znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 50/07-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. apríla 2008 v pléne zloženom   z predsedníčky   Ivetty   Macejkovej   a   zo   sudcov   Jána   Auxta,   Petra   Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Jána   Lubyho,   Lajosa   Mészárosa,   Marianny   Mochnáčovej,   Ladislava   Orosza   a Rudolfa Tkáčika o sťažnostiach MUDr. V. B., T., kandidátky na primátora mesta T., a S., B., obe zastúpené advokátom JUDr. M. S., Č., ktorými namietajú neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora   mesta   T.   konaných   2. decembra   2006,   za účasti   primátora   mesta   T.   M.   R., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., Č., takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti MUDr. V. B. a S. z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 13. decembra 2006 doručené sťažnosti MUDr. V. B. a S. (spolu ďalej aj „sťažovateľky“), obe zastúpené advokátom   JUDr.   M.   S.   (ďalej   len   „právny   zástupca“),   ktorými   namietali   neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora mesta T. konaných 2. decembra 2006 (ďalej aj „voľby“).

Ústavný súd 9. mája 2007 uvedené sťažnosti prijal na ďalšie konanie uzneseniami č. k.   PL. ÚS 50/07-14   a č. k.   PL. ÚS 53/07-14,   pričom   obe   veci   spojil   uznesením   č. k. PL. ÚS 53/07-14 z 9. mája 2007 na spoločné konanie vedené pod sp. zn. PL. ÚS 50/07.

Sťažovateľky   od   ústavného   súdu   žiadajú, aby   podľa   § 63 ods. 1   písm. a) zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vyhlásil voľby primátora mesta T. konané 2. decembra   2006   za   neplatné,   a súčasne   navrhujú priznať   aj   náhradu   trov   právneho zastúpenia.

Návrh   na   vyhlásenie   volieb   za   neplatné   sťažovateľky   v sťažnostiach   odôvodňujú najmä tým, že:

„Mesto T. je vlastníkom televízneho káblového rozvodu, v rámci ktorého vysiela i mestský kanál – T. (ďalej len TVT). V období trvania volebnej kampane vysielala TVT T. noviny, obsahom ktorých bolo:

- stretnutie primátora mesta T. M. R. s architektom, ktorého predmetom rokovania bol návrh architektonického riešenia budúcich dvoch t. námestí (dňa 09. 11. 2006)

- účasť   primátora   M.   R.   na   25.   výročí   otvorenia   Kysuckej   galérie   v priestoroch O. kaštieľa, výsledkom ktorej má byť prísľub účasti akademických výtvarníkov – t. rodákov na podujatiach v rámci T. leta (dňa 10. 11. 2006)

- pozvanie   primátora   M.   R.   pre   riaditeľov   miestnych   škôl   na   rokovanie o environmentálnej výchove na školách (so želaním primátora, aby akcie ako je Deň zeme boli 365 dní v roku) (dňa 13. 11. 2006)

- účasť   primátora   M.   R.   na   stretnutí   primátorov   a   starostov   v   rámci   projektu odkanalizovania H. a zásobovania pitnou vodou

- stretnutie primátora   M.   R.   s členmi   sociálnozdravotnej komisie   a so zástupcami občianskeho   združenia   Partnerstvo   sociálnej   inklúzie,   ktorí   ponúkli   pomoc   pri   tvorbe komunitných plánov sociálneho rozvoja (dňa 14. 11. 2006).

Toto 32. vydanie T. novín, vydané Mestským úradom T. bolo odvysielané v dňoch

18. 11. 2006 - 24. 11. 2006 a dňa 02. 12. 2006.

V dňoch od 25. 11. 2006 do 01. 12. 2006 sa vysielalo denne 33. vydanie T. novín, ktorého obsahom bolo:

- stretnutie primátora M. R. s dôchodcami Klubu Dôchodcov mesta T.

- zvolanie rokovania primátorom M. R. s Komisiou pre prevenciu protispoločenskej činnosti

- primátor M. R. sa objavuje aj na sv. omši v miestnom kostole pri slávnostnom vysvätení sôch.

Mestský úrad T. na čele s primátorom ako výrobca T. novín prezentoval všestranné aktivity   M.   R.   niekoľkokrát   do   dňa,   kedy   vysielala   TVT   s pokrytím   pre   celé   územie volebného   obvodu   s   tým,   že   rovnakú   možnosť   na   svoju   prezentáciu   ostatní   kandidáti na primátora nemali. Ich žiadosť bola odmietnutá Mestským úradom T. s odôvodnením, že mestský kanál nemá licenciu na vysielanie politických programov. Vysielanie T. novín bolo možné sledovať aj prostredníctvom internetu na stránke mesta (www.mestot.sk). (…) Vysielanie T. novín je vydávané Mestským úradom T., ktorý zároveň určuje aovplyvňuje ich   obsahovú   štruktúru.   Z   uvedeného   dôvodu   nemožno   hovoriť   o   ich   nestrannosti   a nezávislosti (absentuje kritika, poukazovanie na problémy mesta).

M. R. je prezentovaný v oblastiach, ktoré patria pre voliča k najcitlivejším a to školstvo,   sociálna   politika,   bezpečnosť,   ochrana   prírody,   kultúra.   Rokovania   sa   končia záväzkom   budúcej   spolupráce   a   pomoci.   Rovnako   je   meno   primátora   spájané s nastávajúcim architektonickým rozvojom mesta.

Je   zrejmé,   že   občianska   informovanosť   by   neutrpela   ujmu   neznalosťou   správy o stretnutí   M.   R.   s   dôchodcami   a   prejavom   ich   vďačnosti.   A   napokon   ďalšou   širokou voličskou cieľovou skupinou, na ktorú bola zameraná prezentácia primátora v kostole, boli veriaci.

48 hodín pred začatím volieb a počas volieb boli vysielané prostredníctvom televízie, hromadných   informačných   prostriedkov   o   kandidátovi   na   primátora   informácie,   ktoré jednoznačne   svedčili   v   jeho   prospech   a   mali   charakter   skrytej   kampane.   Vzhľadom na frekventovanosť ich vysielania, rozsah pokrytia miestneho kanálu a jeho povahu boli spôsobilé reálne ovplyvniť výsledok volieb. Došlo tým k porušeniu zákazu vedenia kampane počas moratória (§ 30 ods. 11 volebného zákona).

Navyše   i   počas   trvania   volebnej   kampane   prístupom   k   televíznemu   vysielaniu disponoval   len   jediný   kandidát,   ktorý   mal   možnosť   doň   interferovať.   Ostatní   kandidáti nemali žiaden priestor na prezentáciu svojej osoby, mena a svojich zámerov. Treba vziať do úvahy, že v prípade televízie ide o hromadný informačný prostriedok, prostredníctvom ktorého   prijímanie   informácií   si   nevyžaduje   aktívny   záujem   voliča   o   voľby   a   volebné programy   jednotlivých   kandidátov.   Tým,   že   sťažovateľka   nemala   zabezpečený   rovnaký prístup   k   miestnemu   televíznemu   vysielaniu   došlo   k   porušeniu   ustanovenia   § 30   ods. 3 volebného zákona.

V zmysle ustanovenia § 11a ods. 2 písm. d) zapisovateľa okrskovej volebnej komisie vymenúva a odvoláva starosta obce (primátor) spravidla zo zamestnancov obce, ktorý môže ovplyvniť koho vymenuje a koho nevymenuje do funkcie zapisovateľa. Starosta obce resp. primátor mesta musí v dôsledku tejto skutočnosti dôsledne vyberať kandidátov do funkcie zapisovateľov tak, aby nebola pochybnosť a ani náznak ovplyvňovania výsledkov volieb. Samotný   zákon   č. 346/1990   Zb.   o   voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   síce nevylučuje z účasti vo volebnej komisii osobu, ktorá by vzhľadom pre pomer ku kandidátovi mohla byť zaujatá v dôsledku čoho by mala byť vylúčená z účasti vo volebnej komisii. Avšak vzhľadom   ku   skutočnosti,   že   jedine   starosta   alebo   primátor   má   možnosť   menovať zapisovateľa/zapisovateľku miestnej alebo okrskovej komisie a na uvedenom vymenovávaní sa   nezúčastňujú   ostatní   kandidáti   považujeme   skutočnosť,   že   vymenoval   svoju   vlastnú manželku   do   funkcie   zapisovateľa   okrskovej   volebnej   komisie   k   porušeniu   čl. 30   ods. 4 a čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky.

Zmyslom   uvedených   článkov   Ústavy   Slovenskej   republiky   je   zabezpečiť   rovnaký a demokratický   prístup   občanom   k   voleným   a   iným   verejným   funkciám,   tak   aby   bola zabezpečená rovnosť zbraní kandidátov za účelom predchádzania monopolizácie moci. V tejto súvislosti je potrebné poukázať, že právny poriadok Slovenskej republiky, ako i vyspelých demokratických štátov je založený na vylúčení osôb z vykonávania úkonov, pri ktorých dochádza alebo by mohlo dôjsť k zneužitiu vzájomného vzťahu blízkych osôb. Uvedené   podporuje   tak   jednotlivé   ustanovenia   Občianskeho   súdneho   poriadku (§ 14 a nasl.) ako i jednotlivé ustanovenia Trestného poriadku (§ 31 a nasl.) ako i jednotlivé ustanovenia   tak   ostatných   procesnoprávnych   predpisov   akými   sú   Exekučný   poriadok, Správny   poriadok   a   iné,   ustanovujúce   vylúčenie   osôb   z   vykonávania   úkonov   tak v občianskom súdnom konaní ako i z úkonov v trestnom konaní, prípadne iných konaniach, ak   vzhľadom   na   pomer   k   veci,   účastníkom   konania   alebo   ich   zástupcom   možno   mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Súčasne   je   potrebné   poukázať   aj   na   ustanovenia   Občianskeho   zákonníka   teda hmotnoprávnych   predpisov,   ktoré   zabezpečujú   vylúčenie   blízkych   osôb   z   vykonávania úkonov, napr. v zmysle ustanovenia § 476 f Občianskeho zákonníka nespôsobilým svedkom pri spisovaní závetu sú osoby, ktoré sú blízke zákonnému alebo závetnému dedičovi. Uvedené   ustanovenia   tak   hmotného   ako   i   procesného   práva   zabezpečujú   jednak nerušený a nestranný výkon štátnej resp. verejnej moci a jednak tú skutočnosť, aby právne vzťahy   neboli   ovplyvňované   ovplyvneným   úsudkom   blízkej   osoby   neprivodiť   jej   ujmu, resp. zabezpečiť jej neprimeranú výhodu.

V dôsledku tejto skutočnosti preto považuje skutočnosť, že bývalý a v súčastnej dobe aj   súčastný   starosta   vymenoval   do   funkcie   zapisovateľky   okrskovej   volebnej   komisie pre volebný   obvod   002   v   meste   T.   svoju   manželku   E.   R.,   ktorá   ako   jej zapisovateľka s poradným hlasom sa zúčastňovala rozhodovania o platnosti resp. neplatnosti hlasovacích lístkov,   ktorú   posudzuje   okrsková   volebná   komisia   a   rozhoduje   o   nej   s   konečnou platnosťou.“

V sťažnosti MUDr. V. B. sa poukazuje tiež „na tú skutočnosť, že sťažovateľ ako nezávislý kandidát nemohol do komisie menovať svojho zástupcu a za rovnakých podmienok túto možnosť nemal ani víťazný kandidát, pretože tiež predstavoval nezávislého kandidáta na post primátora mesta T.   V   dôsledku týchto skutočností ako predchádzajúci starosta vymenoval   do funkcie   zapisovateľa   osobu   jemu   blízku,   čím   došlo   k   porušeniu   zásady rovnosti, nakoľko ostatní nezávislí kandidáti túto možnosť nemali a teda nemohli vymenovať svoju blízku osobu do funkcie zapisovateľa volebnej komisie ako osobu, ktorá bude počas celých   volieb   prítomná   vo   volebnej   miestnosti   a   tým   nepriamo   propagovať   jeho   osobu priamo vo volebnej miestnosti a narušeniu rovnosti prístupu k voleným funkciám“.

Z   uvedeného   podľa   sťažovateliek   vyplýva, „že   došlo   k   opakovanému   a   hrubému porušeniu volebného zákona, ktorého intenzita je odôvodnená i počtom rozdielu získaných hlasov   (152)   medzi   mnou   a   víťazom   volieb.   Toto   porušenie   malo   za   následok   také zvýhodnenie M. R. počas volebnej kampane a volebného moratória na úkor sťažovateľa, ktoré   je   v rozpore   s   princípom   vytvárania   rovnakých   podmienok   pre   prístup   k   volenej funkcii a predstavuje porušenie čl. 30 ods. 4 Ústavy SR“.

Ku sťažnostiam sú okrem listinných dôkazov pripojené aj CD nosiče s obrazovým a zvukovým   záznamom   32.   a 33.   vydania   T.   novín   odvysielaných   opakovane   mestskou káblovou televíziou – T.   televízia   (ďalej   aj „TVT“)   v období volebnej   kampane.   Podľa názoru   sťažovateliek   niektoré   informácie   T.   novín   svedčili   v prospech   kandidáta naprimátora a „mali charakter skrytej kampane“. Sťažovateľky poukázali taktiež na to, že uvedené   informácie   mali   byť   vysielané   v TVT   aj 48 hodín   pred začatím   volieb   a   počas volieb, teda v čase volebného moratória.

Sťažovateľky obšírne právne argumentujú na podporu ich záverov tvrdiac, že nimi opísaným skutkovým stavom došlo k porušeniu ich práv podľa čl. 30 ods. 4 a podľa čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a k porušeniu § 11 ods. 2 písm. d) a § 30 ods. 1, 3 a 11 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“).

Na základe výzvy ústavného súdu sa podaním doručeným ústavnému súdu 1. júna 2007   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   k sťažnostiam   spojeným   na   spoločné konanie   vyjadril   účastník   konania - primátor   mesta   T.   M.   R.   (ďalej   len   „odporca“). Vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol:

«1. Ku kandidatúre sťažovateľky v 1. rade Sťažovatelia v 1. a 2. rade označili sťažovateľku v 1. rade ako nezávislého kandidáta vo   voľbách   primátora   Mesta   T.   Toto   označenie   je   absolútne   nepravdivé,   pretože sťažovateľka v 1. rade kandidovala vo voľbách ako kandidát za koalíciu Ľudovej strany Hnutia za demokratické Slovensko, Smer - Sociálna demokracia a SNS.

Sťažovatelia   označili   zvoleného   primátora   za   kandidáta   Ľudovej   strany   Hnutia za demokratické Slovensko. Takéto tvrdenie sťažovateľov je absolútne nedôvodné a svedčí o neoprávnenosti a nedôvodnosti ich sťažnosti. Zvolený primátor kandidoval vo voľbách ako nezávislý kandidát.

2. K vytýkaniu nezákonnosti volebnej kampane a porušenia princípu rovnosti (...) Spoločnosti T., s. r. o., Ž. vydala Rada pre vysielanie a retransmisiu v Bratislave licenciu na televízne vysielanie programovej služby: „infokanál“ aj pre územný rozsah vysielania v T., ktorý má len doplnkovú programovú funkciu a nemá licenciu na vysielanie politických   programov,   kampaní   a reklám.   Vlastníkom   televízneho   káblového   rozvodu v územnom obvode T. je Mesto T. Dôkaz: licencia číslo T/183

T. televízia (ďalej len TVT) vysiela od 10. 03. 2006. V programe tejto televízie od jej vzniku   sa   neobjavila   politická   publicistika.   Je   preto   absolútne   nepravdivé   tvrdenie sťažovateľov, že počas volebnej kampane a po jej skončení do dňa konania volieb, sa mali v TVT   objaviť   relácie   zamerané   na   podporu   a   propagáciu   zvoleného   primátora. Z programovej   služby   TVT   vyplýva,   že   32.   vydanie   TVT   sa   premiérovo   vysielalo   dňa 17. 11. 2006 o 18.00 hod a následne v reprízach do 24. 11. 2006 a 33. vydanie TVT sa premiérovo vysielalo dňa 24. 11. 2006 o 18.00 hod a následne v reprízach do 01. 12. 2006. Obsah a štruktúra týchto vysielaní bola v súlade s plánom odsúhlaseným redakčnou radou. Z obsahu programovej služby jednoznačne vyplýva, že 32. a 33. vydanie TVT sa realizovalo spôsobom a za okolnosti ako v čase mimo kampane a v žiadnom prípade tieto vysielania neslúžili a neboli zamerané na podporu žiadneho z kandidátov vo voľbách za primátora Mesta T. Dôkaz: prehlásenie TVT o štruktúre televízneho vysielania v 46. a 47. kalendárnom týždni roku 2006 obsah programu a textová časť vysielania 16., 26., 32., 33. a 34. vysielania TVT

32. a 33. vydanie TVT na pripojenom CD

Absolútne nie je pravdivé tvrdenie sťažovateľov, že 32. vydanie TVT bolo vysielané dňa 02. 12. 2006. Dňa 02. 12. 2006 už bolo vysielané 34. vydanie TVT, pričom 32. vydanie sa ukončilo dňom 24. 11. 2006. Rovnako je nepravdivé tvrdenie sťažovateľov, že vysielanie TVT má pokrytie pre celé územie volebného obvodu Mesta T.

Vysielanie TVT malo spravodajský charakter o meste a orgánoch samosprávy mesta a   pri   jej   vysielaní   nebol   podporovaný   žiaden   z   kandidátov   a   obsah   vysielania   nebol na prospech žiadnej kandidujúcej politickej strany alebo kandidáta.

Je nepravdivé tvrdenie sťažovateľov, že vo vysielaní TVT absentovala kritika, pričom z   obsahovej   štruktúry   32.   vydania   TVT   jasne   vyplýva,   že   televízia   odvysielala   žiadosť nespokojného   cestujúceho,   ktorý   sa   sťažoval   na   nečinnosť   samosprávy   v   súvislosti s autobusovým nástupišťom v T.

Sťažovatelia v 1. a 2. rade k návrhu pripojili čestné prehlásenia osôb, ktoré majú preukazovať opodstatnenosť sťažnosti sťažovateľov. Zvolený primátor upozorňuje Ústavný súd, že obsah čestných prehlásení mu nie je známy (nebol oboznámený s ich obsahom), pričom   fyzické   osoby,   ktoré   mali   čestné   prehlásenia   podpísať,   tvorili   volebný   štáb sťažovateľky   v   1.   rade   a   ich   čestné   prehlásenia   nemôžu   byť   objektívnym   dôkazom pre rozhodnutie Ústavného súdu.

Podľa čl. 69 ods. 3 Ústavy SR druhej vety starosta obce je výkonným orgánom obce; vykonáva správu obce a zastupuje obec navonok.

Podľa   § 13   ods. 1   zák.   č. 369/90   Zb.   o   obecnom   zriadení   v   znení   neskorších predpisov predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Funkcia starostu   je   verejná   funkcia.   Funkčné   obdobie   starostu   sa   skončí   zložením   sľubu novozvoleného starostu. Spôsob voľby starostu upravuje osobitný zákon.

Novozvolený   primátor   bol   primátorom   aj   v   predchádzajúcom   volebnom   období a jeho   zákonnou   povinnosťou   bolo   plniť   si   všetky   úlohy   a   povinnosti   vyplývajúce   mu z funkcie   primátora   mesta.   Jeho   funkčné   obdobie   sa   mohlo   skončiť   až   zložením   sľubu novozvoleného   primátora.   Vo   vysielaniach   TVT   nebola   žiadna   podpora   novozvoleného primátora a jednotlivé programy neboli zamerané na jeho prospech alebo na jeho podporu. Vysielania TVT boli zamerané na informácie obyvateľom mesta o dianí v meste. Zvolený primátor   absolútne   popiera   tvrdenia   sťažovateľov,   že   vysielania   boli   údajne   zamerané na jeho propagáciu a mali mať charakter skrytej kampane. Je absurdné, že sťažovatelia vytýkajú   zvolenému   primátorovi   jeho   účasť   na   svätej   omši   v   miestnom   kostole pri slávnostnom   vysvätení   sôch   potom,   čo   primátor   privítal   delegáciu   konferencie Medzinárodného Červeného kríža, ktorá prišla do T. za účelom, aby na hrob členky misie Britského Červeného kríža, ktorá od 30. septembra 1919 odpočíva za farským kostolom, položila veniec.

Je absolútne nedôvodná výtka sťažovateľov, že zvolený primátor ako jediný kandidát mal prístup k televíznemu vysielaniu a žiadosť ostatných kandidátov bola odmietnutá. Ako je uvedené vyššie, TVT nemá licenciu na politickú publicistiku a mestský infokanál má len doplnkovú programovú funkciu. Žiadosť o prezentáciu podala iba sťažovateľka v 1. rade a predstavitelia politických strán. K žiadosti sa nepripojili ostatní kandidáti a aj z tohto dôvodu   nemohlo   byť   žiadosti   sťažovateľky   v   1. rade   a   politických   strán   vyhovené. Sťažovateľke v 1. rade bolo odporučené, aby si prenajala priestory kultúrneho domu, ktorú ponuku sťažovateľka prijala a dňa 25. 11. 2006 uskutočnila v kultúrnom dome predvolebné stretnutie na jej podporu ako kandidátky na post primátora Mesta T. Dôkaz: žiadosť sťažovateľky v 1. rade o prenájom priestorov v KD R. J. zo dňa 23. 11. 2006 pozvanie sťažovateľky v 1. rade na predvolebne stretnutie so spoluobčanmi na deň

25. 11. 2006 o 16.30 hod. v KD R. J.

3. K vymenovaniu E. R. za zapisovateľa okrskovej volebnej komisie (...)Primátor Mesta T. v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami citovaného zákona vymenoval E. R. za zapisovateľku do okrskovej volebnej komisie pre volebný okrsok 02 Stred. Pani E. R. aj v minulých komunálnych voľbách pred 4 rokmi bola zapisovateľkou okrskovej volebnej komisie, ako aj vo všetkých voľbách i referendách pred týmto obdobím. Na   jej   prácu   zapisovateľa   neboli   vznesené   nikdy   žiadne   námietky   a   nikto   jej   prácu nespochybnil. Žiaden právny predpis nezakazuje primátorovi mesta vymenovať do funkcie zapisovateľa   jemu   blízku   osobu.   Pani   E.   R.   bola   a je   pracovníčkou   mesta,   pričom vo všetkých   volebných   okrskoch   pre   obvod   Mesta   T.   boli   za   zapisovateľov   vymenovaní pracovníci mesta.

Podľa   § 11a   cit.   zák.   zapisovateľ   zabezpečuje   len   organizačné   a   administratívne záležitosti   a   v   žiadnom   prípade   nemôže   sčítavať   hlasy   a   iným   spôsobom   ovplyvňovať priebeh volieb. Právomoc sčítavať hlasy majú len členovia okrskových volebných komisií, ktorí aj vyhotovujú zápisnicu o hlasovaní. V tejto súvislosti poukazuje zvolený kandidát na tú   skutočnosť,   že   dcéra   sťažovateľky   v   1.   rade   K.   B.   bola   delegovaná   v   tom   istom volebnom   okrsku   za   členku   okrskovej   volebnej   komisie   a   priamo   sčítavala   hlasy a podpisovala zápisnicu o hlasovaní. Dôkaz: potvrdenie o zložení okrskových volebných komisií vyhotovené Mestským úradom v T. dňa 20. 11. 2006

Pani   E.   R.   v   žiadnom   prípade   nemohla   ovplyvniť   sčítavanie   hlasov   a   ani   iným spôsobom ovplyvňovať voľby v okrskovej volebnej komisii, v ktorej bola zapisovateľkou. Naopak, sťažovateľka v 1. rade prostredníctvom koalície, za ktorú kandidovala a rovnako aj sťažovateľ   v   2.   rade,   mali   možnosť   delegovať   (ktorú   možnosť   aj realizovali)   svojho zástupcu za člena príslušnej volebnej komisie. Zvolený primátor ako nezávislý kandidát túto možnosť nemal. Tvrdenia sťažovateľov sú teda absolútne nedôvodné, účelové a snažia sa podsunúť Ústavnému súdu nepravdivé skutočnosti a informácie.

Volieb   sa   v   súlade   s   § 36   cit.   zák.   zúčastnili   aj   nezávislí   pozorovatelia   z   radov občanov, ktorí dozerali na regulárnosť sčítavania hlasov.

Všetky okrskové volebné komisie a mestská volebná komisia spísali zápisnice, pričom žiaden člen okrskových volebných komisií ani mestskej volebnej komisie nemal voči obsahu zápisnice žiadne námietky a zápisnice podpísali bez výhrad. Predseda mestskej volebnej komisie vyhotovil dňa 21. 12. 2006 Správu o výsledku volieb, v ktorej konštatoval, že voľby prebehli   v   súlade   so   zákonom.   Správa   bola   prerokovaná   na   ustanovujúcom   zasadnutí mestského   zastupiteľstva   v T.,   ktoré   sa   konalo   dňa   21. 12. 2006,   pričom   Správu   vzalo na vedomie   zastupiteľstvo   a   za   hlasovalo   všetkých   13   prítomných   poslancov.   Medzi prítomnými   poslancami   mestského   zastupiteľstva   bola   aj   sťažovateľka   v   1.   rade,   ktorá hlasovala za, bez výhrad. Dôkaz: Správa o výsledku volieb do orgánov samosprávy Mesta T. zo dňa 21. 12. 2006 uznesenie MsZ v T. zo dňa 21. 12. 2006 hlasovanie za uznesenie č. 1/2006 zápisnica mestskej volebnej komisie zo dňa 02. 12. 2006

4. Záver Z vyššie uvedených skutočností je nepochybné, že voľby primátora Mesta T. konané dňa 02. decembra 2006 sa uskutočnili v súlade s Ústavou a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Sťažnosti sťažovateľov v 1. a 2. rade sú absolútne nedôvodné, účelové, pričom   v   sťažnostiach   uvádzajú   nepravdivé   a   pravdu   skresľujúce   skutočnosti   v   úmysle zvrátiť výsledky volieb. Táto skutočnosť vyplýva aj z toho, že sťažovatelia nevyužili zákonnú možnosť   namietať   zákonnosť   a   regulárny   priebeh   volieb   v zápisniciach   okrskových volebných komisií alebo miestnej volebnej komisie.»

Na záver svojho vyjadrenia odporca navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol: „Sťažnosti sťažovateľov v 1. a 2. rade, ktorými žiadajú, aby Ústavný súd SR vyhlásil voľby primátora Mesta T. konané dňa 02. decembra 2006 za neplatné, sa zamietajú. Sťažovatelia   v   1.   a   2.   rade   sú   povinní   nahradiť   M.   R.,   bytom   T.   trovy   konania vo výške   5.316,90   Sk   (...)   na   účet   advokáta   JUDr.   J.   V.   (...)   v   lehote   do   3   dní po právoplatnosti uznesenia.“

Ústavnému súdu bolo 19. júna 2007 doručené podanie sťažovateliek prostredníctvom ich právneho zástupcu označené ako „Stanovisko k vyjadreniu M. R. zo dňa 30. 05. 2007“, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Vo   vyjadrení   M.   R.   zo   dňa   30. 05. 2007   sú   uvádzané   nepravdivé   a skresľujúce skutočnosti, preto považujeme za potrebné k nemu zaujať stanovisko. (...)

Výrobcom T. novín je Mestský úrad v T. Ich moderátorom redaktorom je prednosta mestského   úradu,   ktorého   vymenúva   a   odvoláva   primátor   a zároveň   jemu   zodpovedá prednosta za svoju činnosť. Pri takejto absencii nestranného a nezávislého spravodajcu nemožno predpokladať, že by bola a z obsahu vysielaní vyplýva, že ani nie je zabezpečená všestrannosť a názorová pluralita v rámci vysielanej programovej služby [(§ 16 písm. a) ZVR]. Vysielania počas volebnej kampane a moratória nepriamo široko propagujú osobu M. R. v rôznych citlivých oblastiach pri aktivitách, z ktorých sa mnohé týkajú len jeho osoby (stretnutie s dôchodcami, účasť na výročí otvorenia K. galérie v obci O.,...), pričom závery zo   stretnutí   a   rokovaní   asociujú   splnenie   záväzkov   budúcej   spolupráce   len   cez   osobu protikandidáta.

Sťažovatelia nevytýkajú M. R. účasť na svätej omši. Uvedeným chceme len poukázať na skrytú propagáciu jeho osoby, ktorá nebola nevyhnutná z hľadiska obsahu reportáže, ktorá informovala o slávnostnom vysvätení sôch a vzhľadom na tento jej obsah je tiež irelevantné, s kým sa M. R. predtým stretol.

Tieto   výlučne   len   obrazové,   alebo   aj   zvukové/verbálne   informácie   slúžiace v prospech kandidáta majú charakter skrytej kampane. (...)

Ďalším   nepravdivým   a   účelovým   tvrdením   protikandidáta   je   skutočnosť,   že k sťažnosti   pripojené   čestné   prehlásenia   mali   podpísať   členovia   volebného   štábu sťažovateľky   v   1.   rade.   Jediným   členom   jej   volebného   štábu,   ktorý   podpísal   čestné prehlásenie   je   Mgr.   E.   L.   No   ani   tento   dôkaz   nemožno   považovať   za   tak   neobjektívny a nezaujatý ako skutočnosť, že si protikandidát do funkcie zapisovateľky vymenoval jemu blízku osobu - manželku. A pokiaľ i zákonná úprava túto možnosť výslovne nevylučuje, je potrebné ju používať a vykladať tak, aby bola umožnená slobodná súťaž politických síl (čl. 31 Ústavy SR). (...)

Sťažovateľka   v   1. rade   nepopiera,   že   sa   dňa   25. 11. 2006   malo   uskutočniť   v miestnom kultúrnom dome predvolebné stretnutie. Chce však poukázať na rozdielnosť v sile prostriedkov propagácie, a to jednak prezentáciou kandidáta pri organizovaní stretnutia s voličmi   a   prezentáciou   kandidáta   i   počas   moratória   prostredníctvom   hromadného informačného prostriedku, ku ktorému mala prístup len jediná kandidujúca osoba. Správu o výsledku volieb vyhotovenú predsedom mestskej volebnej komisie vzalo uznesením   Mestské   zastupiteľstvo   v T.   len   na   vedomie.   O   uvedenej   správe   mestské zastupiteľstvo   žiadnym   spôsobom   nerozhodovalo.   Je   zrejmé,   že   takéto   rozhodnutie   by nebolo spôsobilé výsledky volieb nijako ovplyvniť, alebo zvrátiť. Poslanci nevyjadrovali svoj súhlas, resp. nesúhlas. Sťažovateľka v 1. rade pri hlasovaní len potvrdila, že bola so správou oboznámená.   Z tohto hľadiska predkladá protikandidát Ústavnému súdu SR pravdu skresľujúce a zavádzajúce informácie.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že obrana M. R. je účelová v snahe zakryť rozdielnosť prístupu kandidátov k volenej funkcii.

Skrytá   propagácia   len   jedného   z   kandidátov   už   namietanej   frekventovanosti a rozsahu   nielen   počas   volebnej   kampane,   ale   i   počas   moratória   a   ďalšie   porušenia volebného   zákona   zohľadňujúc   pritom   i   nízky   rozdiel   získaných   hlasov   medzi   víťazným kandidátom a sťažovateľkou v 1. rade sú takého charakteru, ktorý odôvodňuje vyhlásenie volieb za neplatné.“

II.

Základom na posúdenie ústavnosti a zákonnosti volieb boli nasledovné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie   musia   umožňovať   a   ochraňovať   slobodnú   súťaž   politických   síl v demokratickej spoločnosti.

Podľa   § 11a   ods. 1   volebného   zákona   zapisovateľ   volebnej   komisie   zabezpečuje organizačné   a administratívne   záležitosti   súvisiace   s   prípravou   a   priebehom   rokovania volebnej komisie. Zároveň plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie.

Podľa   § 11a   ods. 2   písm. d)   volebného   zákona   zapisovateľa   okrskovej   volebnej komisie vymenúva a odvoláva starosta obce (primátor) spravidla zo zamestnancov obce.

Podľa § 15 ods. 1 volebného zákona každá politická strana, ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva, deleguje najneskôr 20 dní   predo   dňom   volieb   do   okrskovej   volebnej   komisie   jedného   člena   a   jedného náhradníka.

Podľa § 15 ods. 4 písm. b) volebného zákona okrsková volebná komisia sčíta hlasy a vyhotoví   zápisnicu   o   hlasovaní,   ktorú   dostane   každý   člen   komisie;   prvopis   zápisnice bezodkladne predloží miestnej volebnej komisii.

Podľa   § 30   ods. 1   volebného   zákona   volebná   kampaň   (ďalej   len   „kampaň“)   je činnosť   politickej   strany,   nezávislého   kandidáta,   prípadne   ďalších   subjektov   zameraná na podporu   alebo slúžiaca   na prospech   kandidujúcej   politickej   strany alebo nezávislého kandidáta   vrátane   inzercie   alebo   reklamy   prostredníctvom   rozhlasového   a   televízneho vysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií.

Podľa § 30 ods. 2 volebného zákona kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.

Podľa § 30 ods. 3 volebného zákona v čase kampane má politická strana a nezávislý kandidát   zabezpečený   rovnaký   prístup   k   hromadným   informačným   prostriedkom a k službám územnej samosprávy zameraným na podporu alebo na prospech ich volebnej kampane.

Podľa   § 30   ods. 7   volebného   zákona   za   kampaň   sa   nepovažuje   vysielanie spravodajských a publicistických relácií, ak sa realizujú spôsobom a za okolností ako v čase mimo   kampane   a   sú   v   súlade   s   programovou   službou.   Slovenský   rozhlas,   Slovenská televízia a vysielatelia s licenciou sú povinní zabezpečiť, aby spravodajské a publicistické relácie vysielané počas kampane boli vyvážené a nestranné.

Podľa   § 30   ods. 8   volebného   zákona   vysielanie   iných   relácií   s   výnimkou spravodajských a publicistických relácií podľa odseku 7 a tých, ktoré sú venované kampani podľa   odseku   4,   ktoré   by   mohli   ovplyvniť   hlasovanie   voličov   v   prospech   alebo v neprospech politickej strany alebo nezávislého kandidáta, je počas kampane zakázané.

Podľa § 30 ods. 11 volebného zákona v čase 48 hodín pred začatím volieb a počas volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí   vysielať   alebo   zverejňovať   informácie   o   politických   stranách   a   nezávislých kandidátoch   v   ich   prospech   alebo   v   ich   neprospech   slovom,   písmom,   zvukom   alebo obrazom.

Podľa § 37 ods. 4 volebného zákona každý člen okrskovej volebnej komisie môže nazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov.

Podľa § 39 ods. 1 volebného zákona okrsková volebná komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu o hlasovaní, ktorú podpíšu predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.

III.

Ústavný súd vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu zo sťažností a z ich príloh, z vyjadrenia odporcu a zo stanoviska sťažovateliek k tomuto vyjadreniu, ďalej z volebnej dokumentácie   a   najmä   z   CD   nosičov   obsahujúcich   obrazový   a   zvukový   záznam 32. a 33. vydania T. novín odvysielaných opakovane v období volebnej kampane.

Okrem uvedeného mal ústavný súd k dispozícii aj tzv. pracovnú osnovu (textovú časť)   32.   a 33.   vydania   T.   novín   a   pracovnú   osnovu   TVT   34.   vydania   T.   novín odvysielaných   prvýkrát   1. decembra 2006   večer   pred   komunálnymi   voľbami uskutočnenými 2. decembra 2006.

Ústavný súd sa podrobne oboznámil s obrazovým a zvukovým záznamom T. novín odvysielaných v čase volebnej kampane a volebného moratória, ako aj s ich textovou časťou predloženou ústavnému súdu v písomnej forme.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi sťažovateľkami a odporcom nie je rozpor v opise skutkového stavu, teda v príprave a v priebehu komunálnych volieb, ale rozpor spočíva v odlišnom vnímaní uvedených skutočností (najmä vydania T. novín) vo vzťahu   k otázke,   či   v súvislosti   s ich   odvysielaním   došlo   k porušeniu   ústavy, resp. volebného zákona takým spôsobom a v takom rozsahu, že by voľby primátora mali byť vyhlásené za neplatné.

Pri posudzovaní zistených skutočností ústavný súd bral do úvahy najmä tieto zásady a pravidlá:

Voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručených čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli istú   vekovú   hranicu,   jednak   svojím   hlasom   spolurozhodovať pri   tvorbe   zastupiteľských orgánov   (aktívne   volebné   právo)   a jednak   možnosť   uchádzať   sa   o zvolenie   za   člena niektorého   zo   zastupiteľských   orgánov   (pasívne   volebné   právo).   Pokiaľ   ide   o voľby do orgánov   samosprávy   obcí   (a do   samosprávy   vyšších   územných   celkov),   majú v podmienkach Slovenskej republiky právo voliť a byť volení okrem jej občanov aj cudzinci s trvalým   pobytom   na   území   Slovenskej   republiky.   Rovnosť   volebného   práva   znamená zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Ťažiskom zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v konečnom   dôsledku   porušením   ústavného   volebného   práva   a jeho   princípov   (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94).

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkon politických   práv,   je   čl. 31   ústavy.   Podľa   tohto   ustanovenia   zákonná   úprava   všetkých politických   práv   a slobôd   a jej   výklad   a používanie   musia   umožňovať   a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Toto   ustanovenie   ústavy   má   priamu   súvislosť   so   všetkými   politickými   právami vyjadrenými   v ústave   a svojou   povahou   ovplyvňuje   formovanie   politických   síl v demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž   politických   síl   nachádzajúca   výraz predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu (PL. ÚS 19/98).

Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl   v demokratickej   spoločnosti. Na uplatnenie   tohto   oprávnenia   ústavného   súdu   sa   však   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Preto nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona, ktoré už vyvoláva neistotu vo vzťahu k výsledkom volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Rozhodujúcou   skutočnosťou,   ktorá   podľa   názoru   sťažovateliek   spôsobila neústavnosť   a nezákonnosť   volieb   primátora   mesta   T.,   bolo   odvysielanie   niektorých príspevkov   v T.   televíznych   novinách,   ktoré   informovali   o rôznych   spoločenských podujatiach uskutočnených za účasti primátora (ako napr. stretnutie primátorov a starostov v rámci   projektu   odkanalizovania   H.   a zásobovanie   pitnou   vodou,   stretnutie   primátora s členmi sociálnozdravotnej komisie, stretnutie primátora s dôchodcami Klubu dôchodcov mesta T., účasť primátora na svätej omši v miestnom kostole pri slávnostnom vysvätení sôch). Uvedené príspevky považujú sťažovateľky za „skrytú kampaň“ v prospech odporcu. Ďalším dôvodom poukazujúcim podľa názoru sťažovateliek na neústavnosť a nezákonnosť volieb bolo odmietnutie žiadosti predstaviteľov piatich politických strán pôsobiacich v T. o poskytnutie   priestoru   v T.   televízii   za   účelom   uskutočnenia   predvolebnej   diskusie. Mestský úrad v T. v odpovedi na žiadosť z 15. novembra 2006 okrem iného uviedol, že „Mesto   T.   ako   vlastník   televízneho   káblového   rozvodu,   v ktorom   je   v rámci   základnej programovej skladby vyčlenený priestor i pre Mestský kanál – teda T. televíziu, nemôže Vašej žiadosti vyhovieť. Mestský informačný kanál má len doplnkovú programovú funkciu a nemá licenciu na vysielanie politických programov, kampaní a reklám“.

Ústavný   súd   po   oboznámení   sa   s obrazovým   a zvukovým   záznamom 32.   a   33. vydania T. novín, ako aj po analýze ich textového obsahu vrátane 34. vydania T. novín konštatuje, že v sťažnosti označené príspevky mali spravodajský charakter (§ 30 ods. 7 a 8 volebného zákona) bez preukázaného úmyslu jednostranne zvýhodniť a propagovať osobu primátora (odporcu) a boli realizované spôsobom a za okolností, ako v čase mimo kampane a v súlade s programovou službou. K tomuto záveru ústavný súd dospel najmä na základe porovnania   uvedených   Televíznych   novín   s obsahom   textu   16.   a 26.   vydania   T.   novín vysielaných   mimo   obdobia   volebnej   kampane.   Medzi   jednotlivými   vydaniami   T.   novín odvysielanými   počas   volebnej   kampane   a mimo   nej   nebol   z pohľadu   informovania o aktivitách   primátora   zásadný   rozdiel.   Z tohto   dôvodu   sa   ústavný   súd   nestotožnil s názorom sťažovateliek, že odvysielané príspevky mali charakter skrytej volebnej agitácie v prospech odporcu, resp. že ich odvysielanie by mohlo predstavovať taký prípad porušenia volebného zákona, ktoré by dosahovalo ťažiskový, ba prípadne aj ústavný rozmer, ktorý by mohol   byť   kvalifikovaný   ako   relevantný   na   posudzovanie   regulárnosti   volieb. Za subjektívne   hodnotenie   považoval   preto   ústavný   súd   v tejto   súvislosti   aj k sťažnosti pripojené čestné vyhlásenia niektorých občanov T., ktorí považovali príspevky odvysielané pred   voľbami   v T.   televízii   za „predvolebnú   kampaň   bývalého   a zároveň   aj   súčasného primátora“.   Vzhľadom   na vyhodnotenie   obsahu   odvysielaných   vydaní   (32.,   33.   a   34.) T. novín   nepovažoval   ústavný   súd   za potrebné   reagovať   na   nesúlad   tvrdení   odporcu a sťažovateliek týkajúci sa času ich vysielania.

Ani   namietanie   porušenia   volebného   zákona   v súvislosti   s odmietnutím   žiadosti piatich   politických   strán   pôsobiacich   v meste   T.   o uskutočnenie   predvolebnej   diskusie Mestským   úradom   v T.   nepovažuje   ústavný   súd   za   opodstatnené.   Z predloženého rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu sp. zn. T/183/2006 z 23. mája 2006 vyplýva, že na vysielanie programovej služby „INFOKANÁL“ aj pre územný rozsah vysielania v T., ktorý   má   len   doplnkovú   programovú   funkciu,   nebola   udelená   licencia   na   vysielanie politických   programov   [čl. III   bod 1   písm. b),   bod 2.1   Politická   publicistika:   0 %]. Z uvedeného dôvodu nemožno odmietnutie žiadosti piatich politických strán o predvolebnú diskusiu v TVT kvalifikovať ako porušenie volebného zákona v súvislosti so slobodnou súťažou politických síl. Obdobne ústavný súd neakceptoval ani námietku sťažovateliek, podľa ktorých tým, že odporca vymenoval do funkcie zapisovateľky okrskovej volebnej komisie volebného okrsku č. 2 svoju manželku, došlo podľa ich názoru k porušeniu zásady rovnosti, a tým aj k porušeniu čl. 30 ods. 4 a čl. 31 ústavy.

Keďže   podľa   § 11a   ods. 2   písm. d)   volebného   zákona   zapisovateľa   okrskovej volebnej komisie vymenúva a odvoláva starosta obce (primátor) spravidla zo zamestnancov obce   bez   akýchkoľvek   ďalších   podmienok   ustanovených   zákonom,   a keďže   zapisovateľ nemá reálne možnosť ovplyvniť priebeh ani výsledok volieb, považoval ústavný súd túto námietku sťažovateliek za irelevantnú. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje aj na to, že členkou okrskovej volebnej komisie volebného okrsku č. 2, v ktorom ako zapisovateľka pôsobila manželka odporcu,   bola riadnou   členkou   s právom   sčítavania hlasov   aj K.   B., podľa vyjadrenia odporcu dcéra sťažovateľky MUDr. V. B.

IV.

Sťažovateľky tvrdili, že na základe nimi uvedených skutočností došlo k porušeniu čl. 30 ods. 4 a čl. 31 ústavy, ako aj k porušeniu označených práv volebného zákona, čím podľa   ich   názoru   došlo   k porušeniu   ústavnosti   a zákonnosti   volieb   primátora   mesta   T., a preto navrhli, aby tieto voľby boli vyhlásené za neplatné.

Ústavný súd v konaní o volebných veciach   podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

Pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateliek ústavný súd vychádzal zo svojho právneho názoru,   že   „len   hrubé   alebo   závažné   porušenie   alebo   opätovné   porušovanie   zákonov upravujúcich   prípravu   a priebeh   volieb   môže   byť   dôvodom   na   uplatnenie   právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Namietané protiústavné   alebo nezákonné konanie   má mať priamy   vplyv na   dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť má sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov“ (napr. PL. ÚS 5/03).

Ústavný   súd   musí   preto   vždy   pri   svojom   rozhodovaní   zvažovať,   či   namietané porušenie volebného zákona, resp. namietaná neústavnosť volieb mohli mať v okolnostiach prípadu   také   dopady,   že   by   spolu   s prípadnými   ďalšími   zisteniami   o hrubom   alebo závažnom   porušení   volebných   predpisov   mohli vyvolávať   reálne   pochybnosti   o   tom, či voľby   a   ich   výsledky   sú   prejavom   skutočnej   vôle   voličov.   Súčasťou   rozhodovacej činnosti   ústavného   súdu   vo   volebných   veciach   je   aj   právny   názor,   že   základným predpokladom   úspešnosti   návrhu   na   vydanie   rozhodnutia   ústavného   súdu   o neplatnosti voľby kandidáta na poslanca alebo starostu (primátora) je zistenie, že došlo k porušeniu ustanovení   volebného   zákona   spôsobom,   ktorý   mohol   ovplyvniť   výsledok   voľby dotknutého kandidáta (PL. ÚS 5/03). Porušenie zákona pri voľbách do orgánov miestnej samosprávy musí dosahovať takú intenzitu, ktorá v priamej príčinnej súvislosti spôsobuje aj nezákonnosť volieb, resp. nezákonnosť ich výsledku.

Keďže   podľa   názoru   ústavného   súdu   zo   sťažností,   z   ich   príloh,   z vyjadrení účastníkov konania, z volebnej dokumentácie, ale ani z ostatných predložených dôkazov nevyplynuli   v súvislosti   s napadnutými   voľbami   primátora   mesta   T.   uskutočnenými 2. decembra   2006   také   skutkové   zistenia,   ktoré   by   v danom   prípade   umožnili   vysloviť záver, že boli ústavne relevantným spôsobom porušené citované ustanovenia volebného zákona, resp. označené články ústavy, nemožno v nadväznosti na to dospieť ani k úsudku o hrubom   alebo   závažnom,   prípadne   opakovanom   porušení   volebných   predpisov pri uvedených voľbách. Preto ústavný súd postupujúc podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde uznesením sťažnosti sťažovateliek zamietol.

Podľa   § 36   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   v odôvodnených prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi jeho trovy.

V danom prípade ústavný súd vzhľadom na charakter tohto konania dospel k záveru, že oprávnenie dané mu § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde nevyužije, a preto účastníkom konania úhradu trov nepriznal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. apríla 2008