SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 5/2019-39
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 16. januára 2019 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, kandidáta na starostu obce ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s. r. o., Žitavanská 20, Topoľčianky, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Gabriel Orlík, vo veci nezákonnosti a neústavnosti volieb starostu obce ⬛⬛⬛⬛ konaných 10. novembra 2018 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. novembra 2018 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „sťažovateľ“), kandidáta na starostu obce ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „obec“), vo veci nezákonnosti a neústavnosti volieb starostu obce konaných 10. novembra 2018.
2. Zo sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že v označených voľbách na funkciu starostu obce sťažovateľ získal 191 hlasov z 1197 odovzdaných platných hlasov voličov vo volebnom obvode obce, čo predstavuje 15,95 % hlasov. Spolu so sťažovateľom boli kandidátmi na starostu obce ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛. Víťazom volieb na post starostu obce sa stal kandidát s poradovým číslom 1. ⬛⬛⬛⬛, ktorý získal 504 hlasov, čo predstavuje 42,10 % platných hlasov.
3. Sťažovateľ uviedol, že po predchádzajúcom písomnom oznámení doručenom obci 9. novembra 2018 bol prítomný ako pozorovateľ pri sčítaní hlasov vo volebnej miestnosti okrsku č. 2 po uzatvorení volebných miestností (po 22.00 h) a jeho manželka bola pozorovateľkou priebehu hlasovania a sčítavania hlasov vo volebnej miestnosti okrsku č. 1 (od 21.30 h).
4. Sťažovateľ ďalej v sťažnosti poukázal na nasledujúce skutočnosti:
«Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu ústavnosti a zákonnosti volieb starostu obce ⬛⬛⬛⬛ došlo konaním zapisovateliek okrskovej volebnej komisie č.1 a č.2 a členov týchto volebných komisií v priebehu konania volieb a po uzavretí volebnej miestnosti...
Poukazuje na to, že pri sčítaní hlasov v okrsku č. 2 sa aktívne zúčastnila aj zapisovateľka ⬛⬛⬛⬛, ktorá je zamestnankyňa Obecného úradu v ako referentka. Rovnako postupovala v okrsku č. 1 zapisovateľka, zhodne zamestnankyňa Obecného úradu v ⬛⬛⬛⬛, kde je zamestnaný aj kandidát č. 1/ ⬛⬛⬛⬛ niekoľko rokov. Najprv bol zamestnaný ako prednosta obecného úradu, neskôr a aj v súčasnej dobe ako referent...
V okrskovej volebnej komisii č. 2 sa zúčastnilo volieb 602 voličov. Sčítanie hlasov v okrskovej volebnej komisii č. 2 prebiehalo nasledovne: po otvorení volebnej schránky a prenosnej volebnej schránky člen okrskovej volebnej komisie č. 2 vysypal obsah oboch schránok na stôl. Následne všetci členovia spolu so zapisovateľkou sa postavili okolo stola, resp. spojených stolov a začali spočítavať obálky tým spôsobom, že ich v počte 10 kusov ukladali na seba. Po sčítaní obálok zistili, že vydaných bolo 602 obálok a odovzdaných bolo 601 obálok. To znamená, že po opustení osobitného priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov vo volebnom okrsku č. 2 jeden volič obálku pred okrskovou volebnou komisiou do volebnej schránky nevložil.
Každý z členov okrskovej volebnej komisie spolu so zapisovateľkou začali obálky otvárať. Obsah obálok - hlasovacie lístky na starostu a hlasovacie lístky na poslancov obecného zastupiteľstva ukladali každý z nich pred seba na dve kopy. Pritom kontrolovali ich platnosť. Keď niekto z nich zistil, že hlasovací lístok je neplatný, odložil ho nabok. Takto postupovala po otvorení obálok aj zapisovateľka ⬛⬛⬛⬛, ktorá taktiež vyhodnotila niekoľko hlasovacích lístkov za neplatné. Pozorovaním postupu členov okrskovej volebnej komisie č. 2 a zapisovateľky pozorovateľ zistil, že zapisovateľka ⬛⬛⬛⬛ sa dopustila sčítacej chyby obálok. Kontrolou postupu sčítania iný člen komisie ňou spočítané obálky prepočítal a zistil chýbajúci rozdiel obálok.
Po tom, ako boli otvorené všetky obálky, došlo vrátane zapisovateľky k spočítaniu hlasovacích lístkov na starostu obce. Z celkového počtu odovzdaných hlasov bolo podľa ich zistenia platných 593 hlasovacích lístkov. Následne každý člen komisie vrátane zapisovateľky začal triediť platné hlasovacie lístky na starostu obce podľa zakrúžkovaného mena kandidáta takým spôsobom, že všetci z nich pred sebou robili 5 samostatných kôpok, ktoré spočítali podľa mien kandidátov.
Kontrola správnosti sčítania hlasov jednotlivých kandidátov na funkciu starostu obce zapisovateľkou ⬛⬛⬛⬛ a jednotlivými členmi okrskovej volebnej komisie č. 2 už vykonaná následne nebola. Podľa § 37 ods. 4 druhá veta zákona o voľbách predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov. V posudzovanom prípade sa tak nestalo.
Rovnako postupovali aj členovia okrskovej volebnej komisie č. 1 vrátane zapisovateľky, ktorá otvárala obálky, vyberala hlasovacie lístky, kontrolovala ich platnosť a neskôr počítala počet hlasov jednotlivých kandidátov na starostu. Opakovane je potrebné poznamenať, že aj v tejto okrskovej volebnej komisii chýbala jedna obálka.
Sťažovateľ sa tak dôvodne domnieva, že obsah chýbajúcich obálok (hlasovacie lístky) boli upravené mimo volebných miestností a novým následným voličom použité na hlasovanie vo oboch okrskových volebných komisiách č. 1 a č. 2.
Akákoľvek manipulácia s volebnými lístkami vrátane konštatácie neplatnosti hlasovacieho lístka zapisovateľkou volebnej komisie č. 1 a č. 2 predstavuje konanie nezlučiteľné so zákonom o voľbách, ktoré predstavuje porušenie tohto zákona. Takéto konanie predstavuje hrubý zásah do slobodnej súťaže politických síl ako jedného z atribútov pravidelnej skúšky demokracie vo volebnom procese.
Tento postup zapisovateliek okrsku č. 1 a č. 2 a postup predsedov týchto okrskových volebných komisií odporuje § 37 zákona o voľbách, ktorý proces zisťovania vôle voličov zveruje výlučne do právomoci členov volebných komisií. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze vo veci PL.ÚS 1/07 vyslovil, že „zapisovateľ volebnej komisie je technickým pracovníkom, nie však členom volebnej komisie, ktorý by sa mohol zúčastniť sčítania hlasov“...
Pri otváraní obálok s hlasovacími lístkami člen okrskovej volebnej komisie č. 2 pán zistil, že v jednej s ním otvorenej obálke sa nachádzali 2 hlasovacie lístky na starostu obce (kandidáta č. 1) a jeden hlasovací lístok na poslancov obecného zastupiteľstva. V súvislosti s uvedeným sťažovateľ poukazuje na porušenie postupu pri vydaní voličského lístka, resp. lístkov voličovi.»
5. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd rozhodol podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o dočasnom opatrení tohto znenia:
„Miestna volebná komisia obce ⬛⬛⬛⬛ vytvorená v zmysle zákona č. 345/1990 Zb. je povinná zdržať sa vydania osvedčenia o zvolení za starostu, ktorý kandidoval na starostu obce ⬛⬛⬛⬛ vo voľbách starostu obce konaných dňa 10. novembra 2018 do rozhodnutia vo veci samej.“
6. Sťažovateľ v závere sťažnosti navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Ústavný súd SR vyhlasuje voľby starostu obce ⬛⬛⬛⬛ konané dňa 10.11.2018 za neplatné.
2. Konaním Okrskovej volebnej komisie obce ⬛⬛⬛⬛ č. 1, č. 2 boli porušené práva sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 30 ods. 1,3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky.
3. Ústavný súd SR výsledok volieb starostu obce ⬛⬛⬛⬛, konané dňa 10.11.2018 v celom rozsahu zrušuje.“
II.
7. Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.
8. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
9. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
10. V rámci svojej rozhodovacej činnosti už ústavný súd uviedol, že dosiahnutie absolútneho súladu prípravy a priebehu volebného procesu so zákonom je prakticky neuskutočniteľné. Ak by sa nespokojnosť politických strán a hnutí, resp. nezávislých kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách iniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu parlamentnej demokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu nepatrného porušenia ustanovení zákona o voľbách totiž vytvára možnosti pre vedomú manipuláciu s voľbami (obdobne PL. ÚS 19/94).
11. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že len hrubé alebo závažné porušenie alebo opätovné porušovanie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb môže byť príčinou na uplatnenie právomoci ústavného súdu, ktorá mu umožňuje rozhodnúť podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi. Nestačí samotné formálne označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 3/2010). Súčasťou zákonných náležitostí sťažnosti sú totiž aj dôvody, pre ktoré sa voľby napádajú [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde] a označené (navrhované) dôkazy musia byť, spolu s ostatnými zisteniami ústavného súdu, objektívne spôsobilé potvrdiť alebo aspoň vyvolať pochybnosti o neústavnosti a nezákonnosti volieb s dosahom na dosiahnutý výsledok volieb. Vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu ich ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne možné, prípadne pravdepodobné, a zároveň sú spôsobilé preukázať porušenie zákona o voľbách odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku volieb. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že funkcia ústavného súdu v rámci prieskumu ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho činnosť mala nahradzovať, prípadne doplňovať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude ústavný súd podrobne rekonštruovať celý volebný proces (PL. ÚS 3/2010).
12. V súvislosti s porušením volebného zákona už ústavný súd napokon taktiež judikoval (PL. ÚS 27/99), že „Osoby a inštitúcie zúčastnené na voľbách môžu jednotlivé ustanovenia zákona porušiť v rôznom rozsahu, intenzite, najmä však s rôznym dosahom. Predovšetkým reálny, faktický dosah a dopad zisteného porušenia konkrétneho ustanovenia je predmetom posúdenia, či je alebo nie je namieste postup podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Nie každé porušenie volebného zákona je v príčinnej súvislosti s následkom, ktorým je výsledok volieb navrhovateľom považovaný za skreslený. V konaní o volebnej sťažnosti sa musí preukázať uvedená príčinná súvislosť pomocou dostupných dôkazov. Konštatovať ju môže iba ústavný súd za situácie, že výsledok volieb vylučuje pravdepodobnosť iného výsledku pri zachovaní, resp. rešpektovaní konkrétne porušeného ustanovenia volebného zákona. Ak je teda nesporné, že výsledok volieb nemohol byť podstatným spôsobom ovplyvnený porušením zákona, nie je toto porušenie automaticky dôvodom na vyhlásenie volieb za neplatné.“.
13. Podstatnou námietkou sťažovateľa v podanej sťažnosti bolo, že pri sčítaní hlasov v okrsku č. 1 a 2 sa aktívne zúčastnili aj zapisovateľky volebných komisií, ktoré tiež kontrolovali platnosť hlasovacích lístkov. Je síce pravdou, že podľa zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o podmienkach výkonu volebného práva“) a príslušnej judikatúry ústavného súdu (PL. ÚS 1/07) zapisovateľ volebnej komisie je technickým pracovníkom, nie však členom volebnej komisie, ktorý by sa mohol zúčastniť sčítania hlasov, avšak sťažovateľ v podanej sťažnosti netvrdil ani neoznačil žiaden dôkaz o tom, že by zo strany zapisovateliek došlo k pochybeniu pri spočítaní hlasovacích lístkov a hlasov na starostu obce, resp. k nesprávnemu vyhodnoteniu platnosti hlasovacích lístkov. Sťažovateľ taktiež netvrdil a ani neoznačil ako dôkaz tú skutočnosť, že by niektorí z členov okrskových volebných komisií, vzhľadom na uvedenú účasť zapisovateliek na sčítaní hlasov, odmietol podpísať zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku a že by v nej uviedol dôvody nepodpísania.
14. Ústavný súd podľa § 62 zákona o ústavnom súde písomne vyzval 5. decembra 2018 starostu obce, aby predložil kompletnú volebnú dokumentáciu týkajúcu sa volieb starostu obce. Volebná dokumentácia bola ústavnému súdu doručená 17. decembra 2018. Ústavný súd volebnú dokumentáciu preskúmal a prepočítal hlasovacie lístky, ktoré boli použité pre voľby starostu obce. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že u sťažovateľa neboli zistené rozdiely medzi počtom jemu odovzdaných hlasov a údajmi v zápisniciach jednotlivých okrskových volebných komisií. U sťažovateľa sa tak potvrdil zisk 191 hlasov. Pokiaľ ide o víťaza volieb ⬛⬛⬛⬛, ústavný súd po preskúmaní volebnej dokumentácie zistil, že v okrsku č. 1 získal o jeden hlas menej (191) oproti údaju zo zápisnice okrskovej volebnej komisie (192). Pokiaľ ide o okrsky č. 2 a 3, u víťaza volieb neboli zistené rozdiely medzi počtom jemu odovzdaných hlasov a údajmi v zápisniciach okrskových volebných komisií. Víťaz volieb ⬛⬛⬛⬛ tak na základe prepočítania získal o jeden hlas menej oproti deklarovanému výsledku volieb. Uvedená skutočnosť v okolnostiach dosiahnutého volebného výsledku u sťažovateľa a víťaza volieb objektívne nemôže zvrátiť zistený výsledok voľby starostu obce v prospech sťažovateľa (rozdiel medzi sťažovateľom a víťazom volieb je po prepočítaní 312 hlasov).
15. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa aktívnej účasti zapisovateliek pri sčítaní hlasov v okrsku č. 1 a 2 ústavný súd uvádza tiež nasledujúce:
16. Ústavný súd uznesením sp. zn. PL. ÚS 46/2014 z 18. februára 2015, ktorým meritórne zamietol volebnú sťažnosť, judikoval: „K účasti zapisovateľky na sčítaní hlasov (na ktorú sťažovateľka v sťažnosti priamo nepoukázala, ale ktorá vyšla najavo až v procese dokazovania) z jednotlivých výpovedí svedkov bolo zistené, že táto sa aktívne zúčastnila na opakovanom (druhom, kontrolnom) sčítaní hlasov, keď po prvom sčítaní hlasov súčet hlasov odovzdaných vo voľbách pre starostu prevyšoval počet odovzdaných obálok. Svoju účasť na opakovanom sčítaní potvrdila aj samotná zapisovateľka volebnej komisie... Uvedený postup volebnej komisie pri sčítaní hlasov možno považovať za porušenie § 36 a § 37 ods. 1 zákona o voľbách, ktoré však samo osebe nemohlo spôsobiť neplatnosť volieb starostu obce... Na prvom sčítaní hlasov, ako sa preukázalo z výpovedí svedkov (okrem predsedu volebnej komisie), sa účasť zapisovateľky vylúčila, jej prítomnosť sa preukázala až na opakovanom, kontrolnom sčítaní, ktorá ako taká podľa názoru ústavného súdu v danom prípade nemohla ovplyvniť výsledky volieb. Uvedená skutočnosť preto sama osebe nie je spôsobilá na to, aby ústavný súd mohol vyhlásiť voľby za neplatné.“
17. Z pohľadu judikatúry ústavného súdu je potrebné uviesť, že vada spočívajúca v aktívnej účasti zapisovateľky pri sčítaní hlasov vo volebnej komisii sa stala viackrát súčasťou dôvodov pre prijatie nálezu o vyhlásení volieb za neplatné (PL. ÚS 1/07, PL. ÚS 4/2011, PL. ÚS 56/2011, PL. ÚS 89/2011), avšak v týchto prípadoch táto vada bola súčasťou viacerých a závažnejších volebných vád, ktoré sa v priebehu volieb vyskytli. Teda ústavný súd v dotknutých veciach vyhlásenia volieb za neplatné posudzoval intenzitu porušenia volebného zákona alebo ústavy a k existencii takejto intenzity dospel na základe výskytu viacerých závažných volebných vád. Samotná aktívna účasť zapisovateľky pri sčítaní hlasov vo volebnej komisii sama osebe nemohla spôsobiť neplatnosť volieb ani v týchto prezentovaných veciach.
18. Samotná aktívna účasť zapisovateliek pri sčítaní hlasov v okrsku č. 1 a 2 tak nie je sama osebe spôsobilá založiť čo i len teoretické uvažovanie o neplatnosti volieb.
19. Akcentovaná konštatácia platí o to viac z dôvodu, že sťažovateľ namieta iba samotné faktum účasti zapisovateliek pri sčítaní hlasov v okrsku č. 1 a 2 a nenamieta, ako už bolo uvedené, že by zapisovateľky z titulu účasti pri sčítaní hlasov pochybili pri sčítaní hlasovacích lístkov a hlasov na starostu obce, resp. nesprávne vyhodnotili platnosť hlasovacích lístkov alebo zasahovali do obsahu hlasovacích lístkov či nezákonne manipulovali s hlasovacími lístkami pri sčítaní hlasov. Teda nenamieta, že existuje príčinná súvislosť medzi aktívnou účasťou zapisovateliek pri sčítaní hlasov v okrsku č. 1 a 2 a určitým nezákonným alebo neústavným následkom spočívajúcim v napr. nezákonnej manipulácii s hlasovacími lístkami pri sčítaní hlasov a pod.
20. Sťažovateľ v sťažnosti tiež namieta, že nebola vykonaná kontrola správnosti sčítania hlasov jednotlivých kandidátov na funkciu starostu obce.
21. Z judikatúry ústavného súdu (PL. ÚS 20/2015, PL. ÚS 33/2015) vyplýva, že nevykonanie kontrolného sčítavania hlasovacích lístkov pri sčítavaní hlasov vo voľbách nie je volebnou vadou a ani dôvodom pre uvažovanie o nezákonnosti alebo neústavnosti volieb. Prezentovaný záver je plne aplikovateľný na námietku sťažovateľa, ktorá je v tomto ohľade zjavne neopodstatnená.
22. K tomu ústavný súd odkazuje na zákon o podmienkach výkonu volebného práva platný a účinný v čase konania volieb.
23. Podľa § 183 zákona o podmienkach výkonu volebného práva po vybratí hlasovacích lístkov z obálok okrsková volebná komisia rozdeľuje hlasovacie lístky osobitne pre voľby do obecného zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce. Potom zisťuje počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov pre voľby do obecného zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce. Výsledky uvádza v zápisnici o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku.
24. Podľa § 186 zákona o podmienkach výkonu volebného práva miestna volebná komisia zisťuje výsledky volieb na podklade zápisníc okrskových volebných komisií o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Ak vzniknú pochybnosti o údajoch uvedených v zápisnici, má právo vyžiadať si od okrskovej volebnej komisie vysvetlivky a iné informácie; zjavné chyby opravuje po dohode s okrskovou volebnou komisiou sama, inak požiada okrskovú volebnú komisiu, aby zistené nedostatky odstránila. Pri tejto činnosti môžu byť prítomní členovia a zapisovatelia volebných komisií, členovia ich odborných sumarizačných útvarov, pozorovatelia vyslaní medzinárodnými organizáciami, ako aj iné osoby, s prítomnosťou ktorých vyslovila súhlas miestna volebná komisia.
25. Zákon o podmienkach výkonu volebného práva neprikazuje okrskovej volebnej komisii a ani následne miestnej volebnej komisii kontrolné prepočítanie hlasov ani vykonanie krížovej kontroly. Námietka sťažovateľa o nezákonnosti alebo neústavnosti volieb starostu obce z dôvodu nevykonania kontrolného sčítavania hlasovacích lístkov pri sčítavaní hlasov vo voľbách (resp. krížovej kontroly) je aj z toho dôvodu zjavne neopodstatnená.
26. Nad rámec ústavný súd poukazuje, že sťažovateľ namieta porušenie § 37 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 346/1990 Zb.“), ktorý v čase konania volieb 10. novembra 2018 nebol účinný ani platný. Akýkoľvek postup volebných komisií by neviedol k porušeniu neúčinného a neplatného § 37 ods. 4 zákona č. 346/1990 Zb., a teda neviedol k nezákonnosti alebo neústavnosti volieb starostu obce z tohto namietaného dôvodu.
27. Sťažovateľ aj v ďalších častiach odôvodnenia sťažnosti argumentuje príslušnými ustanoveniami zákona č. 346/1990 Zb., ktorý však bol zrušený zákonom o podmienkach výkonu volebného práva.
28. Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol, že v okrsku č. 1 a 2 chýbalo po jednej obálke, a domnieva sa, že obsah chýbajúcich obálok (hlasovacie lístky) bol upravený mimo volebných miestností a novým následným voličom použitý na hlasovanie v oboch okrskoch č. 1 a 2. V tomto prípade ide len o nepodložené domnienky sťažovateľa, ktoré nepostačujú na rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by boli vyhlásené voľby za neplatné, resp. bol zrušený ich výsledok.
29. Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na porušenie postupu pri vydaní hlasovacieho lístka, resp. lístkov voličovi, keď pri otváraní obálok s hlasovacími lístkami člen okrskovej volebnej komisie č. 2 zistil, že v jednej ním otvorenej obálke sa nachádzali 2 hlasovacie lístky na starostu obce (kandidáta č. 1) a jeden hlasovací lístok na poslancov obecného zastupiteľstva, ústavný súd k tomu uvádza, že túto situáciu rieši zákon o podmienkach výkonu volebného práva v § 184 ods. 2, kde sa okrem iného uvádza, že ak je v obálke niekoľko hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce, sú všetky tieto hlasovacie lístky neplatné.
30. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že neexistujú dostatočné dôvody na prijatie volebnej sťažnosti na ďalšie konanie pred ním a následné vyhlásenie volieb za neplatné, a preto volebnú sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť odmietol.
31. Odmietnutím je sťažnosť sťažovateľa vybavená v celom rozsahu vrátane jeho návrhu na vydanie dočasného opatrenia, ktorého vydanie prichádza do úvahy len v prípade sťažnosti prijatej na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. januára 2019