejavom ich vďačnosti. A napokon ďalšou širokou voličskou cieľovou skupinou, na ktorú bola zameraná prezentácia primátora v kostole, boli veriaci.
48 hodín pred začatím volieb a počas volieb boli vysielané prostredníctvom televízie, hromadných informačných prostriedkov o kandidátovi na primátora informácie, ktoré jednoznačne svedčili v jeho prospech a mali charakter skrytej kampane. Vzhľadom na frekventovanosť ich vysielania, rozsah pokrytia miestneho kanálu a jeho povahu boli spôsobilé reálne ovplyvniť výsledok volieb. Došlo tým k porušeniu zákazu vedenia kampane počas moratória (§ 30 ods. 11 volebného zákona).
Navyše i počas trvania volebnej kampane prístupom k televíznemu vysielaniu disponoval len jediný kandidát, ktorý mal možnosť doň interferovať. Ostatní kandidáti nemali žiaden priestor na prezentáciu svojej osoby, mena a svojich zámerov. Treba vziať do úvahy, že v prípade televízie ide o hromadný informačný prostriedok, prostredníctvom ktorého prijímanie informácií si nevyžaduje aktívny záujem voliča o voľby a volebné programy jednotlivých kandidátov. Tým, že sťažovateľka nemala zabezpečený rovnaký prístup k miestnemu televíznemu vysielaniu došlo k porušeniu ustanovenia § 30 ods. 3 volebného zákona.
V zmysle ustanovenia § 11a ods. 2 písm. d) zapisovateľa okrskovej volebnej komisie vymenúva a odvoláva starosta obce (primátor) spravidla zo zamestnancov obce, ktorý môže ovplyvniť koho vymenuje a koho nevymenuje do funkcie zapisovateľa. Starosta obce resp. primátor mesta musí v dôsledku tejto skutočnosti dôsledne vyberať kandidátov do funkcie zapisovateľov tak, aby nebola pochybnosť a ani náznak ovplyvňovania výsledkov volieb. Samotný zákon č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí síce nevylučuje z účasti vo volebnej komisii osobu, ktorá by vzhľadom pre pomer ku kandidátovi mohla byť zaujatá v dôsledku čoho by mala byť vylúčená z účasti vo volebnej komisii. Avšak vzhľadom ku skutočnosti, že jedine starosta alebo primátor má možnosť menovať zapisovateľa/zapisovateľku miestnej alebo okrskovej komisie a na uvedenom vymenovávaní sa nezúčastňujú ostatní kandidáti považujeme skutočnosť, že vymenoval svoju vlastnú manželku do funkcie zapisovateľa okrskovej volebnej komisie k porušeniu čl. 30 ods. 4 a čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky.
Zmyslom uvedených článkov Ústavy Slovenskej republiky je zabezpečiť rovnaký a demokratický prístup občanom k voleným a iným verejným funkciám, tak aby bola zabezpečená rovnosť zbraní kandidátov za účelom predchádzania monopolizácie moci. V tejto súvislosti je potrebné poukázať, že právny poriadok Slovenskej republiky, ako i vyspelých demokratických štátov je založený na vylúčení osôb z vykonávania úkonov, pri ktorých dochádza alebo by mohlo dôjsť k zneužitiu vzájomného vzťahu blízkych osôb. Uvedené podporuje tak jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (§ 14 a nasl.) ako i jednotlivé ustanovenia Trestného poriadku (§ 31 a nasl.) ako i jednotlivé ustanovenia tak ostatných procesnoprávnych predpisov akými sú Exekučný poriadok, Správny poriadok a iné, ustanovujúce vylúčenie osôb z vykonávania úkonov tak v občianskom súdnom konaní ako i z úkonov v trestnom konaní, prípadne iných konaniach, ak vzhľadom na pomer k veci, účastníkom konania alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Súčasne je potrebné poukázať aj na ustanovenia Občianskeho zákonníka teda hmotnoprávnych predpisov, ktoré zabezpečujú vylúčenie blízkych osôb z vykonávania úkonov, napr. v zmysle ustanovenia § 476 f Občianskeho zákonníka nespôsobilým svedkom pri spisovaní závetu sú osoby, ktoré sú blízke zákonnému alebo závetnému dedičovi. Uvedené ustanovenia tak hmotného ako i procesného práva zabezpečujú jednak nerušený a nestranný výkon štátnej resp. verejnej moci a jednak tú skutočnosť, aby právne vzťahy neboli ovplyvňované ovplyvneným úsudkom blízkej osoby neprivodiť jej ujmu, resp. zabezpečiť jej neprimeranú výhodu.
V dôsledku tejto skutočnosti preto považuje skutočnosť, že bývalý a v súčastnej dobe aj súčastný starosta vymenoval do funkcie zapisovateľky okrskovej volebnej komisie pre volebný obvod 002 v meste T. svoju manželku E. R., ktorá ako jej zapisovateľka s poradným hlasom sa zúčastňovala rozhodovania o platnosti resp. neplatnosti hlasovacích lístkov, ktorú posudzuje okrsková volebná komisia a rozhoduje o nej s konečnou platnosťou.“
V sťažnosti MUDr. V. B. sa poukazuje tiež „na tú skutočnosť, že sťažovateľ ako nezávislý kandidát nemohol do komisie menovať svojho zástupcu a za rovnakých podmienok túto možnosť nemal ani víťazný kandidát, pretože tiež predstavoval nezávislého kandidáta na post primátora mesta T. V dôsledku týchto skutočností ako predchádzajúci starosta vymenoval do funkcie zapisovateľa osobu jemu blízku, čím došlo k porušeniu zásady rovnosti, nakoľko ostatní nezávislí kandidáti túto možnosť nemali a teda nemohli vymenovať svoju blízku osobu do funkcie zapisovateľa volebnej komisie ako osobu, ktorá bude počas celých volieb prítomná vo volebnej miestnosti a tým nepriamo propagovať jeho osobu priamo vo volebnej miestnosti a narušeniu rovnosti prístupu k voleným funkciám“.
Z uvedeného podľa sťažovateliek vyplýva, „že došlo k opakovanému a hrubému porušeniu volebného zákona, ktorého intenzita je odôvodnená i počtom rozdielu získaných hlasov (152) medzi mnou a víťazom volieb. Toto porušenie malo za následok také zvýhodnenie M. R. počas volebnej kampane a volebného moratória na úkor sťažovateľa, ktoré je v rozpore s princípom vytvárania rovnakých podmienok pre prístup k volenej funkcii a predstavuje porušenie čl. 30 ods. 4 Ústavy SR“.
Ku sťažnostiam sú okrem listinných dôkazov pripojené aj CD nosiče s obrazovým a zvukovým záznamom 32. a 33. vydania T. novín odvysielaných opakovane mestskou káblovou televíziou – T. televízia (ďalej aj „TVT“) v období volebnej kampane. Podľa názoru sťažovateliek niektoré informácie T. novín svedčili v prospech kandidáta naprimátora a „mali charakter skrytej kampane“. Sťažovateľky poukázali taktiež na to, že uvedené informácie mali byť vysielané v TVT aj 48 hodín pred začatím volieb a počas volieb, teda v čase volebného moratória.
Sťažovateľky obšírne právne argumentujú na podporu ich záverov tvrdiac, že nimi opísaným skutkovým stavom došlo k porušeniu ich práv podľa čl. 30 ods. 4 a podľa čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a k porušeniu § 11 ods. 2 písm. d) a § 30 ods. 1, 3 a 11 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“).
Na základe výzvy ústavného súdu sa podaním doručeným ústavnému súdu 1. júna 2007 prostredníctvom svojho právneho zástupcu k sťažnostiam spojeným na spoločné konanie vyjadril účastník konania - primátor mesta T. M. R. (ďalej len „odporca“). Vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol:
«1. Ku kandidatúre sťažovateľky v 1. rade Sťažovatelia v 1. a 2. rade označili sťažovateľku v 1. rade ako nezávislého kandidáta vo voľbách primátora Mesta T. Toto označenie je absolútne nepravdivé, pretože sťažovateľka v 1. rade kandidovala vo voľbách ako kandidát za koalíciu Ľudovej strany Hnutia za demokratické Slovensko, Smer - Sociálna demokracia a SNS.
Sťažovatelia označili zvoleného primátora za kandidáta Ľudovej strany Hnutia za demokratické Slovensko. Takéto tvrdenie sťažovateľov je absolútne nedôvodné a svedčí o neoprávnenosti a nedôvodnosti ich sťažnosti. Zvolený primátor kandidoval vo voľbách ako nezávislý kandidát.
2. K vytýkaniu nezákonnosti volebnej kampane a porušenia princípu rovnosti (...) Spoločnosti T., s. r. o., Ž. vydala Rada pre vysielanie a retransmisiu v Bratislave licenciu na televízne vysielanie programovej služby: „infokanál“ aj pre územný rozsah vysielania v T., ktorý má len doplnkovú programovú funkciu a nemá licenciu na vysielanie politických programov, kampaní a reklám. Vlastníkom televízneho káblového rozvodu v územnom obvode T. je Mesto T. Dôkaz: licencia číslo T/183
T. televízia (ďalej len TVT) vysiela od 10. 03. 2006. V programe tejto televízie od jej vzniku sa neobjavila politická publicistika. Je preto absolútne nepravdivé tvrdenie sťažovateľov, že počas volebnej kampane a po jej skončení do dňa konania volieb, sa mali v TVT objaviť relácie zamerané na podporu a propagáciu zvoleného primátora. Z programovej služby TVT vyplýva, že 32. vydanie TVT sa premiérovo vysielalo dňa 17. 11. 2006 o 18.00 hod a následne v reprízach do 24. 11. 2006 a 33. vydanie TVT sa premiérovo vysielalo dňa 24. 11. 2006 o 18.00 hod a následne v reprízach do 01. 12. 2006. Obsah a štruktúra týchto vysielaní bola v súlade s plánom odsúhlaseným redakčnou radou. Z obsahu programovej služby jednoznačne vyplýva, že 32. a 33. vydanie TVT sa realizovalo spôsobom a za okolnosti ako v čase mimo kampane a v žiadnom prípade tieto vysielania neslúžili a neboli zamerané na podporu žiadneho z kandidátov vo voľbách za primátora Mesta T. Dôkaz: prehlásenie TVT o štruktúre televízneho vysielania v 46. a 47. kalendárnom týždni roku 2006 obsah programu a textová časť vysielania 16., 26., 32., 33. a 34. vysielania TVT
32. a 33. vydanie TVT na pripojenom CD
Absolútne nie je pravdivé tvrdenie sťažovateľov, že 32. vydanie TVT bolo vysielané dňa 02. 12. 2006. Dňa 02. 12. 2006 už bolo vysielané 34. vydanie TVT, pričom 32. vydanie sa ukončilo dňom 24. 11. 2006. Rovnako je nepravdivé tvrdenie sťažovateľov, že vysielanie TVT má pokrytie pre celé územie volebného obvodu Mesta T.
Vysielanie TVT malo spravodajský charakter o meste a orgánoch samosprávy mesta a pri jej vysielaní nebol podporovaný žiaden z kandidátov a obsah vysielania nebol na prospech žiadnej kandidujúcej politickej strany alebo kandidáta.
Je nepravdivé tvrdenie sťažovateľov, že vo vysielaní TVT absentovala kritika, pričom z obsahovej štruktúry 32. vydania TVT jasne vyplýva, že televízia odvysielala žiadosť nespokojného cestujúceho, ktorý sa sťažoval na nečinnosť samosprávy v súvislosti s autobusovým nástupišťom v T.
Sťažovatelia v 1. a 2. rade k návrhu pripojili čestné prehlásenia osôb, ktoré majú preukazovať opodstatnenosť sťažnosti sťažovateľov. Zvolený primátor upozorňuje Ústavný súd, že obsah čestných prehlásení mu nie je známy (nebol oboznámený s ich obsahom), pričom fyzické osoby, ktoré mali čestné prehlásenia podpísať, tvorili volebný štáb sťažovateľky v 1. rade a ich čestné prehlásenia nemôžu byť objektívnym dôkazom pre rozhodnutie Ústavného súdu.
Podľa čl. 69 ods. 3 Ústavy SR druhej vety starosta obce je výkonným orgánom obce; vykonáva správu obce a zastupuje obec navonok.
Podľa § 13 ods. 1 zák. č. 369/90 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu je verejná funkcia. Funkčné obdobie starostu sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný zákon.
Novozvolený primátor bol primátorom aj v predchádzajúcom volebnom období a jeho zákonnou povinnosťou bolo plniť si všetky úlohy a povinnosti vyplývajúce mu z funkcie primátora mesta. Jeho funkčné obdobie sa mohlo skončiť až zložením sľubu novozvoleného primátora. Vo vysielaniach TVT nebola žiadna podpora novozvoleného primátora a jednotlivé programy neboli zamerané na jeho prospech alebo na jeho podporu. Vysielania TVT boli zamerané na informácie obyvateľom mesta o dianí v meste. Zvolený primátor absolútne popiera tvrdenia sťažovateľov, že vysielania boli údajne zamerané na jeho propagáciu a mali mať charakter skrytej kampane. Je absurdné, že sťažovatelia vytýkajú zvolenému primátorovi jeho účasť na svätej omši v miestnom kostole pri slávnostnom vysvätení sôch potom, čo primátor privítal delegáciu konferencie Medzinárodného Červeného kríža, ktorá prišla do T. za účelom, aby na hrob členky misie Britského Červeného kríža, ktorá od 30. septembra 1919 odpočíva za farským kostolom, položila veniec.
Je absolútne nedôvodná výtka sťažovateľov, že zvolený primátor ako jediný kandidát mal prístup k televíznemu vysielaniu a žiadosť ostatných kandidátov bola odmietnutá. Ako je uvedené vyššie, TVT nemá licenciu na politickú publicistiku a mestský infokanál má len doplnkovú programovú funkciu. Žiadosť o prezentáciu podala iba sťažovateľka v 1. rade a predstavitelia politických strán. K žiadosti sa nepripojili ostatní kandidáti a aj z tohto dôvodu nemohlo byť žiadosti sťažovateľky v 1. rade a politických strán vyhovené. Sťažovateľke v 1. rade bolo odporučené, aby si prenajala priestory kultúrneho domu, ktorú ponuku sťažovateľka prijala a dňa 25. 11. 2006 uskutočnila v kultúrnom dome predvolebné stretnutie na jej podporu ako kandidátky na post primátora Mesta T. Dôkaz: žiadosť sťažovateľky v 1. rade o prenájom priestorov v KD R. J. zo dňa 23. 11. 2006 pozvanie sťažovateľky v 1. rade na predvolebne stretnutie so spoluobčanmi na deň
25. 11. 2006 o 16.30 hod. v KD R. J.
3. K vymenovaniu E. R. za zapisovateľa okrskovej volebnej komisie (...)Primátor Mesta T. v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami citovaného zákona vymenoval E. R. za zapisovateľku do okrskovej volebnej komisie pre volebný okrsok 02 Stred. Pani E. R. aj v minulých komunálnych voľbách pred 4 rokmi bola zapisovateľkou okrskovej volebnej komisie, ako aj vo všetkých voľbách i referendách pred týmto obdobím. Na jej prácu zapisovateľa neboli vznesené nikdy žiadne námietky a nikto jej prácu nespochybnil. Žiaden právny predpis nezakazuje primátorovi mesta vymenovať do funkcie zapisovateľa jemu blízku osobu. Pani E. R. bola a je pracovníčkou mesta, pričom vo všetkých volebných okrskoch pre obvod Mesta T. boli za zapisovateľov vymenovaní pracovníci mesta.
Podľa § 11a cit. zák. zapisovateľ zabezpečuje len organizačné a administratívne záležitosti a v žiadnom prípade nemôže sčítavať hlasy a iným spôsobom ovplyvňovať priebeh volieb. Právomoc sčítavať hlasy majú len členovia okrskových volebných komisií, ktorí aj vyhotovujú zápisnicu o hlasovaní. V tejto súvislosti poukazuje zvolený kandidát na tú skutočnosť, že dcéra sťažovateľky v 1. rade K. B. bola delegovaná v tom istom volebnom okrsku za členku okrskovej volebnej komisie a priamo sčítavala hlasy a podpisovala zápisnicu o hlasovaní. Dôkaz: potvrdenie o zložení okrskových volebných komisií vyhotovené Mestským úradom v T. dňa 20. 11. 2006
Pani E. R. v žiadnom prípade nemohla ovplyvniť sčítavanie hlasov a ani iným spôsobom ovplyvňovať voľby v okrskovej volebnej komisii, v ktorej bola zapisovateľkou. Naopak, sťažovateľka v 1. rade prostredníctvom koalície, za ktorú kandidovala a rovnako aj sťažovateľ v 2. rade, mali možnosť delegovať (ktorú možnosť aj realizovali) svojho zástupcu za člena príslušnej volebnej komisie. Zvolený primátor ako nezávislý kandidát túto možnosť nemal. Tvrdenia sťažovateľov sú teda absolútne nedôvodné, účelové a snažia sa podsunúť Ústavnému súdu nepravdivé skutočnosti a informácie.
Volieb sa v súlade s § 36 cit. zák. zúčastnili aj nezávislí pozorovatelia z radov občanov, ktorí dozerali na regulárnosť sčítavania hlasov.
Všetky okrskové volebné komisie a mestská volebná komisia spísali zápisnice, pričom žiaden člen okrskových volebných komisií ani mestskej volebnej komisie nemal voči obsahu zápisnice žiadne námietky a zápisnice podpísali bez výhrad. Predseda mestskej volebnej komisie vyhotovil dňa 21. 12. 2006 Správu o výsledku volieb, v ktorej konštatoval, že voľby prebehli v súlade so zákonom. Správa bola prerokovaná na ustanovujúcom zasadnutí mestského zastupiteľstva v T., ktoré sa konalo dňa 21. 12. 2006, pričom Správu vzalo na vedomie zastupiteľstvo a za hlasovalo všetkých 13 prítomných poslancov. Medzi prítomnými poslancami mestského zastupiteľstva bola aj sťažovateľka v 1. rade, ktorá hlasovala za, bez výhrad. Dôkaz: Správa o výsledku volieb do orgánov samosprávy Mesta T. zo dňa 21. 12. 2006 uznesenie MsZ v T. zo dňa 21. 12. 2006 hlasovanie za uznesenie č. 1/2006 zápisnica mestskej volebnej komisie zo dňa 02. 12. 2006
4. Záver Z vyššie uvedených skutočností je nepochybné, že voľby primátora Mesta T. konané dňa 02. decembra 2006 sa uskutočnili v súlade s Ústavou a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Sťažnosti sťažovateľov v 1. a 2. rade sú absolútne nedôvodné, účelové, pričom v sťažnostiach uvádzajú nepravdivé a pravdu skresľujúce skutočnosti v úmysle zvrátiť výsledky volieb. Táto skutočnosť vyplýva aj z toho, že sťažovatelia nevyužili zákonnú možnosť namietať zákonnosť a regulárny priebeh volieb v zápisniciach okrskových volebných komisií alebo miestnej volebnej komisie.»
Na záver svojho vyjadrenia odporca navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol: „Sťažnosti sťažovateľov v 1. a 2. rade, ktorými žiadajú, aby Ústavný súd SR vyhlásil voľby primátora Mesta T. konané dňa 02. decembra 2006 za neplatné, sa zamietajú. Sťažovatelia v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť M. R., bytom T. trovy konania vo výške 5.316,90 Sk (...) na účet advokáta JUDr. J. V. (...) v lehote do 3 dní po právoplatnosti uznesenia.“
Ústavnému súdu bolo 19. júna 2007 doručené podanie sťažovateliek prostredníctvom ich právneho zástupcu označené ako „Stanovisko k vyjadreniu M. R. zo dňa 30. 05. 2007“, v ktorom sa okrem iného uvádza:
„Vo vyjadrení M. R. zo dňa 30. 05. 2007 sú uvádzané nepravdivé a skresľujúce skutočnosti, preto považujeme za potrebné k nemu zaujať stanovisko. (...)
Výrobcom T. novín je Mestský úrad v T. Ich moderátorom redaktorom je prednosta mestského úradu, ktorého vymenúva a odvoláva primátor a zároveň jemu zodpovedá prednosta za svoju činnosť. Pri takejto absencii nestranného a nezávislého spravodajcu nemožno predpokladať, že by bola a z obsahu vysielaní vyplýva, že ani nie je zabezpečená všestrannosť a názorová pluralita v rámci vysielanej programovej služby [(§ 16 písm. a) ZVR]. Vysielania počas volebnej kampane a moratória nepriamo široko propagujú osobu M. R. v rôznych citlivých oblastiach pri aktivitách, z ktorých sa mnohé týkajú len jeho osoby (stretnutie s dôchodcami, účasť na výročí otvorenia K. galérie v obci O.,...), pričom závery zo stretnutí a rokovaní asociujú splnenie záväzkov budúcej spolupráce len cez osobu protikandidáta.
Sťažovatelia nevytýkajú M. R. účasť na svätej omši. Uvedeným chceme len poukázať na skrytú propagáciu jeho osoby, ktorá nebola nevyhnutná z hľadiska obsahu reportáže, ktorá informovala o slávnostnom vysvätení sôch a vzhľadom na tento jej obsah je tiež irelevantné, s kým sa M. R. predtým stretol.
Tieto výlučne len obrazové, alebo aj zvukové/verbálne informácie slúžiace v prospech kandidáta majú charakter skrytej kampane. (...)
Ďalším nepravdivým a účelovým tvrdením protikandidáta je skutočnosť, že k sťažnosti pripojené čestné prehlásenia mali podpísať členovia volebného štábu sťažovateľky v 1. rade. Jediným členom jej volebného štábu, ktorý podpísal čestné prehlásenie je Mgr. E. L. No ani tento dôkaz nemožno považovať za tak neobjektívny a nezaujatý ako skutočnosť, že si protikandidát do funkcie zapisovateľky vymenoval jemu blízku osobu - manželku. A pokiaľ i zákonná úprava túto možnosť výslovne nevylučuje, je potrebné ju používať a vykladať tak, aby bola umožnená slobodná súťaž politických síl (čl. 31 Ústavy SR). (...)
Sťažovateľka v 1. rade nepopiera, že sa dňa 25. 11. 2006 malo uskutočniť v miestnom kultúrnom dome predvolebné stretnutie. Chce však poukázať na rozdielnosť v sile prostriedkov propagácie, a to jednak prezentáciou kandidáta pri organizovaní stretnutia s voličmi a prezentáciou kandidáta i počas moratória prostredníctvom hromadného informačného prostriedku, ku ktorému mala prístup len jediná kandidujúca osoba. Správu o výsledku volieb vyhotovenú predsedom mestskej volebnej komisie vzalo uznesením Mestské zastupiteľstvo v T. len na vedomie. O uvedenej správe mestské zastupiteľstvo žiadnym spôsobom nerozhodovalo. Je zrejmé, že takéto rozhodnutie by nebolo spôsobilé výsledky volieb nijako ovplyvniť, alebo zvrátiť. Poslanci nevyjadrovali svoj súhlas, resp. nesúhlas. Sťažovateľka v 1. rade pri hlasovaní len potvrdila, že bola so správou oboznámená. Z tohto hľadiska predkladá protikandidát Ústavnému súdu SR pravdu skresľujúce a zavádzajúce informácie.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že obrana M. R. je účelová v snahe zakryť rozdielnosť prístupu kandidátov k volenej funkcii.
Skrytá propagácia len jedného z kandidátov už namietanej frekventovanosti a rozsahu nielen počas volebnej kampane, ale i počas moratória a ďalšie porušenia volebného zákona zohľadňujúc pritom i nízky rozdiel získaných hlasov medzi víťazným kandidátom a sťažovateľkou v 1. rade sú takého charakteru, ktorý odôvodňuje vyhlásenie volieb za neplatné.“
II.
Základom na posúdenie ústavnosti a zákonnosti volieb boli nasledovné ustanovenia právnych predpisov:
Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.
Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
Podľa § 11a ods. 1 volebného zákona zapisovateľ volebnej komisie zabezpečuje organizačné a administratívne záležitosti súvisiace s prípravou a priebehom rokovania volebnej komisie. Zároveň plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie.
Podľa § 11a ods. 2 písm. d) volebného zákona zapisovateľa okrskovej volebnej komisie vymenúva a odvoláva starosta obce (primátor) spravidla zo zamestnancov obce.
Podľa § 15 ods. 1 volebného zákona každá politická strana, ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva, deleguje najneskôr 20 dní predo dňom volieb do okrskovej volebnej komisie jedného člena a jedného náhradníka.
Podľa § 15 ods. 4 písm. b) volebného zákona okrsková volebná komisia sčíta hlasy a vyhotoví zápisnicu o hlasovaní, ktorú dostane každý člen komisie; prvopis zápisnice bezodkladne predloží miestnej volebnej komisii.
Podľa § 30 ods. 1 volebného zákona volebná kampaň (ďalej len „kampaň“) je činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií.
Podľa § 30 ods. 2 volebného zákona kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.
Podľa § 30 ods. 3 volebného zákona v čase kampane má politická strana a nezávislý kandidát zabezpečený rovnaký prístup k hromadným informačným prostriedkom a k službám územnej samosprávy zameraným na podporu alebo na prospech ich volebnej kampane.
Podľa § 30 ods. 7 volebného zákona za kampaň sa nepovažuje vysielanie spravodajských a publicistických relácií, ak sa realizujú spôsobom a za okolností ako v čase mimo kampane a sú v súlade s programovou službou. Slovenský rozhlas, Slovenská televízia a vysielatelia s licenciou sú povinní zabezpečiť, aby spravodajské a publicistické relácie vysielané počas kampane boli vyvážené a nestranné.
Podľa § 30 ods. 8 volebného zákona vysielanie iných relácií s výnimkou spravodajských a publicistických relácií podľa odseku 7 a tých, ktoré sú venované kampani podľa odseku 4, ktoré by mohli ovplyvniť hlasovanie voličov v prospech alebo v neprospech politickej strany alebo nezávislého kandidáta, je počas kampane zakázané.
Podľa § 30 ods. 11 volebného zákona v čase 48 hodín pred začatím volieb a počas volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislých kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom.
Podľa § 37 ods. 4 volebného zákona každý člen okrskovej volebnej komisie môže nazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov.
Podľa § 39 ods. 1 volebného zákona okrsková volebná komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu o hlasovaní, ktorú podpíšu predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.
III.
Ústavný súd vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu zo sťažností a z ich príloh, z vyjadrenia odporcu a zo stanoviska sťažovateliek k tomuto vyjadreniu, ďalej z volebnej dokumentácie a najmä z CD nosičov obsahujúcich obrazový a zvukový záznam 32. a 33. vydania T. novín odvysielaných opakovane v období volebnej kampane.
Okrem uvedeného mal ústavný súd k dispozícii aj tzv. pracovnú osnovu (textovú časť) 32. a 33. vydania T. novín a pracovnú osnovu TVT 34. vydania T. novín odvysielaných prvýkrát 1. decembra 2006 večer pred komunálnymi voľbami uskutočnenými 2. decembra 2006.
Ústavný súd sa podrobne oboznámil s obrazovým a zvukovým záznamom T. novín odvysielaných v čase volebnej kampane a volebného moratória, ako aj s ich textovou časťou predloženou ústavnému súdu v písomnej forme.
Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi sťažovateľkami a odporcom nie je rozpor v opise skutkového stavu, teda v príprave a v priebehu komunálnych volieb, ale rozpor spočíva v odlišnom vnímaní uvedených skutočností (najmä vydania T. novín) vo vzťahu k otázke, či v súvislosti s ich odvysielaním došlo k porušeniu ústavy, resp. volebného zákona takým spôsobom a v takom rozsahu, že by voľby primátora mali byť vyhlásené za neplatné.
Pri posudzovaní zistených skutočností ústavný súd bral do úvahy najmä tieto zásady a pravidlá:
Voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi.
Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských orgánov (aktívne volebné právo) a jednak možnosť uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Pokiaľ ide o voľby do orgánov samosprávy obcí (a do samosprávy vyšších územných celkov), majú v podmienkach Slovenskej republiky právo voliť a byť volení okrem jej občanov aj cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Rovnosť volebného práva znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.
Ťažiskom zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94).
Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon politických práv, je čl. 31 ústavy. Podľa tohto ustanovenia zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
Toto ustanovenie ústavy má priamu súvislosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl nachádzajúca výraz predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu (PL. ÚS 19/98).
Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Preto nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už vyvoláva neistotu vo vzťahu k výsledkom volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.
Rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá podľa názoru sťažovateliek spôsobila neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta T., bolo odvysielanie niektorých príspevkov v T. televíznych novinách, ktoré informovali o rôznych spoločenských podujatiach uskutočnených za účasti primátora (ako napr. stretnutie primátorov a starostov v rámci projektu odkanalizovania H. a zásobovanie pitnou vodou, stretnutie primátora s členmi sociálnozdravotnej komisie, stretnutie primátora s dôchodcami Klubu dôchodcov mesta T., účasť primátora na svätej omši v miestnom kostole pri slávnostnom vysvätení sôch). Uvedené príspevky považujú sťažovateľky za „skrytú kampaň“ v prospech odporcu. Ďalším dôvodom poukazujúcim podľa názoru sťažovateliek na neústavnosť a nezákonnosť volieb bolo odmietnutie žiadosti predstaviteľov piatich politických strán pôsobiacich v T. o poskytnutie priestoru v T. televízii za účelom uskutočnenia predvolebnej diskusie. Mestský úrad v T. v odpovedi na žiadosť z 15. novembra 2006 okrem iného uviedol, že „Mesto T. ako vlastník televízneho káblového rozvodu, v ktorom je v rámci základnej programovej skladby vyčlenený priestor i pre Mestský kanál – teda T. televíziu, nemôže Vašej žiadosti vyhovieť. Mestský informačný kanál má len doplnkovú programovú funkciu a nemá licenciu na vysielanie politických programov, kampaní a reklám“.
Ústavný súd po oboznámení sa s obrazovým a zvukovým záznamom 32. a 33. vydania T. novín, ako aj po analýze ich textového obsahu vrátane 34. vydania T. novín konštatuje, že v sťažnosti označené príspevky mali spravodajský charakter (§ 30 ods. 7 a 8 volebného zákona) bez preukázaného úmyslu jednostranne zvýhodniť a propagovať osobu primátora (odporcu) a boli realizované spôsobom a za okolností, ako v čase mimo kampane a v súlade s programovou službou. K tomuto záveru ústavný súd dospel najmä na základe porovnania uvedených Televíznych novín s obsahom textu 16. a 26. vydania T. novín vysielaných mimo obdobia volebnej kampane. Medzi jednotlivými vydaniami T. novín odvysielanými počas volebnej kampane a mimo nej nebol z pohľadu informovania o aktivitách primátora zásadný rozdiel. Z tohto dôvodu sa ústavný súd nestotožnil s názorom sťažovateliek, že odvysielané príspevky mali charakter skrytej volebnej agitácie v prospech odporcu, resp. že ich odvysielanie by mohlo predstavovať taký prípad porušenia volebného zákona, ktoré by dosahovalo ťažiskový, ba prípadne aj ústavný rozmer, ktorý by mohol byť kvalifikovaný ako relevantný na posudzovanie regulárnosti volieb. Za subjektívne hodnotenie považoval preto ústavný súd v tejto súvislosti aj k sťažnosti pripojené čestné vyhlásenia niektorých občanov T., ktorí považovali príspevky odvysielané pred voľbami v T. televízii za „predvolebnú kampaň bývalého a zároveň aj súčasného primátora“. Vzhľadom na vyhodnotenie obsahu odvysielaných vydaní (32., 33. a 34.) T. novín nepovažoval ústavný súd za potrebné reagovať na nesúlad tvrdení odporcu a sťažovateliek týkajúci sa času ich vysielania.
Ani namietanie porušenia volebného zákona v súvislosti s odmietnutím žiadosti piatich politických strán pôsobiacich v meste T. o uskutočnenie predvolebnej diskusie Mestským úradom v T. nepovažuje ústavný súd za opodstatnené. Z predloženého rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu sp. zn. T/183/2006 z 23. mája 2006 vyplýva, že na vysielanie programovej služby „INFOKANÁL“ aj pre územný rozsah vysielania v T., ktorý má len doplnkovú programovú funkciu, nebola udelená licencia na vysielanie politických programov [čl. III bod 1 písm. b), bod 2.1 Politická publicistika: 0 %]. Z uvedeného dôvodu nemožno odmietnutie žiadosti piatich politických strán o predvolebnú diskusiu v TVT kvalifikovať ako porušenie volebného zákona v súvislosti so slobodnou súťažou politických síl. Obdobne ústavný súd neakceptoval ani námietku sťažovateliek, podľa ktorých tým, že odporca vymenoval do funkcie zapisovateľky okrskovej volebnej komisie volebného okrsku č. 2 svoju manželku, došlo podľa ich názoru k porušeniu zásady rovnosti, a tým aj k porušeniu čl. 30 ods. 4 a čl. 31 ústavy.
Keďže podľa § 11a ods. 2 písm. d) volebného zákona zapisovateľa okrskovej volebnej komisie vymenúva a odvoláva starosta obce (primátor) spravidla zo zamestnancov obce bez akýchkoľvek ďalších podmienok ustanovených zákonom, a keďže zapisovateľ nemá reálne možnosť ovplyvniť priebeh ani výsledok volieb, považoval ústavný súd túto námietku sťažovateliek za irelevantnú. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na to, že členkou okrskovej volebnej komisie volebného okrsku č. 2, v ktorom ako zapisovateľka pôsobila manželka odporcu, bola riadnou členkou s právom sčítavania hlasov aj K. B., podľa vyjadrenia odporcu dcéra sťažovateľky MUDr. V. B.
IV.
Sťažovateľky tvrdili, že na základe nimi uvedených skutočností došlo k porušeniu čl. 30 ods. 4 a čl. 31 ústavy, ako aj k porušeniu označených práv volebného zákona, čím podľa ich názoru došlo k porušeniu ústavnosti a zákonnosti volieb primátora mesta T., a preto navrhli, aby tieto voľby boli vyhlásené za neplatné.
Ústavný súd v konaní o volebných veciach podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde môže
a) vyhlásiť voľby za neplatné,
b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,
c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,
d) sťažnosť zamietnuť.
Pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateliek ústavný súd vychádzal zo svojho právneho názoru, že „len hrubé alebo závažné porušenie alebo opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb môže byť dôvodom na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Namietané protiústavné alebo nezákonné konanie má mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť má sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov“ (napr. PL. ÚS 5/03).
Ústavný súd musí preto vždy pri svojom rozhodovaní zvažovať, či namietané porušenie volebného zákona, resp. namietaná neústavnosť volieb mohli mať v okolnostiach prípadu také dopady, že by spolu s prípadnými ďalšími zisteniami o hrubom alebo závažnom porušení volebných predpisov mohli vyvolávať reálne pochybnosti o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov. Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu vo volebných veciach je aj právny názor, že základným predpokladom úspešnosti návrhu na vydanie rozhodnutia ústavného súdu o neplatnosti voľby kandidáta na poslanca alebo starostu (primátora) je zistenie, že došlo k porušeniu ustanovení volebného zákona spôsobom, ktorý mohol ovplyvniť výsledok voľby dotknutého kandidáta (PL. ÚS 5/03). Porušenie zákona pri voľbách do orgánov miestnej samosprávy musí dosahovať takú intenzitu, ktorá v priamej príčinnej súvislosti spôsobuje aj nezákonnosť volieb, resp. nezákonnosť ich výsledku.
Keďže podľa názoru ústavného súdu zo sťažností, z ich príloh, z vyjadrení účastníkov konania, z volebnej dokumentácie, ale ani z ostatných predložených dôkazov nevyplynuli v súvislosti s napadnutými voľbami primátora mesta T. uskutočnenými 2. decembra 2006 také skutkové zistenia, ktoré by v danom prípade umožnili vysloviť záver, že boli ústavne relevantným spôsobom porušené citované ustanovenia volebného zákona, resp. označené články ústavy, nemožno v nadväznosti na to dospieť ani k úsudku o hrubom alebo závažnom, prípadne opakovanom porušení volebných predpisov pri uvedených voľbách. Preto ústavný súd postupujúc podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde uznesením sťažnosti sťažovateliek zamietol.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi jeho trovy.
V danom prípade ústavný súd vzhľadom na charakter tohto konania dospel k záveru, že oprávnenie dané mu § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde nevyužije, a preto účastníkom konania úhradu trov nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. apríla 2008