znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

PL. ÚS 5/2015-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 14. januára 2015 predbežne prerokoval sťažnosť skupiny 205 oprávnených voličov volebného obvodu v obci Vojčice,   zastúpených   advokátkou   JUDr.   Marcelou   Grancovou,   Kováčska   28,   Košice, za účasti V. K., J. A., M. V., J. B., V. B., L. K., M. P., M. K., D. J. a M. K. vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Vojčice a poslancov Obecného zastupiteľstva obce Vojčice konaných 15. novembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   skupiny   205   oprávnených   voličov   volebného   obvodu   v   obci   Vojčice o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 26. novembra 2014 doručená sťažnosť skupiny 205 oprávnených voličov volebného obvodu v obci Vojčice (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou   namietajú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Vojčice a poslancov Obecného zastupiteľstva obce Vojčice konaných 15. novembra 2014 (ďalej aj „napadnuté voľby“).

Sťažovatelia   uvádzajú,   že   v   napadnutých   voľbách   bol   s   počtom   hlasov   526 oprávnených voličov zvolený do funkcie starostu obce V. K., a za poslancov boli zvolení J. A., M. V., J. B., V. B., L. K., M. P., M. K., D. J. a M. K. Sťažovatelia uvádzajú, že sú podporovateľmi Ľ. Ch., v prospech ktorého podpísali petíciu na podporu jeho kandidatúry ako   nezávislého   kandidáta   na   funkciu   starostu   obce   Vojčice   a   poslanca   Obecného zastupiteľstva obce Vojčice.

Svoju sťažnosť sťažovatelia odôvodňujú skutočnosťou, že v napadnutých voľbách nemohli hlasovať za nimi   podporovaného   Ľ.   Ch.,   v prospech   ktorého   podpísali   petíciu na podporu   jeho   kandidatúry   ako   nezávislého   kandidáta   na   funkciu   starostu   obce a na funkciu   poslanca   obecného   zastupiteľstva.   K   nezaregistrovaniu   označeného nezávislého kandidáta vo voľbách na funkciu starostu obce Vojčice malo dôjsť rozhodnutím miestnej volebnej komisie v obci Vojčice (ďalej len „miestna volebná komisia“) č. 6/2014 a vo voľbách na funkciu poslanca Obecného zastupiteľstva obce Vojčice sa tak malo udiať na základe rozhodnutia miestnej volebnej komisie č. 16/2014. Vylúčený kandidát sa mal najskôr svojím návrhom na zmenu označených rozhodnutí obrátiť na Okresný súd Trebišov (ďalej len „okresný súd“) a po jeho zamietnutí mal podať ústavnému súdu sťažnosť „podľa článku   127   ods.   1   Ústavy   SR...   pre   porušenie   jeho   základného   práva   zúčastňovať   sa na správe vecí verejných podľa článku 30 ods. 1 ústavy, porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ústavy a základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vedenú pod sp. zn. Rvp 13343/2014. Sťažnosť vylúčeného kandidáta sa opiera o prísne formálnu,   priam   absurdnú   aplikáciu   právneho   predpisu   (zákona   o   voľbách), bez zohľadnenia všetkých okolností prípadu. Prílišný formalizmus pri aplikácii právnych noriem bol pritom Ústavným súdom SR viacnásobne odmietnutý a označený za ústavne neakceptovateľný...

Keďže   Ústavný   súd   SR   o   sťažnosti   vylúčeného   kandidáta   nestihol   meritórne rozhodnúť a nerozhodol ani o návrhu na rozhodnutie o dočasnom opatrení do dňa konania volieb do orgánov miestnej samosprávy konaných v obci Vojčice, tieto sa konali za neúčasti vylúčeného   kandidáta   a   teda   bez   možnosti   sťažovateľov   hlasovať   za   tohto   vylúčeného kandidáta.

Nemožnosťou hlasovať za vylúčeného kandidáta, došlo k porušeniu ústavných práv sťažovateľov ustanovených v článku 30 ods. 1 a 3 ústavy, pričom ak by Ústavný súd SR vyhovel sťažnosti vylúčeného kandidáta a konštatoval porušenie jeho práv, Okresný súd Trebišov by musel vylúčeného kandidáta zapísať do zoznamu kandidátov na starostu obce Vojčice, resp. poslanca obecného zastupiteľstva obce Vojčice, čím by sťažovatelia mali možnosť za neho hlasovať.

V   súvislosti   s   vyššie   uvedeným   sťažovatelia   poukazujú   aj   na   to,   že   za   jeho kandidatúru   sa   v   petícii   na   podporu   jeho   kandidatúry   vyjadrilo   304   obyvateľov   obce Vojčice z celkového počtu 1.626 oprávnených voličov. Počet podporovateľov vylúčeného kandidáta tak predstavuje približne 19 % z celkového počtu oprávnených voličov, čo by vylúčenému kandidátovi zaistilo minimálne zvolenie za poslanca obecného zastupiteľstva, keďže 7., 8. a 9. zvolení poslanci obdržali 293, 275, resp. 268 platných hlasov.“.

Na   základe   týchto   skutočností   sťažovatelia   žiadajú,   aby   ústavný   súd   po   prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vydal vo veci takéto rozhodnutie:

„Ústavný   súd   SR   vyhlasuje   voľby   starostu   obce   Vojčice   a   voľby   do   obecného zastupiteľstva obce Vojčice, konané dňa 15. novembra 2014 za neplatné.“

II.

Podľa   čl.   124   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   je   ústavný   súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje aj o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   ústavný   súd   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podstatou   ochrany   ústavnosti   vo   volebných   veciach   je   ochrana   práv   zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva. Prostredníctvom čl. 30 ods. 2 a 3 ústavy sa garantuje všetkým oprávneným voličom právo spolurozhodovať o personálnom,   resp.   politickom   zložení   príslušných   zastupiteľských   orgánov pri rešpektovaní zásad všeobecnosti, rovnosti a priamosti volebného práva, ako aj tajnosti hlasovania (aktívne volebné právo). Ústava zároveň garantuje najmä prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov a vo vzťahu k voľbám orgánov územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30 ods. 1 druhá veta ústavy) uchádzať sa o zvolenie za člena (poslanca) niektorého zo zastupiteľských orgánov za rovnakých podmienok (pasívne volebné právo) [m. m. PL. ÚS 18/07].

Podstatou   zákonnosti   volieb   do   orgánov samosprávy   obcí je uskutočnenie volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je v   konečnom   dôsledku   porušením   ústavného   volebného práva   a   jeho princípov   (mutatis mutandis PL. ÚS 21/94, PL. ÚS 79/2011).

Ústavný   súd   uplatňuje   svoju   právomoc   vyhlásiť   voľby   za   neplatné   alebo   zrušiť výsledok volieb podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde iba vtedy, ak k porušeniu zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú   súťaž   politických   síl   v demokratickej   spoločnosti,   pričom   na   uplatnenie   tohto oprávnenia   sa   vyžaduje   hrubé   alebo   závažné   porušenie,   prípadne   opätovné   porušenie ustanovení   zákonov   upravujúcich   prípravu   a   priebeh   volieb   (napr.   PL.   ÚS   17/94 a PL. ÚS 18/99).   Nie   každé   porušenie   zákona   o   voľbách   teda   vyvoláva   nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Porušenie zákona o voľbách musí dosahovať takú intenzitu, ktorá je spôsobilá založiť následok spočívajúci v nezákonnosti výsledku volieb (PL.   ÚS   14/99).   Ústavný   súd   každý   prípad   posudzuje   materiálne,   prihliada   pritom   tak na účel a zmysel zákona o voľbách, ako aj princípy volebného práva.

V   rámci   svojej   rozhodovacej   činnosti   už   ústavný   súd   uviedol,   že   dosiahnutie absolútneho   súladu   prípravy   a   priebehu   volebného   procesu   so   zákonom   je   prakticky neuskutočniteľné.   Ak   by   sa   nespokojnosť   politických   strán   a   hnutí,   resp.   nezávislých kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách iniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu parlamentnej demokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku z dôvodu   nepatrného   porušenia   ustanovení   zákona   o   voľbách   totiž   vytvára   možnosti pre vedomú manipuláciu s voľbami (obdobne PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 85/07).

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať priamy vplyv na dosiahnutý výsledok volieb. Súčasťou zákonných   náležitostí   sťažnosti   sú   totiž   aj   dôvody,   pre   ktoré   sa   voľby   napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na význam volieb   v   demokratickej   spoločnosti   a   z   neho   vyplývajúcu   prezumpciu   ich   ústavnosti a zákonnosti je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia jeho sťažnosti ústavným súdom na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také dôkazy,   ktoré   vzhľadom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu   nasvedčujú,   že   jeho   tvrdenia o neústavnosti   alebo   nezákonnosti   volieb   sú   reálne   možné,   prípadne   pravdepodobné, a zároveň sú spôsobilé preukázať porušenie zákona o voľbách a odôvodňujúce záver o inom legitímnom výsledku volieb. Len domnienka nesprávnosti výsledku volieb nie je dôvodom na   rozhodnutie   ústavného   súdu,   ktorým   by   zrušil   výsledok   volieb   (PL.   ÚS   39/95, PL. ÚS 32/03, PL. ÚS 85/07). Túto skutočnosť musí teda sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými dôkazmi, čo zodpovedá prejednaciemu princípu uplatňovanému v konaní vo   volebných   veciach,   ktorý   v   protiklade   s   vyhľadávacím   princípom   zaťažuje zodpovednosťou   za   zhromažďovanie   dôkazného   materiálu   predovšetkým   sťažovateľa. Nestačí tak ani samotné označenie dôkazov, sťažovateľ musí dôkazné bremeno aj uniesť (PL. ÚS 17/94).

Ústavný súd doručenú volebnú sťažnosť posúdil z už uvedených hľadísk a dospel k záveru,   že   sťažovateľmi   uvádzané   skutočnosti   nemôžu   odôvodniť   vyhlásenie   volieb starostu obce Vojčice a volieb do Obecného zastupiteľstva obce Vojčice za neplatné podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde.

Sťažnosťou   je   v   zásade   namietané   porušenie   aktívneho   volebného   práva sťažovateľov vyplývajúceho z čl. 30 ods. 3 ústavy z dôvodu, že v napadnutých voľbách nemohli voliť Ľ. Ch. ako nezávislého kandidáta na funkciu starostu obce Vojčice a ako kandidáta   na   funkciu   poslanca   Obecného   zastupiteľstva   obce   Vojčice,   pretože rozhodnutiami   miestnej   volebnej   komisie   nebol   ako   kandidát   na   uvedené   funkcie zaregistrovaný.

Pri hodnotení tejto námietky z hľadiska súdneho prieskumu ústavnosti a zákonnosti napadnutých   volieb   ústavný   súd   zohľadnil   relevantné   skutočnosti   vyplývajúce   z   tejto sťažnosti, ako aj zo sťažnosti samotného nezávislého kandidáta Ľ. Ch., vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 13343/2014. Z nich vyplýva, že miestna volebná komisia svojím rozhodnutím   č.   6/2014   z   24.   septembra   2014   Ľ.   Ch.   nezaregistrovala   za   nezávislého kandidáta pre   voľby starostu   obce a   rozhodnutím   č.   16/2014   z 24.   septembra   2014 ho nezaregistrovala   ani   za   kandidáta   pre   voľby   do   obecného   zastupiteľstva.   Ako   dôvod zamietnutia registrácie je v rozhodnutiach uvedená skutočnosť, že predložené petičné hárky podpísané   voličmi   podporujúcimi   jeho   kandidatúru   neobsahovali   zákonom   ustanovené náležitosti uvedené v § 21 ods. 2 zákona o voľbách. Z uvedeného dôvodu sa Ľ. Ch. obrátil na okresný súd s návrhom na vydanie rozhodnutia o jeho zaregistrovaní za kandidáta pre voľby starostu a pre voľby do Obecného zastupiteľstva obce Vojčice. Tento návrh však okresný súd uznesením sp. zn. 11 S 1/2014 z 29. septembra 2014 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) zamietol, pričom v dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že Ľ.   Ch.   síce   odovzdal   petičné   hárky   obsahujúce   podpisy   304   osôb,   avšak   z   nich   len 25 občanov malo správne pri trvalom pobyte uvedené všetky údaje (názov obce, názov ulice, na ktorú sa člení, a číslo domu), a pritom bolo vecou samotného kandidáta, aby v záujme dodržania zákona dohliadol na správne uvedenie trvalého pobytu osôb, ktoré sa podpisovali na petíciu, vyjadriac mu tak podporu.

Proti   zamietajúcemu   uzneseniu   okresného   súdu   podal   Ľ.   Ch.   9. októbra 2014 sťažnosť   ústavnému   súdu   podľa   čl.   127   ústavy,   ktorou   namietal   porušenie   svojho základného   práva   byť   volený   podľa   čl.   30   ods.   1   ústavy,   základného   práva   na   súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Z obsahu spisu ústavného súdu vedeného pod sp. zn. Rvp 13343/2014 vyplýva aj skutočnosť, že pred konaním volieb podal Ľ. Ch. návrh na vydanie dočasného opatrenia, ktorým by ústavný súd rozhodol o odložení vykonateľnosti uznesenia okresného súdu, avšak k vydaniu takéhoto dočasného opatrenia do konania napadnutých volieb nedošlo a tieto sa 15. novembra 2014 v obci Vojčice aj uskutočnili.

V zmysle čl. 30 ods. 3 ústavy je volebné právo všeobecné, rovné, priame a vykonáva sa tajným hlasovaním, pričom podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon. Týmto zákonom je predovšetkým zákon o voľbách.

K námietke sťažovateľov o porušení čl. 30 ods. 1 a 3 ústavy tým, že im nebolo umožnené voliť Ľ. Ch. za poslanca obecného zastupiteľstva a za starostu obce Vojčice, ústavný súd uvádza, že rozhodnutia o nezaregistrovaní Ľ. Ch. ako kandidáta na poslanca obecného zastupiteľstva a kandidáta na starostu obce vydala miestna volebná komisia ako orgán, ktorému táto právomoc vyplýva z § 17 a § 22 zákona o voľbách. Tieto rozhodnutia miestnej volebnej komisie neboli do dňa konania volieb (t. j. 15. novembra 2014) zmenené, a to ani okresným súdom, ktorému je táto právomoc zverená § 250zb Občianskeho súdneho poriadku. Sťažovatelia teda mali ako oprávnení voliči v napadnutých voľbách možnosť uplatniť svoje aktívne volebné právo len vo vzťahu ku kandidátom, ktorí boli pre voľby poslancov obecného zastupiteľstva, ako aj pre voľby starostu obce platne zaregistrovaní miestnou   volebnou   komisiou.   Uvedené   je   v   súlade   so zákonnou   úpravou   volieb do samosprávnych orgánov obcí, keďže podľa § 20 a § 24 zákona o voľbách je predseda miestnej   volebnej   komisie   povinný   prostredníctvom   obvodného   úradu   zabezpečiť rozmnoženie hlasovacích lístkov v potrebnom množstve, pričom na hlasovacom lístku sa uvedú všetci zaregistrovaní uchádzači. Následne sú v zmysle § 31 zákona o voľbách voliči oprávnení   hlasovať   len   za   kandidátov,   ktorí   sú   uvedení   na   hlasovacom   lístku,   a   to zakrúžkovaním poradového čísla kandidáta.

Ako už bolo uvedené, z čl. 30 ods. 3 ústavy vyplýva, že aktívne volebné právo môže byť vykonávané len za podmienok, ktoré ustanovuje zákon. Tento zákon však sťažovateľom umožňoval   voliť   len   z   okruhu   tých   kandidátov,   ktorí   boli   zaregistrovaní   rozhodnutím miestnej   volebnej   komisie   alebo   uznesením   okresného   súdom   v   prieskumnom   konaní realizovanom v zmysle § 250zb Občianskeho súdneho poriadku. Tak to bolo aj v danom prípade, keďže sťažovatelia mali možnosť sa zúčastniť volieb do orgánov samosprávy obcí a odovzdať niektorým z kandidátov zaregistrovaných v napadnutých voľbách svoj hlas. Aj napriek sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu podanej ústavnému súdu podľa čl. 127 ods.   2   ústavy   nezaregistrovaným   nezávislým   kandidátom   do   dňa   konania   napadnutých volieb rozhodnutie o nezaregistrovaní Ľ. Ch. zrušené nebolo, preto v napadnutých voľbách, ktoré v obci Vojčice prebehli 15. novembra 2014, mohli sťažovatelia voliť len spomedzi kandidátov   zaregistrovaných   do   toho   dátumu,   do   okruhu   ktorých   Ľ.   Ch.   vzhľadom na označené   rozhodnutia   miestnej   volebnej   komisie   a uznesenie   okresného   súdu   patriť nemohol.

Z   uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   nenachádza   žiadnu   príčinnú   súvislosť   medzi priebehom napadnutých volieb (vrátane jeho výsledku) a sťažovateľmi tvrdeným porušením ich zákonnosti, resp. ústavnosti. V tejto súvislosti prízvukuje, že na vyhlásenie neplatnosti napadnutých   volieb   nepostačujú   ústavnému   súdu   domnienky   o   porušení   volebných predpisov, prípadne nesúhlasné názory určitých voličov s rozhodnutím miestnej volebnej komisie a okresného súdu rozhodujúcich o registrácii kandidátov, ale také konkrétne hrubé porušenia   zákonnosti   a   ústavnosti   napadnutých   volieb,   ktoré   by   ústavnému   súdu umožňovali vydanie sťažovateľmi navrhovaného rozhodnutia podľa § 63 ods. 1 písm. a) zákona   o   ústavnom   súde.   V   konaní o   tejto   volebnej   sťažnosti   však   sťažovatelia   takéto porušenia   zákonnosti   a   ústavnosti   neosvedčili.   Ústavný   súd   preto   volebnú   sťažnosť sťažovateľov   po   jej   predbežnom   prerokovaní   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2015