znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

PL. ÚS 5/2011-32

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   februára   2011 v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka, Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Milana   Ľalíka,   Lajosa   Mészárosa,   Marianny   Mochnáčovej,   Ladislava   Orosza   a Rudolfa Tkáčika   vo   veci   sťažnosti   PaedDr.   A.   D.,   V.,   zastúpenej   Advokátskou   kanceláriou,   B., v mene   ktorej   koná   advokát   a   konateľ   JUDr.   R.   P.,   proti   výsledku   volieb   do   orgánov miestnej   samosprávy   v   obci   Veľká   Lesná   konaných   27.   novembra   2010   za   účasti Ing. J. I., V., a Mgr. M. Š., V., takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e   výsledok   volieb   do   Obecného   zastupiteľstva   obce   Veľká   Lesná konaných   27.   novembra   2010   v   časti   týkajúcej   sa   zvolenia   Ing.   J.   I.   a   Mgr.   M.   Š. za poslancov Obecného zastupiteľstva obce Veľká Lesná.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp.   zn. PL. ÚS 5/2011 zo 4. januára 2011 prijal na ďalšie konanie volebnú sťažnosť PaedDr. A. D., V. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou, B., v mene ktorej koná advokát   a konateľ   JUDr.   R.   P.,   proti   výsledku   volieb   do   orgánov   miestnej   samosprávy v obci Veľká Lesná (ďalej len „obec“) konaných 27. novembra 2010, za účasti Ing. J. I., V. (ďalej len „odporca“), a Mgr. M. Š., V. (ďalej len „odporkyňa“).

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplynulo,   že   sťažovateľka   sa   zúčastnila   volieb do orgánov   miestnej   samosprávy   ako   kandidátka   na   funkciu   poslanca   obecného zastupiteľstva   obce,   v   ktorých   získala   87   hlasov   z   celkového   počtu   222   odovzdaných platných hlasov.

Podľa vyjadrenia sťažovateľky sa vo voľbách volilo do obecného zastupiteľstva obce päť poslancov. Na základe sčítania hlasov odovzdaných jednotlivým kandidátom na funkciu poslanca obecného zastupiteľstva v obci určila miestna volebná komisia obce (ďalej len „volebná komisia“) toto poradie kandidátov na prvých šiestich miestach:

1. P. I. - 131 hlasov

2. Ing. M. N. - 116 hlasov

3. J. D. - 97 hlasov

4. Ing. J. I. (navrhnutý stranou SMER - sociálna demokracia) - 87 hlasov

5. Mgr. M. Š. (navrhnutá KDH) - 87 hlasov

6. PaedDr. A. D. (navrhnutá KDH) - 87 hlasov

Za zvolených určila volebná komisia kandidátov pod poradovým číslom 1 až 5.

Sťažovateľka uviedla, že získala rovnaký počet hlasov ako kandidáti pod poradovým číslom 4 a číslom 5 (spolu ďalej aj „odporcovia“), pričom volebná komisia určila z troch kandidátov s rovnakým počtom hlasov (87) za zvolených odporcov, a to „bez uvedenia akéhokoľvek právneho základu pre takéto rozhodnutie“.

Sťažovateľka   predložila   v   tomto   smere   túto   argumentáciu: «Podľa   §   44   zákona o voľbách: „Za poslancov obecného (mestského) zastupiteľstva sú zvolení kandidáti, ktorí získali   vo   volebnom   obvode   najväčší   počet   hlasov“   (ods.   1)   „Ak   vo   volebnom   obvode získajú   dvaja   alebo   viacerí   kandidáti   tej   istej   politickej   strany   rovnaký   počet   platných hlasov, je zvolený za poslanca kandidát v poradí uvedenom na kandidátnej listine príslušnej politickej   strany.“   (ods.   2)   „Ak   nemožno   zistiť,   kto   je   zvolený   za   poslanca   obecného (mestského) zastupiteľstva podľa odseku 2 preto, že ide o kandidátov rôznych politických strán alebo nezávislých kandidátov, miestna volebná komisia určí z nich poslanca žrebom.“ (ods. 3)

Zo   zápisnice   nevyplýva   dôvod,   pre   ktorý   komisia   určila   za   zvolených   poslancov odporcov a nie sťažovateľa. Podľa názoru sťažovateľa sa tak stalo v dôsledku nesprávnej aplikácie § 44 ods. 2 zákona o voľbách, ktorý komisia použila napriek tomu, že boli splnené podmienky pre použitie práve a len § 44 ods. 3 zákona o voľbách. V obci Veľká Lesná totiž rovnaký počet hlasov nezískali kandidáti tej istej politickej strany,   ale kandidáti dvoch politických strán.

Na základe okolností sa zdá, že komisia sa rozhodla buď miesto 4. alebo miesto 5. prisúdiť odporcovi v 1. rade (J. I.) a zároveň buď miesto 4. alebo miesto 5. obsadiť podľa § 44   ods.   2   zákona.   Nevyhnutným   predpokladom   takéhoto   postupu   by   však   bolo,   aby odporca   v   1.   rade   získal   buď   viac   alebo   menej   hlasov   ako   získali   odporca   v   2.   rade a sťažovateľ. Inými slovami, nevyhnutnou podmienkou pre uplatnenie § 44 ods. 2 by bola situácia, ak by iba odporca v 2. rade a sťažovateľ mali rovnaký počet hlasov. V situácii, keď rovnaký počet hlasov získali kandidáti rôznych politických strán, boli splnené podmienky hypotézy právnej normy, obsiahnutej v § 44 ods. 3 zákona o voľbách, a túto právnu normu bola preto komisia povinná použiť.

V   skratke,   volebná   komisia   bola   povinná   voči   všetkým   kandidátom   s   rovnakým počtom hlasov uplatniť právnu normu, ustanovenú v § 44 ods. 3 zákona o voľbách, pričom však komisia v rozpore s touto povinnosťou odporcu v 1. rade z uplatnenia tejto normy vylúčila,   akoby   odporca   v   1.   rade   získal   iný   počet   hlasov,   než   odporca   v   2.   rade a sťažovateľ.

Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“), sp. zn. PL. ÚS   19/07,   zo   dňa   5.   septembra   2007   „ak   dvaja   alebo   viacerí   kandidáti   rôznych politických   strán   alebo   nezávislých   kandidátov   získajú   vo   voľbách   poslancov   obecného zastupiteľstva rovnaký počet hlasov, miestna volebná komisia z nich určí poslanca žrebom. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť občanom uchádzajúcim sa vo voľbách o funkciu poslanca obecného zastupiteľstva prístup k tejto volenej funkcii za rovnakých podmienok, t.j.   prostredníctvom   §   44   ods.   3   zákona   č.   346/1990   Zb.   sa   garantuje   základné   právo občanov podľa čl. 30 ods. 4 ústavy. Za týchto okolností nedodržanie postupu podľa § 44 ods. 3 zákona č. 346/1990 Zb. miestnou volebnou komisiou (bez ohľadu na to, či úmyselne alebo z nedbanlivosti) má v konečnom dôsledku za následok porušenie čl. 30 ods. 4 ústavy, a teda neústavnosť volieb.»

Sťažovateľka tvrdí, že uvedeným postupom volebnej komisie došlo k porušeniu jej základného práva „za rovnakých podmienok sa uchádzať o zvolenie za poslanca obecného zastupiteľstva“ garantovaného   čl.   30   ods.   4   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“), podľa ktorého majú občania za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Sťažovateľka v závere tiež uviedla, že nie je potrebné vykonať nové voľby, pretože nespochybňuje   samotný   priebeh   volieb,   ale „len   neústavné   a   nezákonné   rozhodnutie volebnej komisie“, ktoré je možné napraviť, a zabezpečiť tak „ústavnosť a zákonnosť“ takým   spôsobom,   že   sa „volebná   komisia   opätovne   bezodkladne   zvolá   a   na   svojom zasadnutí postupom podľa § 44 ods. 3 zákona o voľbách (t.j. žrebom) určí, ktorí dvaja z kandidátov   rôznych   politických   strán,   ktorí   dosiahli   rovnaký   počet   hlasov,   sa   stanú poslancami obecného zastupiteľstva obce Veľká Lesná“.

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   nálezom   výsledok volieb   poslancov   obecného   zastupiteľstva   obce   konaných   27.   novembra   2010   v   časti týkajúcej   sa   zvolenia   odporcu   a   odporkyne   za   poslancov   obecného   zastupiteľstva   obce zrušil a zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľke trovy konania.

II.

Z   dokladov   predložených   sťažovateľkou   a   z   volebnej   dokumentácie   týkajúcej   sa volieb poslancov obecného zastupiteľstva obce boli zistené tieto skutočnosti:

Vo voľbách do orgánov miestnej samosprávy kandidovali sťažovateľka a odporkyňa na   funkciu   poslanca   obecného   zastupiteľstva   ako   kandidátky   KDH,   sťažovateľka pod poradovým   č.   2   a   odporkyňa   pod   poradovým   č.   1   na   kandidátnej   listine.   Odporca kandidoval   na   funkciu   poslanca   obecného   zastupiteľstva   ako   kandidát   strany   SMER   – sociálna demokracia.

Podľa III. časti zápisnice volebnej komisie o výsledku volieb v obci z 27. novembra 2010 (ďalej len „zápisnica volebnej komisie“) boli za poslancov do obecného zastupiteľstva zvolení kandidáti s týmto počtom získaných platných hlasov:

1. P. I. (navrhnutý KDH) - 131 hlasov

2. Ing. M. Na. (navrhnutý Ľudovou stranou – Hnutie za demokratické Slovensko) - 116 hlasov

3. J. D. (navrhnutý KDH) - 97 hlasov

4. Ing. J. I. (navrhnutý stranou SMER - sociálna demokracia) - 87 hlasov

5. Mgr. M. Š. (navrhnutá KDH) - 87 hlasov

Podľa IV. časti zápisnice volebnej komisie sťažovateľka s počtom 87 hlasov nebola zvolená za poslanca obecného zastupiteľstva.

V   prílohe   zápisnice   volebnej   komisie   je   uvedený   text   jej   uznesenia,   z   ktorého vyplýva, že „u kandidátov A. D., J. I. a M. Š. sčítaním bol zistený rovnaký počet hlasov 87, preto volebná komisia postupovala podľa § 44 ods. 2 a 3 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí. A. D. zapísaná na kandidátskej listine hnutia KDH pod por.č. 2 obsadila 6. miesto a medzi J. I. a M. Š. bolo žrebovaním určené toto poradie: 4. J. I., 5. M. Š.“.

Na základe výziev ústavného súdu z 13. januára 2011 odporcom, ktorými im bola poskytnutá možnosť vyjadriť sa, predložili odporcovia ako účastníci konania ústavnému súdu svoje stanoviská.

Odporca   vo   svojom   vyjadrení   zdôraznil: «Pri   sčítavaní   hlasov   som   vo   volebnej miestnosti   prítomný   nebol,   ani   pri   písaní   zápisnice   a   uznesenia   a   uznesenia   miestnej volebnej komisie (ďalej len „MVK“). Členov MVK som ani pred voľbami, ani počas volieb, ani po voľbách žiadnym spôsobom vo svoj prospech neovplyvňoval. Ako kandidát som teda žiadnym   konaním   neprispel   k   rozhodnutiu   MVK,   ktorým   určila,   že   som   bol   zvolený   za poslanca OZ.»

Odporca   ďalej   uviedol,   že   predsedníčka   volebnej   komisie   na   prvom   zasadnutí obecného zastupiteľstva pri odovzdaní osvedčenia o zvolení úspešných kandidátov zároveň informovala   o   postupe   volebnej   komisie   podľa   relevantných   ustanovení   §   44   zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o voľbách“),   ktorého   správnosť   bola   predtým overená konzultáciou   s príslušnou obvodnou   volebnou komisiou   Stará Ľubovňa, ako aj s Ústrednou volebnou komisiou. Vzhľadom na uvedené prevzal odporca osvedčenie bez pripomienok „v dobrej viere, že rozhodnutie bolo overené a teda správne“.

Odporca prezentoval aj svoj právny názor na výklad dotknutého ustanovenia § 44 ods. 3 zákona o voľbách a uviedol, že «§ 44 ods. 3 je definovaný v jednotnom čísle: „určí poslanca žrebom“, a nie v množnom čísle „určí poslancov žrebom“. Z uvedeného vyplýva, že § 44 ods. 3 je aplikovateľný na žrebovanie a zvolenie jedného poslanca, nie viacerých.».V   závere   odporca   poukázal   na   to,   že   návrh   sťažovateľky   týkajúci   solidárneho znášania   trov   konania   odporcami   považuje   za „krajne   nespravodlivý“,   pretože   svojím konaním nezavinil okolnosti, ktoré viedli sťažovateľku k podaniu sťažnosti.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení okrem iného uviedla: „Žiadnym konaním z mojej strany   nedošlo   k   ovplyvneniu   miestnej   volebnej   komisie,   ktorá   určila   moje   zvolenie za poslanca obecného zastupiteľstva. Až po obdržaní Vášho uznesenia som sa informovala o postupe miestnej volebnej komisie. Zistila som, že postup, zvolili po konzultácii obvodnej a ústrednej volebnej komisii. Členovia miestnej volebnej komisie postupovali podľa zákona o   voľbách   do   miestnej   samosprávy   a   následne   určili   poradie   poslancov   do   obecného zastupiteľstva,   čoho   dôkazom   je   zápisnica   miestnej   volebnej   komisie   o   výsledku   volieb v obci Veľká Lesná do obecného zastupiteľstva zo dňa 27.11.2010. Z toho dôvodu odmietam hradiť sťažovateľke akúkoľvek náhradu trov.“

III.

Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta   Slovenskej   republiky,   volieb   do   Národnej   rady   Slovenskej   republiky,   volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Podľa § 62 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) si ústavný súd vyžiada všetky doklady a správy týkajúce sa volieb.

Podľa § 63 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže vyhlásiť voľby za neplatné, zrušiť   napadnutý   výsledok   volieb,   zrušiť   rozhodnutie   volebnej   komisie   a   vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený, ako aj sťažnosť zamietnuť.

Podľa § 44 ods. 1 zákona o voľbách za poslancov obecného zastupiteľstva sú zvolení kandidáti, ktorí získali vo volebnom obvode najväčší počet hlasov.

Podľa § 44 ods. 2 zákona o voľbách ak vo volebnom obvode získajú dvaja alebo viacerí   kandidáti   tej   istej   politickej   strany   rovnaký   počet   platných   hlasov,   je   zvolený za poslanca kandidát v poradí uvedenom na kandidátnej listine príslušnej politickej strany.

Podľa § 44 ods. 3 zákona o voľbách ak nemožno zistiť, kto je zvolený za poslanca obecného zastupiteľstva podľa odseku 2 preto, že ide o kandidátov rôznych politických strán alebo nezávislých kandidátov, miestna volebná komisia určí z nich poslanca žrebom.

V súlade so svojou konštantnou judikatúrou ústavný súd využíva svoju právomoc pri zistení   neústavnosti   alebo   nezákonnosti   volieb   a   vyhlási   voľby   za   neplatné   alebo   zruší výsledok volieb podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde len vtedy, ak k porušeniu volebného   zákona   dôjde   spôsobom   ovplyvňujúcim   slobodnú   súťaž   politických   síl v demokratickej spoločnosti, pričom sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné   porušenie   ustanovení   upravujúcich   prípravu   volieb,   priebeh   volieb   alebo zisťovanie   výsledku   volieb   (napr.   PL.   ÚS   17/94,   PL.   ÚS   18/99,   PL.   ÚS   32/03).   Len domnienka nesprávnosti výsledku volieb nie je dôvodom na rozhodnutie ústavného súdu, ktorým by zrušil výsledok volieb (PL. ÚS 39/95, PL. ÚS 32/03).

Základným   predpokladom   na   zrušenie   výsledku   volieb   je   preukázanie   takých porušení volebného zákona, ktoré odôvodňujú záver o inom výsledku volieb (PL. ÚS 50/99, PL. ÚS 32/03).

Sťažovateľka   namietanú   nezákonnosť   a   neústavnosť   volieb   vo   fáze   zisťovania výsledku volieb opiera o tvrdenie nesprávnej aplikácie relevantných ustanovení volebného zákona, konkrétne § 44 ods. 2 a 3 volebného zákona.

Postupom podľa § 62 zákona o ústavnom súde si ústavný súd listom zo 4. januára 2011 vyžiadal od starostu obce volebné dokumenty uložené v úschove obce a v rámci ich preskúmania vykonal kontrolu správnosti sčítania platných hlasov na hlasovacích lístkoch pre voľby poslancov do obecného zastupiteľstva obce odovzdaných pre odporcov a pre sťažovateľku,   pričom   zistil   súlad   výsledkov   uvedených   v   zápisnici   volebnej   komisie s objektívnym stavom odovzdaných platných hlasov.

Výsledky   odovzdaných   platných   hlasov   vo   voľbách   poslancov   obecného zastupiteľstva ukazujú na vznik situácie, keď v rámci aplikácie ustanovenia § 44 ods. 1 zákona o voľbách boli zvolení poslanci na prvých troch miestach podľa počtu získaných hlasov   bez   akýchkoľvek   pochybností.   Pre   obsadenie   zostávajúcich   dvoch   poslaneckých miest (z celkového počtu 5 poslaneckých mandátov) prichádzajú do úvahy až traja kandidáti so zhodným počtom hlasov – 87, pričom nejde o prípad viacerých kandidátov kandidujúcich za totožnú politickú stranu, ale o kandidátov viacerých politických strán (2 kandidáti KDH a 1 kandidát strany SMER – sociálna demokracia).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   v   uvedenom   prípade   jednoznačne   nastali   podmienky predvídané právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 44 ods. 3 volebného zákona, keď rovnaký počet hlasov získali kandidáti viacerých politických strán (obdobne PL. ÚS 96/07).Z   uznesenia   volebnej   komisie   však   vyplýva,   že   vychádzajúc   z   umiestnenia sťažovateľky   na   kandidátnej   listine   politickej   strany,   za   ktorú   kandidovala   (KDH) na 2. a zároveň   nižšom   poradovom   mieste   ako   odporkyňa,   volebná   komisia   aplikovala (akoby v „1. kole“ rozhodovania) vo vzťahu k sťažovateľke ustanovenie § 44 ods. 2 zákona o   voľbách,   podľa   ktorého   určila,   že   sťažovateľka   obsadila   v   predmetných   voľbách 6. miesto znamenajúce pre ňu postavenie náhradníka – kandidáta nezvoleného za poslanca obecného zastupiteľstva.

Následne   volebná   komisia   voči   odporcom   ako   úspešným   kandidátom   uplatnila ustanovenie § 44 ods. 3 zákona o voľbách a žrebom určila poradie odporcov s výsledkom: odporca – 4. miesto, odporkyňa – 5. miesto, čím im zároveň priznala štatút zvolených poslancov obecného zastupiteľstva obce.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   volebná   komisia   postupovala   nesprávne,   keď duplicitne uplatnila na jeden skutkový stav obe ustanovenia obsiahnuté v § 44 ods. 2 a 3 zákona   o   voľbách.   Hypotézy   týchto   dvoch   právnych   noriem   (v   §   44   ods.   2   zákona o voľbách „ak vo volebnom obvode získajú dvaja alebo viacerí kandidáti tej istej politickej strany rovnaký počet platných hlasov“ a v § 44 ods. 3 zákona o voľbách „ak nemožno zistiť, kto   je   zvolený   za   poslanca   obecného   zastupiteľstva   podľa   odseku   2   preto,   že   ide o kandidátov   rôznych   politických   strán   alebo   nezávislých   kandidátov“)   sa   vzájomne explicitne vylučujú, preto ústavný súd zároveň odmieta tvrdenie odporcu v jeho vyjadrení, že „... boli splnené podmienky hypotézy právnej normy obsiahnutej v obidvoch odsekoch 2 a 3 súčasne“.   Uvedený postup volebnej komisie odporuje účelu   dotknutých ustanovení zákona o voľbách, ktorým je uplatnenie garancie   prístupu občanov k voleným funkciám za rovnakých podmienok obsiahnutej v čl. 30 ods. 4 ústavy.

Ustanovenie   §   44   ods.   2   zákona   o   voľbách   upravuje   takú   situáciu   nastolenú volebnými   výsledkami,   ktorá   reflektuje   rozdielnosť   potenciálu   kandidátov   (s   rovnakým počtom hlasov získaných od voličov) danú silou preferencie poskytnutej politickou stranou, ktorá kandidáta vo voľbách nominovala.

Ustanovenie   §   44   ods.   3   zákona   o   voľbách   zaručuje   kandidátom   disponujúcim rovnakým   voličským   potenciálom   (rovnaký   počet   získaných   platných   hlasov   voličov) rovnosť šancí pri uchádzaní sa o mandát poslanca. Súčasne rešpektuje aj „rovnosť šancí politických strán“, a teda ich potenciál, ktorý od voličov získali.

Ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej činnosti zdôraznil, že vo volebnom procese je právne významné aj správanie subjektov zabezpečujúcich voľby, akým sú aj volebné   komisie.   Volebné   komisie   zabezpečujúce   voľby   plnením   svojich   povinností vytvárajú   podmienky   pre   ústavou   chránenú   súťaž   politických   síl   a   zákonnosť   volieb. Protiprávnym správaním subjektov zabezpečujúcich voľby sa môže ohroziť alebo porušiť ústavnosť a zákonnosť volieb.

Ak   teda   volebná   komisia   v   obci   nesprávne   aplikovala   ustanovenia   §   44   zákona o voľbách,   v   prípade   dvoch   poslaneckých   mandátov   obecného   zastupiteľstva   v   obci (v poradí 4. a 5. poslaneckého mandátu), priamo to ovplyvnilo výsledok volieb poslancov do obecného zastupiteľstva v obci.

Takúto vadu postupu miestnej volebnej komisie v štádiu zisťovania výsledkov volieb považuje   ústavný   súd   za   relevantné   porušenie   zákona   o   voľbách,   ktoré   je   v   príčinnej súvislosti   so   zisteným   výsledkom.   Ústavným   súdom   zistená   nezákonnosť   postupu volebného orgánu v konečnom dôsledku znamená porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného   čl.   30 ods.   4 ústavy   spôsobom   narušujúcim   jeden   z princípov   zaručujúcich stabilitu   demokracie, ktorého obsahom je aj záväzok orgánov verejnej moci uplatňovať zákony upravujúce politické práva a slobody spôsobom, ktorý umožní a ochráni slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti (m. m. PL. ÚS 19/98).

Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde môže ústavný súd zrušiť napadnutý výsledok volieb.

Ústavný súd využijúc právomoc danú čl. 129 ods. 2 ústavy a citovaným ustanovením zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu (bod 1 výroku nálezu)

Ústavný súd nad rámec uvedeného poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 9 zákona o voľbách, podľa ktorého sú volebné komisie a ich útvary zriadené na celé volebné obdobie. V zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods. 3 zákona o voľbách bude teda úlohou miestnej volebnej komisie bezodkladne zvolať jej zasadnutie a určiť z uvedených troch kandidátov (s rovnakým počtom hlasov 87) dvoch poslancov na zostavajúce dve poslanecké miesta (ktoré zostanú po právoplatnosti tohto nálezu neobsadené) žrebom (obdobne PL. ÚS 96/07).

Z výrokovej časti (1 bod výroku) tohto nálezu zároveň vyplýva, že nadobudnutím jeho   právoplatnosti,   ku   ktorému   dôjde   jeho   doručením   účastníkom   konania,   zaniká dotknutým poslancom (odporcom) mandát poslanca obecného zastupiteľstva obce.

Z rozhodnutia ústavného súdu vyplýva tiež záver, že odporcovia (uvedení v zápisnici volebnej komisie o výsledku volieb do obecného zastupiteľstva v obci z 27. novembra 2010 ako zvolení poslanci) síce patria medzi spomínaných troch   kandidátov, z ktorých   budú žrebovaní v zmysle ustanovenia § 44 ods. 3 volebného zákona zostavajúci dvaja poslanci obecného zastupiteľstva obce, no dosiaľ neboli riadne zvolení.

IV.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   žiadala   ústavný   súd,   aby   odporcov   zaviazal spoločne a nerozdielne uhradiť jej trovy konania pred ústavným súdom.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   môže ústavný súd v   odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Podľa § 49 zákona o voľbách miestna volebná komisia vydá kandidátom zvoleným za poslancov obecného zastupiteľstva osvedčenie o zvolení.

Vychádzajúc   z   okolností   daného   prípadu,   keď   postup   miestnej   volebnej   komisie vedúci   k   vecne   nesprávnemu   zisteniu   volebného   výsledku   nebol   nijakým   spôsobom zavinený, resp. ovplyvnený odporcami, ktorí ako úspešní kandidáti na funkciu poslanca obecného   zastupiteľstva   nemajú   v   žiadnom   smere   zákonnú   povinnosť,   ktorá   by   ich z hľadiska   zodpovednosti   zaväzovala   skúmať   správnosť   svojho   zvolenia,   ústavný   súd návrhu sťažovateľky v uvedenom smere nevyhovel a náhradu trov konania jej nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2011